C-27/04

KOMISIA/RADA

STANOVISKO GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 19. mája 2004 1

I - Úvod ako odpoveď na odporúčania prijaté Radou na základe článku 104 ods. 7 ES a tak isto analogické „závery" Rady týkajúce sa Nemecka.

1. V tejto právnej veci, v ktorej sa konanie začalo na základe žaloby podanej 27. januára 2004, Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrušil sériu opatrení prijatých Radou v rámci konaní o nadmernom deficite Francúzska a Nemecka, ktoré sa začali na základe článku 104 ES. 4. Čo sa týka žalovanej, Rada okrem toho, že namieta dôvodnosť návrhov Komisie, úvo­ dom namieta neprípustnosť žaloby, vznáša­ júc dve série námietok, ktoré je potrebné ihneď preskúmať. 2. Žalobkyňa po prvé navrhuje zrušenie toho, čo označuje ako „rozhodnutia" Rady neprijať voči Francúzskej republike a Spolkovej republike Nemecko, opatrenia odporúčané Komisiou na základe článku 104 ods. 8 a 9 ES, rozhodnutia, ktoré boli prijaté na záver schôdzky Rady „Všeobecných zále­ žitostí" z 25. novembra 2003 (ďalej len „napadnuté negatívne rozhodnutia"). II — O prípustnosti žaloby

3. Po druhé, žalobkyňa napáda „závery", ku ktorým prišla Rada v priebehu uvedenej 5. Námietky vznesené Radou sa týkajú schôdzky 25. novembra 2003 týkajúcej sa prípustnosti žaloby v časti, v ktorej je pred­ hodnotenia opatrení prijatých Francúzskom metom neprijatie opatrení odporúčaných Komisiou na základe článku 104 ods. 8 a 9, a aj v časti žaloby zameranej proti „záverom" 1 — lazyk prednesú: taliančina. z 25. novembra 2003.

I - 6653

11. Podľa názoru Rady však tento rozsudok nie je relevantný v danom prípade, keďže r i e š e n i e d a n é Súdnym d v o r o m je v skutočnosti uplatniteľné výlučne na oso­ bitné znaky protidampingových konaní 7. Podľa názoru Rady, skutočnosť, ktorú a teda nemení inak tradičnú judikatúru Komisia v danej veci napáda, je v podstate opačného významu. nečinnosť Rady, ktorá je pričítateľná tej skutočnosti, že väčšina, ktorá je nevyhnutná na prijatie určitých aktov, nebola získaná. Za takýto stav však môže Súdny dvor uložiť sankciu len podľa konania a za podmienok uvedených v článku 232 ES. 12. Zalobkyňa odpovedá, že v systéme zalo­ ženom článkom 104 ES hlasovanie, ktorým Rada zaujíma postoj k odporúčaniu Komisie, ktorého predmetom je prijatie konštatovania uvedeného v odseku 8 alebo výzvy uvedenej v odseku 9, je v každom prípade rozhodnu­ tím — pozitívnym alebo negatívnym, podľa výsledku — a teda rozhodnutím napadnu- 8. V danej veci takéto podmienky neboli teľným v súlade s ustálenou súdnou praxou splnené, najskôr preto, že Rada nebola Eurocoton. vopred upozornená Komisiou; potom a najmä z toho dôvodu, že Rada nemala právnu povinnosť prijať rozhodnutia zmie­ 2 — Rozsudok z 30. septembra 2003, Eurocoton a i.„ C-76/01 P, Zb. nené v odsekoch 8 a 9 článku 104 ES. s. I-10091.

I - 6654

KOMISIA/RADA

15. Nakoniec a stále trvajúc na právnom názore založenom na nezákonnosti negatív­ neho rozhodnutia v zmysle článku 104 ods. 9 ES, Komisia uvádza dodatočné tvrdenie. Podľa jej názoru sa totiž negatívne hlasovanie Rady o tomto bode prejavuje tým, že ide 18. Musím spresniť, že v tomto bode Zmluva o akt, ktorý má právne účinky, a teda ide ES neprebrala jasné pravidlo, ktoré vyplývalo o akt napadnuteľný, keďže vyjadruje odmiet­ nutie Rady pokračovať ďalej v konaní stano­ venom zmluvou, hoci podmienky, na ktoré 3 — Pozri uznesenie z 21. júna 2000, Francúzsko/Komisia, sa viaže táto ďalšia etapa, boli splnené. C-514/99, Zb. s. I-4705, body 48 a nasl.

I - 6655

STANOVISKO GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-27/04

z článku 35 tretí odsek Zmluvy ESUO , a že 21. V skutočnosti takáto neprípustnosť je na strane druhej ustálená súdna prax Spolo­ úplne zjavná, ako som práve uviedol (bod čenstva neumožňuje vyriešiť s určitosťou 17), ak by sme z uvedeného vyvodili záver uvedený kvalifikačný problém. v tom zmysle, že neprijatie rozhodnutí odporúčaných Komisiou by sa malo posúdiť ako nečinnosť zo strany Rady.

19. Ak je pravdou, že v minulosti Súdny dvor rozhodol, že neprijatie aktu navrhnu­ 22. Myslím si však, že z uvedeného vyplýva tého Komisiou Radou je nečinnosťou, a teda záver o neprípustnosti žaloby, aj keď by sme nečinnosťou inštitúcie, za ktorú môže byť chceli nasledovať postup Súdneho dvora uložená sankcia v rámci konania uvedeného v rozsudku Eurocoton a považovať neprijatie v článku 175 Zmluvy (po zmene článok 232 aktov odporúčaných Komisiou za Radou ES) 5 , tento záver sa naopak nezdá zlučiteľný implicitne zamietajúce rozhodnutie. s nedávnym už citovaným rozsudkom Euro- coton, v ktorom Súdny dvor posúdil nepri­ jatie aktu navrhnutého Komisiou ako impli­ citné zamietavé rozhodnutie.

28. V dôsledku toho je potrebné sa v danom prípade domnievať, že hlasovanie z 25. 25. Hlavne, ak správne tomu rozumiem, na novembra 2003 predstavuje „zaujatie určenie, či ide o napadnutel'ný akt, treba si postoja" (negatívneho) Rady k spomenutým podľa Súdneho dvora položiť otázku, i) či odporúčaniam Komisie. Rada zaujala postoj k návrhu alebo k odporúčaniu Komisie (body 57 až 59); ii) či tento postoj je negatívny a konečný (body 63 až 65); iii) nakoniec, či má právne účinky (body 66 a 67).

29. Je ťažšie sa vyjadriť k tomu, či zaujatie postoja Rady má „konečný" charakter, pre­ tože overenie tejto podmienky spočíva nie na „akte", ale presnejšie na „zaujatí negatívneho postoja", t. j . na neprijatí aktu.

26. Aby sa uplatnilo v danom prípade toto kritérium, je potrebné najskôr určiť, či Rada svojím hlasovaním z 25. novembra 2003 „zaujala stanovisko" k odporúčaniam Komi­ sie, ktoré sa týkali prijatia konštatovania uvedeného v článku 104 ods. 8 ES a výzvy 30. V prvom prípade možno povedať, že uvedenej v článku 104 ods. 9 ES voči v zásade konečný charakter sa musí hodnotiť Francúzsku a Nemecku. vzhľadom k vonkajším účinkom aktu a k jeho dosahom (presnejšie konečným) na právnu situáciu, ktorá je jej predmetom.

34. V tejto právnej veci presne Súdny dvor neodsúdil Radu za to, že prijala negatívne „zaujatia postojov", teda aktov napadnuteľ- ných v zmysle článku 173 Zmluvy ES (po zmene článok 230 ES), ale za protiprávnu nečinnosť, ktorú mala odstrániť tým, že by prijala nevyhnutné akty tak, ako to urobila 32. V opačnom prípade by mohla byť potom. A prirodzene preto, že si zachovala prípadne inštitúcii uložená sankcia za proti­ právomoc rozhodovať v danej oblasti, a to aj právnu nečinnosť (samozrejme vždy za tej po uplynutí lehoty určenej v zmluve 9 . podmienky, že akt mal byť prijatý v určenej lehote), ale pokiaľ si zachová ešte právomoc prijímať platne a užitočne akt odporúčaný Komisiou, pochybujem, že „zaujatie postoja" môže byť považované za konečné, a teda môže byť napadnuteľným aktom.

