C-523/04

1. Na návrhy predložené Komisiou podľa článku 169 Zmluvy ES (teraz článok 226 ES), Súdny dvor 5. novembra 2002 vyhlásil osem rozsudkov proti Rakúsku 2, Belgicku 3, Dán­ sku 4, Fínsku 5, Nemecku 6, Luxembursku 7, S p o j e n é m u kráľovstvu 8 a Švédsku 9, v ktorých rozhodol, že tieto štáty tým, že prerokovali, uplatnili a/alebo ponechali v platnosti niektoré medzinárodné záväzky voči Spojeným štátom americkým v oblasti 2. Žaloba Komisie, ktorá je predmetom tohto konania, smeruje k tomu, aby Súdny dvor voči Holandsku rozhodol obdobne ako 1 — Jazyk prednesu: taliančina. 2 — Rozsudok Komisia/Rakúsko, C-475/98, Zb. s. I-9797. v uvedených prípadoch. 3 — Rozsudok Komisia/Belgicko, C-471/98, Zb. s. I-9681. 4 — Rozsudok Komisia/Dánsko, C-467/98, Zb. s. I-9519. 5 — Rozsudok Komisia/Fínsko, C-469/98, Zb. s. I-9627. 6 — Rozsudok Komisia/Nemecko, C-476/98, Zb. s. I-9855. 10 — Ú. v. ES L 240, s. 15; Mim. vyd. 07/001, s. 427. 7 — Rozsudok Komisia/Luxembursko, C-472/98, Zb. s. I-9741. 11 — Ú. v. ES L 220, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 277. 8 — Rozsudok Komisia/Spojené kráľovstvo, C-466/98, Zb. 12 — Ú. v. ES L 278, s. 1; Mim. vyd. 07/002, s. 94. s. I-9427. 13 — Vo veci Komisia/Spojené kráľovstvo, C-466/98, sa žaloba 9 — Rozsudok Komisia/Švédsko, C-468/98, Zb. s. I-9575. týkala len porušenia článku 52 Zmluvy ES.

I - 3270

KOMISIA/HOLANDSKO

II — Príslušný právny rámec smerujúcich na jednej strane k zaručeniu slobodného poskytovania služieb leteckej dopravy a na druhej strane k zaručeniu toho, aby sa v tejto oblasti uplatňovali právne predpisy Spoločenstva o hospodárskej súťaži.

I - 3271

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-523/04

ukáže nižšie, Súdny dvor na základe spoloč­ 10. Ide najmä o nariadenie č. 2299/89, ného výkladu týchto ustanovení skonštato­ ktorým sa zavádza kódex správania pre val, že nariadenie č. 2409/92 nepriamo, ale používanie počítačových rezervačných systé­ jasným spôsobom zakazuje leteckým doprav­ mov. V súlade s ustanovením článku 1 sa toto com tretích štátov, ktorí svoju činnosť nariadenie vzťahuje na počítačové rezer­ prevádzkujú v rámci Spoločenstva, aby zavá­ vačné systémy („Computerised reservation dzali nové produkty alebo nižšie ceny, než systems", ďalej len „PRS"), ktoré zahŕňajú aké existujú pre identické produkty, a týmto služby leteckej dopravy, ak sú ponúknuté na spôsobom zákonodarca Spoločenstva obme­ využitie a/alebo používané na území Spolo­ dzil slobodnú tvorbu cien zo strany týchto čenstva bez ohľadu na status alebo štátnu dopravcov, keď na základe práv piatej slo­ príslušnosť predaj cu systému, zdroj používa­ body, ktoré sú im priznané, prevádzkujú ných informácií alebo umiestnenie prísluš­ linky vnútri Spoločenstva. Podľa Súdneho ných centrálnych jednotiek spracúvajúcich dvora tak Spoločenstvo získalo v rozsahu údaje a na geografickú polohu letísk, medzi upravenom článkom 1 ods. 3 nariadenia ktorými sa letecká doprava uskutoční. č. 2409/92 výlučnú vonkajšiu právomoc dohodnúť s tretími štátmi záväzky týkajúce sa tohto obmedzenia slobodnej tvorby cien d o p r a v c a m i , k t o r í n i e sú u s a d e n í v Spoločenstve. 16

8. Nariadenie č. 2409/92 podľa ustanovenia svojho článku 12 n a d o b u d l o účinnosť 1. januára 1993.

12. Vzťahy medzi Holandskom a Spojenými štátmi americkými v oblasti leteckej dopravy sa spravujú dvojstrannou dohodou uzavretou 3. apríla 1957 (ďalej len „dohoda z roku 1957"). Táto dohoda bola následne zmenená 15. V priebehu rokov 1993 a 1994 Spojené a d o p l n e n á , najskôr v ý m e n o u listov štáty americké vyvíjali stále väčšie úsilie z 25. novembra 1969 a neskôr tromi rôznymi o uzavretie dvojstranných dohôd v oblasti protokolmi v rokoch 1978, 1987 a 1991. leteckej dopravy podľa politiky nazývanej „otvorené nebo" s čo najväčším možným počtom európskych štátov.

18. Dna 18. decembra 1998 Komisia spo­ ločne predložila Súdnemu dvoru osem rôz­ nych žalôb, ktoré smerovali proti Spojenému kráľovstvu, Dánsku, Švédsku, Fínsku, Bel­ gicku, Luxembursku, Rakúsku a Nemecku. 19. Všetkým žalovaným štátom sa tiež vytý­ V týchto žalobách podaných podľa člán­ kalo, že: ku 169 Zmluvy ES Komisia vytýkala viaceré porušenia práva Spoločenstva, ku ktorým došlo v súvislosti s dvojstrannými dohodami o leteckej doprave, ktoré tieto štáty uzavreli so Spojenými štátmi americkými. Žalovaným štátom, s výnimkou Spojeného kráľovstva, vytýkala najmä, že: porušili článok 52 Zmluvy ES, pretože do dvojstranných dohôd uzavretých so Spojenými štátmi americkými vložili alebo ponechali v platnosti tzv. „ustano­ venie o štátnej príslušnosti", ktoré prak­ ticky každému účastníkovi dohody umožňovalo, aby leteckým dopravcom určeným druhým zmluvným štátom, ale k t o r í n i e s ú vo vlastníctve a nepodliehajú kontrole tohto štátu, v rokoch 1995 až 1996 uzatvorili so odopreli práva stanovené v týchto doho­ Spojenými štátmi americkými príliš dách.

I - 3274

KOMISIA/HOLANDSKO

20. Je vhodné uviesť, že v každej z týchto uzavretie medzinárodnej dohody vyžaduje vecí Holandsko vstúpilo do konania ako uskutočnenie určitých cieľov Zmluvy, ktoré vedľajší účastník konania. nie je možné dosiahnuť prijatím samostat­ ných právnych predpisov. Súdny dvor však možnú súvislosť s uvedenými vecami vylú¬ 2 čil. 1

21. Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod pred­ ložený Komisiou smerujúci proti siedmim z ôsmich žalovaných členských štátov, ktorý sa týkal neoprávneného zásahu do vonkajšej právomoci Spoločenstva, Súdny dvor po prvé 23. Po tretie Súdny dvor skúmal, či je možné skonštatoval, že aj keď môže byť článok 80 priznať Spoločenstvu právomoc uzatvárať ods. 2 ES použitý Radou ako právny základ dohody s tretími štátmi v oblasti leteckej nato, aby sa v určitom prípade priznala dopravy podľa zásad stanovených v rozsudku Spoločenstvu právomoc na uzavretie medzi­ AETR 22. národnej dohody o leteckej doprave, nemôže sám osebe zakladať vonkajšiu právomoc Spoločenstva v tejto oblasti. 18

27. Pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod pred­ 25. Súdny dvor ďalej skúmal, či sa medzi­ ložený Komisiou smerujúci proti všetkým národné záväzky prijaté žalovanými člen­ žalovaným členským štátom, ktorý sa týkal skými štátmi mohli dotknúť spoločných porušenia ustanovení o práve usadiť sa, pravidiel prijatých v oblasti leteckej dopravy, Súdny dvor vyhlásil, že ustanovenia vložené ktorých sa dovolávala Komisia. V rámci do sporných dohôd, ktoré priznali Spojeným t o h t o skúmania Súdny dvor dospel štátom americkým právo zrušiť, pozastaviť k záveru, že dotknuté boli len ustanovenia alebo obmedziť prepravné práva v prípadoch, nariadenia č. 2409/92 a nariadenia č. 2299/89 keď leteckých dopravcov určených každým a že od chvíle, keď tieto nariadenia nadobudli z týchto žalovaných členských štátov tieto účinnosť, členské štáty už nemali právo členské štáty alebo ich štátni príslušníci prijímať, alebo aj napriek opätovnému pre­ nevlastnia, odporujú článku 52 Zmluvy ES, rokovaniu sporných dohôd, ponechávať v platnosti medzinárodné záväzky týkajúce sa jednak cien, ktoré uplatňujú dopravcovia 25 — Pozri napríklad rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný, tretích štátov na linkách vnútri Spoločenstva, body 114 až 137. S ohľadom na nariadenie Rady (EHS) č. 95/93 z 18. januára 1993 o spoločných pravidlách a jednak PRS navrhovaných alebo používa­ prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách spolo­ čenstva (Ú. v. ES L 14, s. 1; Mim. vyd. 07/002, s. 3), ktoré sa pod podmienkou vzájomnosti uplatňuje na leteckých doprav­ cov tretích štátov, Súdny dvor skonštatoval, že aj keď má Spoločenstvo od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia výlučnú právomoc uzatvárať v tejto oblasti dohody s tretími 23 — Tamže, body 16 až 18 a 22. štátmi, Komisia v tejto veci neuviedla, ktoré medzinárodné 24 — Pozri napríklad rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný, záväzky prijaté dotknutými členskými štátmi by mohli mať body 105 a 106. vplyv na toto nariadenie.

I - 3277

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. M E N G O Z Z I — VEC C-523/04

aby vypovedalo dohodu uzavretú so Spoje­ rickými začala rokovania v oblasti letec­ nými štátmi americkými. kej dopravy,

— rozhodnutie Rady, ktorým poveruje Komisiu, aby začala rokovania s tretími 31. Dna 26. februára 2003 Komisia prijala š t á t m i t ý k a j ú c e sa v l a s t n í c t v a nové oznámenie o vzťahoch medzi Spolo­ a ovládania leteckých d o p r a v c o v čenstvom a tretími krajinami v oblasti letec­ a ďalších otázok, ktoré sú vo výlučnej kej dopravy 28, v ktorom znovu zdôraznila právomoci Spoločenstva, nutnosť uviesť „vzťahy medzi členskými štátmi a Spojenými štátmi do súladu s právom Spoločenstva".

— „všeobecný prístup" k návrhu nariadenia E u r ó p s k e h o p a r l a m e n t u a Rady o rokovaniach a vykonávaní dohôd o leteckej dopravnej službe medzi člen­ skými štátmi a tretími krajinami. 32. Na dosiahnutie súladu s rozsudkami z 5. novembra 2002 Rada počas zasadnutia 5. a 6. júna 2003 dospela k dohode o prijatí balíka opatrení pre vonkajšiu politiku Spolo­ čenstva v oblasti letectva. Tento balík obsahoval:

33. Na toto posledné opatrenie nadväzovalo prijatie nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady (ES) č. 847/2004 z 29. apríla 2004 IV — Konanie pred podaním žaloby o rokovaniach a vykonávaní dohôd o leteckej dopravnej službe medzi členskými štátmi 30 a tretími krajinami . Medzi cieľmi, ktoré sleduje toto nariadenie, je v šestnástom „odôvodnení" výslovne uvedená „koordinácia rokovaní s tretími krajinami z hľadiska uza­ vretia dohôd o leteckých dopravných služ- bách, nevyhnutnosť zaručeného a zosúladeného prístupu pri vykonávaní 34. Dna 19. januára 1999 Komisia zaslala a uplatňovaní týchto dohôd a overenie ich holandskej vláde písomnú výzvu, v ktorej zhody s právom spoločenstva". Na tieto účely vytýka Holandsku, že neoprávnene zasiahlo nariadenie zavádza postup spolupráce medzi do výlučnej vonkajšej právomoci Spoločen­ členskými štátmi a Komisiou, ktorý sa podľa stva vzhľadom na zásady, ktoré Súdny dvor článku 1 ods. 1 uplatní vždy, keď sa členský vyložil v stanovisku 1/76, že porušilo člá­ nok 5 Zmluvy ES v spojení s ustanovenia­ štát rozhodne začať rokovania s tretím štá­ mi sekundárneho práva, ktoré sú obsiahnuté tom o novej dohode o leteckých dopravných v nariadeniach č. 2407/92, č. 2408/92, službách alebo zmene existujúcej dohody č. 2409/92 a č. 2299/89, a tiež že porušilo o leteckej dopravnej službe, jej príloh alebo článok 52 Zmluvy ES. Podľa Komisie tieto akýchkoľvek dvojstranných alebo mnoho­ porušenia práva Spoločenstva vyplývajú stranných dohôd, ktorých predmet patrí z uzavretia dohody typu „otvorené nebo" so čiastočne do právomoci Spoločenstva. Je Spojenými štátmi americkými v roku 1992 potrebné zdôrazniť, že druhé a tretie „odô­ a z jej následného uplatňovania. vodnenie" tohto nariadenia pripomínajú zásady, ktoré stanovil Súdny dvor v rozsudkoch z 5. novembra 2002, zatiaľ čo v piatom „odôvodnení" sa uvádza, že „postup spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou ustanovený týmto nariadením by sa nemal dotýkať rozdelenia právomocí medzi spoločenstvom a členskými štátmi, v súlade s právom spoločenstva interpreto­ vaným Súdnym dvorom". 35. Na túto výzvu Holandsko odpovedalo listom z 1. júna 1999, v ktorom spochybnilo zákonnosť rozhodnutia Komisie o začatí konania o nesplnení povinností, ktoré súvisia s okolnosťami z obdobia spred viac ako šiestich rokov a voči ktorým nebola doposiaľ vznesená žiadna pripomienka, napriek tomu, že v roku 1995 bolo proti ôsmim iným členským štátom začaté konanie o nesplnení povinnosti, ktoré sa týkalo podobnej veci. Holandsko spochybnilo aj analýzu Komisie o vplyve zmien vyplývajúcich z protokolu z roku 1992, existenciu výlučnej právomoci Spoločenstva v oblasti leteckej dopravy, 30 — Ú. v. EÚ L 157, s. 7; Mim. vyd. 07/008, s. 193. údajné porušenie článku 5 Zmluvy ES, keďže

— na základe ktorých sa Spojeným štátom americkým priznáva právo zrušiť, poza­ staviť alebo obmedziť prepravné práva v prípadoch, keď leteckých dopravcov určených Holandskom nevlastní 37. Dna 20. januára 2004 Komisia podala Holandsko alebo holandskí štátni prí­ žalobu, ktorá je predmetom tohto konania. slušníci,

I - 3280

KOMISIA/HOLANDSKO

nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú konania podľa článku 226 ES zaslaním výzvy z článkov 5 a 52 Zmluvy ES, ako aj prešlo viac ako šesť rokov a medzi zaslaním z nariadení č. 2409/92 a č. 2299/89. odôvodneného stanoviska a podaním tejto žaloby viac ako štyri roky. Holandsko tiež uvádza, že už v roku 1995 Komisia začala konania o nesplnení povinnosti proti ôsmim iným členským štátom, avšak proti nemu nebolo až do januára 1999, keď mu bola zaslaná písomná výzva, prijaté žiadne opat­ 40. Holandsko navrhuje, aby Súdny dvor renie. Uvedeným postupom Komisia dostala z a m i e t o l žalobu ako n e p r í p u s t n ú Holandsko „do natoľko nevýhodnej situácie, a subsidíame, aby ju zamietol ako nedô­ že stratila svoje právo žalovať ho v tejto veci vodnú. na Súdnom dvore" na účely určenia nesplne­ nia povinností vytýkaných v tomto konaní.

41. Francúzsko navrhuje, aby Súdny dvor žalobu zamietol.

43. Žalovaný členský štát po prvé uvádza, že dlhotrvajúca nečinnosť Komisie spolu s okolnosťou, že proti ôsmim iným členským štátom bolo začaté konanie o nesplnení povinnosti v súvislosti s dohodami, ktoré tieto štáty uzavreli, vyvolali na strane holand­ VI — Právna analýza ských orgánov legitímnu dôveru o tom, že zo strany Holandska nedošlo k porušeniu práva Spoločenstva a Holandsko bolo ponechané v presvedčení, že Komisia považuje jeho situáciu za odlišnú od situácie uvedených štátov. Toto presvedčenie posilnila okolnosť, A — O prípustnosti že po vyhlásení rozsudkov Súdneho dvora z 5. novembra 2002 Komisia čakala viac ako dva roky, pokiaľ proti Holandsku podala žalobu.

46. Holandsko po druhé uvádza, že ako 48. Holandská vláda nakoniec zdôrazňuje, že uviedol Súdny dvor v uznesení Zwartveld v prípade, že by Súdny dvor potvrdil, že zo a i. 31, diskrečná právomoc, ktorá je Komisii strany Holandska došlo k nesplneniu povin­ priznaná podľa článkov 211 ES a 226 ES, ností vytýkaných Komisiou, Holandsko by sa nemôže Komisiu oprávňovať, aby konala ocitlo v bezvýchodiskovej situácii, pretože by v rozpore so zásadou správneho úradného bolo nútené so Spojenými štátmi americkými postupu a zásadou právnej istoty, ako aj so rokovať o zmene dvojstrannej dohody, čím zásadou lojálnej spolupráce zakotvenej by neoprávnene zasiahlo do výlučnej právo-

31 — Uznesenie z 13. júla 1990, 2/88 Imm., Zb. s. I-3365, bod 17. 32 — Pozri bod 32 vyššie.

I - 3282

KOMISIA/HOLANDSKO

49. Komisia po prvé uvádza, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora nie je v rámci konania podľa článku 226 ES povinná rešpektovať stanovené lehoty a že prípadné neprimerane dlhotrvajúce konanie p r e d p o d a n í m žaloby m ô ž e viesť k neprípustnosti žaloby iba vtedy, ak by týmto správaním Komisie došlo k porušeniu 51. Po tretie Komisia uvádza, že skutočnosť, práv na obranu členského štátu. V tejto veci že konanie proti Holandsku začala neskôr však Holandsko neuplatnilo žiadne tvrdenie, ako proti iným ôsmim členským štátom, ktorým by preukázalo, že takéto správanie tento štát žiadnym spôsobom neznevýhod- Komisie malo vplyv na výkon jeho práva na ňuje, práve naopak, H o l a n d s k o malo obranu. k dispozícii viac času na dosiahnutie súladu s rozsudkami Súdneho dvora z 5. novembra 2002. Pokiaľ ide o čas, ktorý uplynul medzi zaslaním odôvodneného stanoviska a podaním tejto žaloby, Komisia uvádza, že sa rozhodla počkať, kým Súdny dvor vyhlási uvedené rozsudky a že v nadväznosti na tieto rozsudky svoj názor vyjadrila v oznámení z 19. novembra 2002 a neskôr v listoch adresovaných holandskej vláde z 25. n o v e m b r a 2002, 30. júla 2004 50. Po druhé Komisia čisto informatívne a 10. marca 2005. V týchto listoch Komisia uvádza, že dôvod, prečo v roku 1995 podala žalobu proti iným ôsmim členským štátom a neurobila tak aj proti Holandsku spočíva v tom, že v tom období považovala za 33 — Rozsudok z 18. decembra 1997, C-129/96, Zb. s. I-7411.

I - 3283

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-523/04

okrem iného požiadala Holandsko, aby Komisia je pri výkone právomocí, ktoré sú jej postupovalo v súlade s rozsudkami zverené na základe článku 226 ES, povinná z 5. novembra 2002 a vypovedalo spornú konať v primeranej lehote. Táto povinnosť je dohodu, čo vylučovalo možnosť jej opätov­ súčasťou zásady s p r á v n e h o ú r a d n é h o ného prerokovania. V prípade jej vypoveda­ postupu a vyplýva tiež zo zásady právnej nia by uvedená dohoda zostala v platnosti istoty. ešte po dobu dvoch rokov a ak by aj do tejto lehoty nedošlo k uzavretiu žiadnej dohody na úrovni Spoločenstva, letecká doprava so Spojenými štátmi americkými by zostala naďalej zabezpečená na základe zásady zdvo­ rilosti.

I - 3284

KOMISIA/HOLANDSKO

výrazne dlhšia ako v ostatných prípadoch, Spoločenstva skúmal predovšetkým ako kri­ ktoré už Súdny dvor preskúmal térium, na základe ktorého posudzoval prí­ padné porušenie niektorých všeobecných zásad práva Spoločenstva, ktorými sú najmä zásada ochrany legitímnej dôvery, zásada právnej istoty, zásada ochrany práv na obranu a práva na spravodlivý proces, ako aj kritérium, na základe ktorého posudzoval, či konanie inštitúcií a orgánov Spoločenstva bolo v súlade so zásadou správneho úrad­ 56. Domnievam sa teda, že v rámci týchto ného postupu. Súd prvého stupňa na základe návrhov je potrebné zaoberať sa podrobnej­ rozsudku SCK a FNK/Komisia 34 a Súdny šie hlavnou otázkou, ktorú holandská vláda dvor v nedávnom rozsudku Technische položila v rámci vznesenia námietky neprí­ Unie/Komisia 35 potvrdili, že dodržanie pri­ pustnosti, a teda či má byť v rámci konania meranej lehoty zo strany Komisie v rámci o nesplnení povinnosti podľa článku 226 ES správnych konaní v oblasti politiky hospo­ rozhodnuté o existencii povinnosti Komisie dárskej súťaže predstavuje všeobecnú zásadu konať v primeranej lehote. práva Spoločenstva.

a) Prehľad judikatúry Spoločenstva týkajúcej sa dodržiavania primeranej lehoty

59. Nezávisle od toho, či sa dodržiavanie primeranej lehoty posudzuje ako všeobecná 57. N a j s k ô r je p o t r e b n é uviesť, že zásada práva Spoločenstva alebo len ako v judikatúre Spoločenstva existuje veľký súčasť takto posúdených zásad, dodržiavanie počet rozhodnutí, ktorých súčasťou je pojem primeranej lehoty predstavuje v správe Spo­ primeraná lehota. ločenstva pravidlo, podľa ktorého sa posu­ dzuje zákonnosť jeho činnosti. 36

60. Je však potrebné uviesť, že toto pravidlo 63. Podľa ustálenej judikatury Súdneho neslúži len ako kritérium pre posúdenie dvora je teda Komisia príslušná rozhodnúť, zákonnosti dĺžky trvania správneho konania, či je vhodné začať konanie o nesplnení ale všeobecnejšie, že týmto pravidlom sa povinnosti a posúdiť pre aké konanie alebo ukladá inštitúciám časové obmedzenie opomenutie dotknutého členského štátu by 37 výkonu právomocí, ktoré sú im zverené. A sa takéto konanie malo začať. Ak už bolo teda, aj keď sa Súdny dvor nedovolával konanie začaté a dotknutý členský štát výslovne pojmu primeranej lehoty, vo via­ v určenej lehote nevyhovie odôvodnenému cerých prípadoch uviedol, ako sa ukáže stanovisku Komisie, je úlohou Komisie, aby nižšie, že zásada právnej istoty bráni tomu, posúdila, či je vhodné vec predložiť Súdnemu aby inštitúcia mohla neobmedzene pre­ d v o r u na r o z h o d n u t i e o p r í p a d n o m dlžovať výkon svojich právomocí. nesplnení povinnosti. Okrem toho, diskrečná právomoc Komisie podľa ustálenej judika­ tury zbavuje jednotlivcov práva požadovať od tejto inštitúcie, aby začala konanie podľa článku 226 ES. 3 8Súdny dvor, ktorému bola vec predložená podľa článku 226 ES, rešpek­ toval túto diskrečnú právomoc a ak žalovaný členský štát popieral vhodnosť žaloby, zdržal sa posudzovania vhodnosti jej podania. 39 61. Vzhľadom na vyššie uvedené prejdem ku skúmaniu toho, či dodržanie uvedeného pravidla je Komisii uložené aj pri výkone jej právomocí podľa článku 226 ES.

b) O existencii povinnosti Komisie dodržia­ 64. V rozhodnutiach vo veci výhrad, ktoré vať primeranú lehotu v rámci konaní podľa vzniesli žalované členské štáty proti nesko­ článku 226 ES rému podaniu žaloby zo strany Komisie alebo proti neprimerane dlhému trvaniu konania pred podaním žaloby, Súdny dvor priznal Komisii diskrečnú právomoc, aj pokiaľ ide o posudzovanie lehôt, v ktorých

uplatňuje svoje právomoci podľa člán­ právnych predpisov členských štátov týkajú­ ku 226 ES. cich sa daní z obratu. Žalovaný členský štát v súlade s článkom 27 ods. 5 tejto smernice oznámil Komisii v roku 1977 sporné ustano­ venia. Námietky týkajúce sa nesúladu týchto ustanovení so smernicou Komisia po prvý raz oznámila v roku 1979 a v roku 1981 podala žalobu o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES. Belgická vláda namietala pred 65. Judikatura Súdneho dvora už od 70. ro­ Súdnym dvorom neprípustnosť žaloby kov zdôrazňuje diskrečnú právomoc, ktorú a uviedla, že neskorá reakcia Komisie spôso­ má Komisia pri posudzovaní toho, kedy je bila, že belgická vláda sa ocitla v situácii vhodné proti členskému štátu začať konanie právnej neistoty poškodzujúcej jej záujmy o nesplnení povinnosti. V rozsudku vo veci a že vzhľadom na to, že článok 27 ods. 5 Komisia/Francúzsko 40, ktorého predmetom šiestej smernice nestanovuje lehotu na vzne­ bola žaloba Komisie proti Francúzskej re­ senie námietok proti riadne oznámeným publike podľa článku 141 Zmluvy ESAE, právnym predpisom členského štátu, Komi­ ktorého ustanovenie má rovnaké znenie ako sia bola povinná dodržať primeranú lehotu. článok 226 ES, Súdny dvor, ktorý rozhodoval Žalovaná vláda okrem iného žiadala, aby o námietke neprípustnosti žaloby vznesenej Súdny dvor v uvedenej veci uplatnil zásadu, francúzskou vládou, ktorá vytýkala Komisii ktorú potvrdil v rozsudku vo veci Lorenz 42 neskoré podanie žaloby, napriek tomu, že v súvislosti s konaním podľa článku 93 ods. 3 o nesplnení povinnosti vedela už dlho, roz­ Zmluvy ES (teraz článok 88 ods. 3 ES). Po hodol, že podanie žaloby podľa článku 141 tom, čo Súdny dvor rozhodol, že judikatura Zmluvy ESAE „nepodlieha vopred určenej vo veci Lorenz nie je relevantná, pretože sa lehote, toto konanie z dôvodu jeho povahy týka „konania, ktoré sa sčasti výslovne a cieľa v sebe zahŕňa právomoc danú Komisii odchyľuje od ustanovenia článku [226 ES]" posúdiť čo naj primeranejšie dôvody a lehoty, uviedol, že tento článok sa uplatní „bez toho, ktoré umožnia nápravu prípadných aby bola Komisia povinná dodržať určitú nesplnení povinnosti". lehotu". 43

67. V rozsudku vo veci Komisia/Holand­ priznanie tejto viac či menej významnej sko holandská vláda vytýkala Komisii via­ miery voľnej úvahy tejto inštitúcii v rámci ceré oneskorenia v rámci konania pred konaní, ktoré nie sú konaniami o nesplnení podaním žaloby. Žalovaná vláda uvádzala povinnosti, nebránilo súdu Spoločenstva, aby najmä to, že prvé výhrady proti sporným rozhodol, že Komisia má v každom prípade skutočnostiam Komisia predložila v roku povinnosť podať žalobu v primeranej lehote 1984, avšak žalobu na Súdny dvor podala podľa zásady s p r á v n e h o ú r a d n é h o až po piatich rokoch. Podľa holandskej vlády postupu, 46 alebo aby rozhodol, že Komisii Komisia touto nedbanlivosťou porušila práva sa zakazuje neobmedzene dlho predlžovať na obranu Holandska a spôsobila mu nepri­ výkon svojich právomocí a tým porušovať jateľné finančné dôsledky. S odvolaním sa na zásadu právnej istoty. 47

rozsudok

vo veci Komisia/Belgicko, uvedený v predošlom bode, Súdny dvor zdôraznil, že „ustanovenia článku [226 ES]... sa uplatnia bez toho, aby bola Komisia povinná dodržať vopred stanovenú lehotu". 45

68. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné 70. Je zrejmé, že konanie o nesplnení povin­ položiť si otázku, či diskrečná povaha nosti podľa článku 226 ES má nesporne právomocí zverených Komisii podľa článku zvláštnu povahu. Smeruje k tomu, aby bolo 226 ES na jednej strane a neexistencia vopred objektívne potvrdené, že členský štát si stanovených lehôt, v ktorých je Komisia nesplnil povinnosť a jeho cieľom je zasta­ povinná podať žalobu na strane druhej, venie tohto protiprávneho konania členského naozaj bránia tomu, aby bola potvrdená štátu a nie prijatie opatrení sankčnej existencia povinnosti Komisie dodržiavať povahy. 48 Okrem toho, práve pre ciele, ktoré primeranú lehotu aj pri výkone právomocí, toto konanie sleduje a tiež pre politické ktoré sú jej týmto článkom zverené. hľadiská, k t o r é m ô ž u zohrávať ú l o h u v každom štádiu konania, je nástrojom, ktorému je vhodné priznať určitú pružnosť.

72. Po druhé, nezdá sa mi, že okolnosť, že článok 226 ES vopred nestanovuje lehoty pre jednotlivé štádiá konania, bráni tomu, aby bola potvrdená zásadná povinnosť Komisie,

I - 3289

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. M E N G O Z Z I — VEC C-523/04

konanie o nesplnení povinnosti, a tým je podľa článku 226 ES nebráni tomu, aby bola ukončenie tohto vytýkaného správania, ktoré potvrdená povinnosť Komisie, že aj v rámci spočíva v nesplnení povinnosti, a jednak tohto konania, má svoje konanie prispôsobiť požiadavkou umožniť dotknutému člen­ zásade dodržiavania primeranej lehoty. skému štátu účinne uskutočniť výkon svojich práv na obranu. V tejto snahe chrániť práva na obranu, ako sa ukáže nižšie, si Súdny dvor vyhradil právomoc rozhodnúť, pokiaľ ide o neprimeranú dĺžku trvania konania pred podaním žaloby.

I - 3290

KOMISIA/HOLANDSKO

79. Možnosť kontroly uplatňovania diskreč- že Komisia bola v uvedenom prípade nej právomoci Komisie výslovne uznal gene­ povinná dodržať primeranú lehotu, čím teda rálny advokát Roemer54, ktorý vo svojich uznal jej diskrečnú právomoc pri rozhodo­ návrhoch vo vyššie uvedenej veci konštato­ vaní o tom, kedy je vhodné začať konanie val, že niektoré úvahy v uvedenom prípade podľa ustanovenia článku 226 ES, skonštato­ viedli Komisiu k tomu, aby sa zdržala začať val, že „pri uplatňovaní diskrečnej právomoci konanie o nesplnení povinnosti v skoršom podľa článku [226 ES] [Komisia] usúdila, že čase, a nakoniec uviedol, že vzhľadom na skúmanie zlučiteľnosti predmetných belgic­ tieto okolnosti bolo treba uznať, že Komisia kých opatrení s právom Spoločenstva musí „svoje právomoci uplatnila správne" a že odložiť až do okamihu, kým smernica názor, že konanie bolo začaté s „nezákonným nenadobudne účinnosť vo všetkých člen­ oneskorením", treba odmietnuť. 55 ských štátoch" a že týmto konaním „Komisia neuplatnila uvedenú diskrečnú právomoc v rozpore so Zmluvou".

80. Bez ohľadu na zásadné tvrdenia po­ žiadavka týkajúca sa odôvodnenia lehôt v konaní Komisie v konkrétnom prípade ešte výraznejšie vyplýva z rozsudkov Komisia/ 82. V druhom z týchto rozsudkov Súdny Belgicko, už citovaný v bode 66 vyššie, dvor uviedol, že tým, že „sa Komisia pred a Komisia/Holandsko, už citovaný v bode 67 podaním žaloby rozhodla počkať na roz­ vyššie. hodnutie Súdneho dvora z 15. januára 1987 vo veci Krohn..., ako aj na reakciu holandskej vlády na tento rozsudok", „neuplatnila v rozpore so Zmluvou svoju diskrečnú právomoc, ktorá jej bola zverená podľa článku [226 ES] ". 56

86. V prvom prípade je potrebné vziať do úvahy, že Komisia sa obyčajne neformálne 84. Tu je potrebné uviesť, ako to nakoniec skontaktuje s dotknutým členským štátom, vyplýva aj zo všetkých vyššie uvedených aby získala informácie potrebné na zistenie úvah, že dodržanie primeranej lehoty sa skutkových a právnych okolností a aby si vyžaduje nielen ako kritérium posudzovania vytvorila prvý názor o skutočnej existencii zákonnosti dĺžky trvania konania pred po­ a dosahu porušenia práva Spoločenstva, ako daním žaloby podľa článku 226 ES, ale tiež aj o tom, aký postup má zvoliť, aby zo strany nato, aby sa zabránilo oneskorenému uplat­ d o t k n u t é h o členského štátu došlo ňovaniu právomocí, ktoré sú Komisii zverené k ukončeniu tohto správania, vrátane toho, podľa ustanovení tohto článku. Inými slo­ či je prípadne vhodné začať formálne kona­ vami, povinnosť Komisie dodržať primeranú nie podľa článku 226 ES. V tomto prvom lehotu znamená na jednej strane, že táto štádiu, v ktorom je potrebné zohľadniť širokú inštitúcia od okamihu, keď sa dozvedela mieru voľnej úvahy, ktorú má Komisia pri o údajnom nesplnení povinnosti, nemôže výkone právomocí podľa článku 211 ES neobmedzene dlhý čas predlžovať uplatňo­ a článku 226 ES, Komisia musí mať dosta­ vanie právomocí, ktoré sú jej zverené podľa točný čas, aby zistila, aké sú možnosti ustanovení článku 226 ES, a na druhej strane, dosiahnutia vzájomnej dohody a v záujme že po začatí konania pred podaním žaloby na jej dosiahnutia, aby mohla s dotknutým základe tohto ustanovenia je povinná pri­ členským štátom viesť potrebné rokovania. spôsobiť dĺžku jeho trvania kritériu primera­ Okrem toho, Komisia musí mať podmienky, nosti. aby mohla zohľadniť poradie priorít súvisiace s povahou a závažnosťou porušenia práva, ako aj rozsahom účinkov, ktoré sú s ním spojené. Vzhľadom na tieto ciele je odôvod­ nené, aby sa pri hodnotení primeranosti dĺžky trvania tohto času uplatnili pružné kritériá posudzovania. 85. Je zrejmé, že konkrétne posúdenie pri­ meranej povahy lehoty sa líši podľa toho, či ide o posudzovanie, pri ktorom sa zohľad­ ňuje doba, ktorá predchádza začatiu konania

88. Po tom, čo bola potvrdená povinnosť Komisie dodržiavať primeranú lehotu aj v rámci konaní o nesplnení povinnosti, či už sa táto povinnosť chápe aj ako obme­ dzenie oneskoreného výkonu právomocí Komisie, ktoré má v tejto oblasti, alebo ako kritérium na hodnotenie zákonnosti dĺžky 90. Uvedený dôsledok však nesmie byť trvania konania, je potrebné položiť si a priori vylúčený, pokiaľ by neskorý zásah otázku, aké dôsledky by malo prípadné Komisie alebo neprimeraná dĺžka konania porušenie tejto povinnosti. mali nenapraviteľný vplyv na výkon práva na obranu dotknutého členského štátu. Dom­ nievam sa, že tento záver logicky vyplýva zo zistenia možného prekrývania sa lehôt pre konanie Komisie a výkon práv na obranu a z judikatury založenej na tomto zistení, ktorá uznáva neprípustnosť žaloby podľa článku 226 ES v prípade, ak by neprimeraná dĺžka konania ovplyvnila výkon práv na c) O dôsledkoch nedodržania primeranej obranu žalovaného členského štátu. 59Pokiaľ lehoty v rámci konania podľa článku 226 ES začatie nového konania neumožní odstráne­ nie tohto nedostatku, Komisia v skutočnosti stratí právo predložiť vec Súdnemu dvoru na rozhodnutie o nesplnení povinnosti.

58 — Pokiaľ by išlo o konanie podľa článku 228 ES, mohlo by sa 89. Keďže článok 226 ES poskytuje nástroj, dospieť k inému záveru. ktorý smeruje k r o z h o d n u t i u súdu 59 — Pozri bod 83 vyššie.

I - 3293

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-523/04

I - 3294

KOMISIA/HOLANDSKO

možnosť opraviť výkazy zaslané členskými pustnosť žaloby, pokiaľ by po uplynutí lehoty štátmi obsahujúce údaje o výške vlastných stanovenej členskému štátu na dosiahnutie zdrojov z daní po uplynutí štyroch období súladu s odôvodneným stanoviskom, Komi­ rozpočtových rokov, Súdny dvor vylúčil sia n e p r e d l o ž i l a vec S ú d n e m u dvoru právo Komisie, aby od Írska požadovala v primeranej lehote, a toto je potrebné spätné uhradenie dlžných čiastok za roz­ posudzovať s prihliadnutím na okolnosti počtové obdobia spred roku 1994. konkrétneho prípadu a na odôvodnenia Komisie, ako aj na širokú mieru voľnej úvahy, ktorú má Komisia pri výkone svojich právomocí podľa článkov 211 ES a 226 ES.

I - 3295

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-523/04

proti nemu vzniesla Komisia, ale tiež tým, sko a prijatie tohto stanoviska by jej umož­ ako opakovane uviedol Súdny dvor, aby sa nilo opätovne predložiť vec Súdnemu dvoru. zabezpečilo jasné stanovenie predmetu prí­ Môže sa zdať, že táto povinnosť je zlučiteľná padného súdneho konania pred súdom s cieľom, aby bolo zaručené, že konanie pred Spoločenstva. Riadny priebeh konania pred súdom podľa článku 226 ES bude začaté podaním žaloby je teda podľa slov Súdneho riadne a že prípadný rozsudok, ktorý má dvora „zásadnou zárukou požadovanou v budúcnosti Súdny dvor vyhlásiť, bude Zmluvou ES nielen na ochranu práv do­ aktuálny a prospešný. tknutého členského štátu, ale aby sa tiež zabezpečilo, že prípadné súdne konanie bude mať jasne stanovený predmet konania". 64

I - 3296

KOMISIA/HOLANDSKO

núť zbytočnosť rozsudku, ktorý má Súdny predtým zaslala dotknutému členskému dvor vyhlásiť. V takejto situácii by bolo štátu, aby tak zohľadnila zmenené okolnosti. vhodnejšie, aby Komisia nepodávala žalobu, ale vydala nové odôvodnené stanovisko s upresnením dôvodov, na ktorých ešte pri zmenených okolnostiach trvá". 66 Súdny dvor sa však domnieval, že okolnosti tohto prípadu neodôvodňujú zamietnutie žaloby ako neprípustnej. 67 105. V tejto chvíli prejdem k posúdeniu výhrad predložených holandskou vládou.

103. Okrem toho však treba uviesť, že povinnosť Komisie predložiť vec Súdnemu dvoru v primeranej lehote odo dna, keď d) O výhrade založenej na neskorom podaní členskému štátu uplynula stanovená lehota žaloby zo strany Komisie na dosiahnutie súladu s odôvodneným sta­ noviskom, v opačnom prípade hrozí zamiet­ nutie žaloby ako neprípustnej, teda povin­ nosť, ktorú má Komisia, keď usúdi, že je vhodné začať konanie pred súdom, nijako neovplyvní podstatu jej diskrečnej právo­ 106. Pokiaľ ide, po prvé, o výhradu týkajúcu moci, ktorú má podľa článku 226 ES, ale je sa neskorého podania žaloby zo strany len podmienkou pre riadny výkon tejto Komisie, z vyššie uvedených úvah vyplýva, právomoci. že ak by aj uvedená výhrada bola opodstat­ nená, konštatovanie tejto opodstatnenosti za okolností daného prípadu by v rozpore s tvrdením holandskej vlády nemalo vplyv na právo Komisie predložiť vec na roz­ hodnutie Súdnemu dvoru.

104. Za týchto okolností by bola Komisia povinná, pokiaľ by to považovala za vhodné, podať novú žalobu alebo aspoň vydať nové odôvodnené stanovisko. Ak by sa Komisia rozhodla podať novú žalobu, bola by povinná 1 0 7 . S k u t o č n o s ť , že by Komisia opätovne posúdiť vhodnosť jej podania alebo v prejednávanej veci stratila možnosť podať prípadne nanovo sformulovať výhrady, ktoré žalobu, ktorou by sa domáhala určenia nesplnenia povinností zo strany Holandska, ktoré mu pri uzatváraní a uplatňovaní 66 — Bod 21 rozsudku. medzinárodných dohôd o leteckej doprave 67 — Bod 22 rozsudku. vyplývajú z rozdelenia právomocí medzi

110. Holandsko okrem iného uvádza, že pokiaľ ide o vonkajšiu právomoc Spoločen­ stva v oblasti leteckej dopravy, ktorú Súdny dvor uznal v rozsudkoch z 5. novembra 2002, a vzhľadom na vývoj právnych predpisov v nadväznosti na tieto rozsudky, Holandsko 108. Ako už bolo vyššie uvedené, právomoci už nie je oprávnené začínať rokovania so Komisie by mohli zaniknúť, ak by sa Spojenými štátmi americkými o zmene usta­ potvrdilo, že neodôvodnené oneskorenie novení spornej dohody, pretože Súdny dvor K o m i s i e so z a č a t í m k o n a n i a podľa by ich mohol považovať za protiprávne. článku 226 ES nenapraviteľným spôsobom Podľa tohto členského štátu z uvedeného ovplyvnilo možnosť výkonu práv na obranu vyplýva, že oneskorenie, s akým Komisia žalovaného členského štátu v tomto konaní. proti nemu konala, ho dostalo do takej Holandsko sa však v tejto veci nedovolávalo s i t u á c i e , že v p r í p a d e r o z h o d n u t i a výslovne porušenia práv na obranu, a aj keby o vyhovení žaloby by nemohlo svoje konanie sa táto výhrada dala vyvodiť z jeho tvrdení, uviesť do súladu s prípadným rozsudkom. dôkaz o tomto porušení práva nebol pred­ ložený.

111. Zastávam názor, že toto tvrdenie nie je prijateľné. Ako však Komisia zdôraznila, sporná dohoda predpokladá možnosť jej vypovedania, ktorú si účastníci môžu uplat­ niť. Holandsko v rozpore s tým, čo tvrdí, má 109. Pokiaľ ide o otázku, či prípadné potvr­ teda právny nástroj, ktorý by v prípade denie v prípade vyhovenia žalobe, že zo rozhodnutia Súdneho dvora v jeho nepro- strany Komisie došlo k neodôvodnenému oneskoreniu so začatím konania podľa článku 226 ES, mohlo mať vplyv na rozsah 68 — Pozri úvahy týkajúce sa rozsudku Komisia/Írsko, už citova­ p o v i n n o s t i , k t o r á H o l a n d s k u vyplýva ného v bode 94 vyššie.

113. Mimochodom, je potrebné uviesť, že uvedené tvrdenia Holandska, ako aj francúz­ skej vlády, v konečnom dôsledku smerujú k položeniu si otázky, ktorá je z hľadiska záujmov dotknutých dopravcov Spoločen­ stva rozhodujúcou, a táto sa týka opatrení, 114. Ako už bolo uvedené vyššie, 69 nie je ktoré sú členské štáty, ktoré Súdny dvor úlohou Súdneho dvora, aby pri rozhodovaní v rozsudkoch z 5. novembra 2002 vyhlásil za o žalobe podľa článku 226 ES určil spôsob, zodpovedné za porušenie práva Spoločen­ akým má dotknutý členský štát dosiahnuť stva, prípadne aj Holandsko, pokiaľ v tomto súlad s rozsudkom, ktorým Súdny dvor konaní nebude úspešné, povinné prijať na vykonanie zásad stanovených v týchto roz­ sudkoch. Z tohto hľadiska je pochopiteľné, že proti riešeniu, ktoré Komisia navrhla vo 69 — Pozri bod 92 vyššie.

I - 3299

NÁVRHY G E N E R Á L N E H O ADVOKÁTA — P. M E N G O Z Z I — VEC C-523/04

rozhodol o jeho nesplnení povinnosti, 70 aj o čas, ktorý uplynul medzi prijatím odôvod­ keď rozsah tejto povinnosti stanoviť môže. 71 neného stanoviska a podaním žaloby. Z toho vyplýva, že ak by sa v tomto prípade 7 2 žalobe vyhovelo, pre žalovaný členský štát by nebolo vecne a právne nemožné dosiahnuť súlad s rozsudkom Súdneho dvora, pretože úlohou tohto členského štátu a Komisie je, aby sa v súlade so zásadou lojálnej a vzájomnej spolupráce, ktorou sa riadia vzťahy medzi inštitúciami Spoločenstva a členskými štátmi, snažili nájsť riešenie na 116. Keďže odôvodnené stanovisko bolo problémy vzniknuté v súvislosti prijaté v októbri 2000 a žaloba bola podaná s vykonávaním rozsudku, ktorým by sa v decembri roku 2004, obdobie, ktoré treba prípadne tejto žalobe vyhovelo. 73 na účely tohto skúmania zohľadniť, trvalo skoro štyri roky.

70 — Možné nezhody v názoroch medzi Komisiou a dotknutým členským štátom v súvislosti s opatreniami potrebnými na správne vykonanie rozsudku Súdneho dvora budú môcť byť prípadne zohľadnené v rámci konania podľa článku 228 ES. 71 — Pozri rozsudok Komisia/Írsko, už citovaný v bode 94 vyššie. 72 — Táto žaloba sa odlišuje od žalôb, ktoré boli predmetom rozsudkov zo 14. septembra 1999, Komisia/Belgicko (C-170/98, Zb. s. I-5493), a zo 4. júla 2000, Komisia/ Portugalsko (C-62/98, Zb. s. I-5171), v ktorých Komisia vytýkala nevypovedáme dohody a Súdnemu dvoru položila otázku, či žalované členské štáty majú v tomto zmysle nejakú 118. Nedomnievam sa, že v tomto prípade je povinnosť. možné Komisii vytýkať, že čakala, kým Súdny 73 — Za predpokladu, že by sa Súdny dvor rozhodol zaujať stanovisko k tomuto bodu, domnievam sa, že v každom dvor vyhlásil rozsudky vo veciach žalôb prípade je rozumné usudzovať, že keď sa nezlučiteľnosť s ustanoveniami práva Spoločenstva týka len niekoľkých podaných v roku 1998, ktorých predmet bol ustanovení medzinárodnej dohody, ako v prejednávanej veci v podstate ten istý ako v žalobe vo veci samej. v prípade, keby bolo žalobe vyhovené, vypovedanie tejto dohody má byť nevyhnutné iba vtedy, ak nie je možné dosiahnuť zrušenie alebo zmenu týchto ustanovení. A Komisia by teda v tomto prípade mala poveriť žalovaný členský štát opätovným prerokovaním sporných ustanovení, aby sa zabezpečila ich zlučiteľnosť s príslušnými ustanove­ 74 — Pozri rozsudok SCK a FNK/Komisia, už citovaný v bode 58 niami Spoločenstva a vypovedanie celej dohody by sa mohlo vyššie, bod 57, a analogicky, pokiaľ ide o trvanie konania pred požadovať iba vtedy, ak by sa uvedená zlučiteľnosť nedala súdom, rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/ dosiahnuť. Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 29.

122. Treba však pripomenúť, že dva týždne po vyhlásení rozsudkov z 5. novembra 2002 Komisia 19. novembra 2002 prijala vyššie 120. Vzhľadom na uvedené je potrebné uvedené oznámenie a v tomto oznámení najskôr uviesť, že žaloby Komisie z roku vyjadrila svoje stanovisko k dôsledkom, ktoré 1998, ktorých výsledok nebolo možné vopred je z týchto rozsudkov potrebné vyvodiť vo predpokladať, ako to nakoniec vyplýva aj vzťahu k dohodám, ktorých sa rozsudky z okolnosti, že Súdny dvor vyhovel žalobám týkali, len nepriamo a že 25. novembra len sčasti, po prvý raz nastolili otázku 2002 zaslala Holandsku list, v ktorom tento rozdelenia vonkajších právomocí v oblasti členský štát vyzýva, aby vypovedal spornú leteckej dopravy m e d z i S p o l o č e n s t v o dohodu. a členské štáty. Okrem toho, ako bolo uvedené vyššie, v súvislosti s rozsudkami z 5. novembra 2002 sa vynára chúlostivá otázka týkajúca sa opatrení, ktoré mali byť prijaté na účely vyplnenia prípadného práv­ neho vákua, ktoré by vzniklo zrušením medzinárodných záväzkov prijatých dotknu­ tými členskými štátmi, ktoré svojím konaním neoprávnene zasiahli do výlučnej vonkajšej právomoci Spoločenstva. 123. Zastávam názor, že za týchto okolností sa nedá Komisii vytýkať, keď pred podaním žaloby vo veci samej čakala na výsledok politickej diskusie otvorenej po vyhlásení rozsudkov z 5. novembra 2002 a ani sa jej nedá vytýkať, keď Holandsku poskytla p o t r e b n ý čas na d o s i a h n u t i e s ú l a d u 121. V nadväznosti na uvedené rozsudky s týmito rozsudkami, najmä vzhľadom na bola v rámci Rady otvorená diskusia skutočnosť, že podľa Komisie toto nutne o spôsoboch zabezpečenia riadneho uplatne­ znamenalo vypovedanie záväzkov prijatých nia zásad stanovených Súdnym dvorom týmto členským štátom so Spojenými štátmi a táto diskusia, ako už bolo spomenuté, americkými, čo bolo opatrením, ktoré by, ako viedla k tomu, že na zasadnutí Rady, ktoré sa zdôraznila aj samotná holandská vláda, konalo 5. a 6. júna 2003, bol prijatý balík významným spôsobom ovplyvnilo vzťahy právnych predpisov, ktorý okrem iného medzi obidvomi štátmi v oblasti leteckej obsahoval rozhodnutie, ktorým bola Komisia dopravy a najmä záujmy holandských letec­ poverená rokovať so Spojenými štátmi ame­ kých dopravcov.

126. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa 129. Komisia v tomto konaní žiada Súdny domnievam, že námietka neprípustnosti dvor, aby rozhodol, že dohodnutím medzi­ žaloby, ktorú vzniesla holandská vláda, musí národných záväzkov zo strany Holandska vo byť zamietnutá a žaloba má byť vyhlásená za vzťahu k Spojeným štátom americkým týka­ prípustnú. júcich sa cien leteckých služieb uplatňova-

I - 3302

KOMISIA/HOLANDSKO

ných dopravcami Spojených štátov na letecké 132. Holandská vláda vo svojej replike uvá­ linky vnútri Spoločenstva a PRS ponúkaných dza, že dohoda z roku 1957 ešte pred alebo používaných na území Spoločenstva, zmenami, ku ktorým došlo výmenou nót tento členský štát zasiahol do výlučnej v roku 1992, obsahovala niekoľko podstat­ vonkajšej právomoci Spoločenstva. ných ustanovení dohody typu „otvorené nebo", a preto zmeny z roku 1992 boli len zavŕšením pred mnohými rokmi začatej liberalizácie leteckej dopravy týchto dvoch štátov, ktorá začala už zmenami dohody z roku 1957 v roku 1978 a v roku 1991. Výmena nót v roku 1992 smerovala najmä k zabezpečeniu plného prístupu holandských dopravcov na americký trh, čím došlo 130. Je teda potrebné skúmať, či výmenou k odstráneniu nerovnováhy v prospech ame­ nót medzi Holandskom a Spojenými štátmi rických dopravcov vzniknutej v dôsledku americkými v roku 1992 došlo zo strany zmien dohody z roku 1957. Táto dohoda je Holandska k neoprávnenému zásahu do stále platná a vzťahuje sa na ňu článok 307 výlučnej právomoci Spoločenstva v oblasti prvý odsek ES, podľa ktorého „ustanovenia slobodnej tvorby cien dopravcov tretích tejto zmluvy neovplyvnia práva a povinnosti štátov na linkách vnútri Spoločenstva a PRS vyplývajúce z dohôd uzavretých pred 1. ponúkaných alebo používaných na území januárom 1958 alebo pre pristupujúce štáty Spoločenstva, ktorú Súdny dvor uznal pred dnom ich prístupu medzi jedným alebo v rozsudkoch z 5. novembra 2002. viacerými členskými štátmi na jednej strane a jednou alebo viacerými tretími krajinami na strane druhej".

135. Okrem toho, Komisia v bode 29 žaloby sama uznáva, že napriek tomu, že rokovania v roku 1992 podstatne zmenili dohodu z roku 1957 v znení skorších zmien a doplnení, ustanovenia o cenách a PRS ponechali nezmenené. 77 137. Nemyslím si, že je potrebné podrob­ nejšie sa zaoberať týmto bodom, pretože postoj, aký zaujal Súdny dvor v rozsudkoch z 5. novembra 2002 k tejto otázke, umožňuje obísť prekážku, ktorá vznikla na základe tej skutočnosti, že tieto sporné medzinárodné záväzky boli prijaté ešte predtým, ako Spoločenstvo získalo vonkajšiu právomoc, 136. Za týchto okolností — vzhľadom na to, ktorá mala byť neoprávneným zásahom že názor Komisie, že zmenou dohody z roku dotknutá. 1957 uskutočnenou v roku 1992 vznikla nová dohoda, sa zdá byť neprijateľný, pretože odporuje vôli zmluvných strán, z ktorej vyplýva, že tieto nemajú v úmysle nahradiť predošlú dohodu, ale len zmeniť a doplniť niektoré jej ustanovenia, hoci aj tie dôležité

140. Z toho vyplýva, že sporné zmeny mali za následok vytvorenie rámca užšej spolu­ práce medzi Spojenými štátmi a Holandským kráľovstvom, z ktorých preň vyplývajú nové a zároveň dôležité medzinárodné záväzky.

143. Súdny dvor na záver uviedol, že všetky medzinárodné záväzky, proti ktorým sa v tejto žalobe namieta, sa musia posudzovať vo vzťahu k ustanoveniam práva Spoločen­ stva, na ktoré sa na podporu svojej žaloby odvoláva Komisia. 80 141. Súdny dvor okrem toho skonštatoval, že tieto zmeny svedčia o opätovnom pre­ rokovaní existujúcich dohôd ako celku. Súdny dvor zastáva názor, že z uvedeného vyplýva, že ak aj určité ustanovenia týchto dohôd neboli formálne zmenené alebo došlo len k okrajovým redakčným z m e n á m , záväzky vyplývajúce z týchto ustanovení sa predsa len potvrdili v rámci tohto opätov­ 144. Nemyslím si, že by spis obsahoval také ného prerokovania. S odvolaním sa na roz­ skutočnosti, ktoré by neumožňovali, aby bol sudky zo 4. júla 2000 vo veci Komisia/ k tejto veci zaujatý vyššie uvedený postoj, Portugalsko 78, Súdny dvor uviedol, že „za

79 — Rozsudok Komisia/Belgicko, C-471/98, už citovaný, bod 50. 78 — Veci C-62/98, Zb. s. I-5171, a C-84/98, Zb. s. I-5215. 80 — Tamže, body 44 až 53.

I - 3305

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. M E N G O Z Z I — VEC C-523/04

pretože skutočnosti uvedené vyššie vbode 139 rokovaní, došlo pred 1. januárom 1993, teda sú príznačné aj pre prejednávanú vec. ešte pred nadobudnutím účinnosti nariade­ nia č. 2409/92, hoci to bolo až po jeho prijatí, teda po 23. júli 1992.

149. Vo svojej replike sa Komisia odvoláva na rozsudok Inter-Environnement Wallonie, už citovaný v bode 50 vyššie, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že členské štáty nie sú 147. K rokovaniam medzi Holandskom povinné prijať opatrenia na vykonanie smer­ a Spojenými štátmi americkými, ktoré sa nice pred uplynutím lehoty na jej prebratie, uskutočnili vo Washingtone 1. až 4. septem­ a z článku 10 ods. 2 ES v spojení s člán­ bra 1992, aj k výmene nót zo 14. októbra kom 249 ods. 3 ES vyplýva, že počas tejto 1992, ktorými boli potvrdené výsledky týchto lehoty sa členské štáty musia zdržať prijíma­ nia opatrení, ktoré by mohli vážne ohroziť uskutočnenie cieľa stanoveného touto smer­ 81 — Vzhľadom na uvedené však treba uviesť, že ochrana medzi­ nicou. 82 Zásada, ktorú Súdny dvor uviedol národných dohôd podľa článku 307 ods. 1 ES uzavretých členskými štátmi predtým, ako Zmluva ES nadobudla účinnosť, sa nevzťahuje na zmeny dohôd, ktoré boli prerokované po n a d o b u d n u t í účinnosti Zmluvy ES. V t o m t o zmysle pozri rozsudok Komisia/Nemecko, C-476/98, už citovaný, bod 69. 82 — Bod 45 rozsudku.

I - 3306

KOMISIA/HOLANDSKO

v rozsudku Inter-Environnement Wallonie, 152. V tejto súvislosti holandská vláda sa podľa Komisie môže analogicky uplatniť aj odpovedá, že deň, keď došlo k ratifikácii v prejednávanej veci, keďže sporná dohoda výmeny nót z októbra 1992, nie je pre bola prerokovaná a uzavretá po prijatí prejednávanú vec relevantný, pretože táto nariadenia č. 2409/92 a v čase plynutia lehoty výmena nót sa uplatňovala už od 14. októbra stanovenej pre nadobudnutie jeho účinnosti. 1992.

I - 3307

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-523/04

vykonávajú do jej nadobudnutia platnosti, ak: 156. A podobne, posledný bod nóty, ktorú a) tak zmluva ustanovuje; alebo b) štáty, veľvyslanectvo Spojených štátov amerických ktoré sa zúčastnili na rokovaní, sa o tom v Haagu zaslalo 14. októbra 1992 ako dohodli iným spôsobom". odpoveď ministerstvu zahraničných vecí Holandska, znie takto:

„I have the honour to inform Your Excel­ lency, on behalf of the Government of the United States of America, that it accepts the above proposal of the Government of the 155. Zo spisu vyplýva, že sporná dohoda Kingdom of the Netherlands and to confirm bola od výmeny nót zo 14. októbra 1992 that Your Excellency's note and this reply vykonávaná dočasne, pokiaľ zo strany shall constitute an agreement between our Holandska nedôjde k vybaveniu formalít two governments, the terms of which shall potrebných na jej ratifikáciu. Posledný bod be applied provisionally from the date of this nóty zaslanej 14. októbra 1992 minister­ note and which shall enter into force upon stvom zahraničných vecí Holandska veľvy­ a subsequent exchange of notes following the slanectvu Spojených štátov amerických completion of all necessary internal proce­ v Haagu, ktorej znenie je uvedené vo výňatku dures of the Government of the Kingdom of z Tractatenblad, ktorý žalovaná vláda pripo­ the Netherlands." jila k svojej duplike, znie takto:

161. S ohľadom na všetky predošlé úvahy sa domnievam, že nič nebráni tomu, aby bolo v tejto veci rozhodnuté, že vo vzťahu k u s t a n o v e n i a m n a r i a d e n í č. 2409/92 159. A preto tvrdenie holandskej vlády, že na a č. 2299/89 si žalovaný členský štát nesplnil účely uplatnenia nezákonnosti sporných povinnosti v súlade s tým, ako rozhodol medzinárodných záväzkov nie je možné Súdny dvor v rozsudkoch z 5. novembra v tejto veci dovolávať sa výlučnej vonkajšej 2002. právomoci Spoločenstva, ktorú Spoločenstvo nadobudlo prijatím nariadenia č. 2409/92, je nedôvodné, pretože vychádza z chybného výkladu skutkových okolností.

2. O nesplnení povinnosti vyplývajúcom z porušenia článku 52 Zmluvy ES

nevlastnia, nesplnili povinnosti, ktoré im Spojeným štátom americkým zrušiť, poza­ vyplývajú z článku 52 Zmluvy ES. staviť alebo obmedziť licencie alebo tech­ nické povolenia leteckej spoločnosti určenej dotknutými členskými štátmi, ktorej pod­ statnú časť tieto členské štáty alebo štátni príslušníci týchto štátov nevlastnia alebo skutočne neovládajú — môžu ohroziť letecké spoločnosti usadené na území týchto člen­ ských štátov, ktorých podstatnú časť vlastní 163. V tejto súvislosti Súdny dvor alebo ktoré skutočne ovláda iný členský štát, v predmetných rozsudkoch okrem iného ako je ten, na ktorého území sú tieto uviedol, že ustanovenie článku 52 Zmluvy usadené, alebo štátni príslušníci tohto štátu. ES sa uplatňuje v oblasti leteckej dopravy Tieto letecké spoločnosti mohli byť teda a osobitne ho možno uplatniť na letecké naďalej vylúčené z uplatňovania dohody spoločnosti usadené v členskom štáte, ktoré o leteckej doprave uzavretej medzi žalova­ poskytujú služby leteckej dopravy medzi nými členskými štátmi a Spojenými štátmi členským štátom a tretím štátom. americkými, kým na letecké spoločnosti týchto členských štátov sa naopak táto dohoda uplatňuje.

prepracované, avšak holandská vláda uvádza, že išlo len o zmeny čisto redakčnej povahy.

171. Vzhľadom na rozsudky Súdneho dvora z 5. novembra 2002 si myslím, že je potrebné prijať záver o existencii nesplnenia povin­ nosti vyplývajúceho z porušenia článku 52 Zmluvy ES, ktorého sa Komisia dovoláva.

169. Vzhľadom na uvedené stačí sa odvolať na úvahy Súdneho dvora v rozsudkoch z 5. novembra 2002, uvedené v bodoch 138 až 143 vyššie, podľa ktorých sa ustanovenia, ktoré neboli v dôsledku opätovného prero­ kovania existujúcich dohôd zmenené alebo tie, ktoré boli zmenené len okrajovo, musia považovať za potvrdené.

C — O trovách

172. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrh­ 170. V súvislosti s uvedeným, nadviažem nuté. Vzhľadom na závery, ku ktorým som najmä na návrhy, ktoré predniesol generálny dospel, že H o l a n d s k o n e m a l o ú s p e c h advokát Tizzano vo veciach, o ktorých sa rozhodlo rozsudkami z 5. novembra 2002, v ktorých zdôraznil, že aj keby ustanovenia o vlastníctve a kontrole neboli spornými 85 — Pozri body 137 až 138.

I - 3311

I - 3312

KOMISIA/HOLANDSKO

— týkajúce sa počítačových rezervačných systémov ponúkaných alebo používaných na holandskom území a

— na základe ktorých sa Spojeným štátom americkým priznáva právo zrušiť, pozastaviť alebo obmedziť prepravné práva v prípadoch, keď leteckých dopravcov určených Holandským kráľovstvom nevlastní Holandské kráľov­ stvo alebo holandskí štátni príslušníci,

nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 5 Zmluvy ES (teraz článok 10 ES) a článku 52 Zmluvy ES (zmeneného, teraz článok 43 ES), ako aj z nariadenia Rady (EHS) č. 2409/92 z 23. júla 1992 o cestovnom a sadzbách v leteckých dopravných službách a nariadenia Rady (EHS) č. 2299/89 z 24. júla 1989 o kódexe správania pre používanie počítačových rezervačných systémov, zmeneného a doplneného nariadením Rady (EHS) č. 3089/93 z 29. októbra 1993.

2. Holandské kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.