C-524/04

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-524/04

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

L. A. G E E L H O E D p r e d n e s e n é 29. j ú n a 2006 1

I — Úvod cim postupom", ako bola nastolená najmä v rozsudku vo veci Lankhorst-Hohorst z roku 2002 (týkajúcej sa nemeckých pravi­ diel podkapitalizácie) a v prejednávanej veci Cadbury Schweppes (týkajúcej sa pravidiel Spojeného kráľovstva o ovládaných zahra­ ničných spoločnostiach) s ustanoveniami o voľnom pohybe. 2 Po rozsudku vo veci Lankhorst-Hohorst však neboli hranice prí­ 1. V tejto veci sa návrh High Court of Justice pustných obmedzení podkapitalizácie úplne of England and Wales na začatie konania zrejmé, čo viedlo určité členské štáty — vrá­ o prejudiciálnej otázke týka zlučiteľnosti tane Spojeného kráľovstva a Nemecka — pravidiel Spojeného kráľovstva o takzvanej k tomu, že rozšírili svoju právnu úpravu „podkapitalizácii" („thin cap") v znení roz­ týkajúcu sa podkapitalizácie na vnútroštátne ličných zmien a doplnení, ktorými Spojené platby vnútri skupín obchodných spoloč­ kráľovstvo obmedzuje odpočítateľnosť úro­ ností, a to napriek skutočnosti, že v čisto kov zaplatených dcérskymi spoločnosťami zo vnútroštátnych situáciách nemôže vzniknúť Spojeného kráľovstva materským spoločno­ žiadne možné riziko „zneužitia". Z tohto stiam nerezidentom alebo iným spoločno­ dôvodu, a keďže predmetné pravidlá Spoje­ stiam nerezidentom v tej istej skupine, ného kráľovstva sa v podstatných ohľadoch s ustanoveniami Zmluvy týkajúcimi sa voľ­ odlišujú od nemeckej právnej úpravy napad­ ného pohybu. nutej vo veci Lankhorst-Hohorst, táto vec vyžaduje čerstvý pohľad na problém.

II — Právny rámec spoločností môže byť výhodné, aby materská spoločnosť financovala jedného z členov skupiny prostredníctvom úverov a nie vlast­ ného imania. Daňový stimul pre takéto konanie je osobitne zrejmý vtedy, keď je dcérska spoločnosť umiestnená na území s relatívne vysokým daňovým zaťažením, A — Uplatnitelné právo Spojeného zatiaľ čo materská spoločnosť (alebo aj iná kráľovstva spoločnosť, ktorá je členom tej istej skupiny a poskytuje úver) je umiestnená na území s nižším daňovým zaťažením. Za takých okolností môže byť to, čo je vo svojej podstate investíciou do vlastného imania prezentované v podobe dlhu na účel získania priaznivejšieho daňového zaobchádzania. 1. K o n t e x t a zmysel pravidiel Tento fenomén sa nazýva „podkapitalizácia". o podkapitalizácii Materská spoločnosť si takouto manipulá­ ciou s p ô s o b u p o s k y t o v a n i a k a p i t á l u v skutočnosti môže vybrať, kde si želá mať zdanený svoj zisk.

I - 2113

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-524/04

2. Pravidlá Spojeného kráľovstva uplatnitelné ktoré sú už klasifikované ako rozdelenie do roku 1995 zisku na základe článku 209 ods. 2 pism. d), zaplatené ktorémukoľvek veriteľovi nerezi- dentovi Spojeného kráľovstva, ktorý patrí do tej istej skupiny spoločností (v súlade s jej definíciou), sa klasifikovali ako rozdelenie zisku. Tento článok sa konkrétne uplatňoval na úvery poskytnuté spoločnosťou nerezi- dentom Spojeného kráľovstva spoločnosti 6. Na základe článku 209 ods. 2 pism. d) rezidentovi Spojeného kráľovstva, ktorej zákona z roku 1988 o daniach z príjmov 75 % základného imania vlastnila veriteľská fyzických a právnických osôb (Income and spoločnosť, alebo vtedy, keď vlastnila 75 % Corporation Taxes Act 1988, ďalej len „TA") základného imania oboch spoločností tretia boli úroky zaplatené spoločnosťou z úveru, spoločnosť nerezident Spojeného kráľovstva. ktoré predstavovali viac ako rozumný hospo­ V dôsledku toho podľa pravidiel Spojeného dársky výnos z úveru, považované za roz­ kráľovstva uplatnitelných do roku 1995 delenie zisku tejto spoločnosti v rozsahu, — bez zohľadnenia účinku uplatnitelných v akom taký výnos prevyšovali. 4 Toto dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej pravidlo sa uplatňovalo vtedy, keď sa platba len „DDZ"), ktorý načrtnem nižšie — úroky uskutočňovala veriteľovi rezidentovi, alebo vyplatené spoločnosťou rezidentom Spoje­ vtedy, keď sa uskutočňovala veriteľovi nere- ného kráľovstva inému členovi skupiny zidentovi. Znamenalo to, že prebytočná nerezidentovi (v súlade s jeho definíciou) suma nebola odpočítateľná ako úrok pri boli vždy klasifikované ako rozdelenie zisku, výpočte zdaniteľného zisku spoločnosti, ale dokonca aj vtedy, keď úrok predstavoval zaobchádzalo sa s ňou ako s rozdelením rozumný hospodársky výnos z úveru. zisku vyplácaného zo zisku po zdanení. Skutočnosť, že úroky sa klasifikovali ako rozdelený zisk, tiež znamenala, že spoločnosť sa uskutočnením platby stala daňovníkom vopred zaplatenej dane z príjmov právnic­ kých osôb (advance corporation tax, ďalej len „ACT"). 5

9. Prvá kategoria ustanovení sa sústreďuje Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi na to, či je úroková sadzba vzhľadom na stanovuje, že „vtedy, keď na základe osobit­ výšku dlhu na trhovej úrovni. Neskúmajú, či ného vzťahu medzi platcom a príjemcom je suma samotného dlhu na trhovej úrovni. úrokov alebo medzi nimi a treťou osobou Také ustanovenia možno nájsť napríklad z akéhokoľvek dôvodu suma vyplácaných v luxemburskej, japonskej, nemeckej, špa­ úrokov prevyšuje sumu, ktorá by bola nielskej a rakúskej DDZ. Tak napríklad dohodnutá platcom a príjemcom pri neexi- článok 11 ods. 7 DDZ uzatvorenej medzi stencii takého vzťahu..., prebytočná časť Spojeným kráľovstvom a Luxemburskom platieb bude naďalej zdaňovaná v súlade stanovuje, že „vtedy, keď na základe osobit­ s právom každého zmluvného štátu ného vzťahu medzi platcom a príjemcom s riadnym zohľadnením ostatných ustano­ alebo medzi nimi a treťou osobou suma vení tejto dohody". vyplácaných úrokov, majúc na zreteli dlh, za ktorý sa platia, prevyšuje sumu, ktorá by bola dohodnutá platcom a príjemcom pri neexi- stencii takého vzťahu..., prebytočná časť platieb bude naďalej zdaňovaná v súlade s právom každého zmluvného štátu s riadnym zohľadnením ostatných ustano­ vení tejto dohody".

3. Zmeny a doplnenia z roku 1995 úrokov klasifikovať ako rozdelenie zisku. Tie sú vymenované ako: primeraná úroveň celkovej zadlženosti dlžníka; to, či možno očakávať, že by sa dlžník a konkrétna osoba stali stranami transakcie zahŕňajúcej emisiu cenných papierov emitujúcou spoločnosťou 12. Článok 209 ods. 2 písm. e) body iv) a v) alebo p o s k y t n u t i e úveru alebo úveru TA boli vypustené finančným zákonom v konkrétnej sume uvedenej spoločnosti; z roku 1995 a nahradené článkom 209 a úroková sadzba a ďalšie zmluvné pod­ ods. 2 písm. da) TA, ktorý v zásade stano­ mienky, ktorých uplatnenie by bolo možné voval, že za rozdelený zisk sa považujú úroky očakávať v akomkoľvek konkrétnom prípade zaplatené medzi členmi tej istej skupiny na takú transakciu. Článok 209 ods. 8A spoločností (v súlade s jej definíciou), pokiaľ v spojení s článkom 209 ods. 8D až ods. 8F presiahnu to, čo by bolo zaplatené za určuje rozsah, v ktorom môžu byť spoloč­ podmienok úplnej hospodárskej súťaže. 8 nosti zoskupené na účely určenia úrovní ich Tento článok sa uplatňuje vtedy, keď má úverov na konsolidovanom základe. V zásade veriteľ podiel 75 % na základnom imaní pravidlá takú konsolidáciu osobitných pod­ dlžníka, alebo vtedy, keď má určitá tretia skupín zo Spojeného kráľovstva, ktoré sú osoba podiel 75 % na základnom imaní súčasťou širšej zahraničnej skupiny, neumož­ oboch spoločností. ňujú: úverová kapacita každej podskupiny zo Spojeného kráľovstva sa posudzuje oso­ bitne. 9

