T-425/04

žalobkyňa vo veci T-444/04,

* Jazyk konania: francúzština.

II - 2106

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

Bouygues SA, so sídlom v Paríži,

Bouygues Télécom SA, so sídlom v Boulogne-Billancourt (Francúzsko),

žalovanej,

II - 2107

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

ktorú v konaní podporujú:

Francúzska republika, v zastúpení: vo veci T-450/04 E. Belliard, G. de Bergues, A.-L. Vendrolini a J.-C. Niollet a vo veci T-456/04 G. de Bergues, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastník konania vo veciach T-450/04 a T-456/04,

vedľajší účastníci konania vo veci T-444/04,

France Télécom SA, so sídlom v Paríži, v zastúpení: pôvodne A. Gosset-Grainville a S. Hautbourg, neskôr S. Hautbourg, advokáti,

vedľajší účastník konania vo veciach T-450/04 a T-456/04,

ktorých predmetom sú návrhy na zrušenie rozhodnutia Komisie 2006/621/ES z 2. au- gusta 2004 o štátnej podpore, ktorú Francúzsko poskytlo spoločnosti France Télécom (Ú. v. EÚ L 257, s. 11),

II - 2109

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

Okolnosti predchádzajúce sporu

I — Finančná situácia spoločnosti France Télécom od roku 2001 do roku 2004

1 Až do roku 1990 spadala činnosť spoločnosti France Télécom SA (ďalej len „FT“) pod riaditeľstvo francúzskeho ministerstva pôšt a telekomunikácií. FT bola v roku 1991

II - 2110

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

založená ako verejnoprávna právnická osoba a od 31. decembra 1996 má postave- nie akciovej spoločnosti. Od októbra 1997 je FT kótovaná na burze. V čase prijatia rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto sporu, vyvíjala FT aktívnu činnosť v oblasti dodávky sietí a poskytovania telekomunikačných služieb hlavne vo Francúzsku, pre- dovšetkým v odvetví fixných hlasových liniek, ako aj v odvetví mobilných telefónov, internetu, dátových a iných služieb z oblasti informatiky prostredníctvom svojich dcérskych spoločností Orange, Wanadoo a Equant. V roku 2002 účasť Francúzskej republiky na základnom imaní FT dosahovala 56,54 %.

mala finančné ťažkosti, čo v súčasnosti nie je aktuálne, štát by urobil opatrenia nutné na ich vyriešenie. Oživujete povesti o zvýšení imania… Nie, istotne nie! Iba tvrdím, že v príhodnom okamihu urobíme adekvátne opatrenia. Ak to bude potrebné…“

5 Podľa polročného finančného výkazu zverejneného 12. septembra 2002, obrat spo- ločnosti FT vykazoval vzrast o 10 % v porovnaní s rovnakým posudzovaným obdo- bím v roku 2001, pričom prevádzkový zisk pred započítaním amortizácie (ďalej len „Ebitda“) predstavoval 6,87 miliardy eur, teda vzrast o 13,3 % podľa existujúcich úda- jov a o 9,8 % podľa približných údajov, a zisk z operácií predstavoval 3,18 miliardy eur s nárastom podľa približných údajov o 15 %. Zisk po odpočítaní finančných nákladov (1,75 miliardy eur), avšak ešte pred započítaním daní, akcií a menšinových podielov, okrem mimoriadnych položiek, bol 718 miliónov eur oproti 271 miliónom k 30. júnu 2001. Voľný prevádzkový tok peňažných prostriedkov predstavoval 3,6 miliardy eur s nárastom o 15 % v porovnaní s prvým polrokom 2001. FT v tom istom čase potvrdila, že jej vlastné imanie sa k 30. júnu 2002 dostalo do záporu vo výške 440 miliónov eur.

6 Dňa 12. septembra 2002 francúzske orgány zverejnili, že prijali demisiu predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa FT (ďalej len „bývalý PPGR FT“).

7 Vo svojej tlačovej správe o finančnej situácii FT z 13. septembra 2002, francúzske orgány vyhlásili:

„Po mimoriadnych stratách konštatovaných v prvom polroku naráža [FT] na problém nedostatku vlastného imania. Takáto finančná situácia oslabuje potenciál [FT]. [Fran- cúzska] vláda je teda odhodlaná prevziať svoju zodpovednosť v plnom rozsahu…

II - 2113

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

9 Dňa 19. novembra 2002 francúzske orgány zaslali Komisii „oznámenie“, ktoré jed- nak opisuje aktuálnu finančnú situáciu FT zdôrazňujúc, že „jej operačné výkony sú výborne“ a jednak informuje o ich úmysle zúčastniť sa na obnovení kapitálu FT za trhových podmienok, pričom vysvetľujú, akým spôsobom prispejú k realizácii plánu oživenia FT. V tomto oznámení francúzske orgány najmä spresnili, že:

„s cieľom poskytnúť [FT] potrebnú úroveň riadenia, aby sa čo najlepšie a v čo naj- výhodnejšom čase presadila na trhu, [francúzsky] štát je pripravený čo najskôr sa podieľať na zvýšení základného imania formou akcionárskej pôžičky, ktorá v okamihu predaja nových akcií bude mať podobu základného imania. Výška tejto pôžičky bude zodpovedať úplnej alebo čiastočnej účasti [francúzskeho] štátu na budúcom zvýšení základného imania a môže dosiahnuť 9 [miliárd eur]. Tento úver bude dočasný a jeho konverzia sa musí uskutočniť prostredníctvom akcií. Použije sa len v prípade potreby [FT]. Tento úver bude navyše taxatívne vymedzený aktuálne platnými trhovými pod- mienkami a úroky budú zahrnuté do základného imania.

[Francúzsky] štát na svoju účasť na pláne oživenia [FT] hodlá využiť ERAP, [fran- cúzsky] verejný priemyselný a obchodný podnik, ktorý poskytne [FT] akcionársku pôžičku a predpokladá sa, že po tom, čo bude táto pôžička zmenená na základné imanie, sa stane dôležitým akcionárom [FT]. Keďže verejná účasť tohto verejného inštitútu v [FT] bude predstavovať jeho aktíva, dlhy z dlhopisov budú jeho pasíva. Výber ERAP-u odráža vôľu [francúzskeho] štátu jasne určiť schválené úsilie týkajúce sa štátneho majetku tým, že ho zadelí poverenej organizácii.“

„Minister hospodárstva… potvrdzuje, že [francúzsky] štát bude podporovať akčný plán schválený predstavenstvom [FT] 4. decembra [2001]. 1) Skupina [FT] je súdržnou priemyselnou skupinou, ktorej výkonnosť je pozoruhodná. V súčasnosti však [FT] musí riešiť problém nevyváženej finančnej štruktúry, nedostatku vlastného kapitálu a nedostatku strednodobých zdrojov. Takáto situácia je výsledkom neúspešných, zle spravovaných investícií realizovaných v minulých obdobiach, spľasnutia telekomu- nikačnej ‚bubliny‘ a vo všeobecnosti sú výsledkom obratu na trhoch. Túto situáciu ešte zhoršila skutočnosť, že [FT] nemala inú možnosť financovania svojho rozvoja než zadĺžením. 2) [Francúzsky] štát, ktorý je väčšinovým akcionárom, požiadal nové vedenie podniku, aby obnovilo finančnú rovnováhu [FT] pri zachovaní integrity sku- piny… 3) So zreteľom na akčný plán vypracovaný vedením podniku a perspektívy návratnosti investície sa [francúzsky] štát bude podieľať na zvýšení vlastného kapitálu z 15 miliárd eur v pomere zodpovedajúcom jeho podielu na kapitále, čo predstavuje investíciu 9 miliárd eur. [Francúzsky] štát ako akcionár mieni takýmto spôsobom konať ako uvedomelý investor [obozretný investor – neoficiálny preklad]. [FT] musí stanoviť pravidlá a časový harmonogram zvýšenia svojho vlastného imania. [Fran- cúzska] vláda má záujem na tom, aby táto operácia prebehla s maximálnym možným ohľadom na situáciu akcionárov jednotlivcov a akcionárov zamestnancov [FT]. S cie- ľom umožniť [FT] uskutočniť operáciu na trhu v čo najpríhodnejšom okamihu, je štát pripravený uvažovať o svojej účasti na zvýšení vlastného kapitálu poskytnutím [FT] dočasného úveru úročeného za trhových podmienok. 4) Celý podiel [francúzskeho] štátu v ERAP-e, verejnom priemyselnom a obchodnom podniku, sa prevedie do [FT]. Tento podnik sa zadĺži na finančných trhoch kvôli financovaniu podielu [francúz- skeho] štátu na zvýšení vlastného kapitálu [FT].“

16 Dňa 4. marca 2003 sa začalo so zvyšovaním základného imania podľa plánu Ambition 2005. Dňa 24. marca 2003 FT uskutočnila zvýšenie základného imania o 15 miliárd eur. Francúzska republika na túto operáciu prispela sumou 9 miliárd eur pomerne na základe svojho podielu na základnom imaní FT. Sumu vo výške 6 miliárd eur zabezpečilo bankové odborové združenie zložené z 21 bánk. Táto ­operácia sa skončila 11. apríla 2003.

17 FT uzavrela účtovné obdobie 2002 so stratou približne 21 miliárd eur a čistým finanč- ným dlhom takmer 68 miliárd eur. Zisk za rok 2002, ktoré FT zverejnila 5. marca 2003, vykazoval zvýšenie obratu o 8,4 %, prevádzkového zisku pred započítaním amortizá- cie o 21,1 % a prevádzkového zisku o 30,9 %. K 14. aprílu 2003 Francúzska republika vlastnila 58,9 % základného imania FT, z toho 28,6 % prostredníctvom ERAP-u.

18 Francúzska vláda 31. júla 2003 prijala v Rade ministrov návrh zákona, ktorý stano- vil zrušenie povinnosti štátneho väčšinového podielu na základnom imaní FT. Tento návrh zákona bol schválený francúzskym národným zhromaždením a nadobudol účinnosť 31. decembra 2003.

II - 2116

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

19 Francúzska republika sa 1. septembra 2004 vzdala 10 % základného imania FT zod- povedajúcich 5,2 miliardám eur, čím znížila svoj podiel na základnom imaní FT na 42,25 %.

23 Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo 12. marca 2003 uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 57, s. 5). Komisia vyzvala dotknuté strany, aby k daným opatreniam predložili svoje pripomienky.

24 Francúzske orgány listom zo 4. apríla 2002 predložili svoje pripomienky k začatiu konania a namietali proti dôvodnosti pochybností, ktoré vyjadrila Komisia.

25 Vyjadrením z 11. apríla 2003 spoločnosti Bouygues predložili Komisii svoje pripo- mienky, pričom pripomenuli, že ich sťažnosť z 22. januára 2003 treba v tomto konaní považovať za súčasť ich stanoviska. Komisia okrem toho dostala pripomienky zo strany viacerých iných dotknutých osôb, vrátane francúzskeho združenia prevádzko- vateľov sietí a telekomunikačných služieb (AFORS Télécom, ďalej len „AFORS“) a FT. Predovšetkým FT a spoločnosti Bouygues predložili počas správneho konania viaceré štúdie ekonomických expertov a právne stanoviská.

26 Dňa 30. mája 2003 Komisia zverejnila oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na „poskytovanie asistenčných služieb na posúdenie súladu finančnej podpory, ktorú poskytla Francúzska republika FT, so zásadou súkromného investora v trhovom hos- podárstve a prípadnej analýzy plánu oživenia FT“. Dňa 24. septembra 2003 bola táto zákazka zadaná poradcovi, ktorý 28. apríla 2004 predložil svoju správu o hospodárení (ďalej len „správa z 28. apríla 2004“).

27 K správe z 28. apríla 2004 bolo pripojené právne stanovisko z 22. marca 2004 (ďalej len „stanovisko z 22. marca 2004“). Komisia listom z 3. mája 2004 zaslala tieto dve sta- noviská francúzskym orgánom, pričom ich vyzvala, aby predložili svoje pripomienky.

30 Dňa 3. septembra 2004 Komisia zaslala kópiu napadnutého rozhodnutia AFORS-u.

B — Výrok napadnutého rozhodnutia

31 Článok 1 napadnutého rozhodnutia stanovuje, že „akcionárska pôžička, ktorú [francúzsky] štát poskytol [FT] v decembri 2002 vo forme úverovej linky vo výške 9 miliárd eur v spojitosti s vyhláseniami… od júla 2002, je štátnou pomocou, ktorá nie je zlučiteľná so spoločným trhom“.

32 Podľa článku 2 napadnutého rozhodnutia „vrátenie pomoci uvedenej v článku 1 nemožno požadovať“.

II - 2119

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

II - 2120

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

35 Po druhé Komisia v podstate konštatovala, že ku dňu vyhlásenia z 12. júla 2002, každé dodatočné zníženie ratingu dlhu FT spôsobilo stratu jej bezpečnej investičnej úrovne (investment grade), a že ratingové agentúry S & P a Moody’s boli pripravené zní- žiť tento rating na úroveň „junk bond“ (špekulatívne dlhopisy) (odôvodnenie č. 37 napadnutého rozhodnutia).

36 S & P však vo svojej tlačovej správe z 12. júla 2002 uviedla (odôvodnenie č. 37 a 38 napadnutého rozhodnutia):

„FT by mohla mať isté ťažkosti s refinancovaním dlhov splatných v roku 2003. Vyjad- renie [Francúzskeho] štátu však podporuje zaradenie FT do [istého] investičného radu… Francúzsky štát, ktorý vlastní v [FT] 55 %, sa pre [S & P] jasne vyslovil, že sa bude správať ako uvedomelý investor [obozretný investor – neoficiálny preklad] a keď bude mať FT ťažkosti, prijme adekvátne opatrenia. Dlhodobý rating [FT] znížený na BBB-…“

37 V odôvodnení č. 212 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila, že už 24. júna 2002 Moody’s okamžite znížila rating FT hneď nad úroveň „junk bond“. Okrem toho v odôvodnení č. 221 a v poznámke pod čiarou 142 uvedeného rozhodnutia sa Komisia opierala o správu Deutsche Bank z 22. júla 2002, z ktorej citovala a komentovala tieto časti:

oznámila perspektívu stability nízkeho ratingu BBB. Perspektívu stability podporilo [podľa tlačovej správy S & P] aj vyhlásenie: ‚Francúzsky štát – ktorý vlastní v [FT] 55 % – sa jasne vyjadril pre [S & P], že sa bude správať ako uvedomelý investor [obozretný investor – neoficiálny preklad], a ak bude mať FT ťažkosti, prijme adekvátne riešenia‘. Treba uviesť, že S & P na začiatku povedal[a], že mimoriadnu podporu od francúz- skej vlády nezohľadní v ratingu [FT] po tom, čo ho znížil[a] v júni na BBB. Odvtedy agentúra zmenila názor vyhlasujúc, že závery creditwatch status sledujú ‚analýzu lik- vidných prostriedkov spoločnosti na konci roka 2003 a revíziu potenciálnej účasti francúzskeho štátu na francúzskom telekomunikačnom trhu‘ (s. 19). ‚[FT] vyťažil z rastúcej dôvery trhu v to [v presvedčení – neoficiálny preklad], že vláda podporí tým či oným spôsobom úver‘ (s. 20). ‚Nemôžeme ignorovať skutočnosť, že majorit- ným vlastníkom FT je francúzsky štát a [že] nedávne komentáre francúzskeho minis- terstva financií uistili investorov o zabezpečení likvidity‘ (s. 54). ‚… nazdávame sa, že [FT] nakoniec zoženie voľné finančné prostriedky, ktoré potrebuje, cez tzv. »impli- citnú štátnu podporu« [Francúzskeho] štátu. Mohla by ich zohnať vo forme pôžičiek, podmienok na trhu, ktoré by poskytli banky alebo vláda‘ (s. 21). ‚Aká je však trhová cena povedzme nového dlhu 10 miliárd na základe cenných papierov s bonitným hodnotením BBB- ? Aká je reálna cena dlhu 10 miliárd eur spoločnosti, ktorá nie je naozaj hodnotená známkou BBB- a ktorá je daným spôsobom posudzovaná iba kvôli podpore od vlády?… Domnievame sa, že na tieto otázky neexistuje správna odpoveď, pretože keby FT pôsobila v reálnom svete, podľa nás by nebola v situácii refinancova- nia sa bez konverzie dlhu na kapitál‘ (s. 33, v tom istom zmysle pozri s. 54). Nakoniec ešte spomeňme, že ‚v tlači sa objavilo vyjadrenie, že francúzska vláda podporí [FT], ktorá súhlasí s tým, že [táto vláda] bude pre spoločnosť »požičiavajúcim subjektom v poslednej inštancii«. Toto vyjadrenie výrazne zvýšilo cenu dlhopisov a akcií, pri- čom akcie sa zvýšili o 90 % a dlhopisy [o] 137 [základných bodov] v priebehu 2 týž- dňov, najmä preto, lebo špekulanti uzavreli [kryli – neoficiálny preklad] svoje pozície‘ (s. 28). Zdôraznime, že S & P sa počas nedávnej telefonickej konferencie vyjadril[a] k zníženiu kreditu FT, že ako podnik tvoriaci cash flow a s koeficientom dlh/EBITDA [že ako podnik s vytvoreným cash flow, ktorého pomer dlhu a Ebitda – neoficiálny preklad] sa rovná štyrom, mala byť hodnotená známkou BBB-, a teda by mala byť zaradená do posledného [istého] investičného stupňa. Aktuálny rating [FT] BBB-, je ako sa zdá, viac založený na prísľube podpory [francúzskej] vlády vo veci zabezpeče- nia likvidity, než na jej vlastných základných prostriedkoch.“

II - 2123

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

40 Túto krízu dôvery potvrdil jednak nový PPGR FT 11. decembra 2002 počas vypočúva- nia pred komisiou pre hospodárske veci národného zhromaždenia, ktorého zápisnica uvádza (poznámka pod čiarou 32 zodpovedajúca odôvodneniu č. 39 napadnutého rozhodnutia):

„[Nový PPGR FT] zistil, že zavedený plán financovania nebol dodržaný a že jeho realizácia sa skomplikovala začiatkom roka 2001, takže sa dal predpokladať vznik krízy likvidity v lete 2003… [V]yhlásil, že keď hrozilo [FT] zastavenie platieb, ocitol sa v stave šoku… vzhľadom na výšku svojho zadĺženia, pretože potreboval získať lik- vidné prostriedky na platenie 15 miliárd eur v roku 2003 a neskôr v roku 2004, a 20 miliárd eur v roku 2005…“

41 V odôvodnení č. 248 napadnutého rozhodnutia je spresnené, že nový PPGR FT pri vypočúvaní pred finančnou komisiou francúzskeho senátu 5. decembra 2002 uvie- dol, že „napriek obrovskému zadĺženiu [FT] nepreskúmal[a] situáciu skupiny, ktorej rating sa znížil, a ktorá už nemala prístup na kapitálové trhy“.

42 Okrem toho Francúzsky senát v stanovisku predloženom 21. novembra 2002 v mene komisie pre hospodárske veci a plánovanie konštatoval, že pokles ratingu FT na niž- šiu úroveň by zhoršil krízu splácania krátkodobého dlhu (odôvodnenie č. 39 napad- nutého rozhodnutia):

„Nazdávame sa, že plánovaná operácia bude za súčasných podmienok obtiažna a že pozitívna reakcia trhov na vyhlásenia a tlačové správy, ktoré budú uverejnené kon- com týždňa, bude kľúčovým predpokladom na vytvorenie podmienok nutných na uskutočnenie tejto operácie.“

II - 2125

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

45 Po tretie vzhľadom na finančnú situáciu FT v septembri 2002 (odôvodnenia č. 40 až 49 napadnutého rozhodnutia) a najmä na tlačové správy francúzskych orgánov z 13. septembra (pozri bod 7 vyššie) a z 2. októbra 2002 (pozri bod 8 vyššie), ratingové agentúry v súvislosti so splácaním dlhu FT zmenili svoje hodnotenie a zvýšili dôveru na trhu.

46 Agentúra Moody’s v tlačovej správe z 13. septembra 2002 tak zmenila perspektívu dlhu FT z negatívnej na stabilnú, pretože Francúzska republika potvrdila svoj záväzok podporiť FT (odôvodnenie č. 52 a poznámka pod čiarou 45 napadnutého rozhodnu- tia). Táto správa znie:

„Dôvera Moody’s sa posilnila vďaka vyhláseniu [francúzskej] vlády, ktorá znova potvrdila svoju silnú podporu [FT]. Aj keď obava Moody’s čo sa týka celkovej úrovne finančného rizika a predovšetkým nízkej likvidity pretrváva, Moody’s začal[a] viac veriť tomu, že francúzska vláda podporí [FT] v prípade, že sa tento podnik dostane do ťažkostí v súvislosti so splatením svojho dlhu.“

49 Okrem toho hodnotenie FT dané agentúrou S & P 14. mája 2003, t. j. po zvýšení jej základného imania, sa jasne zakladalo na finančných údajoch FT (odôvodnenie č. 61 a poznámka pod čiarou 54 napadnutého rozhodnutia).

50 Podľa odôvodnenia č. 247 napadnutého rozhodnutia predovšetkým správa Global Equity Research z 20. februára 2003 potvrdzuje skutočnosť, že až po vyhláseniach francúzskych orgánov kapitálový trh umožnil FT refinancovať sa za vhodných podmienok. Podľa tejto správy „naliehavé problémy s likviditou boli vyriešené: od

II - 2127

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

anticipácie svojej účasti na zvýšení imania o 15 miliárd eur formou úverovej linky 9 miliárd eur mohla FT opäť vstúpiť na trh s dlhopismi a tým odstrániť svoje akútne problémy s likviditou“.

D — Predmet napadnutého rozhodnutia

„(186) V tomto prípade Komisia konštatuje, že opatreniam z decembra 2002, kto- rých sa oznámenie týka, predchádzalo viacero vyhlásení a opatrení francúz- skych orgánov z obdobia od júla [2002]. Tieto vyhlásenia a opatrenia umož- ňujú na jednej strane lepšie pochopiť dôvody a dosah opatrení z decembra [2002]. Na druhej strane mali predchádzajúce oznámenia a opatrenia istotne dopad na to, ako trhy a hospodárske subjekty vnímali situáciu FT v mesiaci december [2002]. Keďže samotné správanie hospodárskych subjektov bolo zasa ovplyvnené správaním štátu, nie je objektívnym parametrom vhodným na posúdenie správania štátu. Preto je teda potrebné vziať tieto predchádza- júce intervencie do úvahy pri analýze existencie podpôr v decembrových opatreniach.

(187) Je totiž možné analyzovať vyhlásenia a postupné opatrenia francúzskych or- gánov od júla 2002 ako celok, ktorého okamihom konkretizovania sú vraj decembrové opatrenia [ktorých výsledkom sú opatrenia z decembra 2002 – neoficiálny preklad] (poskytnutie akcionárskej pôžičky), ktoré boli oznáme- nými opatreniami…

(188) Analýza tohto prípadu napovedá na prvý pohľad o časovom posune me- dzi výhodami pre firmu, ktoré boli osobitne naznačené v mesiaci júl [2002] a potenciálnym vynaložením štátnych zdrojov, ktorý bol jasnejšie naznačený v mesiaci december [2002]. Vyhlásenia ministra hospodárstva… by sme totiž mohli kvalifikovať ako pomoc vtedy, keby mali nepochybne účinok na trhy a poskytli by [FT] zvýhodnenie. Nebude však jednoduché jednoznačne určiť, či vyhláseni[e] z [12.] júla 2002 mohl[o] byť aspoň potenciálne záväzkom na poskytnutie štátnych zdrojov. Z tohto pohľadu Komisia dobre rozanalyzo- vala mnohé právne argumenty s cieľom dokázať jednak to, že také verejné vyhlásenia boli z právneho hľadiska ekvivalentom štátnej záruky a jednak to,

II - 2130

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

trhov a ovplyvnili neskoršie správanie hospodárskych subjektov – neoficiálny preklad]. Ak platí práve tento prípad, takéto správanie hospodárskych sub- jektov nemožno považovať za neutrálne východisko pri posudzovaní sprá- vania [francúzskeho] štátu. Predpoklad založený na zásade ‚súkromného in- vestora v trhovej ekonomike‘ sa teda nemôže opierať o situáciu na trhu, aká bola v decembri [2002], ale logicky musí vychádzať zo situácie na trhu, ktorá nebola ovplyvnená dopadom predbežných vyhlásení.“

E — Uplatnenie článku 87 ods. 1 ES a zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve

53 V časti 7 napadnutého rozhodnutia nazvanej „Posúdenie predmetného opatrenia podľa článku 87 ods. 1 [ES]“ Komisia predovšetkým uviedla (odôvodnenie č. 194 napadnutého rozhodnutia):

„Akcionárskou pôžičkou (ktorá je anticipáciou [predpokladom – neoficiálny preklad] účasti [francúzskeho] štátu na rekapitalizácii [FT]) sa FT poskytuje výhoda, pretože jej umožňuje zvýšiť finančné prostriedky a uistiť trh o jej platobnej schopnosti. Aj keď [zmluva] o [akcionárskej] pôžičke nebola nikdy podpísaná, samotná potenciálna existencia tejto pôžičky môže FT zvýhodniť, pretože na jej základe trh usúdil, že [FT] je finančne spoľahlivejš[ia]. To by mohlo mať vplyv na podmienky pôžičky FT.“

55 Uvedený „potenciálny dodatočný výdavok“ zo štátnych prostriedkov „vznikol ozná- mením o poskytnutí akcionárskej pôžičky spolu s vytvorením podmienok na poskyt- nutie tejto pôžičky…, čo vyvolalo na trhu zdanie, že k poskytnutiu pôžičky naozaj došlo… a takisto aj doručením FT zmluvy o pôžičke parafovanej a podpísanej ERAP- -om“. Aj keby FT túto zmluvu nikdy nepodpísala, neznamená to, že nevznikne prí- padný záväzok podpory zo štátnych prostriedkov. Podľa Komisie jednak, „ak by bol totiž tento dokument zmluvnou ponukou a keďže táto ponuka nebola odvolaná počas tak dlhej doby, FT by ho mohla kedykoľvek podpísať, čím by okamžite dosiahla vypla- tenie sumy 9 miliárd eur“, a jednak „[francúzsky] štát, ktorý by to nemohol ignorovať, by následne musel vyplatiť FT prostredníctvom ERAP-u príslušnú sumu finančných prostriedkov“ (odôvodnenie č. 196 napadnutého rozhodnutia). Preto musí Komisia preskúmať, či je výhoda poskytnutá FT v zhode so zásadou obozretného súkromného

II - 2132

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

investora a či narúša hospodársku súťaž a trh medzi členskými štátmi (odôvodnenie č. 197 napadnutého rozhodnutia).

56 Komisia po tom, čo konštatovala, že zvýhodnenie poskytnuté FT narušilo alebo hro- zilo narušením hospodárskej súťaže a mohlo by narušiť obchod medzi členskými štátmi (odôvodnenia č. 198 až 201 napadnutého rozhodnutia), v časti 8 napadnutého rozhodnutia nazvanej „Zásada uvedomelého [obozretného – neoficiálny preklad] súkromného investora“ preskúmala otázku, či táto zásada bola dodržaná s prihliad- nutím na všetky vyhlásenia francúzskych orgánov v mesiacoch, ktoré predchádzali predloženiu návrhu akcionárskej pôžičky (odôvodnenie č. 202 a nasl. napadnutého rozhodnutia).

nekótovaných firiem a takisto ako emitenta dlhopisov na financovanie verejného dlhu“. Tieto vyhlásenia vyjadrujú teda stratégiu založenú na dobrej povesti štátu (odô- vodnenie č. 217 napadnutého rozhodnutia). Tieto skutočnosti“ možno preto chápať ako „rizikové v tom zmysle, že ohrozujú štátne zdroje“ a „téza, že vyhlásenia… od júla 2002 sú podporami je… novátorská, ale pravdepodobne nepodložená [podložená – neoficiálny preklad]“(odôvodnenie č. 218 napadnutého rozhodnutia).

59 V odôvodnení č. 219 napadnutého rozhodnutia Komisia však dospela k záveru, že „by na tomto základe [ne]mohla nezvratne dokázať existenciu podpôr“. Na druhej strane konštatovala, „že bude môcť dokázať existenciu prvkov pomoci tradičnejším spôso- bom na základe opatrení z decembra 2002, ktoré boli uvedené v oznámení“. V tejto súvislosti stačí „dokázať, že predbežné vyhlásenia skutočne ovplyvnili v decembri trhy a nebude potrebné kvalifikovať tieto… vyhlásenia ako zakladajúce štátne podpory“.

60 Opierajúc sa najmä o správu z 28. apríla 2004, ktorá konštatovala neprirodzený a nie zanedbateľný nárast hodnoty akcií (od 37,8 % do 43,8 %) a dlhopisov FT (od 3,2 % do 9,7 %) v nadväznosti na vyhlásenie z 12. júla 2002, o tlačovú správu S & P z toho istého dňa (pozri bod 35 vyššie), ako aj správu Deutsche Bank z 22. júla 2002 (pozri bod 37 vyššie), Komisia dospela k záveru, že „trh považoval tieto vyhlásenia za straté- giu dôveryhodného záväzku [francúzskeho] štátu podporiť FT“ (odôvodnenia č. 220 až 222 napadnutého rozhodnutia).

61 Vyhlásenia francúzskych orgánov boli totiž rozhodujúce na udržanie stabilného hod- notenia FT na bezpečnej investičnej úrovni, pretože v dôsledku hodnotenia na úroveň „junk bond“ by bola akcionárska pôžička menej pravdepodobná a určite nákladnejšia

63 Pritom „je zrejmé“, že ak sa tieto vyhlásenia posudzujú z hľadiska situácie, ktorá predchádzala júlu 2002, t. j. vzhľadom na finančnú krízu a stratu dôvery FT v tomto čase a vzhľadom na neexistenciu akéhokoľvek opatrenia a vyhlásenia francúzskych orgánov, dotknuté rozhodnutia o investovaní nerešpektujú zásadu obozretného súk- romného investora (odôvodnenie č. 228 napadnutého rozhodnutia). Za týchto okol- ností je „nepravdepodobné, že by súkromný investor urobil od júla 2002 podobné

II - 2135

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

vyhlásenia ako vyhlásenia francúzskej vlády, ktorými vláda z čisto ekonomického hľadiska vystavila skúške svoju dôveryhodnosť a dobrú povesť a z právneho hľadiska sa vtedy v každom prípade zaviazala finančne podporiť [FT]“. Takýto investor by zobral na seba veľmi veľké riziko vo vzťahu k FT a bez akejkoľvek náhrady. Pritom ani hlavný akcionár, ktorý by mal vtedy rovnaké informácie ako francúzske orgány, by v júli 2002 neurobil vo vzťahu k FT takéto vyhlásenia bez uskutočnenia hĺbko- vého auditu jej finančnej situácie a prijatia nutných opatrení na ozdravenie podniku, aby mohol posúdiť riziko, ktoré takýto záväzok prináša. Takýto hlavný akcionár by bol býval potreboval účasť finančných trhov na to, aby mohol ozdraviť situáciu FT. Uvedené trhy však „neboli vtedy ochotné investovať alebo poskytnúť FT veľký úver“ (odôvodnenie č. 229 napadnutého rozhodnutia).

64 Zo všetkého čo bolo vyššie uvedené, vyplýva, že „[kritérium] uvedomelého [oboz- retného – neoficiálny preklad] súkromného investora v trhovom hospodárstve nebo- l[o] splnen[é]“, a že „výhoda poskytnutá FT formou návrhu akcionárskej pôžičky – ktorý bol preskúmaný z hľadiska predbežných vyhlásení a intervencií francúzskych orgánov – [bola] štátnou pomocou, hoci rozsah výhody [bolo možné] len ťažko vyčís- liť“ (odôvodnenie č. 230 napadnutého rozhodnutia).

66 V časti 10 napadnutého rozhodnutia nazvanej „Vrátenie podpory“ Komisia vyhlá- sila, že v danom štádiu nie je schopná určiť presnú výšku dotknutej pomoci, aby bolo možné ju vymáhať v súlade s článkom 14 nariadenia č. 659/1999 (odôvodnenia č. 257 až 259 napadnutého rozhodnutia).

67 Podľa Komisie „napriek všetkému úsiliu [by] Komisia [nebola] schopná primerane posúdiť ‚čistý‘ finančný dopad oznámených opatrení, ktorý by mal byť určený pomo- cou teoretického výpočtu izolujúceho účinky vyhlásení a krokov [francúzskeho] štátu od akejkoľvek inej udalosti, ktorá mohla ovplyvniť situáciu FT alebo vnímanie tejto situácie trhmi“. Dodala, že „do [napadnutého] rozhodnutia teda nie je možné začleniť parametre pre výpočet, ktoré by boli dostatočne presné na to, aby sa počas fázy rea- lizácie [napadnutého] rozhodnutia dalo dospieť k definitívnemu výsledku“. Komisia dospela k záveru, že „za takýchto špecifických okolností môže byť dodržiavanie práv členského štátu na obhajobu prekážkou vrátenia podpory v zmysle článku 14 ods. 1 nariadenia… č. 659/1999, v ktorom ‚Komisia nepožaduje vrátenie finančnej pomoci

II - 2137

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

vtedy, keď by tým išla proti všeobecnému princípu práva spoločenstva‘“ (odôvodnenie č. 261 napadnutého rozhodnutia).

68 Podľa Komisie tento záver je tiež odôvodnený z hľadiska zásady ochrany legitímnej dôvery prijímateľov pomoci (odôvodnenie č. 262 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti v odôvodneniach č. 263 a 264 napadnutého rozhodnutia spresnila, že:

I — Veci T-425/04 a T-444/04

69 Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 13. októbra 2004 Francúzska republika podala žalobu, ktorá bola zapísaná do registra pod číslom T-425/04.

70 Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 5. novembra 2004 FT podala žalobu, ktorá bola zapísaná do registra pod číslom T-444/04.

71 Francúzska republika a FT navrhujú, aby Všeobecný súd:

— zrušil napadnuté rozhodnutie,

— zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

73 Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 25. októbra 2007 spoločnosti Bouygues podali návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania vo veci T-444/04 na podporu návrhov Komisie.

74 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 20. novembra 2007 Komi- sia uviedla, že súhlasí, aby bol spoločnostiam Bouygues povolený vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu jej návrhov. Spresnila však, že pokiaľ ide o tvrde- nia spoločností Bouygues, v rámci tohto vedľajšieho účastníctva si vyhradzuje, aby boli tieto tvrdenia v súlade s tými, ktoré predložili na podporu svojich žalôb vo veci T-450/04 (pozri bod 78 a nasl.).

75 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 21. novembra 2007 FT navrhla, aby Všeobecný súd vyhlásil uvedený návrh na vedľajšie účastníctvo za neprípustný a zaviazal spoločnosti Bouygues na náhradu trov konania a, subsidiárne, obmedzil toto vedľajšie účastníctvo na ústnu časť konania.

76 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 4. decembra 2007 FT požia- dala o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k spoločnostiam Bouygues pokiaľ ide o nie- ktoré skutočnosti obsiahnuté v žalobe a replike podanej v konaní vo veci T-444/04.

77 Uznesením z 30. januára 2008 predseda tretej komory Všeobecného súdu povolil spoločnostiam Bouygues vstúpiť do konania vo veci T-444/04 v rámci jeho ústnej

II - 2140

— zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

80 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

— zamietol návrh na zrušenie článku 1 napadnutého rozhodnutia ako neprípustný a subsidiárne ako nedôvodný,

— zamietol návrh na zrušenie článku 2 napadnutého rozhodnutia ako nedôvodný,

II - 2141

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

— zamietol žalobu ako nedôvodnú,

— zaviazal spoločnosti Bouygues na náhradu trov konania.

III — Vec T-456/04

84 Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 12. novembra 2004 AFORS podal žalobu, ktorá bola zapísaná do registra pod číslom T-456/04.

II - 2142

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

— zaviazal AFORS na náhradu trov konania.

87 Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 25. a 29. marca 2005 FT a Francúzska republika podali návrh na vstup do konania vo veci T-456/04 ako ved- ľajší účastníci na podporu návrhov Komisie. Uzneseniami z 12. a 25. mája 2005 pred- seda tretej komory Všeobecného súdu povolil tieto vedľajšie účastníctva. Vedľajší účastníci konania predložili svoje vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania a AFORS svoje pripomienky k týmto vyjadreniam v stanovených lehotách.

88 Francúzska republika navrhuje, aby Všeobecný súd:

— zamietol žalobu,

— zaviazal AFORS na náhradu trov konania.

II - 2143

90 Listom z 11. decembra 2007 na základe opatrení na zabezpečenie priebehu kona- nia stanovených v článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu v súvislosti s vecami T-425/04, T-444/04 a T-450/04, Všeobecný súd jednak vyzval Komisiu, aby predložila niektoré písomnosti a jednak Francúzskej republike, FT a Komisii položil písomné otázky, pričom ich vyzval, aby na ne písomne odpovedali. Títo účastníci konania uvedeným opatreniam na zabezpečenie priebehu konania vyhoveli v stano- vených lehotách.

91 Dňa 13. februára 2008 na základe článku 14 rokovacieho poriadku a na návrh tretej komory Všeobecný súd po vypočutí účastníkov konania v súlade s článkom 51 tohto rokovacieho poriadku rozhodol postúpiť vec rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

92 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 15. apríla 2008 spoločnosti Bouygues podali vo veci T-450/04 návrh na spojenie vecí T-425/04, T-444/04,

II - 2144

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

T-450/04 a T-456/04 podľa článku 50 ods. 1 rokovacieho poriadku. Ostatní účastníci konania v týchto veciach predložili svoje pripomienky k tomuto návrhu v stanove- ných lehotách.

96 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 21. apríla 2009.

97 Komisia na pojednávaní vzala späť svoj prvý návrh vo veci T-456/04, ktorým navrho- vala, aby Všeobecný súd zamietol návrh AFORS-u na zrušenie článku 1 napadnutého rozhodnutia ako neprípustný, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.

Právny stav

I — O návrhu na zrušenie článku 1 napadnutého rozhodnutia

A — O prekážkach konania namietaných vo veciach T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04

1. Tvrdenia účastníkov konania

102 Podľa Komisie len výrok aktu môže vyvolať právne účinky a preto byť predmetom výhrady. Posúdenia obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemôžu byť ako také predmetom žaloby o neplatnosť a môžu spadať pod kontrolu zákonnosti súdu Spoločenstva len vtedy, ak v prípade, že ako odôvodnenie aktu spôsobujúceho ujmu, sú dôležitým pilierom výroku. Možno teda prijať, že rozhodnutie, ktoré uspokojuje

II - 2147

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

žalobcu, mu nemôže spôsobovať ujmu, čo však nezbavuje dotknuté tretie osoby práva podať žalobu o neplatnosť proti tomuto rozhodnutiu.

104 Komisia, ktorú podporuje Francúzska republika, dopĺňa, že hoci nespochybňuje záujem spoločnosti Bouygues na konaní o zrušení článku 2 napadnutého rozhod- nutia, domnieva sa však, že ich stanovisko je kontradiktórne. V prípade dôvodnosti

II - 2148

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

návrhu spoločností Bouygues týkajúceho sa zrušenia článku 1 napadnutého rozhod- nutia, Všeobecný súd totiž nebude môcť rozhodnúť o ich návrhu na zrušenie článku 2 uvedeného rozhodnutia. V takomto prípade akcionárska pôžička nepredstavuje pomoc uvedenú v článku 1, ktorú je potrebné zohľadniť na účely uplatnenia článku 2 napadnutého rozhodnutia. Tento rozpor len posilňuje názor Komisie spočívajúci v tom, že spoločnosti Bouygues nie sú oprávnené namietať proti článku 1 uvedeného rozhodnutia.

II - 2149

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

napadnutého rozhodnutia. Na druhej strane, pokiaľ ide o žaloby podané vo veciach T-450/04 a T-456/04, Komisia spresňuje, že aj keby boli dôvodné, len nové rozhod- nutie Komisie prijaté na účely vykonania rozsudku v súlade s článkom 233 ES, by mohlo mať nepriaznivé dôsledky pre FT. Pokiaľ však nové rozhodnutie neexistuje, uvedená žalobkyňa nie je povinná vrátiť prípadnú nezlúčiteľnú pomoc.

107 Komisia na základe toho usudzuje, že žaloby Francúzskej republiky a FT o zrušenie napadnutého rozhodnutia vo veciach T-425/04 a T-444/04 nemôžu byť prípustné. Vo veci T-450/04 navrhuje vyhlásiť ako neprípustný návrh spoločností Bouygues na zrušenie článku 1 napadnutého rozhodnutia.

108 Francúzska republika, FT a spoločnosti Bouygues navrhujú, aby prekážky konania, na ktoré poukázala Komisia, boli zamietnuté.

109 Spoločnosti Bouygues sa domnievajú, že ich návrh na zrušenie článku 1 napadnutého rozhodnutia je prípustný, pretože tento článok v spojení s dôvodmi, ktoré sú jeho dôležitým pilierom, implicitne, ale nevyhnutne zahŕňa právne záväzné zamietnutie Komisie prijať tvrdenie spoločností Bouygues, podľa ktorého vyhlásenia od júla 2002 sú samé osebe štátnou pomocou.

112 Podľa Komisie články 1 a 2 napadnutého rozhodnutia teda predstavujú časti, ktoré možno na účely čiastočného zrušenia oddeliť.

113 Všeobecný súd sa domnieva, že o takýto prípad totiž ide v predmetnej veci.

114 Článok 2 napadnutého rozhodnutia, ktorý konštatuje, že pomoc vyhlásená v článku 1 za nezlúčiteľnú so spoločným trhom, nemusí byť vrátená, možno zrušiť oddelene bez toho, aby tým prišlo k zmene rozsahu pôsobnosti článku 1 alebo odôvodnenia, ktoré je jeho hlavnou podstatou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 27. júna 2006, Parlament/Rada, C-540/03, Zb. s. I-5769, body 27 a 28 a tam citovanú judikatúru).

115 Okrem toho skutočnosť, že by prípadné úplné zrušenie článku 1 napadnutého roz- hodnutia na základne žalobných dôvodov Francúzskej republiky a FT nevyhnutne

II - 2151

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

II - 2152

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

zákonnosť rozhodnutí Komisie žalobou o neplatnosť bez toho, aby bol výkon tohto práva podmienený preukázaním záujmu na konaní. Preto na to, aby bola žaloba člen- ského štátu prípustná, nemusí tento štát preukazovať, že akt Komisie, ktorý napáda, má vo vzťahu k nemu právne účinky (uznesenie Súdneho dvora z 27. novembra 2001, Portugalsko/Komisia, C-208/99, Zb. s. I-9183, body 22 a 23; rozsudky Súdu prvého stupňa z 10. apríla 2008, Holandsko/Komisia, T-233/04, Zb. s. II-591, bod 37, a z 22. októbra 2008, TV 2/Danmark a i./Komisia, T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, Zb. s. II-2935, bod 63). Toto konštatovanie vyplýva tiež z definície, ktorú priznala judikatúra záujmu na konaní (pozri bod 116 vyššie), a ktorá sa týka len žalôb podaných fyzickými alebo právnickými osobami a nie tých, ktoré podali inštitúcie alebo členské štáty.

119 Navyše na rozdiel od toho, čo sa zrejme domnieva Komisia, pojem záujem na konaní nemožno zamieňať s konceptom napadnuteľného aktu, podľa ktorého akt musí byť spôsobilý vyvolať nepriaznivé právne účinky, aby mohol byť predmetom žaloby o neplatnosť, čo treba vymedziť v závislosti od jeho podstaty (pozri v tomto zmysle

rozsudok

Súdneho dvora z 22. júna 2000, Holandsko/Komisia, C-147/96, Zb. s. I-4723, body 25 a 27; uznesenia Portugalsko/Komisia, už citované v bode 118 vyššie, bod 24, a Holandsko/Komisia, už citované v bode 103 vyššie, body 18 a 19; rozsudok TV 2/ Danmark a i./Komisia, už citovaný v bode 118 vyššie, bod 63). V tejto súvislosti treba konštatovať, že vzhľadom na jeho podstatu je napadnuté rozhodnutie napadnuteľným aktom, ktorý má právne záväzné účinky.

122 V tejto súvislosti sa Komisia nesprávne odvoláva na judikatúru, podľa ktorej len výrok aktu môže mať právne účinky a teda spôsobovať ujmu (pozri rozsudok z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 186 a tam citovanú judi- katúru). Z článku 1 napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že Komisia kvalifikuje akcionársku pôžičku v kontexte vyhlásení prijatých od júla 2002 ako štátnu pomoc nezlúčiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ES. Pritom práve proti tomuto konštatovaniu spolu s odôvodnením uvedeného rozhodnutia, ktoré je jeho nevy- hnutnou podstatou, FT vo svojej žalobe namieta z dôvodu, že poškodzuje jej právne postavenie a spôsobuje jej ujmu. Takisto treba zamietnuť tvrdenie Komisie spočíva- júce v tom, že napadnuté rozhodnutie uspokojuje FT, pretože toto tvrdenie zamieňa právne účinky článku 1 uvedeného rozhodnutia s účinkami jeho článku 2, v ktorom sa dospelo k záveru, že nie je potrebné nariadiť vrátenie dotknutej pomoci.

126 V prvom rade je potrebné pripomenúť, že napadnuté rozhodnutie tak z hľadiska svo- jej formy, ako aj svojej podstaty, má mať právne záväzné účinky. Okrem toho, keďže článok 1 napadnutého rozhodnutia konštatuje existenciu pomoci v prospech FT a vyhlasuje ju za nezlučiteľnú so spoločným trhom, tento článok zodpovedá návrhu a záujmom spoločností Bouygues tak, ako ich vyjadrili vo svojej žiadosti z 22. jaguára 2003.

127 Konštatovanie existencie pomoci a jej nezlučiteľnosti so spoločným trhom v článku 1 napadnutého rozhodnutia však vopred nevylučuje existenciu iných nezlučiteľných podporných oparení, ktoré, hoci nie sú uvedené v tomto článku, sú takisto predme- tom správneho konania, ktorého výsledkom bolo prijatie uvedeného rozhodnutia a ktoré navyše môžu podstatne narušiť postavenie niektorých konkurentov príjemcu pomoci na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C-78/03 P, Zb. s. I-10737,

II - 2155

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

bod 37). O to by mohlo ísť v prípade postavenia spoločností Bouygues voči postave- niu FT na francúzskom trhu mobilných telefónov.

129 Komisia takisto nemôže oprávnene tvrdiť, že článok 1 napadnutého rozhodnutia je pre spoločnosti Bouygues priaznivý a že tieto spoločnosti nemajú skutočný existu- júci záujem na vyriešení tohto sporu z dôvodu, že aj keby bola ich žaloba dôvodná, ich právna situácia zostane nezmenená. Zrušenie článku 1 napadnutého rozhodnutia na základe žalobných dôvodov, ktoré predložili spoločnosti Bouygues, by malo za následok neplatnosť určenia existencie podporného opatrenia nezlučiteľného so spo- ločným trhom, len ak sa týka vyhlásení od júla 2002 považovaných za súčasť tohto

II - 2156

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

opatrenia namiesto ich kvalifikácie ako samostatných podporných opatrení, ktoré samé spĺňajú podmienky článku 87 ods. 1 ES. Ako uvádzajú spoločnosti Bouygues, takéto zrušenie článku 1 bude len čiastočné a ponechá v platnosti konštatovanie o existencii neoprávnenej pomoci, ktorou je akcionárska pôžička. Takéto čiastočné zrušenie môže pritom výrazne zmeniť právnu situáciu spoločností Bouygues.

130 Navyše judikatúra uznala, že ak žalobca tvrdí, že napadnutý akt, aj keď je preňho prípadne čiastočne priaznivý, náležite nechráni jeho právne postavenie, musí sa mu priznať záujem na konaní, aby tak mohol dať prostredníctvom súdu preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok TF1/Komisia, už cito- vaný v bode 116 vyššie, bod 86).

131 Je teda potrebné dospieť k záveru, že spoločnosti Bouygues majú skutočný a trvajúci záujem na dosiahnutí čiastočného zrušenia článku 1 napadnutého rozhodnutia v roz- sahu opísanom v bode 129 vyššie.

B — O zákonnosti článku 1 napadnutého rozhodnutia

1. Tvrdenia účastníkov konania

a) Zhrnutie žalobných dôvodov zrušenia

135 Vo veciach T-425/04 a T-444/04 Francúzska republika a FT na podporu svojho návrhu na zrušenie článku 1 napadnutého rozhodnutia uvádzajú štyri žalobné dôvody, a to po prvé porušenie podstatných náležitostí a práva na obranu, po druhé právne omyly pri uplatnení pojmu pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES a najmä kritéria obozretného súkromného investora, po tretie zjavne nesprávne posúdenie obsahu a/alebo údaj- ných účinkov vyhlásení od júla 2002 a po štvrté nedostatočné odôvodnenie v zmysle článku 253 ES.

II - 2158

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

139 Druhý žalobný dôvod uvedený vo veciach T-425/04 a T-444/04 je rozdelený na dve časti. V prvej časti Francúzska republika a FT tvrdia, že Komisia nesprávne použila

II - 2159

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

kritérium obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve. V druhej časti tvrdia, že Komisia dospela k nesprávnemu záveru o existencii štátnej pomoci na základe dvoch rozdielnych skutočností, ktoré sa vyskytli v rozdielnom čase a pri kto- rých ona sama uznala, že v prípade, že sa ponímajú samostatne, žiadna z týchto sku- točností nepostačuje na odôvodnenie tohto záveru. Francúzska republika spresňuje, že hoci Komisia potvrdzuje, že zohľadnila všetky vyhlásenia od júla 2002 (odôvod- nenia č. 203, 218 a 229 napadnutého rozhodnutia), preskúmala len prípadné účinky vyhlásenia z 12.júla 2002 na trhy, čo bolo potvrdené predovšetkým odvolaniami sa na správu z 28. apríla 2004 a v poznámkach finančných analytikov (odôvodnenie č. 221 napadnutého rozhodnutia).

O treťom žalobnom dôvode Francúzskej republiky a spoločnosti FT

140 Vo svojom treťom žalobnom dôvode uvedenom vo veciach T-425/04 a T-444/04 Fran- cúzska republika a FT v podstate tvrdia, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že vyhlásenia prijaté od júla 2002 mohli byť trhmi vnímané ako záväzok Francúzskej republiky a že v decembri 2002 narušili situáciu na trhoch. FT navyše uvádza, že odôvodnenie Komisie spočívajúce v tom, že návrh akcionárskej pôžičky zvýhodní FT, pričom nerešpektuje kritérium obozretného súk- romného investora, tiež predstavuje zjavne nesprávne posúdenie.

142 Okrem toho Francúzska republika a FT namietajú proti tomu, že vyhlásenia pri- jaté od júla 2002 ovplyvnili v decembri 2002 vnímanie trhových subjektov a spôso- bili neobvyklý a nezanedbateľný nárast hodnoty akcií a dlhopisov FT (odôvodnenia č. 217 až 222 a hlavne odôvodnenie č. 221 napadnutého rozhodnutia). Spochybňujú tiež, že tento vplyv sa prejavil hlavne zachovaním hodnotenia FT na úrovni bezpeč- nej investície až do decembra 2002, namiesto jeho zaradením do „junk bond“. FT z toho vyvodzuje, že je ešte nemožnejšie dospieť k záveru, že vyhlásenie z 12. júla 2002 zvýhodňuje FT (odôvodnenie č. 188 uvedeného rozhodnutia). Navyše závery správy z 28. apríla 2004 vychádzajú z nevhodnej analytickej metódy a sú zjavne nedosta- točné, aby bolo možné určiť tak existenciu výrazne neobvyklého vývoja kurzu akcie FT v júli 2002, ako aj príčinnú súvislosť medzi vyhlásením z 12. júla 2002 a týmto vývojom. Komisia sa teda dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že vyhlásenie z 12. júla 2002 ovplyvnilo situáciu na finančných trhoch a zvýhodnilo FT v tomto období.

143 Francúzska republika a FT v tejto súvislosti odmietajú tvrdenie, že správa z 28. apríla 2004 preukazuje, že „vyhlásenia [prijaté od júla 2002] skutočne ovplyvnili v decembri [2002] trhy“ (odôvodnenia č. 186 a 219 napadnutého rozhodnutia), keďže táto správa sa odvoláva len na údajné účinky vyhlásenia z 12. júla 2002 na trhy v júli 2002. Táto správa totiž samostatne a jednotlivo analyzuje vplyv každého z vyhlásení prijatých od júla 2002 na trhy v júli, septembri, októbri a v decembri 2002 a nie vplyv vyhlásení ako celku na trh v decembri 2002. Keďže podľa Francúzskej republiky Komisia nebola

II - 2162

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

akcionárskej pôžičky, len po tom, čo bolo informované o pláne Ambition 2005. Napo- kon za pozitívnou reakciou trhov stojí hlavne vymenovanie nového PPGR FT a plán zlepšenia jej hospodárskeho výkonu a nemožno ju spájať s prípadnou podporou Fran- cúzska, ktorá ide nad rámec jeho bežnej akcionárskej úlohy.

146 FT nakoniec tvrdí, že Komisia sa tiež dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky týkajúce sa kritéria obozretného súkromného investora (odôvodnenie č. 230 napadnutého rozhodnutia). Objektívne preskúmanie konania Francúzskej republiky počas celého daného obdo- bia by Komisiu viedlo k opačnému záveru.

O dodatočných tvrdeniach Francúzskej republiky a spoločnosti FT, ktoré uviedli ako vedľajší účastníci konania vo veci T-450/04 a v odpovedi na písomné otázky položené Všeobecným súdom

147 Francúzska republika a FT vo svojich odpovediach na písomné otázky položené Vše- obecným súdom predovšetkým potvrdili, že ani z hľadiska francúzskeho práva sa Francúzsko jednoznačne a nevyvrátiteľne nezaviazalo v prospech FT alebo tretích investorov. Vyhlásenia prijaté od júla 2002 sú nepresné a podmienené a nemožno ich kvalifikovať ako právne záväzné akty alebo okolnosti, ani ako výslovnú alebo impli- citnú štátnu záruku v zmysle francúzskeho správneho práva. Navyše z dôvodu neexis- tencie jednoznačného, jasného a presného charakteru tieto vyhlásenia nepredstavujú prísľuby, ktoré môžu viesť k vzniku zodpovednosti štátu.

O prvom žalobnom dôvode spoločností Bouygues

150 Spoločnosti Bouygues namietajú proti tvrdeniu uvedenému v článku 1 napadnutého rozhodnutia spočívajúcemu v tom, že akcionárska pôžička v kontexte vyhlásení prija- tých od júla 2002 je štátnou pomocou nezlúčiteľnou so spoločným trhom, lebo podľa tohto tvrdenia ani tieto vyhlásenia nemohli samé osebe byť kvalifikované ako štátna

II - 2164

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

pomoc. Podľa spoločností Bouygues sú totiž tieto vyhlásenia, chápané oddelene alebo ako celok, jednou alebo viacerými štátnymi pomocami v zmysle článku 87 ods. 1 ES, u ktorých sú splnené štyri kumulatívne podmienky. Táto nesprávna kvalifikácia sku- točností je preto porušením článku 87 ods. 1 ES.

II - 2165

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

152 Spoločnosti Bouygues uvádzajú, že od začatia správneho konania tvrdili, že Fran- cúzsko poskytlo FT viacero pomocí, vrátane vyhlásení prijatých od júla 2002, ako aj akcionárskej pôžičky vo forme úverovej linky vo výške 9 miliárd eur. Hoci súhlasia s Komisiou, že stratégia francúzskych orgánov spadá do dlhodobého záchranného procesu, ktorého výsledkom je poskytnutie pomoci vo forme akcionárskej pôžičky, namietajú proti záveru Komisie týkajúcemu sa existencie len jednej pomoci, ktorá sa zrealizovala vo forme tejto pôžičky. Podľa spoločností Bouygues skutočnosť, že vyhlásenia prijaté od júla 2002 predstavujú dodatočnú štátnu pomoc, potvrdzuje judikatúra (rozsudok Všeobecného súdu z 15. septembra 1998, BP Chemicals/Komi- sia, T-11/95, Zb. s. II-3235). Na účely kvalifikácie budúcej pomoci možno tieto skoršie pomoci, ktoré sú súčasťou dlhodobého podporného procesu, samé osebe tak sank- cionovať, ako aj zohľadniť pri použití kritéria súkromného investora, pretože táto budúca pomoc s prihliadnutím na opatrenia, ktoré jej predchádzali, sa len podobá na úkon, ktorý môže obozretný súkromný investor vykonať. V situácii, ktorá je základom už citovaného rozsudku BP Chemicals/Komisia (bod 170), boli spochybnené viaceré podporné opatrenia, z ktorých prvé dve umožňovali charakterizovať tretie opatrenie tak, že stanovili, že kritérium obozretného súkromného investora nebolo splnené. Presne to spoločnosti Bouygues v prejednávanej veci tvrdia, keď poukazujú na exis- tenciu viacerých pomoci, ktoré sú na základe premysleného konania Francúzska prepojené jedna na druhú. Pomoc, ktorú predstavujú vyhlásenia prijaté od júla 2002 sa teda logicky rozšíria o akcionársku pôžičku. Komisia však nerozhodla o existencii predchádzajúcich pomoci, ale prijala zúženú a nesprávnu teóriu o realizácii vyhlásení prijatých od júla 2002 vo forme akcionárskej pôžičky.

156 Pokiaľ ide o vyhlásenia prijaté od júla 2002, je podľa spoločností Bouygues splnená prvá podmienka článku 87 ods. 1 ES, a to poskytnutie výhody (odôvodnenie č. 188 a 229 napadnutého rozhodnutia).

II - 2167

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

157 Po druhé spoločnosti Bouygues tvrdia, že vyhlásenia prijaté od júla 2002 viedli k vzniku finančnej zodpovednosti Francúzska z právneho a skutkového hľadiska.

158 V tejto súvislosti spoločnosti Bouygues pripomínajú, že štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 ES sú opatrenia, ktoré v rôznych formách zmierňujú výdavky, ktoré sú za normálnych okolností zahrnuté do rozpočtu podniku a ktoré bez toho, aby boli dotáciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a rovnaký účinok. Okrem toho žiadnu odchýlku od zásady nemožno stanoviť na základe formy, ktorú možno dať pomoci, pretože pojem pomoc sa zakladá na ekonomickom koncepte výhody a formálne kritérium nezohráva žiadnu úlohu. Pravidlá Zmluvy týkajúce sa štátnej pomoci nerozlišujú pomoc podľa príčin alebo cieľov štátnych zásahov, ale ju určujú v závislosti od jej účinkov. Z toho vyplýva, že pojem pomoci je objektívnym a pojmom a uplatňuje sa len pri zistení, či štátne opatrenie zvýhodňuje alebo nezvýhodňuje nie- ktoré podniky.

161 Podmienke záväzku poskytnúť štátne zdroje treba takisto dať širší výklad a možno ju charakterizovať ako potrebu získať peniaze alebo prípadný záväzok na získanie týchto zdrojov. Aj v prípade, že by sa okamžite nepristúpilo k poskytnutiu zdrojov, samotná skutočnosť, že štátu v dôsledku takéhoto záväzku hrozí, že bude musieť zaplatiť, umožňuje domnievať sa, že pomoc bola poskytnutá zo štátnych zdrojov. Za pomoc treba teda považovať každý zásah štátu vo forme záruky, ktorého dôsledkom preberá na seba z právneho a skutkového hľadiska riziko, že bude musieť zaplatiť. O taký prí- pad ide aj v prejednávanej veci.

162 V tejto súvislosti nie je právne záväzná alebo právne nezáväzná povaha rozhodnutia, ktoré zaväzuje poskytnúť štátne zdroje, dôležitá na uplatnenie článku 87 ods. 1 ES. Vo všetkých oblastiach hospodárskej súťaže a slobody pohybu judikatúra totiž zohľad- ňuje akty, ktoré nie sú záväzné, aby sa tak zabezpečil potrebný účinok práva Spolo- čenstva. Toto tiež potvrdzuje prax Komisie. Podľa bodu 2.1.3 oznámenia o pomoci vo forme záruky (pozri bod 153 vyššie) skutočnosť, že štátne podniky nepodliehajú

II - 2169

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

konkurznému konaniu, je sama osebe pomocou vo forme záruky a to bez toho, aby bol štát povinný týmto podnikom poskytnúť svoju finančnú podporu. Ako to potvr- dil list Komisie zo 4. apríla 2003, ktorým táto vyzvala Francúzsku republiku, aby podala svoje pripomienky v súvislosti s podporným opatrením v prospech Électricité de France (EDF) vo forme neobmedzenej záruky zo strany štátu spojenej s postave- ním verejného priemyselného a obchodného podniku (EPIC) [Pomoc E 3/02 – Pod- porné opatrenie v prospech Électricité de France (Ú. v. EÚ C 164, 2003, s. 7)], pričom odôvodnením, ktoré je podkladom tohto tvrdenia, je, že štát za daných okolností je povinný poskytnúť takúto podporu, inak žiaden subjekt nebude chcieť podpísať s týmito podnikmi zmluvu. V prejednávanej veci pritom samotné uplatnenie týchto zásad malo viesť Komisiu k tomu, aby potvrdila záväzok štátu poskytnúť zdroje.

164 Okrem toho podľa spoločností Bouygues každé z vyhlásení prijatých od júla 2002 má tak vo francúzskom, ako aj v anglosaskom práve záväznú hodnotu. Spresňujú, že vo francúzskom práve sa záväzok, ktorý prijal správny orgán, neposudzuje podľa formy, ale podľa jeho obsahových charakteristík. Francúzsky správny súd tak potvrdil, že správnymi rozhodnutiami môžu byť tiež jednoduché ústne vyjadrené rozhodnutia. Navyše, hoci nie sú sprevádzané žiadnym osobitným právnym aktom, prísľuby pred- stavujú záväzky, pretože sú prejavom vôle správneho orgánu. Aby mohol byť záväzok štátu uznaný, stačí, že orgán konal „spôsobom, ktorým presvedčí“, že určitým spô- sobom zasiahne. Jednoznačné, jasné a presné vyhlásenia štátu majú teda v každom prípade povahu zakladajúcu zodpovednosť buď preto, lebo prísľubom si tento štát vytvoril právne záväzky, ktorých sa nemôže zbaviť bez toho, aby sa nedopustil pochy- benia, pretože samotná skutočnosť nesplniť svoj prísľub je pre neho dostatočná na to, aby viedla k vzniku jeho zodpovednosti, alebo naopak tým, že dal prísľub, štát sa nezákonne zaviazal.

165 Podľa spoločností Bouygues každé z vyhlásení prijatých od júla 2002 vzhľadom na ich obsahové charakteristiky predstavuje záväzok Francúzska. Tieto vyhlásenia boli tiež zo strany trhu považované za presné a nepodmienené a vyjadrujúce hodno- verný a skutočný záväzok Francúzska, ktorý stál za vyriešením finančnej krízy FT. V súlade so zásadami uplatniteľnými vo francúzskom práve v prípade, že by Francúz- sko nedodržalo tieto záväzky, mohlo by niesť zodpovednosť vo vzťahu ku všetkým tretím osobám, ktoré preukázali svoj záujem na konaní, či už ide o akcionárov FT, ich zamestnancov alebo aj ich veriteľov. Tento jediný dôvod stačí na to, aby vyhlásenia prijaté od júla 2002 samé osebe viedli k záväzku štátu poskytnúť prostriedky.

167 Podľa spoločností Bouygues z obežníka ministra hospodárstva z 22. júla 2003 nazva- ného „Zistenie o implicitných alebo výslovných vyjadreniach [francúzskeho] štátu v súvislosti so zárukami, ktoré poskytol“ (ďalej len „obežník z 22. júla 2003“) a oso- bitne z vysvetlenia pripojeného k tomuto obežníku vyplýva, že výslovná záruka predpokladá, že v právnom základe sa nachádzajú výrazy „štát zaručuje“, zatiaľ čo implicitné vyjadrenie záruky vyžaduje len určenie, či správny akt „bude mať finančné dôsledky pre štát“. Vysvetlenie navyše potvrdzuje, že štátna záruka môže vyplývať najmä z „ministerského listu alebo z iného základu“, a že záruky, ktoré možno poskyt- núť bez platného právneho základu, môžu pritom „zakladať práva v prospech ich príjemcu“. Keďže Komisia pripustila, že vyhlásenia prijaté od júla 2002 predstavujú finančné riziko a sú dostatočne jasné, presné a jednoznačné na to, aby boli prejavom

II - 2172

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

hodnoverného záväzku Francúzska, mala dospieť k záveru o implicitnej záruke pred- stavujúcej štátnu pomoc.

168 Po tretie spoločnosti Bouygues tvrdia, že vyhlásenia prijaté od júla 2002 skreslili hos- podársku súťaž a narušili obchody medzi členskými štátmi.

169 Spoločnosti Bouygues na základe všetkých predchádzajúcich úvah dospeli k záveru, že vyhlásenia prijaté od júla 2002 poskytli FT selektívnu výhodu, ktorá nie je vzhľa- dom na kritérium súkromného investora odôvodnená, a ktorá zaväzuje zdroje Fran- cúzska, skresľuje hospodársku súťaž a narúša obchody medzi členskými štátmi. Tieto vyhlásenia posudzované samostatne alebo ako celok preto spĺňajú štyri podmienky stanovené v článku 87 ods. 1 ES a predstavujú jednu alebo viacero štátnych pomoci, ktoré sú odlišné od pomoci, ktorú obsahuje akcionárska pôžička. Preto, vzhľadom na to, že Komisia odmietla tieto vyhlásenia kvalifikovať ako individuálne pomoci, poru- šila článok 87 ods. 1 ES.

173 Okrem toho Komisia konštatovala, že vyhlásenia prijaté od júla 2002 priznávajú FT skutočnú a dodatočnú výhodu tým, že prispeli k zachovaniu jej hodnotenia a zvý- šeniu kurzu jej akcie (odôvodnenia č. 188 a 221 napadnutého rozhodnutia), pričom ide o výhodu, ktorú by FT za normálnych trhových podmienok vzhľadom na jej hro- zivú finančnú situáciu nezískala (odôvodnenie č. 212 uvedeného rozhodnutia). Z cel- kového znenia odôvodnení č. 56, 221 a 222 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že uvedená výhoda poskytnutá FT, a to možnosť vstúpiť na finančný trh za výhodných podmienok, predchádzala oznámeniu o akcionárskej pôžičke. Rovnako, odôvodnenie č. 188 uvedeného rozhodnutia potvrdzuje, že Komisia konštatovala, že od júla do októbra 2002, bola FZ poskytnutá selektívna výhoda.

174 Okrem toho z odôvodnení č. 17, 20 až 35, 37, 39, 41, 49, 59, 229 a 230 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vzhľadom na ťažkú finančnú situáciu FT v tom období, takto poskytnutá výhoda nebola z hľadiska kritéria obozretného súkromného investora oprávnená. Nakoniec Komisia pripustila, že táto výhoda osobitne výrazným spôsobom

II - 2174

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

skreslila alebo hrozila skreslením hospodárskej súťaže (odôvodnenie č. 198 napadnu- tého rozhodnutia) a že táto situácia mohla narušiť obchody medzi členskými štátmi (odôvodnenie č. 200 uvedeného rozhodnutia).

175 Napriek konštatovaniu, že všetky podmienky týkajúce sa pomoci boli v zmysle článku 87 ods. 1 ES splnené, Komisia odmietla kvalifikovať vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako štátnu pomoc (odôvodnenie č. 219 napadnutého rozhodnutia) z dôvodu, že nedisponovala dostatočnými dôkazmi, ktoré by nezvratne dokázali existenciu tejto pomoci (odôvodnenia č. 189 a 219 uvedeného rozhodnutia). Podľa spoločností Bou- ygues si tento záver odporuje, lebo odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré konštatuje, že všetky podmienky týkajúce sa pojmu pomoci sú splnené, je dostatočné a nevyžaduje si dodatočné dôkazy.

178 Preto sa Komisia na to, aby odmietla konštatovať existenciu štátnej pomoci, nemôže uspokojiť s tvrdením o novátorskom charaktere osobitného uplatnenia článku 87 ods. 1 ES. Pripustiť opak by viedlo k tvrdeniu, že pojem štátnej pomoci neprechádza vývojom, čo by pozbavilo článok 87 ES a nasl. ich potrebného účinku.

179 Spoločnosti Bouygues tvrdia, že táto vec rozhodne nie je prvým prípadom, v ktorom Komisia z hľadiska článkov 87 ES a 88 ES rozhodovala o právnej kvalifikácii pod- porných vyhlásení zo strany orgánov členského štátu v prospech nejakého podniku. V rozhodnutí Crédit foncier (pozri bod 159 vyššie) Komisia konštatovala, že cieľom verejných vyhlásení francúzskych orgánov bolo ubezpečiť veriteľov Crédit foncier de France (ďalej len „CFF“) o hodnote ich pohľadávok a kvalifikovala ich ako štátnu pomoc. Podľa spoločností Bouygues v prejednávanej veci je potrebné analogické posúdenie, pretože obe veci majú dôležité skutkové podobnosti. Po prvé CFF a FT poznali podobné finančné ťažkosti, ktoré charakterizuje vysoké zadĺženie a zníženie hodnotenia zabraňujúce prístupu na trh s dlhopismi (odôvodnenie č. 14 rozhodnutia Crédit foncier). Po druhé vo svojej tlačovej správe z 26. júla 1996 minister hospo- dárstva uviedol, podobne ako aj vo vyhlásení z 12. júla 2002, že „[Francúzsky] štát

II - 2176

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

II - 2177

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

preskúmať vhodnosť týchto informácii, aby jasne a presne odôvodnila odmietnutie tejto kvalifikácie. Aj v prípade, že by to nebolo možné, Komisia mala získať dodatočné informácie pred ukončením správneho konania a prijatím napadnutého rozhodnutia.

d) Tvrdenia Komisie

O prvej časti druhého žalobného dôvodu Francúzskej republiky a spoločnosti FT

182 Komisia v prvom rade tvrdí, že Francúzska republika neprijateľným spôsobom izo- luje znenie odôvodnenia č. 194 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého akcionárska pôžička poskytuje FT výhodu, od znenia odôvodnenia č. 197 a najmä odôvodnení č. 203 až 230 uvedeného rozhodnutia, v ktorých Komisia skúmala, či takto poskyt- nutá výhoda rešpektuje kritérium obozretného súkromného investora.

184 Vyššie opísaný prístup je zhrnutý v odôvodnení č. 191 a má svoju odozvu najmä v chronologickom opise skutočností nachádzajúcich sa v odôvodneniach č. 20 a nasl. a č. 36 a nasl. napadnutého rozhodnutia. Komisia v tejto súvislosti poukazuje na roz- sudok BP Chemicals/Komisia, už citovaný v bode 152 vyššie (bod 179), v ktorom Vše- obecný súd pripomenul nutnosť zohľadniť celkový úkon na záchranu podniku a zrušil rozhodnutie Komisie, v ktorom nesprávne odlíšila jednotlivé operácie súvisiace so zvyšovaním dotknutého základného imania. Komisii z toho vyplýva povinnosť zistiť, predovšetkým pri posúdení komplexných úkonov na záchranu a reštrukturalizáciu, do akej miery v minulosti uskutočnené úkony, ktoré nemohol súkromný investor vykonať, podmienili alebo uľahčili terajšie konanie. V takom prípade totiž konanie izolované na konci procesu možno považovať za „predvídané“, pokiaľ by vyplývalo zo svojho kontextu, ako sa v prejednávanej veci o to pokúšajú Francúzska republika a FT. Komisia dopĺňa, že v rozsudku BP Chemicals/Komisia, už citovanom v bode 152 vyš- šie, Všeobecný súd dospel k záveru, že len tretie zvýšenie základného imania bolo pomocou.

II - 2179

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

II - 2180

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

187 Komisia uvádza, že nikdy nepopierala, že vyhlásenia prijaté od júla 2002 môžu predstavovať finančné riziko. Usúdila však, že nemá dostatok dôkazov, ktorými by nespochybniteľne preukázala, že na základe uvedenej novátorskej tézy sú tieto vyhlá- senia nevyvrátiteľným záväzkom poskytnutia štátnych prostriedkov a teda pomo- cou v zmysle článku 87 ES (odôvodnenia č. 218 a 219 napadnutého rozhodnutia). Bola však oprávnená preskúmať, či za takých okolností, akými sú okolnosti z júla 2002, by obozretný súkromný investor podstúpil rovnaké riziko (odôvodnenia č. 218 a 229 napadnutého rozhodnutia), ktoré zahŕňalo jednak hospodárske riziko spojené s hodnovernosťou týchto vyhlásení na trhu (odôvodnenia č. 217, 220 a 221 uvede- ného rozhodnutia) a jednak právne riziko, pretože tieto vyhlásenia mohli byť vo via- cerých vnútroštátnych právnych poriadkoch považované za záväzné (odôvodnenie č. 215 uvedeného rozhodnutia). Preto Komisia najprv kvalifikovala ako „novátorskú, ale pravdepodobne nepodloženú [podloženú – neoficiálny preklad]“ tézu, podľa kto- rej vyhlásenie z 12. júla 2002 samé osebe predstavuje pomoc (odôvodnenia č. 188 a 218 uvedeného rozhodnutia), potom vyhlásila, že nemôže na tomto základe nespo- chybniteľne preukázať existenciu pomoci (odôvodnenia č. 189 a 219 uvedeného roz- hodnutia) a napokon prijala „tradičnejšie“ stanovisko pojmu pomoci (odôvodnenia č. 219 a 230 uvedeného rozhodnutia). Z toho vyvodila, že od júla 2002 bolo nemožné porovnať konanie verejného investora s konaním súkromného investora v bežnej trhovej situácii, pretože žiaden súkromný investor by nemohol ovplyvniť trh tak, ako francúzske orgány prostredníctvom ich vyhlásení prijatých od júla 2002. Komisia na základe toho dospela k záveru, že uplatnenie kritéria obozretného investora len na samotnú situáciu v decembri 2002 je nesprávne, lebo v tomto čase už nebolo možné posúdiť situáciu FT za bežných trhových podmienok (odôvodnenia č. 219 až 230 uve- deného rozhodnutia).

k realizácii jeho podpory vo forme akcionárskej pôžičky, obmedzila na porovnanie konania Francúzska s konaním súkromného hospodárskeho subjektu, pričom táto pôžička je len uskutočnením jeho zásadného rozhodnutia podporiť FT vhodnými opatreniami oznámenými vo vyhláseniach prijatých od júla 2002 (odôvodnenia č. 36 a 185 napadnutého rozhodnutia). Verejné vyjadrenie tohto jasného a katego- rického záväzku vo vzťahu k trhu pritom zahŕňalo finančné riziká, ktoré by súk- romný investor s takou neopatrnosťou neurobil, prinajmenšom nie predtým, ako by sa dostatočne informoval o ekonomickej situácii FR (odôvodnenie č. 229 napadnu- tého rozhodnutia). Samotné francúzske orgány počas správneho konania pripustili, že k 12. júlu 2002 nepoznali ani presnú situáciu FT, ani účinné prostriedky na jej nápravu. V takejto situácii by sa každý obozretný investor vyhol prijímaniu vyhlásení, ktoré by ich zaväzovali, hoci aj do budúcnosti, a ktoré by mohli na trhoch ohroziť jeho vlastnú finančnú situáciu. Komisia spresňuje, že ak sa štát zaviaže prijať podporné opatrenia v prospech podniku, ktorý sa nachádza v ťažkostiach a oznámiť svoj zámer trhom, mal by sa snažiť nevytvárať skreslenie hospodárskej súťaže a prípadne reš- pektovať pravidlá v oblasti štátnej pomoci. Keďže takáto podpora môže predstavovať pomoc, každé vyhlásenie o podpore musí byť doplnené výslovným vyjadrením, že každý neskorší zásah bude predbežne oznámený Komisii a vykonaný len po tom, čo bude schválený, čím sa toto vyhlásenie stáva podmieneným.

O druhej časti druhého žalobného dôvodu Francúzskej republiky a spoločnosti FT

191 Komisia na základe toho, čo bolo uvedené, navrhuje zamietnuť druhý žalobný dôvod Francúzskej republiky a FT ako nedôvodný.

II - 2183

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

O treťom žalobnom dôvode Francúzskej republiky a spoločnosti FT

— O zjavne nesprávnom posúdení vyhlásenia z 12. júla 2002

192 Podľa Komisie rozhodnutie Francúzska podporiť FT bolo prijaté už 12. júla 2002, hoci spôsoby jeho záväzku v tomto čase ešte neboli určené. Vyhlásenie z júla 2002 bol súčasťou „stratégie hodnoverného záväzku štátu podporiť FT“ a tak bolo vnímané aj trhmi (odôvodnenie č. 220 a nasl. napadnutého rozhodnutia). Z doslovnej analýzy uvedeného vyhlásenia a z jeho kontextu vyplýva, že tento záväzok bol jasný a navyše opakovaný (odôvodnenia č. 205 až 212 uvedeného rozhodnutia), najmä voči ratingo- vým agentúram. Vo svojej tlačovej správe z 12. júla 2002 totiž S & P spresnila, že fran- cúzske orgány ju priamo kontaktovali, aby ju ubezpečili o svojej podpore v prospech FT (odôvodnenie č. 38 uvedeného rozhodnutia). Z pohľadu kontaktovaných ratingo- vých agentúr bolo vyhlásenie z 12. júla 2002 teda vyjadrením odhodlania Francúzska podporiť FT. Takto opakované a zhodné vyhlásenia zo strany ministra povereného riadením účasti Francúzska a zastupujúceho väčšinového akcionára FT môžu trhy s určitosťou považovať za zakladajúce hodnoverný a nepodmienečný záväzok Fran- cúzska finančne podporiť FT (odôvodnenie č. 217 uvedeného rozhodnutia). Komisia preukázala, že toto vnímanie trhov potvrdili reakcie, ako aj komentáre finančných analytikov, ktorí vyhlásenie z 12. júla 2002 považovali za jednoznačný záväzok o finančnej pomoci a podporujúce hodnotenie FT na bezpečnej investičnej úrovni (odôvodnenia č. 220, 221, 37, 38, 52 a 58 uvedeného rozhodnutia).

194 Pokiaľ ide o zistenie, či vyhlásenie z 12. júla 2002 malo vplyv na situáciu na trhu v decembri 2002, Komisia odkazuje na svoju argumentáciu, ktorú vypracovala v rámci svojej odpovede na prvý a druhý žalobný dôvod Francúzskej republiky a FT. Toto vyhlásenie malo za následok predovšetkým to, že do decembra 2002 bolo možné hodnotenie FT udržať na bezpečnej investičnej úrovni namiesto jeho zníženia na „junk bond“. V septembri 2002 Francúzsky štát totiž potvrdil svoju podporu FT, takže Moody’s zmenila predpoveď dlhu z negatívnej na stabilnú (odôvodnenie č. 52 napadnutého rozhodnutia). V decembri 2002 S & P zopakovala, že podpora Fran- cúzska od júla 2002 bola kľúčovým faktorom na zachovanie hodnotenia bezpečnej investičnej úrovne (odôvodnenie č. 58 uvedeného rozhodnutia). Ak by hodnotenie v júli 2002 nebolo zachované na tejto úrovni, zvýšenie základného imania FT, ktoré je základným prvkom plánu Ambition 2005, by za tých istých podmienok nemohlo byť uskutočnené. Vyhlásenie z 12. júla 2002 malo teda vplyv na opatrenia v decem- bri 2002 a všetky udalosti, ku ktorým došlo po júli 2002, sa odohrali na trhu „kon- taminovanom“ týmto vyhlásením. Francúzska republika v tejto súvislosti nesprávne uviedla, že uvedené kontaktovania ratingových agentúr nie sú zo strany tohto štátu

II - 2185

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

ako väčšinového akcionára FT neobvyklé. Vzhľadom na výšku dlhu FT (70 miliárd eur) a pre nedostatok jasných a úplných informácií o ekonomickej situácii FT by súkromný väčšinový vlastník za rovnakých okolností neprijal takéto vyhlásenia pod- porujúce FT (odôvodnenie č. 229 napadnutého rozhodnutia). Podľa Komisie z tohto dôvodu vyhlásenia prijaté od júla 2002 a kontaktovanie ratingvých agentúr „nakazili“ situáciu na trhu natoľko, že pri oznámení návrhu akcionárskej pôžičky v decembri 2002, toto oznámenie nemohlo byť považované za prijaté za obvyklých trhových pod- mienok. Tento „znečisťujúci“ účinok neodstránili ani iné udalosti, ktoré ovplyvnili vnímanie trhu po júli 2002 (odôvodnenia č. 260 a 261 napadnutého rozhodnutia).

197 Komisia v tejto súvislosti pripomína odôvodnenia č. 187, 222 a nasl. napadnutého rozhodnutia a svoje tvrdenia vypracované v odpovedi na druhý žalobný dôvod Fran- cúzskej republiky a FT, pričom vysvetľuje dôvody, pre ktoré bola nútená analyzovať vyhlásenia prijaté od júla 2002 a návrh akcionárskej pôžičky z decembra 2002 ako celok. Nezávisle od toho, či tieto vyhlásenia alebo uvedený návrh ponímané samo- statne spĺňajú všetky podmienky zakladajúce pojem pomoci, Komisia konštatovala, že pri uskutočnení jednotlivých po sebe nasledujúcich udalostí v decembri 2002 závä- zok v kontexte vyhlásení prijatých od júla 2002, ktorý už zaväzoval Francúzsko, nie je v súlade s kritériom súkromného investora a preto zakladá štátnu pomoc. Pokiaľ ide o tvrdenie FT založené na tom, že akcionárska pôžička nebola nikdy podpísaná, Komisia odkazuje na odôvodnenie č. 196 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho nikdy netvrdila, že trh vnímal návrh akcionárskej pôžičky ako uskutočnenie záväzku Francúzska, ktorý ide nad rámec jeho budúcej účasti na zvýšení základného imania. Dôležité bolo, že ratingové agentúry pripisovali dôležitosť podpore zo strany Francúz- ska. Táto podpora a reakcia ratingových agentúr pritom začala od júla 2002. Okrem toho Komisia nespochybňuje kladnú reakciu trhov v nadväznosti na oznámenie z 2. októbra 2002 o vymenovaní nového PPGR FT. Spoločnosť FT však nevysvetlila, prečo malo toto vymenovanie väčší význam, než vyhlásenia a priame kontakty s ratingo- vými agentúrami v júli 2002, aby sa zabránilo poklesu hodnotenia FT na úroveň „junk bond“. Vplyv návrhu akcionárskej pôžičky na trh v decembri 2002 bol tiež menej významný ako vplyv vyhlásení prijatých od júla 2002, pretože v decembri 2002 bol trh už dostatočne ubezpečený v súvislosti s uskutočnením a jednoznačnosťou podpory zo strany Francúzska v prospech FT. Vzhľadom na účinky, ktoré vyvolali vyhlásenia prijaté od júla 2002, akcionárska pôžička bola prijatá za neobvyklých trhových pod- mienok a teda zvýhodnila FT.

— O tvrdeniach spoločností Bouygues

200 Komisia namieta proti stoickému a „fotografickému“ postoju spoločností Bouygues v súvislosti s operáciami na záchranu FT, ktorý preskúmanie na základe článku 87 ods. 1 ES obmedzuje na vyhlásenia prijaté od júla 2002, hoci vo veci T-425/04 si Francúzska republika želala obmedziť toto preskúmanie len na opatrenia oznámené v decembri 2002. Podľa Komisie tvrdenie spočívajúce v tom, že tieto vyhlásenia

II - 2188

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

posudzované samostatne alebo ako celok spĺňajú štyri podmienky pojmu pomoc, vyplýva zo zúženého, čiastočného a nesprávneho ponímania napadnutého rozhod- nutia a nezohľadňuje skutočnosť, že udalosti, ktoré v rámci dlhodobého záchranného procesu predchádzali akcionárskej pôžičke v decembri 2002, navzájom spolu súvisia tak z vecného ako aj ekonomického hľadiska.

202 V tejto súvislosti Komisia spochybňuje, že skutočnosti v prejednávanej sú zhodné s tými, na ktorých spočíva rozhodnutie Crédit foncier (pozri bod 159 vyššie). V pre- jednávanej veci, pokiaľ ide o jednoznačný záväzok Francúzska, nemali vyhlásenia

II - 2189

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

ministra hospodárstva takú silu a rovnaký stupeň presnosti ako vyhlásenia, ktoré boli predmetom rozhodnutia Crédit foncier (pozri jednak odôvodnenie č. 36 rozhodnutia Crédit foncier, a jednak odôvodnenie č. 219 napadnutého rozhodnutia).

203 Komisia dodáva, že ani štátu, ktorý pomoc oznamuje, ani dotknutým stranám nepri- náleží určiť obdobie, ktoré je relevantné analyzovať. Pojem pomoc je objektívny a zakladá sa na hospodárskej realite. Preto, ak Komisia informuje o skorších objek- tívne relevantných skutočnostiach, musí ich zahrnúť do svojej analýzy. V predmetnej veci vyhlásenia prijaté od júla 2002 sú súčasťou „dlhšieho reťazca aktivít“, kde akci- onárska pôžička a záväzok zvýšiť základné imanie FT sú len poslednými skutočnos- ťami. Komisia teda pri konštatovaní vychádzala z toho, že v predmetnej veci všetky prvky zakladajúce pojem pomoc existovali len od decembra 2002.

204 Preto treba prvý žalobný dôvod spoločností Bouygues zamietnuť ako nedôvodný.

206 Komisiu prekvapuje, že vedľajší účastník konania FT podporuje jej návrhy na obranu zákonnosti článku 1 napadnutého rozhodnutia, hoci vo veci T-444/04 navrhuje, hoci z iných dôvodov, zrušenie uvedeného článku. Komisia preto spochybňuje prípust- nosť návrhov vedľajšieho účastníka FT, keďže v tejto inej veci FT vytýka Komisii, že zašla príliš ďaleko, keď v článku 1 napadnutého rozhodnutia rozhodla, že akcionár- ska pôžička v rámci kontextu vyhlásení prijatých od júla 2002 zakladá štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom. FT tým, že vo veci T-450/04 uviedla, že Komisia nepresiahla rámec svojej právomoci tým, že nekvalifikovala vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako pomoc, si odporuje vo svojom vlastnom stanovisku vyjadrenom v žalobe vo veci T-444/04. FT totiž nemôže jednak tvrdiť vo svojom vyjadrení vedľajšieho účast- níka konania, že článok 1 napadnutého rozhodnutia je platný a jednak vo svojej žalobe navrhnúť zrušenie uvedeného článku. Podľa Komisie tento nový postoj vyjadrený v jej vyjadrení vedľajšieho účastníka konania musí FT opodstatnene viesť k späťvzatiu jej žaloby vo veci T-444/04.

O doplňujúcich tvrdeniach Komisie uvedených v odpovedi na písomné otázky Všeobecného súdu

209 Komisia vo svojej odpovedi na písomné otázky položené Všeobecným súdom v pod- state odkazuje na úvahy vyjadrené v odôvodneniach č. 188 a 214 až 218 napadnu- tého rozhodnutia, ako aj na právne a ekonomické štúdie, ktoré získala alebo dala vypracovať a analyzovala v priebehu správneho konania, z ktorých väčšina dospela k záveru o záväznom charaktere vyhlásení prijatých od júla 2002. Komisia tak dospela k záveru, že len na základe týchto vyhlásení nemohla „nespochybniteľným spôsobom rozhodnúť o existencii pomoci“ vzhľadom na to, aké zložité je presne určiť, či tieto vyhlásenia mohli aspoň potenciálne poskytovať záväzok na štátne prostriedky. Štú- die expertov totiž obsahovali dosť rozdielne výklady týchto vyhlásení vychádzajúc z francúzskeho občianskeho, obchodného a správneho práva, ako aj komplexných

II - 2192

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

právnych koncepcií a boli v rozpore s francúzskou judikatúrou a právnou náukou. Výsledok uvedenej analýzy je zhrnutý v odôvodneniach č. 216 až 218 napadnutého rozhodnutia.

II - 2193

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

vyhláseniami prijatými od júla 2002 a akcionárskou pôžičkou, bola oprávnená ich posúdiť ako celok. S prihliadnutím na realizáciu týchto vyhlásení v decembri 2002 vo forme akcionárskej pôžičky, ktorá bola jediným oznámeným opatrením zo strany Francúzskej republiky, bolo stanovené jednak, že záväzok sa stal záväzným a jed- nak, že nebol v súlade s kritériom súkromného investora. Preto už nebola podstatná otázka, či vyhlásenia prijaté od júla 2002 zakladajú alebo nezakladajú pomoc.

2. Posúdenie Všeobecným súdom

a) O pojme pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES

212 Pokiaľ ide o otázku, či Komisia v prejednávanej veci porušila pojem pomoci, treba v prvom rade pripomenúť, že podľa článku 87 ods. 1 ES „pomoc poskytovaná člen- ským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospo- dársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

214 Okrem toho judikatúra uznala, že len výhody poskytnuté priamo alebo nepriamo zo štátnych prostriedkov sa považujú za pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES. V tomto ustanovení totiž rozlíšenie medzi „pomocou poskytovanou štátom“ a pomocou poskytovanou „zo štátnych prostriedkov“ neznamená, že všetky výhody priznané štátom predstavujú pomoc bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú financované zo štát- nych prostriedkov, ale má do tohto pojmu začleniť len výhody, ktoré sú poskytované priamo štátom, ako aj tie, ktoré poskytuje verejná alebo súkromná inštitúcia, ktorú na tento účel daný štát zriadil alebo poveril (rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 58; rozsudky Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/ Komisia, T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, bod 179, a z 12. decembra 2006, Aso- ciación de Estaciones de Servicio de Madrid a Federación Catalana de Estaciones de Servicio/Komisia, T-95/03, Zb. s. II-4739, bod 104).

215 Z toho vyplýva, že na to, aby mohlo byť opatrenie kvalifikované ako štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, je okrem iného potrebné, aby jednak obsahovalo výhodu, ktorá môže mať rôzne podoby („akoukoľvek formou“), a jednak aby táto výhoda priamo alebo nepriamo plynula z verejných prostriedkov (poskytovaná „člen- ským štátom alebo… zo štátnych prostriedkov“).

II - 2195

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

218 Pokiaľ ide o rozsah preskúmania súdom, ktoré sa má vykonať, treba pripomenúť, že pojem pomoc je objektívnym pojmom, a preto kvalifikovanie opatrenia ako štátnej pomoci, ktoré podľa Zmluvy prislúcha tak Komisii, ako aj súdu, v zásade nemôže odôvodniť, pokiaľ neexistujú osobitné okolnosti súvisiace najmä so zložitou pova- hou predmetných štátnych zásahov, uznanie širokej miery voľnej úvahy Komisie. Len v prípade uplatnenia článku 87 ods. 3 ES, ktorý predpokladá, že Komisia prihliada

II - 2196

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

na globálne hospodárske, sociálne, regionálne a sektorové posúdenie v rámci jej pre- skúmania prípadnej zlučiteľnosti niektorých štátnych opatrení so spoločným trhom, je jej totiž skutočne priznaná široká miera voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsu­ dok Súdu prvého stupňa z 27. januára 1998, Ladbroke Racing/Komisia, T-67/94, Zb. s. II-1, bod 52 a tam citovanú judikatúru).

219 V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že pojem štátna pomoc, ako je definovaný v Zmluve, má právnu povahu a musí sa vykladať na základe objektívnych skutočností. Z tohto dôvodu musí súd v zásade a s prihliadnutím tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú alebo komplexnú povahu posúdení uskutoč- nených Komisiou vykonať úplné preskúmanie, pokiaľ ide o otázku, či opatrenie patrí do pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES (rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 2000, Fran- cúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 25; z 1. júla 2008, Chronopost/UFEX a i., C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, bod 141, a z 22. decem- bra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb. s. I-10515, bod 111).

Úvodné pripomienky

222 V prvom rade treba preskúmať, či a do akej miery Komisia v napadnutom rozhodnutí zistila jednu alebo viacero výhod spojených s vyhláseniami prijatými od júla 2002. Vzhľadom na úzku súvislosť medzi kritériom výhody a poskytnutím štátnych pro- striedkov je potrebné zohľadniť všetky úvahy, ktoré boli v tejto súvislosti vyjadrené v uvedenom rozhodnutí.

223 Treba pripomenúť, že Komisia v článku 1 napadnutého rozhodnutia kvalifikovala ako štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES akcionársku pôžičku uskutočnenú vo forme úverovej linky vo výške 9 miliárd eur v prospech FT, ktorá vychádza z kontextu vyhlásení prijatých od júla 2002, t. j. vyhlásení prijatých pred oznámením o návrhu akcionárskej pôžičky zo 4. decembra 2002.

224 Na podporu tohto záveru Komisia najmä konštatovala, že prostredníctvom vyhlásení prijatých od júla 2002, čiže v čase, keď sa FT nachádzala vo finančnej kríze pred- stavujúcej vysoký dlh v krátkej lehote splatnosti, francúzske orgány dosiahli, že FT

II - 2198

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

226 V odôvodnení č. 194 napadnutého rozhodnutia sa tak konštatuje, že „akcionárskou pôžičkou… sa FT poskytuje výhoda, pretože jej umožňuje zvýšiť finančné prostriedky a uistiť trh o jej platobnej schopnosti“. Napriek skutočnosti, že zmluva o akcionár- skej pôžičke nebola nikdy podpísaná, „samotná potenciálna existencia tejto pôžičky“

II - 2199

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

môže FT zvýhodniť, pretože na jej základe trh usúdi, že jej finančná situácia je lepšia, čo mohlo mať vplyv na jej úverové podmienky.

II - 2200

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

dosiahla vyplatenie sumy 9 miliárd eur. [Francúzsky] štát… by následne musel vypla- tiť FT… príslušnú sumu finančných prostriedkov.“

229 Svojim druhým a tretím žalobným dôvodom predloženým vo veciach T-425/04 a T-444/04 Francúzska republika a FT predovšetkým tvrdia, že ani vyhlásenia o pod- pore, ani návrh akcionárskej pôžičky samé osebe nespĺňajú podmienky zakladajúce pojem pomoc, a najmä kritérium výhody vyplývajúcej zo štátnych prostriedkov, a že nie je možné tieto rôzne skutočnosti posúdiť ako celok, aby sa dospelo k záveru, že konanie Francúzska nebolo v súlade s kritériom obozretného súkromného investora. Prístup Komisie je totiž v rozpore s tým, čo sama uznala, že ani uvedené vyhlásenia, ani akcionárska pôžička posudzované samostatne nie sú štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 ES. V každom prípade vyhlásenia o podpore nemožno kvalifiko- vať ako jednoznačný záväzok Francúzska poskytujúci FT výhodu a zaväzujúci štátne prostriedky.

230 Naopak svojim prvým žalobným dôvodom predloženým vo veci T-450/04 spoloč- nosti Bouygues v podstate tvrdia, že Komisia nešla v napadnutom rozhodnutí dosta- točne ďaleko, lebo ani jedno z vyhlásení prijatých od júla 2002 nekvalifikovala ako individuálnu štátnu pomoc. Každé jedno z týchto vyhlásení totiž spĺňalo kumula- tívne podmienky pojmu pomoc, vrátane podmienky týkajúcej sa výhody zo záväzku poskytnutia štátnych prostriedkov.

O výhode vyplývajúcej z vyhlásení prijatých od júla 2002

234 Pokiaľ ide o vplyv vyhlásení prijatých od júla 2002 na vstup FT na finančné trhy a jej náklady na refinancovanie, treba konštatovať, že Komisia v napadnutom rozhodnutí dostatočne preukázala, že tieto vyhlásenia viedli k významnej výhode v prospech FT, lebo umožnili znovu získať dôveru zo strany finančných trhov, umožnili a uľahčili prístup FT k novým úverom potrebným na refinancovanie jej dlhov s krátkou dobou splatnosti vo výške 15 miliárd eur a znížili náklady na ne a napokon prispeli k stabili- zácii jej veľmi slabej finančnej situácie, ktorá sa v júni a júli 2002 podstatne zhoršila.

235 Zo zhrnutia napadnutého rozhodnutia uvedeného v bodoch 33 až 50 vyššie vyplýva, že Komisia nazhromaždila všetky dôkazy, na základe ktorých možno konštatovať, že v nadväznosti na vyhlásenie z 12. júla 2002 a nasledujúce vyhlásenia, ako aj oznáme- nie zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôžičky, ratingové agentúry zachovali výhodnejšie hodnotenie FT, ako bolo hodnotenie, ktoré predtým urobili alebo mali

II - 2202

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

v úmysle urobiť vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu, osobitne dôležitosť „spread inversion“, zodpovedajúci pokles cien jej dlhopisov a kurzu jej akcií, ako boli konštatované v júni a júli 2002 (pozri bod 34 vyššie).

236 Zo zhodných výpovedí bývalého a nového PPGR FT, ratingových agentúr, ako aj Deut- sche Bank totiž vyplýva, že hodnotenie, ktoré predtým urobili alebo zamýšľali urobiť uvedené agentúry, v danom období zapríčinilo uzavretie prístupu FT na kapitálové trhy, čo jej zabránilo splatiť svoj dlh v krátkej dobe splatnosti, a že tomuto uzavretiu sa podarilo vyhnúť len vďaka zachovaniu výhodnejšieho hodnotenia, ku ktorému došlo na základe vyhlásenia z 12. júla 2002 (pozri body 37 až 43 a 47 vyššie). Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 45 až 48 vyššie Komisia takisto dostatočne preukázala, že aj vyhlásenia zo septembra, októbra a decembra 2002 kladne ovplyvnili rozhodnutia ratigových agentúr zachovať hodnotenie FT a podporili dôveru zo strany finančných trhov, čím FT umožnili znovu spravovať svoje dlhy s krátkodobou splatnosťou a refi- nancovať sa za výhodných podmienok.

238 Okrem toho treba konštatovať, že na základe zásad upravujúcich poskytovanie úve- rov a refinancovanie na kapitálových trhoch, ktoré boli spomenuté v odôvodnení č. 28 a nasl. napadnutého rozhodnutia, úroveň hodnotenia podniku, a teda riziko nesplatenia spojené s úvermi, ktoré mu boli poskytnuté, je rozhodujúca pre výpočet nákladov refinancovania, ktoré musí tento podnik znášať, najmä vo forme splatných úrokov na emisiu nových dlhopisov. Z toho vyplýva, že čím menšie je toto riziko nesplatenia, o to je ľahšie a menej nákladné refinancovanie daných úverov na kapi- tálových trhoch. Inak povedané, každý kladný vplyv na hodnotenie podniku, čo len vďaka verejným vyhláseniam, ktoré môžu vytvoriť alebo posilniť dôveru investorov, má priamy vplyv na výšku nákladov, ktoré musí tento podnik znášať, aby sa mohol na kapitálových trhoch refinancovať. V tejto súvislosti sa Komisia odvolala na dokument od spoločnosti FT, ktorého opodstatnenosť Francúzska republika a FT nespochybnili, ktorý uvádza prípady okamžitého zvýšenia platby ročných úrokov vo výške približne 75 miliónov eur v prípade zníženia úrovne hodnotenia dlhodobého zadĺženia FT zo strany S & P a Moody’s (pozri odôvodnenie č. 222 a poznámku pod čiarou 148 napad- nutého rozhodnutia).

239 Kvôli úplnosti je potrebné spresniť, že Komisia takisto preukázala, že túto príčinnú súvislosť medzi vyhláseniami prijatými od júla 2002, zachovaním hodnotenia FT a uľahčením jej prístupu k novým úverom, vrátane zníženia nákladov na jej refinan- covanie, francúzske orgány nielen predpokladali, ale ju aj plánovali. Ako totiž vyplýva z odôvodnení č. 38 a 212 napadnutého rozhodnutia, v deň vyhlásenia z 12. júla 2002

O výhode vyplývajúcej z návrhu akcionárskej pôžičky

243 Treba preskúmať, či akcionárska pôžička, ktorá zostala len v štádiu návrhu zmluvy, ktorú FT nepodpísala a ktorá nebola nikdy vykonaná, poskytla FT dodatočnú a indi- viduálnu výhodu v porovnaní s výhodou opísanou v bodoch 235 až 237 vyššie. V tejto

II - 2205

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

súvislosti je potrebné pripomenúť, ako to bolo vyjadrené v uvedených bodoch, že Komisia dostatočne určila, že verejné vyhlásenie francúzskych orgánov zo 4. decem- bra 2002 o návrhu akcionárskej pôžičky, ktoré posúdila spolu s vyhláseniami prija- tými od júla 2002, obsahuje výhodu v prospech FT, pretože spustila kladné reakcie zo strany subjektov na finančných trhoch a tým najmä zlepšila podmienky, ktoré umož- nili jej refinancovanie.

244 Pokiaľ ide o otázku, či vzhľadom na túto poslednú uvedenú výhodu návrh akcionár- skej pôžičky obsahoval dodatočnú a individuálnu výhodu, je potrebné odkázať najmä na odôvodnenie č. 194 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého zmluva o akcionár- skej pôžičke aj napriek skutočnosti, že nebola nikdy podpísaná zo strany FT, a teda ani vykonaná, poskytla FT výhodu, pretože jej umožnia zvýšiť jej finančné prostriedky, uistiť trhy, pokiaľ ide o jej platobnú schopnosť a ovplyvniť tak úverové podmienky FT. Totiž „samotná potenciálna existencia tejto pôžičky [mohla] FT zvýhodniť, pretože na jej základe trh usúdil, že je… finančne spoľahlivejš[ia]“.

ako jeho oznámenie zo 4. decembra 2002, rovnaký alebo aspoň podobný vplyv na trhy. Ako uviedla aj samotná Francúzska republika v odpovedi na otázku Všeobec- ného súdu na pojednávaní, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania, zaslanie zmluvy o akcionárskom úvere ERAP-om spoločnosti FT 20. decembra 2002, nebolo verejnosti sprístupnené samostatne a navyše od oznámenia o návrhu akcionárskeho úveru zo 4. decembra 2002. Pritom vzhľadom na neexistenciu takéhoto zverejne- nia, čo FT potvrdila na pojednávaní, neexistovalo „zdanie“ u tretích osôb o poskyt- nutí akcionárskej pôžičky v zmysle odôvodnenia č. 194 napadnutého rozhodnutia, ktoré by sa týkalo osobitne zaslania uvedenej zmluvy o akcionárskej pôžičke. Reakcia Moody’s, na ktorú je poukázané v poznámke pod čiarou 112 napadnutého rozhod- nutia, nemôže spochybniť toto posúdenie, keďže k tejto reakcii došlo už 9. decembra 2002, t. j. pravdepodobne ako odpoveď na oznámenie zo 4. decembra 2002 a v každom prípade pred zaslaním zmluvy o akcionárskej pôžičke zo strany ERAP-u spoločnosti FT 20. decembra 2002. To isté platí pre reakciu S & P zo 17. decembra 2002 uvedenú v odôvodnení č. 58 a v poznámkach pod čiarou 52 a 53 napadnutého rozhodnutia.

247 Komisia v odpovedi na otázku Všeobecného súdu na pojednávaní však uviedla, že sa stále domnieva, že návrh akcionárskej pôžičky ako taký a jej poskytnutie predpokladá dodatočnú a odlišnú výhodu v prospech FT (pozri tiež bod 196 vyššie), lebo FT v nad- väznosti na zaslanie podpísanej zmluvy z 20. decembra 2002 získala jednostrannú a nepodmienenú možnosť použiť akcionársku pôžičku tým, že túto zmluvu podpíše. Z ekonomického hľadiska uvedená možnosť disponovať úverovou linkou vo výške 9 miliárd eur, ktorá závisí len od vôle jej príjemcu, je výhodou odlišnou od tej, ktorá vyplýva z oznámenia zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôžičky. FT toto posúdenie na pojednávaní spochybnila, pričom sa odvolala na odôvodnenia č. 188 a 190 napadnutého rozhodnutia.

251 Ďalej treba spresniť, či Komisia z právneho hľadiska dostatočne určila, že len možnosť FT využiť jednostranne a nepodmienene úverovú linku vo výške 9 miliárd eur, ktorá bola predmetom návrhu akcionárskej pôžičky, je výhodou v jej prospech, hoci návrh zmluvy nebol ňou nikdy podpísaný ani vykonaný.

252 V tejto súvislosti FT, ktorá spochybňuje existenciu takejto výhody, na pojednávaní potvrdila, že odmietla podpísať zmluvu o akcionárskej pôžičke, pretože stanovovala

II - 2208

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

príliš náročné podmienky, a že v každom prípade by radšej uprednostnila vyplatiť svoje dlhy na trhu s obligáciami.

253 Treba pripomenúť, že Komisia je povinná na základe objektívnych skutočností stano- viť, že kumulatívne podmienky pojmu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, vrátane existencie výhody, sú splnené (rozsudok British Aggregates/Komisia, už citovaný v bode 219 vyššie, bod 111) s prihliadnutím na ekonomické účinky dotknutého opat- renia (pozri v tomto zmysle rozsudok Chronopost/UFEX a i., už citovaný v bode 219 vyššie, bod 123, a rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordr- hein-Westfalen/Komisia, už citovaný v bode 214 vyššie, bod 180).

257 Za týchto okolností treba konštatovať, že Komisia sa nemohla obmedziť len na kon- štatovanie o existencii zmluvnej ponuky podpísanej ERAP-om, aby dospela k záveru, že táto ponuka je dodatočnou a odlišnou výhodou v prospech FT v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

258 Skutočnosť, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala dodatočnú a odlišnú výhodu vyplývajúcu z návrhu akcionárskej pôžičky ako takého, však sama osebe nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa Graphischer Maschinenbau/Komisia, už citovaný v bode 159 vyššie, bod 49 a tam citovanú judikatúru, a z 19. októbra 2005, Freistaat Thüringen/Komisia, T-318/00, Zb. s. II-4179, bod 191 a tam citovanú judikatúru).

II - 2210

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

259 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy možno konštatovať, že Komisia dosta- točne preukázala, že vyhlásenia prijaté od júla 2002 a oznámenie zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôžičky spoločne zahŕňali poskytnutie výhody FT v zmysle článku 87 ods. 1 ES bez toho, aby bolo potrebné túto výhodu kvalifikovať.

260 Za týchto podmienok je potrebné zamietnuť tvrdenie Francúzskej republiky a FT spočívajúce v tom, že Komisia nebola oprávnená dospieť k záveru o existencii výhody vyplývajúcej len z vyhlásení prijatých od júla 2002 z dôvodu jednak, že túto výhodu nemožno určiť vzhľadom na kladné účinky iných udalostí a opatrení prijatých zo strany samotnej FT v druhom polroku 2002, a jednak, že správa z 28. apríla 2004 neskúmala a neurčila presnú povahu a hodnotu výhody, ktorá vyplýva zo všetkých uvedených vyhlásení.

zdrojov v zásade je, aby uvedená výhoda úzko súvisela so zodpovedajúcim záväzkom zaťažujúcim štátny rozpočet alebo s vytvorením ekonomického rizika dostatočne konkrétneho pre tento rozpočet na základe právne záväzných záväzkov, ktoré štát prijal (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 17. marca 1993, Sloman Neptun, C-72/91 a C-73/91, Zb. s. I-887, bod 21; z 19. septembra 2000, Nemecko/ Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 27, a PreussenElektra, už citovaný v bode 214 vyššie, bod 58; návrhy generálneho advokáta Jacobsa vo veci, ktorá bola predmetom rozsudku PreussenElektra, už citovaného v bode 214 vyššie, Zb. s. I-2103, body 115 až 117).

263 Je potrebné pripomenúť, že v prejednávanej veci sa účastníci konania nezhodujú najmä v tom, či vyhlásenia prijaté od júla 2002 – v súvislosti s ktorými Komisia správne stanovila, že poskytovali výhodu v prospech FT – zahŕňajú prevod štátnych prostriedkov. Zatiaľ čo Francúzska republika a FT spochybňujú existenciu prevodu štátnych prostriedkov, spoločnosti Bouygues tvrdia, že každé z týchto vyhlásení obsahuje záväzok na poskytnutie uvedených prostriedkov, buď na základe právne záväzného záväzku zo strany Francúzska, alebo z dôvodu dostatočne konkrétneho a okamžitého ekonomického rizika pre tento štát, ktoré ho zaväzujú k platobnej zod- povednosti a to v akejkoľvek forme za dlhy FT voči spoločnostiam Bouygues, jej akci- onárom a veriteľom.

264 V napadnutom rozhodnutí Komisia najprv vychádzala z predpokladu, že prípadný prevod štátnych prostriedkov postačuje na to, aby bolo možné uplatniť článok 87 ods. 1 ES. V tejto súvislosti sa v odôvodneniach č. 195 až 197 uvedeného rozhodnutia vyjadrila nasledovne:

(197) Preto musí Komisia preskúmať, či je výhoda poskytnutá FT v zhode so zása- dou uvedomelého súkromného investora [obozretného súkromného investo- ra – neoficiálny preklad] a či narúša hospodársku súťaž a trh medzi členský- mi štátmi.“

II - 2213

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

265 Ďalej v rámci svojho posúdenia kritéria obozretného súkromného investora, po tom, čo v odôvodneniach č. 208 až 213 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že vyhlá- senia prijaté od júla 2002 sú „dostatočne jasné, presné a jednoznačné na to, aby mohli byť dôkazom o vierohodnom záväzku [francúzskeho] štátu“, Komisia v odôvodne- niach č. 214 až 219 uvedeného rozhodnutia uviedla:

„(214) Komisia… uvádza, že preskúmala otázku, či by súkromný investor, ktorý urobil rovnaké vyhlásenia ako štát, bol v súkromnom práve povinný dodržať svoje sľuby. Keďže v tomto prípade je investorom [francúzsky] štát, skúmanie národného práva bolo zamerané [aj] na správne právo.

(215) Komisia zdôrazňuje, že v tejto súvislosti si vyžiadala znalecký posudok a zá- roveň dostala niekoľko správ od tretích osôb. Na základe týchto informácií nemôže Komisia vylúčiť v tomto štádiu, že predmetné vyhlásenia majú zá- väzný účinok na základe francúzskeho správneho, občianskeho, obchodného a trestného práva…, ako aj na základe práva štátu New York.

(219) Komisia sa však nedomnieva, že by na tomto základe mohla nezvratne doká- zať existenciu podpôr. Na druhej strane sa domnieva, že bude môcť dokázať existenciu prvkov pomoci tradičnejším spôsobom na základe opatrení z de- cembra 2002, ktoré boli uvedené v oznámení. Z tohto hľadiska stačí dokázať, že predbežné vyhlásenia skutočne ovplyvnili v decembri trhy a nebude po- trebné kvalifikovať tieto… vyhlásenia ako zakladajúce štátne podpory.“

266 Vo svojej odpovedi na písomné otázky Všeobecného súdu, Komisia hlavne spresnila, že vzhľadom na rôzne štúdie a analýzy, ktoré získala počas správneho konania, a ktoré dospeli k výrazne rozdielnym výkladom vyhlásení prijatých od júla 2002 na základe francúzskeho občianskeho, obchodného a správneho práva, definitívne ustúpila od prijatia záveru o existencii jednostranného záväzku Francúzska na tomto jedinom základe, hoci pripustila, že niektoré prvky vnútroštátneho práva môžu oprávnene potvrdiť uvedené tvrdenie. Namiesto prijatia zvlášť prísneho a zúženého výkladu na

II - 2215

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

základe spornej časti vnútroštátneho práva, zvolila všeobecný prístup, ktorý zohľad- ňuje vecnú a ekonomickú spojitosť medzi vyhláseniami prijatými od júla 2002 a akci- onárskou pôžičkou a skutočnosť, že poskytnutie tejto pôžičky zahŕňa taký záväzok.

267 Je preto vhodné preskúmať, či Komisia odôvodnene na jednej strane neprijala exis- tenciu prevodu štátnych prostriedkov v súvislosti s vyhláseniami prijatými od júla 2002 ako takými, a na druhej strane pripustila, že toto kritérium pritom spĺňa návrh akcionárskej pôžičky z decembra 2002.

270 Navyše treba pripomenúť, že hoci Komisia v odôvodnení č. 208 napadnutého roz- hodnutia pripustila, že vyhlásenia prijaté od júla 2002 sú „dostatočne jasné, presné a jednoznačné na to, aby mohli byť dôkazom o vierohodnom záväzku [francúzskeho] štátu“, nakoniec zamietla tvrdenie, podľa ktorého treba tieto vyhlásenia považovať za právne záväzné z hľadiska príslušného vnútroštátneho práva a teda ich kvalifiko- vať ako štátne opatrenie zaväzujúce na poskytnutie štátnych zdrojov (odôvodnenia č. 188, 218 a 219 napadnutého rozhodnutia). Komisia však v podstate usúdila, že vzhľadom na vplyv týchto vyhlásení na vnímanie na trhoch, Francúzsko podstúpilo určité finančné riziko, vrátane z hľadiska vnútroštátneho práva, čo viedlo ku kon- štatovaniu, že návrh akcionárskej pôžičky nie je zlučiteľný s kritériom obozretného súkromného investora (odôvodnenia č. 220 až 230 uvedeného rozhodnutia). Keďže tak urobila jednak v napadnutom rozhodní, ako aj v tomto konaní, Komisia neprijala s presnosťou a konečnou platnosťou stanovisko k otázke, či samotné vyhlásenia pri- jaté od júla 2002 môžu zahŕňať prevod štátnych zdrojov, prípadne na základe prísluš- ného vnútroštátneho práva.

271 Na účely určenia povahy vyhlásení prijatých od júla 2002 treba uviesť, že tieto vyhlá- senia treba vykladať len z hľadiska objektívnych konštatovaní (pozri v tomto zmysle

rozsudok

SIC/Komisia, už citovaný v bode 256 vyššie, bod 126). Pravdou zostáva, že vnímanie a reakcia zo strany subjektov na trhu môžu, pokiaľ existujú, poskytnúť potrebný dôkaz na určenie povahy týchto vyhlásení.

273 Okrem toho vyhlásenie z 12. júla 2002 je nejasné a nepresné, pokiaľ ide o možné pod- porné opatrenia, ktoré mohlo Francúzsko neskoršie prijať, ešte presne nevymedzené („sa bude správať ako uvedomelý investor [obozretný investor – neoficiálny preklad] a… urobili by sme adekvátne opatrenia“). Vzhľadom na otvorenú a nejasnú povahu týchto vyhlásení, Komisia nemala dôvod dospieť k záveru o jasnosti údajného záväzku zo strany Francúzska, pričom len „prostriedky intervencie…, t. j. pravidlá realizá- cie“ treba ešte špecifikovať (odôvodnenie č. 209 napadnutého rozhodnutia), pretože takýto jasný záväzok si nevyhnutne vyžaduje určenie povahy a rozsahu tohto prípad- ného budúceho zásahu. Ako to pritom potvrdzuje správa Deutsche Bank z 22. júla 2002, o ktorú sa opierala aj samotná Komisia v odôvodnení č. 221 a v poznámke pod čiarou 142 napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na vyhlásenie z 12. júla 2002, trh si ešte nemohol určiť povahu a rozsah tohto budúceho zásahu Francúzska („[FT] vyťa- žil[a] z rastúcej dôvery trhu [vzhľadom na skutočnosť], že [francúzska] vláda podporí tým či oným spôsobom úver“; túto „implicitnú štátnu podporu [by mohla zohnať] vo forme pôžičiek, podmienok na trhu [za trhových podmienok – neoficiálny preklad], ktoré by poskytli banky alebo [francúzska] vláda“). Navyše uistením o budúcom, nepodmienenom a nepresnom charaktere uvedeného zásahu, vyhlásenie z 12. júla 2002 výslovne odmieta predpoklad o zvýšení základného imania FT, pričom Fran- cúzsko túto možnosť doslova využilo v decembri 2002 („Nie, istotne nie! Iba tvrdím, že v príhodnom okamihu urobíme adekvátne opatrenia. Ak to bude potrebné…“).

FT, Francúzsko nemohlo ešte vedieť a určiť s dostatočnou presnosťou povahu, roz- sah a podmienky poskytnutia prípadného podporného opatrenia v prospech FT. Viac menej zo všetkých krokov francúzskych orgánov uskutočnených k 12. júlu 2002, vrá- tane skutočnosti, že priamo kontaktovali ratingové agentúry, vyplýva, že tieto orgány chceli urýchlene uistiť finančné trhy o prípadnej a budúcej podpore Francúzska v prospech FT len preto, aby zabránili ďalšiemu poklesu jej hodnotenia, ako aj uzav- retiu jej prístupu k novým úverom na trhu s dlhopismi, bez toho, aby viac spresnili túto prípadnú podporu v danom čase. Predčasné spresnenie prípadných podporných opatrení by totiž mohlo spôsobiť riziko zbytočného obmedzenia možností refinanco- vania, ktoré by sa pre dlh FT naskytli, pričom by bolo nevyhnutné oznámiť ich Komi- sii v zmysle článku 88 ods. 3 ES. Navyše z dôvodu svojho predčasného charakteru, by takýto prístup mohol narušiť dôveru veriteľov a investorov, čo sa týka vierohodnosti konania Francúzska. Za týchto okolností na rozdiel od toho, čo je uvedené v odô- vodnení č. 212 napadnutého rozhodnutia, skutočnosť, že Francúzsko kontaktovalo ratingové agentúry, nemožno chápať ako dôkaz preukazujúci jednoznačnú povahu prípadného záväzku, ktorý tento štát prijal, ale len ako prvý krok smerujúci k uvoľne- niu napätia, ktoré v júli 2002 zaťažovalo postavenie FT na finančných trhoch.

275 Na rozdiel od toho, čo tvrdia spoločnosti Bouygues a Komisia (pozri odôvodnenie č. 210 napadnutého rozhodnutia), samotná skutočnosť, že v čase prijatia vyhlásenia z 12. júla 2002 FT čelila vážnym ťažkostiam s refinancovaním (pozri bod 236 vyš- šie), nič nemení na otvorenom a nepresnom charaktere tohto vyhlásenia ako celku, ani na jeho význame z hľadiska skutkových okolností, v ktorých bolo urobené (pozri bod 274 vyššie). Teda aj za predpokladu, že by uvedené ťažkosti existovali v tomto štádiu, skutočnosť, že toto vyhlásenie presne neodrážalo kritickú situáciu dlhu FT s krátkou dobou splatnosti v tom čase, nie je rozhodujúca („keby mala [FT] ťažkosti“; „keby mala [FT] problémy s financovaním, čo dnes neplatí, [Francúzsky] štát by urobil rozhodnutia [prijal opatrenia nevyhnutné – neoficiálny preklad] na ich prekonanie“).

277 Čo sa týka vyhlásenia z 13. septembra 2002 (pozri bod 7 vyššie), treba uviesť, že toto vyhlásenie je tiež zamerané do budúcna, podmienené a nepresné, pokiaľ ide o prí- padné plánované dlhodobé opatrenia Francúzska („[francúzsky] štát podporí [FT] pri realizácii tohto plánu a prispeje k veľmi výraznému zvýšeniu vlastného imania [FT] v časovom rozpätí a za podmienok, ktoré sa určia so zreteľom na trhové podmienky“), pričom jediné uistenie spočíva v potvrdení plánovanej podpory „k veľmi výraznému zvýšeniu vlastného imania“ FT a v skutočnosti, že toto sa uskutoční za „trhových pod- mienok“. Okrem toho, podobne ako vyhlásenie z 12. júla 2002, vyhlásenie z 13. sep- tembra 2002 ešte menej spresňuje povahu, rozsah a podmienky budúceho zásahu Francúzska v prospech FT a prípadné dočasné podporné opatrenia podmieňuje kri- tériu potreby („od tohto okamihu urobí [Francúzsky] štát v prípade potreby opatre- nia, ktoré [FT] umožnia vyhnúť sa akémukoľvek problému s financovaním“).

278 Čo sa týka vyhlásenia z 2. októbra 2002 (pozri bod 8 vyššie), treba konštatovať, že toto vyhlásenie nie je o nič presnejšie a neprináša žiadne spresnenie v porovnaní

II - 2220

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

s vyhlásením z 13. septembra 2002 („[Francúzsky] štát poskytne pomoc pri realizácii akcií na oživenie a prispeje k zvýšeniu vlastného imania [FT] podľa pravidiel, ktoré sa určia… [Francúzsko] urobí v medziobdobí opatrenia, ktoré [FT] umožnia vyhnúť sa akémukoľvek problému s financovaním“). Na základe tohto vyhlásenia sa totiž Fran- cúzsko nejasne zaväzuje poskytnúť ďalšiu a prípadnú pomoc s cieľom zvýšiť základné imanie FT, ktorej povaha, rozsah a podmienky poskytnutia nie sú ešte stanovené. Zároveň, podobne ako pri predchádzajúcich vyhláseniach, nová dočasná pomoc zo strany Francúzska, ktorej povaha nie je o nič viac spresnená, je podmienená potrebou vyriešiť prípadné finančné problémy FT.

282 To však nič nenemí na skutočnosti, že v prejednávanej veci Francúzska republika na základe vyhlásení prijatých od júla 2002 a odvolávajúc sa v prípade finančných trhov na svoju dobrú povesť platobne schopného a hodnoverného veriteľa a dlžníka, mala úmysel aktívne ovplyvniť reakciu uvedených trhov, obnoviť ich dôveru a osobitne snažiť sa získať zachovanie hodnotenia FT s cieľom pripraviť jej neskoršie refinanco- vanie za výhodnejších ekonomických podmienok a nižších nákladov, bez toho, aby bolo nutné okamžite a plánovane použiť štátny rozpočet. Keďže tak urobila, namiesto priameho alebo nepriameho záväzku poskytnúť štátne prostriedky v zmysle článku 87 ods. ES Francúzsko využilo osobitné pravidlá fungovania finančných trhov, aby tak krátkodobo stabilizovalo hospodárske postavenie FT, a to najmä v záujme splnenia podnikových a finančných podmienok nevyhnutných na prijatie konkrétnejších pod- porných opatrení, ktoré sa mali prijať neskôr. Samotná skutočnosť, že Francúzsko sa za týchto okolností odvolávalo na svoju dobrú povesť na finančných trhoch, však nestačí na preukázanie toho, že jeho prostriedky boli vystavené riziku, ktoré možno považovať za prevod štátnych prostriedkov v zmysle článku 87 ods. 1 ES, ktorý by mal dostatočnú spojitosť s výhodou priznanou FT vyhláseniami prijatými od júla 2002.

283 Za týchto okolnosti spoločnosti Bouygues nepreukázali, že vnútroštátny súd, oso- bitne francúzsky správny alebo občianky súd, by mohli dospieť k záveru, že vyhlásenia prijaté od júla 2002 spĺňajú podmienky jednostranného právne záväzného záväzku zo strany Francúzska, urobeného len prostredníctvom listu oznamujúceho úmysel uskutočniť prevod štátnych prostriedkov v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Vzhľadom na

285 Po druhé, spoločnosti Bouygues sa nemôžu oprávnene odvolávať na obežník z 22. júla 2003 a k nemu pripojené vysvetlenie (pozri bod 167 vyššie), pretože, ako už bolo rozhodnuté v bode 284 vyššie, vyhlásenia prijaté od júla 2002 neobsahujú žiadnu sku- točnosť, ktorá by preukázala existenciu implicitnej záruky Francúzska v prospech FT. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky, na základe ktorých možno dospieť k záveru o existencii takejto záruky, tvrdenie spoločností Bouygues, založené na fran- cúzskej právnej úprave spätne potvrdzujúcej účinnosť niektorých štátnych záruk, treba zamietnuť ako neúčinné. V každom prípade, ako to tvrdila aj Francúzska repub- lika na pojednávaní, francúzsky zákon, ktorým sa opravuje zákon o financiách na rok 2002 (č. 2002-2576 z 30. decembra 2002; JORF z 31. decembra 2002, s. 22070) sa vo svojom článku 80 vzťahuje len na „zmluvné pôžičky ERAP-u v rámci jeho akcionár- skej podpory FT“ a nie na iné prípadné štátne záruky v prospech FT.