36. Ďalej poukazujem na to, že Súd prvého stupňa tiež spresnil, že „iba mlčanie inštitú­ 38. Pri tej príležitosti úvodom možno zdô­ cie nemôže mať (záväzné právne účinky, razniť, že článok 104 ES zveril Rade právo­ ktoré môžu z neho urobiť napadnuteľný akt), moc vysloviť sa o odporúčaniach Komisie okrem toho prípadu, keď je tento dôsledok bez akéhokoľvek obmedzenia v čase a že teda výslovne určený ustanovením práva Spolo­ je to nariadenie, akt sekundárneho práva, čenstva." 11 [neoficiálny preklad]. Tiež ak ktorý stanovil „lehoty na uplatnenie konania „právo Spoločenstva určuje v konkrétnych týkajúceho sa nadmerných deficitov s cieľom osobitných prípadoch, že mlčanie inštitúcie zaručiť jeho rýchle a účinné uplatnenie" má hodnotu rozhodnutia, ak táto inštitúcia [neoficiálny preklad] (dvanáste odôvodne­ bola požiadaná o to, aby zaujala postoj, a keď nie). sa nevyslovila po uplynutí určitej lehoty, (naopak) ak neexistujú takéto výslovné usta­ novenia určujúce lehotu, po uplynutí ktorej implicitné rozhodnutie je považované za prijaté a ktoré určujú obsah tohto roz­ hodnutia, potom sa nečinnosť inštitúcie nemôže porovnávať s rozhodnutím, s výnimkou toho, že by spochybnila systém 39. Ďalej určenie týchto lehôt bolo stano­ súdnych konaní vytvorený Zmluvou" 12 vené v r o z h o d n u t í Európskej rady [neoficiálny preklad]. z Amsterdamu, ktoré tvorí spolu s už 13 citovaným nariadením „Pakt stability" a ktoré teda tvorí aspoň základnú výkladovú pomôcku. Táto rezolúcia však práve spres­ ňuje to, že sporné lehoty sú určené výlučne na urýchlenie konania, a rezolúcia sa obme­ dzuje na „dôrazné žiadanie" (a nezaväzuje 37. Z tohto hľadiska teraz ide o overenie teda formálne) Radu k tomu, aby ich toho, či po daných „zaujatiach postojov" dodržiavala 1 4 . a hoci lehoty stanovené nariadením

45. Všeobecnejšie kritérium koherencie systému hovorí v prospech tohto zmyslu. Čiže by bolo nelogické domnievať sa, že oneskorenie, aj keď minimálne, Rady pri 42. Sama Komisia to uznala na zasadnutí prijatí aktu z toho dôvodu, že je nemožné a tiež je to potvrdené v bode 6 sporných získať predpísanú väčšinu, ju môže zbaviť „záverov", v ktorom Rada vyhlásila, že chce právomoci prijať akt, ak to výslovne nebolo prerušiť konanie, a vyhradila si možnosť zakotvené v textoch. Celkom zjavne by prijať vynechané odporúčania. z toho vyplývala hrozba vážneho zásahu do samotného života Spoločenstva, pretože možnosť, že Rada nedosiahne nevyhnutné väčšiny (bez toho, že by sa hovorilo o vyžadovanej jednomyseľnosti!), tvorí za určitého predpokladu súčasť skôr fyziológie systému ako jeho patológie.

43. Ale takýto výklad sa javí ako podopretý aj článkom 10 ods. 2 nariadenia č. 1467/97, na základe ktorého Rada „okamžite prijme rozhodnutie" — a teda rovnako po uplynutí lehoty stanovenej v článku 5 — výzve na základe článku 104 ods. 9 ES, ked „úkon 46. Ako som už povedal, v takýchto prípa­ dotknutého členského štátu ako odpoveď na doch podmienky protiprávnej nečinnosti odporúčania, ktoré sú mu adresované Rady budú prípadne splnené, ale Rada

I - 6660

KOMISIA/RADA

1. Stanoviská účastníkov konania

49. To isté je potrebné konštatovať o výzve podľa článku 104 ods. 9 ES — opakujem — ako to sama Komisia uznala na pojednávaní 52. Tak ako som už poukázal, podľa Rady a ako vyplýva aj zo sporných „záverov" z 25. žaloba Komisie je tiež neprípustná v časti, novembra 2003 (pozri vyššie, bod 42). v ktorej napáda legálnosť „záverov" prijatých

I - 6661

STANOVISKO GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-27/04

Radou 25. novembra 2003, pokiaľ ide ložiť Rade nové odporúčania na základe o konania týkajúce sa nadmerných deficitov článku 104 ods. 7, 8 alebo 9 ES. Francúzska a Nemecka.

53. Podľa názoru Rady neprípustnosť 57. Komisia odpovedá v tom zmysle, že ak, vyplýva zo skutočnosti, že predmetom žaloby tak ako tvrdí Rada, prerušenie konaní mali byť v skutočnosti akty čisto politického o nadmerných deficitoch Francúzska charakteru, ktoré môžu, ale nemusia byť a Nemecka má automaticky za následok prijaté. neprijatie rozhodnutí odporúčaných Komi­ siou, nemožno porozumieť tomu, prečo Rada pociťovala potrebu rozhodnúť formálne o takomto prerušení v bode 6 záverov namiesto toho, aby sa obmedzila na prijatie aktu o automatickom a dokončenom pre­ rušení konania. 54. Ďalej tieto „závery" nemajú žiaden právny účinok, a teda nemôžu byť napadnu- teľné podľa článku 230 ES, keďže sa obme­ dzujú na to, že konštatujú stav napredovania konaní týkajúcich sa nadmerných deficitov Francúzska a Nemecka po hlasovaní Rady.

