← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·17.1.2008

C-152/05

MeníPriznáva
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62005CA0152

C_2008064SK.01000401.xml

8.3.2008

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 64/4

Rozsudok

Súdneho dvora (druhá komora) zo 17. januára 2008 – Komisia Európskych spoločenstiev/Spolková republika Nemecko

(Vec C-152/05) ( 1 )

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Články 18 ES, 39 ES a 43 ES - Vnútroštátna právna úprava - Podmienky poskytnutia podpory na výstavbu alebo nadobudnutie nehnuteľnosti určenej na bývanie pre vlastnú potrebu - Nehnuteľnosť určená na bývanie, ktorá sa musí nachádzať na území dotknutého členského štátu)

(2008/C 64/03)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: R. Lyal a K. Gross, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: M. Lumma a C. Schulze-Bahr, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom – Porušenie článkov 18, 39 a 43 ES – Vnútroštátna právna úprava, ktorá upravuje poskytnutie podpory bývania (Eigenheimzulage) na výstavbu alebo nadobudnutie nehnuteľnosti určenej na bývanie pre vlastnú potrebu výlučne pre daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou v tomto členskom štáte a výlučne na nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v tomto štáte

Výrok

rozsudku

1.

Spolková republika Nemecko si tým, že v § 2 ods. 1 prvej vete zákona o podpore bývania (Eigenheimzulagengesetz) v znení uverejnenom v roku 1997, zmeneného a doplneného dodatkom k zákonu o rozpočte na rok 2004 (Haushaltsbegleitgesetz 2004), vylúčila nehnuteľnosti určené na bývanie nachádzajúce sa v inom členskom štáte z podpory bývania priznávanej daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou z dane z príjmu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 18 ES, 39 ES a 43 ES.

2.

Spolková republika Nemecko je povinná nahradiť trovy konania.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 132, 28.5.2005 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-152/05 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik