C-207/04

ROZSUDOK

Z 21. 7. 2005 - VEC C-207/04

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 21. júla 2005*

Vo veci C-207/04,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Commissione tributaria provinciale di Novara (Taliansko) z 26. apríla 2004 a doručený Súdnemu dvoru 10. mája 2004, ktorý súvisí s konaním:

Paolo Vergani

proti

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 14. apríla 2005,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

— pán Vergani, v zastúpení: S. Monguzzí a P. Fasano, avvocati

— talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. De Bellis, avvocato dello Stato,

— Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: A. Aresu a N. Yerrell, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 12. mája 2005,

2 Tento návrh bol podaný v rámci súdneho sporu medzi pánom Vergani a Agenzia delle Entrate, Ufficio diArona (ďalej len „daňová správa"), ktorého predmetom je zdanenie príspevku pri dobrovoľnom skončení pracovného pomeru podľa veku zamestnanca.

Právny rámec

Právna úprava Spoločenstva

3 Článok 141 ES ods. 1 a 2 stanovujú:

„1. Každý členský štát zabezpečí uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

2. Pre účely tohto článku znamená ,odmena' obvyklú základnú alebo minimálnu mzdu alebo plat a všetky dávky, ktoré zamestnávateľ vypláca priamo alebo nepriamo, v hotovosti alebo naturáliách, pracovníkovi v pracovnom pomere.

6 Článok 5 tejto smernice stanovuje:

„1. Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o pracovné pod­ mienky, vrátane podmienok upravujúcich prepustenie, znamená, že mužom aj ženám sa zaručia rovnaké podmienky bez diskriminácie z dôvodu pohlavia.

2. Na tento účel členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že:

a) všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, sa zrušia;

..."

I - 7477

— staroba,

— pracovné úrazy a choroby z povolania,

— nezamestnanosť;

b) sociálnu pomoc, pokiaľ je jej cieľom doplniť alebo nahradiť systémy uvedené pod písmenom a)."

I - 7478

VERGANI

ROZSUDOK

Z 21. 7. 2005 - VEC C-207/04

12 Článok 17 ods. 4bis dekrétu prezidenta republiky č. 917 z 22. decembra 1986 (GURI č. 302 z 31. decembra 1986, Supplemento ordinario), v znení legislatívneho dekrétu č. 314 z 2. septembra 1997 (GURI č. 219 z 19. septembra 1997, Supplemento ordinario, ďalej len „DPR č. 917/86") stanovuje:

„Sumy podľa článku 16 ods. 1 pism. a), vyplácané ženám, ktoré dovŕšili vek 50 rokov, a mužom, ktorí dovŕšili vek 55 rokov, s cieľom motivovať týchto zamestnancov k dobrovoľnému odchodu, sú zdaňované polovičnou sadzbou, ako je sadzba uplatňovaná na platby vyplácané z dôvodu skončenia pracovného pomeru a iné dodatočné príspevky a sumy uvedené v článku 16 ods. 1 pism. a)."

13 Po vzniku tohto skutkového stavu bol článok 17 DPR č. 917/86 v dôsledku zmeny legislatívnym dekrétom č. 344 z 12. decembra 2003 (GURI č. 291 zo 16. decembra 2003, Supplemento ordinario) prečíslovaný na článok 19 tohto DPR.

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

14 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že pán Vergani podal žalobu na Commissione tributaria provinciale di Novara proti rozhodnutiu, ktorým mu daňová správa zamietla vrátenie platieb v rámci daní z príjmov pre fyzické osoby (imposta sui redditi delle persone fisiche, ďalej len „IRPEF"), ktorým podliehal.