2. Posúdenie 63. So zreteľom na tento cieľ usudzujem, že je užitočné najskôr ukázať veľmi schema­ ticky, že v týchto „záveroch" Rada: a) pripomína prvky, ktoré vzala do úvahy, keď hodnotila rozpočtovú situácii, najmä nový náležitý hospodársky rámec (bod 1); b) 60. Pred tým, než sa pustím do posúdenia zaznamenáva opatrenia, ktoré prijal dot­ týchto argumentov, musím najskôr pripome­ knutý členský štát po odporúčaní, ktoré mu núť, že na základe ustálenej súdnej praxe bolo určené na základe článku 104 ods. 7 ES žaloba uvedená v článku 230 ES „smeruje k (bod 2); c) vyjadruje uspokojenie nad verej­ zabezpečeniu, v súlade s ustanoveniami ným záväzkom daným dotknutým členským článku 164 [Zmluvy po zmene článok 220 štátom prijať všetky nevyhnutné opatrenia na ES], dodržiavania práva pri výklade to, aby deficit bol znížený pod hranicu 3% a uplatňovaní zmlúv" 15 a že „bolo by HDP najneskôr v roku 2005 (bod 3); d) v rozpore s týmto cieľom vykladať restrik­ vyjadruje odporúčania o opatreniach, ktoré tivne podmienky prípustnosti žaloby, obme­ treba prijať na to, aby sa dosiahol tento cieľ dziac jej rozsah iba na kategórie aktov (bod 4); e) oznamuje, že sa rozhodla na uvedených v článku 189 [Zmluvy po zmene základe spomenutých odporúčaní a záväzkov článok 249 ES]" 16 [neoficiálny preklad]. daných dotknutým členským štátom neroz­ Z toho vyplýva, že „žalobou o zrušenie teda hodnúť v tomto štádiu na základe odporú­ musí byť možné napadnúť všetky ustanove­ čania vyjadreného Komisiou v súlade nia prijaté inštitúciami, ktoré majú právne s článkom 104 ods. 9 ES (bod 5); f) rozhodla účinky, nech majú akýkoľvek charakter alebo prerušiť na určitý čas konanie týkajúce sa akúkoľvek formu" 1 7 [neoficiálny preklad]. nadmerných deficitov, tvrdiac však, že je pripravená prijať rozhodnutie na základe článku 104 ods. 9 ES na základe odporúčania Komisie, ak dotknutý členský štát nekonal v súlade so záväzkami zmienenými v týchto záveroch tak, ako to vyplýva z hodnotenia uvedeného v bode 7 (bod 6); g) nakoniec vyzýva dotknutý členský štát, aby vypracoval 61. Rovnako atypické opatrenie, akým sú správu každých šesť mesiacov o plnení týchto sporné „závery" v danej veci, sa môže záväzkov (bod 7). považovať za napadnuteľný akt, samozrejme za podmienky, že má právne účinky.

65. Naopak, časť, ktorá sa mi zdá ako rozhodujúca pre zodpovedanie otázky, ktorú 69. Okrem toho, postupujúc týmto spôso­ sme položili, je časť bezprostredne nasledu­ bom, ktorý je ešte k tomu aktom, ktorý júca po tom istom bode 6. zmluva nepredvída (t. j . presne povedané napadnuté „závery"), Rada tiež zmenila pod­ statným spôsobom odporúčanie, ktoré prijala pred tým, na základe článku 104 ods. 7 ES tým, že určila nový a odlišný proces ozdra­ vovania utvorený nie na tom, čo predpisuje toto odporúčanie, ale na zmienených jedno­ stranných záväzkoch. 66. Rada tvrdí, že je pripravená „prijať roz­ hodnutie na základe článku 104 ods. 9 na základe odporúčania Komisie, ak by [dot­ knutý členský štát] nekonal v súlade so záväzkami uvedenými v týchto záveroch tak, ako to vyplýva z hodnotenia uvedeného v bode 7 nižšie" 1 8 [neoficiálny preklad]. 70. Totiž týmito „závermi" Rada na jednej strane predĺžila konečnú lehotu, kedy verejný deficit má byť znížený pod hranicu 3%, stanovenú v článku 1 protokolu o nadmerných deficitoch; na strane druhej a v dôsledku toho zmenila dôležitosť poža­ dovaných ozdravujúcich opatrení. 67. „Záväzok", o ktorom sa pojednáva v tejto časti, však nie je ničím iným ako jedno­ stranným záväzkom uvedeným v bode 3 napadnutých „záverov" a Francúzsko a Nemecko sa zaviazali mimo rámca urče­ ného odporúčaniami Rady. 71. Čiže v prípade Francúzska „závery" až do finančného roku 2005 predlžujú plynutie 18 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. lehoty, ktorá mu bola určená na zníženie

I - 6664

KOMISIA/RADA

deficitu a ktorej uplynutie vo finančnom (alebo 2004 najneskôr)20,a menia v dôsledku roku 2004 určilo odporúčanie Rady prijaté na toho vo veľmi veľkej miere opatrenia, ktoré základe článku 104 ods. 7 ES.. majú byť prijaté s cieľom uskutočniť ozdra­ venie v lehote.

75. Je však určite možné tvrdiť, ako uvádza Komisia, že vyššie označené zmeny boli 73. Rovnako pokiaľ ide o Nemecko, „závery" nevyhnutným dôsledkom neexistencie roz­ predlžujú lehotu na zníženie deficitu na hodnutia o odporúčaniach Komisie a že Rada finančný rok 2005, lehotu, ktorej uplynutie odporúčanie Rady v súlade s článkom 104 ods. 7 ES stanovilo vo finančnom roku 2003 20 — Účastníci konania sa odvolávajú na rok 2004 v priebehu tohto konania. Zdá sa však, že vyplýva z textov priamy odkaz na rok 2003. Odporúčanie v súlade s článkom 104 ods. 7 totižto odporúča nemeckým orgánom „uplatniť... ich rozpočtový 19 — Odporúčanie prijaté na základe článku 104 ods. 7 odporúča plán na rok 2003, ktorého... cieľom je zníženie deficitu Francúzsku znížiť deficit aspoň o 0,5 % HVP alebo viac, ak je verejnej správy na úroveň 23/4%HVP v roku 2003" [neofi­ to nevyhnutné. V danom prípade v súvislosti s novými ciálny preklad] a najmä vykonanie oznámených opatrení za hospodárskymi podmienkami nato, aby Francúzsko dodržalo týmto cieľom do výšky 1 % HVP, tak isto ďalších kompen­ toto odporúčanie, by malo v skutočnosti pristúpiť v priebehu začných opatrení prípadne nevyhnutných „tak, aby sa verejný roku 2004 k zníženiu deficitu o 1,5% HVP. Pozri bod 2 ods. 6 deficit znížil v roku 2003 na predpokladanú úroveň" vyjadrenia dôvodov odporúčania Komisie pre rozhodnutie [neoficiálny preklad]. Rady v súlade s článkom 104 ods. 9 ES [SEC (2003) 1121 21 — Na základe údajov z novembra 2003 dosiahol totiž vzťah v konečnom znení] („Úplné zníženie deficitu upraveného medzi deficitom a HVP úroveň 4,2% (pozri odporúčanie o konjunkturálne zmeny nevyhnutné nato, aby sa nominálny Komisie urobené vzhľadom k rozhodnutiu Rady v súlade deficit znížil pod úroveň 3% HVP v roku 2004, možno vyčísliť s článkom 104 ods. 9 ES, SEC (2003) 1316 v konečnom znení, približne na 1,5 percentuálneho bodu HVP" [neoficiálny vyjadrenie dôvodov, ods. 7, pod „Rozpočtová úprava v roku preklad]). 2003").

78. Ihneď spresňujem v tejto súvislosti, že napriek výsledkom predchádzajúcej analýzy a záveru o prípustnosti prvej časti žaloby 82. Čo sa týka negatívnych rozhodnutí považujem za vhodné, za predpokladu, že o opatreniach, ktoré sa prijímajú na základe Súdny dvor by sa nestotožnil s mojím článku 104 ods. 9 ES, Rada porušila Zmluvu názorom, preskúmať všetky dôvody Komisie. tým, že hlasovala o opatreniach odporúča-

I - 6666

KOMISIA/RADA

ných Komisiou bez toho, že by vopred prijala 86. Ale aj keď by sa pripustila existencia konštatovanie uvedené v odseku 8 tohto povinnosti odôvodnenia, Rada odpovedá, že istého článku. Okrem toho, tieto negatívne jej závery z 25. novembra 2003 sú dostatoč­ rozhodnutia sú tiež nedostatočne odôvod­ ným odôvodnením pre neprijatie odporúčaní nené tak, že odôvodnenie nemôže zaručiť Komisie. dodržiavanie článku 253 ES.

2. Posúdenie 83. Rada zasa v podstate uvádza, že aj po prijatí rozhodnutí stanovených v článku 104 ods. 6 a ods. 7 ES Zmluva nijako neobme- d z u j e prijať n á v r h y obsiahnuté v odporúčaniach Rady podľa ods. 8 a 9 87. Budem skúmať oddelene dôvody Komi­ uvedeného článku, naopak, tak ako vyplýva sie týkajúce sa neprijatia konštatovania z textu i z ducha týchto ustanovení, v tejto uvedeného v článku 104 ods. 8 ES a dôvody súvislosti má širokú právomoc voľnej úvahy. týkajúce sa porušenia článku 104 ods. 9 ES.

84. Rada okrem toho nesúhlasí s tým, že a) Článok 104 ods. 8 ES prijatie rozhodnutia v súlade s článkom 104 ods. 8 ES je nevyhnutnou podmienkou na hlasovanie a prípadné prijatie rozhodnutia v zmysle ods. 9. 88. Najskôr pripomínam, že v zmysle článku 104 ods. 8 ES „ak sa Rada presvedčí, že sa v priebehu stanovenej lehoty nedosiahlo nijaké účinné opatrenie, môže tieto odporú­ čania zverejniť.

92. Naopak to, čo je sporné, sú podmienky 96. Zdá sa, že aj anglická 2 4 a portugalská 25 na ktoré sa viaže „konštatovanie", na ktoré sa verzia sú lepšie zlučiteľné s týmto druhým odvoláva v prvej časti vety odseku 8, osobitne výkladom, s ktorým sa Komisia inak stotož- je potrebné stanoviť jeho predmet a skúmať, či je Rada povinná toto vykonať, keď jej Komisia zaslala odporúčanie v tomto zmysle. 22 — Zdá sa, že nemecké znenie tohto ustanovenia je podobné: „Stellt der Rat fest, daß seine Empfehlungen innerhalb der gesetzten Frist keine wirksamen Maßnahmen ausgelöst haben, so kann er seine Empfehlungen veröffentlichen". 23 — Pozri napríklad talianske znenie: „Il Consiglio, qualora determini che nel periodo prestabilito non sia stato dato seguito effettivo alle sue raccomandazioni, può rendere pubbliche dette raccomandazioni"; španielske znenie: „Cuando el Consejo compruebe que no se han seguido efectivamente sus recomendaciones en el plazo fijado, el Consejo podrá hacerlas públicas"; holandské znenie: „Wan- neer de Raad vaststelt dat binnen de voorgeschreven periode geen effectief gevolg aan zijn aanbevelingen is gegeven, kan hij zijn aanbevelingen openbaar maken". 93. O prvom bode musím povedať, že nie je 24 — „Where it establishes that there has been no effective action dosť jasné, aký je presný predmet skúmania in response to its recommendations within the period laid down, the Council may make its recommendations public". Rady, pretože porovnávanie medzi rôznymi 25 — „Sempre que verificar que, na sequência das suas recomen- jazykovými verziami sporného ustanovenia dações, não foram tomadas medidas eficazes no prazo estabelecido, o Conselho pode tornar públicas as suas umožňuje pripustiť dva rôzne výklady. recomendações".

99. Samozrejme, pokiaľ sa týka samotného predmetu, Rada môže dokonca zamietnuť 103. Ako som už poukázal, Komisia tvrdí, že odporúčanie Komisie. Naopak, podľa môjho negatívne rozhodnutie týkajúce sa tohto názoru, nemôže urobiť to, že sa zdrží, ako odseku je chybné, pretože Rada ho prijala v danom prípade, posúdenia opatrení prija­ bez toho, že by pred tým konštatovala, že tých dotknutým členským štátom po uply­ dotknutý členský štát nepodnikol „žiaden nutí dňa alebo lehoty označených účinný úkon" v súlade s článkom 104 ods. 8 v odporúčaní odseku 7. ES.

I - 6669

STANOVISKO GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-27/04

104. Toto konštatovanie, podľa názoru 8. Rovnako ak nedodržanie (odporúčaní Komisie, je totiž nevyhnutnou etapou kona­ Rady) bolo skutočne „úmyselné" posledná nia týkajúceho sa nadmerných deficitov, veta článku 7 už citovaného nariadenia určeného k zachovaniu práv na obhajobu určuje „urýchlený postup", čo bude viesť dotknutého členského štátu. V opačnom určite k skráteniu lehôt, ale rovnako podľa prípade tento členský štát, pred prípadným mňa k preskočeniu určitých procesných etáp. prijatím výzvy v súlade s odsekom 9, by bol zbavený možnosti uplatniť svoj názor s cieľom preukázať, že opatrenia, ktoré prijal, sú účinné.

108. Vo všetkých týchto prípadoch aj vzhľa­ dom na to, že uverejnenie odporúčaní prijatých na základe odseku 7 sa odteraz uskutoční nezávisle od rozhodnutia Rady, konštatovanie vyžadované odsekom 8 by sa 105. Musím však uznať, že takýto striktný obmedzilo len na čisto formálnu povinnosť, výklad vzťahov medzi odsekmi 8 a 9 článku zbavenú akejkoľvek užitočnosti a viedlo by 104 ma nepresvedčuje. k zbytočnému spomaleniu priebehu konania.

114. Nakoniec sa tiež nemožno odvolávať na 111. Úprimne sa mi zdá ťažko tvrdiť, že toto skutočnosť smerujúcu proti základnej riešenie je v súlade so systémom založeným myšlienke, ktorú som už predostrel, a to touto zmluvou. Nepopieram, opakujem, že síce, že tento odsek sa odvoláva na nedodr­ dodržiavanie odseku 8 je povinnosťou Rady, žanie odporúčaní, ktoré „pretrváva". Použitie ale myslím si, že ak neexistuje takáto tohto slovesa, predpokladá, že sa pristúpilo povinnosť, potom dôsledkom nemôže byť k predbežnému preskúmaniu v súlade ochromenie celého konania, ale naopak s odsekom 8, pretože len po takomto prípadné konštatovanie protiprávnosti nečin­ preskúmaní by malo zmysel hovoriť nosti Rady. o „pretrvávaní" nedodržiavania, v prípade, keď nedodržiavanie by trvalo i naďalej.

117. Z uvedeného vyvodzujem, že pokiaľ ide 120. Okrem toho rozhodnutie o prerušení o túto právnu vec, Rada mohla hlasovať týchto konaní tiež neobsahuje, ako ďalej tvrdí o odporúčaní predloženom Komisiou podľa Komisia, nevyhnutné odôvodnenie. odseku 9 aj za nedostatku predbežného skonštatovania podľa odseku 8.

118. Subsidíarne pokiaľ ide o moje závery týkajúce sa prípustnosti žaloby, navrhujem 121. Ďalej a všeobecnejšie, sporné „závery" teda, aby Súdny dvor vyhlásil, že žaloba boli prijaté v rozpore s pravidlami Komisie proti negatívnemu rozhodnutiu o hlasovaní. Rada totiž skonštatovala prijatie prijatému Radou v súlade s článkom 104 týchto záverov na základe väčšiny potrebnej ods. 9 ES je nedôvodná. na prijatie rozhodnutí na základe článku 104 ods. 9 ES, hoci vzhľadom na obsah „záverov" a na štádium, v ktorom sa ocitlo konanie o nadmerných deficitoch, bolo nutné sa podriadiť spôsobom hlasovania uplatniteľ- ným na rozhodnutia prijaté na základe článku 104 ods. 7 ES. B — O „záveroch" z 25. novembra 2003

1. Stanoviská účastníkov konania

122. Nakoniec Komisia uvádza, že tým, že si Rada vybrala zásah prostredníctvom atypic­ 119. Komisia tvrdí, že rozhodnutie kého aktu, akými sú napadnuté „závery", o prerušení konania, ktoré sa týka nadmer­ Rada porušila zmluvu a najmä jej článok 104.

I - 6672

KOMISIA/RADA

I - 6673

STANOVISKO GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANO — VEC C-27/04

2. Posúdenie 133. Naopak s väčším presvedčením zdieľam názor Rady, podľa ktorého má právomoc, za situácie, ktorú som práve popísal, zmeniť odporúčania, ktoré prijala na základe článku 104 ods. 7 ES.

130. Počas skúmania prípustnosti tejto žaloby som sa už začal zaoberať určitými otázkami, ktoré som si položil (pozri bod 64 a nasi.). Na tomto mieste sa vraciam k týmto otázkam preto, aby som ich dôkladne pre­ skúmal v rámci dôvodov prednesených 134. Najskôr poznamenávam, že na základe Komisiou k predmetu sporu. všeobecnej zásady, právomoc inštitúcii prijať určený akt obsahuje nevyhnutne právomoc zmeniť tento akt, samozrejme za dodržania ustanovení o výkone jej právomocí.

131. S týmto cieľom je najskôr potrebné sa pýtať, či Rada mala právomoc prerušiť uvedené konanie a tak isto zmeniť odporú­ 135. Podľa mojej mienky opačný záver sa čania prijaté pred tým na základe článku 104 presadzuje, len ak sa preukázalo, že akt, ods. 7 ES, hoci Komisia už Rade odporučila o ktorého zmene sa uvažuje, sa začleňuje do konať v súlade s odsekom 9 uvedeného rámca konania prísne u p r a v e n é h o článku. a charakterizovaného povinnosťou pre inšti­ túciu, ktorá má právomoc konať, prijať akt podľa procesnej postupnosti v stanovenej lehote, pričom uvedená inštitúcia stráca svoju rozhodujúcu právomoc, akonáhle táto lehota uplynie.

132. V prvom bode, pripomínam, nie je vôbec jasné, či v danej veci Rada mohla prerušiť konanie týkajúce sa nadmerných deficitov. Prikláňam sa však skôr ku kladnej odpovedi. Ak je pravdou, že nariadenie stanovuje len dva prípady prerušenia kona­ 136. Ako som sa však už snažil dokázať (bod nia, zdá sa mi rozumné nazdávať sa, že toto 38 a nasi., bod 41 a nasi.), uplynutie lehôt nevylučuje iné možnosti prerušenia konania, stanovených nariadením na prijatie opatrení prísne odôvodnené nepredvídateľnými požia­ určených v rámci konania týkajúceho sa davkami a v súlade s účelnosťou zmluvy nadmerných deficitov nespôsobuje stratu a nariadenia. rozhodovacej právomoci Rady.

138. Jasne totiž vyplýva z odseku 9, že Rada vôbec nie je povinná sa podriadiť odporúča­ niam vyjadreným Komisiou podľa uvedeného odseku, a teda prijať rozhodnutie, ktoré Komisia nástojčivo žiada. Rovnako je to 141. Nakoniec nemohlo by sa tiež namietať, v prípade, ak Rada — na rozdiel od toho, že článok 10 ods. 2 nariadenia č. 1467/97 čo sa udialo v danej veci — pristúpila ku určuje, že ak opatrenia prijaté štátom ako konštatovaniu uvedenému v odseku 8. odpoveď na odporúčanie, ktoré jej bolo určené v súlade s článkom 104 ods. 7 ES, sú nedostatočné, Rada „prijme okamžite rozhodnutie" podľa odseku 9. Je totiž zjavné, že toto ustanovenie je zamerané vzhľadom na situáciu, ktorú predvída, na preskočenie určitých procesných etáp, ktoré predchá­ dzajú rozhodnutiu Rady podľa odseku 9. Aj v tomto prípade však uvedené nebráni zachovaniu podmienok určených pre prijatie tohto rozhodnutia — ako to potvrdzuje 139. Obmedziac sa na splnomocnenie Rady 26 presne odkaz na odsek 9 — prirodzene vykonávať rozhodovaciu právomoc , odsek vrátane podmienok týkajúcich sa spomenu­ 9 jej zveruje v skutočnosti široký priestor na tých právomocí Rady. voľnú úvahu, aby rozhodla, či a ako vykonáva túto právomoc. Teda bolo by možné prí­ padne diskutovať o tom, či diskrečná právo­ moc bola vykonávaná v hraniciach, ktoré stanovila pre podobné prípady ustálená súdna prax Spoločenstva, ale nemožno popierať existenciu v jej zásade.

26 — Ako je známe, ustanovenie určuje: „il Consiglio può 142. V dôsledku toho, ak Rada nie je decidere"; „peut décider"; „podrá decidir"; „pode decidir"; „may decide"; „kann der Rat beschließen"; „kan de Raad povinná splniť odporúčania vyjadrené Komi­ besluiten"; atď. siou podľa odseku 9, treba z toho vyvodiť, že

I - 6676

KOMISIA/RADA

151. Takýto nárok totiž predstavuje zjavné 155. Subsidíame, žalobu treba vyhlásiť za zneužitie konania, kedže, ako sme už skôr dôvodnú, pokiaľ ide o neprijatie konštatova­ videli, Rada tým, že prijala sporné „závery", nia uvedeného v odseku 8 tohto istého neupozornila v zmysle odseku 9 týkajúceho článku, a za nedôvodnú, čo sa týka neprijatia sa opatrení zameraných na zníženie deficitu, upozornenia uvedeného v odseku 9. ale opravila odporúčania účinné v súlade s odsekom 7.

156. Naopak žalobu treba vyhlásiť za prí­ pustnú a dôvodnú, pokiaľ ide o „závery" z 25. 152. Vzhľadom na vyššie uvedené považu­ novembra 2003, ktoré sa týkajú Francúzska jem za zrejmé, že prijatie „záverov" Rady a Nemecka. z 25. novembra 2003 bolo postihnuté vadou spočívajúcou v nedodržaní podstatných for­ málnych náležitostí vyžadovaných zmluvou.

V — O trovách konania 153. Z uvedeného teda vyvodzujem záver, že žalobe Komisie treba vyhovieť v časti, v ktorej sú jej predmetom spomenuté „závery."

157. V zmysle článku 69 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak účastníci majú úspech v niektorých častiach predmetu konania a súčasne v iných častiach predmetu konania nemajú úspech, Súdny dvor môže rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. IV — Záverečné úvahy

subsidíarne žaloba je

— dôvodná v časti, ktorá sa týka neprijatia konštatovania stanoveného v odseku 8 toho istého článku a

— nedôvodná v časti, ktorá sa týka neprijatia výzvy určenej v odseku 9.

2. Žaloba je prípustná a dôvodná v časti, ktorá sa týka „záverov" z 25. novembra 2003 o Francúzsku a Nemecku.

V dôsledku toho tieto „závery" musia byť zrušené.

3. Rada a Komisia znáša každá svoje vlastné trovy konania". I - 6678