C-255/04

proti

Francúzskej republike, v zastúpení: G. de Bergues a A. Hare, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej, * Jazyk konania: francúzština.

I - 5254

KOMISIA/FRANCÚZSKO

SÚDNY DVOR (prvá komora),

1 Komisia Európskych spoločenstiev sa svojím návrhom domáha, aby Súdny dvor určil, že:

— podriadením vydania povolenia umeleckej agentúre so sídlom v inom členskom štáte kritériu záujmu o činnosť agentúry vo vzťahu k potrebám zamestnávania umelcov,

I - 5255

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2006 — VEC C-255/04

— uplatnením právnej domnienky zamestnania na umelca, ktorý má postavenie poskytovateľa služieb so sídlom vo svojom členskom štáte pôvodu, kde obvykle poskytuje podobné služby

si Francúzska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 43 ES a 49 ES.

(ES) č. 1606/98 z 29. júna 1998 (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 308, ďalej len „nariadenie č. 1408/71") stanovuje:

„Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia:

a) nemocenské dávky a dávky v materstve;

b) dávky v invalidite vrátane tých, ktoré sú určené na udržanie alebo zlepšenie zárobkovej schopnosti;

c) dávky v starobe;

d) pozostalostné dávky;

4 Článok 13 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„... na pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje toto nariadenie, sa vzťahujú právne predpisy len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s ustanoveniami tejto hlavy."

5 Podľa článku 14a bodu 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71 „osoba, ktorá je obvykle samostatne zárobkovo činnou osobou na území jedného členského štátu a ktorá vykonáva prácu na území iného členského štátu, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce nebude dlhšie než 12 mesiacov".

Vnútroštátna právna úprava

6 Predmetná francúzska právna úprava sa na jednej strane týka činnosti zamestná­ vania umelcov a na druhej strane činnosti umelcov.

Francúzsky režim upravujúci činnosť zamestnávania umelcov

8 V tejto súvislosti stanovuje článok R. 762-6 zákonníka práce v znení platnom v čase uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, že „všetky dokumenty a informácie o osobe, bezúhonnosti a profesionálnych aktivitách dotknutých osôb, o osobitných podmienkach, za ktorých tieto osoby vykonávajú alebo vykonávali činnosť umeleckého agenta, ako aj o potrebách zamestnávania výkonných umelcov sa oznámia členom komisie [konzultačnej komisie ministra práce vytvorenej podľa článku R. 762-3 zákonníka práce], ktorí sú povinní rešpektovať dôverný charakter informácií, ktoré sa takto dozvedeli".

9 Článok L. 762-3 zákonníka práce bol medzičasom zmenený a doplnený zákonom č. 2005-32 z 18. januára 2005 o programe pre sociálnu súdržnosť (JORF z19. januára 2005, s. 864) a už neobsahuje odkaz na potreby trhu.

— Požiadavka konania prostredníctvom francúzskeho agenta

10 Podľa článku L. 762-9 zákonníka práce v znení platnom v čase uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku „s výnimkou dohody o vzájomnosti medzi Francúzskom a ich krajinou nemôžu zahraniční umeleckí agenti zamestnávať výkonných umelcov vo Francúzsku bez toho, aby konali prostredníctvom francúzskeho umeleckého agenta".

I - 5259

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2006 — VEC C-255/04

KOMISIA/FRANCÚZSKO

14 Článok R. 762-13 tohto zákonníka v znení platnom v čase uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku znie:

„Každá umelecká agentúra je každý mesiac povinná predložiť Direction départe­ mental du travail et de la main-d'œuvre v departemente, kde sa nachádza sídlo agentúry, štatistické informácie o poskytnutých zamestnaniach. ...

..."

15 Po prijatí dekrétu č. 2004-2006 z 8. marca 2004 o vykonávaní činnosti umeleckého agenta štátnymi príslušníkmi členských štátov Európskeho spoločenstva alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a o zmene a doplnení zákonníka práce (druhá časť: Dekréty Conseil d'État) (JORF z 10. marca 2004, s. 4685) sa však články R. 762-15 a R. 762-17 obmedzujú len na stanovenie, že žiadosti umeleckého agenta pochádzajúceho z iného členského štátu musia upresniť „podľa okolností miesto pôsobenia vedľajších kancelárií alebo organizačných zložiek, ktoré má agent v úmysle založiť vo Francúzsku".

Francúzsky režim upravujúci činnosť umelca

..."

Skutkový stav a konanie pred podaním žaloby

17 Po umožnení Francúzskej republike predložiť svoje pripomienky jej Komisia zaslala 26. januára 2000 odôvodnené stanovisko so zdôraznením, že niektoré aspekty vnútroštátnej právnej úpravy týkajúce sa činnosti zamestnávania umelcov a činnosti umelcov, sa zdajú byť v rozpore s článkami 43 ES a 49 ES. Komisia vyzvala tento členský štát, aby dosiahol súlad s povinnosťami, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy ES v lehote dvoch mesiacov od dňa doručenia tohto stanoviska. Keďže Komisia sa neuspokojila s odpoveďou francúzskych orgánov z 28. apríla 2000 a s upresneniami predloženými 29. decembra 2000, 13. marca 2002, 20. februára a 4. septembra 2003, rozhodla sa podať túto žalobu.

I - 5262

KOMISIA/FRANCÚZSKO

O žalobe

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2006 — VEC C-255/04

— nezlučiteľnosti francúzskej právnej úpravy platnej v čase uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku podriaďujúce vydanie povolenia umeleckým agentom so sídlom v inom členskom štáte potrebám zamestnávania umelcov s článkom 49 ES.

20 Druhý žalobný dôvod vyplýva z nezlučiteľnosti francúzskej právnej úpravy platnej v čase uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, ktorá stanovuje, že každá zmluva, ktorou si fyzická alebo právnická osoba zabezpečí za odmenu účasť divadelného umelca na vystúpení, sa pokladá za pracovnú zmluvu, v rozsahu, v akom sa táto právna úprava uplatňuje na umelcov, ktorí sú poskytovateľmi služieb pochádzajúcimi z iného členského štátu (ďalej len „sporná domnienka zamestna­ nia"), s článkom 49 ES.

21 V priebehu písomnej časti konania Komisia vzala späť prvú a druhú časť prvého žalobného dôvodu.

22 Táto žaloba sa preto v súvislosti s článkom 49 ES obmedzuje na preskúmanie tretej a štvrtej časti prvého žalobného dôvodu, ako aj druhého žalobného dôvodu.

O tretej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa požiadavky získať v určitých prípadoch od francúzskych orgánov povolenie bez toho, aby sa brali do úvahy doklady a záruky, ktoré už boli v členskom štáte pôvodu predložené

O štvrtej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa podriadenia vydania povolenia potrebám zamestnávania umelcov

A r g u m e n t á c i a účastníkov konania

27 Komisia tvrdí, že vnútroštátna právna úprava, ktorá podriaďuje vydanie povolenia umeleckým agentom so sídlom v inom členskom štáte potrebám zamestnávania umelcov, predstavuje nezákonnú prekážku práva slobodného poskytovania služieb stanoveného v článku 49 ES.

I - 5265

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2006 — VEC C-255/04

28 Francúzska vláda uznáva existenciu prekážky práva slobodného poskytovania služieb umeleckých agentov so sídlom v inom členskom štáte, ktorú vytýka Komisia, ale upresňuje, že dotknuté ustanovenie bolo medzičasom zmenené a doplnené zákonom č. 2005-32.

O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa spornej domnienky zamestnania

Argumentácia účastníkov konania

33 Komisia tvrdí, že sporná domnienka zamestnania, ktorú je inak ťažké vyvrátiť, je prekážkou slobodného poskytovania služieb, pretože na to, aby sa umelci so sídlom v inom členskom štáte vyhli tomu, aby sa ich zmluva považovala za pracovnú zmluvu, čo by znamenalo podriadenie systému sociálneho zabezpečenia zamest­ nancov, ako aj systému platených dovoleniek, musia preukázať, že nevykonávajú závislú, ale naopak nezávislú činnosť. Táto prekážka je vo vzťahu k cieľom, ktoré sleduje, neprimeraná.

34 Francúzska vláda namieta, že uvedená domnienka nepredstavuje prekážku slobodného poskytovania služieb a ľahko ju možno vyvrátiť. Po prijatí obežníka ministra práce a solidarity DSS/DACI č. 2001/34 z 18. januára 2001 o judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ktorý vysvetľuje právne pojmy nachá­ dzajúce sa v článku 14 ods. 1 pism. a), článku 14a ods. 1 pism. a) a článku 14c nariadenia (EHS) č. 1408/71, jednoduché predloženie formulára E 101 postačuje na vyvrátenie domnienky zamestnania.

35 Okrem toho táto vláda tvrdí, že spornú domnienku zamestnania v každom prípade odôvodňuje všeobecný záujem týkajúci sa sociálnej ochrany umelcov a boja proti skrytej práci.

I - 5267

37 Podľa ustálenej j u d i k a t ú r y č l á n o k 49 ES vyžaduje nielen o d s t r á n e n i e akejkoľvek diskriminácie voči poskytovateľoví služieb z iných členských štátov, ale rovnako odstránenie všetkých obmedzení slobodného poskytovania služieb aj v prípade, že sa uplatňujú bez rozdielu na vnútroštátnych poskytovateľov a poskytovateľov z iných členských štátov, pokiaľ môžu zabraňovať, sťažovať alebo robiť činnosť poskytovateľa so sídlom v inom členskom štáte, kde legálne poskytuje obdobné služby, menej atraktívnou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. júla 1991, Säger, C-76/90, Zb. s. I-4221, bod 12, a z 25. októbra 2001, Finalarte a i., C-49/98, C-50/98, C-52/98 až C-54/98 a C-68/98 až C-71/98, Z b . s. I-7831, bod 28). Z tejto slobody má prospech jednak poskytovateľ, jednak prijímateľ služby (pozri rozsudky z 31. januára 1984, Luisi a Carbone, 286/82 a 26/83, Zb. s. 377, bod 16, a z 13. júla 2004, Komisia/ Francúzsko, C-262/02, Zb. s. I-6569, bod 22).

38 V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že sporná domnienka zamestnania predstavuje, bez ohľadu na to, či je viac alebo menej zložité ju vyvrátiť, prekážku slobodného poskytovania služieb v zmysle článku 49 ES. Aj keď dotknutým umelcom stricto sensu nebráni vykonávať ich činnosť vo Francúzsku nezávislým I - 5268

KOMISIA/FRANCÚZSKO

spôsobom, predstavuje pre nich nevýhodu, ktorá prekáža ich činnostiam poskytovateľov. S cieľom vyhnúť sa tomu, aby sa ich zmluva považovala za pracovnú zmluvu, čo by znamenalo dodatočné náklady vzhľadom na povinnosť platiť vo Francúzsku poistné alebo príspevky z dôvodu poistenia v systéme sociálneho zabezpečenia zamestnancov, ako aj podliehanie systému platených dovoleniek, musia preukázať, že nevykonávajú závislú, ale naopak nezávislú činnosť. Sporná domnienka zamestnania preto na jednej strane odrádza dotknutých umelcov od poskytovania ich služieb vo Francúzsku a na druhej strane odrádza organizátorov francúzskych predstavení od toho, aby týchto umelcov angažovali.

43 Slobodné poskytovanie služieb však m o ž n o obmedziť vnútroštátnou právnou úpravou opodstatnenou dôvodmi uvedenými v článku 46 ods. 1 ES v spojení s článkom 55 ES alebo naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu (pozri v t o m t o zmysle rozsudok z 13. júla 2004, Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 23), pokiaľ neexistuje harmonizačné opatrenie Spoločenstva stanovujúce potrebné kroky na zabezpečenie ochrany týchto záujmov (pozri v t o m t o zmysle v kontexte voľného pohybu tovaru rozsudok z 5. októbra 1994, Centre d'insémination d e la Crespelle, C-323/93, Zb. s. I-5077, bod 31, a tam citovanú judikatúru).

