← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·Rozsudok·20.9.2011

T-75/04

ZamietaMení
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62004TJ0075

Rozsudok

Všeobecného súdu (druhá komora) z 20. septembra 2011 – Arch Chemicals a i./Komisia

(spojené veci T‑75/04 a T‑77/04 až T‑79/04)

„Žaloba o neplatnosť – Politika hygieny – Uvádzanie biocídnych výrobkov na trh – Nariadenie (ES) č. 2032/2003 – Neexistencia osobnej dotknutosti – Neprípustnosť“

Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Možnosť byť osobne dotknutý všeobecným rozhodnutím – Podmienky – Nariadenie Komisie, ktoré upravuje vykonávacie ustanovenia pracovného programu na preskúmanie všetkých existujúcich účinných látok – Žaloba podaná výrobcami účinných látok – Neexistencia osobnej dotknutosti – Neprípustnosť (článok 230 štvrtý odsek ES; nariadenie Komisie č. 2032/2003) (pozri body 47 – 51, 57 – 59, 62, 63)

Predmet

Návrh na zrušenie článku 3, článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 3, článku 10 ods. 2 druhého pododseku, článku 11 ods. 3, článku 13, článku 14 ods. 2 a prílohy II nariadenia Komisie (ES) č. 2032/2003 zo 4. novembra 2003 o druhej fáze 10‑ročného pracovného programu uvedeného v článku 16 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES o uvádzaní biocídnych prípravkov na trh a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1896/2000 (Ú. v. EÚ L 307, s. 1; Mim. vyd. 03/41, s. 92)

Výrok

1.

Žaloby sa zamietajú.

2.

Spoločnosti Arch Chemicals, Inc., Arch Timber Protection Ltd, Rhodia UK Ltd, Sumitomo Chemical (UK) plc a Troy Chemical Co. BV znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania Európskej komisie, vrátane trov súvisiacich s konaním o nariadení predbežného opatrenia, pokiaľ ide o spoločnosť Sumitomo Chemical (UK) plc.

3.

Európsky parlament, Rada Európskej únie, Holandské kráľovstvo a European Chemical Industry Council (CEFIC) znášajú svoje vlastné trovy konania.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok T-75/04 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik