C-294/04

ROZSUDOK

ZO 16. 2. 2006 — VEC C-294/04

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora) zo 16. februára 2006 *

Vo veci C-294/04,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania codľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Juzgado de lo Social n° 30 de Madrid (Spanielsko) z 5. júla 2004 a doručený Súdnemu dvoru 12. júla 2004, ktorý súvisí s konaním:

Carmen Sarkatzis Herrero

proti

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 29. septembra 2005,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

— Instituto Madrileño de la Salud (Imsalud), v zastúpení: F. Peláez Albendea, splnomocnený zástupca,

— španielska vláda, v zastúpení: E. Braquehais Conesa, splnomocnený zástupca,

— talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Albenzio, avvocato dello Stato,

— vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: E. O'Neill, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci K. Smith, barrister,

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 76/207/ EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Ú. v. ES L 39, s. 40; Mim. vyd. 05/001, s. 187), smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 348, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 110) a smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Ú. v. ES L 145, s. 4; Mim. vyd. 05/002, s. 285).

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pani Sarkatzis Herrero a Instituto Madrileño de la Salud (Madridský inštitút zdravia, Imsalud) v súvislosti s dátumom, ktorý sa mal zohľadniť na výpočet odpracovaných rokov dotknutej osoby v postavení úradníčky, keďže pani Sarkatzis Herrero tvrdí, že treba použiť dátum jej vymenovania, hoci v tom čase bola na materskej dovolenke, a nie dátum jej skutočného nástupu do funkcie po ukončení tejto dovolenky.

I - 1530

SARKATZIS HERRERO

Právny rámec

Právna úprava Spoločenstva

ROZSUDOK

ZO 16. 2. 2006 — VEC C-294/04

5 Článok 8 ods. 1 smernice 92/85 stanovuje:

„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby [tehotné pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode alebo dojčiace pracovníčky] mali nárok na neprerušenú materskú dovolenku v trvaní najmenej 14 týždňov, poskytnutú pred a/alebo po pôrode v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou."

6 Bod 2 článku 11 tej istej smernice nazvaného „Zamestnanecké práva" je formulovaný takto:

„V prípade uvedenom v článku 8 sa musia byť zabezpečiť:

a) práva spojené s pracovnou zmluvou [tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok] popri právach uvedených nižšie pod písmenom b);

9 Rozhodnutím z 3. decembra 1997 Instituto Nacional de la Salud (Národný inštitút zdravia, Insalud) vypísal všeobecné výberové konanie a vydal spoločné podklady pre výberové skúšky na obsadenie viacerých voľných miest rôznych kategórií v rámci sanitárnych inštitúcií podriadených tomuto inštitútu. V časti týkajúcej sa vymenovania a nástupu do služby bod 9 ods. 2 tohto rozhodnutia stanovuje, že vymenovaní kandidáti majú od prvého dňa nasledujúceho po uverejnení roz­ hodnutia o ich vymenovaní mesiac na to, aby zaujali svoje miesto. Na základe odseku 3 toho istého bodu je kandidát, ktorý nezaujme svoje miesto v stanovenej lehote, zbavený všetkých práv vyplývajúcich z jeho účasti na výberovom konaní s výhradou odôvodňujúcej príčiny, ktorú musí posúdiť subjekt, ktorý vypísal výberové konanie.

10 Vnútroštátny súd približuje túto úpravu k ustanoveniam kráľovského dekrétu 118/1991 z 25. januára 1991 o výbere služobných zamestnancov a obsadzovaní voľných miest v zdravotníckych zariadeniach sociálneho zabezpečenia (Real Decreto sobre selección de personal estatutario y provisión de plazas en las Instituciones Sanitarias de la Seguridad Social, BOE č. 33 zo 7. februára 1991, s. 4325), ktorého článok 12 ods. 5 stanovuje, že úspešní uchádzači, ktorí nepredložia doklady požadované v oznámení o výberovom konaní v stanovenej lehote, nemôžu byť s výnimkou prípadu vis maior vymenovaní.

I - 1533

ROZSUDOK

ZO 16. 2. 2006 — VEC C-294/04

Spor vo veci samej a prejudiciáble otázky

1 1 Pani Sarkatzis Herrero bola zamestnaná ako dočasný zamestnanec na Insalud a následne, v dôsledku presunu právomocí a dotknutých sanitárnych služieb spojeného z prechodom zamestnancov, na Imsalud.

16 V prvom rade vnútroštátny súd uvádza, že na nadobudnutie a užívanie služobných práv sa vyžaduje nástup do služby, že vnútroštátne právne predpisy nepredpokladajú žiadnu výnimku zohľadňujúcu také situácie, akou je situácia žalobkyne vo veci samej, a že v danom prípade dotknuté orgány materstvo pracovníčky pripodobnili vis maior alebo odôvodňujúcej príčine, ktoré umožňujú odložiť nástup do služby.

17 Vnútroštátny súd z t o h o vyvodzuje, ž e na jednejstrane si predĺženie lehoty stanovenej na prevzatie funkcie takejto pracovníčky vyžaduje podanie žiadosti, a teda existuje riziko, že bude zamietnuté, a že na druhej strane táto pracovníčka plne nadobudne úžitok zo svojich práv až po ukončení materskej dovolenky. Právo na odmenu a na dávky sociálneho zabezpečenia tak vzniká až nástupom do služby a postup odpracovaných rokov dotknutej osoby je v porovnaní s ostatnými úspešnými uchádzačmi z toho istého výberového konania, ktorí si skutočne prevzali svoje funkcie v predpokladanom čase, oneskorený.

18 V druhom rade vnútroštátny súd konštatuje, že žalobkyňa vo veci samej, ktorá už pracovala pre Imsalud v rámci dočasného zamestnania, bola v nadväznosti na vymenovanie na stále miesto povýšená, hoci formálne išlo o nové prijatie do zamestnania.

19 Zo všetkých týchto prvkov vyvodzuje, že rozhodnutie Imsalud sporné vo veci samej nie je v súlade s článkom 11 bodom 2 písm. a) smernice 92/85.

I - 1535

ROZSUDOK

ZO 16. 2. 2006 — VEC C-294/04

I - 1536

SARKATZIS HERRERO

zamestnankyne alebo zamestnankyne zamestnanej na dobu neurčitú v prípade, že pracovnoprávny vzťah existuje, no pracovníčka z dôvodu materskej dovolenky nevykonáva pracovné úlohy, jedno z práv na povýšenie v zamestnaní, na ktorého výkon nemôže mať vplyv skutočnosť, že pracovníčka je na materskej dovolenke?

3. Má dočasná zamestnankyňa, ktorá je v čase získania stáleho miesta na materskej dovolenke, ak sa v konkrétnom prípade uplatnia uvedené ustanovenia, najmä ustanovenia o rovnosti zaobchádzania s mužmi a ženami týkajúce sa prístupu k zamestnaniu, alebo ak zamestnanecký vzťah už existuje, nárok nastúpiť na svoje miesto a získať postavenie úradníčky so všetkými s tým spojenými právami, ako napríklad právom na začatie služobného postupu a počítanie odpracovaných rokov od tohto okamihu, a za rovnakých podmienok ako ostatní uchádzači, ktorí získali takéto miesto, bez ohľadu na to, či na základe uplatniteľných ustanovení vnútroštátneho práva môže byť v jej prípade výkon práv spojených so skutočným vykonávaním služby prerušený až do skutočného nástupu do služby?"

O prejudiciálnych otázkach

23 Na úvod je vhodné poukázať na to, že keďže položené otázky všeobecne odkazujú na ustanovenia práva Spoločenstva v oblasti materskej dovolenky a rovnosti zaobchá­ dzania s mužmi a ženami, je na účely odpovede na tieto otázky potrebné určiť relevantné právne normy Spoločenstva.

28 Situácia pani Sarkatzis Herrero, charakteristická vznikom nového pracovnopráv­ neho vzťahu počas materskej dovolenky, sa totiž jasne odlišuje od pokračovania v pôvodnom zamestnaní alebo rovnocennom zamestnaní po skončení takejto dovolenky.

29 Všetky oprávnené subjekty, ktoré S ú d n e m u dvoru predložili pripomienky, navyše pripúšťajú, že existuje podstatný rozdiel medzi situáciou d o č a s n é h o zamestnanca a situáciou úradníka.

30 N á s t u p úradníka d o služby podľa režimu uplatniteľného v predmetnej veci totiž závisí od úspešného absolvovania výberového konania a od rozhodnutia o vymenovaní. Okolnosť, že pani Sarkatzis Herrero bola pred materskou dovolenkou a po nej zamestnaná v rovnakej inštitúcii, nemá z tohto hľadiska význam.

I - 1538

SARKATZIS HERRERO

31 Z toho vyplýva, že medzi dvoma po sebe nasledujúcimi situáciami pani Sarkatzis Herrero nie je právna nadväznosť a na žalobkyňu vo veci samej teda treba hľadieť tak, že tým, že sa stala úradníčkou, získala nové zamestnanie, a nie tak, že by opätovne začala vykonávať predchádzajúce zamestnanie.

36 Ako poukázala generálna advokátka v bode 34 svojich návrhov, článok 2 ods. 1 smernice 76/207 zakazuje akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia a články 3 a nasi, tejto smernice vymedzujú oblasti, v ktorých nesmie dochádzať k žiadnej diskriminácii. Takto je zakázaná priama a nepriama diskriminácia, pokiaľ ide o podmienky prístupu k zamestnaniu vrátane kritérií výberu a podmienok prijímania do zamestnania, o prístup k všetkým typom a všetkým úrovniam profesijnej orientácie, odbornú prípravu, vyššiu odbornú prípravu a preškoľovanie, ako aj o pracovnú prax, podmienky zamestnania a práce a účasti v organizácii zastupujúcej pracovníkov alebo iné osoby.

37 Pri výkone práv zverených v súlade s článkom 2 ods. 3 smernice 76/207 nemožno so ženami zaobchádzať znevýhodňujúco, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu a ich pracovné podmienky, keďže uvedená smernica sa v tejto súvislosti zameriava na zabezpečenie podstatnej a nie formálnej rovnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 1998, Thibault, C-136/95, Zb. s. I-2011, bod 26).

38 Uplatnenie ustanovení týkajúcich sa ochrany tehotnej ženy teda nemôže mať za následok znevýhodňujúce zaobchádzanie, pokiaľ ide o prístup takejto ženy k zamestnaniu, a teda neumožňuje zamestnávateľovi odmietnuť zamestnať tehotnú uchádzačku z dôvodu, že zákaz-práce z dôvodu tejto tehotnosti by mu neumožnil prideliť ju hneď od začiatku a na obdobie jej tehotnosti na miesto, ktoré sa má obsadiť na neurčitú dobu (rozsudok z 3. februára 2000, Mahlburg, C-207/98, Zb. s. I-549, bod 27).

39 N a p o k o n , pokiaľ ide o zohľadnenie obdobia materskej dovolenky vo vzťahu k prístupu k vyššej úrovni pracovnej hierarchie, Súdny dvor rozhodol, že pracovníčka je vo svojom pracovnoprávnom vzťahu chránená proti každému znevýhodňujúcemu zaobchádzaniu z dôvodu, že čerpá alebo čerpala materskú

I - 1541

ROZSUDOK

ZO 16. 2. 2006 — VEC C-294/04

43 Je potrebné upresniť, že ani zo spisového materiálu, ani z informácií, ktoré na pojednávaní poskytla španielska vláda, nie je možné s istotou určiť, či zamestnanci, ktorí boli ako žalobkyňa vo veci samej pred vymenovaním za úradníkov zamestnaní ako dočasní zamestnanci, majú v čase nadobudnutia postavenia úradníka právo na započítanie odpracovaných rokov v predchádzajúcom zamestnaní, zahŕňajúcej prípadnú materskú dovolenku, a ak áno, či sa tieto odpracované roky zohľadňujú pri napredovaní v stupňoch služobného postupu týchto zamestnancov.

47 Vzhľadom n a predchádzajúce úvahy je v h o d n é na prvú a tretiu otázku odpovedať tak, že smernica 76/207 bráni vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré neprizná­ vajú pracovníčke čerpajúcej materskú dovolenku rovnaké práva ako práva priznané ostatným úspešným u c h á d z a č o m z t o h o istého výberového konania, pokiaľ ide o podmienky prístupu k služobnému postupu úradníka, tým, že odkladajú jej nástup do funkcie v závislosti o d skončenia tejto dovolenky bez toho, že by zohľadnili dĺžku trvania tejto dovolenky n a výpočet odpracovaných rokov tejto pracovníčky.

O trovách

48 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, bráni vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré nepriznávajú pracovníčke čerpajúcej materskú dovolenku rovnaké práva ako práva priznané ostatným úspešným uchádzačom z toho istého výberového konania, pokiaľ ide o podmienky prístupu

I - 1543