← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·30.3.2006

C-526/04

ECLI:EU:C:2006:219

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62004CC0526

LABORATOIRES BOIRON

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 30. marca 2006 1

I — Úvod II — Právny rámec

Právo Spoločenstva

1. Rozhodnutím zo 14. decembra 2004 Cour 3. Na účely prejednávanej veci je potrebné de Cassation (Kasačný súd) položil Súdnemu odvolať sa predovšetkým na článok 87 ods. 1 dvoru v zmysle článku 234 ES dve prejudi- ES, ktorý, ako je známe, stanovuje, že okrem ciálne otázky týkajúce sa výkladu článku 88 niektorých výnimiek uvedených v Zmluve ods. 3 ES a všeobecných zásad práva pomoc poskytovaná členským štátom alebo Spoločenstva v oblasti dokazovania. akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá tým, že zvýhodňuje určitých podnika­ teľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, narúša hospodársku súťaž alebo hrozí naru­ šením hospodárskej súťaže, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

2. Tieto prejudiciálne otázky boli predložené v rámci konania začatého na návrh Labora­ 4. Je tiež vhodné spomenúť článok 88 ods. 3 toires Boiron SA (ďalej len „Boiron") s cieľom ES, ktorý, pokiaľ ide o to, čo je teraz dosiahnuť vrátenie súm zaplatených podstatné, stanovuje: v prospech Agence centrale des organismes de sécurité sociale (Centrálna agentúra organizácií sociálneho zabezpečenia, ďalej len „ACOSS") ako poplatok z priamych predajov liekov. „Komisia musí byť v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, 1 — Jazyk prednesú: taliančina. aby mohla podať svoje pripomienky."

I - 7533

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANO — VEC C-526/04

Vnútroštátne právo záväzky verejnej služby uložené francúz­ skymi orgánmi s cieľom zabezpečiť prime­ ranú distribúciu liekov na príslušnom území 3.

5. Ustanovenia vnútroštátneho práva pod­ statné na účely tohto konania sú totožné s tými, ktoré som už opísal vo svojich návrhoch vo veci Ferring 2 a na ktoré 9. Je vhodné zdôrazniť, že takéto záväzky odkazujem na účely podrobnejšieho skúma­ verejnej služby sa ukladajú iba veľkoobchod­ nia. Obmedzím sa preto na odkaz na ným distribútorom a nevzťahujú sa na okolnosti, ktoré sú na tieto účely podstatné. farmaceutické laboratóriá, ktoré sa rozhodnú predávať svoje výrobky priamymi predajmi bez ohľadu na to, či sa uskutočňujú samos­ tatne (prostredníctvom vnútorného oddele­ nia alebo dcérskej spoločnosti) alebo pro­ stredníctvom príslušných mandatárov. 6. Distribúcia liekov lekárňam vo Francúz­ sku sa uskutočňuje prostredníctvom dvoch odlišných kanálov: takzvaných veľkoobchod­ ných distribútorov („grossistes répartiteurs") alebo prostredníctvom priamych predajov farmaceutických laboratórií. 10. Na účely tejto veci je potom potrebné odvolať sa na zákon o financovaní sociálneho zabezpečenia na rok 1998 („Loi de finance­ ment de la sécurité sociale pour 1998" č. 97- 1164 z 19. decembra 1997 4 ; ďalej len „zákon z 19. decembra 1997"), ktorý ustanovil 7. Podía článku R. 5124-2 Code de la santé osobitný poplatok z priamych predajov publique (zákonník verejného zdravia, ďalej liekov farmaceutickými laboratoriami lekár­ len „CSP") pojem „veľkoobchodný distribu­ ňam. Najmä článok 12 tohto zákona doplnil tor" označuje „akýkoľvek podnik zaoberajúci do zákonníka sociálneho zabezpečenia člá­ sa nákupom a skladovaním iných liekov ako nok L.245-6-1, ktorý znie: liekov určených na experimentálne použitie na človeku s cieľom ich distribúcie vo veľkom a v pôvodnom stave".

Podniky, ktoré zabezpečujú predaj jedného alebo viacerých druhov liekov podľa článku L.596 zákonníka verejného zdravia sú 8. Pri výkone tejto činnosti sú veľkoob­ chodní distributori povinní plniť osobitné 3 — Až do februára 1998 boli tieto záväzky upravené dekrétom z 3. októbra 1962 (JORF z 12. októbra 1962, s. 9999). Táto úprava bola potom zmenená a doplnená dekrétmi č. 98-79 z 11. februára 1998 (JORF z 13. februára 1998, s. 2287) a č. 99- 2 — Návrhy prednesené 8. mája 2001 (rozsudok z 22. novembra 144 zo 4. marca 1999 (JORF z 5. marca 1999, s. 3294). 2001, Ferring, C-53/00, Zb. s. I-9067). 4 — JORF z 23. decembra 1997, s. 18635.

I - 7534

LABORATOIRES BOIRON

povinné platiť poplatok, ktorý sa vypočíta Predmetom tohto článku je ustanoviť rov­ z obratu bez dane dosiahnutého vo Francúz­ naké zaobchádzanie s okruhmi distribúcie, sku na základe predajov lekárňam, lekárňam pričom sa umožní dodatočné vrátenie časti spolupracujúcim s poisťovňami doplnkového veľkoobchodnej marže farmaceutickými zdravotného poistenia a lekárňam banských laboratoriami. ... spoločností vzájomnej pomoci z dôvodu veľkoobchodných predajov druhov liekov uvedených v zozname podľa článku L.162- 17 s výnimkou druhov generických liekov vymedzených v článkoch L.601-6 zákonníka verejného zdravia. Poplatok, ktorý sa platí štvrťročne, sa vypo­ číta z obratu uskutočneného v priebehu predchádzajúceho štvrťroka. Vyberá a kontroluje ho Agence centrale des orga­ nismes de sécurité sociale. Výťažok je určený v prospech CNAMTS (Caisse nationale d'assurance maladie des travailleurs salariés, Sadzba tohto poplatku sa stanovuje na N á r o d n á z a m e s t n a n e c k á zdravotná 2,5 %". poisťovňa)".