13. Podľa článku 212 ods. 1 a 3 TA v znení zmien a doplnení sa článok 209 ods. 2 pism. da) TA neuplatňuje, ak sú tak platca, ako aj príjemca úrokov platcami dane z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve. 4. Zmeny a doplnenia z roku 1998

kódex pravidiel týkajúcich sa transferového mienky vyžadovali, aby (1) osoba nebola oceňovania, ktoré sa tiež uplatňujú na platby oprávnená na žiadne oslobodenie od dane úrokov. Pravidlá transferového oceňovania sa z príjmov fyzických osôb alebo dane uplatňujú vtedy, keď (1) dochádza k „plneniu z príjmov právnických osôb, pokiaľ ide prostredníctvom transakcie" alebo súboru o (časť) takto zdaňovaného príjmu alebo 12 transakcií medzi dvoma spoločnosťami ovlá­ zisku; (2) vtedy, keď bola uvedená osoba danými rovnakou treťou osobou. Na tieto daňovníkom dane z príjmu fyzických osôb, účely predstavuje ovládanie priamu alebo pokiaľ ide o zisk plynúci z uvedených čin­ nepriamu účasť na riadení, ovládaní alebo ností, osoba bola rezidentom Spojeného základnom imaní akejkoľvek dotknutej spo­ kráľovstva v zdaniteľných o b d o b i a c h , ločnosti; 1 0 (2) zmluvné podmienky plnenia v ktorých bola daňovníkom; 13 (3) osoba sú odlišné od zmluvných podmienok, ktoré nebola oprávnená 14 na získanie zápočtu by existovali v prípade, ak by spoločnosti dane v ktoromkoľvek zdaniteľnom období neboli spoločne ovládané; a (3) plnenie dáva pre akúkoľvek zahraničnú daň zo zisku, alebo jednej z ovplyvnených osôb potenciálnu pokiaľ ide o zisk plynúci z príslušných výhodu vo vzťahu k dani v Spojenom kráľov­ činností a také oprávnenie by nemala stve. V takom prípade zisk a strata poten­ v žiadnom takom období, ak by akékoľvek ciálne zvýhodnenej osoby alebo zvýhodne­ takéto zisky existovali alebo ak by presiahli ných osôb „bude na daňové účely vypočítaná určitú sumu; 15 a (4) sumy zohľadnené pri tak, ako keby bolo namiesto skutočného výpočte zisku alebo straty osoby plnenia poskytnuté plnenie, ktoré by si z príslušných činností v ktoromkoľvek zda­ vymenili osoby za podmienok úplnej hospo­ niteľnom období nezahŕňali žiaden príjem, dárskej súťaže" 11. ktorého výška bola znížená na základe člán­ ku 811 ods. 1 TA (odpočet dane zaplatenej v zahraničí možný pri neexistencii možnosti započítať daň).

19. Lafarge SA, verejná akciová spoločnosť so sídlom vo Francúzsku, je materskou spoločnosťou na čele cezhraničnej skupiny spoločností vyrábajúcich stavebné materiály. Na účely tejto veci sú relevantnými členmi 18. Spor Thin Cap druhu „group litigation" skupiny Lafarge: (1) Financière Lafarge SA sa týka návrhov na vrátenie a/alebo náhradu (veriteľská spoločnosť), ktorá má sídlo vo za daňové nevýhody a iné nepriaznivé Francúzsku, a je nepriamou 100 % dcérskou daňové účinky utrpené v dôsledku režimu spoločnosťou materskej spoločnosti, Lafarge podkapitalizácie Spojeného kráľovstva SA; a (2) Lafarge Building Materials Limited, načrtnutého vyššie. Tieto návrhy boli podané rezident Spojeného kráľovstva, ktorá je na High Court of Justice of England and holdingovou spoločnosťou na čele väčšiny Wales po rozsudku Súdneho dvora vo veci dcérskych spoločností v skupine Lafarge, Lankhorst-Hohorst, ktorý určil, že vtedajšie ktoré sú rezidentmi Spojeného kráľovstva, n e m e c k é pravidlá podkapitalizácie sú a ktorá je sama priamou dcérskou spoločno­ v rozpore s článkom 43 ES. 16 Na účely tohto sťou Financiére Lafarge. 17 Návrh sa tiež týka návrhu na začatie prejudiciálneho konania ďalších deviatich spoločností navrhovateľov boli vybraté skúšobné veci, v ktorých sa v skupine Lafarge, ktoré sú všetky priamymi všetci účastníci zhodli na skutkových tvrde­ alebo nepriamymi dcérskymi spoločnosťami niach, reprezentujúce rozličné štruktúry spo­ Lafarge Building Materials (ktorá vlastnila ločností. Všetky skúšobné veci sa týkajú v každom z prípadov viac ako 50 % základ­ dcérskej spoločnosti rezidenta Spojeného ného imania v týchto spoločnostiach) rezi­ kráľovstva, ktorej aspoň 75 % základného dentmi Spojeného kráľovstva. imania priamo alebo nepriamo vlastní mater­ ská spoločnosť nerezident Spojeného kráľov­ stva za okolností, keď buď materská spoloč­ nosť poskytla úver dlžníkovi, alebo iná spoločnosť nerezident Spojeného kráľovstva, v ktorej má materská spoločnosť tiež priamo alebo nepriamo 75 % podielu na základnom imaní, poskytla úver dlžníkovi. V dôsledku toho sú položené prejudiciálne otázky for­ 20. V decembri 1997 skupina Lafarge nad­ mulované na základe skutkových okolností obudla akcie spoločnosti rezidenta Spoje­ jednej ovplyvnenej transakcie v jednej skú­ ného kráľovstva Redland plc. Na financova­ šobnej veci — vo veci Lafarge Group — nie tohto nadobudnutia mala Financière a spôsobu, akým sa ostatné skúšobné veci od Lafarge k dispozícii rozličné úverové rámce nej relevantne odlišujú. — v konečnom dôsledku zaručené Lafarge

SA — poskytované externými bankami bolo dosiahnuté vydaním dodatočných akcií skupine Lafarge, čo jej umožňovalo poskyt­ spoločnosti Lafarge Building Materials a ich núť úverové financovanie spoločnostiam prevodom spoločnostiam v skupine v skupine, alebo od ktorých mohli oprávnené Lafarge — s tým, že väčšina akcií bola dcérske spoločnosti čerpať úvery priamo. prevedená na Financière Lafarge. Platby Konkrétne, na financovanie nadobudnutia týchto spoločností za uvedené akcie boli spoločnosti Redland poskytla Financière potom započítané proti dlhu Lafarge Buil­ Lafarge krátkodobý úverový rámec spoloč­ ding Materials voči Financière Lafarge v tom nosti Lafarge Building Materials, ktorá zas istom objeme. poskytla podobný úverový rámec ďalšiemu subjektu zo skupiny Lafarge, Minerals UK. Celkovo tento úverový rámec (t. j . prostred­ níctvom Financière Lafarge a Lafarge Buil- ding Materials) financoval približne 50 % kúpnej ceny akcií Redland s tým, že zvyšok bol financovaný priamym čerpaním úvero­ vých rámcov skupiny Lafarge poskytnutých externými bankami zo strany Mineral UK. Väčšina z týchto priamo čerpaných úverov bola splatená v roku 1998 úvermi poskytnu­ tými Lafarge SA v prospech Minerals UK, a to po splatení externých úverových rámcov spoločnosťou Lafarge SA a Financière Lafarge prostredníctvom emisie dlhopisov na účel získania lepších podmienok financo­ vania. 22. V marci 1999 začala daňová správa Spojeného kráľovstva (Inland Revenue) vyše­ trovať nadobudnutie spoločnosti Redland. Daňová správa nesúhlasila so stanoviskom Lafarge, že externá banka by za obvyklých okolností poskytla obdobné úvery na základe podobných zmluvných podmienok, ako boli zmluvné podmienky medzi Financière Lafarge a Lafarge Building Materials a medzi Minerals UK a Lafarge SA, 21. Na základe rady svojich daňových porad­ a namietala, že časť úrokov by sa mala cov v Spojenom kráľovstve po ukončení klasifikovať ako rozdelenie zisku na základe nadobudnutia akcií spoločnosti Redland článku 209 ods. 2 písm. da) TA. Po v t o m z m y s l e , že d a ň o v á s p r á v a s t r e t n u t i a c h m e d z i d a ň o v o u správou v Spojenom kráľovstve bude považovať aspoň a p o r a d c a m i Lafarge bola dosiahnutá časť z úrokov zaplatených z týchto úverov zo dohoda, na základe ktorej boli niektoré strany Lafarge Building Materials za roz­ platby úrokov vyplatené Financière Lafarge delenie zisku na základe článku 209 ods. 2 pre Lafarge Building Materials a vyplatené písm. da) TA, skupina Lafarge znížila Minerals UK pre Lafarge SA preklasifikované zadĺženie Lafarge Building Materials voči na rozdelenie zisku, a to najmä vtedy, keď Financière Lafarge približne v marci 1998 stanovený pomer celkového čistého zadĺže­ tak, že premenila okolo 75 % sumy vtedy nia k prevádzkovému zisku pred zdanením poskytnutých úverov na vlastné imanie. To presiahol určité hranice.

B — Ostatní Test Claimants: skutkové 25. Druhá dodatočná skúšobná vec sa týka okolnosti skupiny PepsiCo, ktorej relevantné subjekty na účely tejto veci zahŕňajú: (1) PepsiCo Inc, materská spoločnosť rezident Spojených štátov; (2) PepsiCo Finance Europe Limited, spoločnosť založená v Spojenom kráľovstve a usadená v Luxembursku, ktorá pôsobila vo Švajčiarsku prostredníctvom organizačnej zložky a bola nepriamou 100 % dcérskou 23. Ostatné skúšobné veci vybrané na účely spoločnosťou PepsiCo Inc prostredníctvom tohto konania o prejudiciálnej otázke sa holdingových spoločností rezidentov Írska týkajú nasledujúcich skupín spoločností. a iných tretích štátov; (3) PepsiCo Holdings, spoločnosť rezident Spojeného kráľovstva, ktorá bola nepriamou 100 % dcérskou spoločnosťou PepsiCo Inc prostredníctvom spoločností usadených v členských štátoch a tretích štátoch. Od roku 1999 poskytla PepsiCo Finance Europe úvery prostredníc­ tvom svojej švajčiarskej organizačnej zložky PepsiCo Holdings, z ktorej platby úrokov podliehali DDZ uzatvorenej medzi Spojeným 24. Prvá dodatočná skúšobná vec sa týka kráľovstvom a Luxemburskom v roku 1968. skupiny Volvo, ktorej relevantné subjekty na účely tejto veci zahŕňajú: (1) AB Volvo, materská spoločnosť s akciami obchodova­ nými na burze cenných papierov, rezident Švédska; (2) Volvo Treasury AB, priama 100 % dcérska spoločnosť AB Volvo, rezident Švédska; (3) Volvo Truck and Bus Limited, spoločnosť rezident Spojeného kráľovstva a nepriama 100 % dcérska spoločnosť AB Volvo prostredníctvom spoločností reziden- tov Švédska a Holandska; (4) VFS Financial 26. Tretia a štvrtá dodatočná skúšobná vec Services (UK) Limited, rezident Spojeného sa týkajú skupiny Caterpillar, ktorá podala kráľovstva a nepriama 100 % dcérska spoloč­ návrhy, z ktorých každý predstavoval oso­ nosť AB Volvo prostredníctvom spoločností bitný druh skúšobnej veci. rezidentov Švédska. Konkrétne sa skúšobná vec týka poskytnutia financovania zo strany Volvo Treasury v októbri 1999 na základe dohody o úvere spoločnosti Volvo Truck and Bus. Za okolností, ktoré boli podobné okolnostiam v skupine Lafarge načrtnutým vyššie, bola v decembri 1999 časť uvedeného dlhu premenená na vlastné imanie spoloč­ nosti Volvo Truck and Bus. V roku 2000 dosiahla skupina Volvo dohodu s daňovou správou o podmienkach, za ktorých nebudú 27. Na účely tretej dodatočnej skúšobnej platby úrokov preklasifikované na rozdelenie veci pozostávajú príslušné subjekty skupiny zisku. Caterpillar z: (1) Caterpillar Inc, materská

spoločnosť rezident Spojených štátov; (2) IV — Prejudiciálne otázky a konanie pred Caterpillar International Finance plc, spoloč­ Súdnym dvorom nosť rezident Írska a nepriamou 100 % dcérska spoločnosť Caterpillar Inc prostred­ níctvom holdingových spoločností reziden- tov Spojeného kráľovstva alebo Spojených štátov (pričom holdingové spoločnosti zahŕňajú spoločnosť Caterpillar Financial 29. Po dosiahnutí zhody na skutkových Services Corporation, rezidenta Spojených okolnostiach skúšobných vecí boli 21. decem­ štátov); (3) Caterpillar Financial Services bra 2004 konania vo veciach samých pre­ (UK) Ltd, spoločnosť rezident Spojeného rušené a Súdnemu dvoru boli položené tieto kráľovstva a nepriama 100 % dcérska spoloč­ prejudiciálne otázky: nosť Caterpillar Inc prostredníctvom holdin­ gových spoločností rezidentov Spojeného kráľovstva alebo Spojených štátov, ktoré zahŕňajú Caterpillar Financial Services Cor­ poration. Konkrétne, Caterpillar Internatio­ nal Finance poskytla úver spoločnosti Cater­ pillar Financial Services (UK), z ktorého úrok podliehal DDZ uzatvorenej medzi Spojeným „1. Je v rozpore s článkami 43 ES, 49 ES kráľovstvom a Írskom v roku 1976. alebo 56 ES, ak členský štát (ďalej len „štát spoločnosti dlžníka") ponechá v účinnosti a uplatňuje ustanovenia, ako sú tie, ktoré sú v článkoch 209, 212 a v prílohe 28 AA zákona o daniach z príjmov fyzických osôb a právnických osôb (Income and Corporation Taxes Act 1998, ďalej len „vnútroštátne usta­ novenia"), ktoré obmedzujú možnosť 28. Na účely štvrtej dodatočnej skúšobnej spoločnosti rezidenta tohto členského veci pozostávajú príslušné subjekty skupiny štátu (ďalej len „spoločnosť dlžník") Caterpillar z: (1) Caterpillar Inc; (2) Cater­ odpočítať na daňové účely úroky zapla­ pillar Overseas SA, spoločnosť rezident tené za úver poskytnutý priamou alebo Švajčiarska a v závislosti od predmetného nepriamou materskou spoločnosťou časového o b d o b i a buď p r i a m a alebo rezidentom iného členského štátu, hoci nepriama 100 % dcérska spoločnosť Cater­ by spoločnosť dlžník nepodliehala pillar Inc. V obdobiach, keď bola spoločnosť takýmto obmedzeniam v prípade, ak by nepriamou dcérskou spoločnosťou, boli materská spoločnosť bola rezidentom medzičlánkami holdingové spoločnosti rezi­ štátu spoločnosti dlžníka? denti Spojených štátov; (3) Caterpillar Peter- lee Limited, spoločnosť rezident Spojeného kráľovstva a nepriama 100 % dcérska spoloč­ nosť Caterpillar Inc prostredníctvom holdin­ gových spoločností rezidentov Spojeného kráľovstva. Konkrétne, Caterpillar Overseas poskytla úver spoločnosti Caterpillar Peter- lee, z ktorého úrok podliehal DDZ uzatvore- 2. Aký rozdiel, ak vôbec existuje, spôso­ nej m e d z i S p o j e n ý m kráľovstvom bujú pri odpovedi na otázku č. 1 tieto a Švajčiarskom v roku 1977. okolnosti:

I - 2122

TEST CLAIMANTS IN THE THIN CAP GROUP LITIGATION

obmedzenie 31. decembra 1993 na účely v dôsledku vnútroštátnych ustano­ uplatňovania článku 57 ES? vení alebo ich uplatnenia daňovým orgánom;

5. V prípade, ak je ktorákoľvek zo situácií uvedených v otázkach č. 1 a 2 v rozpore c) žalobu o vrátenie nadmerne vyru­ s článkami 43 ES, 49 ES alebo 56 ES, benej dane z príjmov právnických potom za okolností, keď spoločnosť osôb zaplatenej spoločnosťou dlžní­ dlžník alebo iné spoločnosti skupiny kom v prípadoch, keď suma úrokov spoločnosti veriteľa (ďalej len „žalob- z úveru od spoločnosti veriteľa kyne") podajú nasledujúce žaloby: odpočítateľná od zisku spoločnosti dlžníka bola znížená z dôvodu, že upísané bolo skôr vlastné imanie než kapitál poskytnutý formou úveru, alebo preto, že vlastné imanie bolo nahradené existujúcim kapitá­ lom poskytnutým formou úveru; a) žalobu o vrátenie nadmerne vyru­ benej dane z príjmov právnických osôb zaplatenej spoločnosťou dlžní­ kom v dôsledku neuznania odpočtu úrokov zaplatených spoločnosti veriteľovi od jej zdaniteľného zisku d) žalobu o vrátenie nadmerne vyru­ podliehajúceho dani z príjmov práv­ benej dane z príjmov právnických nických osôb, hoci by tieto platby osôb zaplatenej spoločnosťou dlžní­ úrokov boli považované za odpočí­ kom v prípadoch, keď suma úrokov tateľné od zisku spoločnosti dlžníka, z úverov od spoločnosti veriteľa ak by aj spoločnosť veriteľ bola odpočítateľná od zisku spoločnosti rezidentom štátu spoločnosti dlžníka bola v dôsledku vnútroštát­ dlžníka; nych ustanovení alebo ich uplatne­ nia daňovým orgánom znížená z dôvodu zníženia úrokovej sadzby účtovanej za úvery (alebo preto, že išlo o bezúročný úver);

g) žalobu o uvedenie do predošlého stavu alebo náhradu škody, pokiaľ ide o sumy zaplatené ako daň z príjmov právnických osôb zapla­ majú byť tieto žaloby považované na tenú vopred za okolností uvedených účely práva Spoločenstva za: v bode f), ktoré však boli následne odpočítané od dane z príjmov práv­ nických osôb spoločnosti dlžníka;

žaloby o uvedenie do predošlého stavu alebo vrátenie súm vybraných neprá­ vom, ktoré sa javia ako dôsledok h) ž a l o b u o n á h r a d u n á k l a d o v a vedľajší produkt porušenia vyššie a výdavkov, ktoré vznikli žalobky- uvedených ustanovení Spoločenstva, niam tým, že sa podrobili vnútro­ alebo

I - 2124

TEST CLAIMANTS IN THE THIN CAP GROUP LITIGATION

žaloby o odškodnenie alebo náhradu c) musia byť splnené nejaké iné pod­ škody, alebo mienky?

žaloby o zaplatenie sumy, ktorá pred­ stavuje n e o p r á v n e n e o d m i e t n u t ú 7. Spôsobuje nejaký rozdiel skutočnosť, že výhodu? žaloby uvedené v otázke č. 6 v rámci vnútroštátneho práva sú podané ako žaloby o uvedenie do predošlého stavu alebo sú podané alebo musia byť podané ako žaloby o náhradu škody?

