C-26/04
ECLI:EU:C:2005:772
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62004CJ0026
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
ROZSUDOK
Z 15. 12. 2005 — VEC C-26/04
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 15. decembra 2005 *
Vo veci C-26/04,
ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 27. januára 2004,
Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: G. Valero Jordana, splnomocnený zástupca, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobkyňa,
proti
Španielskemu kráľovstvu, v zastúpení: E. Braquehais Conesa, splnomocnený zástupca, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovanému, * Jazyk konania: španielčina.
I - 11076
KOMISIA/ŠPANIELSKO
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Schiemann, N. Colneric, J. N. Cunha Rodrigues (spravodajca) a E. Levits,
generálny advokát: F. G. Jacobs, tajomník: R. Grass,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 7. júla 2005,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojou žalobou sa Komisia Európskych spoločenstiev domáha, aby Súdny dvor určil, že Spanielske kráľovstvo si jednak tým, že oficiálne neurčilo pláže „Vilela/A Videira", „Niño do Corvo" a „Canabaľ nachádzajúce sa v obci Moaña, v provincii Pontevedra autonómnej oblasti Galície za kúpacie oblasti, a jednak tým, že neprijalo program zníženia znečistenia Ria de Vigo, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 1 smernice Rady 76/160/EHS z 8. decembra 1975 o kvalite vody určenej na I - 11077
ROZSUDOK
Z 15. 12. 2005 - VEC C-26/04
kúpanie (Ú. v. ES L 31,1976, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 26) a článku 5 smernice Rady 79/923/EHS z 30. októbra 1979 o kvalite vôd mäkkýšov (Ú. v. ES L 281, s. 47; Mim. vyd. 15/001, s. 128).
Právny rámec
2 Článok 1 ods. 2 písm. a) smernice 76/160 definuje vodu určenú na kúpanie ako:
„každú tečúcu alebo stojatú sladkú vodu alebo jej časť a morskú vodu, v ktorej:
— je výslovne príslušným orgánom každého členského štátu povolené kúpanie
alebo
— kúpanie nie je zakázané a tradične je prevádzané veľkým počtom kúpajúcich sa". I - 11078
KOMISIA/ŠPANIELSKO
3 Podľa článku 3 ods. 1 tejto smernice členské štáty stanovia pre všetky kúpacie oblasti spolu alebo pre každú zvlášť hodnoty ukazovateľov pre vodu určenú na kúpanie, ktoré sú uvedené v prílohe.
4 Článok 4 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:
„Členské štáty podniknú nevyhnutné opatrenia na to, aby zabezpečili, že do 10 rokov nasledujúcich po oznámení tejto smernice bude voda určená na kúpanie v súlade s medznými hodnotami stanovenými podľa článku [3 — neoficiálny preklad]".
5 Článok 1 smernice 79/923 upresňuje:
„Táto smernica upravuje kvalitu vôd mäkkýšov a je platná pre tie pobrežné a zmiešané sladko-slané vody, ktoré sú určené členskými štátmi ako tie, ktoré si vyžadujú ochranu alebo zlepšenie s cieľom podpory života a rastu mäkkýšov (mušle a jedlé mäkkýše) a takto prispievať k vyššej kvalite výrobkov z mäkkýšov, priamo konzumovateľných človekom."
6 Podľa článku 4 ods. 1 tejto smernice:
„Členské štáty najprv do dvoch rokov od oznámenia tejto smernice určia vody mäkkýšov." I - 11079
ROZSUDOK
Z 15. 12. 2005 — VEC C-26/04
7 Článok 5 tej istej smernice uvádza:
„Členské štáty zavedú programy zníženia znečistenia a zaistia to, že vybrané vody budú vyhovovať do 6 rokov od určenia podľa článku 4, hodnotám stanoveným členskými štátmi podľa článku 3, tak aj poznámkam, ktoré obsahujú stĺpce G a I prílohy."
8 Príloha smernice 79/923 uvádza pri ukazovateli 10 nazvanom „Fekálne koliformné baktérie/100 ml" referenčnú hodnotu „ 300 v mase mäkkýšov a medzichlopňovej tekutine". Táto hodnota je uvedená v stĺpci „G" uvedenej prílohy, čo znamená, že v podstate ide o smernú hodnotu a nie povinnú hodnotu pre členské štáty v súlade s článkom 3 ods. 2 tejto smernice.
9 Poznámka pod čiarou č. 1 vzťahujúca sa na ukazovateľ 10 však stanovuje: „Pre smernicu o ochrane spotrebiteľov výrobkov z mäkkýšov je podstatné, aby táto hodnota bola pozorovaná vo vodách, v ktorých žijú mäkkýše priamo konzumova- teľné človekom."
10 Keďže článok 395 Aktu o podmienkach pristúpenia Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky a o úpravách zmlúv (Ú. v. ES L 302, 1985, s. 23) nestanovuje v prospech Španielskeho kráľovstva žiadnu odchýlku, pokiaľ ide o smernice 76/160 a 79/923, kvalita španielskej vody určenej na kúpanie musí byť v súlade s povinnými medznými hodnotami stanovenými smernicou 76/160 od 1. januára 1986 a programy uvedené v článku 5 smernice musia byť zavedené najneskôr 30. októbra 1987.
I - 11080
KOMISIA/ŠPANIELSKO
Konanie pred podaním žaloby
1 1 Keďže Komisia dospela k názoru, že si Španielske kráľovstvo nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smerníc 76/160 a 79/923, začala proti tomuto členskému štátu konanie o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES tým, že mu 25. januára 2001 zaslala výzvu.
12 Po tom, čo Komisia neprijala tvrdenia predložené španielskou vládou v odpovedi na túto výzvu, Komisia vyzvala Španielske kráľovstvo v odôvodnenom stanovisku z 1. júla 2002, aby prijalo všetky požadované opatrenia na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho obdržania.
13 Vzhľadom na to, že Španielske kráľovstvo neodpovedalo na toto odôvodnené stanovisko, Komisia podala túto žalobu.
O žalobe
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení smernice 76/160
14 Ako Komisia upresňuje vo svojej replike, nesplnenie povinnosti, ktoré vytýka Španielskemu kráľovstvu týmto prvým žalobným dôvodom, spočíva v neurčení troch pláží na galícijskom pobreží za kúpacíe oblasti a nie v nedodržaní povinných medzných hodnôt stanovených smernicou 76/160.
I - 11081
ROZSUDOK
Z 15. 12. 2005 — VEC C-26/04
15 Článok 4 ods. 1 smernice 76/160 však výslovne neukladá členským štátom povinnosť oficiálne určiť pláže alebo iné miesta za kúpacie oblasti.
16 Naopak článok 1 ods. 2 písm. a) tejto smernice definuje vodu určenú na kúpanie ako vodu, y ktorej je výslovne príslušným orgánom každého členského štátu povolené kúpanie, alebo kúpanie nie je zakázané a tradične je prevádzané veľkým počtom kúpajúcich sa. Z druhej časti tejto definície vyplýva, že členským štátom je dovolené tolerovať kúpanie v určitých vodách bez toho, aby ich museli nevyhnutne určiť ako kúpacie oblasti.
17 Ako poznamenal generálny advokát v bode 14 svojich návrhov, neexistencia povinnosti oficiálne určiť predmetné vody je v smernici 76/160 zdôraznená skutočnosťou, že iné smernice týkajúce sa ochrany životného prostredia a verejného zdravia obsahujú ustanovenia, ktoré výslovne ukladajú členským štátom oficiálne určiť alebo identifikovať určité oblasti alebo vody v stanovenej lehote.
18 Z toho vyplýva, že článok 4 ods. 1 smernice 76/160 neukladá členským štátom povinnosť oficiálne určiť kúpacie oblasti, ako tvrdí Komisia.
19 Prvý žalobný dôvod je teda nedôvodný a musí byť preto zamietnutý. I - 11082
KOMISIA/ŠPANIELSKO
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 5 smernice 79/923
20 Medzi účastníkmi konania je nesporné, že vody Ria de Vigo boli určené za vody mäkkýšov podľa článku 4 smernice 79/923.
21 Španielske kráľovstvo vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí hlavne, že pôsobnosť uvedenej smernice definovaná v jej článku 1 je obmedzená na vody, v ktorých žijú mäkkýše „priamo konzumovateľné človekom". Smernica má len jediný cieľ: zlepšenie kvality vôd určených na chov mäkkýšov priamo konzumovateľných človekom. Podľa Španielskeho kráľovstva žiadna z oblastí Ria de Vigo nie je oblasťou produkcie mäkkýšov priamo konzumovateľných človekom. V Ria de Vigo sa totiž produkujú iba mäkkýše, ktoré pred konzumáciou podliehajú prečisteniu alebo sú presadené. Nedodržanie referenčnej hodnoty stanovenej smernicou 79/923 teda nepredstavuje porušenie jej článku 5.
22 Toto tvrdenie nemôže byť prijaté. Článok 1 smernice 79/923 totiž stanovuje, že sa uplatňuje na pobrežné a zmiešané sladko-slané vody, ktoré sú určené členskými štátmi ako tie, ktoré si vyžadujú ochranu alebo zlepšenie s cieľom podpory života a rastu mäkkýšov (mušle a jedlé mäkkýše), „a takto prispievať k vyššej kvalite výrobkov z mäkkýšov, priamo konzumovateľných človekom". Časť súvetia „a takto prispievať k vyššej kvalite výrobkov z mäkkýšov, priamo konzumovateľných človekom" neobmedzuje, ako to uviedol generálny advokát v bode 43 svojich návrhov, pôsobnosť uvedenej smernice na tento cieľ, ale skôr naznačuje, že zároveň sleduje aj ďalší cieľ, ktorý možno dosiahnuť tými istými prostriedkami, pričom použitie príslovky „takto" je v tejto súvislosti príznačné. Z tohto znenia vyplýva, že uvedená smernica sa uplatňuje na akékoľvek vody mäkkýšov, či už sú mäkkýše, ktoré v nej žijú, určené na priamu konzumáciu človekom alebo na konzumáciu po ďalšom spracovaní.
I - 11083
ROZSUDOK
Z 15. 12. 2005 - VEC C-26/04
23 T e n t o výklad je potvrdený z n e n í m p o z n á m k y p o d čiarou č. 1 vzťahujúcej sa na ukazovateľ 10 prílohy smernice 79/923. Táto p o z n á m k a upresňuje, že s m e r n á h o d n o t a koliformných baktérií m á byť p o určitý čas považovaná za povinnú h o d n o t u „vo vodách, v ktorých žijú mäkkýše p r i a m o konzumovateľné človekom". Z t o h o vyplýva, že stanovená h o d n o t a si zachováva svoju s m e r n ú povahu pokiaľ ide o vody, y ktorých žijú mäkkýše, ktoré nie sú priamo konzumovateľné človekom, čo znamená, že táto smernica sa uplatňuje tiež n a takéto vody.
24 T e n t o výklad je rovnako v súlade s cieľom smernice 79/923, ako t o vyplýva z jej odôvodnenia. Najmä z prvého, tretieho, siedmeho a desiateho odôvodnenia tejto smernice totiž vyplýva, že jej cieľom je o c h r a n a kvality v ô d mäkkýšov v o všeobecnosti, či u ž sú mäkkýše, ktoré v nich žijú, určené n a p r i a m u konzumáciu človekom alebo nie.
25 Z t o h o vyplýva, že sa smernica 79/923 podľa jej článku 1 vzťahuje n a vody v Ria d e Vigo.
26 Spanielske kráľovstvo subsidíame tvrdí, že vypracovalo globálny program zníženia znečistenia v Ria de Vigo a že bol stanovený p r o g r a m opatrení p o s t u p n é h o zníženia znečistenia. Španielske orgány tak konali v súlade s článkom 5 smernice 79/923.
27 Komisia nespochybňuje existenciu uvedených programov, domnieva sa však, že ide o všeobecné programy čistenia odpadových vôd, ktoré nespĺňajú kritériá osobitného p r o g r a m u zníženia znečistenia vôd mäkkýšov v zmysle článku 5 smernice 79/923. I - 11084
KOMISIA/ŠPANIELSKO
28 Z rozsudku z 12. decembra 1996, Komisia/Nemecko (C-298/95, Zb. s. I-6747, bod 24), vyplýva, že článok 5 smernice 79/923 ukladá členským štátom povinnosť zavedenia osobitných programov zameraných na zníženie znečistenia vôd mäkký šov.
29 Vzhľadom na to, že programy zníženia znečistenia zmieňované Španielskym kráľovstvom v jeho vyjadrení k žalobe nie sú osobitnými programami zameranými na zníženie znečistenia vôd mäkkýšov, uplatňované nesplnenie povinnosti je preukázané.
30 D r u h ý žalobný dôvod uvádzaný Komisiou musí byť preto považovaný za dôvodný.
31 T r e b a teda skonštatovať, že neprijatím p r o g r a m u zníženia znečistenia vôd mäkkýšov v Ria d e Vigo, si Španielske kráľovstvo nesplnilo povinnosti, ktoré m u vyplývajú z článku 5 smernice 79/923.
O trovách
32 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 69 ods. 3 prvého pododseku toho istého rokovacieho poriadku však Súdny dvor môže rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci nemajú úspech v jednej časti alebo vo viacerých častiach predmetu konania. Keďže Komisia a Španielske kráľovstvo nemali úspech v častiach svojich dôvodov, je opodstatnené zaviazať ich znášať svoje vlastné trovy konania.
I - 11085
ROZSUDOK
Z 15. 12. 2005 — VEC C-26/04
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Neprijatím programu zníženia znečistenia vôd mäkkýšov v í i a de Vigo si Španielske kráľovstvo nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 5 smernice Rady 79/923/EHS z 30. októbra 1979 o kvalite vôd mäkkýšov.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. Komisia Európskych spoločenstiev a Španielske kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.
Podpisy
I - 11086