C-489/04

JEHLE, WEINHAUS KIDERLEN

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora) zo 7. septembra 2006 *

Vo veci C-489/04,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Verwaltungsgericht Sigmaringen (Nemecko) z 28. septembra 2004 a doručený Súdnemu dvoru 29. novembra 2004, ktorý súvisí s konaním:

Alexander Jehle, Weinhaus Kiderlen

proti

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 15. decembra 2005,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

— Alexander Jehle, Weinhaus Kiderlen, v zastúpení: A. H. Meyer a B. Klaus, Rechtsanwälte,

— grécka vláda, v zastúpení: V. Kontolaimos a K. Marinou, splnomocnení zástupcovia,

— talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci D. Del Gaizo, avvocato dello Stato,

— cyperská vláda, v zastúpení: C. Likourgos a A. Markoulli, splnomocnení zástupcovia,

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Komisie (ES) č. 1019/2002 z 13. júna 2002 o obchodných normách na olivový olej (Ú. v. ES L 155, s. 27; Mim. vyd. 03/036, s. 44) zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1176/2003 z 1. júla 2003 (Ú. v. EÚ L 164, s. 12; Mim. vyd. 03/039, s. 211, ďalej len „nariadenie č. 1019/2002").

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Jehle, Weinhaus Kiderlen (ďalej len „žalobca vo veci samej") a spolkovou krajinou Bádensko-Württembersko týkajúceho sa práva žalobcu vo veci samej obchodovať s olivovým olejom metódou nazývanou „bag in the box".

Právny rámec

3 Nariadenie Rady č. 136/66/EHS z 22. septembra 1966 o vytvorení spoločnej organizácie trhu s olejmi a tukmi (Ú. v. ES 1966, 172, s. 3025; Mim. vyd. 03/001, s. 77), zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1513/2001 z 23. júla 2001 (Ú. v. ES L 201, s. 4; Mim. vyd. 03/033, s. 197, ďalej len „nariadenie č. 136/66"), vo svojom článku 1 ods. 1 stanovuje, že sa musí vytvoriť spoločná organizácia trhu s olejnatými semenami, olejnatými plodmi, rastlinnými olejmi a tukmi a olejmi a tukmi z rýb alebo morských cicavcov. Odsek 2 tohto článku obsahuje zoznam produktov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 136/66, medzi ne patrí aj olivový olej.

I - 7513

ROZSUDOK

ZO 7. 9. 2006 — VEC C-489/04

Oleje získané z plodov olivových stromov výlučne mechanickými alebo inými fyzikálnymi spôsobmi, ktoré nemajú za následok zmenu oleja, ktoré nepodliehali žiadnej inej technologickej operácii okrem opláchnutia, dekantácie, odstredenia alebo filtrácie, s vylúčením olejov získaných s použitím rozpúšťadiel alebo s použitím adjuvansov vyznačujúcich sa chemickou alebo biochemickou aktivitou alebo procesov reesterifikácie a akýchkoľvek zmesí s olejmi iných druhov.

I - 7514

JEHLE, WEINHAUS KIDERLEN

Panenské olivové oleje sa klasifikujú a označujú takto:

a) Extra panenský olivový olej

Panenský olivový olej s maximálnou voľnou kyslosťou vyjadrenou ako kyselina olejová 0,8 g na 100 g, ktorého ostatné vlastnosti musia byť v súlade s vlastnosťami stanovenými pre túto kategóriu.

6. Olej z olivových výliskov

Olej získaný zmiešavaním rafinovaného oleja z olivových výliskov a panenského olivového oleja okrem lampantového olivového oleja s obsahom volnej kyslosti vyjadreným ako kyselina olejová najviac 1 g na 100 g, ktorého ostatné vlastnosti musia byť v súlade s vlastnosťami stanovenými pre túto kategóriu."