V — Posúdenie

10. Pri určení výšky straty alebo škody, za ktorú možno poskytnúť náhradu, má možnosť vnútroštátny súd zohľadniť skutočnosť, či poškodené osoby vynalo­ žili náležitú starostlivosť s cieľom vyhnúť sa strate alebo túto stratu A — Uplatnitelné ustanovenia Zmluvy zmierniť predovšetkým využitím práv­ nych prostriedkov, ktorých prostredníc­ tvom mohli preukázať, že vnútroštátne ustanovenia (z dôvodu uplatnenia doho­ vorov o zamedzení dvojitého zdanenia) nemali za následok obmedzenia uve­ dené v otázke č. 1? Ovplyvňuje odpoveď na túto otázku domnienka účastníkov v rozhodnom čase týkajúca sa účinku 31. Keďže vnútroštátny súd nastolil otázku dohovoru o zamedzení dvojitého zda­ zlučiteľnosti príslušnej právnej úpravy Spo­ nenia?" jeného kráľovstva s ustanoveniami Zmluvy o slobode usadiť sa, voľnom pohybe služieb a voľnom pohybe kapitálu (články 43 ES, 49 ES a 56 ES), prvou záležitosťou, ktorú treba posúdiť, je to, vo vzťahu ku ktorému z týchto ustanovení Zmluvy treba právnu úpravu posudzovať. Táto otázka je dôležitá z dvoch dôvodov. Po prvé, zatiaľ čo sa člán­ ky 43 ES a 49 ES uplatňujú iba na obmedzenia výkonu slobody usadiť sa a voľného pohybu služieb medzi členskými štátmi, článok 56 ES 30. V súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho tiež zakazuje obmedzenia pohybu kapitálu dvora boli písomné pripomienky predložené medzi členskými štátmi a tretími štátmi. Po

I - 2126

TEST C L A I M A N T S I N T H E T H I N C A P G R O U P L I T I G A T I O N

I - 2127

NÁVRHY G E N E R Á L N E H O ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-524/04

vlastní aspoň 75 % základného imania s pravidlami Zmluvy o slobode usadiť sa. To priamo alebo nepriamo materská spoločnosť jasne znamená, že článok 49 ES, ktorý nerezident Spojeného kráľovstva alebo iná predpokladá nie stálu, ale dočasnú základňu 23 spoločnosť nerezident Spojeného kráľovstva, v inom členskom štáte, sa neuplatňuje. Je v ktorej vlastní tiež materská spoločnosť však naopak v zásade možné, aby boli priamo alebo nepriamo aspoň 75 % základ­ ustanovenia Zmluvy o voľnom pohybe kapi­ ného imania. Vskutku by sa dalo povedať, že tálu uplatnitelné súbežne s ustanoveniami záver, že článok 43 ES sa uplatňuje na o slobode usadiť sa. 24 V tomto ohľade by základe výslovného znenia právnej úpravy som odkázal na návrhy, ktoré predniesol Spojeného kráľovstva, je posilnený samot­ generálny advokát Alber vo veci Baars, kde ným cieľom v n ú t r o š t á t n y c h pravidiel vyjadril názor, že v prípade, keď môže ísť tak o podkapitalizácii a transferovom oceňovaní, o voľný pohyb kapitálu, ako aj o slobodu ktoré, ako som poznamenal vyššie, sú usadiť sa, by mal Súdny dvor zistiť, ktorá založené na myšlienke, že za istých okolností z týchto slobôd je priamo obmedzovaná môže byť pre celkové postavenie cezhranič- príslušnými vnútroštátnymi pravidlami. Čiže ných skupín v daňových veciach výhodné keď sú priamo ovplyvnené obe slobody, usilovať sa dohodnúť na zmluvných pod­ vnútroštátne pravidlá by mali byť preskú­ mienkach transakcie alebo na povahe trans­ mané z hľadiska ich zlučiteľnosti s článkami akcie, ktoré sú iné ako tie, ktoré by boli 43 ES a 56 ES. Naopak, keď je právo usadiť sa dohodnuté za podmienok úplnej hospo­ priamo obmedzované tak, že z toho vyplý­ dárskej súťaže. Táto myšlienka dáva zmysel vajúca prekážka usadenia nepriamo vedie iba v situácii, keď ide o skupiny spoločností, k zmenšeniu tokov kapitálu medzi členskými t. j . keď má materská spoločnosť (a/alebo štátmi, uplatňujú sa iba pravidlá o práve spoločnosti, ktoré sú členmi skupiny a sú usadiť sa. 2 5 S touto argumentáciou sa medzičlánkami medzi materskou spoločno­ zhodujem. sťou a dcérskymi spoločnosťami) rozhodu­ júci vplyv na dcérske spoločnosti. 22

denia dcérskej spoločnosti rezidenta Spoje­ Z dôvodov, ktoré som práve vysvetlil, budem ného kráľovstva nevyhnutne vyžaduje pohyb posudzovať zlučiteľnosť právnej úpravy len kapitálu do Spojeného kráľovstva v rozsahu, s článkom 43 ES. v akom je to nevyhnutné na zriadenie tejto dcérskej spoločnosti, tento pohyb je podľa môjho názoru čisto nepriamym dôsledkom takého zriadenia. Z toho vyplýva, že pred­ metná právna úprava Spojeného kráľovstva by mala byť posudzovaná iba z hľadiska zlučiteľnosti s článkom 43 ES. 39. Je nesporné, že aj keď priame dane patria v zásade do právomoci členských štátov, členské štáty musia právomoc uplatňovať v súlade s právom Spoločenstva, ktoré zahŕňa povinnosť na základe článku 43 ES zakazujúceho obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania obchodných zastúpení, organi­ začných zložiek a dcérskych spoločností štátnymi príslušníkmi jedného členského B — Otázka č. 1 štátu na území iného členského štátu. 26 Článok 43 ods. 2 ES spresňuje, že sloboda usadiť sa zahŕňa právo založiť a viesť podniky za podmienok stanovených pre vlastných štátnych príslušníkov členského štátu.

I - 2129

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-524/04

situáciami nie je priamym a logickým dôsled­ 1. Znevýhodňujúce daňové zaobchádzanie kom skutočnosti, že za súčasného stavu s dcérskymi spoločnosťami rezidentmi Spo­ vývoja práva Spoločenstva sa na subjekty jeného kráľovstva založené na umiestnení ich môžu uplatňovať rôzne daňové povinnosti priamych alebo nepriamych materských spo­ v cezhraničných situáciách v porovnaní ločností? 28 s čisto vnútroštátnymi situáciami. To najmä znamená, že znevýhodňujúce daňové zaobchádzanie by malo na to, aby spadalo pod článok 43 ES, vyplývať z priamej alebo 42. Zdá sa mi jasné, že vo verziách účinných skrytej diskriminácie vyplývajúcej z pravidiel do r o k u 2004 predstavovali rozdiely jedného daňového systému a nie čisto v daňovom zaobchádzaní obsiahnuté z odlišností alebo rozdelenia daňovej právo­ v pravidlách Spojeného kráľovstva znevýhod­ moci medzi daňovými systémami dvoch ňujúce daňové zaobchádzanie s dcérskymi alebo viacerých členských štátov alebo spoločnosťami, ktoré mali materské spoloč­ z koexistencie vnútroštátnych daňových nosti nerezidentov Spojeného kráľovstva, správ (ktoré som nazval „kvázi obmedze- v porovnaní s dcérskymi spoločnosťami nia"). 29 rezidentmi Spojeného kráľovstva s materskými spoločnosťami, ktoré boli iba rezidentmi Spojeného kráľovstva.

I - 2130

TEST C L A I M A N T S I N T H E T H I N C A P G R O U P L I T I G A T I O N

spoločností, úrok sa vždy klasifikoval Predpokladalo sa však, že plnenie na ako rozdelenie zisku. 31 Inými slovami, základe transakcie neposkytuje jednej zo nebolo v žiadnom prípade možné, aby zúčastnených strán potenciálnu výhodu sa úrok vyplácaný veriteľovi nereziden- vtedy, keď okrem iného druhá strana tovi Spojeného kráľovstva naďalej klasi­ transakcie bola d a ň o v n í k o m dane fikoval ako úrok na daňové účely z príjmu fyzických osôb alebo dane v Spojenom kráľovstve. z príjmu právnických osôb v Spojenom kráľovstve (a boli splnené určité ďalšie podmienky). 35

I - 2131

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-524/04

vopred zaplatenej dane z príjmov právnic kých osôb (ACT) Spojeného kráľovstva — ktorý bol zrušený v roku 1999 —, preklasifikovanie znamenalo, že dcérska spo ločnosť bola daňovníkom ACT pri „rozdelení zisku". 47. Žiadne z týchto tvrdení ma nepresved

Ako štátna príslušnosť dcérskej spoločnosti zo Súdny dvor vyslovil napríklad vo veciach Spojeného kráľovstva ani to, kde je reziden- Metallgesellschaft a Lankhorst-Hohorst, na tom, ale skôr štátna príslušnosť a miesto, kde právnu úpravu vytvárajúcu rozdiel je rezidentom jej materská spoločnosť, v zaobchádzaní medzi dcérskymi spoločno nepredstavuje to rozlišovanie na základe sťami rezidentmi Spojeného kráľovstva štátnej príslušnosti v zmysle článku 43 ES. v závislosti od toho, či ich materská spoloč Ďalej v rozsahu, v akom by sa mohlo tvrdiť, nosť má sídlo v Spojenom kráľovstve, na že právna úprava Spojeného kráľovstva by základe ktorej sa dcérskym spoločnostiam, mohla odrádzať materské spoločnosti žela- ktoré majú materskú spoločnosť rezidenta

žalobcovia boli v skutočnosti odradení od C-397/98 a C-410/98, Zb. s. I-1727, body 43 a 44, a Lankhorst-Hohorst, už citované v poznámke pod čia založenia takejto prevádzkarne. Spojené krá rou 2, body 27 až 32.

51. V tomto ohľade Spojené kráľovstvo tvrdí, že napadnuté pravidlá sa usilovali jedine o rozdelenie daňovej právomoci medzi Spo­ jené kráľovstvo a zmluvných partnerov ním 49. Tým nechcem povedať, že závažnosť uzatvorených dohôd o zamedzení dvojitého účinku na vykonávanie voľného pohybu zdanenia („DDZ"). Podľa názoru Spojeného nemožno zohľadniť v ktorejkoľvek fáze pri kráľovstva z odôvodnenia Súdneho dvora posudzovaní zlučiteľnosti s článkom 43 ES. v rozsudku vo veci Gilly 39 vyplýva, že člá­ Môže byť dôležitým hľadiskom vo fáze nok 43 ES sa vôbec v tejto veci neuplatňuje: tento článok sa uplatňuje iba na výkon a nie

37 — Rozsudok už citovaný v bode 46 týchto návrhov. 38 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 32 a nasl. 39 — Rozsudok z 12. mája 1998, C-336/96, Zb. s. I-2793.

I - 2133

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-524/04

54. Podľa môjho názoru však pravidlá Spo­ jeného kráľovstva, o ktoré ide v tejto veci, idú 52. Toto tvrdenie ma nepresvedčilo. ďalej, ako je jednoduché rozdelenie právo­ moci medzi Spojené kráľovstvo a zmluvné strany ním uzatvorených DDZ. Pred rokom 1998 v podstate vyžadovali preklasifikovanie úverov poskytnutých materskými spoločno­ sťami mimo Spojeného kráľovstva dcérskym spoločnostiam v Spojenom kráľovstve na rozdelene zisku (až do roku 1995 vo všetkých prípadoch okrem prípadu, keď stanovovala 53. Je pravdou, že, ako som poznamenal vo inak DDZ; po roku 1995 vtedy, keď suma svojich návrhoch vo veci ACT, 4 0 za súčas­ zaplatených úrokov prevyšovala sumu, ktorá ného stavu práva Spoločenstva majú právo by bola zaplatená za podmienok úplnej vybrať si kritériá daňovej p r á v o m o c i hospodárskej súťaže). Zdalo by sa mi, že to a rozdeliť (prednosť) daňovú právomoc predstavuje čisto jednostrannú voľbu zo výlučne členské štáty (ako to upravuje strany Spojeného kráľovstva toho, ako si želá medzinárodné daňové právo). Súdny dvor klasifikovať transakcie na daňové účely toto uznal pri množstve príležitostí, najmä vo s cieľom zorganizovať jeho vlastný daňový veci Gilly a vo veci D 41. V súčasnosti systém a zabrániť jeho zneužitiu — inými neexistujú žiadne alternatívne kritériá, ktoré slovami, ako si želá uplatňovať svoju daňovú by bolo možné nájsť v práve Spoločenstva, právomoc. Tento základný cieľ pravidiel je jasný, či už je vyjadrený v podobe vnútro­ štátneho zákona, alebo ako sa to v určitých p r í p a d o c h s t a l o p r e d r o k o m 1995, 40 — Vec už citovaná v poznámke pod čiarou 27, body 48 až 54. v ustanovení DDZ. Okrem toho táto jedno­ 41 — Rozsudky Gilly, už citovaný v poznámke pod čiarou 39, a z 5. júla 2005, C-376/03, Zb. s. I-5821. s t r a n n á voľba bola zase u s k u t o č n e n á

55. Dodal by som, že skutočnosť, že taká prax môže byť prijatá v medzinárodnom daňovom práve, nevyhnutne neznamená, že predstavuje pravidlo rozdelenia daňových právomocí; a ani nevyhnutne neznamená, že taká prax je v súlade s článkom 43 ES. 42

57. V dôsledku t o h o znevýhodňujúce daňové zaobchádzanie na základe pravidiel 56. Na tejto analýze nič nemení ani tvrdenie Spojeného kráľovstva s dcérskymi spoločno­ S p o j e n é h o kráľovstva, že j e h o D D Z sťami v Spojenom kráľovstve, ktoré majú s členskými štátmi obsahujú ustanovenia materské spoločnosti mimo Spojeného krá­ vyžadujúce od druhej zmluvnej strany, aby ľovstva, v porovnaní s dcérskymi spoločno­ poskytla náhradu za akékoľvek preklasifiko- sťami s materskými spoločnosťami zo Spoje-

42 — Pozri napríklad moje návrhy prednesené vo veci Kerckhaert 43 — Návrhy vo veciach Test Claimants in Class IV of the ACT a Morres, už citované v poznámke pod čiarou 27, bod 37, Group Litigation, už citované v poznámke pod čiarou 27, a vo veci Denkavit, už citované v poznámke pod čiarou 27, bod 70 a nasl., a Denkavit International a Denkavit France, už bod 43. citované v poznámke pod čiarou 27, bod 33 a nasl.

I - 2135

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-524/04

59. Ako som už uviedol, pred zmenami 61. V tomto ohľade Spojené kráľovstvo tvrdí, z roku 2004 Spojené kráľovstvo uplatňovalo že jeho pravidlá boli primeranou odpoveďou odlišné pravidlá na dcérske spoločnosti na legitímne politické ciele, ktoré možno v Spojenom kráľovstve s materskými spoloč­ klasifikovať rozlične ako ciele daňovej kohe­ nosťami mimo Spojeného kráľovstva, čo rentnosti (ako vo veci Bachmann), 46 zabrá­ vyúsťovalo do daňového znevýhodnenia nenia daňovými únikom (ako vo veci ICI) 47 týchto dcérskych spoločností. Zdá sa byť teda na prvý pohľad jasné, že to by malo byť

45 — Rozsudok Marks & Spencer, už citovaný v poznámke pod čiarou 26, bod 35. 44 — Pozri napríklad rozsudok z 29. apríla 1999, Royal Bank of 46 — Rozsudok z 28. januára 1992, C-204/90, Zb. s. I-249. Scotland, C-311/97, Zb. s. I-2651 a tam citovanú judikatúru. 47 — Rozsudok z 16. júla 1998, C-264/96, Zb. s. I-4695.

I - 2136

TEST C L A I M A N T S I N T H E T H I N C A P G R O U P L I T I G A T I O N

alebo potreby zabrániť úplne umelým kon­ najvyššie daňové sadzby a v ktorých je preto štrukciám, ktorých cieľom je obchádzať daňová hodnota strát najvyššia. Také daňové zákony. Tieto ciele v zásade podľa uznanie je tiež zrejmé v rozsudkoch Súdneho názoru Spojeného kráľovstva predstavujú dvora vo veci Lankhorst-Hohorst, X & Y 49 oprávnený dôvod zabezpečenia spravodli­ a ICI, rovnako ako vo veci Leur-Bloem vého a koherentného daňového zaobchádza­ (pokiaľ ide o smernicu o fúziách), Halifax nia najmä tým, že hospodárska činnosť (pokiaľ ide o n e p r i a m e z d a ň o v a n i e ) spoločnosti dlžníka bude zdaňovaná v štáte, a množstve rozsudkov v iných oblastiach, kde sa uskutočnila. Uplatniteľnosť týchto ako je zdaňovanie. 50 odôvodnení postupne posúdim.

62. Súdny dvor pri mnohých príležitostiach 48 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 26, body 49 uznal, že v zásade môžu byť členské štáty a 50. oprávnené prijať inak diskriminujúce opat­ 49 — Rozsudky Lankhorst-Hohorst, už citovaný v poznámke pod čiarou 2; z 21. novembra 2002, X a Y, C-436/00, Zb. renia v oblasti priamych daní na účel s. I-10829 a ICI, už citovaný v poznámke pod čiarou 47. zabránenia zneužitia práva (hoci do dneš­ 50 — Rozsudky zo 17. júla 1997, Leur-Bloem, C-28/95, Zb. s. I-4161, a z 21. februára 2006, Halifax a i., C-255/02, Zb. ného dňa v skutočnosti ešte nezistil, že by s. I-1609. Pozri tiež rozsudky z 12. mája 1998, Kefalas a i., C-367/96, Zb. 1998, s. I-2843, a zo 14. decembra bolo nejaké vnútroštátne opatrenie takto 2000, Emsland-Stärke, C-110/99, Zb. s. I-11569. odôvodnené). To bolo úplne nedávno zrejmé 51 — Pozri najmä rozsudok Halifax a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 50, bod 73. Pozri tiež rozsudok z 26. októbra z rozsudku vo veci Marks & Spencer, 1999, Eurowings Luftverkehrs, C-294/97, Zb. s. I-7447: v ktorom Súdny dvor vyslovil, že v zásade „Akákoľvek daňová výhoda vyplývajúca pre poskytovateľov služieb z nízkeho zdanenia, ktorému podliehajú v členskom by vnútroštátne pravidlo obmedzujúce odpo­ štáte, v ktorom sú usadení, nemôže byť použitá iným členským štátom na odôvodnenie menej priaznivého zaob­ čítanie cezhraničných strát mohlo byť odô­ chádzania v daňových veciach poskytnutého príjemcom vodnené rizikom daňových únikov a najmä služieb usadeným v neskôr uvedenom štáte... Ako Komisia správne poznamenala, také vyrovnávacie daňové konštrukcie rizikom, že v rámci skupiny spoločností by škodia samotným základom jednotného trhu" (body 44 a 45). boli straty prevedené do spoločností usade­ 52 — Pozri najmä formulácie Súdneho dvora v rozsudkoch Lank­ horst-Hohorst, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, a ICI, ných v členských štátoch, ktoré uplatňujú už citovaný v poznámke pod čiarou 47.

