C-89/04

MEDIAKABEL

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 2. júna 2005 *

Vo veci C-89/04,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Raad van State (Holandsko) z 18. februára 2004 a doručený Súdnemu dvoru 20. februára 2004, ktorý súvisí s konaním:

Mediakabel BV

proti

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. januára 2005,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

— Mediakabel BV, v zastúpení: M. Geus a E. Steyger, advocaten,

— Commissariaat voor de Media, v zastúpení: G. Weesing, advocaat,

— holandská vláda, v zastúpení: H. G. Sevenster a C. Wissels, splnomocnené zástupkyne,

— belgická vláda, v zastúpení: A. Goldman, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci A. Berenboom a A. Joachimowicz, advokáti,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 písm. a) smernice Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (Ú. v. ES L 298, s. 23; Mim. vyd. 06/001 s. 224), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES z 30. júna 1997 (Ú. v. ES L 202, s. 60; Mim. vyd. 06/002 s. 321 ďalej len „smernica 89/552") a článku 1 bodu 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov týkajúcich sa služieb informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 204, s. 37; Mim. vyd. 13/020 s. 337), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 (Ú. v. ES L 217, s. 18; Mim. vyd. 13/021 s. 18, ďalej len „smernica 98/34").

I - 4911

ROZSUDOK

Z 2. 6. 2005 — VEC C-89/04

2 Tento návrh bol podaný v rámci konania, ktoré začal Mediakabel BV (ďalej len „Mediakabel") proti rozhodnutiu Commissariaat voor de Media (Komisariát pre médiá), v ktorom Commissariaat voor de Media zastával názor, že služba „Filmtime" ponúkaná Mediakabelom svojím zákazníkom je službou televízneho vysielania, ktorá podlieha povoľovaciemu konaniu vzťahujúcemu sa na tieto služby v Holandsku.

I - 4912

MEDIAKABEL

formou. Zahŕňa to prenos programov medzi prevádzkovateľmi s cieľom vysielať ich pre verejnosť. Nezahŕňa to komunikačné služby, ktoré poskytujú informácie alebo iné správy na základe individuálnej požiadavky, ako sú telefaxové služby, elektronické databázy a iné podobné služby;

..."

5 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode („smernica o elektronickom obchode") (Ú. v. ES L 178, s. 1; Mim. vyd. 13/025 s, 399) definuje právny rámec Spoločenstva použiteľný na služby informačnej spoločnosti. Podľa článku 2 písm. a) uvedenej smernice sa za „služby informačnej spoločnosti" považujú „služby v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 98/34/ES, naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 98/48/ES".

6 Článok 1 smernice 98/34 uvádza:

— ,služba poskytovaná elektronicky' znamená, že služba sa z miesta pôvodu odošle a na mieste určenia prijíma prostredníctvom elektronického zariadenia, určeného na spracovávanie (vrátane digitálneho komprimovania) a uskladňovanie údajov a je úplne vysielaná, prenášaná a prijímaná po drôte, prostredníctvom rádiových vín, optickým spôsobom, alebo inými elektro­ magnetickými prostriedkami,

— ,na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb' znamená, že služba sa prostredníctvom prenosu údajov poskytuje na individuálnu žiadosť.

Indikatívny zoznam služieb, ktoré nespadajú pod túto definíciu, je uvedený v prílohe V.

Táto smernica sa nevzťahuje na:

— služby rozhlasového vysielania,

I - 4914

I - 4915

ROZSUDOK

Z 2. 6. 2005 - VEC C-89/04

Vnútroštátna právna úprava

9 Podľa článku 1 písm. f) zákona o médiách (Mediawet) sa pod pojmom „program" rozumie „elektronický produkt s obrazovým alebo zvukovým obsahom určený na vysielanie a prijímaný širokou verejnosťou alebo jej časťou, s výnimkou dátových služieb, ktoré sú poskytované na základe individuálneho požiadania, a iných interaktívnych služieb". Ten istý článok písm. 1) definuje „program zvláštneho vysielania" ako „program vysielaný kódované určený na príjem časťou širokej verejnosti, ktorá uzavrela s vysielacou spoločnosťou zaoberajúcou sa programom, zmluvu na jeho príjem".

10 Článok 71a ods. 1 uvedeného zákona uvádza, že komerčná vysielacia spoločnosť smie vysielať alebo nechať vysielať program, ktorý vyhotovila, len ak dostala povolenie od Commissariaat voor de Media, bez toho aby boli dotknuté ustanovenia zákona o telekomunikáciách (Telecommunicatiewet).