7 Článok 1 nariadenia č. 1019/2002 stanovuje:

„1. Bez toho, aby tým bola dotknutá smernica 2000/13/ES, toto nariadenie stanovuje špecifické normy na obchodovanie s olivovými olejmi a s olejmi z olivových výliskov uvedenými v bode 1 písm. a) a písm. b), v bodoch 3 a 6 prílohy k nariadeniu č. 136/66/EHS na maloobchodnej úrovni.

2. Na účely tohto nariadenia „maloobchodná úroveň" znamená predaj konečnému spotrebiteľovi oleja, tak ako je uvedené v odseku 1, ponúkaného v prirodzenom stave alebo nachádzajúceho sa v potravinách."

8 Článok 2 nariadenia č. 1019/2002 znie:

1 1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (Ú. v. ES L 109, s. 29; Mim. vyd. 15/005, s. 75) zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/89/ES z 10. novembra 2003 o označovaní zložiek prítomných v potravinách (Ú. v. EÚ L 308, s. 15; Mim. vyd. 015/007, s. 661, ďalej len „smernica 2000/13") má podľa odôvodnenia č. 4 za cieľ stanovenie pravidiel Spoločenstva všeobecnej povahy uplatňujúcich sa horizontálne na všetky výrobky uvádzané na trh.

12 Táto smernica zakotvuje zásady, ktoré sa musia dodržiavať pri používaných označeniach a metódach (článok 2), ako aj zoznam údajov, ktoré musia byť povinne uvedené na označeniach všetkých potravín, ako napríklad názov, pod ktorým sa výrobok predáva, zoznam zložiek a doba minimálnej trvanlivosti (článok 3). Podmienky a výnimky v súvislosti s týmito údajmi obsahujú články 4 až 17.

I - 7517

ROZSUDOK

ZO 7. 9. 2006 — VEC C-489/04

13 Článok 14 smernice 2000/13 stanovuje, že ak sa potraviny ponúkajú na predaj konečnému spotrebiteľovi alebo hromadnému stravovaciemu zariadeniu bez pred¬ balenia, alebo ked sa potraviny balia na žiadosť spotrebiteľa v priestoroch predajne, alebo sa predbalia s cieľom priameho predaja, prijmú členské štáty podrobné pravidlá týkajúce sa spôsobov uvádzania údajov, ktoré sú povinné a môžu rozhodnúť o tom, aby sa všetky alebo niektoré z týchto údajov nevyžadovali za predpokladu, že je zabezpečená dostatočná informovanosť zákazníka.

Spor vo veci samej a préjudiciable otázky

17 Nariadenie č. 1019/2002 bolo prijaté na doplnenie smernice 2000/13, ktorá sa naďalej uplatňuje v oblastiach, ktoré nie sú osobitne upravené týmto nariadením. Článok 14 smernice 2000/13 umožňuje ponúkať konečnému spotrebiteľovi na predaj potraviny bez predbalenia a splnomocňuje členské štáty rozhodnúť o podmienkach, za ktorých musia byť povinné údaje uvádzané.

18 Okrem toho žalobca vo veci samej uviedol, že spotrebiteľovi je formou predaja nazývanou „bag in the box" zabezpečená porovnateľná ochrana, ako pri ponuke olivového oleja na predaj obmedzenej len na predaj baleného oleja. Táto forma predaja predovšetkým zabezpečuje, že sa nebude predávať olej nízkej kvality v dôsledku prímesí alebo s falošnými dokladmi o pôvode.

19 Vnútroštátny súd si však v tejto súvislosti nie je istý najmä tým, či je možné bez väčšej námahy opakovane plniť plastikové vrece a ešte tým, že spotrebiteľ nevidí etiketu umiestnenú na tomto vreci, ale len kópiu tejto etikety umiestnenú na nádobe, v ktorej sa vrece nachádza.

I - 7519

ROZSUDOK

ZO 7. 9. 2006 — VEC C-489/04

20 Landratsamt Ravensburg nesúhlasí s výkladom, ktorý predložil žalobca vo veci samej. Landratsamt Ravensburg tvrdí, že článok 2 prvý odsek nariadenia č. 1019/2002 obsahuje zákaz ponúkať konečnému spotrebiteľovi nebalený olivový olej.

O prejudiciálnych otázkach

O prvej a druhej otázke

22 Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či nariadenie č. 1019/2002 a predovšetkým jeho článok 2 prvý odsek sa majú vykladať v tom zmysle, že podľa predpisov v tomto ustanovení olivové oleje a oleje z olivových výliskov môžu byť ponúkané konečnému spotrebiteľovi len balené.

23 Treba konštatovať, že tvrdenie obhajované žalobcom vo veci samej, podľa ktorého predaj nebaleného olivového oleja a oleja z olivových výliskov je predsa len dovolený, pretože cieľom nariadenia č. 1019/2002 je prijať len obchodné normy pre balený olivový olej a olej z olivových výliskov, pričom do rozsahu pôsobnosti nepatrí obchodovanie s uvedenými nebalenými olejmi.

24 Právnym základom nariadenia č. 1019/2002 je totiž článok 35a nariadenia č. 136/66, ktorého odsek 1 prvý pododsek stanovuje, že obchodné normy týkajúce sa najmä kvalitatívneho triedenia, balenia a ponuky sa môžu stanoviť vzhľadom na výrobky uvedené v článku 1 tohto nariadenia. Všetky výrobky uvedené v tomto článku 1, medzi ktoré patrí aj olivový olej a olej z olivových výliskov, sú identifikované pomocou opisu tovarov a čísiel položiek spoločného colného sadzobníka v rámci

I - 7521

JEHLE, WEINHAUS KIDERLEN

28 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že o k r e m výnimky uvedenej v p r e d c h á d z a j ú c o m b o d e olivové oleje a oleje z olivových výliskov m ô ž u byť p o n ú k a n é k o n e č n ý m spotrebiteľom len vtedy, ak sú v súlade s n o r m a m i uvedenými v článku 2 p r v o m odseku nariadenia č. 1019/2002 a najmä s požiadavkou balenia, n a ktorú sa t o t o ustanovenie odvoláva. Podľa článku 35a o d s . 1 d r u h é h o p o d o d s e k u nariadenia č. 136/66 totiž v prípade, že obchodné normy sú stanovené, potom výrobky na ktoré sa vzťahujú, sa môžu predávať iba v súlade s uvedenými normami.

29 Takýto výklad nie je vyvrátený podmienkou uvedenou v článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1019/2002, podľa ktorej sa stanovujú obchodné normy pre olivové oleje a oleje z olivových výliskov „bez toho, aby tým bola dotknutá smernica 2000/13/ES".

30 Podľa odôvodnenia č. 1 nariadenia č. 1019/2002 osobitné pravidlá označovania uvedené v tomto nariadení dopĺňajú pravidlá stanovené v smernici 2000/13, ktoré sú ustanoveniami všeobecnej povahy uplatňujúce sa horizontálne na všetky potraviny uvádzané na trh. To znamená, že odkaz v článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1019/2002 na smernicu 2000/13 nemožno chápať v tom zmysle, že stanovuje odchýlku alebo výnimku od špecifických noriem tohto nariadenia v oblasti označovania olivových olejov a olejov z olivových výliskov, ale v tom zmysle, že má za cieľ zabezpečiť okrem dodržiavania týchto špecifických noriem aj zachovávanie všeobecnejších noriem zakotvených v smernici 2000/13.

31 V oblasti označovania olivových olejov a olejov z olivových výliskov sa teda ustanovenia smernice 2000/13, ktoré napríklad stanovujú povinnosť uvádzať čistú

34 Treťou otázkou položenou subsidíarne sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 2 prvý odsek nariadenia č. 1019/2002 možno vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie nezakazuje obchodovanie takým spôsobom, ktorý používa žalobca vo veci samej (metóda nazývaná „bag in the box").

I - 7524

JEHLE, WEINHAUS KIDERLEN

35 Žalobca vo veci samej uviedol, že p o s t u p nazývaný „bag in t h e b o x " je s c h o p n ý zabezpečiť spotrebiteľovi o b d o b n ú o c h r a n u a k o p o n u k a olivového oleja n a predaj o b m e d z e n á len n a predaj vopred baleného olivového oleja. Z t o h t o d ô v o d u sa vnútroštátny s ú d pýta, či osobitosti t o h t o spôsobu obchodovania by mohli byť v rozpore s týmto zákazom.

36 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v konaní podľa článku 234 ES, ktoré je založené na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, je pre každé posúdenie konkrétneho skutkového stavu príslušný vnútroštátny súd. Teda Súdny dvor nie je oprávnený rozhodovať o skutkovom stave vo veci samej alebo použiť ním vykladané predpisy Spoločenstva na vnútroštátne opatrenia alebo situácie, lebo tieto otázky patria výlučne do príslušnosti vnútroštátneho súdu (rozsudok z 9. júna 2005, HLH Warenvertrieb a Orthica, C-211/03, C-299/03 a C-316/03 až C-318/03, Zb. s. I-5141, bod 96).

37 Súdny dvor však môže vnútroštátnym súdom poskytnúť spôsoby výkladu práva Spoločenstva, ktoré im môžu pomôcť v uplatňovaní predpisu Spoločenstva (rozsudok z 23. októbra 1975, Matisa Maschinen, 35/75, Zb. s. 1205, bod 3).

42 Za týchto podmienok sa nemožno odvolávať, ako žalobca vo veci samej, na eventuálny súlad balenia, z ktorého sa prelieva olivový olej a olej z olivových výliskov s požiadavkami na maximálny objem, otvárací systém a označovanie, ktoré sú uvedené v článku 2 prvom odseku nariadenia č. 1019/2002. Požiadavka vybavenia vhodným otváracím systémom totiž má podľa odôvodnenia č. 2 nariadenia č. 1019/2002 za cieľ garantovať pravosť olivového oleja a zahŕňa aj skutočnosť, že balenie môže otvoriť len samotný konečný spotrebiteľ.

I - 7526

JEHLE, WEINHAUS KIDERLEN

43 Rovnako nemožno tvrdiť, to čo Komisia Európskych spoločenstiev, že taký spôsob obchodovania, o aký ide vo veci samej, sa musí považovať za povolený v prípade, ak nádoby, do ktorých sa prelieva olej, spĺňajú požiadavky stanovené v článku 2 prvom odseku nariadenia č. 1019/2002 pokiaľ ide o maximálny objem, otvárací systém a označovanie. Upevnenie adekvátneho otváracieho systému na samotnú nádobu až v čase odovzdania tovaru konečnému spotrebiteľovi nie je vhodné, lebo neumožňuje dosiahnuť cieľ sledovaný vybavením týmto systémom v rozsahu, v akom existuje riziko porušenia pôvodu olivového oleja a oleja z olivových výliskov v čase pred odovzdaním tovaru.

44 Okrem toho, ak posudzujeme prípustnosť spôsobu obchodovania skúmaním nádob, ktoré vo veci samej prinášajú spotrebitelia a do ktorých sa olivový olej a olej z olivových výliskov prelieva v mieste predaja, bol by spôsob obchodovania v niektorých prípadoch povolený a v iných nepovolený napriek tomu, že neexistuje rozdiel v podstate. Takéto riešenie by spôsobovali ťažkosti pri každej kontrole dodržiavania nariadenia č. 1019/2002.

1. Nariadenie Komisie (ES) č. 1019/2002 z 13. júna 2002 o obchodných normách na olivový olej, zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1176/2003 z 1. júla 2003, a predovšetkým jeho článok 2 prvý odsek treba vykladať v tom zmysle, že podl'apredpisov v tomto ustanovení olivové oleje a oleje z olivových výliskov môžu byť ponúkané konečnému spotrebiteľovi len balené.

2. Článok 2 prvý odsek nariadenia č. 1019/2002 zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 1176/2003 treba vykladať v tom zmysle, že zakazuje taký spôsob obchodovania, aký používa žalobca vo veci samej, ktorý nespĺňa požiadavky stanovené v tomto ustanovení.

Podpisy

I - 7528