II - 2223

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

288 Po piate a nakoniec, nie je potvrdené, že z hľadiska vnútroštátneho práva, aj v prí- pade neexistencie právne záväznej povahy údajného záväzku vyplývajúceho z vyhlá- sení prijatých od júla 2002, tieto vyhlásenia obsahujú prevod štátnych zdrojov. V tejto

II - 2224

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

súvislosti jednak tvrdenie spoločností Bouygues, podľa ktorého Francúzsko bolo povinné splniť si svoj prípadný prísľub vzhľadom na skutočné očakávanie, ktoré tieto vyhlásenia vyvolali zo strany trhu, je rozporné a nezohľadňuje skutočnosť, že pripus- tenie existencie pomoci musí spočívať na objektívnych skutočnostiach a nie na samot- nom vnímaní subjektov na trhu. V každom prípade samotné očakávanie trhu nemôže ako také založiť zákonnú povinnosť konať v želanom zmysle (pozri bod 271 vyššie). Okrem toho aj za predpokladu, že by nedodržanie prípadného prísľubu o podpore Francúzska v prospech podniku mohlo ohroziť jeho vierohodnosť a dobrú povesť na finančných trhoch, stále platí, že v prejednávanej veci nie je preukázané, že vyhlá- senia prijaté od júla 2002 obsahujú konkrétny, nepodmienený a jednoznačný závä- zok v prospech FT, ktorého dôsledkom môžu vzniknúť takéto škodlivé následky. Ako totiž bolo uvedené v bodoch 273 a 282 vyššie, francúzske orgány sa svojím konaním od júla 2002 chceli najmä vyhnúť takýmto dôsledkom tým, že zachovali pochybnosti o povahe, rozsahu a presných podmienkach jeho prípadného zásahu v budúcnosti, čo potvrdzuje aj reakcia Deutsche Bank (pozri bod 273 vyššie). Z tých istých dôvo- dov tvrdenie Komisie uvedené v odôvodnení č. 221 in fine napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „francúzska vláda bola povinná dodržať sľuby, ktoré dala… a tým si udržať dobrú povesť z pohľadu finančných trhov“, nemožno uplatniť. V každom prí- pade treba pripomenúť, že aj napriek vyjadreným pochybnostiam, Komisia výslovne odmietla prijať konečné stanovisko k otázke, či vyhlásenia prijaté od júla 2002 zahŕ- ňali prevod štátnych prostriedkov (odôvodnenia č. 188, 218 a 219 napadnutého rozhodnutia).

291 Treba uviesť, že len samotným zverejnením oznámenia zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôžičky, t. j. v deň oznámenia tohto opatrenia Komisii (pozri bod 20 vyššie), Francúzsko po prvý krát vyjadrilo a spresnilo vo vzťahu k verejnosti finančný príspevok, ktorý plánovalo v prospech FT, spočívajúci v otvorení úverovej linky vo výške 9 miliárd eur vo forme úverovej zmluvy, ktorej ponuka parafovaná a podpísaná ERAP-om bola FT poslaná až 20. decembra 2002.

292 V tejto súvislosti možno pripomenúť, že podobne ako vo vyhláseniach prijatých od júla 2002, toto oznámenie obsahovalo poskytnutie výhody v prospech FT spočívajúcej v posilnení dôvery finančných trhov a zlepšení podmienok refinancovania FT (pozri bod 234 a nasl. vyššie). Ako však bolo uvedené v bode 243 a nasl. vyššie, Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreskúmala ani nepreukázala, že ponuka zmluvy o akcionárskej pôžičke z 20. decembra 2002, ktorú FT nikdy neprijala, ani nevyko- nala, obsahuje odlišné a dodatočné ekonomické zvýhodnenie v porovnaní s výhodou vyplývajúcou z vyhlásení prijatých od júla 2002, ako aj z oznámenia zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôžičky.

— O oznámení zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôžičky

293 Pokiaľ ide o otázku, či oznámenie zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôžičky predpokladá prevod štátnych prostriedkov, treba konštatovať, že ani Komisia ani

II - 2226

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

297 Z judikatúry už citovanej v bode 214 vyššie pritom vyplýva, že podľa článku 87 ods. 1 ES musí daná výhoda vyplývať zo verejných prostriedkov. Uvedená požia- davka spojitosti medzi zistenou výhodou a prevodom štátnych prostriedkov totiž

II - 2227

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

predpokladá, že táto výhoda zodpovedá rovnakému záväzku zaťažujúcemu štátny rozpočet (pozri bod 262 vyššie). V prejednávanej veci to však tak nie je, pokiaľ ide o vzťah medzi výhodou uvedenou v napadnutom rozhodnutí, vyplývajúcou jednak z vyhlásení prijatých od júla 2002, a jednak z údajného prevodu verejných prostried- kov, ktorý spočíva v otvorení úverovej linky vo výške 9 miliárd eur, ako bola plánovaná v oznámení zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôžičky.

298 Treba preto dospieť k záveru, že Komisia nepreukázala, že oznámenie zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôžičky zahŕňalo prevod štátnych prostriedkov.

— O ponuke zmluvy z 20. decembra 2002 o akcionárskej pôžičke

302 Treba jednak zistiť, či údajná záťaž štátneho rozpočtu, ku ktorej dospela Komisia v súvislosti s oznámením návrhu akcionárskej pôžičky a zaslaním zmluvy o akcio- nárskej pôžičke, je vyjadrená implicitne už vo vyhláseniach prijatých od júla 2002 a jednak, či táto záťaž zodpovedá výhode, ktorú Komisia pripísala týmto vyhláseniam.

303 Hoci oznámenie zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôžičky spadá do uva- žovania a stratégie Francúzska uskutočnenej od júla 2002, ktorej cieľom a dôsledkom ako celku bolo opätovné získanie dôvery trhov, aby bolo možné za výhodnejších pod- mienok splatiť krátkodobý dlh FT (pozri body 234 až 240 vyššie), neznamená to však, že samotné vyhlásenia prijaté od júla 2002 už zahŕňali snahu o osobitnú finančnú podporu, aká sa nakoniec realizovala v decembri 2002.

304 Z úvah v bode 270 a nasl. vyššie vyplýva, že na rozdiel od oznámenia zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôžičky, ktoré zverejnilo ponuku otvoriť úverovú linku vo výške 9 miliárd eur v prospech FT, majú vyhlásenia prijaté od júla 2002 otvo- renú, nepresnú a podmienečnú povahu, pokiaľ ide o povahu, rozsah a podmienky

II - 2229

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

prípadného budúceho zásahu Francúzska. Preto len z dôvodu tejto podstatne roz- dielnej povahy vyhlásení prijatých od júla 2002, rozhodnutie Francúzska v decembri 2002 oznámiť a ponúknuť návrh akcionárskej pôžičky predstavuje dôležité prerušenie sledu udalostí, ktoré viedli k refinancovaniu FT.

II - 2230

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

nejasným zhrnutím úvah dovoľujúcich dospieť k záveru o poskytnutí výhody FT, ale nie o prevode štátnych prostriedkov súvisiacich so všetkými vyhláseniami a opatre- niami, ktoré Francúzsko prijalo od júla 2002.

307 Nejasné konštatovanie, podľa ktorého je „možné analyzovať vyhlásenia a postupné opatrenia francúzskych orgánov od júla 2002 ako celok, ktorého okamihom konkreti- zovania sú vraj opatrenia [z decembra]“ 2002 (odôvodnenie č. 187 napadnutého roz- hodnutia), alebo ešte tvrdenie o existencii dlhodobého záchranného procesu, ktorý je rovnaký ako ten, ktorý bol predmetom rozsudku BP Chemicals/Komisia, už citova- ného v bode 152 vyššie, neoprávňujú Komisiu zbaviť sa svojej povinnosti zistiť osobitú výhodu, ktorá zahŕňa zodpovedajúci prevod štátnych prostriedkov. Toto ešte viacej podporuje skutočnosť, že rozsudok BP Chemicals/Komisia, už citovaný v bode 152 vyššie, sa týkal len otázky existencie závažných ťažkostí, pričom odôvodnil začatie konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES, pokiaľ ide o uplat- nenie kritéria obozretného súkromného investora na všetky kapitálové vklady v pro- spech podniku, ktorý je ich príjemcom, keď zvýhodňujúca povaha a štátny pôvod týchto vkladov nie sú spochybnené.

308 Okrem toho vzhľadom na vážne prerušenie v slede udalostí a v konaní francúzskych orgánov v decembri 2002, Komisia nebola oprávnená vytvoriť súvislosť medzi prí- padným záväzkom poskytnúť štátne prostriedky v tomto štádiu a výhodami poskyt- nutými na základe skorších opatrení, a to vyhlásení prijatých od júla 2002, keďže tieto opatrenia majú podstatne odlišnú povahu v porovnaní s opatreniami prijatými v decembri 2002 (pozri bod 303 vyššie). Uvedená súvislosť – ktorú rozsudok BP Che- micals/Komisia, už citovaný v bode 152 vyššie, nepredpokladal – medzi prvkami zakladajúcimi pojem pomoci, pokiaľ ide o rozdielne skutkové okolnosti, ktoré vznikli v rozdielnych štádiách, je totiž v rozpore s požiadavkou spojitosti medzi výhodou a prevodom štátnych prostriedkov (pozri bod 262 vyššie), ktorú potvrdil rozsudok PreussenElektra, už citovaný v bode 214 vyššie (bod 58).

312 Takisto z toho vyplýva, že nie je potrebné preskúmať prvú časť druhého žalobného dôvodu, ani tretí žalobný dôvod Francúzskej republiky a FT v rozsahu, v akom uve- dená časť a dôvod spochybňujú zákonnosť uplatnenia kritéria obozretného súkrom- ného investora Komisiou.

313 Keďže treba teda zrušiť článok 1 napadnutého rozhodnutia z dôvodu právneho omylu a zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatnení článku 87 ods. 1 ES, nie je už potrebné

II - 2232

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

preskúmať prvý žalobný dôvod Francúzskej republiky a FT založený na porušení pod- statných náležitostí a práva na obranu, ani štvrtý žalobný dôvod Francúzskej repub- liky, založený na nedostatočnom odôvodnení.

d) O druhom žalobnom dôvode spoločností Bouygues založenom na rozpornom a nedostatočnom odôvodnení v rozpore s článkom 253 ES

318 Hoci je všeobecný prístup Komisie z vecného hľadiska nesprávny, z úvah v bode 268 a nasl. vyššie vyplýva, že napadnuté rozhodnutie z právneho hľadiska dostatočne vysvetľuje dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, že nemôže rozhodnúť, že vyhlá- senia prijaté od júla 2002 ako také, aj keď zahŕňali poskytnutie výhody FT, predpo- kladajú prevod štátnych prostriedkov. Z toho navyše vyplýva, že tvrdenie spoločností Bouygues spočívajúce v tom, že Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že všetky podmienky charakterizujúce štátnu pomoc v súvislosti s vyhláseniami pri- jatými od júla 2002 boli splnené (pozri body 171 a 175 vyššie), je zjavne nedôvodné.

319 Okrem toho spoločnosti Bouygues neuvádzajú žiadne tvrdenie, na základe ktorého by bolo možné si myslieť, že z dôvodu údajného rozporu v odôvodnení nemohli pred Všeobecným súdom namietať proti dôvodnosti prístupu Komisie, a že ani Všeobecný súd nemôže v tejto súvislosti preskúmať zákonnosť. V každom prípade vzhľadom na úvahy uvedené v bode 268 a nasl. vyššie, je zjavné, že v prejednávanej veci to tak nie je.

II - 2234

FRANCÚZSKO A I./KOMISIA

320 Prvú časť tohto žalobného dôvodu založenú na rozpore v odôvodnení je preto potrebné zamietnuť ako nedôvodnú.

321 Čo sa týka údajného nedostatočného odôvodnenia, treba pripomenúť, že dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, osobitne jednak v odôvodneniach č. 188 až 190, a jednak v odôvodneniach č. 218 a 219, dostatočne presne a jasne uvádzajú dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, že nemôže rozhodnúť, že vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako také predstavujú štátnu pomoc (pozri tiež bod 318 vyššie).

326 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba článok 1 napadnutého rozhodnu- tia zrušiť z dôvodov nezákonnosti uvedených v druhom a treťom žalobnom dôvode Francúzskej republiky a FT.

II — O návrhu na zrušenie článku 2 napadnutého rozhodnutia

327 Vzhľadom na zrušenie článku 1 napadnutého rozhodnutia na základe žalobných dôvodov, ktoré Francúzska republika a FT predložili vo veciach T-425/04 a T-444/04, sa ich návrhy, ako aj návrh spoločností Bouygues vo veci T-450/04 a návrh AFORS-u vo veci T-456/04 na zrušenie článku 2 uvedeného rozhodnutia, ktorý konštatuje, že nie je potrebné vrátiť pomoc uvedenú v článku 1, stali bezpredmetnými.

328 Zrušenie článku 1 uvedeného rozhodnutia v nadväznosti na žaloby podané vo veciach T-425/04 a T-444/04 má účinok erga omnes, čo mu priznáva absolútnu právnu silu rozhodnutej veci [rozsudok Súdneho dvora z 1. júna 2006, P&O European Ferries (Viz- caya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, C-442/03 P a C-471/03 P, Zb. s. I-4845, bod 43, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. marca 2009, Tirrenia di Navigazione a i./ Komisia, T-265/04, T-292/04 a T-504/04, neuverejnený v Zbierke, bod 159].

329 Toto zrušenie má za následok odpadnutie konštatovania existencie pomoci nezluči- teľnej so spoločným trhom v článku 1 napadnutého rozhodnutia s účinkom ex tunc. Z toho vyplýva, že vyhláseniu o nevrátení tejto pomoci uvedenému v článku 2 uvede- ného rozhodnutia takisto odpadol predmet s účinkom ex tunc.

II - 2236

333 Nakoniec podľa článku 87 ods. 4 prvého a tretieho pododseku rokovacieho poriadku jednak členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania, a jednak Všeobecný súd môže nariadiť, že vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

II - 2237

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

II — Veci T-425/04 a T-444/04

334 Keďže Komisia nemala vo veciach T-425/04 a T-444/04 úspech a vzhľadom na doplňu- júcu povahu návrhu na zrušenie článku 2 napadnutého rozhodnutia v týchto veciach, konanie o ktorých bolo zastavené, je opodstatnené zaviazať ju okrem náhrady trov konania vzniknutých Francúzskej republike a FT aj na znášanie svojich vlastných trov konania.

335 Podľa článku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku spoločnosti Bouy- gues znášajú svoje vlastné trovy konania.

IV — Vec T-456/04

339 Vzhľadom na zastavenie konania pokiaľ ide o návrh na zrušenie článku 2 napadnu- tého rozhodnutia treba rozhodnúť, že AFORS a Komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.

340 Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku Francúzska repub- lika znáša svoje vlastné trovy konania.

341 Podľa článku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku FT znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora)

4. Vo veciach T-425/04 a T-444/04 Bouygues SA a Bouygues Télécom SA znáša- jú svoje vlastné trovy konania.

5. Vo veci T-450/04 Bouygues a Bouygues Télécom znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť polovicu trov konania, ktoré vznikli Komisii.

6. Vo veci T-450/04 Komisia znáša polovicu svojich vlastných trov konania.

7. Vo veci T-456/04 Association française des opérateurs de réseaux a services de télécommunications (AFORS Télécom) a Komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.

8. Vo veciach T-450/04 a T-456/04 Francúzska republika a France Télécom znášajú svoje vlastné trovy konania.

Azizi Cremona Labucka

Okolnosti predchádzajúce sporu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2110

I — Finančná situácia spoločnosti France Télécom od roku 2001 do roku 2004 . . . . . . II - 2110

II — Správne konanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2117

III — Napadnuté rozhodnutie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2119

A — Doručenie napadnutého rozhodnutia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2119

B — Výrok napadnutého rozhodnutia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2119

I — Veci T-425/04 a T-444/04 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2139

II — Vec T-450/04 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2141

III — Vec T-456/04 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2142

IV — Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, postúpenie rozšírenej komore a spojenie vecí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2144

V — Ústna časť konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2145

Právny stav . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2146

a) Úvodné pripomienky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2151

b) O záujme Francúzskej republiky a spoločnosti FT na konaní proti článku 1 napadnutého rozhodnutia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2152

c) O záujme spoločností Bouygues na konaní proti článku 1 napadnu- tého rozhodnutia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2155

d) O prípustnosti údajného návrhu AFORS-u na zrušenie článku 1 na- padnutého rozhodnutia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2158

B – O zákonnosti článku 1 napadnutého rozhodnutia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2158

1. Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2158

c) Tvrdenia spoločností Bouygues . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2164

O prvom žalobnom dôvode spoločností Bouygues . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2164

O druhom žalobnom dôvode spoločností Bouygues . . . . . . . . . . . . . . . II - 2173

d) Tvrdenia Komisie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2178

O prvej časti druhého žalobného dôvodu Francúzskej republiky a spoločnosti FT . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2178

O druhej časti druhého žalobného dôvodu Francúzskej republiky a spoločnosti FT . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2182

O prvom žalobnom dôvode spoločností Bouygues . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2188

— O tvrdeniach spoločností Bouygues . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2188

— O tvrdeniach spoločnosti FT ako vedľajšieho účastníka konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2190

O druhom žalobnom dôvode spoločností Bouygues . . . . . . . . . . . . . . . II - 2192

O doplňujúcich tvrdeniach Komisie uvedených v odpovedi na pí- somné otázky Všeobecného súdu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2192

2. Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2194

Úvodné pripomienky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2211

O prevode štátnych prostriedkov v súvislosti s vyhláseniami prijatý- mi od júla 2002 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2216

O prevode štátnych zdrojov v súvislosti s oznámením zo 4. decem- bra 2002 o návrhu akcionárskej pôžičky a ponukou z 20. decembra 2002 zmluvy o akcionárskej pôžičke . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2226

II - 2243

ROZSUDOK

Z 21. 5. 2010 — SPOJENÉ VECI T-425/04, T-444/04, T-450/04 A T-456/04

— Úvodné pripomienky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2226

I — Všeobecná časť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2237

II — Veci T-425/04 a T-444/04 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2238

III — Vec T-450/04 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2238

IV — Vec T-456/04 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2239

II - 2244