C-73/04
ECLI:EU:C:2005:607
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62004CJ0073
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
KLEIN
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 13. októbra 2005 *
Vo veci C-73/04,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa Protokolu z 3. júna 1971 o výklade Dohovoru z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach Súdnym dvorom, podaný rozhodnutím Oberlandesgericht Hamm (Nemecko) z 27. januára 2004 a doručený Súdnemu dvoru 17. februára 2004, ktorý súvisí s konaním:
Brigitte a Marcus Klein
proti
Rhodos Management Ltd,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory P. Jann (spravodajca), sudcovia K. Schiemann, N. Colneric, J. N. Cunha Rodrigues a E. Levits, * Jazyk konania: nemčina.
I - 8681
ROZSUDOK
Z 13. 10. 2005 — VEC C-73/04
generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: R. Grass,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
— pán a pani Klein, v zastúpení: M. Brinkmann, Rechtsanwalt,
— Spolková republika Nemecko, v zastúpení: R. Wagner, splnomocnený zástupca,
— Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: C. Jackson a R. Caudwell, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci T. de la Mare, barrister,
— Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: A.-M. Rouchaud-Toët a S. Grünheid, splnomocnené zástupkyne,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 7. apríla 2005,
vyhlásil tento
Rozsudok
i Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 16 bodu 1 písm. a) Dohovoru z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32), zmeneného a doplneného Dohovorom z 9. októbra 1978 o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska
I - 8682
KLEIN
(Ú. v. ES L 304, s. 1, a — zmenený text — s. 77), Dohovorom z 25. októbra 1982 o pristúpení Helénskej republiky (Ú. v. ES L 388, s. 1) a Dohovorom z 26. mája 1989 o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky (Ú. v. ES L 285, s. 1, ďalej len „Dohovor").
2 Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi pánom a pani Klein a spoločnosťou Rhodos Management Ltd (ďalej len „Rhodos") týkajúceho sa vrátenia zaplatenej sumy po uzatvorení zmluvy, ktorou sa manželom Klein priznalo právo na užívanie bytu nachádzajúceho sa v Grécku vo vymedzenom čase.
Právny rámec
3 Článok 4 prvý odsek Dohovoru uvádza:
„Ak žalovaný nemá bydlisko na území zmluvného štátu, právomoc súdov každého zmluvného štátu sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu, ak nestanoví niečo iné článok 16." [neoficiálny preklad]
4 Článok 16 bod 1 písm. a) Dohovoru stanovuje:
„Výlučnú právomoc majú tieto súdy bez ohľadu na bydlisko
1. a) v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy zmluvného štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza" [neoficiálnypreklad].
I - 8683
ROZSUDOK
Z 13. 10. 2005 — VEC C-73/04
Skutkový stav a préjudiciable otázky
5 Roku 1992 pán a pani Klein s bydliskom v Nemecku uzatvorili so spoločnosťou Rhodos, usadenou na ostrove Man, zmluvu s názvom „zmluva o členstve" (Mitgliedschaftsvertrag), v zmysle ktorej sa dotknuté osoby, označené ako „nadobúdatelia" (Käufer), stali členmi klubu.
6 Členstvo v klube bolo nevyhnutnou podmienkou pre nadobudnutie práva na užívanie dovolenkového ubytovacieho zariadenia. Na základe tej istej zmluvy manželia Klein nadobudli užívacie právo k bytu, určeného podľa druhu a polohy v hotelovom komplexe v Grécku, počas trinásteho kalendárneho týždňa každý rok až do roku 2031.
7 Z celkovej sumy 13 300 DEM uhradenej manželmi Klein predstavoval poplatok za členstvo v klube 10 153 DEM.
8 Týmto členstvom sa rovnako poskytoval prístup k organizácii, ktorá koordinovala výmenu časových období a miesta dovoleniek. Pre prijatie do tejto organizácie bolo potrebné zaplatiť príspevok vo výške 350 DEM na tri roky.
9 Hotelový komplex, v ktorom sa nachádzal byt, ktorý bol predmetom sporu vo veci samej, poskytoval osobám s užívacím právom služby rovnakej povahy, ako boli služby ponúkané klientom hotela.
I - 8684
KLEIN
10 Manželia Klein najprv zaplatili zálohu 2 640 DEM, následne krátko po jej vyplatení uhradili celú sumu bez odpočítania tejto zálohy.
1 1 V rámci konania vo veci samej manželia Klein žiadali vrátenie nimi zaplatenej celkovej sumy 15 940 DEM.
12 V odvolacom konaní Oberlandesgericht Hamm vyslovil pochybnosti o svojej medzinárodnej právomoci a rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1. Vzťahuje sa pojem konanie, ktorého predmetom je... nájom nehnuteľností' v článku 16 bode 1 písm. a) Dohovoru... na spory týkajúce sa každoročného užívania bytu v hotelovej rezidencii, určeného podľa druhu a polohy počas určitého kalendárneho týždňa prakticky na obdobie štyridsať rokov aj napriek tomu, že zmluva súčasne a povinne stanovuje členstvo v klube, ktorého prvoradou úlohou je zaručiť jeho členom výkon tohto užívacieho práva?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku vyvstáva ďalšia otázka:
Vzťahuje sa výlučná právomoc vyplývajúca z článku 16 bodu 1 písm. a) Dohovoru... rovnako aj na práva, ktoré zjavne vychádzajú z nájmu tohto druhu, ale právne ani skutkovo nemajú nič spoločné s nájmom, konkrétne na právo na
I - 8685
ROZSUDOK
Z 13. 10. 2005 — VEC C-73/04
vrátenie sumy zaplatenej omylom, prevyšujúcej sumu za užívacie právo k bytu alebo za členstvo v klube?"
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
13 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 16 bod 1 písm. a) Dohovoru sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na zmluvu upravujúcu členstvo v klube, ktorej podstatná výhoda spočíva v možnosti pre členov nadobudnúť a vykonávať užívacie právo k nehnuteľnosti označenej v zmluve podľa druhu a polohy vo vymedzenom čase.
14 Najprv treba pripomenúť, že ide o výnimku zo všeobecnej zásady zakotvenej v článku 4 prvom odseku Dohovoru, ak sa v prípade, že žalovaný nemá bydlisko na území zmluvného štátu, uplatnia vlastné pravidlá o medzinárodnej právomoci zmluvného štátu, ktoré článok 16 bod 1 tohto Dohovoru stanovuje pre konanie, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnostiam alebo nájom nehnuteľnosti, pričom je daná výlučná právomoc toho zmluvného štátu, kde sa nehnuteľnosť nachádza.
15 Článok 16 ako výnimku zo všeobecných pravidiel Dohovoru o právomoci nemožno vykladať širšie, ako vyžaduje jeho účel, keďže jeho následkom je pozbavenie účastníkov konania práva na volbu súdu, ktorý by za iných okolností bol ich súdom a v niektorých prípadoch predvolanie na súd, ktorý nie je súdom miesta bydliska žiadneho z nich (pozri najmä rozsudky zo 14. decembra 1977, Sanders, 73/77, Zb. s. 2383, body 17 a 18; z 10. januára 1990, Reichert a Kockler, C-115/88, Zb. s. I-27,
I - 8686
KLEIN
bod 9; z 9. júna 1994, Lieber, C-292/93, Zb. s. I-2535, bod 12, a z 27. januára 2000, Dansommer, C-8/98, Zb. s. I-393, bod 21).
16 Zo správy pána Jenard týkajúcej sa Bruselského dohovoru (Ú. v. ES C 59, 1979, s. 1), ako aj z judikatúry vyplýva, že najpodstatnejším dôvodom výlučnej právomoci súdu zmluvného štátu, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť, je okolnosť, že vzhľadom na vzdialenosť miestny súd vykonaním overovania, vyšetrovaním a znaleckými posudkami na mieste je najlepšie predurčený na zistenie skutkového stavu, pričom uplatní pravidlá a obyčaje, ktoré sú v zásade pravidlami a obyčajmi štátu, kde sa nehnuteľnosť nachádza (pozri najmä rozsudky Sanders, už citovaný, bod 13, Reichert a Kockler, už citovaný, bod 10, a Dansommer, už citovaný, bod 27). Táto správa upresňuje, že pokiaľ ide konkrétne o pravidlo výlučnej právomoci v oblasti nájmu nehnuteľností uvedené v bode 1 tohto článku, autori Dohovoru mali v úmysle, aby sa vzťahoval najmä na spory týkajúce sa náhrady škôd spôsobených nájomcom (rozsudok Dansommer, už citovaný, bod 28).
17 Tento cieľ však nie je v konaní vo veci samej sporný, pretože podaná súdna žaloba manželmi Klein, ktorá smerovala k vráteniu celkovej nimi uhradenej sumy, môže byť založená len na neplatnosti zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Rhodos.
18 Zmluvné strany kvalifikovali túto zmluvu ako zmluva o členstve v klube. Ako to konštatoval tiež vnútroštátny súd, členský poplatok vo výške 10 153 DEM pred stavoval z celkovej sumy 13 300 DEM dominantnú časť.
19 Podľa informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom toto členstvo umožnilo manželom Klein za sumu, ktorú možno vyjadriť vo výške 2 000 DEM, nadobudnúť právo na užívanie bytu, označeného podľa druhu a polohy, počas jedného týždňa každý rok na obdobie takmer 40 rokov.
I - 8687
ROZSUDOK
Z 13. 10. 2005 — VEC C-73/04
20 Hodnota užívacieho práva k nehnuteľnosti predstavuje oproti členskému príspevku v rámci štruktúry spornej zmluvy len druhotný hospodársky význam.
21 Súdny dvor rozhodol, že zmluva, ktorá sa netýka len užívacieho práva k nehnuteľnosti vo vymedzenom čase, ale taktiež sa vzťahuje na poskytovanie iných služieb s hodnotou vyššou, ako je užívacie právo k nehnuteľnosti, nepredstavuje zmluvu o nájme nehnuteľnosti v zmysle článku 3 ods. 2 pism. a) smernice Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov (Ú. v. ES L 372, s. 31; Mim. vyd. 15/001 s. 262) (rozsudok z 22. apríla 1999, Travel Vac, C-423/97, Zb. s. I-2195, bod 25).
22 Vzhľadom n a existujúce vzťahy medzi Dohovorom a právnym poriadkom Spoločenstva (rozsudky z 10. februára 1994, M u n d & Fester, C-398/92, Zb. s. I-467, bod 12, a z 28. marca 2000, Krombach, C-7/98, Zb. s. I-1935, bod 24), treba na účel výkladu Dohovoru zobrať tento výklad do úvahy.
23 N e m e c k á vláda a vláda Veľkej Británie podotkli, ž e najzákladnejšou výhodou, k t o r ú predstavuje sporná zmluva o členstve v klube vo veci samej, spočíva v možnosti nadobudnúť užívacie právo k nehnuteľnosti vo vymedzenom čase.
24 Vzhľadom na to treba zdôrazniť, že samotná nehnuteľnosť, ktorá je označená podľa druhu v hotelovom komplexe, nie je určitá ani individualizovaná v zmluve o členstve v klube. Komisia rovnako tvrdí, že užívacie právo sa môže každý rok vzťahovať na iný byt.
I - 8688
KLEIN
25 Táto okolnosť je znásobená skutočnosťou, ako to zdôraznili manželia Klein, že uvedená zmluva sama predvída prijatie členov d o organizácie, ktorá im umožní prostredníctvom ročného príspevku splatného najprv n a tri roky výmenu ich dovolenkových ubytovaní.
26 Vzhľadom na uvedené okolnosti sa zdá, že vzťah medzi spornou zmluvou o členstve v klube vo veci samej na jednej strane a nehnuteľnosťou n a strane druhej, ktorá môže byť skutočne používaná členmi, nie je dostatočne úzky n a odôvodnenie kvalifikácie ako nájomnej zmluvy v zmysle článku 16 bodu 1 písm. a) Dohovoru uvedeného v bode 15 tohto rozsudku, ktorý m á byť p r e d m e t o m reštriktívneho výkladu.
27 Tento záver je v súlade so skutočnosťou, že uvedená zmluva o členstve stanovuje poskytovanie služieb, ktoré sú k dispozícii členom klubu za rovnakých podmienok, ako sú tie, ktoré sú ponúkané klientom hotelového komplexu. Ako to tvrdí Komisia, tieto dodatočné služby idú n a d rámec prevodu užívacie práva, ktoré predstavuje predmet nájmu. Aj napriek tomu, že obsah a povaha sporných služieb vo veci samej nie sú upresnené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, treba pripomenúť, že zmiešaná zmluva vzťahujúca sa n a celok poskytovaných služieb za súhrnnú cenu zaplatenú klientom je mimo rámca, v ktorom m á zásada výlučnej právomoci stanovená v článku 16 bodu 1 Dohovoru svoje raison d'être a nepredstavuje nájomnú zmluvu vo vlastnom slova zmysle podľa tohto článku (rozsudok z 26. februára 1992, Hacker, C-280/90, Zb. s. I-1111, bod 15).
28 Za týchto podmienok treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 16 bod 1 písm. a) Dohovoru sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní na zmluvu o členstve v klube, ktorá za členský príspevok predstavujúci hlavný prvok celkovej sumy umožňuje členom nadobudnúť užívacie právo na vymedzený čas k nehnuteľnosti označenej podľa druhu a polohy a stanovuje prijatie členov clo organizácie umožňujúcej výmenu ich užívacích práv.
I - 8689
ROZSUDOK
Z 13. 10. 2005 — VEC C-73/04
O druhej otázke
29 Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku, nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.
O trovách
30 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
Článok 16 bod 1 písm. a) Dohovoru z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach [neoficiálny preklad], zmeneného a doplneného Dohovorom z 9. októbra 1978 o pristúpení Dánskeho kráfovstva, írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska, Dohovorom z 25. októbra 1982 o pristúpení Helénskej republiky a Dohovorom z 26. mája 1989 o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky, sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní na zmluvu o členstve v klube, ktorá za členský príspevok predstavujúci hlavný prvok celkovej sumy umožňuje členom nadobudnúť užívacie právo na vymedzený čas k nehnuteľnosti označenej podľa druhu a polohy a stanovuje prijatie členov do organizácie umožňujúcej výmenu ich užívacích práv.
Podpisy
I - 8690