19 Za týchto podmienok Commissione tributaria provinciale di Novara rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Porušuje článok 17 ods. 4bis DPR č. 917/86 ustanovenia článku 141 ES a smernice 76/207, je v rozpore s týmito ustanoveniami alebo zakladá nerovnosť zaobchádzania s mužmi a ženami, ktoré tieto ustanovenia zakazujú, tým, že za inak rovnakých podmienok priznáva zamestnankyniam, ktoré dovŕšili vek 50 rokov

I - 7481

ROZSUDOK

Z 21. 7. 2005 — VEC C-207/04

a zamestnancom, ktorí dovŕšili vek 55 rokov, daňovú výhodu vo forme zníženia daňovej sadzby na polovicu (50 %) s cieľom motivovať ich k dobrovoľnému skončeniu pracovného pomeru a na sumy vyplácané pri skončení pracovného pomeru?"

O prejudiciálnej otázke

23 S p o r n ú výhodu v k o n a n í vo veci samej, totiž úľavu n a dani, neposkytuje zamestnávateľ. Takáto výhoda preto nespadá pod článok 141 ES.

24 Rozsudky S ú d n e h o dvora, ktoré p á n Vergani uvádza p r e opačné h o d n o t e n i e (rozsudky z 9. februára 1982, Garland, 12/81, Zb. s. 359, bod 4; Barber, u ž citovaný, bod 10, a z 27. júna 1990, Kowalska, C-33/89, Zb. s. I-2591, bod 7), nie sú v rozpore s týmto posúdením, pretože sa týkajú výhod poskytovaných zamestnávateľom n a základe zamestnaneckého vzťahu.

25 Čo sa týka otázky, či úľava na dani, akou je tá v konaní vo veci samej, ktorá je poskytovaná podľa veku zamestnanca v súvislosti s príspevkom pri dobrovoľnom skončení pracovného pomeru, spadá do pôsobnosti smernice 76/207, treba poukázať na to, že uplatňovanie zásady rovnosti zaobchádzania, pokiaľ ide o pracovné podmienky vrátane podmienok upravujúcich prepustenie podľa článku 5 ods. 1 tejto smernice, znamená, že mužom aj ženám sa zaručia rovnaké podmienky bez diskriminácie z dôvodu pohlavia.

26 So zreteľom na článok 5 ods. 2 pism. a) smernice 76/207, na náklade ktorého členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, sa zrušia, treba chápať článok 5 ods. 1 tejto smernice tak, že zahŕňa aj podmienky prepustenia, ktoré stanovili samotné členské štáty.

27 V rámci smernice 76/207 sa pojem „prepustenie" má ponímať v širšom význame, takže zahŕňa skončenie pracovného vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom aj vtedy, keď prebehlo na základe právnej úpravy o dobrovoľnom ukončení (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 1982, Burton, 19/81, Zb. s. 555, bod 9).

31 Nerovnosť zaobchádzania, ktoré je výsledkom zníženia daňovej sadzby na polovicu na sumy vyplácané pri skončení pracovného pomeru, ktoré sú poskytované zamestnaným ženám po dovŕšení 50 rokov a mužom po dovŕšení 55 rokov, predstavuje nerovnosť zaobchádzania z dôvodu pohlavia.

32 So zreteľom na pripomienky talianskej vlády a Komisie Európskych spoločenstiev treba preskúmať, či takáto nerovnosť zaobchádzania spadá pod výnimku stanovenú v článku 7 ods. 1 písm. a) smernice 79/7, na základe ktorej sa táto smernica nedotýka

I - 7484

VERGANI

práva členských štátov vylúčiť z jej pôsobnosti určovanie veku odchodu do dôchodku na účely poskytovania starobného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov a jeho možné dôsledky na iné dávky.

I - 7485

ROZSUDOK

Z 21. 7. 2005 — VEC C-207/04

O trovách

36 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje také ustanovenie, ako je to v konaní vo veci samej, na základe ktorého sa zamestnaným ženám, ktoré dovŕšili vek 50 rokov, a mužom, ktorí dovŕšili vek 55 rokov, s cieľom motivovať ich k dobrovoľnému skončeniu pracovného pomeru poskytuje výhoda v tom, že im vyplatené peňažné sumy z dôvodu skončenia pracovného pomeru sú zdaňované polovičnou sadzbou dane.