44 V podstate prináleží členským štátom rozhodnúť, na akej úrovni chcú zabezpečiť o c h r a n u takýchto legitímnych záujmov a akým spôsobom sa musí táto úroveň dosiahnuť. M ô ž u t o pritom urobiť iba v rámci obmedzení stanovených Zmluvou a osobitne pri rešpektovaní zásady proporcionality, ktorá požaduje, aby prijaté opatrenia boli schopné zabezpečiť realizáciu sledovaného cieľa a aby nešli nad rámec toho, č o je potrebné na jeho dosiahnutie (pozri najmä rozsudky Säger, už citovaný, b o d 15, a z 13. júla 2004, Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 24).

45 V prejednávanej veci je však n a účely posúdenia dôvodnosti druhého žalobného d ô v o d u Komisie, potrebné preskúmať, či spornú d o m n i e n k u zamestnania, z ktorej vyplýva podriadenie zamestnancov systému sociálneho zabezpečenia, ako aj systému platených dovoleniek, m o ž n o odôvodniť jedným z dôvodov uvedeným v bode 4 3 I - 5270

KOMISIA/FRANCÚZSKO

tohto rozsudku a či je toto opatrenie primerané sledovaným cieľom, alebo či existujú harmonizačné opatrenia Spoločenstva, ktoré takéto odôvodnenie vylučujú.

I - 5271

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2006 — VEC C-255/04

49 Za týchto okolností francúzska vláda nemôže podriadiť dotknutých umelcov vlastnému systému sociálneho zabezpečenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Banks a i., už citovaný, body 41 a 42).

50 Pokiaľ ide, na druhej strane, o právo na platenú dovolenku, je potrebné uviesť, že smernica Rady 93/104/ES z 23. novembra 1993 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. ES L 307, s. 18; Mim. vyd. 05/002, s. 197) upravuje pravidlá v oblasti platených dovoleniek. Tieto pravidlá sa však týkajú len zamestnancov a nie poskytovateľov služieb.

51 Hoci otázka platených dovoleniek dotknutých umelcov nie je harmonizovaná na úrovni Spoločenstva a hoci Francúzska republika v podstate má možnosť takúto ochranu upraviť, je potrebné uviesť, že je ťažké zosúladiť právo na platenú dovolenku pre poskytovateľov služieb (stanovené buď nepriamo na základe domnienky zamestnania, alebo priamo) s konceptom nezávislej činnosti. Právo na dovolenku platenú zamestnávateľom je jednou z najdôležitejších výsad a charakteristík práce v zamestnaneckom pomere. Naopak nezávislá činnosť je charakteristická práve neprítomnosťou takéhoto práva na platenú dovolenku.

52 Pokiaľ ide, po druhé, o cieľ boja proti skrytej práci, je potrebné konštatovať, že skutočnosť, že umelci sú zvyčajne angažovaní prerušovane a na krátke obdobia rôznymi organizátormi predstavení, sama osebe nemôže odôvodniť všeobecné podozrenie na skrytú prácu. Je to tak o to viac v prejednávanej veci, keďže dotknutí umelci sú uznaní ako poskytovatelia služieb so sídlom v ich štáte pôvodu, kde zvyčajne poskytujú podobné služby.

— uplatnením právnej domnienky zamestnania na umelca, ktorý má postavenie poskytovateľa služieb so sídlom vo svojom členskom štáte pôvodu, kde obvykle poskytuje podobné služby

si Francúzska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 49 ES.

O trovách

56 Podľa článku 69 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Súdny dvor rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania. Keďže účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania, je opodstatnené rozhodnúť tak, že každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania.

I - 5273

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2006 — VEC C-255/04

3. Komisia Európskych spoločenstiev a Francúzska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

Podpisy

I - 5274