11. Dotknutý poplatok určený na financo­ 13. Je potrebné si všimnúť, že s účinnosťou vanie Caisse nationale d'assurance maladie od 1. januára 2003 bol článok L.245-6-1 (Národná zdravotná poisťovňa) bol úmyselne zákonníka sociálneho zabezpečenia zrušený ustanovený iba s odkazom na priame predaje a nahradený článkom 16 zákona č. 2002- farmaceutických laboratórií (a teda 1487 z 20. decembra 2002 5 . s vylúčením predajov uskutočňovaných veľ­ koobchodnými distribútormi) na účely vyvá­ ženia podmienok hospodárskej súťaže medzi jednotlivými okruhmi distribúcie liekov.

III — Skutkový stav a konanie

12. Jasne to vyplýva z dôvodovej správy k návrhu zákona z19. decembra 1997: 14. Boiron je farmaceutické laboratórium špecializované na výrobu homeopatických liekov, ktoré vo Francúzsku distribuuje pro­ stredníctvom systému priamych predajov alebo prostredníctvom veľkoobchodných distribútorov. „Veľmi rýchly rozvoj priamych predajov v priebehu posledných rokov hrozí naruše­ ním rovnováhy systému distribúcie liekov 5 — „Loi de financement de la sécurité sociale pour 2003" (JORF hradených poisťovňami. z 24. decembra 2002, s. 21482).

I - 7535

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-526/04

15. Z tohto dôvodu a na účely platenia rozsudok následne Cour d'appel de Lyon poplatku ustanoveného zákonom zrušil. z 19. decembra 1997 za roky 1998 a 1999 (ďalej len „namietaný poplatok") Boiron nahlásil ACOSS obrat dosiahnutý prostred­ níctvom priamych predajov lekárňam, ale nie obrat dosiahnutý prostredníctvom veľkoob­ chodných distribútorov. 20. Boiron sa teda obrátil na Cour de C a s s a t i o n , ktorý mal p o c h y b n o s t i o pôsobnosti judikatúry Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci, a preto rozhodnu­ tím zo 14. decembra 2004 prerušil konanie, ktoré pred ním prebiehalo, a rozhodol polo­ žiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne 16. ACOSS, ktorý sa domnieval, že na účely otázky: výpočtu poplatku by sa malo prihliadať aj na tento obrat, pristúpil k oprave.

„1. Musí sa právo Spoločenstva vykladať v tom zmysle, že farmaceutické labora­ 17. Boiron zaplatil požadovanú sumu, ale tórium, ktoré je povinné zaplatiť taký kedže namietal proti jej zákonnosti, podal poplatok, akým je poplatok podľa návrh v správnom konaní na Správnu radu článku 12 zákona č. 97-1164 ACOSS. z 19. decembra 1997 o financovaní systému sociálneho zabezpečenia na rok 1998, sa môže s cieľom vrátiť poplatok odvolať na to, že skutočnosť, že veľkoobchodní distribútori nie sú povinní odvádzať takýto poplatok, je štátnou pomocou? 18. Kedze Boiron od tohto orgánu nedostal odpoveď, obrátil sa na Tribunal des affaires de sécurité sociale de Lyon s cieľom dosiah­ nuť vrátenie zaplatených súm, pričom uviedol, že oslobodenie od platenia namie­ taného poplatku ustanovené v prospech veľ­ 2. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná koobchodných distribútorov je nezlučiteľnou a keďže úspech žiadosti o vrátenie štátnou pomocou v zmysle článku 92 ES poplatku môže závisieť výlučne na (teraz článok 87 ES). dôkazoch, ktoré predloží jej autor, musí sa právo Spoločenstva vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne právne normy, ktoré podmieňujú toto vrátenie dôka­ zom predloženým autorom žiadosti o tom, že výhoda, ktorú získali veľko­ 19. Tento súd 3. júna 2000 zaviazal ACOSS obchodní distribútori, presahuje vrátiť spoločnosti Boiron namietané sumy. náklady, ktoré znášajú pri vykonávaní Ale na základe odvolania odporkyne jeho povinností verejnej služby, ktoré im

I - 7536

LABORATOIRES BOIRON

vyplývajú z vnútroštátnej legislatívy, IV — Právna analýza alebo dôkazom, že podmienky stano­ vené Súdnym dvorom v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark, nie sú splnené, predstavujú úpravu dôkazov, v dôsledku ktorej je prakticky nemožné alebo nad­ O prvej otázke merne ťažké dosiahnuť vrátenie také­ hoto povinného poplatku, ako je poplatok podľa článku 245-6-1 zákon­ níka sociálneho zabezpečenia, ktoré bolo predmetom žiadosti pred prísluš­ ným orgánom podanej z dôvodu, že Úvod oslobodenie od poplatku, z ktorého mali prospech veľkoobchodní distributori, je štátnou pomocou, ktorá nebola ozná­ mená Komisii Európskych spoločen­ stiev?" 23. Na úvod musím pripomenúť, že povaha poplatku, o ktorý ide v konaní vo veci samej, už bola preskúmaná v už citovanej veci Ferring. V uvedenej veci už Súdny dvor rozhodol, že keďže tento poplatok zaťažoval výlučne priame predaje liekov uskutočnené farmaceutickými laboratoriami, predstavoval štátnu pomoc veľkoobchodným distribúto- rom, pokiaľ výhoda, ktorú získali zo skutoč­ nosti, že nepodliehali tomuto poplatku, presahovala náklady, ktoré znášali pri vyko­ 21. Je potrebné spresniť, že v priebehu návaní povinností verejnej služby 6. konania sa Union de recouvrement des cotisations de sécurité sociale et d'allocations familiales (Únia pre vyberanie poplatkov sociálneho zabezpečenia a pre rodinné prí­ davky, ďalej len „URSSAF") stala právnym nástupcom ACOSS. 24. Je tiež vhodné pripomenúť, že Francúz­ sko tento poplatok zrušilo zákonom z 20. decembra 2002.

