C-517/04
ECLI:EU:C:2006:153
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62004CC0517
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
KOORNSTRA
N Á V R H Y GENERÁLNEJ A D V O K Á T K Y CHRISTINE STIX-HACKL p r e d n e s e n é 7. m a r c a 2 0 0 6 1
I — Úvod II — Právny rámec
A — Právna úprava Spoločenstva
1. Vnútroštátny súd by sa na základe svojho návrhu na začatie prejudiciálneho konania 3. Článok 25 ES znie: chcel v podstate dozvedieť, či poplatok vyberaný pri preprave kreviet rybárskym plavidlom registrovaným v Holandsku je v rozpore s článkom 25 ES alebo s článkom 90 ES, keď tento poplatok slúži na financo vanie zariadení na kontrolu dodržiavania noriem obchodovania s týmito produktmi „Clá na dovozy a vývozy a poplatky a to obzvlášť vtedy, keď sa vyberá aj pri s rovnakým účinkom sa medzí členskými uskutočnení dodávky do iného členského štátmi zakazujú. Tento zákaz sa vzťahuje štátu. taktiež na clá fiškalnej povahy."
4. Článok 90 ES stanovuje:
2. Spor vo veci samej sa týka vyberania takého poplatku za krevety dodané do „Žiaden členský štát nezdaní produkty Dánska v hospodárskom roku 2000. z iných členských štátov nijakou priamou alebo nepriamou vnútroštátnou daňou pre vyšujúcou d a n e u k l a d a n é p r i a m o či 1 — Jazyk prednesu: nemčina. nepriamo na podobné domáce produkty.
I - 5017
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-517/04
Ďalej, žiaden členský štát nezdaní produkty f) produkty morského rybárstva a iné pro iných členských štátov nijakou vnútroštát dukty získané z mimo teritoriálneho mora nou daňou, ktorá nepriamo ochraňuje iné registrovanými plavidlami danej krajiny, produkty." ktoré sú v danej krajine zaregistrované alebo prihlásené a ktoré sa plavia pod vlajkou tejto krajiny;
5. Článok 23 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/922 obsahuje definíciu (nepreferenč- ného) pôvodu tovaru a znie takto (výňatky): g)...
„Článok 23 3. Na účely odseku 2 výraz .krajina' zahrňuje taktiež teritoriálne more danej krajiny."
1. Za tovar, ktorý má pôvod v určitej krajine sa považuje tovar, ktorý bol v tejto krajine úplne získaný alebo vyrobený.
B — Vnútroštátne právo
2. Výraz ,tovar úplne získaný alebo vyrobený v určitej krajine' znamená: 6. Productschap Vis je holandskou verejno právnou profesijnou organizáciou zriadenou podľa holandského práva. Článok 3 ods. 2 nariadenia o zriadení „Productschap Vis" opisuje účel tohto združenia takto: a)...
„‚Productschap' sa zriaďuje pre podniky, e) produkty poľovníctva a rybárstva vykoná ktoré vaného v danej krajine;
2 — Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307) (dalej len „colný kódex"). a) vykonávajú rybolov;
I - 5018
KOORNSTRA
b) spracovávajú ryby na účely získania, tok v sume 0,01 florénov za 1 kg kreviet, v prípade potreby po ich spracovaní, ktoré prepraví a predá pre ľudskú spotrebu. produktov využiteľných ako potraviny alebo krmivá;
2. ...
c) vykonávajú obchod — s výnimkou Článok 3 dovozu, t r a n z i t u a t r o j s t r a n n é h o obchodu — s rybami alebo produktmi získanými z rýb, ktoré je možné, po ich spracovaní alebo bez spracovania, využiť ako potraviny." 1. Výťažok z poplatku je určený na financo vanie nákupu sít a lúpačiek kreviet zo strany Productschap Vis, ako aj na ich umiestnenie a údržbu.
7. Verordening financiering garnalenzeven 2. Poplatok v zmysle článku 2 ods. 1 sa en garnalenkrakers visafslagen 2000 (naria nevyberá odo dňa, ktorý nasleduje po dni, denie o financovaní sít a lúpačiek dražených keď saldo položky rozpočtu s názvom kreviet v hospodárskom roku 2000, ďalej len „Medebewind onder Garnalenzeven" pre „nariadenie") znie (v rozsahu relevantnom kročí čiastku 600 000 florénov. pre tento prípad):
„Článok 2 Článok 5
1. Toto nariadenie n a d o b ú d a účinnosť 1. januára 2000. 1. Počnúc prvým pondelkom nasledujúcim po dni nadobudnutia účinnosti tohto naria denia je podnikateľ, ktorý prepravuje krevety na palube holandského rybárskeho plavidla, povinný uhradiť na účet Productschap popla
I - 5019
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-517/04
III — Skutkový stav veci a préjudiciable dený poplatok. Podľa článku 9 nariadenia otázky o založení Productschap má totiž pred stavenstvo Productschap právo voľnej úvahy pri definovaní skutočnosti vedúcej k vzniku poplatku. Ďalej možno z tohto rozhodnutia odvodiť, že okolnosť, že činnosti financované 8. Žalobkyfta v spore vo veci samej, Visse z výnosu poplatku neprináša dotknutému rijbedrijf D. J. Koornstra & Zn. vof (ďalej len podniku podľa jeho vyhlásenia žiadny pros „Koornstra"), je podnik, ktorý prepravuje pech a že okolnosť, že poplatok už bol krevety na palube rybárskeho plavidla Eliza zaplatený v Dánsku, nezbavuje sporné beth. Podľa jeho vyhlásenia z 1. augusta 2002 poplatky ich právneho základu. Koornstra počas hospodárskeho roka 2000 prepravil 52 984 kg kreviet, z ktorých 28 774 kg bolo predaných na dražbe v Holandsku a 24 210 kg bolo priamo dodaných do Dánska na účely ich uvedenia na trh v tomto štáte.
12. Listom z 25. apríla 2002 podal Koornstra proti tomuto rozhodnutiu opravný prostrie 9. Na základe článku 2 ods. 1 nariadenia dok. Na podporu opravného prostriedku Productschap Vis rozhodnutím Koornsta najmä uviedol, že poplatok je z 19. septembra 2002 vyrubil Koornstra za v rozpore s článkami 25 ES alebo 90 ES rok 2000 poplatok v sume 242,10 NLG v rozsahu, v akom sa vyberá za krevety (109,86 eur) za uvedených 24 210 kg kreviet, prepravené do Dánska. Porušenie článkov ktoré boli dodané do Dánska. 25 ES a 90 ES vyplýva podľa Koornstra aj z toho, že za triedenie a lúpanie kreviet zaplatila dvakrát, raz Dansk Heiploeg a raz žalovanej. Toto dvojité zaťaženie má diskri minačný účinok na obchod v rámci Spolo čenstva. 10. Listom z 25. októbra 2002 podal Koor nstra proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť.
11. Rozhodnutím z 19. marca 2003 Product schap Vis sťažnosť Koornstra zamietol. Pritom sa odvolal najmä na rozhodnutie 13. V návrhu na začatí prejudiciálneho vnútroštátneho súdu z 21. februára 2003, konania College van Beroep voor het Bedrijf podľa ktorého okolnosť, že skutočnosť sleven (ďalej len „College" alebo „vnútro vedúca k vzniku poplatku, teda preprava štátny súd") poukazuje predovšetkým na to, holandským rybárskym plavidlom, nastala že poplatok stanovený v článku 2 ods. 1 v Dánsku, nebráni povinnosti uhradiť uve uvedeného nariadenia (ďalej len „sporný
I - 5020
KOORNSTRA
poplatok") sa vyberá aj v prípade prepravy 17. Vnútroštátny súd zastáva názor, že holandským rybárskym plavidlom podnika poplatok môže mať obmedzujúci účinok na teľom mimo Holandska, pričom základom obchod vtedy, keď sa vyberá aj pri preprave poplatku je celkové množstvo kreviet pre kreviet do iného členského štátu a v tomto pravených a predaných pre ľudskú spotrebu. štáte sa znovu vyberá poplatok za triedenie a lúpanie kreviet.
14. Vnútroštátny súd ďalej konštatuje, že vo 18. Za týchto okolností College rozhodol veci samej je poplatok vyrubený Koornstra za konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru finančný rok 2000 spochybňovaný len v tom tieto prejudiciálne otázky: rozsahu, v akom bol uložený za krevety dodané do Dánska a predané pre ľudskú spotrebu.
1. Je taký poplatok, akým je sporný popla tok uložený podniku členského štátu za prepravu kreviet rybárskym plavidlom 15. College poznamenáva, že sporný popla registrovaným v tomto členskom štáte, tok sa nevyberá pri dovoze alebo z dôvodu ktorý slúži na financovanie sít a lúpačiek dovozu z iného členského štátu a nevedie ani kreviet v t o m t o štáte, zlučiteľný k diskriminácii medzi tuzemským tovarom s právom Spoločenstva, najmä a tovarom z iných členských štátov. Súlad s článkami 25 ES a 90 ES, keď sa tento sporného poplatku s článkami 25 ES a 90 ES poplatok vyberá aj za krevety, ktoré však nie je zrejmý vzhľadom na účel tento podnik prepravuje na iné miesto sporného poplatku. v Spoločenstve?
16. College v tejto súvislosti konštatuje, že 2. Závisí odpoveď na predchádzajúcu výnos z poplatku prináša prospech výhradne otázku od: podnikom, ktoré prevádzkujú holandské rybárske lode a ktoré prepravujú krevety do Holandska, bez ohľadu na pôvod kreviet. Výnos z poplatku sa použije aj na krevety dodané do Holandska z iných štátov, nie však na holandské krevety prepravené do zahra ničia. a) miesta, kde boli krevety vylovené;
I - 5021
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-517/04
b) skutočnosti, že po preprave na iné 20. Na základe článku 2 nariadenia miesto Spoločenstva sa krevety ďalej č. 3759/92 boli nariadením Rady (ES) prepravujú do členského štátu regis č. 2406/96 4 (ďalej len „nariadenie trácie rybárskeho plavidla; č. 2406/96") stanovené spoločné normy obchodovania. Podľa článku 3 ods. 2 naria denia č. 2406/96 tieto normy obchodovania pozostávajú z kategórií čerstvosti a z hmotnostných a veľkostných kategórií.
c) skutočnosti, že v prípade prepravy na iné miesto Spoločenstva je trie denie a lúpanie kreviet na tomto mieste tiež odplatné?