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

13 Mediakabel podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré Commissariaat voor de Media zamietol 20. novembra 2001. Žaloba podaná Mediakabelom na Rechtbank te Rotterdam bola tiež zamietnutá rozhodnutím z 27. septembra 2002.

I - 4917

ROZSUDOK

Z 2. 6. 2005 — VEC C-89/04-

14 Mediakabel sa teda obrátil na Raad van State, u ktorého uvádzal, že služba „Filmtime" nie je programom v zmysle článku 1 zákona o médiách. Tvrdil najmä, že táto služba je prístupná len na základe individuálneho požiadania, a preto nemá byť považovaná za službu televízneho vysielania, ale za komunikačnú službu poskyto­ vanú na základe individuálnej požiadavky v zmysle článku 1 písm. a) tretej vety smernice 89/552, z čoho vyplýva, že nepatrí do pôsobnosti uvedenej smernice. Pokiaľ ide o filmy, ktoré nie sú vždy okamžite k dispozícii na sledovanie, predstavuje táto služba, podľa názoru zastavaného Mediakabelom, službu výber z videotéky na základe požiadavky, ktorú práve preto, že je prístupná na individuálnu požiadavku predplatiteľa, nemožno považovať za podliehajúcu smernici 89/552, najmä nie podliehajúcu povinnosti vyhradiť určité percento vysielacieho času európskym dielam.

is Raad van State uvádza, že pojem „program" v zmysle článku 1 písm. f) zákona o médiách sa musí vykladať v súlade s pojmom „služba televízneho vysielania" uvedenej v článku 1 písm. a) smernice 89/552. Uvádza, že smernica 98/34, konkrétne bod 3 písm. a) jej prílohy V, ktorá zahŕňa výber z videotéky na základe požiadavky medzi služby televízneho vysielania, sa javí, že definuje presnejšie naposledy menovaný pojem ako definícia uvedená v článku 1 písm. a) smernice 89/552, čo spôsobuje, že je ťažšie rozlíšiť pôsobnosť naposledy uvedenej smernice a smernice o elektronickom obchode. Vnútroštátny súd tiež konštatuje, že služba „Filmtime" má tak charakteristické znaky služby informačnej spoločnosti, najmä tým, že je prístupná na základe individuálnej požiadavky predplatiteľa, ako aj znaky služby televízneho vysielania, pretože Mediakabel vyberá ponúkané filmy a určuje frekvenciu a časy ich vysielania.

I - 4919

ROZSUDOK

Z 2. 6. 2005 — VEC C-89/04

b) Treba pritom uprednostniť hľadisko predplatiteľa alebo poskytovatel'a služby? Majú služby konkurujúce predmetnej službe v tejto veci význam?

3. Je v tejto súvislosti potrebné pripisovať význam skutočnosti, že

— na strane jednej, ak je predmetná služba kvalifikovaná ako ,služba informačnej spoločnosti', na ktorú sa nevzťahuje smernica 89/552/EHS, môže táto kvalifikácia vylúčiť účinnosť tejto smernice, najmä pokiaľ ide o ciele, ktoré vyplývajú z ňou uloženej povinnosti, vyhradiť určité percento času vysielania európskym dielam,

— na strane druhej, ak by však mala byt'smernica 89/552/EHS použiteľná, nemá povinnosť vyhradiť určité percento času vysielania európskym dielam zmysel, pretože predplatitelia platia za konkrétny film a môžu pozerať len film, za ktorý si zaplatili?"

18 Ako správne tvrdí belgická vláda, pôsobnosť pojmu „televízne vysielanie" je samostatne stanovený v článku 1 písm. a) smernice 89/552, ktorý obsahuje všetky pre to potrebné prvky. Pod tento pojem patrí teda každá služba, ktorá pozostáva z prvotného prenosu televíznych programov, ktoré sú určené na príjem verejnosťou, prostredníctvom káblových rozvodov alebo vysielačov vrátane prostredníctvom družíc, nekódovanou alebo zakódovanou formou.

19 Smernica 98/34 a smernica o elektronickom obchode majú odlišný predmet od smernice 89/552. Určujú právny rámec Spoločenstva, použiteľný len na služby informačnej spoločnosti uvedené v článku 1 bode 2 smernice 98/34, teda na každú službu, ktorá sa bežne poskytuje na diaľku, elektronickým spôsobom a na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb. Smernica 98/34 v uvedenom ustanovení výslovne uvádza, že „sa nevzťahuje na... služby televízneho vysielania, na ktoré sa vzťahuje bod a) článku 1 smernice 89/552". Smernica 98/34 sa teda obmedzuje v tomto bode na odkaz na smernicu 89/552 a, ako smernica o elektronickom obchode, neobsahuje žiadnu definíciu pojmu služby televízneho vysielania.

20 Zdá sa však, že príloha V smernice 98/34 týkajúca sa služieb neuvedených v definícii služby informačnej spoločnosti presnejšie obsahuje prvky definície pojmu „služby televízneho vysielania", než tie uvedené v smernici 89/552. Na strane jednej sa v tejto prílohe nachádzajú v bode 3 služby televízneho vysielania medzi službami, ktoré sú „poskytované bez individuálneho požiadania prostredníctvom vysielania údajov a určené na súčasný príjem neobmedzeným počtom jednotlivých prijímačov (prenos ,z jedného bodu do viacnásobných bodov')". Na druhej strane ten istý bod 3 písm. a) uvádza, že medzi služby televízneho vysielania patrí „výber z videotéky na základe požiadavky".

I - 4922

MEDIAKABEL

24 Smernica 98/34· teda nemá vplyv na pôsobnosť smernice 89/552.

25 Vzhľadom na uvedené treba na otázku 1. a) odpovedať, že pojem „televízne vysielanie" uvedený v článku 1 písm. a) smernice 89/552 je definovaný týmto ustanovením samostatným spôsobom. Nie je definovaný negatívnym vymedzením k pojmu „služba informačnej spoločnosti" v zmysle článku 1 bodu 2 smernice 98/34 a nezahŕňa služby, ktoré nepatria pod tento naposledy menovaný pojem.

O otázke 1. b)

26 Svojou otázkou 1. b) sa vnútroštátny súd v podstate pýta, aké kritériá umožňujú určiť, či služba patrí pod pojem „televízne vysielanie" v zmysle článku 1 písm. a) smernice 89/552/EHS alebo pod pojem uvedený v t o m istom článku ako „komunikačné služby, ktoré poskytujú informácie alebo iné správy na základe individuálnej požiadavky".

31 Nakoniec treba z vylúčenia „komunikačných služieb, ktoré poskytujú informácie alebo iné správy na základe individuálnej požiadavky" z pojmu „televízne vysielanie" a contrario vyvodiť, že tento pojem zahŕňa služby, ktoré nie sú poskytované na základe individuálnej požiadavky. Kritérium, podľa ktorého musia byť televízne programy „určené verejnosti", aby patrili pod uvedený pojem, posilňuje túto analýzu.

32 Službu platenej televízie, ktorá je síce prístupná obmedzenému počtu predplatiteľov, ale prenášajúcu len programy vybrané poskytovateľom a vysielané v ním určených časoch, nemožno tak považovať za poskytovanú na základe individuálnej požiadavky. V dôsledku toho patrí pod pojem „televízne vysielanie". Skutočnosť, že obraz je pri takejto službe prístupný prostredníctvom osobného kódu, je v tomto prípade bezvýznamná, ak predplatitelia prijímajú vysielanie súčasne.

I - 4924

MEDIAKABEL

33 Preto treba na otázku 1. b) odpovedať tak, že služba patrí pod pojem „televízne vysielanie" v zmysle článku 1 písm. a) smernice 89/552/EHS, ak pozostáva z prvotného prenosu televíznych programov, ktoré sú určené na príjem verejnosťou, teda neurčitému počtu potenciálnych televíznych divákov, ktorým je súčasne prenášaný ten istý obraz. Technika prenosu obrazu pri tomto posúdení nie je určujúcou skutočnosťou.

O otázkach 2. a) a 2, b)

38 Táto služba síce spĺňa prvé dve kritériá pojmu „služba informačnej spoločnosti" v zmysle článku 1 bodu 2 smernice 98/34, lebo je poskytovaná na diaľku a je čiastočne prenášaná elektronickým spôsobom, ale nespĺňa tretie kritérium uvedeného pojmu, podľa ktorého musí byť predmetná služba poskytovaná „na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb". Zoznamfilmovponúkaných v rámci služby, akou je služba „Filmtime", je určený poskytovatel'om služby. Tento výber filmov je ponúkaný všetkým predplatiteľom za rovnakých podmienok buď prostredníctvom novín, alebo prostredníctvom informácií viditeľných na televíznej obrazovke a uvedené filmy sú prístupné v časoch vysielania určených poskytova­ tel'om. Osobný kľúč umožňujúci prístup k filmom je len prostriedkom odkódovania obrazu, ktorého signály sú určené súčasne všetkým predplatiteľom.

39 Túto službu teda neobjednáva individuálne jednotlivý prijímate!, ktorý by mal možnosť slobodného výberu programov interaktívnym spôsobom. Treba ju považovať za službu výberu z videotéky na základe požiadavky poskytovanú na základe „prenosu z jedného bodu do viacnásobných bodov", a nie „na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb".

I - 4926

MEDIAKABEL

40 Mediakabel uviedol pred Súdnym dvorom, že pred Raad van State nesúhlasil s kvalifikáciou služby „Filmtime" ako výberu z videotéky na základe požiadavky. Toto tvrdenie však nemá vplyv na uvedenú kvalifikáciu, ktorá vyplýva zo zohľadnenia objektívnych vlastností dotknutých typov služieb.

45 N a otázky 2. a) a 2. b) treba teda odpovedať tak, že služba, akou je služba „Filmtime", ktorá pozostáva z vysielania televíznych programov určených na príjem verejnosťou a ktorá nie je poskytovaná n a základe individuálnej požiadavky príjemcu služby, je službou televízneho vysielania v zmysle článku 1 písm. a) smernice 89/552. Hľadisko poskytovateľa služby musí byť p r i skúmaní pojmu „služba televízneho vysielania" uprednostnené. N a o p a k situácia služieb konkurujúcich predmetnej službe n e m u s í byť zohľadnená.

O tretej otázke

46 Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či ťažkosti poskytovateľa služby, akou je služba „Filmtime", s dodržiavaním povinnosti uvedenej v článku 4

I - 4928

MEDIAKABEL

ods. 1 smernice 89/552 vyhradiť určité percento času vysielania európskym dielam, môžu zabrániť kvalifikácii tejto služby ako služby televízneho vysielania.

51 Toto ustanovenie určuje podiel pre európske diela vo „vysielacom čase" predmetnej televíznej spoločnosti, ale nemôže mať za cieľ uložiť televíznym divákom povinnosť skutočne pozerať tieto diela. Je síce nepopierateľné, že poskytovateľ služby, akou je služba, o ktorú ide v prípade vnútroštátneho konania, neurčuje diela, ktoré si predplatiteľ v skutočnosti vyberie a pozrie, tento poskytovateľ si ponecháva volbu tak ako každý prevádzkovateľ vysielajúci televízne programy určené pre verejnosť, ktoré diela bude vysielať. Filmy uvedené na zozname filmov, ktoré tento poskytovateľ ponúka predplatiteľom služby, vedú všetky k vysielaniu signálov vysielaných za rovnakých podmienok pre predplatiteľov, pričom títo majú volbu, či dekódujú takto vysielaný obraz alebo nie. Poskytovateľ služby tak pozná celkový čas svojho vysielania, a teda môže dodržiavať povinnosti, ktorými mu bolo uložené „rezervovať väčšinový podiel svojho vysielacieho času pre vysielanie európskych diel".

52 Vzhľadom na uvedené treba na tretiu otázku odpovedať tak, že podmienky, za ktorých poskytovateľ služby, akou je služba „Filmarne", plní povinnosť, uvedenú v článku 4 ods. 1 smernice 89/552 vyhradiť väčšinový podiel svojho vysielacieho času pre vysielanie európskych diel, nemajú vplyv na kvalifikáciu tejto služby ako služby televízneho vysielania.

O trovách

53 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

I - 4931

ROZSUDOK

Z 2. 6. 2005 — VEC C-89/04

a doplnenej smernicou 97/36. Pohľad poskytovateľa služby musí byť pri skúmaní pojmu „služba televízneho vysielania" uprednostnený. Naopak situácia služieb konkurujúcich predmetnej službe nemusí byť zohľadnená.

4. Podmienky, za ktorých poskytovateľ služby, akou je služba „Filmtime", plní povinnosť uvedenú v článku 4 ods. 1 smernice 89/552, zmenenej a doplnenej smernicou 97/36, vyhradiť väčšinový podiel svojho vysielacieho času pre vysielanie európskych diel, nemajú vplyv na kvalifikáciu tejto služby ako služby televízneho vysielania.

Podpisy

I - 4932