25. Problém, ktorý bol vznesený v rámci tohto konania, sa teda týka výlučne prípad­ ných protikonkurenčných účinkov vyvola- 22. V takto vymedzenom konaní Boiron, URSSAF, francúzska vláda a Komisia pred­ ložili svoje písomné pripomienky a vystúpili 6 — Rozsudok z 22. novembra 2001, Ferring, už citovaný na pojednávaní 13. októbra 2005. v poznámke pod čiarou 2, body 14 až 29.

I - 7537

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-526/04

ných uložením poplatku v rokoch, ktoré pripustil, že za určitých okolností môžu predchádzali jeho zrušeniu. Prvou otázkou vnútroštátne súdy nariadiť vrátenie poplat­ sa totiž Cour de Cassation pýta, či podniky, kov alebo príspevkov, ktoré sú neoddeliteľ­ 1 ktoré zaplatili tento poplatok, môžu súdnou nou súčasťou opatrenia štátnej pomoci 0. cestou žiadať o jeho vrátenie, pokiaľ sa zistí, že má povahu štátnej pomoci.

Posúdenie

26. Podfa vnútroštátneho súdu nie je judi¬ katúra Súdneho dvora v tejto súvislosti jasná. V rozsudku Banks sa totiž zdá, že Súdny dvor v zásade vylúčil, aby sa osoby povinné zaplatiť poplatok mohli na to, aby sa vyhli plateniu tohto poplatku alebo získali jeho vrátenie, dovolávať toho, že oslobodenie, z ktorého majú prospech iné osoby, pred­ 28. Zdá sa mi, že práve teraz je potrebné stavuje štátnu pomoc, 7. Toto riešenie ďalej najskôr pripomenúť, že cieľom kontroly potvrdil rozsudok Sea-Land 8 . Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci je vyhnúť sa účinkom narúšajúcim súťaž, ktoré môžu vyvolávať určité vnútroštátne opatre­ nia v hospodárskej súťaži medzi podnikmi v tej istej oblasti. Keď sa teda zistí, že vnútroštátne opatrenie má povahu nezluči­ teľnej štátnej pomoci, je potrebné odstrániť účinky narúšajúce súťaž, ktoré vyvoláva toto opatrenie, navrátením do pôvodného stavu 11. Takéto navrátenie sa spravidla dosiahne tak, že sa príjemcom pomoci uloží 27. Vnútroštátny súd však tiež zdôrazňuje, vrátenie protiprávnej pomoci poskytovate¬ 9 že vo veciach Ferring a Gemo , ktoré riešia ľovi; podľa ustálenej judikatúry je totiž podľa jeho názoru podobnú problematiku, vrátenie pomoci logickým následkom kon­ aká sa riešila vo veciach Banks a Sea-Land, štatovania jej protiprávnosti 12. Súdny dvor túto možnosť výslovne nevylúčil. V každom prípade v rozsudku Van Calster 10 — Rozsudok z 21. októbra 2003, Van Calster a Cleeren, C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, body 53 a 54. 11 — Pozri medzi inými rozsudky zo 14. septembra 1994, 7 — Rozsudok z 20. septembra 2001, Banks, C-390/98, Zb. Španielsko/Komisia, C-278/92C-280/92, Zb. s. I-4103, s. I-6117, bod 80. bod 75, a zo 4. aprila 1995, Komisia/Taliansko, C-348/93, Zb. 8 — Rozsudok z 13. júna 2002, Sea-Land Service a Nedlloyd Lijnen, s. I-673, bod 26. C-430/99 a C-431/99, Zb. s. I-5235, bod 47. 12 — Pozri najmä rozsudky z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, 9 — Rozsudok z 20. novembra 2003, GEMO, C-126/01, Zb. C-142/87, Zb. s. I-959, bod 66, a Komisia/Taliansko, už s. I-13769. citovaný v poznámke pod čiarou 11, body 26 a 27.

I - 7538

LABORATOIRES BOIRON

29. Keďže údajná p o m o c spočíva poplatku, ako skôr z uloženia poplatku v asymetrickom uložení sporného poplatku farmaceutickým laboratóriám, ktorého iba voči farmaceutickým laboratóriám, pri­ výlučným účelom je z dôvodu údajného čom tak zvýhodňuje veľkoobchodných dis- vyváženia vytvoriť nerovnosť v daňovom tribútorov (na ktorých sa poplatok nevzťa­ zaobchádzaní medzi dvomi kategóriami pod­ huje), v prípade, ktorý je teraz podstatný, by nikov. mohlo navrátenie hospodárskej súťaže do pôvodného stavu nastať tak, že by títo distributori zaplatili sumy zodpovedajúce sumám, vo vzťahu ku ktorým mali výhodu podstatnej daňovej úľavy.

32. Komisia, URSSAF a francúzska vláda sa naopak domnievajú, že takáto náprava nie je prípustná, pretože neumožňuje odstránenie prípadných protikonkurenčných účinkov opatrenia, ale naopak, zdôraznilo by sa hľadisko porušenia práva Spoločenstva, pre­ 30. Ako som okrem iného pripomenul tože by sa rozšíril rozsah osôb, ktoré sú od vyššie, Boiron nepostupoval týmto spôso­ platenia poplatku oslobodené, a teda príjem­ bom, ale zvolil si tak povediac obrátený cov pomoci. Podľa názoru Komisie mal teda postup. Namiesto toho, aby žiadal, aby aj Boiron podať návrh, ktorým by sa domáhal, veľkoobchodní distributori zaplatili sumy aby bol štát zaviazaný vybrať späť proti­ zodpovedajúce poplatku, podal žalobu na právnu pomoc poskytnutú veľkoobchodným vnútroštátny súd, ktorou sa domáhal vrátenia distribútorom. súm, ktoré sám zaplatil, podľa jeho názoru protiprávne. Ide teda o zistenie, či je v takom prípade, akým je skúmaný prípad, takáto náprava prípustná na účely odstránenia účinkov narušenia hospodárskej súťaže spô­ sobených prípadnou štátnou pomocou a na účely navrátenia do pôvodného stavu. 33. Pokiaľ ide o mňa, zdôrazňujem pre­ dovšetkým, že tento Súdny dvor už rozhodol vo veci žiadostí o vrátenie, ktoré by sa mohli na prvý pohľad zdať podobné žiadosti v tejto veci.

31. V tejto súvislosti účastníci konania pred­ ložili úplne rozdielne tvrdenia. Boiron tvrdí, že v tomto prípade by bolo vrátenie poplat­ kov zaplatených podnikmi, ktoré podliehajú namietanému poplatku, najvhodnejším spô­ 34. Ako som už pripomenul, Súdny dvor sobom vylúčenia údajných narušení hospo­ skutočne objasnil, že v prípade štátnej dárskej súťaže. Pokračuje, že v tomto prípade pomoci poskytnutej prostredníctvom oslo­ nevyplýva štátna pomoc ani tak z toho, že bodenia od dane osoby povinné zaplatiť veľkoobchodní distributori nepodliehajú poplatok „sa nemôžu odvolávať pred vnútro-

I - 7539

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-526/04

štátnymi súdmi na eventuálnu nezákonnosť 37. Skúmaný prípad sa však od práve oslobodenia s cieľom vyhnúť sa plateniu tejto opísaného prípadu odlišuje. 1 1 dane" 3alebo „dosiahnuť jej vrátenie" 4.

35. Je to tak preto, že v takýchto prípadoch 38. Vnútroštátna právna úprava, ktorou sa nie je podporným opatrením, ktoré je stanovil poplatok z priamych predajov, sa prípadne v rozpore s pravidlami Spoločen­ totiž nejaví ako (zákonne ustanovená) daň stva v oblasti štátnej pomoci, daňové opat­ všeobecnej povahy so sporným (a proti­ renie ako také — v konečnom dôsledku právnym) oslobodením od tejto dane pre takéto daňové opatrenie patrí k zákonnému určité podniky. Ide naopak o poplatok ulo­ výkonu právomocí členského štátu v daňovej žený „asymetricky", a teda poplatok, ktorý oblasti —, ale oslobodenie, ktoré sa vzťahuje zaťažuje iba niektoré podnikateľské subjekty na niektorých poplatníkov 15. (farmaceutické laboratóriá) a nie iné, ktoré sú s nimi v konkurenčnom vzťahu (veľko­ obchodní distribútori), aby sa vyvážilo údajné zaťaženie, ktoré musia tieto iné subjekty znášať.

36. Žalobcovia, ktorí sa sťažujú na existenciu štátnej pomoci, teda musia namietať práve proti tomuto oslobodeniu a iba tomuto hľadisku daňového opatrenia. Súdny dvor preto objasnil, že v takýchto prípadoch sa 39. Skúmaný prípad sa teda týka úplne musia narušenia hospodárskej súťaže odstra­ osobitnej situácie, v ktorej, ako tiež zdôraznil ňovať vždy prostredníctvom vrátenia poskyt­ Súdny dvor v rozsudku Ferring (navyše bez nutej pomoci, pričom tiež spresnil spôsoby toho, aby to niektorý účastník konania takéhoto vrátenia: „orgány [budú musieť] namietal), bol sporný poplatok ustanovený jednoducho prijať opatrenia prikazujúce hlavne na účely vyrovnania údajnej asymetrie podnikom, ktoré sú príjemcami pomoci, medzi dvoma skupinami podnikov spôso­ aby zaplatili sumy zodpovedajúce sumám, bom rozdielneho zaobchádzania v oblasti vo vzťahu ku ktorým bolo protiprávne daní. poskytnuté oslobodenie od dane" 16.

13 — Rozsudok Banks, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 80; kurzívou zvýraznil generálny advokát V rovnakom zmysle pozri rozsudky z 9. marca 2000, EKW a Wein & Co., C-437/97, Zb. s. I-1157, bod 52, a z 13. júla 2000, Idéal tourisme, C-36/99, Zb. s. I-6049, bod 20. 14 — Rozsudok z 27. októbra 2005, Nazairdis a i., C-266/04 až 40. Z prípravných prác na zákone C-270/04, C-276/04 a C-321/04C-325/04, Zb. s. I-9481, z 19. decembra 1997 [ale aj z rozsudku bod 44. 15 — V tejto súvislosti pozri najmä návrhy, ktoré 14. júla 2005 francúzskeho Conseil constitutionnel predniesla generálna advokátka Stix-Hackl vo veci Nazairdis (Ústavný súd)] totiž jasne vyplýva, že cieľom a Ĺ, už citované v poznámke pod čiarou 14, bod 38. 16 — Rozsudok z 10. júna 1993, Komisia/Grécko, C-183/91, Zb. uloženia poplatku iba z priamych predajov s. I-3131, bod 17. farmaceutickými laboratoriami bolo práve

I-7540

LABORATOIRES BOIRON

ustanoviť daňový režim výhodnejší pre veľ­ predstavuje poskytnutie podpory v prospech koobchodných distribútorov, pričom sa tak niektorých subjektov z fondov získaných vyváži konkurenčná nevýhoda, ktorá podľa prostredníctvom dane zavedenej osobitne francúzskeho z á k o n o d a r c u vyplýva na tento účel (a teda parafiskálnej dane). z uloženia záväzkov verejnej služby týmto Sumy zaplatené podnikmi z dôvodu tejto subjektom 17. dane v týchto prípadoch tvoria prostriedok financovania opatrenia verejnej pomoci.

41. V tomto prípade teda nejde o prvý právny predpis, ktorý ustanovuje poplatok, a druhý právny predpis, ktorý protiprávne ustanovuje nejaké oslobodenia od tohto poplatku. Hypoteticky je protiprávny naopak 44. V tejto súvislosti pripomínam, že ten istý predpis, ktorým sa ukladá poplatok, v spomínanom rozsudku Van Calster, na keďže je upravený takým spôsobom, že ktorý sa odvoláva aj žalobca, Súdny dvor poskytuje konkurenčnú výhodu určitým uviedol, že „ak opatrenie pomoci, ktorého podnikom, ktoré poplatku nepodliehajú. neoddeliteľnou súčasťou je jeho financovanie, Dôsledkom toho je, že práve asymetrické bolo vykonané v rozpore s povinnosťou uloženie poplatku (iba) jednej kategórii oznámenia, vnútroštátne súdy sú v zásade podnikov predstavuje prípadnú štátnu povinné nariadiť vrátenie poplatkov alebo pomoc. špecifických odvodov uložených na financo­ vanie tejto pomoci" 1 8 . Iba takým spôsobom sa podľa Súdneho dvora môže navrátiť pred­ chádzajúci stav voči podnikom, ktoré mali neoprávnenú výhodu z pomoci, ako aj voči podnikom, ktoré museli financovať proti­ právnu pomoc 19. 42. V tejto situácii sa mi zdá, že v zásade neexistujú prekážky, aby tieto podniky nemohli namietať zákonnosť poplatku pred príslušnými vnútroštátnymi súdmi a žiadať jeho vrátenie.