21. Produkty, pre ktoré boli stanovené normy obchodovania, možno — bez ohľadu na ich pôvod — predávať iba ak spĺňajú požiadavky nariadenia č. 2406/96 5. Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 3759/92 je IV — O prejudiciálnych otázkach povinnosťou členských štátov zabezpečiť dodržiavanie noriem obchodovania.
A — Úvodné poznámky
22. Vnútroštátne nariadenie, ktoré je práv nym základom pre vyberanie sporných 19. Produkty, ktoré sú predmetom sporu vo poplatkov, slúži zjavne na vykonanie tohto veci samej, a to krevety (Crangon crangon), právneho rámca práva Spoločenstva tým, že patria do pôsobnosti nariadenia Rady (EHS) zabezpečuje financovanie sít a lúpacích č. 3759/92 zo 17. decembra 1992 o spoločnej zariadení na vykonávanie kontrol podľa organizácii trhu s produktmi rybárstva článku 3 ods. 1 nariadenia č. 3759/92. Všetci a akvakultúry [neoficiálny preklad] 3 (ďalej zúčastnení zastávajú názor, že dotknuté len „nariadenie č. 3759/92"). Toto nariadenie vnútroštátne nariadenie neovplyvňuje fungo- zahŕňa podľa svojho článku 1 úpravu cien a obchodovania, ako aj spoločné pravidlá hospodárskej súťaže. 4 — Nariadenie Rady (ES) č. 2406/96 z 26. novembra 1996 ustanovujúce spoločné normy pre obchodovanie s určitými produktmi rybolovu (Ú. v. ES L 334, s. 1; Mim. vyd. 04/002, s. 331). 3 — Ú. v. ES L 388, s. 1. 5 — Pozri článok 2 ods. 1 nariadenia č. 2406/96.
I - 5022
KOORNSTRA
vanie mechanizmov stanovených v rámci právny stav, vyhlásila by dotknutý režim uvedenej organizácie spoločného trhu. 6 pomoci za nezlučiteľný sa spoločným trhom.
25. Komisia sa však domnieva, že jej roz hodnutie z 10. mája 1999 nepredstavuje prekážku, pretože podľa judikatúry Súdneho 23. Treba ďalej na úvod poznamenať, že dvora povolenie všeobecného režimu poplat prejudiciálne otázky neodkazujú na ustano kov za tuzemské poľnohospodárske pro venia Zmluvy v oblasti štátnej pomoci, hoci dukty... udelené Komisiou na základe usta Súdny dvor rozhodol, že sa pojem štátna novení Zmluvy ES o štátnej pomoci nebráni pomoc môže vzťahovať nielen na určité vnútroštátnym súdom posúdiť, či poplatok, parafíškálne poplatky v závislosti od použitia ktorý je ako sporný poplatok súčasťou tohto výnosov z týchto poplatkov 7, ale aj na režimu, je zlučiteľný s článkami [25 ES alebo vyberanie príspevkov, ktoré sú parafiškál- 90 ES] najmä vzhľadom na použitie jeho nymi poplatkami. 8To zjavne vyplýva z toho, výnosu. 9 že dotknuté vnútroštátne nariadenie bolo oznámené Komisii.
26. Z uvedeného rozsudku teda vyplýva, že prejudiciálne otázky treba preskúmať bez ohľadu na rozhodnutie Komisie v oblasti pomoci.
24. Komisia vo svojich písomných pripo mienkach k tejto veci uviedla, že 10. mája 1999 prehlásila predmetný režim štátnej pomoci za zlučiteľný so Zmluvou ES. Podľa vlastného vyjadrenia prijala toto rozhodnutie B — Stav judikatúry týkajúcej sa systematiky na základe mylnej domnienky, že sa tieto článku 25 ES a 90 ES poplatky týkajú len podnikov, ktoré prepra vujú na holandskej rybárskej lodi krevety do Holandska, a teda nie tých, ktoré prepravujú na holandskej rybárskej lodi krevety do iných členských štátov. Komisia na základe toho 1. Prednostné použitie článku 25 ES a 90 ES uvádza, že ak by bola poznala skutočný
27. Vnútroštátny súd sa v návrhu na začatie 6 — Pokiaľ ide o judikatúru Súdneho dvora v tejto oblasti, pozri napríklad rozsudok z 13. decembra 1983, Apple and Pear prejudiciálneho konania správne odvoláva na Development Council/Lewis, 222/82, Zb. s. 4083, bod 31. 7 — Pozri okrem iného rozsudok zo 16. decembra 1992, Lornoy a i., C-17/91, Zb. s. I-6523, bod 28. 8 — Pozri rozsudky z 27. októbra 1993, Scharbatke, C-72/92, Zb. s. I-5509, bod 20, a z 27. novembra 2003, Enirisorse, 9 — Rozsudok z 23. apríla 2002, Nygård, C-234/99, Zb. s. I-3657, C-34/01 až C-38/01, Zb. s. I-14243, bod 43. bod 64.
I - 5023
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-517/04
články 25 ES a 90 ES, pretože články 28 ES 2. Pôsobnosť a vymedzenie článkov 25 ES a 29 ES sa nepoužijú na parafiškálne a 90 ES poplatky, ak sú použiteľné iné ustanovenia Zmluvy ako článok 25 ES o poplatkoch s rovnakým účinkom alebo článok 90 ES o diskriminačnom vnútroštátnom zdanení.
30. Podľa článku 25 ES sú clá na dovozy a vývozy a poplatky s rovnakým účinkom medzi členskými štátmi zakázané. O poplatkoch s rovnakým účinkom vnútro 28. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho štátny súd správne pripomína, že podľa dvora sa totiž pôsobnosť článku 28 ES netýka ustálenej judikatúry Súdneho dvora 12 sa ani ustanovení Zmluvy o poplatkoch tento zákaz vzťahuje zásadne na všetky s rovnakým účinkom ako clo (článok poplatky vyžadované pri dovoze alebo 25 ES), a n i u s t a n o v e n í Zmluvy z dôvodu dovozu, ktoré zaťažujú konkrétny o diskriminačnom vnútroštátnom zdanení dovážaný tovar, zatiaľ čo podobný vnútro (článok 90 ES). 10 štátny tovar nie je zaťažený Vnútroštátny súd okrem toho správne vychádza z toho, že aj finančné zaťaženie určené na financovanie činnosti organizácie verejného práva môže byť poplatkom s rovnakým účinkom ako clo.
29. Pre postup pri preskúmaní to znamená, že treba najskôr overiť, či také opatrenie, ako je sporné opatrenie vo veci samej, patrí do pôsobnosti článkov 25 ES alebo 90 ES, a že len v prípade zápornej odpovede treba 31. Ako už Súdny dvor niekoľkokrát roz preskúmať, či predmetné opatrenie patrí do hodol, je takéto finančné zaťaženie, aj keď pôsobnosti článkov 28 ES alebo 29 ES. 11 minimálne, uplatňované na vnútroštátny alebo zahraničný tovar z dôvodu jeho pre chodu cez hranice, nezávisle od jeho ozna 10 — Pozri tomto zmysle okrem iného rozsudky z 22. marca 1977, čenia a spôsobu výberu, aj keď nejde o clo vo Iannelli a Volpi, 74/76, Zb. s. 577, bod 9; z 11. marca 1992, Compagnie commerciale de l'Ouest a i., C-78/90 a C-83/90, vlastnom zmysle slova, poplatkom Zb. s. I-1847, bod 20, a Lornoy a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 14, a Enirisorse, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 56. 11 — Pozri aj rozsudky Lornoy a i-, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 15, a Enirisorse, už citovaný v poznámke pod 12 — Pozri okrem iného rozsudok z 11. júna 1992, Sanders, čiarou 8, bod 57. C-149/91 a C-150/91, Zb. s. I-3899, bod 15.
I - 5024
KOORNSTRA
s rovnakým účinkom ako clo v zmysle článku systému Zmluvy ES patriť súčasne do oboch 23 ES. 13 kategórií.
32. Podľa článku 90 ES nesmú členské štáty 34. Je teda zrejme nevyhnutné navzájom za tovar z iných členských štátov vyberať vymedziť pôsobnosť článkov 25 ES a 90 ES. priamo alebo nepriamo žiadne vyššie vnú troštátne zdanenie ako tie, ktorými sú zaťažené podobné vnútroštátne produkty. Podľa judikatúry poplatok nie je poplatkom s účinkom rovnakým ako clo, ale vnútro štátnou daňou v zmysle článku 90 ES, ak je súčasťou všeobecného vnútroštátneho daňo vého systému, ktorý zaťažuje kategórie pro duktov systematicky podía objektívnych kri 35. Judikatúra Súdneho dvora však objas térií nezávisle od pôvodu produktu alebo ňuje ťažkosti spojené s týmto striktným krajiny určenia. 14 vymedzením. Každá jednostranne uložená finančná záťaž, bez ohľadu na jej označenie alebo spôsob vyberania, ktorá postihuje tovar z dôvodu, že prekračuje hranicu, ak nie je clom vo vlastnom slova zmysle, je poplatkom s rovnakým účinkom v zmysle článkov 23 ES a 25 ES. 16 To však neplatí, ak je zaťaženie súčasťou všeobecného vnútroštátneho daňo vého systému, ktorý zaťažuje kategórie tova 33. V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, rov systematicky podía objektívnych kritérií že podía ustálenej judikatúry nie sú predpisy nezávisle od pôvodu tovaru; v tomto prípade o poplatkoch s rovnakým účinkom patrí finančné zaťaženie do pôsobnosti a ustanovenia o diskriminačnom vnútroštát článku 90 ES. 17 Ako príklad takejto povin nom zdanení použiteľné kumulatívne, takže nosti možno menovať vnútroštátne produkty jeden a ten istý poplatok nemôže podľa spracované na vnútroštátnom trhu alebo produkty uvedené na vnútroštátny trh na strane jednej a vnútroštátne produkty vyve zené v nespracovanom stave na strane 13 — Rozsudok z 9. septembra 2004, Carbonati Apuani, C-72/03, Zb. s. I-8027, bod 20 s odkazom na rozsudky z 9. novembra 1983, Komisia/Dánsko, 158/82, Zb. s. 3573, bod 18; zo 16. júla 1992, Legros a i., C-163/90, Zb. s. I-4625, bod 13; z 22. júna 1994, Deutsches Milch-Kontor, C-426/92, Zb. s. I-2757, bod 50; zo 14. septembra 1995, Simitzi, 15 — Pozri okrem iného rozsudky UCAL, už citovaný v poznámke C-485/93 a C-486/93, Zb. s. I-2655, bod 15, a zo 17. septem pod čiarou 13 bod 17; z 2. apríla 1998, Outokumpu Oy, bra 1997, UCAL, C-347/95, Zb. s. I-4911, bod 18. Zákaz C-213/96, Zb. s. I-1777, bod 19, a Nygård, už citovaný poplatkov s rovnakým účinkom ako clo vyplýva tak z článku v poznámke pod čiarou 9, bod 17. 23 ES, ako aj z článku 25 ES. 16 — Pozri bod 30 vyššie. Pozri tiež rozsudky zo 17. júla 1997, 14 — Rozsudok Carbonati Apuani, citovaný v poznámke pod Haahr Petroleum, C-90/94, Zb. s. I-4085, bod 20, čiarou 13 vyššie, bod 17. Pozri aj rozsudky z 3. februára a Outokumpu Oy, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, 1981, Komisia/Francúzska, C-90/79, Zb. s. 283, bod 14, bod 20. a Legros a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 11. 17 — Pozri bod 32 vyššie.
I - 5025
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-517/04
druhej, pokiaľ je skutočnosť vedúca k vzniku 37. Ak je totiž výnos takého poplatku určený dane pre obidva druhy produktov rovnaká. na financovanie činností, ktoré sú prospešné hlavne pre tie zaťažené vnútroštátne pro dukty, ktoré sa spracúvajú na vnútroštátnom území alebo sa uvádzajú na vnútroštátny trh, môže z toho vyplývať, že čiastka vyberaná podľa jednotných kritérií je napriek tomu diskriminačným zdanením v rozsahu, v akom je daňová povinnosť zaťažujúca produkty spracované na vnútroštátnom území alebo uvedené na vnútroštátny trh neutralizovaná výhodami, na ktorých finan covanie slúži, zatiaľ čo pre produkty vyve zené v nespracovanom stave predstavuje čistú záťaž.
36. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu takého zaťaženia, ako je zaťaženie, o ktoré ide vo veci samej, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že môže byť potrebné vziať do úvahy účel použitia výnosu z poplatku. Vo svojich návrhoch vo veci Lornoy a i. uviedol 38. Podľa judikatúry je tento poplatok generálny advokát Tesauro 19, že takéto poplatkom s účinkom rovnakým ako clo, posúdenie má zásadný význam, pretože ktorý je v rozpore s článkami 23 ES a 25 ES umožňuje okrem čisto formálnych hľadísk vtedy, keď výhody vyplývajúce z požitia zistiť, že určité poplatky, ktoré síce rovnako výnosu z poplatku plne kompenzujú zaťaže zaťažujú tak vnútroštátne produkty, ako aj nie produktov spracovaných na vnútroštát dovezené produkty, môžu mať práve na nom území alebo uvedených na vnútroštátny z á k l a d e ich s t a n o v e n é h o použitia 22 2 3 trh pri ich uvedení na trh. v skutočnosti rozdielny dopad a že sa podľa okolností prejavia buď ako poplatky s rovnakým účinkom, alebo ako vnútroštátna 20 daň nezlučiteľná s článkom 90 ES. 21 — Rozsudok Nygård, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 22. Ako už bolo uvedené v poznámke pod čiarou 18, odkazuje tento rozsudok formou analógie na rozsudky z 21. mája 1980, Komisia/Taliansko, 73/79, Zb. s. 1533, bod 15; Compagnie commerciale de l'Ouest a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 26, a UCAL, už citovaný 18 — Rozsudok Nygård, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod v poznámke pod čiarou 13, bod 21. 20. V uvedenom rozsudku Súdny dvor poukazuje formou 22 — Rozsudok Nygård, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod analógie na rozsudky Sanders, už citovaný v poznámke pod 23, s odkazom na rozsudky Compagnie commerciale de čiarou 12, bod 17, a Outokumpu Oy, už citovaný v poznámke l'Ouest a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 27, pod čiarou 15, bod 24, ktoré sa však týkali poplatkov, ktoré sa Lornoy a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 21, vyberali tak za tuzemský tovar, ako aj za dovezený tovar. a Scharbatke, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 10. 19 — Spojené návrhy, ktoré predniesoll generálny advokát Tesauro 23 — Súdny dvor použil už predtým takúto argumentáciu pri 25. júna 1992 vo veciach C-17/91, C-114/91 a C-144/91, ako porovnaní zaobchádzania s tuzemskými výrobkami aj C-145/91 (rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 7). a s výrobkami dovezenými — pozri napríklad rozsudky 20 — Vzhľadom na analógiu medzi kvalifikáciou ako poplatku z 18. júna 1975, IGAV, 94/74, Zb. s. 699, a Compagnie s účinkom rovnakým ako dovozné clo a kvalifikáciou ako commerciale de l'Ouest a i-, už citovaný v poznámke pod poplatku s účinkom rovnakým ako vývozné clo, ktorú Súdny čiarou 10, ako aj rozsudky z 19. júna 1973, Capolongo, 77/72, dvor pripustil najmä v rozsudku Nygård, už citovanom Zb. s. 61; z 22. marca 1977, Steinike, 78/76, Zb. s. 595; v poznámke pod čiarou 9, sa zdá byt' táto myšlienka z 25. mája 1977, Cucchi, 77/76, Zb. s. 987; z 25. mája 1977, použiteľná aj v prípade sporného poplatku, pokiaľ ide Interzuccheri, 105/76, Zb. s. 1029; Komisia/Taliansko, už o kvalifikáciu ako poplatku s účinkom rovnakým ako vývozné citovaný v poznámke pod čiarou 21, a z 28. januára 1981, clo, prípadne ako diskriminačné vnútroštátne zdanenie. Kortmann, 32/80, Zb. s. 251.
I - 5026
KOORNSTRA
39. Naproti tomu by takýto poplatok poru sporného poplatku, treba konštatovať, že šoval zákaz diskriminácie uvedený v článku sporný poplatok sa vyberá za krevety pre 90 ES, ak by výhody, ktoré so sebou prináša pravené holandským rybárskym plavidlom použitie príjmov z poplatku pre vnútroštátne bez ohľadu na miesto ich prepravy. produkty spracované na v n ú t r o š t á t n o m území alebo uvedené na vnútroštátny trh, kompenzovali len čiastočne zaťaženie, ktoré znášajú. 24
42. Treba teda najskôr preskúmať, či možno sporný poplatok kvalifikovať ako poplatok s účinkom rovnakým ako clo v zmysle článku 40. Súdny dvor už nakoniec rozhodol, že 23 ES a nasi. poplatok, ktorý je primeranou odmenou za službu skutočne poskytnutú dlžnému hospo d á r s k e m u subjektu, nie je p o p l a t k o m s účinkom rovnakým ako clo. 25
O kvalifikácii poplatku ako poplatku s rovnakým účinkom
C — Posúdenie
41. Najprv treba znova pripomenúť, že 43. Vnútroštátny súd zastáva názor, že poplatok uložený Koonstra za finančný rok v d a n o m p r í p a d e n e m ô ž e byť r e č 2000 je napadnutý len v rozsahu, v akom sa o poplatku s rovnakým účinkom už aj preto, vzťahuje na krevety, ktoré boli dodané do lebo sporný poplatok sa nevyberá pri dovoze Dánska a predané pre ľudskú spotrebu. alebo z dôvodu dovozu z iného členského Pokiaľ ide o skutočnosť vedúcu k vzniku štátu. To je aj názor gréckej vlády. Holandská vláda a Productschap Vis tiež uvádzajú, že sporný poplatok sa bez rozdielu vzťahuje na krevety vyvážané do ostatných členských 24 — Rozsudok Nygård, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 23. Pozri aj rozsudok UCAL, už citovaný v poznámke pod štátov aj na krevety dodané do Holandska. čiarou 13, bod 22. Keďže tento poplatok nezaťažuje výlučne 25 — Rozsudky z 26. februára 1975, Cadsky, 63/74, Zb. s. 281, bod tovar určený na vývoz, nepatrí do pôsobnosti 8; Komisia/Dánsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 19; z 22. apríla 1999, CRT France International, článku 25 ES. V každom prípade je vnútro C-109/98, Zb. s. I-2237, bod 17, a Carbonati Apuani, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 31. štátnou daňou v zmysle článku 90 ES, ktorá
I - 5027
NA VRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-517/04
je v súlade so Zmluvou ES, lebo zaťažuje skych lodiach do iných členských štátov sú rovnakým spôsobom a v rovnakej fáze poplatníkmi, ale nemôžu využívať výhody uvádzania na trh krevety spracované na vyplývajúce z výnosu z uvedeného poplatku. vnútroštátnom území a uvedené na vnútro štátny trh a krevety vyvezené do iných členských štátov.
46. Vnútroštátny súd sa nesprávne dom nieva, že kvalifikácia sporného poplatku ako poplatku s rovnakým účinkom ako clo musí byť vylúčená už len z dôvodu, že uvedený 44. Podľa údajov vnútroštátneho súdu sa poplatok sa nevyberá pri dovoze ani dotknutý poplatok vyberá výlučne od pod z dôvodu dovozu z iného členského štátu. nikov prepravujúcich na holandských rybár Rozhodujúca je teda skutočnosť, či dotknutý skych lodiach krevety predávané pre ľudskú poplatok predstavuje prekážku obchodu vo spotrebu, a to bez ohľadu na krajinu dodania vnútornom trhu. 26 Takáto prekážka môže a predaja a bez ohľadu na určenie účelu, podľa citovanej judikatúry vyplývať z toho 2 7 , ktoré kupujúci potom krevetám určí. že vnútroštátne opatrenie je finančným zaťažením „uloženým z dôvodu prechodu cez hranice". 2 8 Či má v danom prípade sporný poplatok za následok takéto finančné zaťaženie však treba zistiť, podľa vyššie citovanej judikatúry, nielen na základe pred pisov týkajúcich sa vyberania týchto poplat kov, ale aj na základe predpisov týkajúcich sa využitia výnosu z príslušného poplatku.
45. Pochybnosti o zlučiteľnosti režimu spor ného poplatku s článkami 25 ES alebo 90 ES vychádzajú nesporne z toho, že okruh poplatníkov — teda podnikov prepravujúcich krevety na holandských rybárskych lodiach, a síce jedno kam — a okruh príjemcov výnosu z tohto poplatku z dôvodu spôsobu jeho použitia — totiž podniky prepravujúce 47. V tomto prípade treba preto určiť, či krevety do Holandska — sa nezhoduje. Zatiaľ sporný poplatok nemá za následok zvláštne čo podniky prepravujúce do Holandska krevety na rybárskych lodiach iných člen ských štátov môžu využívať — bezplatne (ak 26 — Rozsudok Carbonati Apuani, už citovaný v poznámke pod nie sú poplatníkmi) — zariadenia financo čiarou 13, bod 28. vané z výnosov z tohto poplatku, podniky 27 — Pozri vyššie bod 35 a nasl. prepravujúce krevety na holandských rybár 28 — Rozsudok Carbonati Apuani, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 22.
I - 5028
KOORNSTRA
finančné zaťaženie podnikov vyvážajúcich skeho systému poplatkov však na základe krevety na holandskej rybárskej lodi. spisu nemožno zistiť.
50. Otázka prípadného dvojitého zdanenia sa však javí byť irelevantnou: Komisia v tejto súvislosti správne poukázala na judikatúru Súdneho dvora 3 0 , podľa ktorej „právo Spo 48. Komisia k tomu poznamenáva, že sporný ločenstva neobsahuje v súčasnosti žiadny poplatok zaťažuje obzvlášť vývoz kreviet na zákaz takého dvojitého zdanenia, k akému holandskej rybárskej lodi, keďže je preprava dochádza v prípade poplatkov, ako je popla skutočnosťou vedúcou k vzniku poplatku tok, ktorého sa týka spor vo veci samej, s tým dôsledkom, že poplatok sa vyberá bez upravených nezávislými v n ú t r o š t á t n y m i toho, aby dotknutý podnik mohol využívať predpismi. Hoci je odstránenie takéhoto zariadenia financované z výnosu z tohto dvojitého zdanenia žiaduce v záujme voľného poplatku. Grécka vláda zastáva naproti tomu pohybu tovaru, dá sa dosiahnuť len pro názor, že na skutočnom využití triediacich stredníctvom harmonizovania vnútroštát a lúpacích zariadení nezáleží, vzhľadom na nych systémov..." to, že samotné danie týchto zariadení k dispozícii je už poskytovaním služby.
51. Pokiaľ ide o účinky sporného poplatku, vnútroštátny súd predniesol ešte aj otázku pôvodu produktov, ktorých sa dotknutá vnútroštátna úprava týka. Sporný režim poplatkov rozlišuje pri vyberaní poplatkov podľa vlajky dotknutej rybárskej lode — ale 49. Koornstra v konaní vo veci samej a vo nie podľa pôvodu kreviet. svojich písomných pripomienkach uviedol, že táto povinnosť platiť poplatok bez proti služby vedie navyše k dvojitému zdaneniu, lebo použite podobných zariadení v Dánsku je samo osebe spoplatňované. Povahu dán
52. Stanovenie pôvodu kreviet totiž sku 29 — Pri krevetách prepravených do Holandska vedie sporný točne nie je v tomto konaní bezproblémové. poplatok v každom prípade k diskriminácii vnútroštátnych V návrhu na začatie prejudiciálneho konania podnikov v rozsahu, v akom zariadenia na krevety financo vané z výnosu z poplatku slúžia taktiež na kontrolu kreviet prepravených do Holandska na inej než holandskej rybárskej odi bez povinnosti platiť poplatok. Tento aspekt však nebude treba skúmať, pretože spor vo veci samej sa týka len kreviet prepravených do iného členského štátu — v tomto prípade do 30 — Rozsudok Nygård, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, Dánska — holandským rybárskym plavidlom. bod 38.
I - 5029
NÁVRHY GENERÁLNEI ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-517/04
vnútroštátny súd zvažuje použiť článok 23 55. Možno však pochybovať o tom, či sa colného kódexu, čo holandská vláda vo článok 23 colného kódexu dá použiť. svojich písomných pripomienkach odmieta Holandská vláda totiž zdanlivo právom s odvolaním sa na to, že colný kódex sa na namieta, že pôvod tovaru v zásade nie je obchod v rámci Spoločenstva nemôže použiť. pri pohybe tovaru v rámci Spoločenstva rozhodujúci. Rozlíšenie podľa článku 23 ods. 2 colného kódexu nezodpovedá zásadám spoločnej politiky rybolovu, podľa ktorých sa produkty prepravené rybárskym plavidlom určitého členského štátu považujú za pochá dzajúce z tohto členského štátu. Vychádzajúc z toho sa zdá v prípade veci samej správne nerozlišovať krevety podľa skutočného mies ta výlovu, a teda považovať ich na holandskej rybárskej lodi v zásade za holandské krevety.
53. Ak sa vychádza z toho, že v zásade je rozhodujúca definícia pôvodu stanovená colným kódexom, pre tento prípad z toho vyplýva: krevety prepravené holandským rybárskym plavidlom sú podľa článku 23 ods. 2 colného kódexu považované za tovar pochádzajúci z Holandska, ak boli vylovené z mora mimo teritoriálneho mora danej krajiny [písmeno f)] alebo v holandských vodách [písmeno e)]. Ak však boli krevety vylovené vo vodách iného členského štátu, považujú sa za tovar pochádzajúci z tohto členského štátu.
56. Ak teda vychádzam z tohto predpokladu, treba konštatovať, že sporný poplatok sa vyberá tak za holandské krevety prepravené do Holandska, ako aj za holandské krevety prepravené inde. Naproti tomu z výnosu zo sporného poplatku majú úžitok len krevety 54. Ak sa tieto zásady použijú na daný — holandské alebo zahraničné — prepravené prípad, treba konštatovať, že v prípade pre do Holandska. 31 pravy kreviet do Holandska sporný poplatok zvýhodňuje zahraničné krevety v tom zmysle, že sa vyberá len ak sa krevety nachádzajú na 31 — Pozri k tomu aj návrh na začatie prejudiciálneho konania: „... palube holandskej rybárskej lode, zatiaľ čo výnos z poplatkov sa použije výlučne na krevety prepravené holandské krevety nepodliehajú poplatku len do Holandska podnikmi prevádzkujúcimi holandské rybárske plavidlo, a to bez ohradu na pôvod kreviet". A „... výnos vtedy, keď sú prepravované na palube z poplatkov sa použije aj na zahraničné krevety prepravené do Holandska, avšak nie na holandské krevety prepravené do zahraničnej rybárskej lode. zahraničia".
I - 5030
KOORNSTRA
57. Ak sa teda v súlade s judikatúrou za triedenie a lúpanie kreviet platí, nie je zohľadní účel použitia výnosu z vyberaného v tejto súvislosti relevantné. poplatku, vedie to ku konštatovaniu, že pri krevetách vyvezených na holandských rybár skych lodiach vedie sporné nariadenie k finančnému zaťaženiu dotknutého pod niku, pretože síce podliehajú poplatku, nemajú z výnosu z poplatku žiadny úžitok, takže tu neprichádza do úvahy vyrovnanie 59. V dôsledku toho treba konštatovať, že záťaže, ktorá vznikla zaplatením poplatku taký poplatok, akým je sporný poplatok výhodami vyplývajúcimi z tohto financova uložený podniku členského štátu za prepravu nia. Na rozdiel od názoru gréckej vlády nie je kreviet rybárskym plavidlom registrovaným pritom dôležité, či sú zariadenia financované v tomto členskom štáte, ktorý slúži na z výnosu zo s p o r n é h o poplatku d a n é financovanie sít a lúpačiek kreviet v tomto k dispozícii, pretože tieto zariadenia slúžia členskom štáte, nie je zlučiteľný s právom plneniu kontrolnej povinnosti, ktorú má Spoločenstva, najmä s článkami 25 ES, ked'sa dotknutý členský štát. Za týchto okolností tento poplatok vyberá aj za krevety, ktoré možno plnenie takejto kontrolnej povinnosti tento podnik prepravuje na iné miesto sotva označiť za „poskytovanie služby". v Spoločenstve.
Toto konštatovanie platí, nezávisle od mie sta, kde boli krevety vylovené, od skutoč nosti, či sú po preprave na iné miesto Spoločenstva krevety ďalej prepravované do členského štátu registrácie rybárskeho pla vidla, alebo či je v prípade prepravy na iné miesto Spoločenstva triedenie a lúpanie kre viet na tomto mieste tiež odplatné.
60. V dôsledku toho nie je potrebné pre skúmať otázku, či treba sporný poplatok kvalifikovať ako diskriminujúcu vnútroštátnu daň. 58. Sporný poplatok teda má obmedzujúci účinok na obchod v rozsahu, v akom sa vyberá aj za krevety prepravené holandským 32 — Vo veci samej to tak skutočne bolo. Podľa údajov vnútro rybárskym plavidlom do iného členského štátneho súdu boli zodpovedajúce náklady započítané do ceny. ktorú Koornstra dostal za predaj kreviet v Dánsku od štátu. To, či sa v tomto inom členskom štáte spoločnosti Dansk Heiploeg.
I - 5031
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL - VEC C-517/04
V — Návrh
61. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru na prejudiciálne otázky College odpovedať takto:
Taký poplatok, akým je sporný poplatok uložený podniku členského štátu za prepravu kreviet rybárskym plavidlom registrovaným v tomto členskom štáte, ktorý slúži na financovanie sít a lúpačiek kreviet v tomto členskom štáte, nie je zlučiteľný s právom Spoločenstva, najmä s článkami 25 ES, keď sa tento poplatok vyberá aj za krevety, ktoré tento podnik prepravuje na iné miesto v Spoločenstve.
Toto konštatovanie platí, nezávisle od miesta, kde boli krevety vylovené, od skutočnosti, či sú po preprave na iné miesto Spoločenstva krevety ďalej prepravované do členského štátu registrácie rybárskeho plavidla, alebo či je v prípade prepravy na iné miesto Spoločenstva triedenie a lúpanie kreviet na tomto mieste tiež odplatné.
I - 5032