65. Poslednou otázkou je, či predstavuje právna úprava Spojeného kráľovstva na boj proti zneužívaniu primeranú odpoveď a či je uplatňovaná spôsobom, ktorý je primeraný tomuto cieľu.

53 — Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas, už citované v poznámke pod čiarou 2, body 53 a 56. Pozri tiež

rozsudok

vo veci X a Y, už citovaný v poznámke pod čia­ rou 49, bod 62. 54 — Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas, už 55 — Pozri rozsudok Halifax a i., už citovaný v poznámke pod citované v poznámke pod čiarou 2, bod 54. čiarou 50, bod 86.

I - 2138

TEST C L A I M A N T S I N T H E T H I N C A P G R O U P L I T I G A T I O N

56 — Túto vec možno odlíšiť od takých vecí, ako je vec, o ktorú išlo v rozsudku Kefalas a i. (už citovaná v poznámke pod čia­ rou 50, bod 26 nasl.), kde Súdny dvor zistil, že uplatnenie — informácie, ktorých poskytnutie sa od domnienky zneužitia vtedy, keď daňovník nevykonal určitý daňovníka vyžaduje na vyvrátenie tejto úkon, je v rozpore s právom Spoločenstva [v uvedenej veci, uplatnenie prednostného práva na základe článku 29 ods. 1 domnienky, by nemali byť neprimerané druhej smernice Rady 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty a ani by nemali byť také, že vyvrátenie vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov domnienky by bolo mimoriadne ťažké spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku člán­ ku 58 Zmluvy, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, alebo nemožné, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (Ú. v. ES L 26, 1977, s. 1; Mim. vyd. 017/001, s. 8)]. V takých prípadoch sa nedalo povedať, že by faktor vyvolávajúci domnienku — v danom prípade rozpor s kritériom úplnej hospodárskej súťaže — bol objektívnym faktorom, na základe ktorého by sa 57 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 50, body 74 dalo posúdiť, či bolo základným cieľom dotknutej transakcie a 75. získať daňovú výhodu. 58 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 2.

I - 2139

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-524/04

— v prípadoch, keď sa zistí, že platby sú nosti právnej úpravy na situácie, ktoré patria zneužívajúce (skryté rozdelenie zisku) úplne mimo dôvodov jej prijatia z čisto v uvedenom zmysle, iba časť platieb formálnych dôvodov a ktoré spôsobujú prevyšujúca sumu, ktorá by bola dohod­ spoločnostiam a daňovej správe v danom nutá za podmienok úplnej hospodárskej štáte značnú dodatočnú administratívnu súťaže, by mala byť preklasifikovaná na záťaž, nemá zmysel a má vskutku nepriaznivý rozdelenie zisku a zdanená v štáte, dopad na efektívnosť. Ako také škodí vnú­ v ktorom je dcérska spoločnosť reziden- torného trhu. tom, a

59 — Rozsudok Leur-Bloem, už citovaný v poznámke pod čia­ rou 50, bod 41. 61 — Pozri moje návrhy vo veciach Test Claimants in Class IV of 60 — Príkladom je rozšírenie nemeckých pravidiel podkapitalizácie the ACT Group Litigation, už citované v poznámke pod na úplne vnútroštátne situácie po rozsudku Lankhorst- čiarou 27, bod 71 a nasl.,Denkavit International a Denkavit -Hohorst, už citovaný v poznámke pod čiarou 2. France, už citované v poznámke pod čiarou 27, bod 33 a nasl.

I - 2140

TEST CLAIMANTS IN THE THIN CAP GROUP LITIGATION

71. Ak sa pozrieme napríklad na jedinú inú vec, v ktorej doteraz Súdny dvor posudzoval vnútroštátnu právnu úpravu o pod- 72. Situácia vyplývajúca z právnej úpravy kapitalizácii — L a n k h o r s t - H o h o r s t — Spojeného kráľovstva preskúmavanej v tejto nemecká právna úprava napadnutá veci bola (a je), ako Spojené kráľovstvo v uvedenej veci stanovovala, že platby budú poznamenáva vo svojich vyjadreniach, preklasifikované vtedy, keď suma úveru v mnohých ohľadoch odlišná. prevyšuje trojnásobok vlastného imania akcionára (t. j . pevné kritérium), pričom táto domnienka bola vyvratiteľná iba vtedy, keď dcérska spoločnosť „mohla získať úver od tretej osoby za inak podobných okolností alebo ak úver predstavuje pôžičku na finan­ 73. Zaoberajúc sa najskôr právnou úpravou covanie obvyklých bankových transakcií" 63. Spojeného kráľovstva uplatniteľnou do roku 1995, akýkoľvek úrok vyplácaný spoloč­ nosťou — či už veriteľovi rezidentovi alebo 62 — Pozri napríklad návrhy prednesené vo veci Denkavit Inter­ nerezidentovi — z úveru predstavujúci viac national a Denkavit France, už citované v poznámke pod čiarou 27, bod 43. ako rozumný hospodársky výnos z úveru 63 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 3. bolo treba považovať za rozdelenie zisku

I - 2141

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-524/04

75. V prípade každej z týchto kategórií DDZ 74. Spojené kráľovstvo však tvrdí, že účinok sa mi ich znenie zdá byť v zásade primerané DDZ, ktoré uzatvorilo s inými členskými vo vzťahu k uvádzanému cieľu právnej štátmi bol taký, že úrok bol v skutočnosti úpravy Spojeného kráľovstva, ktorým je boj odpočítateľný, okrem prípadu a v rozsahu, proti zneužívajúcim postupom. Základom v ktorom bola úroková sadzba príliš vysoká. posúdenia je v každej veci v podstate zásada Úrok bol príliš vysoký, ak v prípade starších úplnej hospodárskej súťaže. V žiadnej z vecí DDZ založených na modelovej dohode neexistuje absolútne pevné kritérium (ako je z roku 1963 65 úroková sadzba prevyšovala napríklad pevný pomer záväzkov sadzbu, ktorá bola obchodne odôvodnená k vlastnému imaniu) toho, čo je prípustné:

64 — Článok 209 ods. 2 písm. e) body iv) a v) TA. 66 — Napríklad holandské, francúzske, írske a talianske DDZ. 65 — Napríklad luxemburské, nemecké, španielske a rakúske DDZ. 67 — Článok 808A ods. 2 TA.

I - 2142

TEST CLAIMANTS IN THE THIN CAP GROUP LITIGATION

78. Po tretie analýza sa zjavne uplatňuje iba potiaľ, pokiaľ Spojené kráľovstvo v skutočnosti uzatvorilo DDZ s takým zne­ ním s príslušným členským štátom. Množ­ stvo podobných DDZ uzatvorených medzi 77. Po druhé je táto analýza založená čisto Spojeným kráľovstvom a členskými štátmi na formálnom znení DDZ predložených nie je z uznesenia vnútroštátneho súdu jasné.

I - 2143

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-524/04

I - 2144

TEST CLAIMANTS IN THE THIN CAP GROUP LITIGATION

klasifikovať ako rozdelenie zisku. Tie boli: uskutočnených v roku 1998 Spojeným krá­ úroveň celkovej zadlženosti dlžníka; to, či ľovstvom, ktoré sa problémom podkapitali- možno očakávať, že by sa dlžník a konkrétna zácie zaoberajú ako súčasťou všeobecných osoba stali stranami transakcie zahŕňajúcej pravidiel Spojeného kráľovstva emisiu cenných papierov emitujúcou spoloč­ o transferovom oceňovaní. Opäť je použitým nosťou alebo poskytnutie úveru alebo úveru východiskovým b o d o m štandard úplnej v konkrétnej sume uvedenej spoločnosti; hospodárskej súťaže vyjadrený pri tejto a úroková sadzba a ďalšie zmluvné pod­ príležitosti ako zmluvné podmienky „odlišné mienky, ktorých uplatnenie by bolo možné od tých, ktoré by existovali, ak by spoločnosti očakávať v akomkoľvek konkrétnom prípade neboli spoločne ovládané". Opäť sa uplatňujú na takú transakciu. tie isté podmienky, ktoré som uviedol vyššie.

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-524/04

na vhodnom daňovom území (tam, kde bol poistenie a následným zdanením súm vyplá­ zisk vytvorený). Ďalej Spojené kráľovstvo caných na základe takých zmlúv belgickou tvrdí, že pri pohľade na daňovú koherentnosť daňou. Z hľadiska Belgicka bolo odôvodnené z pohľadu celej s k u p i n y s p o l o č n o s t í obmedziť odpočítateľnosť poistného na prí­ a z pohľadu celého Spoločenstva zabezpečo­ pady, keď mohlo Belgicko zdaniť následne valo uplatnenie jeho pravidiel podkapitalizá- vyplatené sumy. Odvtedy Súdny dvor uvie­ cie koherentnosť tým, že zabezpečovalo, aby dol, že na účely odvolávania sa na uvedenú nemohol byt' zisk s použitím umelej kon­ obranu musí existovať „priame spojenie" štrukcie „vyvezený" na zdanenie na území, medzi priznaním daňového zvýhodnenia kde nebol vytvorený. a vyvážením uvedeného zvýhodnenia daňo­ vým odvodom. V takých veciach, ako je vec Verkooijen, zdôraznil, že vo veci Bachmann sa daňové zvýhodnenie a znevýhodnenie vzťahovalo na tú istú daň a toho istého daňovníka, zamietnuc na základe skutkových okolností uvedenej veci uplatnenie obrany, pretože sa týkala dvoch rozdielnych daní 86. S týmto tvrdením sa možno vyrovnať uložených rozdielnym daňovníkom. 72 Tento rýchlo, keďže tak, ako je uplatnené v tomto prístup bol dodržaný napríklad vo veciach kontexte, nastoľuje podľa môjho názoru Baars a Bosal. 73 presne tie isté problémy a podlieha tým istým obmedzeniam, ako sú problémy ana­ lyzované vyššie vo vzťahu k odôvodneniu z dôvodov boja proti zneužívajúcim postu­ pom.

veci, dôvodil, že koherencia fínskeho daňo­ základné zásady zákazu diskriminácie, ktoré vého systému v uvedenej veci bola zabezpe­ som načrtol vo svojich návrhoch prednese­ čená, pokiaľ existovala súvzťažnosť (prepoje­ ných vo veci ACT, veci FII, Kerckhaert nie) medzi daňovým zvýhodnením poskytnu­ a Morres a Denkavit, konkrétne: (1) členské tým v prospech akcionára (daňový úver) štáty konajúce v postavení štátu bydliska a daňou z príjmov právnických osôb platenou alebo sídla nesmú rozlišovať medzi príjmom zo zisku z uvedených akcií. Skutočnosť, že taká zahraničného pôvodu a príjmom vnútroštát­ daň z príjmu právnických osôb bola platená nie neho pôvodu v rozsahu, v akom uplatňujú vo Fínsku, ale vo Švédsku, túto súvzťažnosť daňovú právomoc nad príjmom zahranič­ nepopierala. 75 Vo veci Marks & Spencer ného pôvodu; a (2) ak konajú v postavení Súdny dvor svoje odôvodnenie formuloval štátu zdroja príjmu, členské štáty nesmú trochu odlišným spôsobom, použijúc koncept rozlišovať medzi príjmom nerezidentov „vyrovnané [ho] rozdelení [a] daňovej právo­ a rezidentov v rozsahu, v akom uplatňujú moci medzi členskými štátmi". 76 Zatiaľ čo daňovú právomoc nad príjmom nereziden­ v zásade vnútroštátna právna úprava obme­ tov. 7 7 Jasným príkladom sú veci Verkooijen dzujúca daňové úľavy pre skupiny na dcérske a Manninen, kde Súdny dvor v zásade uznal spoločnosti rezidentov materskej spoločnosti povinnosť štátu bydliska alebo štátu sídla rezidenta sledovala legitímny cieľ ochrany nerozlišovať, a to tým, že odmietol tvrdenia tohto vyváženého rozdelenia daňovej právo­ moci — keďže priznanie možnosti dcérskym holandskej a fínskej vlády, že neexistovala spoločnostiam vybrať si zohľadnenie ich straty žiadna dostatočná spojitosť medzi daňovým v štáte, v ktorom sú rezidentmi, alebo v inom zvýhodnením (oslobodením a daňovým úve­ štáte by ohrozilo rovnováhu —, v uvedenom rom) a zaplatenou daňou (ktorá, ako príjem prípade prostriedky použité právnou úpravou zo zdroja v zahraničí, bola zaplatená v inom Spojeného kráľovstva na dosiahnutie tohto členskom štáte). 78 Obdobne v rozsudku vo cieľa boli podľa úsudku Súdneho dvora nepri­ veci Marks & Spencer Súdny dvor v podstate merané. vyjadril hranice povinnosti (štátu bydliska alebo štátu sídla) nerozlišovať — keďže Spo­ jené kráľovstvo nevykonávalo daňovú právo­ moc nad dcérskymi spoločnosťami nerezi­ dentini materských spoločností zo Spoje­ ného kráľovstva, bolo v zásade logické, že neumožňovalo odpočítanie strát týchto dcér­ skych spoločností materskou spoločnosťou zo Spojeného kráľovstva. 79 Akékoľvek

92. Z týchto dôvodov by podľa môjho názoru mala byť odpoveď na prvú otázku vnútroštátneho súdu taká, že nie je v rozpore s článkom 43 ES, ak členský štát ponechá v účinnosti a uplatňuje také vnútroštátne daňové ustanovenia, ako sú ustanovenia práva Spojeného kráľovstva, o ktoré ide v tejto veci, ktoré ukladajú obmedzenia založené na kritériu úplnej hospodárskej 90. Preto sa v takých prípadoch posudzova­ súťaže, týkajúce sa možnosti dcérskej spoloč­ nie uplatniteľnosti „obrany na základe daňo­ nosti rezidenta Spojeného kráľovstva odpo­ vej kotierende" v skutočnosti koncepčne čítať na daňové účely úroky z úveru poskyt­ neodlišovalo od určovania toho, či je vnú­ nutého priamou alebo nepriamou materskou troštátna právna úprava diskriminačná. Vo spoločnosťou nerezidentom vtedy, keď by veľkej väčšine prípadov si preto skutočne dcérska spoločnosť takým obmedzeniam bolo možné klásť otázku, či mala obrana nepodliehala, ak by bola jej materská spoloč­ „daňovej koherentnosti" skutočne akúkoľvek nosť rezidentom Spojeného kráľovstva, užitočnú osobitnú funkciu. pokiaľ (1) môže dcérska spoločnosť napriek tomu bez neprimeraného bremena preuká­ zať, že transakcia sa v skutočnosti uskutoč­ nila z iných ozajstných obchodných dôvodov, ako je získanie daňovej výhody; a (2) Spojené kráľovstvo zabezpečí recipročné uznanie zo strany štátu, v ktorom je materská spoločnosť rezidentom, akejkoľvek preklasifikácie úro­ kov platených dcérskou spoločnosťou zo strany Spojeného kráľovstva.

91. V tejto veci je výsledok uplatnenia odôvodnenia založeného na daňovej kohe­ rentnosti podľa môjho názoru presne ten istý, ako výsledok, ktorý som vysvetlil vyššie vo vzťahu k odôvodneniu bojom proti zneužívajúcim postupom. Teda zatiaľ čo môže byť v zásade Spojené kráľovstvo C — Otázka č. 2 oprávnené usilovať sa vymáhať a zabrániť zneužitiu daňových pravidiel uplatniteľných v rámci jeho daňovej právomoci (t. j . roz­ lišovanie v zaobchádzaní s ú r o k m i a rozdelením zisku na daňové účely) na základe uznávanej zásady rozdelenia za 93. Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny podmienok úplnej hospodárskej súťaže, súd v zásade pýta, či by odpoveď na jeho môže tak konať iba primeraným spôsobom. prvú otázku bola odlišná, ak by peňažný úver

94. Ako som už uviedol vyššie, keďže sa 96. Naopak, ak je priama alebo nepriama právna úprava Spojeného kráľovstva, o ktorú materská spoločnosť rezidentom tretieho ide v tejto veci, uplatňuje iba na situácie, štátu, článok 43 ES sa v zásade neuplatňuje, v ktorých má jedna spoločnosť rozhodujúci dokonca ak je aj úver v skutočnosti poskyt­ vplyv na rozhodnutia druhej spoločnosti nutý prostredníctvom iného člena skupiny, v zmysle judikatúry Súdneho dvora, mala ktorý je rezidentom v inom členskom štáte. by byť posudzovaná iba z hľadiska jej súladu V dôsledku toho sa podľa scenára uvedeného s článkom 43 ES. Príslušným zákazom v otázke č. 2 písm. d) (tak materská obsiahnutým v tomto článku na tieto účely spoločnosť, ako aj veriteľská spoločnosť je zákaz obmedzení týkajúcich sa zakladania rezidentom tretích štátov) článok 43 ES dcérskych spoločností spoločnosťami založe­ neuplatňuje (rovnako ako sa neuplatňuje nými v súlade s právom členského štátu, žiadne iné ustanovenie Zmluvy týkajúce sa ktoré majú svoje sídlo, ústredie alebo hlavné voľného pohybu). miesto podnikateľskej činnosti v Spoločenstve. 80

č. 2 písm. b) a c) (veriteľská spoločnosť spoločnosť dlžník nie je dcérskou spoločno­ rezidentom iného členského štátu, materská sťou veriteľskej spoločnosti a ich spoločná spoločnosť rezidentom tretieho štátu) sa teda materská spoločnosť je rezidentom tretieho analýza uvedená vyššie pre článok 43 ES štátu; alebo (b) veriteľská spoločnosť a všetky uplatňuje iba vtedy, keď je dlžník zo Spoje­ spoločné priame alebo nepriame materské ného kráľovstva dcérskou spoločnosťou veri­ spoločnosti veriteľskej spoločnosti teľskej spoločnosti. To je rovnako bez ohľadu a spoločnosť dlžník sú rezidentmi v treťom na odchýlku uvedenú v otázke č. 2 písm. c) štáte. (úver poskytnutý organizačnou zložkou usa­ denou v treťom štáte veriteľskej spoločnosti rezidenta), pokiaľ veriteľská spoločnosť samotná splna podmienky uplatniteľnosti článku 43 ES, ako sú uvedené v článku 48 ES (t. j . je založená podľa zákonov členského štátu a jej sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti je v Spoločenstve). D — Otázka č. 3

pohybu kapitálu medzi členskými štátmi môže daňovník preukázať, že platby prekla- a tretími štátmi v zmysle článku 56 ES, sifikované Spojeným kráľovstvom v súlade uvedené obmedzenie existovalo na účely s týmito pravidlami boli v skutočnosti usku­ článku 57 ES 31. decembra 1993. Keďže na točnené z iných ozajstných obchodných túto otázku som odpovedal v časti V oddiele dôvodov, ako je dosiahnutie daňovej výhody; A vyššie, kde som dospel k záveru, že právna (2) čo sa týka situácií upravených pravidlami úprava Spojeného kráľovstva by mala byť uplatniteľnými do roku 1995, neexistovala posudzovaná iba z hľadiska súladu s člán­ žiadna uplatniteľná DDZ upravujúca krité­ kom 43 ES a nie s článkami 49 ES alebo rium úplnej hospodárskej súťaže a daňovník 56 ES, nebudem tu poskytovať osobitnú môže preukázať, že platby preklasifikované odpoveď. Spojeným kráľovstvom v súlade s týmito pravidlami by splnili kritérium úplnej hospo­ dárskej súťaže alebo že také platby sa v skutočnosti uskutočnili z iných ozajstných obchodných dôvodov, ako je dosiahnutie d a ň o v e j v ý h o d y ; a l e b o (3) n e d o š l o k žiadnemu recipročnému uznaniu preklasi- fikácie platby vykonanej Spojeným kráľov­ F — Otázky č. S až 10 stvom zo strany členského štátu materskej spoločnosti, čo viedlo k dvojitému zdaneniu platby, ku ktorému by inak nedošlo.

101. Otázky č. 5 až 10 uznesenia vnútro­ štátneho súdu o návrhu na začatie prejudi- ciálneho konania nastoľujú otázky vzťahu­ júce sa na povahu právnych prostriedkov, ktoré by mali mať k dispozícii dotknuté 103. Kvôli úzkemu rozsahu týchto okolností dcérske spoločnosti rezidenti Spojeného a skutočnosti, že veľmi podobnými otázkami kráľovstva alebo iné spoločnosti z tej istej som sa zaoberal vo svojich návrhoch pred­ skupiny v prípade, že ktorákoľvek právna nesených vo veci Test Claimants in the FII úprava Spojeného kráľovstva, o ktorú ide 81 Group Litigation budem vo svojich odpo­ v t e j t o veci, p o r u š u j e ktorékoľvek vediach na tieto otázky stručný. z ustanovení práva Spoločenstva, na ktoré uvedené otázky odkazujú.

vrátenie daní vybratých v členskom štáte 106. V uvedenej veci som poznamenal v rozpore s pravidlami práva Spoločenstva je (odkazujúc na vec Metallgesellschaft), že je následkom a súčasťou práv, ktoré vyplývajú v zásade úlohou vnútroštátneho súdu roz­ jednotlivcom z ustanovení práva Spoločen­ hodnúť, ako by mali byť rozličné podané stva, ako ich vyložil Súdny dvor. Členský štát žaloby charakterizované podľa vnútroštát­ je teda v zásade povinný vrátiť dane vybrané neho práva. To však podlieha podmienke, v r o z p o r e s p r á v o m Spoločenstva. 83 že charakterizácia by mala umožniť Test V prípade neexistencie právnej úpravy Spo­ Claimants účinný prostriedok nápravy na ločenstva týkajúcej sa vrátenia neprávom získanie vrátenia alebo odškodnenia finan­ vybraných peňažných prostriedkov je vecou čnej straty, ktorú utrpeli a z ktorej mali vnútroštátneho právneho poriadku každého orgány dotknutého členského štátu prospech členského štátu, aby určil príslušné súdy v dôsledku zaplatenia nezákonne vybranej a upravil procesné podmienky žalôb urče­ dane. 85 Táto povinnosť od vnútroštátneho ných na zabezpečenie ochrany práv, ktoré súdu vyžaduje, aby pri charakterizovaní jednotlivcom vyplývajú z práva Spoločenstva nárokov podľa vnútroštátneho práva zohľad­ za predpokladu, že jednak takéto podmienky nil skutočnosť, že podmienky náhrady škody, nie sú menej výhodné ako podmienky ako sú uvedené v rozsudku vo veci Brasserie vzťahujúce sa na obdobné vnútroštátne du Pêcheur, nemusia v danej veci existovať, žaloby (zásada ekvivalencie) a že jednak a táto povinnosť vyžaduje, aby v takej situácii nevedú k praktickej nemožnosti alebo nad­ napriek tomu zabezpečil poskytnutie účin­ mernému sťaženiu výkonu práv priznaných ného prostriedku nápravy. právom Spoločenstva (zásada účinnosti). 84

Test Claimants bol účinný pri dosiahnutí sa podkapitalizácie bolo potvrdené Súdnym vrátenia alebo odškodnenia finančnej straty, dvorom až v roku 2002 jeho rozsudkom vo ktorú utrpeli a z ktorej mali orgány dotknu­ veci Lankhorst-Hohorst 8 8a dokonca aj po tého členského štátu prospech, toto riešenie tomto rozsudku nebol rozsah takéhoto by podľa môjho názoru malo pokrývať všetky uplatnenia úplne jasný. Okrem toho Spojené priame dôsledky nezákonného vyberania kráľovstvo svoju právnu úpravu pri mnohých dane. Na prvý pohľad to podľa mojej mienky príležitostiach zmenilo, čím dosiahlo väčšiu zahŕňa: (1) vrátenie nezákonne vybranej dane transparentnosť pri uplatňovaní jej pravidiel, z príjmov právnických osôb [otázka č. 5 a zjavne, v prípade zmien z roku 2004, malo písm. a), b), c), d)]; (2) obnovenie akejkoľvek na zreteli zlučiteľnosť s právom Spoločen­ úľavy uplatnenej na takúto nezákonne stva. Nezdá sa mi, že to stačí na to, aby to vybranú daň z príjmov právnických osôb predstavovalo zjavné a závažné nerešpekto­ [otázka č. 5 písm. e)]; a (3) vrátenie vanie hraníc jeho oprávnenia voľnej úvahy nevyužitej vopred zaplatenej dane z príjmov v zmysle judikatúry Súdneho dvora. právnických osôb z nesprávne preklasifiko- vaného rozdelenia zisku [otázka č. 5 písm. f)]. Dodal by som však, že je úlohou vnútroštátneho súdu overiť, či požadovaný prostriedok nápravy je priamym následkom nezákonne vybranej dane.

I - 2153

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-524/04

vyslovil, že táto zásada efektivity by nebola moci sú však vnútroštátne súdy povinné splnená vtedy, keby vnútroštátny súd zamie­ zabezpečiť, aby mali žalobcovia k dispozícii tol alebo znížil nárok na vrátenie alebo účinný právny prostriedok nápravy na získa­ odškodnenie utrpenej finančnej straty jedno­ nie vrátenia alebo odškodnenia finančnej ducho preto, pretože žalobcovia sa neobrátili straty, ktorú utrpeli ako priamy dôsledok na správu daní na účel získania prospechu dane vybranej v rozpore s právom Spoločen­ z daného daňového režimu a opierali sa stva. priamo o svoje práva na základe práva Spoločenstva n a p r i e k s k u t o č n o s t i , že „z akéhokoľvek hľadiska" im vnútroštátne právo uprelo výhodu uvedeného daňového režimu. V uvedenom zmysle by som pozna­ menal, že z uznesenia vnútroštátneho súdu o návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je jasné, či by v danej veci vnútroštátne u s t a n o v e n i a , o k t o r é ide, v s p o j e n í s uplatniteľnými DDZ z akéhokoľvek hľadis­ G — Obmedzenie účinkov rozsudku ka viedli k záveru, že sa uplatňovali obme­ z časového hľadiska dzenia uvedené v otázke č. 1. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či predmetné procesné pravidlá v skutočnosti spĺňajú zásadu účinnosti a zásadu ekvivalencie.

VI - Návrh

113. Vzhľadom na uvedené dôvody zastávam názor, že Súdny dvor by mal na prejudiciálne otázky položené High Court of Justice of England and Wales, Chancery Division, odpovedať takto:

— Nie je v rozpore s článkom 43 ES, ak členský štát ponechá v účinnosti a uplatňuje také vnútroštátne daňové ustanovenia, ako sú ustanovenia práva Spojeného kráľovstva, o ktoré ide v tejto veci, ktoré ukladajú obmedzenia založené na kritériu úplnej hospodárskej súťaže týkajúce sa možnosti dcérskej spoločnosti rezidenta Spojeného kráľovstva odpočítať na daňové účely úroky z úveru poskytnutého priamou alebo nepriamou materskou spoločnosťou nerezidentom vtedy, keď by dcérska spoločnosť takým obmedzeniam nepo­ dliehala, ak by bola jej materská spoločnosť rezidentom Spojeného kráľovstva, pokiaľ (1) môže dcérska spoločnosť napriek tomu bez neprimeraného bremena preukázať, že transakcia sa v skutočnosti uskutočnila z iných ozajstných obchodných dôvodov, ako je získanie daňovej výhody; a (2) Spojené kráľovstvo

I - 2155

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-524/04

zabezpečí recipročné uznanie zo strany štátu, v ktorom je materská spoločnosť rezidentom akejkoľvek preklasifikácie úrokov platených dcérskou spoločnosťou zo strany Spojeného kráľovstva.

I - 2156