45. Rovnako ako v prípade parafiskálnych 43. Zdá sa, že toto riešenie je nepriamo daní je teda aj v skúmanom prípade podľa potvrdené judikatúrou týkajúcou sa uklada­ m ô j h o n á z o r u m o ž n é zistiť úzku nia takzvaných parafiskálnych daní, a teda a nevyhnutnú súvislosť (ak nie naozajstnú prípadu, keď protiprávnu štátnu pomoc

18 — Rozsudok Van Calster, už citovaný v poznámke pod čiarou 10, body 53 a 54; kurzívou zvýraznil generálny advokát. 17 — Pozri rozsudok Ferring, už citovaný v poznámke pod čiarou 19 — V tejto súvislosti pozri rozsudok z 27. novembra 2003, 2, bod 19. Pozri tiež bod 12 vyššie. Enirisorse, C-34/01C-38/01, Zb. s. I-14243, body 44 a 45.

I - 7541

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-526/04

totožnosť) medzi daňou a daňovou výho­ 48. A teda v rozpore s tým, čo tvrdia dou . Za predpokladu, že výhoda je poskyt­ Komisia a URSSAF, sa musí dotknutý nutá selektívne veľkoobchodným distribúto- poplatok považovať za neoddeliteľnú rom, táto výhoda vyplýva, ako už bolo a nevyhnutnú súčasť opatrenia pomoci, zdôraznené, z asymetrie ustanovenej záko­ pretože, opakujem ešte raz, práve ustano­ nom z 19. decembra 1997, pretože práve venie tohto asymetrického poplatku v roku asymetrické uloženie tohto poplatku len 1997 vytvorilo veľkoobchodným distribúto- určitým podnikom hypoteticky vyvoláva rom konkurenčnú výhodu, a teda spôsobilo situáciu relatívnej výhody pre podniky, na narušenie hospodárskej súťaže v tejto oblasti. ktoré sa tento poplatok nevzťahuje.

49. Ale ak je to tak, zdá sa mi, že náprava, ktorej sa dovoláva žalobca a ktorá je v otázke odňatia účinkov poplatku (prostredníctvom 46. Inými slovami, uloženie poplatku farma­ vrátenia poplatkov zaplatených podnikmi, ceutickým laboratóriám a skutočnosť, že na ktoré poplatkom podliehajú) konzistentná, veľkoobchodných distribútorov sa poplatok by mohla predstavovať osobitne účinný nevzťahuje, sú skrátka dva neoddeliteľné spôsob navrátenia do pôvodného stavu 2 1 . aspekty francúzskeho opatrenia, ktoré tento poplatok ustanovil.

50. Odňatím účinkov poplatku sa totiž iba navráti k situácii, ktorá existovala pred jeho ustanovením, a teda k situácii, v ktorej veľkoobchodní distribútori a laboratóriá 47. Nielen to. Navyše je potrebné pripome­ nepodliehali rozdielnemu daňovému zaob­ núť, že aj keď nepriamo, poplatok zaplatený chádzaniu. farmaceutickými laboratóriami ovplyvňuje aj výšku pomoci, ktorú dostávajú veľkoob­ chodní distribútori. Prospech, ktorý majú z toho, že ich konkurenti podliehajú namie­ tanému opatreniu, totiž nutne závisí od výšky sporného poplatku, keďže je zrejmé, že čím je vyšší, tým je väčšia konkurenčná výhoda, 51. Okrem toho, ak je asymetrické uloženie ktorú získavajú konkurenčné podniky, ktoré poplatku protiprávnym opatrením pomoci, poplatku nepodliehajú. zdá sa mi presvedčivé tvrdenie, ktoré uvádza

20 — K podstatnému významu súvislosti medzi daňou a opatrením 21 — Pripomínam, že som už takúto možnosť naznačil vo svojich pomoci pozri rozsudok z 13. januára 2005. Streekgewest návrhoch vo veci Ferring, už citovaná v poznámke pod čiarou C-174/02, Zb. s. I-85, body 22 a nasl. 2, body 22 a 23.

I - 7542

LABORATOIRES BOIRON

Boiron, keď považuje úkony, prostredníc­ 54. Z tohto hľadiska pri splnení takých tvom ktorých francúzske orgány vyberali osobitných podmienok, akými sú podmienky protiprávne uložené poplatky (len) od far­ ako v tomto prípade, nevidím dôvod, prečo maceutických laboratórií, za neplatné. by vnútroštátny súd nemohol chrániť pod­ niky poškodené protiprávnou pomocou tým, že by vyhovel žiadosti o vrátenie, akú pred­ ložil Boiron.

52. V tejto súvislosti totiž pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry „vnútroštátne súdy musia zabezpečiť občanom Spoločen­ stva, ktorí sa môžu dovolávať [nedodržiava­ nia článku 88 ods. 3 ES zo strany vnútro­ štátnych orgánov], aby sa v súlade s vnútroštátnym právom vyvodili všetky 55. Na rozdiel od toho, čo naopak uviedli dôsledky spojené s touto skutočnosťou, francúzska vláda, URSSAF a Komisia, sa mi jednak pokiaľ ide o platnosť úkonov, ktorými zdá, že účinkom tohto riešenia nie je sa vykonávajú opatrenia pomoci, jednak zhoršenie protiprávneho stavu tým, že sa pokiaľ ide o vrátenie finančnej pomoci, zvýši počet príjemcov opatrenia na škodu poskytnutej v rozpore s týmto ustanovením podnikov, ktoré podliehajú namietanému alebo prípadnými prechodnými opatre­ poplatku. Práve naopak. Toto riešenie by niami" 2 2 . totiž viedlo k zníženiu počtu podnikov poškodených údajnou pomocou, a teda zmenšil by sa priestor asymetrického uplat­ ňovania poplatku a v dôsledku toho aj jeho protikonkurenčné účinky.

53. Táto právomoc/povinnosť vnútroštát­ neho súdu konať s cieľom ochrany práv týchto subjektov vyplýva, ako je známe, 23 z priameho účinku článku 88 ods. 3 ES . A ako je ľahko pochopiteľné z práve citovanej časti, ukladá súdu prijať všetky právne nástroje, ktoré mu jeho vnútroštátne právo 56. Na druhej strane poukazujem na to, že umožňuje na ochranu žalobcov. rozsudok Súdneho dvora, ktorý by pripúšťal vrátenie namietaného poplatku, by bol veľmi pravdepodobne signálom aj pre iné farma­ ceutické laboratóriá, ktoré sa považujú za 22 — Rozsudok z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat poškodené poskytnutím dotknutej pomoci. national des négociants et transformateurs de saumon, Každý informovaný podnikateľský subjekt by nazývaný ,,Saumon", C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 12; kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri tiež rozsudok mohol rovnako, ako to urobil Boiron, konať z 11. júla 1996, SFEI, C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 40. 23 — Pozri rozsudok z 11. decembra 1973, Lorenz, 120/73, Zb. tak, aby dosiahol vrátenie toho, čo nedô­ s. 1471, bod 7. vodné zaplatil ako poplatok.

I - 7543

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. T I Z Z A N O - VEC C-526/04

57. Takéto riešenie sa mi napokon zdá byť záväzkov verejnej služby, ktoré sú im ulo­ výhodnejšie z dôvodu hospodárnosti kona­ 24 žené . nia, keďže spôsobuje, že súdna ochrana práv jednotlivcov poškodených protiprávnymi opatreniami pomoci, akými sú opatrenia v tejto veci, je finančne menej náročná. Opačné riešenie, ktoré navrhuje Komisia, by totiž vyvolalo zamietnutie žiadosti o vrátenie, ktorú podal Boiron, 59. Neprimerané daňové zaťaženie pre far­ a nevyhnutnosť tohto podniku podať znova maceutické laboratóriá a protiprávnu výhodu návrh na vnútroštátny súd s cieľom, aby pre veľkoobchodných distribútorov teda uložil príslušným vnútroštátnym orgánom predstavuje iba tá časť zaplatených poplat­ rozšíriť povinnosť platiť namietané poplatky kov, ktoré zodpovedajú údajnej nadmernej so spätnou účinnosťou na tie podniky, ktoré kompenzácii záväzkov verejnej služby. pôvodne poplatku nepodliehali. Je však ťažké popierať, že toto riešenie by spôsobilo, že odstránenie protikonkurenčných účinkov namietaného poplatku by bolo oveľa zloži­ tejšie, finančne náročné a neisté. O to viac, pokiaľ sa vezme do úvahy, že francúzske orgány sa rozhodli zrušiť tento poplatok 60. Samozrejme bude prislúchať vnútroštát­ zákonom z 20. decembra 2002 namiesto nemu súdu, aby v prvom rade zistil existen­ jeho rozšírenia aj na veľkoobchodných dis- ciu prvku pomoci v úľave poskytnutej tribútorov. veľkoobchodným distribútorom, a v druhom rade, aby určil prípadnú presnú výšku pomoci. V tejto súvislosti sa obme­ dzím na pripomenutie, že v už citovanom rozsudku Altmark Súdny dvor spresnil, že keď podniky poverené plnením záväzkov verejnej služby nie sú vybraté postupom verejného obstarávania, úroveň potrebnej kompenzácie sa určí na základe analýzy nákladov, ktoré by musel priemerný podnik,

58. Po tomto posúdení sa mi zdá dôležité 24 — A stále len vtedy, ak sú splnené ostatné podmienky uvedené v judikatúre Ferring a Altmark. Pripomínam, že v rozsudku spresniť, že pokiaľ by sa mal vnútroštátny súd z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium orientovať v tu navrhnutom zmysle, nebude Magdeburg (C-208/00, Zb. s. I-7747, body 89 až 93), Súdny dvor objasnil podmienky, ktoré sa musia splniť, aby sa musieť nariadiť vrátenie všetkých poplatkov kompenzácia priznaná podniku poverenému plnením záväz­ kov verejnej služby nemohla považovať za štátnu pomoc 1) zaplatených spoločnosťou Boiron, ale iba tú podnik — prijímatel' musí byť skutočne poverený plnením ich časť, ktorá prevyšuje takzvané nadmerné povinnosti verejnej služby a tieto povinnosti musia byť jasne definované; 2) parametre, na základe ktorých sa kompenzácia náklady. Ako totiž stanovil Súdny dvor vypočíta, musia byť vopred stanovené objektívnym a transparentným spôsobom; 3) kompenzácia nemôže v rozsudku Ferring, prípadná výhoda proti­ prekročiť to, čo je nevyhnutné na pokrytie úplných alebo právne získaná veľkoobchodnými distribú- čiastočných nákladov vzniknutých plnením povinnosti verej­ nej služby s ohľadom na príjmy súvisiace s týmto plnením, tormi nezodpovedá v celom rozsahu výške ako aj primeraný zisk z plnenia týchto povinností; 4) ak sa podnik, ktorý má plniť povinnosti verejnej služby, nevyberie poplatkov, ktorých príjmu sa štát vzdal, ale v rámci verejného obstarávania, úroveň potrebnej kompen­ zácie sa urči na základe analýzy nákladov, ktoré priemerný iba sume, ktorá presahuje náklady, ktoré dobre spravovaný podnik vynaloží na plnenie predmetnej tieto podniky museli znášať pri plnení verejnej služby.

I -7544

LABORATOIRES BOIRON

dobre spravovaný a primerane vybavený v podstate pýta, či právo Spoločenstva bráni prostriedkami na plnenie povinností poža­ takým ustanoveniam vnútroštátneho práva, dovanej verejnej služby, znášať pri plnení ktoré ukladajú žalobcovi odvolávajúcemu sa týchto povinností s ohľadom na s tým na to, že kompenzácia poskytnutá podnikom súvisiace príjmy, ako aj na primeraný zisk za vykonávanie verejných služieb (v tomto z tohto plnenia 25. prípade úľava poskytnutej veľkoobchodným distribútorom) má povahu štátnej pomoci, aby predložil dôkaz, že táto kompenzácia presahuje náklady vzniknuté zo záväzkov verejnej služby, ktoré sú im uložené.

61. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú otázku, ktorú mu položil Cour de Cassation, tak, že právo Spoločenstva nebráni tomu, aby sa farmaceutické labora­ tórium povinné platiť poplatky, akými sú poplatky uvedené v článku 12 zákona č. 97- 1164 z 19. decembra 1997, odvolávalo na to, že skutočnosť, že veľkoobchodní distribútori nie sú povinní odvádzať takýto poplatok, je 63. Vo formulácii skúmanej otázky vnútro­ štátnou pomocou, s cieľom dosiahnuť vrá­ štátny súd poukazuje predovšetkým na tenie časti zaplatených súm, ktorá zodpovedá článok 1315 francúzskeho občianskeho ekonomickej výhode nespravodlivo získanej zákonníka, ktorý ustanovuje, že „kto namieta veľkoobchodnými distribútormi. vykonanie povinnosti, musí to preukázať". Okrem toho podčiarkuje, že podľa článku 9 nového občianskeho súdneho poriadku pri­ náleží každému z účastníkov, aby spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom, preukázal skutočnosti na podporu svojho tvrdenia. O druhé; otázke

Úvod

64. Cour de Cassation ďalej uvádza, že na základe týchto ustanovení je subjekt, ktorý koná proti verejnému opatreniu, povinný 62. V prípade kladnej odpovede na prvú preukázať, že toto opatrenie predstavuje otázku sa vnútroštátny súd Súdneho dvora štátnu pomoc v zmysle Zmluvy. Vo veci týkajúcej sa verejných opatrení na podporu subjektov poverených verejnou službou by 25 — Rozsudok Altmark, už citovaný v poznámke pod čiarou 24, teda mal žalobca preukázať, že podmienky, bod 93. ktoré vylučujú existenciu pomoci (najmä

I - 7545

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-526/04

podmienky vyžadované judikatúrou Alt­ právnej úpravy Spoločenstva prináleží vnú­ mark 26), nie sú splnené. troštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby určil príslušné súdy a upravil procesné podmienky žalôb urče­ ných na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Spoločenstva. A to za predpokladu, že takéto podmienky jednak 65. Pre úplnosť vnútroštátny súd pripomína, nie sú menej výhodné ako podmienky že článok 10 nového občianskeho súdneho vzťahujúce sa na obdobné žaloby vnútroštát­ poriadku poskytuje príslušnému súdu mož­ nej povahy a že jednak nevedú k praktickej nosť, aby súd z úradnej moci nariadil vykonať nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu všetky právne prípustné dôkazy. Podčiarkuje výkonu práv priznaných právom Spoločen­ však, že toto ustanovenie dáva vnútroštát­ stva 27. nemu súdu iba možnosť konať a neukladá mu povinnosť doplniť prípadný nedostatok informácií žalobcu.

66. Z tohto dôvodu sa Cour de Cassation pýta Súdneho dvora, či sa v tomto prípade majú vnútroštátne ustanovenia s takým obsa­ hom, aký majú spomínané ustanovenia, považovať za nezlučiteľné s právom Spolo­ 68. Keď pristúpime k skúmaniu vnútroštát­ čenstva, keďže predstavujú úpravu dôkazov, nych procesných ustanovení, na ktoré pou­ v dôsledku ktorej je prakticky nemožné alebo kázal vnútroštátny súd, pripomínam, že tieto nadmerne ťažké dosiahnuť ochranu svojho predpisy nie sú ničím iným ako ustanove­ práva. niami, ktoré podľa ustálenej všeobecnej právnej zásady stanovujú, že kto chce uplatniť právo pred súdom, musí preukázať skutočnosti, ktoré tvoria jeho základ, čo je pravidlo, ktoré sa často vyjadruje slávnym latinským výrokom ei incumbit probatio qui Posúdenie dicit, non qui negat 28.

27 — Pozri medzi inými rozsudok zo 16. decembra 1976, Rewe, 33/76, Zb. s. 1989, bod 5; z 9. novembra 1983, San Giorgio, 199/82, Zb. s. 3595, bod 12, a z 24. septembra 2002, Grundig Italiana, C-255/00, Zb. s. I-8003, bod 33. V oblasti štátnej pomoci pozri rozsudky Saumon, už citovaný v poznámke pod 67. Pripomínam predovšetkým, že podľa čiarou 22, bod 12, a z 2. februára 1989, Komisia/Nemecko, 94/87, Zb. s. 175, bod 1Z ustálenej judikatúry v prípade neexistencie 28 — Pokiaľ ide o výslovné uznanie platnosti tejto zásady aj v konaní v rámci Spoločenstva, pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. mája 1990, Sens/Komisia, T-117/89, Zb. s. II- 185, bod 20. Pozri tiež rozsudky z 28. júna 1988, Komisia/ Taliansko, 3/86, Zb. s. 3369, bod 13, a z 5. októbra 1989, 26 — Pozri poznámku pod čiarou 24 vyššie. Komisia/Holandsko, 290/87, Zb. s. 3083, body 11 a 20.

I-7546

LABORATOIRES BOIRON

69. Je teda potrebné opýtať sa, či táto aby ex offo nariadil vykonať všetky právne základná zásada môže v konkrétnom prípade prípustné dôkazy, ak to považuje za vhodné. pre žalobcu v takom konaní, akým je skúmané konanie, viesť k nadmerným ťaž­ kostiam.

73. Okrem toho, ako zdôrazňuje vo svojich pripomienkach URSSAF, články 143 — 146 nového občianskeho súdneho poriadku umožňujú súdu aj na žiadosť účastníka konania nariadiť vykonanie dôkazov v ktoromkoľvek okamihu konania, pokiaľ sa 70. Určite je možné súhlasiť so spoločnosťou domnieva, že nemá dostatok podkladov Boiron a s Komisiou, že niekedy môže byť potrebných na rozhodnutie sporu. Vykona­ zložité, aby konkurent podniku, ktorý je nie dôkazov zahŕňa aj možnosť nariadiť údajným príjemcom pomoci, preukázal, že účastníkovi konania alebo tretím osobám kompenzácia presahuje náklady vyplývajúce predložiť v konaní listinu alebo dôkaz z plnení záväzkov verejnej služby. Informácie (článok 138 nového občianskeho súdneho týkajúce sa nákladov na prevádzku podnikov poriadku). majú totiž bežne prísne dôvernú povahu.

74. Na základe týchto ustanovení sa teda domnievam, že existuje konkrétna možnosť, aby vnútroštátny súd zasiahol, či už na 71. Skúmanie príslušných ustanovení fran­ žiadosť účastníka konania, alebo z úradnej cúzskeho nového občianskeho súdneho moci, a nariadil vykonanie potrebných dôka­ poriadku však ukazuje, že vnútroštátnemu zov, aby sa prekonali prípadné ťažkosti súdu sa ponecháva široká právomoc pri účastníka konania predkladať určité druhy nariaďovaní vykonania všetkých dôkazov, dôkazov (napríklad dôkazy týkajúce sa pre­ ktoré sú užitočné na zistenie potrebných vádzkových nákladov konkurenta). okolností na účely rozhodnutia vo veci samej.

75. Okrem toho pripomínam, že podmienky, ktoré Súdny dvor uviedol v už citovanom 29 rozsudku Altmark na vylúčenie existencie pomoci v skúmaných veciach, majú kumu- 72. Ten istý vnútroštátny súd totiž uviedol, že článok 10 nového občianskeho súdneho poriadku umožňuje vnútroštátnemu súdu, 29 — Pozri poznámku pod čiarou 24 vyššie.

I - 7547

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANO — VEC C-526/04

latívny charakter. Preto žalobcovi na to, aby terizuje tento dôkaz ako „dôkaz negatívneho vnútroštátny súd mohol dospieť k záveru, že charakteru", a teda že by bolo prirodzené takáto kompenzácia predstavuje štátnu žiadať ho od členského štátu alebo od pomoc v zmysle Zmluvy, stačí preukázať, že údajného príjemcu pomoci. Zdá sa mi, že ktorákoľvek spomedzi týchto podmienok nie toto tvrdenie sa sústreďuje iba na termino­ je splnená. Je síce pravda, že niekedy by logickú otázku. Zdá sa mi teda, že skutoč­ mohlo byť pre žalobcu zložité preukázať, že nosti, ktoré má pred vnútroštátnym súdom kompenzácia zaplatená poskytovateľovi slu­ preukázať Boiron, sa všetky môžu kvalifiko­ žieb presahuje náklady vzniknuté z verejnej vať aj ako pozitívne skutočnosti: nadmerná služby, nezdá sa mi však, že by podobné kompenzácia vo vzťahu k nákladom vynalo­ ťažkosti s dokazovaním mohli nastať ženým na verejnú službu, existencia ekono­ v prípade, ak sa má preukázať nesplnenie mickej výhody pre poskytovateľa služby atď. jednej z ďalších troch podmienok uložených rozsudkom Altmark.

78. Po uvážení vyššie uvedených skutočností sa mi nezdá, že všeobecné ustanovenia vnútroštátneho práva v oblasti dôkazného 76. Zdôrazňujem napríklad, že štvrtá pod­ bremena s takým obsahom, aký uvádza mienka ukladá povinnosť posúdenia kom­ vnútroštátny súd, sú spôsobilé viesť penzácie z hľadiska analýzy nákladov, ktoré „k praktickej nemožnosti alebo nadmernému priemerný podnik vynaloží na splnenie sťaženiu" ochrany práv, ktoré jednotlivcom svojich povinností spočívajúcich v plnení vyplývajú z právnych predpisov Spoločenstva týchto služieb. Nezdá sa mi, že skúmanie v oblasti štátnej pomoci. tejto podmienky vyžaduje prístup k údajom dôvernej povahy, ktoré môže mať k dispozícii iba podnik, ktorý je príjemcom pomoci, alebo štát. Naopak, údaje potrebné na takúto analýzu sú obvykle okolnosťami, o ktorých by mal mať podnik, ktorý vykonáva činnosť alebo má v úmysle vykonávať činnosť na dotknutom trhu, vedomosť. 79. Navrhujem teda, aby Súdny dvor odpo­ vedal na druhú otázku v tom zmysle, že právo Spoločenstva nebráni uplatneniu pred­ pisov vnútroštátneho práva, ktoré ukladajú žalobcovi odvolávajúcemu sa na to, že kompenzácia poskytnutá podnikom za vyko­ návanie verejných služieb má povahu štátnej pomoci, aby predložil dôkaz, že táto kom­ penzácia presahuje náklady vzniknuté zo 77. Napokon doplním, že nepovažujem za záväzkov verejnej služby, ktoré sú týmto presvedčivé tvrdenie Komisie, ktoré charak­ podnikom uložené.

I - 7548

LABORATOIRES BOIRON

V — Návrh

80. Vzhľadom na predložené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Cour de Cassation, takto:

1. Právo Spoločenstva nebráni tomu, aby sa farmaceutické laboratórium povinné platiť poplatky, akými sú poplatky uvedené v článku 12 zákona č. 97-1164 z 19. decembra 1997, odvolávalo na to, že skutočnosť, že veľkoobchodní distribútori nie sú povinní odvádzať takýto poplatok, je štátnou pomocou, s cieľom dosiahnuť vrátenie časti zaplatených súm, ktorá zodpovedá ekono­ mickej výhode nespravodlivo získanej veľkoobchodnými distribútormi.

2. Právo Spoločenstva nebráni uplatneniu predpisov vnútroštátneho práva, ktoré ukladajú žalobcovi odvolávajúcemu sa na to, že kompenzácia poskytnutá podnikom za vykonávanie verejných služieb má povahu štátnej pomoci, aby predložil dôkaz, že táto kompenzácia presahuje náklady vzniknuté zo záväzkov verejnej služby, ktoré sú týmto podnikom uložené.

I - 7549

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-526/04 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik