← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·27.4.2006

C-1/05

ECLI:EU:C:2006:258

OdmietaPotvrdzuje
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62005CC0001

JIA

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

L. A. G E E L H O E D p r e d n e s e n é 27. apríla 2006 1

I — Úvod práva z právnych predpisov, ktoré upravujú voľný pohyb osôb v rámci Spoločenstva. Na druhej strane pri zatiaľ neexistujúcej úplnej harmonizácii v oblasti prisťahovalectva si členské štáty ponechávajú právomoc stanoviť pravidlá týkajúce sa prvého povolenia na vstup štátnych príslušníkov tretích krajín na 1. Prejednávaná vec opäť raz kladie citlivú ich územie a ipso facto na územie Európskej otázku týkajúcu sa podmienok, za ktorých únie. môžu rodinní príslušníci občanov Spoločen­ stva z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, žiadať o právo na pobyt v členskom štáte Európskej únie. Osobitne sa týka otázky, či tieto osoby musia mať legálny pobyt v Európskej únii skôr, ako môžu žiadať o práva, ktoré majú podľa sekundárneho práva Spoločenstva, tak ako to rozhodol Súdny dvor vo veci Akrich 2. Alebo naopak, či stačí, aby preukázali svoj príbuzenský vzťah s občanom Európskej únie, tak ako to rozhodol Súdny dvor vo veci MRAX 3 ?

2. V mojom návrhu vo veci Akrich som 3. Rovnaká dilema existuje v prejednávanej spomenul základnú dilemu, ktorá existuje veci, aj keď v úplne rozdielnej skutkovej vzhľadom na právne postavenie a práva súvislosti ako vo veci Akrich. Ide o rozdiely týchto osôb. Na jednej strane štátni prísluš­ týkajúce sa spôsobu, akým pán Akrich a pani níci tretích krajín, ktorí sú rodinnými prí­ Yunying Jia vstúpili na územie dotknutého slušníkmi občanov Spoločenstva, odvodzujú členského štátu, rozdiely v dotknutom prí­ buzenskom vzťahu, rozdiely v osobnom sprá­ vaní štátneho príslušníka tretej krajiny žia­ dajúceho o právo na pobyt a rozdiely 1 — Jazyk prednesu: angličtina. 2 — Rozsudok z 23. septembra 2003, C-109/01, Zb. s. I-9607. v uplatniteľných ustanoveniach práva Spolo­ 3 — Rozsudok z 25. júla 2002, C-459/99, Zb. s. I-6591. čenstva.

I- 3

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-1/05

II — Relevantné ustanovenia práva Spolo­ d) príbuzní takých štátnych príslušníkov čenstva v líniách predkov alebo potomkov [priami predkovia a priami potomkovia takýchto štátnych príslušníkov — neofi­ ciálny preklad] a ich manželky/manže­ lia, ktorí sú na nich závislí, bez ohľadu 4. Prejednávaná vec sa zameriava na práva, na ich štátnu príslušnosť." ktoré štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občanov Spoločen­ stva, ktorí využili svoje právo usadiť sa podľa článku 43 ES, odvodzujú zo smernice 73/148 4 . V tejto súvislosti sú relevantné tieto ustanovenia smernice.

Článok 3 Článok 1 ods. 1 stanovuje:

„Členské štáty konajúc tak, ako je to stanovené v tejto smernici, zrušia obmedze­ nia pohybu a pobytu:

„1. Členské štáty poskytnú osobám uvede­ ným v článku 1 právo vstupu na ich územie jedine na základe platného identifikačného preukazu alebo pasu. a) štátnych príslušníkov členských štátov, ktorí sa usadili, alebo ktorí majú záujem sa usadiť v inom členskom štáte na účely pokračovania v činnosti ako súkromí podnikatelia, alebo ktorí majú záujem poskytovať služby v tom štáte;

2. Od rodinných príslušníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členských štátov, nesmú byť požadované žiadne vstupné víza alebo na nich kladené rovnocenné požia­ 4 — Smernica Rady z 21. mája 1973 o zrušení obmedzenia pohybu davky. Členské štáty budú poskytovať takým a pobytu v rámci spoločenstva pre štátnych príslušníkov osobám všetky prostriedky potrebné pre členských štátov so zreteľom na usadenie sa a poskytovanie služieb (Ú. v. ES L 172, s. 14, Mim. vyd. 05/001, s. 167). získanie akýchkoľvek potrebných víz."

I-4

JIA

Článok 4 ods. 3 Článok 8

„Členské štáty sa neodchýlia z ustanovení tohto nariadenia s výnimkou dôvodov na „Rodinnému príslušníkovi, ktorý nie je štát­ základe verejného poriadku, verejnej bez­ nym príslušníkom žiadneho členského štátu, pečnosti alebo verejného zdravia." bude vydaný doklad o pobyte, ktorý bude mať rovnakú platnosť ako povolenie vydané pracovníkovi, na ktorom je závislý."

III — Skutkový stav, konanie a pré­ judiciálne otázky Článok 6

5. Žalobkyňa v konaní vo veci samej, pani Jia, ktorá je čínskou štátnou príslušníčkou, sa narodila v roku 1940 a v súčasnosti je na starobnom dôchodku. Jej syn, Shenzhi Li, „Členský štát môže požadovať od žiadateľa ktorý je takisto čínskym štátnym príslušní­ o povolenie na pobyt alebo práva na pobyt kom, je manželom Svanji Schallehn, nemec­ iba: kej štátnej príslušníčky. Pani Svanja Schal- lehn prevádzkuje vo Švédsku cestovnú kanceláriu ako samostatne zárobkovo činná osoba. Manželský pár má legálny pobyt vo Švédsku od roku 1995 a obidvaja manželia majú povolenia na pobyt, ktoré platia do 3. júla 2006.

a) preukaz totožnosti alebo pas, s ktorým vstúpil/la na jeho územie;

6. Dna 2. mája 2003 veľvyslanectvo Švédska v Pekingu udelilo pani Jia turistické vízum s platnosťou do 21. augusta 2003 s jedným vstupom do schengenského priestoru a na b) dôkaz, že on alebo ona prišli ako osoby pobyt maximálne na 90 dní. Pani Jia vstúpila zaradené do [patriace do — neoficiálny do schengenského priestoru cez letisko preklad] určitej t r i e d y uvádzanej Stockholm-Arlanda 13. mája 2003 so svojím v článkoch 1 a 4." národným cestovným pasom a turistickým

I- 5

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-1/05

vízom. Krátko pred uplynutím platnosti na podpore svojho príbuzného žijúceho vo svojho víza podala 7. augusta 2003 žiadosť Švédsku. Potvrdenie, ktoré predložila pani o vydanie povolenia na pobyt na úrade Jia, nebolo vydané príslušným úradom. Migrationsverket (švédsky imigračný úrad) Samotnú skutočnosť, že jej syn jej posiela s odôvodnením, že je závislým rodinným peniaze a pomáha jej iným spôsobom, nie je príslušníkom občana Európskej únie. možné považovať za dostatočný dôvod na to, aby bola považovaná za finančné závislú na svojom synovi v rozsahu, v akom to požaduje právo. Ani skutočnosť, že životná úroveň pani Jia by bola vo Švédsku vyššia, nezna­ mená, že tu existuje hospodárska závislosť.

7. Na podporu svojej žiadosti uviedla pani Jia svoju finančnú situáciu v Číne. So svojím manželom poberajú v Číne starobné dôchod­ ky vo výške približne 1 000 až 1 100 švéd­ skych korún (SEK) mesačne (približne 110 až 9. Dňa 14. mája 2004 podala pani Jia 120 eur), ktoré im nestačia na živobytie. odvolanie na Utlänningsnämnden (komisia Vzhľadom na skutočnosť, že žiadna ďalšia pre odvolania podané cudzincami) proti finančná pomoc od čínskych orgánov nie je rozhodnutiu Migrationsverket. možná, neboli by schopní uhrádzať svoje potreby bez finančnej podpory ich syna a jeho manželky. Pani Jia predložila potvr­ denie o príbuzenskom vzťahu medzi ňou a jej synom, ktoré vydal Beijing Notary Public Office (pekingský verejný notársky úrad) a potvrdenie od China Forestry Publishing House (vydavateľstvo čínskeho lesného 10. Dňa 3. septembra 2003 udelil Migration­ hospodárstva), ktoré preukazuje jej finančnú sverket manželovi pani Jia, pánovi Yupu Li, závislosť na synovi a neveste. vízum platné s jedným vstupom do Švédska na pobyt maximálne na 180 dní. Dňa 10. marca 2004 podal pán Li žiadosť o povolenie na pobyt na základe toho istého dôvodu ako jeho manželka. Dňa 17. septem­ bra 2004 Migrationsverket jeho žiadosť zamietol. Pán Li sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal na Utlänningsnämnden.

8. Dna 7. apríla 2004 Migrationsverket zamietol žiadosť pani Jia o povolenie na pobyt a nariadil, aby bola vrátená do krajiny pôvodu alebo do inej krajiny, okrem prípadu, ak preukáže, že by ju prijala iná krajina. Zastával názor, že na preukázanie hospodár­ skej závislosti je potrebné predložiť doku­ 11. Po zamietnutí žiadosti o povolenie na ment vydaný príslušným úradom krajiny pobyt zo strany Migrationsverket predložila pôvodu, ktorý preukazuje závislosť žiadateľa pani Jia svoj prípad Európskej komisii. V liste

I- 6

JIA

zo 7. mája 2004 zaslanom švédskemu stá­ závislosť, ktorá je nevyhnutná pre vydanie lemu zastupiteľstvu pri Európskej únii Komi­ povolenia na pobyt. Tento názor oznámila sia uviedla, že sa zdá, že rozhodnutie švédska vláda Komisii v liste z 21. júna 2004. Migrationsverket je v rozpore s článkom 1 ods. 1 písm. d) a článkom 4 ods. 3 smernice 73/148, článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP") a judikaturou Súdneho dvora, osobitne vo veci MRAX 5. Pani Jia bola podľa názoru Komisie oprávnená žiadať o povolenie na pobyt s rovnakou dobou platnosti, akú majú povolenia vydané jej nemeckej neveste a jej čínskemu synovi.

13. Vo svojom návrhu na začatie prejudi- ciálneho konania Utlänningsnämnden kladie otázku, či sa rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Akrich 6 , podľa ktorého musí mať štátny príslušník tretej krajiny legálny pobyt v Spoločenstve, aby mohol požívať práva stanovené v článku 10 nariadenia č. 1612/68, uplatní za iných okolností, akými sú okol­ nosti v prejednávanej veci. Inými slovami, vyjadruje tento rozsudok všeobecne platnú zásadu, že práva príbuzného občana Únie, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, 12. V odpovedi na list Komisie Migration­ vstúpiť do členského štátu a zdržovať sa sverket uviedol, že pojem „závislý na pod­ v ňom, ktorá vyplýva zo Zmluvy o ES a zo pore" znamená, že musí existovať skutočná sekundárnych právnych predpisov Spoločen­ potreba finančných prostriedkov alebo iného stva, vznikajú len vtedy, ak tento štátny príspevku, ktorý sa pravidelne poskytuje príslušník tretej krajiny má legálny pobyt príbuzným v členskom štáte, a že rozhodu­ v členskom štáte podľa vnútroštátnych práv­ júcou je potreba podpory v krajine pôvodu, nych predpisov a potom cestuje s občanom a nie potreba podpory v prípade usadenia sa Európskej únie, ktorý využil svoje právo na v členskom štáte. Závislosť sa musí tiež voľný pohyb nie ako pracovník, ale ako preukázať potvrdením alebo inými doku­ samostatne zárobkovo činná osoba, alebo m e n t m i , pokiaľ m o ž n o p o t v r d e n í m cestuje, aby sa k nemu začlenil? Navyše, o závislosti vydaným úradmi krajiny pôvodu. základnou otázkou položenou v rozsudku Samotný záväzok občana Európskej únie Akrich je, čo predstavuje pojem „legálny a jeho manžela/manželky podporovať svojich pobyt". Utlänningsnämnden sa ďalej pýta, čo priamych predkov mu nestačí na to, aby je potrebné rozumieť pod skutočným stavom mohol dospieť k záveru, že tu existuje závislosti a či podľa článku 6 smernice

5 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 3. 6 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 2.

I- 7

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-1/05

73/148 je k potvrdeniu o príbuzenskom v Spoločenstve, znamená to, že táto vzťahu navyše potrebné požadovať dôkaz osoba musí mať platné povolenie na o existencii závislosti. pobyt, ktoré jej umožňuje alebo môže umožniť pobyt v jednom z členských štátov? Ak nemá povo­ lenie na trvalý pobyt, postačuje povolenie na pobyt z iného dôvodu, počas viac alebo menej dlhého obdobia, alebo ako vo veci prejed­ návanej na U t l ä n n i n g s n ä m n d e n 14. Na základe toho Utlänningsnämnden stačí, aby člen rodiny, ktorý žiada rozhodol položiť podľa článku 234 ES Súd­ o povolenie na pobyt, mal platné nemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: vízum?

1. a) Má sa článok 10 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 vzhľadom na roz­ sudok vyhlásený Súdnym dvorom vo veci C-109/01 vykladať tak, že c) Ak člen rodiny občana Únie, ktorý štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je štátnym príslušníkom tretej kra­ je príbuzným pracovníka, ako je to jiny, nemôže využiť právo na trvalý v prejednávanej veci, musí mať pobyt v zmysle smernice 73/148/ legálny pobyt v Spoločenstve, aby EHS z dôvodu, že v Spoločenstve získal právo na trvalý pobyt v tejto nemá legálny pobyt, predstavuje krajine s týmto pracovníkom? Má sa odmietnutie vydať mu povolenie na článok 1 smernice 73/148/EHS pobyt obmedzenie práva občana vykladať tiež tak, že právo na pobyt Ú n i e usadiť sa, s t a n o v e n é h o štátneho príslušníka tretej krajiny, v článku 43 ES? ktorý je príbuzným občana Únie, závisí od jeho legálneho pobytu v Spoločenstve?

d) Ak člen rodiny občana Únie, ktorý b) Ak sa smernica 73/148/EHS má je štátnym príslušníkom tretej kra­ vykladať tak, že podmienkou na to, jiny, nemôže využiť právo na trvalý aby sa štátny príslušník tretej kra­ pobyt v zmysle smernice 73/148/ jiny, ktorý je členom rodiny občana EHS z dôvodu, že v Spoločenstve Únie, mohol dovolávať práva na nemá legálny pobyt, predstavuje pobyt v zmysle smernice, je skutoč- vyhostenie členov rodiny občana n o s ť , že m á l e g á l n y pobyt Únie z toho dôvodu, že žiadosti

I- 8

JIA

o vydanie vnútroštátneho povolenia 15. Písomné pripomienky predložili pani Jia, na pobyt nemožno vyhovieť po belgická, slovenská, švédska a holandská vstupe do Švédska, obmedzenie vláda a vláda S p o j e n é h o kráľovstva práva občana Únie usadiť sa, stano­ a Komisia. S výnimkou belgickej veného v článku 43 ES? a slovenskej vlády sa títo účastníci konania vyjadrili tiež ústne na pojednávaní 21. feb­ ruára 2006.

IV — T v r d e n i a ú č a s t n í k o v k o n a n i a a vedľajších účastníkov konania 2. a) Má sa článok 1 ods. 1 písm. d) s m e r n i c e 73/148/EHS vykladať v tom zmysle, že pod pojmom „ktorí sú na nich závislí" treba chápať to, že člen rodiny občana Únie je na ňom hospodársky závislý preto, aby vo svojej krajine pôvodu alebo A — O postavení Utlänningsnämnden podľa v krajine, kde sa obvykle zdržiava, článku 234 ES dosiahol aspoň slušnú životnú úro­ veň?

16. Pred posúdením otázok položených Utlänningsnämnden uvádza švédska vláda dôvody, na základe ktorých si myslí, že tento orgán sa má považovať za „súd" v zmysle článku 234 ES a prečo má teda právomoc predložiť žiadosť o r o z h o d n u t i e o prejudiciálnej otázke podľa tohto ustano­ venia. Uvádza, že Utlänningsnämnden je b) Má sa článok 6 písm. b) smernice správnym orgánom s kvázi-súdnymi právo­ 73/148 vykladať v tom zmysle, že mocami, ktorý prejednáva odvolania proti členské štáty môžu požadovať, aby rozhodnutiam prijatým Migrationsverket. Je člen rodiny občana Únie, ktorý zriadený zákonom, má trvalú povahu a jeho tvrdí, že je závislý na tomto obča­ predseda a zástupca predsedu musia mať novi alebo na jeho manželovi/man­ právnické vzdelania s predchádzajúcou súd­ želke, predložil dokumenty, ktoré nou praxou. Konanie a hmotnoprávne pra­ okrem záväzku občana Únie starať vidlá, ktoré uplatňuje, sú stanovené záko­ sa o túto osobu, preukazujú sku­ nom. Jeho rozhodnutia sú záväzné a nie je točný stav závislosti? možné sa proti nim odvolať. Konania majú

I- 9

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-1/05

kontradiktórnu povahu. Utlänningsnämnden nich možnosť závislých rodinných príslušní­ musí dodržiavať zásadu rovnosti každého kov občanov Spoločenstva, ktorí využili svoje pred zákonom a poskytovať záruky nestran­ právo na voľný pohyb, dovolávať sa práva na nosti a objektivity. Rozhodnutia prijíma pobyt, nezávisí od požiadavky predchádzajú­ nezávisle, hoci za okolností stanovených ceho legálneho pobytu. Žiadna takáto požia­ zákonom má možnosť predložiť niektoré davka nie je v smernici 73/148 stanovená. veci vláde. Rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Akrich by sa malo vykladať reštriktivne a je potrebné ho vysvetľovať konkrétnymi skutkovými okolnosťami uvedenej veci. Stanovenie pred­ chádzajúcej podmienky, že rodinní prísluš­ níci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí vstupujú do členského štátu priamo z tretej krajiny, musia získať povo­ lenie na pobyt v členskom štáte pôvodu o b č a n a S p o l o č e n s t v a , by viedlo B — O požiadavke legálneho pobytu (otázky k neodôvodnenému obmedzeniu práva tohto la až 1d) občana na voľný pohyb a bolo by v rozpore s cieľmi článku 43 ES a smernicou 73/148. Ako uviedol Súdny dvor v rozsudku MRAX, právo týchto príbuzných pobývať so štátnym príslušníkom členského štátu je odvodené od samotného príbuzenského vzťahu. Títo účastníci konania navrhujú v dôsledku toho 17. Pani Jia sa snaží odlíšiť jej vec od veci zápornú odpoveď na prvú otázku. Akrich poukázaním na to, že v čase podania žiadosti o povolenie na pobyt mala platné vízum a nikdy predtým nebola zo Švédska vyhostená. Podľa švédskeho práva bola oprávnená zdržiavať sa na švédskom území počas prejednávania jej žiadosti. Tvrdí, že ani dotknuté ustanovenia Spoločenstva nestano­ vujú požiadavku pobytu. Článok 6 smernice 73/148 nevyžaduje, aby mal žiadateľ vízum, keď chce požiadať o povolenie na pobyt. O takéto povolenie je možné požiadať aj po vstupe na územie daného členského štátu. Tvrdí, že zamietnutie povolenia na pobyt 19. Vlády Holandska a Spojeného kráľovstva v takom prípade, akým je jej prípad, pred­ majú opačný názor. Holandská vláda roz­ stavuje porušenie článku 43 ES. lišuje medzi prisťahovalectvom štátnych prís­ lušníkov tretích krajín na územie Spoločen­ stva a „pokračujúcim prisťahovalectvom" („doormigratie") do iného členského štátu v rámci Spoločenstva. Kým neskôr uvedené spadá takmer celkom do právomoci Spolo­ čenstva, skôr uvedené spadá do vnútroštátnej právomoci. Podľa tohto názoru sú členské 18. Švédska a slovenská vláda a Komisia štáty zodpovedné za prvé povolenie na vstup s týmto názorom v zásade súhlasia. Podľa štátnych príslušníkov tretích krajín na úze-

I - 10

JIA

mie Spoločenstva na základe individuálneho krajiny bez toho, aby ho individuálne posúdil. posúdenia. V tejto súvislosti musia dodržia­ To nemohlo byť zámerom normotvorcu vať svoje povinnosti podľa článku 8 EDĽP. Spoločenstva. Vláda Spojeného kráľovstva je Právo Spoločenstva sa nesmie vykladať tak, striktnejšieho názoru a tvrdí, že „legálny že štátni príslušníci tretích krajín, ktorí pobyt" musí byť stanovený vnútroštátnym nemajú platné povolenie na pobyt, sa môžu právom. Smernica 73/148 nemôže poskyto­ vyhnúť uplatneniu vnútroštátneho prisťaho­ vať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny valeckého práva. Obidve tieto vlády sú toho väčšie právo, než aké mu je priznané názoru, že pravidlo stanovené v rozsudku v inom členskom štáte. Akrich, podľa ktorého legálny pobyt je podmienkou pre to, aby sa štátmi príslušníci tretích krajín mohli dovolávať práv, ktoré im priznáva článok 10 nariadenia č. 1612/68, sa uplatní aj v súvislosti so smernicou 73/148. Táto smernica neupravuje vstup na územie členských štátov zo štátov, ktoré nie sú súčasťou Spoločenstva. Pokiaľ má smernica za cieľ uľahčiť pohyb v rámci Spoločenstva, C — O požiadavke závislosti (otázky 2a a 2b) nie je možné v prejednávanej veci tvrdiť, že odmietnutie udeliť povolenie na pobyt pani Jia má odstrašujúci účinok na jej nevestu pri výkone jej práv podľa článku 43 ES.

21. Pani Jia zastáva názor, že pojmy „závis­ losť" a „dosiahnutie aspoň slušnej životnej úrovne" spolu súvisia. Podľa nej pojem „závislosť" znamená, že osoba, ktorá má právo na pobyt, v skutočnosti preberá zodpovednosť za podporu člena rodiny. Tvrdí, že dostatočným spôsobom preukázala, že je skutočne závislá na svojom synovi a svojej neveste.

20. Pokiaľ ide o „legálny pobyt", holandská vláda zastáva názor, že tento pojem sa v každom prípade vzťahuje na situácie, keď štátny príslušník tretej krajiny má povolenie na pobyt na účely zlúčenia rodiny s občanom Spoločenstva, má dlhodobý pobyt alebo má porovnateľné postavenie. Tento pojem sa 22. Švédska vláda tvrdí, že na závislosť sa má naopak nevzťahuje na osoby, ktoré majú len pozerať so zreteľom na situáciu v krajine vízum alebo ktoré majú povolenie zostať na pôvodu a že musí existovať skutočná potreba území členského štátu počas prejednávania pravidelnej finančnej podpory. V opačnom ich žiadosti o povolenie na pobyt. Povolenie prípade by táto podmienka stanovená voľného pohybu v rámci Spoločenstva oso­ v článku 1 ods. 1 písm. d) smernice 73/148 bám nachádzajúcim sa v takýchto situáciách bola pozbavená svojho potrebného účinku, by znamenalo, že členský štát by musel pretože jej cieľom je obmedzenie okruhu povoliť vstup štátnemu príslušníkovi tretej rodinných príslušníkov, ktorí môžu zostať

I - 11

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-1/05

s migrujúcim občanom Spoločenstva. Pod­ o predloženie dôkazov, Komisia je toho mienka bola tiež výslovne p o n e c h a n á názoru, že členské štáty musia prijať každý v smernici 2004/38 . Stav závislosti musí dôkaz, ktorý je možné poskytnúť na pre­ byť určený vzhľadom na okolnosti prípadu ukázanie stavu skutočnej hospodárskej zá­ na základe konkrétnych a objektívnych sku­ vislosti. Keďže môže byť zložité predložiť točností. Členské štáty sú oprávnené žiadať takýto dôkaz v čase podania žiadosti preukázanie stavu závislosti najmä, analo­ o udelenie práva na pobyt, jediný dôkaz, gicky s článkom 4 ods. 3 písm. e) smernice ktorý je možné uznať v danom čase, je 68/360 8 , predložením dokumentu vydaného záväzok zo strany občana Spoločenstva alebo príslušným úradom v krajine pôvodu. Samo­ jeho manžela/manželky podporovať dotknu­ tné čestné prehlásenie občana Spoločenstva, tého rodinného príslušníka. V prejednávanej na ktorom je člen rodiny závislý, nestačí. veci Komisia zastáva názor, že pani Jia sa Toto stanovisko zastáva belgická a slovenská musí považovať za závislú na svojom synovi vláda a vláda Spojeného kráľovstva. a svojej neveste.

V — Prípustnosť 23. Komisia naopak tvrdí, že stav hospodár­ skej závislosti sa musí posúdiť v členskom štáte, v ktorom má občan Spoločenstva bydlisko. Pokiaľ by krajina pôvodu rodinného príslušníka z tretej krajiny bola považovaná za smerodajnú, obmedzilo by to značným 24. Švédska vláda tým, že sa zaoberala spôsobom okruh osôb, ktoré majú nárok na postavením U t l ä n n i n g s n ä m n d e n podľa zlúčenie rodiny s občanmi Spoločenstva článku 234 ES, implicitne vzniesla otázku a obmedzilo by to ich právo na pohyb prípustnosti otázok predložených týmto v rámci Spoločenstva. To, či táto podpora orgánom. je alebo nie je postačujúca na to, aby zaručila slušnú životnú úroveň v členskom štáte, je irelevantné, pretože jediným kritériom je h o s p o d á r s k a závislosť. Pokiaľ ide

7 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia 25. Kritériá uplatňované Súdnym dvorom členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) pri posudzovaní toho, či orgán podávajúci č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/ návrh na začatie prejudiciálneho konania je EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. súdom na účely článku 234 ES, sú ustálené. vyd. 05/005. s. 46). 8 — Smernica Rady 68/360/EHS z 15. októbra 1968 o odstránení Tieto kritériá zahŕňajú faktory ako napríklad prekážok pohybu a pobytu pracovníkov členských štátov a ich to, či je orgán zriadený zákonom, či má rodín v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, s. 13; Mim. vyd. 05/001, s. 27). trvalú povahu, či je jeho súdna právomoc

I - 12

JIA

záväzná, či je konanie pred ním kontradik- hovalectva znamená, že prvé povolenie na tórne, či uplatňuje právne pravidlá a či je vstup štátneho príslušníka tretej krajiny na nezávislý. 9Na základe informácií predlože­ ich územie a územie Európskej únie je ných švédskou vládou n e m á m žiadne predmetom predchádzajúceho individuál­ pochybnosti o tom, že Utlänningsnämnden neho posúdenia dotknutej osoby. Existujúce splna tieto kritériá. Zdá sa, že svojím právo Spoločenstva týkajúce sa voľného postavením a organizáciou je porovnateľný pohybu osôb naproti tomu priznáva práva s orgánom, ktorý podal žiadosť na vstup a pobyt manželovi/manželke o rozhodnutie v prejudiciálnom konaní vo a niektorým ďalším rodinným príslušníkom veci Abrahamsson 10, o ktorom Súdny dvor občanov Európskej únie vykonávajúcim rozhodol, že je súdom v zmysle článku právo na voľný pohyb v rámci Spoločenstva 234 ES. Otázky sú teda prípustné. bez ohľadu na štátnu príslušnosť rodinných príslušníkov.

VI — Problém v širšom zmysle

27. Zdá sa, že Súdny dvor vo svojom A — Úvod rozsudku Akrich tento problém vyriešil, keď uviedol, že nariadenie č. 1612/68 zahŕňa len voľný pohyb v rámci Spoločenstva, ale nevyjadruje sa k právam štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je manželom/manželkou 26. Tak ako v už citovanej veci Akrich, aj občana Únie, pokiaľ ide o vstup na územie prípad pani Jia poukazuje na značné napätie, Spoločenstva. Súdny dvor ďalej rozhodol, že ktoré existuje vo vzťahu k právnemu posta­ na to, aby bolo možné vykonávať práva veniu štátnych príslušníkov tretích krajín, priznané takýmto štátnym príslušníkom tre­ ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana tích krajín, musí mať dotknutá osoba legálny Európskej únie. T o t o napätie vyplýva pobyt v členskom štáte v čase, keď sa sťahuje z právomocí členských štátov v oblasti pri­ do iného členského štátu, do ktorého sa sťahovalectva na jednej strane a z ustanovení sťahuje alebo sa presťahoval občan Únie. 11 Spoločenstva týkajúcich sa voľného pohybu Súdny dvor teda po tom, ako vymedzil osôb v rámci Spoločenstva na strane druhej. vnútroštátne právomoci a právomoci Spolo­ Právomoc členských štátov v oblasti prisťa­ čenstva t ý m t o s p ô s o b o m , p o k r a č o v a l v určení okolností, za ktorých sa má táto vnútroštátna právomoc vykonávať a odkázal 9 — Pozri okrem iného rozsudky z 30. júna 1966, Vaassen-Göbbels, na právo na ochranu rodinného života 61/65, Zb. s. 261; z 19. októbra 1995, Job Centre, C-111/94, stanovené v článku 8 EDĽP. Zb. s. I-3361, bod 9; zo 17. septembra 1997, Dorch Consult, C-54/96, Zb. s. I-4961, bod 23, a z 30. novembra 2000, Ö s t e r r e i c h i s c h e r G e w e r k s c h a f t s b u n d , C-195/98, Zb. s. I-10497, bod 24. 10 — Rozsudok zo 6. júla 2000, Abrahamsson, C-407/98, Zb. s. I-5539, pozri body 28 až 38. 11 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 2, body 49 a 50.

I - 13

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-1/05

28. Tento rozsudok sa líši od ostatných právne parametre, ktoré sú v tomto pro­ rozsudkov z obdobia pred, ako aj po jeho bléme relevantné. V tejto súvislosti budem vyhlásení, v ktorých Súdny dvor jednoznačne odkazovať tiež na súčasné právne predpisy rozhodol, že práva štátnych príslušníkov Spoločenstva, ktoré boli prijaté v súvislosti tretích krajín, ktorí majú za manžela/man­ s povolením na vstup štátnych príslušníkov želku štátneho príslušníka členského štátu, tretích krajín na územie Únie. na vstup na územie členského štátu a na pobyt tam, sa odvodzujú len od rodinných vzťahov. 12

B — Vymedzenie právomoci

29. Určitý stupeň nejasnosti týkajúci sa roz­ sahu právomoci členských štátov vo vzťahu k povoleniu na vstup príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občanov Únie, ktorí využili alebo si želajú využiť svoje právo na voľný pohyb, tak pretrváva. Konkrétne je nejasné, či stanovi­ 30. Prvý z týchto parametrov sa týka roz­ sko Súdneho dvora v rozsudku Akrich môže delenia právomoci vo vzťahu byť vysvetlené osobitnými okolnosťami danej k prisťahovalectvu do Únie a pohybu veci, alebo či pravidlo stanovené v tomto a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín rozsudku je všeobecne uplatniteľné. Situáciu v rámci Únie, vrátane rodinných príslušníkov navyše komplikuje otázka, či sú členské štáty občanov členských štátov, ktorí využili svoje na základe práva Spoločenstva povinné právo na pohyb v rámci Únie. Článok 3 ES, rešpektovať právo na rodinný život zako­ ktorý vymenováva činnosti, ktoré má vyko­ tvené v článku 8 EDĽP. Podľa môjho názoru nať Spoločenstvo na účely dosiahnutia cieľov je preto nevyhnutné postaviť problém, stanovených v článku 2 ES, jasne rozlišuje o ktorý ide vo veci týkajúcej sa pani Jia, do medzi vnútornou a vonkajšou zložkou voľ­ širšej súvislosti a hľadať riešenie, ktoré je ného pohybu osôb. Zatiaľ čo článok 3 ods. 1 prijateľné pre vnútroštátne orgány a súdy písm. c) ES upravuje vytvorenie vnútorného a ktoré je zlučiteľné s rozdelením právomocí trhu charakterizovaného zrušením prekážok v oblasti prisťahovalectva. V snahe nájsť pre voľný pohyb tovaru, osôb, služieb riešenie podrobnejšie preskúmam rôzne a kapitálu medzi členskými štátmi, článok 3 ods. 1 písm. d) ES upravuje opatrenie týkajúce sa vstupu a pohybu osôb, ako je to uvedené v hlave IV, ktorá sa týka vízovej, 12 — Rozsudky MRAX, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, azylovej a prisťahovaleckej politiky a iných bod 59, a zo 14. apríla 2005, Komisia/Španielsko, C-157/03, Zb. s. I-2911, bod 28. politík, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb.

I - 14

JIA

31. Vnútorné hľadisko je v plnom rozsahu zdôrazňuje blízky vzťah medzi vnútornou upravené právom Spoločenstva. Voľný pohyb a vonkajšou zložkou voľného pohybu osôb, občanov Únie, teda osôb, ktoré majú štátnu keď Rade nariaďuje prijať „opatrenia na príslušnosť členského štátu, v rámci územia zabezpečenie voľného pohybu osôb v súlade členských štátov je zaručený na úrovni s článkom 14 v spojitosti s priamo nad­ Zmluvy v spojení s článkami 18 ES, 19 ES, väzujúcimi sprievodnými opatreniami týka­ 43 ES a 49 ES, z ktorých všetky majú priamy júcimi sa kontroly na vonkajších hraniciach, účinok, v spojení so sekundárnymi právnymi azylu a prisťahovalectva...". Aj keď bolo predpismi Spoločenstva prijatými na účely prijatých niekoľko krokov na účely uskutoč­ vykonania týchto ustanovení, osobitne nenia záverov zo zasadnutia Európskej rady s nariadením č. 1612/68, smernicou 68/360, v Tampere z 15. a 16. októbra 1999 smernicou 73/148 a smernicami 90/364, a následného Haagskeho programu 90/365 a 93/96. 13 Ako logický dôsledok práv z novembra 2004 14, harmonizácia v tejto priznaných občanom Spoločenstva vykoná­ oblasti nie je zďaleka úplná. Zo súčasného vajúcim hospodárske činnosti v iných člen­ stavu práva Spoločenstva je zjavné, že člen­ ských štátoch upravujú tieto predpisy Spo­ ské štáty si ponechávajú právomoc vo vzťahu ločenstva tiež práva rodinných príbuzných k väčšine aspektov právnych predpisov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, na týkajúcich sa prisťahovalectva. pohyb a pobyt s primárnym nositeľom tohto práva vyplývajúceho z právneho poriadku Spoločenstva.

32. Vonkajšia zložka tejto oblasti politiky, ktorá bola zavedená do Zmluvy o ES až Amsterdamskou zmluvou (ktorá nadobudla 33. Konkrétne to znamená, že je na člen­ platnosť 1. mája 1999), naopak nepriznáva ských štátoch, aby rozhodli o prvom povo­ priamo uplatnitelné práva, ale upravuje lení vstupu osôb z tretích krajín na svoje právne základy pre legislatívny program územie podľa kritérií stanovených vo svojich harmonizácie vnútroštátnych právnych pred­ vnútroštátnych právnych predpisoch. To pisov okrem iného upravujúcich prisťahova­ znamená, že sú oprávnené povoliť vstup lectvo a kontroly na vonkajších hraniciach štátnemu príslušníkovi tretej krajiny až po Únie. Konkrétne článok 61 písm. a) ES individuálnom posúdení dotknutej osoby, čo sa v skutočnosti vo všeobecnosti uplatňuje vo väčšine členských štátov. Ak sa povolí vstup na územie členského štátu, ktorý je súčasťou 13 — Nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES schengenského priestoru, majú všetky tieto L 257, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15), smernica 68/360, už citovaná v poznámke pod čiarou 8, smernica 73/148, už osoby právo na pohyb v rámci vnútorných citovaná v poznámke pod čiarou 4, smernica Rady 90/364/ hraníc medzi týmito členskými štátmi. Právo EHS z 28. júna 1990 o práve pobytu (Ú. v. ES L 180, s. 26; Mim. vyd. 20/001, s. 3), smernica Rady 90/365/EHS z 28. júna 1990 o práve pobytu pre zamestnané osoby a samostatne zárobkovo činné osoby po skončení ich pracovnej činnosti (Ú. v. ES L 180, s. 28; Mim. vyd. 20/001, s. 5) a smernica Rady 93/96/EHS z 29. októbra 1993 o práve študentov na pobyt 14 — Obidva dokumenty sa nachádzajú na http://europa.eu.int/ (Ú. v. ES L 317, s. 59; Mim. vyd. 06/002, s. 250). comm/justice_home/index_en.htm.

I - 15

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-1/05

na pobyt v členskom štáte je však upravené nosť so vzťahom, ktorý existuje medzi právom Spoločenstva, ako aj vnútroštátnym voľným pohybom tovaru v rámci Spoločen­ právom v závislosti od štátnej príslušnosti stva a existenciou spoločného colného a právneho postavenia dotknutej osoby. sadzobníka a spoločnej obchodnej politiky vo vzťahu k tovarom, ktoré sú dovážané do Spoločenstva. Aj napriek tomu, že vnútro­ štátne prisťahovalecké právo ešte nebolo (celkom) h a r m o n i z o v a n é a rozdiely a odlišnosti môžu pretrvávať, je zjavné, že pokiaľ sa nedosiahne dostatočný stupeň harmonizácie, bude voľný pohyb všetkých 34. Za určitých okolností môže výkon práv, osôb v rámci vnútorného trhu bez ohľadu na ktoré rodinní príslušníci migrujúceho občana ich štátnu príslušnosť závisieť od dôvery Spoločenstva, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členských štátov, ktorú majú navzájom vo tretích krajín, odvodzujú priamo od pred­ vzťahu k svojim politikám a praxi pri metných predpisov Spoločenstva, zasahovať udeľovaní povolenia na vstup štátnym prís­ do právomoci členských štátov v oblasti lušníkom tretích krajín na ich územie. prisťahovalectva. Ide o prípad, o aký ide aj v prejednávanej veci, keď rodinný príslušník, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, vstupuje do členského štátu a žiada o právo na pobyt na základe práva Spoločenstva aj napriek tomu, že dotknutej osobe nemusel byť legálne povolený vstup na územie tohto členského štátu na účely dlhodobého pobytu. Vzhľadom na túto skutočnosť je zjavne nevyhnutné vymedziť rozsah obidvoch prá­ vomocí. C — Existujúce právne predpisy Spoločen­ stva, ako ich vykladal Súdny dvor

35. Tento problém nie je možné vyriešiť samotným uplatnením mechanizmu pred­ nosti práva Spoločenstva pred kolidujúcim vnútroštátnym právom. Problém by mal byť 36. Druhý bod, ktorý je potrebné preskúmať, skôr postavený v zmysle vedľa seba existujú­ sa týka presného rozsahu práv priznaných cich, avšak navzájom sa prekrývajúcich štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú právomocí. Ako je to uznané v článku 61 rodinnými príslušníkmi občanov Spoločen­ písm. a) ES, existuje tu zjavný funkčný vzťah stva, v rôznych predpisoch Spoločenstva, medzi umožnením voľného pohybu v rámci ktoré upravujú voľný pohyb pracovníkov, Spoločenstva v oblasti bez vnútorných hra­ samostatne zárobkovo činných osôb níc, ako to vyžaduje článok 14 ES, a poskytovateľov služieb. Konkrétne ide a existenciou spoľahlivých a bezpečných o otázku, či právo vstúpiť do členského štátu kontrol na vonkajších hraniciach tejto obla­ a právo mať tam pobyt sú priznané nielen sti. V tejto súvislosti je možné nájsť podob­ bez ohľadu na štátnu príslušnosť rodinného

I - 16

JIA

príslušníka, ale tiež bez ohľadu na to, či tretích krajín, ktorí sú rodinnými prísluš­ vstupuje do hostiteľského štátu z iného níkmi občanov Spoločenstva. členského štátu alebo priamo z tretej krajiny.

37. Zo znenia ustanovení priznávajúcich 39. Veľkorysý p r í s t u p bol vyjadrený práva na vstup a pobyt rodinných príslušní­ v rozsudku MRAX, v ktorom Súdny dvor kov z tretích krajín nie je možné v tomto uviedol, že právo na vstup na územie ohľade vyvodiť potrebné závery. Článok 10 členského štátu štátneho príslušníka tretej nariadenia č. 1612/68 o slobode pohybu krajiny, ktorý je manželom/manželkou štát­ pracovníkov, ako aj článok 1 smernice neho príslušníka členského štátu, vyplýva zo 73/148 o slobode pohybu samostatne zárob­ samotného príbuzenského vzťahu. Súdny kovo činných osôb okrem iného povoľujú, dvor síce poukázal na to, že článok 3 ods. 2 aby manželia/manželky pracovníkov alebo smernice 68/360 a článok 3 ods. 2 smernice samostatne zárobkovo činných osôb a priami 73/148 umožňujú, aby členské štáty pod­ predkovia takých štátnych príslušníkov bez mienili výkon tohto práva udelením víza ohľadu na ich štátnu príslušnosť bývali spolu (ktoré je definované ako oprávnenie udelené s pracovníkom, ktorý je štátnym príslušní­ alebo rozhodnutie prijaté členským štátom, kom členského štátu a ktorý je zamestnaný ktoré sa vyžaduje pre vstup na jeho úze­ na území iného členského štátu, alebo sa mie) 1 6 , uviedol však, že rovnaké ustanovenia presťahovali a bývali so štátnym príslušní­ vyžadujú, aby členské štáty umožnili dotknu­ kom členského štátu, ktorý sa usadil alebo sa tým osobám získanie nevyhnutných víz. chce usadiť v inom členskom štáte, aby tu Politika členského štátu poslať späť na svoje mohol vykonávať hospodárske činnosti. 15 hranice štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je manželom/manželkou občana Spo­ ločenstva a ktorý sa usiluje o vstup na jeho územie bez toho, aby mal platný preukaz totožnosti, cestovný pas alebo vízum, pokiaľ je schopný preukázať svoju totožnosť a manželský zväzok a pokiaľ neexistuje žiadny dôkaz o tom, že predstavuje nebezpe­ čenstvo pre verejný poriadok, verejnú bez­ 38. Ako bolo uvedené vyššie, judikatúra pečnosť alebo verejné zdravie, je okrem Súdneho dvora v tejto oblasti nie je celkom iného v rozpore s článkom 3 smernice jednoznačná. Súdny dvor prijal veľkorysý, 68/360 a článkom 3 smernice 73/148, ako aj obmedzujúci prístup k podmienkam, vykladaných v zmysle zásady proporciona­ za akých je možné dovolávať sa práv priznaným v sekundárnych právnych pred­ pisoch Spoločenstva štátnym príslušníkom

16 — Túto definíciu obsahuje článok 5 nariadenia Rady (ES) č. 2317/95 z 25. septembra 1995 o určení tretích krajín, 15 — To isté platí pre rodinných príslušníkov poskytovateľov ktorých štátni príslušníci musia mať pri prekračovaní služieb, ktorých neuvádzam, aby som veľmi nezaťažoval vonkajších hraníc členských štátov víza [neoficiálny preklad] hlavný text. (Ú. v. ES L 234, s. 1).

I - 17

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-1/05

lity. Súdny dvor ďalej uviedol, že článok 4 manželom/manželkou občana Spoločenstva, smernice 68/360 a článok 6 smernice 73/148 mohol v takých situáciách, ako bola situácia je potrebné vykladať tak, že členský štát nie je v spore vo veci samej, využívať práva oprávnený zamietnuť udeliť povolenie na s t a n o v e n é v č l á n k u 10 n a r i a d e n i a pobyt a vydať príkaz na vyhostenie štátneho č. 1612/68, m u s í mať legálny pobyt príslušníka tretej krajiny, ktorý môže pre­ v členskom štáte v čase, keď sa sťahuje do ukázať svoju totožnosť a svoje manželstvo so iného členského štátu, do ktorého sa sťahuje štátnym príslušníkom členského štátu, len na alebo do ktorého sa už presťahoval občan základe toho, že vstúpil protiprávne na Únie. 20 územie dotknutého členského štátu. 18

40. Tento rozsudok sa podstatným spôso­ bom odlišuje od rozsudku Súdneho dvora vo 41. Vo veci Komisia/Španielsko 2 1 , ktorá veci Akrich, v ktorom Súdny dvor zvolil bola rozhodnutá viac ako rok po veci Akrich, obmedzenejší prístup. Táto vec sa týkala týkajúcej sa španielskych formalít, ktoré marockého štátneho príslušníka, ktorý sa museli spínať štátni príslušníci tretích krajín, nelegálne zdržiaval v Spojenom kráľovstve ktorí sú rodinnými príslušníkmi migrujúcich a ktorý sa počas svojho pobytu dopustil občanov Spoločenstva, predtým, ako mohli niekoľkých trestných činov a bol z toho požiadať o povolenie na pobyt, však Súdny dôvodu vyhostený. Pán Akrich sa proti­ dvor opäť zvolil prístup použitý vo veci právne vrátil do Spojeného kráľovstva MRAX. Pripomenul, že právo na vstup na a oženil sa s britskou ženou. Po šiestich územie členského štátu štátnym príslušní­ mesiacoch práce v Írsku sa tento manželský kovi tretej krajiny, ktorý je manželom/ pár pokúsil vrátiť do Spojeného kráľovstva, manželkou štátneho príslušníka členského pričom sa dovolával práv, ktoré článok 10 štátu, vyplýva zo samotného príbuzenského nariadenia č. 1612/68 priznáva manželom/ vzťahu. Dospel k záveru, že požiadavka manželkám pracovníkov Spoločenstva, ako pobytového víza stanovená španielskou práv­ ho vyložil Súdny dvor vo veci Singh 19. Súdny nou úpravou ako predpoklad pre získanie dvor zdôraznil, že nariadenie č. 1612/68 sa povolenia na pobyt, a teda aj zamietnutie vzťahuje len na voľný pohyb v rámci Spolo­ vydania tohto povolenia štátnemu príslušní­ čenstva a že sa nevyjadruje k právam štát­ kovi tretej krajiny, ktorý je rodinným prí­ neho príslušníka tretej krajiny, ktorý je slušníkom štátneho príslušníka Spoločenstva, manželom/manželkou občana Únie, pokiaľ z dôvodu, že mal najprv požiadať o pobytové ide o vstup na územie Spoločenstva. Na to, víza na španielskom konzuláte svojho aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je posledného pobytu, predstavuje také opatre­ nie, ktoré je v rozpore s ustanoveniami

17 — Rozsudok MRAX, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, body 59 až 62. 20 — Rozsudok Akrich, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, 18 — Tamže, bod 80. body 49 a 50. 19 — Rozsudok zo 7. júla 1992, C-370/90, Zb. s. I-4265. 21 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 12.

I - 18

JIA

smerníc 68/360, 73/148 a 90/365. Súdny „situáciu, akou je situácia v spore vo veci dvor vo svojom rozsudku neodkázal na vec samej", ako na kontext, v ktorom sa toto Akrich. pravidlo uplatní. Na opačný smer však poukazuje tvrdenie v predchádzajúcom bode rozsudku, v ktorom Súdny dvor jednoznačne uvádza, že príslušné ustanovenia Spoločen­ stva sa vzťahujú len na voľný pohyb v rámci Spoločenstva a že sa nevyjadrujú k povoleniu na vstup na územie Spoločenstva. 42. V judikatúre existuje teda zjavný rozpor, ktorý je dôsledkom rôznych prístupov vo veci MRAX a Komisia/Španielsko na jednej strane a veci Akrich na strane druhej. A práve t e n t o rozdiel v p r í s t u p e bol v skutočnosti podnetom pre Utlännings­ nämnden, aby predložil prejednávanú vec Súdnemu dvoru. 45. V zmysle týchto úvah je potrebné dospieť k záveru, že súčasný právny stav, pokiaľ ide o podmienky, za akých sa štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú rodinnými prísluš­ níkmi migrujúcich občanom EÚ, môžu dovolávať práv, ktoré im priznáva nariadenie 43. Základnou otázkou položenou vo veci č. 1612/68 a smernica 73/148, sa nezdá byť Akrich je, či sa pravidlo stanovené v tomto celkom konzistentný. rozsudku uplatní len vtedy, ak je vnútro­ štátnymi orgánmi preukázané, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa zdržiava na území členského štátu protiprávne. To by naznačovalo, že pravidlo sa uplatní nielen vtedy, ak má osoba legálny pobyt, ale tiež vtedy, ak sa osoba nenachádza na území členského štátu nelegálne. V tomto prípade, vychádzajúc z prístupu vo veci MRAX, by rodinný vzťah s migrujúcim občanom EÚ postačoval na získanie práva vstúpiť na D — Rodinný život a volný pohyb územie členského štátu a mať tam pobyt.

46. Pri posudzovaní práv štátnych príslušní­ 44. Tento zúžený výklad rozsudku Akrich by kov tretích krajín, ktorí sú rodinnými prís­ sa mohol opierať o bod 50 rozsudku, lušníkmi občanov Únie, na vstup a pobyt na v ktorom Súdny dvor výslovne odkazuje na území členského štátu prikladá Súdny dvor vo svojej judikatúre značnú dôležitosť aj ochrane rodinného života zaručenej člán­ 22 — Bod 38. kom 8 EDĽP.

I - 19

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-1/05

47. Vo veci Carpenter bola Súdnemu podmienkach výkonu základnej slobody pána dvoru položená otázka, či je s právom Carpentera. Táto sloboda by sa totiž nemo­ Spoločenstva zlučiteľné rozhodnutie orgánov hla plne uplatniť, ak by bol pán Carpenter Spojeného kráľovstva o vyhostení štátnej odrádzaný od jej výkonu prekážkami pre príslušníčky Filipín, ktorej pobyt prekročil vstup a pobyt jeho manželky v krajine jeho dobu platnosti jej turistického víza a ktorá pôvodu". 25

následne uzavrela manželstvo so štátnym príslušníkom Spojeného kráľovstva. Vzhľa­ dom na to, že neskôr menovaný poskytoval určité služby v iných členských štátoch, ale robil tak z krajiny svojho pôvodu, pani Carpenter sa nemohla dovolávať práv, ktoré smernica 73/148 priznáva štátnym príslušní­ kom tretích krajín, ktorí sú manželmi/ 49. Pokiaľ ide o otázku, či by toto obme­ manželkami občanov Spoločenstva. Súdny dzenie slobody pána Carpentera poskytovať dvor teda ďalej posudzoval, či právo na pobyt služby mohlo byť odôvodnené, Súdny dvor v prospech manžela/manželky je možné rozhodol, že rozhodnutie vyhostiť pani Car­ odvodiť zo zásad alebo iných pravidiel práva penterovú predstavuje zásah do výkonu Spoločenstva. práva pána Carpentera na rešpektovanie jeho rodinného života v zmysle článku 8 EDĽP a že nedodržuje spravodlivú rovnováhu medzi dotknutými záujmami. Rozhodnutie vyhostiť pani Carpenterovú teda predstavo­ valo zásah n e p r i m e r a n ý s l e d o v a n é m u cieľu. 26

48. Po zistení, že činnosti pána Carpentera spadajú do pôsobnosti článku 49 ES, Súdny dvor konštatoval, že „normotvorca Spolo­ čenstva uznal potrebu zabezpečiť ochranu 50. V rozsudku Akrich Súdny dvor určil, že rodinného života štátnych príslušníkov člen­ štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je ských štátov, aby boli zrušené prekážky vo manželom/manželkou občana Únie využíva­ výkone základných slobôd zabezpečených júceho právo na voľný pohyb, ale ktorý nemá Zmluvou, tak ako to osobitne vyplýva legálny pobyt na území členského štátu, z ustanovení nariadení a smerníc Rady, ktoré ktorý je štátom pôvodu jeho manžela/man­ sa týkajú voľného pohybu pracovníkov želky, sa nemôže odvolávať na článok 10 a samostatne zárobkovo činných osôb nariadenia č. 1612/68 pri žiadosti o právo na v rámci Spoločenstva". 2 4 Súdny dvor ďalej pobyt v tomto členskom štáte. Tento roz­ uviedol, že „odlúčenie manželov Carpente- sudok však vymedzil tým, že uviedol, že rovcov by sa nepriaznivo prejavilo na ich pokiaľ je manželstvo skutočné, musí sa pri rodinnom živote a v dôsledku toho i na rozhodnutí o tom, či povoliť vstup dotknu-

23 — Rozsudok z 11. júla 2002, C-60/00, Zb. s. I-6279. 25 — Bod 39. 24 — Bod 38. 26 — Pozri body 41, 43 a 45.

I- 20

JIA

tého štátneho príslušníka tretej krajiny uplatniteľného na štátnych príslušníkov tre­ a napriek jeho protiprávnemu postaveniu tích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi podľa vnútroštátneho prisťahovaleckého migrujúcich občanov Spoločenstva, je do práva zohľadniť rešpektovanie rodinného určitej miery n e k o n z i s t e n t n á a pred­ života podľa článku 8 EDĽP. „Aj keď [EDĽP] chádzajúce úvahy navyše naznačujú, že ako taký nezaručuje právo cudzinca vstúpiť výsledok týchto vecí závisí vo veľkej časti a mať pobyt v konkrétnej krajine, vyhostenie od konkrétneho skutkového stavu každej osoby z krajiny, v ktorej žijú blízki členovia veci. V oblasti, akou je prisťahovalectvo, jeho rodiny, môže predstavovať porušenie v ktorej rozhodnutia prijaté príslušnými práva na rešpektovanie rodinného života orgánmi ovplyvňujú životy jednotlivcov zaručeného článkom 8 ods. 1 [EDĽP]. Takýto v tej najzákladnejšej rovine, však existuje zásah by bol v rozpore s [EDĽP], ak by značná potreba jasnosti, pokiaľ ide o rozsah n e s p ĺ ň a l požiadavky o d s e k u 2 t o h t o práv, a potreba predvídateľnosti, pokiaľ ide článku...". 2 7Súdny dvor tu prijal zdržanli­ o spôsob, akým sa právo uplatňuje. Na účely vejší prístup, ako to bolo v rozsudku Car­ vytvorenia väčšej t r a n s p a r e n t n o s t i penter, a ponechal na vnútroštátnom súde, a podporenia právnej istoty je potrebný aby uplatnil toto kritérium. systematickejší a štrukturálnejší prístup k výkladu a uplatneniu príslušných ustano­ vení práva Spoločenstva.

51. Nakoniec by som odkázal na rozsudky Súdneho dvora vo veciach MRAX a Komisia/ Španielsko, v ktorých Súdny dvor zopakoval svoje tvrdenie z rozsudku Carpenter, kde je z nariadení a smerníc Rady o slobodnom pohybe pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb v rámci Spoločenstva osobitne zjavné, že normo tvorca Spoločenstva uznal potrebu zabezpečiť ochranu r o d i n n é h o života štátnych príslušníkov členských štátov, E — Nová právna úprava Spoločenstva aby boli zrušené prekážky vo výkone základ­ ných slobôd zabezpečených Zmluvou. 2 8

52. V závere predchádzajúcej časti som uviedol, že judikatúra týkajúca sa práva 53. Je užitočné poukázať na najnovšie smery v právnej úprave Spoločenstva vo vzťahu k právam štátnych príslušníkov tretích krajín 27 — Rozsudok Akrich, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, na pobyt na území členských štátov, aj keď to bod 59. 28 — Rozsudky MRAX, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, pre riešenie prejednávanej veci nie je priamo bod 53, a Komisia/Španielsko, už citovaný v poznámke pod relevantné z dôvodu, že tieto smery sa na ňu čia­ rou 12, bod 26. ratione temporis neuplatnia. Dotknuté smer-

I - 21

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-1/05

nice sa týkajú vnútorných, ako aj vonkajších podmienky stanovené v článku 7 ods. 1 zložiek voľného pohybu osôb. smernice. 30

55. Ďalšie dve smernice, ktoré sa týkajú práv štátnych príslušníkov tretích krajín, boli prijaté na základe článku 63 ES, konkrétne smernica 2003/86 o práve na zlúčenie rodiny 31 a smernica 2003/109 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích kra­ jín, ktoré sú osobami s dlhodobým poby­ tom 32.

54. Dna 29. apríla 2004 Európsky parlament 56. Len prvá z týchto smerníc má pre a Rada prijali novú smernicu na základe prejednávanú vec význam, aj keď nepriamo, článkov 12 ES, 18 ES, 40 ES, 44 ES a 52 ES pretože sa uplatní len na zlúčenie štátneho o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníka tretej krajiny, ktorý má legálny príslušníkov na voľný pohyb a pobyt pobyt v členskom štáte (garant) s jeho v rámci územia členských štátov, ktorá rodinnými príslušníkmi a výslovne sa nevzťa­ nahradila všetky existujúce smernice v tejto huje na rodinných príslušníkov občana Únie o b l a s t i . 29 T á t o s m e r n i c a kodifikuje (článok 3 ods. 3 smernice). Článok 4 ods. 1 a prepracováva existujúce právne predpisy smernice 2003/86 ukladá členským štátom Spoločenstva s prihliadnutím na výklad povinnosť povoliť vstup a pobyt maloletým týchto aktov Súdnym dvorom. Podobne ako deťom garanta za predpokladu splnenia článok 10 nariadenia č. 1612/68 a článok 1 určitých podmienok týkajúcich sa verejného ods. 1 smernice 73/148 priznáva článok 5 poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného ods. 1 a 2 smernice 2004/38 rodinným príslušníkom občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, právo 30 — Týmito podmienkami sú, že občania Únie a) sú pracovníci na vstup na územie členského štátu za alebo samostatne zárobkovo činné osoby v hostiteľskom predpokladu, že vlastnia platný cestovný členskom štáte; alebo b) majú dostatočné zdroje pre samých seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestali záťažou pas a vstupné vízum v súlade s nariadením pre systém sociálnej pomoci hostiteľského členského štátu počas obdobia ich pobytu, a ak majú komplexné krytie č. 539/2001 alebo p r í p a d n e v súlade nemocenského poistenia v hostiteľskom členskom štáte; s vnútroštátnou právnou úpravou. Podľa alebo c) sú zapísaní na súkromnej alebo verejnej inštitúcii... s hlavným cieľom absolvovať študijný kurz, vrátane odbor­ článku 7 ods. 2 smernice 2004/38 rodinní ného vzdelávania; a majú komplexné krytie nemocenského poistenia v hostiteľskom členskom štáte a predložili prísluš­ príslušníci občana Únie, ktorí nie sú štátnymi nému vnútroštátnemu úradu dôkaz... že majú dostatočné príslušníkmi nijakého členského štátu, majú zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestali záťažou pre systém sociálnej pomoci hostiteľského právo na pobyt počas obdobia dlhšieho ako členského štátu počas obdobia ich pobytu. tri mesiace, ak občan Únie splna rôzne 31 — Smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Ú. v. EÚ L 251, 2003, s. 12; Mim. vyd. 19/006, s. 224). 32 — Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Ú. v. EÚ L 16, s. 44; Mim. 29 — Už citovaná v poznámke pod čiarou 7. vyd. 19/006 s. 272).

I - 22

JIA

zdravia a týkajúcich sa schopnosti garanta, príslušníka členského štátu, ktorý nevyko­ stručne povedané, zabezpečiť dotknutých náva svoje právo presťahovať sa do iného r o d i n n ý c h príslušníkov. Členské štáty členského štátu. Po druhé, štátny príslušník naopak nie sú povinné, avšak môžu povoliť tretej krajiny môže byť príbuzným štátneho vstup a pobyt ostatným rodinným príslušní­ príslušníka členského štátu, ktorý vykonáva kom, vrátane prvostupňových príbuzných svoje právo presťahovať sa do iného člen­ v priamej vzostupnej línii garanta alebo jeho ského štátu. Po tretie, štátny príslušník tretej manželského partnera, keď sú od neho závislí krajiny môže byť príbuzným štátneho prís­ a nepožívajú náležitú rodinnú podporu lušníka inej tretej krajiny, ktorý má legálny v krajine pôvodu [článok 4 ods. 2 písm. a)]. pobyt v členskom štáte Únie. Smernica v článku 5 upravuje takisto postup podania a podrobného posúdenia žiadosti o vstup a pobyt rodinných príslušníkov garanta. Žiadosť sa spravidla podá a posúdi, keď sa rodinní príslušníci zdržiavajú mimo územia dotknutého členského štátu, hoci sa členský štát môže za vhodných okolností od tohto pravidla odchýliť (článok 5 ods. 3). Táto smernica mala byť prebratá do vnútro­ štátneho práva do 3. októbra 2005. 58. Ak si štátny príslušník tretej krajiny v prvom prípade želá vstúpiť do členského štátu z tretej krajiny, jednoznačne sa uplatní vnútroštátne prisťahovalecké právo, pretože neexistuje žiadny dôvod pre uplatnenie práva Spoločenstva. To znamená, že dotknutú osobu je možné podrobiť predchádzajúcemu individuálnemu posúdeniu.

59. V treťom prípade sú od 3. októbra 2005 práva štátneho príslušníka tretej krajiny vymedzené smernicou 2003/86. Pred týmto 57. V zmysle existujúcich a nových právnych dátumom sa uplatnilo vnútroštátne prisťa­ predpisov Spoločenstva je možné rozlíšiť tri hovalecké právo. Ako bolo uvedené vyššie rôzne skutkové stavy, ktoré, aj keď z pohľadu a so zreteľom na príbuzenský vzťah, o ktorý štátneho príslušníka tretej krajiny nemusia ide v prejednávanej veci, majú členské štáty byť významné, určujú právo, ktoré sa uplatní podľa tejto smernice právomoc povoliť alebo na jeho situáciu, a teda jeho možnosti získať nepovolit' vstup a pobyt závislým prvostup­ povolenie na vstup na územie členského ňovým príbuzným v priamej vzostupnej línii. štátu z nečlenského štátu a následne získať Smernica ukladá takisto povinnosť posúdiť právo na pobyt. Po prvé, štátny príslušník individuálne okolnosti žiadateľa, ktorý je tretej krajiny môže byť príbuzným štátneho štátnym príslušníkom tretej krajiny.

I - 23

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-1/05

60. Druhý prípad je situáciou, o ktorú ide členského štátu, rozdielne zaobchádzanie, v prejednávanej veci, a ako bolo uvedené ktoré vyplýva z toho, čo som nazval veľ­ vyššie v bodoch 38 až 40, sú tu možné dva korysým výkladom smernice 73/148, si prístupy. Pokiaľ štátny príslušník tretej kra­ vyžaduje odôvodnenie. jiny odvodzuje priame právo na pobyt zo smernice 73/148, nebude podrobený indivi­ duálnemu posúdeniu zo strany vnútroštát­ nych prisťahovaleckých úradov. V takomto prípade bude príbuzenský vzťah v súlade s rozsudkom MRAX zakladať právo na pobyt. Pokiaľ sa ale v súlade s rozsudkom Akrich rozhodne, že štátny príslušník tretej krajiny musí mať legálny pobyt v členskom štáte predtým, než sa môže dovolávať práv, ktoré priznáva smernica 73/148, znamenalo F — Povolenie na vstup a pobyt štátnych by to, že sa na jeho situáciu uplatní príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinnými vnútroštátne prisťahovalecké právo. príslušníkmi občanov Únie: smerom k systematickejšiemu prístupu

62. V bode 52 som uviedol, že existuje potreba systematickejšieho prístupu pri výklade ustanovení práva Spoločenstva o povolení na vstup rodinných príslušníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, z tretích krajín na územie členských štátov 61. Z tohto malého prehľadu je zjavné, že a o ich práve zdržiavať sa so štátnymi veľkorysý výklad smernice 73/148 v druhom príslušníkmi Spoločenstva. Nesúlad prípade vedie k vytvoreniu privilegovanej v judikatúre vedie k právnej neistote pre skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín. dotknutých štátnych príslušníkov tretích Pokiaľ sú tieto osoby príbuznými občana krajín a ku nezrozumiteľnosti pre vnútro­ Spoločenstva, ktorý využil svoje právo pre­ štátne úrady zodpovedné za uplatňovanie sťahovať sa do iného členského štátu, sú týchto ustanovení. Judikatúra totiž chránení pred uplatnením požiadavky na v súčasnom stave vedie k nerovnosti medzi vstup a pobyt, stanovených vnútroštátnym skupinami štátnych príslušníkov tretích kra­ prisťahovaleckým právom. V ostatných situ­ jín, pre ktorú zrejme neexistuje odôvodnenie. áciách chránení nie sú. Za predpokladu, že Táto judikatúra zasahuje tiež do vnútroštát­ z pohľadu štátneho príslušníka tretej krajiny nych právomoci v oblasti prisťahovaleckej sú príbuzenské vzťahy v týchto troch skut­ politiky, keď určitým triedam štátnych prí­ kových prípadoch ako tak porovnateľné a že slušníkov tretích krajín povoľuje vstup rozdielom v týchto prípadoch je len to, že a pobyt v členskom štáte bez toho, aby boli príbuzný, ktorý je štátnym príslušníkom predtým podrobení individuálnemu posúde­ členského štátu, sa presťahoval do iného niu.

I - 24

JIA

63. Som toho názoru, že pri výklade prí­ č. 1612/68 „vzťahuje len na voľný pohyb slušných ustanovení sekundárneho práva v rámci Spoločenstva" a že „sa nevyjadruje Spoločenstva je nevyhnutné rešpektovat' k právam štátneho príslušníka tretej krajiny, základnú zásadu rozdelenia právomoci ktorý je manželom/manželkou občana Únie, medzi Spoločenstvo a členské štáty, ako je pokiaľ ide o vstup na územie Spoločen­ 33 to stanovené v Zmluve o ES. Ako súčasť stva", plne zodpovedá tomuto rozdeleniu úlohy Súdneho dvora, ako je uvedená právomocí medzi Spoločenstvo a členské v článku 220 ES, sa má považovať nielen štáty. Vzhľadom na to, že smernica 73/148 zabezpečenie účinnosti práva Spoločenstva, sleduje rovnaké ciele, pokiaľ ide o rôzne ale tiež rešpektovanie a ochrana právomocí, triedy osôb, ako nariadenie č. 1612/68, musí ktoré Zmluva priznáva členským štátom. To to isté platiť aj pre túto smernicu. Skutoč­ platí nielen v negatívnom zmysle pre vyme­ nosť, že pôsobnosť smernice je obmedzená dzenie právomocí Spoločenstva vo vzťahu podobným spôsobom, totiž bola, aj keď k právomociam členských štátov, ale tiež implicitne, uznaná v rozsudku Carpenter, v pozitívnom zmysle pre zabezpečenie, aby v ktorom Súdny dvor uviedol, že „z jej cieľov, vnútroštátne právomoci mohli byť účinne ako aj z jej obsahu vyplýva, že smernica vykonané. upravuje podmienky, za ktorých štátny príslušník členského štátu a ostatné osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 1 ods. 1 písm. c) a d), môžu opustiť tento členský štát pôvodu štátneho príslušníka a vstúpiť do iného členského štátu a zdržiavať sa tam za jedným z účelov stanovených v článku 1 ods. 1 písm. a) a b) a na obdobie uvedené v článku 4 ods. 1 alebo 2". 34

64. Za daných okolností je zjavné, že voľný pohyb osôb v rámci Spoločenstva, ako jeden zo základných pilierov vnútorného trhu, je v plnom rozsahu v právomoci Spoločenstva. Ďalej je zjavné, že právna úprava prisťaho­ valectva na vonkajších hraniciach Únie v rozsahu, v akom nebola dosiahnutá har­ monizáciu na základe hlavy IV Zmluvy, zostáva v právomoci členských štátov. Odka­ zujem na vyššie uvedený bod 30 a nasl. 66. Skutočnosť, že nariadenie č. 1612/68 a s m e r n i c a 73/148 sa „nevyjadrujú" k prvému povoleniu na vstup štátneho príslušníka tretej krajiny na územie Spolo­ čenstva, neznamená to, že tieto predpisy sú v tomto ohľade neutrálne. Toto zistenie Súdneho dvora neznamená, že tu existuje

33 — Rozsudok vo veci Akrich, už citovaný v poznámke pod čia­ rou 2, bod 49. 65. Rozhodnutie Súdneho dvora vo veci 34 — Rozsudok Carpenter, už citovaný v poznámke pod čiarou 23, Akrich, podľa k t o r é h o sa n a r i a d e n i e bod 35.

I - 25

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-1/05

vákuum, ktoré môže byť implicitne vyplnené 68. Z funkcie právnych predpisov Spoločen­ veľkorysým výkladom týchto predpisov. stva týkajúcich sa pohybu v rámci Spoločen­ M ô ž e to len znamenať, že v súlade stva je možné tiež usúdiť, že práva priznané s rozdelením právomoci stanoveným v týchto predpisoch rodinným príslušníkom, v Zmluve je vecou členských štátov, aby ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, v súlade so svojou právnou úpravou týkajú­ nie sú nepodmienené. cou sa prisťahovalectva rozhodli o prvom povolení na vstup týchto osôb. To nutne znamená, že tak ako Súdny dvor v rozsudku Akrich rozhodol, na to, aby rodinný prísluš­ ník, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, mohol v podstate vykonávať práva upravené v týchto predpisoch Spoločenstva, 69. Nariadenie č. 1612/68 a smernica 73/148 musí mať legálny pobyt v členskom štáte boli výslovne prijaté na účely uskutočnenia v čase, keď sa sťahuje do iného členského článkov 39 ES a 43 ES. Cieľom obidvoch štátu, do ktorého sa občan Únie sťahuje alebo týchto predpisov je zrušenie prekážok štát­ sa presťahoval. 35 nym príslušníkom členských štátov pri vyko­ návaní práv, ktoré sú im priznané na základe týchto ustanovení Zmluvy, v prípade že sa sťahujú ako pracovníci, samostatne zárob­ kovo činné osoby alebo poskytovatelia slu­ žieb do iných členských štátov. Takéto prekážky zahrnujú možné účinky uplatnenia vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti prisťahovalectva na rodinných príslušníkov, ktorí sú hlavnými nositeľmi práva, najmä vtedy, ak títo rodinní príslušníci nemajú štátnu príslušnosť členského štátu. Pokiaľ by títo rodinní príslušníci nemali zabezpe­ čený vstup a prijatie do iného členského štátu, odradilo by to pracovníkov Spoločen­ 67. Ak by sme uznali, že štátni príslušníci stva a samostatne zárobkovo činné osoby tretích krajín, ktorí už nemajú legálny pobyt Spoločenstva od výkonu ich práv podľa na území členského štátu a ktorí sa chcú Zmluvy. Ako logický dôsledok práva pracov­ začleniť k príslušníkovi členského štátu, níka Spoločenstva alebo samostatne zárob­ ktorý využil svoje právo na voľný pohyb, kovo činnej osoby v Spoločenstve tak tiež majú automaticky právo vstúpiť a mať pobyt využívajú právo presťahovať sa a zdržiavať sa na území hostiteľského štátu na základe v členskom štáte, v ktorom sa majú vykoná­ samotného príbuzenského vzťahu, bez aké­ vať hospodárske činnosti. hokoľvek zásahu zo strany tohto členského štátu, umožnilo by im to obchádzať vnútro­ štátne prisťahovalecké právo. Takýto prístup podkopáva právomoci členských štátov, pokiaľ ide o kontrolu prisťahovalectva na ich vonkajších hraniciach. 70. Vzhľadom na základný cieľ týchto pred­ pisov Spoločenstva, ktorý spočíva v zrušení každej prekážky vyplývajúcej 35 — Rozsudok Akrich, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 50. z vnútroštátnych požiadaviek na vstup

I - 26

JIA

a pobyt, ktoré by mohli odradiť štátneho níkom tretej krajiny, želá začleniť sa príslušníka členského štátu od toho, aby sa k občanovi Spoločenstva v hostiteľskom z hospodárskeho dôvodu presťahoval do členskom štáte priamo z krajiny, ktorá nie iného členského štátu, by sa nesporne mala je súčasťou Spoločenstva, požiadavka, aby zohľadniť rodinná situácia, ktorá existuje tento rodinný príslušník získal povolenie na v čase, keď sa štátny príslušník Spoločenstva pobyt v krajine pôvodu občana Spoločenstva, rozhoduje odísť do iného členského štátu. by predstavovala obmedzenie práva neskôr Keď sa raz táto osoba presťahovala a usadila uvedenej osoby na voľný pohyb v rámci sa v inom členskom štáte, vzniká nová Spoločenstva. O k r e m s k u t o č n o s t i , že situácia, v ktorej by jej právne postavenie v situácii, o akú ide v spore vo veci samej, malo byť porovnateľné s právnym postave­ požiadavka legálneho pobytu znamená, že ním štátnych príslušníkov hostiteľského rodinný príslušník by mal získať povolenie na členského štátu, ktorí nevyužili svoje právo pobyt v hostiteľskom členskom štáte podľa na voľný pohyb. Pokiaľ si osoba z tejto jeho v n ú t r o š t á t n e h o prisťahovaleckého poslednej uvedenej triedy želá, aby ho práva, nie je možné súhlasiť s tým, že sprevádzal jeho rodinný príslušník, ktorý je podmienka, na ktorú poukazuje Komisia, so štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorá nie sebou nutne nesie obmedzenie práva občana je súčasťou Spoločenstva, tento rodinný Spoločenstva presťahovať sa do iného štátu. príslušník musí byť prijatý na základe pod­ Takéto obmedzenie by existovalo, pokiaľ by mienok stanovených vnútroštátnym prisťa­ podmienka mala za následok stratu práv. Ak hovaleckým právom. To isté musí platiť pre však žiadne takéto právo t. j . právo byť štátneho príslušníka, ktorý využil svoje právo sprevádzaný rodinným príslušníkom, neexis­ na voľný pohyb a zjavne nebol odradený od tovalo v čase, keď bolo využité právo na voľný využitia tohto práva z dôvodov týkajúcich sa pohyb, logicky teda nie je možné hovoriť neprijatia rodinných príslušníkov, ktorí sú o strate práva rovnajúcej sa obmedzeniu štátnymi príslušníkmi tretích krajín. Inými voľného pohybu. slovami nie je možné povedať, že tu existuje trvajúce právo na základe práva Spoločenstva pre príslušníkov členských štátov, aby ich po celý čas sprevádzali ich príbuzní z krajín, ktoré nie sú súčasťou Spoločenstva. V tomto ohľade si nemyslím, že článok 10 nariadenia č. 1612/68 a článok 1 ods. 1 smernice 73/148 sa majú považovať za právne predpisy pre ex post facto zlúčenie rodiny medzi štátnymi príslušníkmi členských štátov a príbuznými z krajín, ktoré nie sú súčasťou Spoločenstva. 72. Rád by som dodal, že aj keď je zjavné, že článok 10 nariadenia č. 1612/68 a článok 1 ods. 1 smernice 73/148 vo svojom účinku vedú k ochrane rodinného života, som toho názoru, že nie je možné tvrdiť, že bola cieľom týchto ustanovení. Ak Súdny dvor uviedol, najskôr vo veci Carpenter a neskôr vo veci MRAX, že prijatím nariadení a smerníc „normotvorca Spoločenstva uznal na účely zrušenia prekážok výkonu základných slobôd 71. Komisia zastáva názor, že pokiaľ si zaručených Zmluvou dôležitosť zaručiť rodinný príslušník, ktorý je štátnym prísluš­ ochranu rodinného života štátnych prísluš-

I - 27

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-1/05

36 3 níkov členských štátov" , ide so zreteľom na Európu. 9V rozsahu, v akom členské štáty obdobie, keď boli tieto akty prijaté, len konajú mimo pôsobnosti práva Spoločenstva, o implicitnú a nanajvýš druhotnú úvahu. tak ako to robia pri rozhodovaní o povolení V odôvodneniach nariadenia č. 1612/68, ani vstupu štátnym príslušníkom tretích krajín v smernici 73/148 neexistuje žiadny odkaz na na svoje územie, musia taktiež dodržiavať článok 8 EDĽP, a nie je to tak ani v prípade povinnosti podľa článku 8 EDĽP, nie však na ich nástupcu, smernice 2004/38. Posledná základe práva Spoločenstva, ale ako signatári uvedené smernica len vo všeobecnosti odka­ EDĽP. V tomto bode zastávam názor, že zuje na súlad s EDĽP. 37 Naopak, smernica rozsudok Súdneho dvora vo veci Carpenter o zlúčení rodiny z jednoznačných dôvodov je sporný, pokiaľ skutočne uplatnil článok 8 v zmysle svojho základného cieľa výslovne EDĽP na skutkový stav v danej veci. odkazuje na článok 8 EDĽP. 38 Nie som preto toho názoru, že ochrana rodinného života môže byť použitá ako usmernenie pre výklad pôsobnosti a obsahu príslušných ustanovení v nariadení č. 1612/68 a smernici 73/148.

74. Nakoniec, ako som už uviedol v bode 61, umožniť štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorým ešte nebol povolený vstup na územie členského štátu a ktorí majú rodinnú väzbu 73. V nadväznosti na to, čo už bolo pove­ so štátnym príslušníkom členského štátu, dané, treba v tejto súvislosti predovšetkým vstúpiť a zdržiavať sa v hostiteľskom člen­ zdôrazniť, že podľa článku 6 ods. 2 EÚ Únia skom štáte migrujúceho štátneho príslušníka rešpektuje základné ľudské práva, ktoré Spoločenstva len na tomto základe, pred­ zaručuje EDĽP a k t o r é vyplývajú stavuje nerovnosť s rodinnými príslušníkmi, z ústavných tradícií členských štátov ako ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, základných zásad práva Spoločenstva. Toto ktorí sa chcú začleniť k svojmu rodinnému ustanovenie je adresované samotnej Únii príslušníkovi, ktorý je štátnym príslušníkom a uplatní sa na členské štáty len v prípade, členského štátu, ale nepohyboval sa v rámci že vykonávajú právo Spoločenstva a akty Spoločenstva, alebo k rodinnému príslušní­ Spoločenstva, tak ako je to potvrdené kovi, ktorý je štátnym príslušníkom tretej v článku II-111 ods. 1 Zmluvy o ústave pre krajiny, k t o r ý už má legálny p o b y t v členskom štáte. V obidvoch neskôr meno­ vaných prípadoch sú štátni príslušníci tretích krajín posudzovaní individuálne, skôr ako im 36 — Rozsudky Carpenter, už citovaný v poznámke pod čiarou 23, bod 38, a MRAX, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 53. 37 — Pozri odôvodnenie č. 31 preambuly. 38 — Pozri odôvodnenie č. 2 preambuly. 39 — Ú. v. EÚ C 310, 2004.

I - 28

JIA

je umožnený vstup, zatiaľ čo rodinní prí­ 77. Mať „legálny pobyt" na území členského slušníci v prvom prípade posudzovaní nie sú. štátu znamená, že 1. po podaní žiadosti Pre takéto rozdielne zaobchádzanie neexi­ štátneho príslušníka tretej krajiny 2. musí stuje nijaké odôvodnenie. nasledovať výslovné rozhodnutie zo strany vnútroštátnych úradov členského štátu 3. založené na individuálnom posúdení 4. povoľujúce žiadateľovi vstúpiť a mať pobyt na jeho území 5. počas dlhšej doby. O „legálnom pobyte" nie je možné hovoriť na účely tohto posúdenia, ak rozhodnutie výslovne a zjavne povoľuje len krátkodobý 75. Hoci by existovala úplná harmonizácia pobyt alebo ak je obmedzené na určitý účel. pravidiel, ktorá sa uplatní na povolenie Bolo by v rozpore so základnou funkciou vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín takýchto povolení, ak by sa považovali za na vonkajších hraniciach Spoločenstva, dostatočný základ pre nárok na dlhodobý povolenie určitým triedam osôb získať prí­ alebo trvalý pobyt. stup na územie členského štátu a zdržiavať sa tam na základe rodinného vzťahu s občanom Spoločenstva, ktorý náhodou využil svoje právo na voľný pohyb, by narušilo účinnosť týchto spoločných pravidiel a vyvolalo by zneužitie takého druhu, o aké išlo vo veci Akrich. Zakladať právo na pobyt len na náhodnom faktore, ktorý sa týka štátneho príslušníka členského štátu, ktorý sa presťa­ hoval do iného členského štátu, je svojvoľné, aj nespravodlivé, lebo to vytvára nerovnosť 78. Pri hľadaní ďalšieho východiska, pokiaľ vo vzťahu k občanom Spoločenstva, ktorí ide o význam pojmu „legálny pobyt", je nevyužili toto právo, a vo vzťahu k štátnym možné jeho obsah nájsť čiastočne v člán­ príslušníkom tretích krajín, ktorí nemajú tú ku 3 smernice 2003/86, kde garant, ktorý je výhodu, že sú príbuznými migrujúceho v článku 2 písm. c) opísaný ako „štátny občana Spoločenstva. príslušník tretej krajiny oprávnene sa zdržia­ vajúci v členskom štáte", má nárok žiadať o zlúčenie rodiny s niektorými zo svojich rodinných príslušníkov, pokiaľ je držiteľom povolenia na pobyt na obdobie jedného roka alebo dlhšie a má dostatočné vyhliadky na získanie povolenia na trvalý pobyt.

76. Pri takomto prístupe je potrebné tiež posúdiť, čo predstavuje „legálny pobyt" v členskom štáte. Kritériá, na základe ktorých je to možné posúdiť, neboli zatiaľ pred­ metom harmonizácie. Je stále na členských štátoch, aby určili, kedy má štátny príslušník tretej krajiny „legálny pobyt" na ich území. Hoci nejde o pojem Spoločenstva ako taký, je potrebné vymedziť určité základné znaky 79. Z tohto pohľadu nie je vízum udelené na pojmu „legálny pobyt". trojmesačný pobyt alebo povolenie zostať

I - 29

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-1/05

počas doby vybavovania žiadosti o povolenie práva Spoločenstva a vnútroštátnej prisťaho­ na pobyt „legálnym pobytom" dostatočným valeckej legislatívy a zaručiť rovné zaobchá­ pre možnosť dovolávať sa práv priznaných dzanie so štátnymi príslušníkmi tretích rodinným príslušníkom, ktorí sú štátnymi krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi príslušníkmi tretích krajín, zakotvených štátnych príslušníkov Spoločenstva a ktorí v nariadení č. 1612/68 a smernici 73/148. prichádzajú z krajín, ktoré nie sú súčasťou Spoločenstva.

80. Vyššie uvedené úvahy vedú k záveru, že VII — Odpovede na prejudiciálne otázky ak za východisko zoberiem rozdelenie prá­ vomoci medzi Spoločenstvo a členské štáty v oblasti voľného pohybu osôb, môžu sa tieto osoby dovolávať práv priznaným v nariadení č. 1612/68 a smernici 73/148 štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú rodin­ A — Otázky la až 1d nými príslušníkmi štátneho príslušníka, ktorý si želá využiť alebo ktorý využil svoje právo presťahovať sa do iného členského štátu na účely vykonávania hospodárskych činností v tomto členskom štáte len vtedy, ak im bol 82. Aj keď sa prvá otázka položená Utlän­ povolený vstup na územie členského štátu ningsnämnden týka článku 10 nariadenia v súlade s jeho právnou úpravou týkajúcou sa č. 1612/68, ako aj smernice 73/148, zo prisťahovalectva. Pri prijímaní rozhodnutí skutočností predložených v prejednávanej v tomto zmysle musia členské štáty dodržia­ veci je zjavné, že len neskôr uvedená vať svoje povinnosti podľa článku 8 EDĽP nie smernica je v prejednávanej veci relevantná. ako povinnosti vyplývajúce z práva Spolo­ čenstva, ale ako signatári EDĽP.

83. Prvá otázka kladie tri základné pod- otázky, ktoré som už vo všeobecnej rovine posudzoval v predchádzajúcej kapitole mojich návrhov. To znamená, že odpovede 81. Len uplatnením tohto jasného ohraniče­ na prvú otázku môžu byť stručné. nia medzi p r á v o m o c a m i Spoločenstva a právomocami štátu je možné jasne defino­ vať rozsah práv priznaných štátnym prísluš­ níkom tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi migrujúcich štátnych príslušní­ kov Spoločenstva na základe nariadenia 84. Je možné pripomenúť, že prvou z týchto č. 1612/68 a smernice 73/148, zamedziť podotázok (časť a) prvej otázky) je, či nejasnostiam pri výkone právomoci podľa v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora vo veci

I - 30

JIA

Akrich môže štátny príslušník tretej krajiny, 87. Ako už bolo uvedené v bodoch 76 až 79, ktorý je príbuzným občana Únie, ktorý požiadavka legálneho pobytu znamená, že pôsobí ako samostatne zárobkovo činná dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej osoba v členskom štáte, ktorého nie je krajiny bol povolený vstup na územie člen­ štátnym príslušníkom, žiadať o právo na ského štátu na dlhšie obdobie, takže je trvalý pobyt v hostiteľskom členskom štáte, možné odôvodnene predpokladať, že má len ak už má legálny pobyt v Spoločenstve. dostatočné vyhliadky na získanie povolenia na trvalý pobyt. Z článku 3 smernice 2003/86 je možné vyvodiť záver, že doba jedného roka by bola v tomto ohľade dostatočná. Pokiaľ povolenie na vstup na územie členského štátu bolo obmedzené na krátku dobu alebo na určitý účel, tak ako je to v prípade turistického víza, nie je to možné považovať za legálny pobyt.

85. Z dôvodov, ktoré som uviedol v bode 62 a nasl. bude zrejmé, že som toho názoru, že článok 1 smernice 73/148 sa má vykladať tak, že právo na trvalý pobyt rodinného prísluš­ níka občana Únie, ktorý je štátnym prísluš­ níkom tretej krajiny, je v skutočnosti pod­ mienené tým, že tento štátny príslušník tretej krajiny má legálny pobyt v Spoločenstve. To 88. Tretí okruh problémov bol nastolený znamená, že pravidlo stanovené vo veci v podotázkach c) a d) prvej otázky položenej Akrich považujem za všeobecne uplatniteľné. Utlänningsnämnden: ak je rodinnému prís­ lušníkovi občana Únie, ktorý nie je štátnym príslušníkom členského štátu, zamietnuté právo na trvalý pobyt v členskom štáte, v ktorom je usadená neskôr uvedená osoba, alebo je vyhostený z tohto členského štátu, predstavuje odmietnutie vydať mu povolenie na pobyt obmedzenie práva občana Únie usadiť sa, stanoveného v 43 ES?

86. Druhá podotázka uvedená v časti b) prvej prejudiciálnej otázky sa týka otázky, či požiadavka „legálneho pobytu" znamená, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je štátnym príslušníkom občana Spoločenstva, musí mať platné povolenie na pobyt umož­ ňujúce mu mať trvalý pobyt v jednom z členských štátov. Pokiaľ to tak nie je, 89. Článok 43 ES zakazuje obmedzenie otázka znie, či stačí povolenie na pobyt práva usadiť sa. Je ustálenou judikatúrou, že udelené z iných dôvodov pre kratší alebo všetky opatrenia, ktoré zakazujú výkon tejto dlhší pobyt, alebo či dokonca môže stačiť slobody, bránia mu alebo ho robia menej platné vízum. príťažlivým, sa musia považovať za takéto

I - 31

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-1/05

obmedzenia. 0 Smernica 73/148 upravuje 91. Pri prijímaní takýchto rozhodnutí musia podmienky, ktoré sa uplatnia na pohyb vnútroštátne úrady samozrejme dodržiavať a pobyt v rámci Spoločenstva štátnych svoje povinnosti podľa článku 8 EDĽP. To je príslušníkov členských štátov a ich rodin­ však vecou posúdenia vnútroštátneho súdu. ných príslušníkov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. V rozsahu, v akom sa vnútro­ štátne opatrenia týkajúce sa pobytu týchto osôb môžu považovať za obmedzenia v zmysle článku 43 ES, musia byť posúdené najmä v zmysle smernice 73/148.

B — Otázky 2a a 2b

92. Prvou časťou druhej otázky sa vnútro­ štátny súd chce uistiť, či sa pod pojmom „ktorí sú na nich závislí" uvedenom v člán­ ku 1 písm. d) smernice 73/148 rozumie skutoč­ nosť, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorí 90. Ako bolo spomenuté v bodoch 69 a 70, je rodinným príslušníkom občana Únie, je na hlavným cieľom tejto smernice je zrušenie ňom hospodársky závislý, aby vo svojej prekážok vyplývajúcich z vnútroštátnych krajine pôvodu alebo v krajine, kde sa požiadaviek na vstup a pobyt, ktoré by mohli obvykle zdržiava, dosiahol aspoň slušnú brániť štátnemu príslušníkovi členského životnú úroveň. Druhá časť tejto otázky je štátu, ktorý si želá presťahovať sa do iného zameraná na dôkaz, ktorý sa môže požadovať členského štátu, aby tam mohol vykonávať podľa článku 6 písm. b) smernice 73/148. hospodárske činnosti. Keď sa raz táto slo­ Môže hostiteľský členský štát požadovať, aby boda podľa článku 43 ES uplatnila, nie je predložil dokumenty, ktoré okrem záväzku možné o rozhodnutí týkajúcom sa pobytu občana Únie starať sa o rodinného prísluš­ rodinných príslušníkov, ktorí sú štátnymi níka preukazujú skutočný stav závislosti? príslušníkmi tretích krajín, ktoré sa nedalo predvídať v čase sťahovania sa do hostiteľ­ ského členského štátu, pojmovo povedať, že má takýto odstrašujúci účinok, a nemôže sa teda považovať za obmedzenie v zmysle článku 43 ES.

93. Pokiaľ ide o prvú podotázku, je potrebné 40 — Pozri okrem iného rozsudky z 30. novembra 1995, Gebhard, uviesť, že Súdny dvor pri výklade rovnakého C-55/94, Zb. s. I-4165, bod 37, a z 5. októbra 2004, Caixa- -Bank France, C-442/02, Zb. s. I-8961, bod 11. pojmu „závislosť" uvedeného v článku 10

I - 32

JIA

nariadenia č. 1612/68 v rozsudku Lebon 95. V prípade, o aký ide v spore vo veci rozhodol, že postavenie závislého rodinného samej, kde je závislosť kritériom pre vznik príslušníka pracovníka vychádza zo skutko­ práva štátneho príslušníka tretej krajiny vej situácie, najmä z poskytovania podpory bývať s občanom Spoločenstva v členskom pracovníkom, bez toho, aby bolo potrebné štáte, sa zdá byť nutné, aby sa preukázala určovať dôvody takejto podpory poskytova­ skutočná potreba finančnej podpory a aby nej pracovníkom alebo klásť otázku, či bola doložená príslušným listinným dôka­ dotknutá osoba je schopná sa sama o seba zom. postarať tým, že bude vykonávať zárobkovú činnosť. 42 Táto definícia sa podobne zopa­ kovala v rozsudku Zhu a Chen 4 3 , v súvislosti so smernicou 90/364 44, v ktorom Súdny dvor opäť uviedol, že postavenie „závislého" rodinného príslušníka osoby majúcej právo na pobyt vychádza zo skutkovej situácie, kde sa vyskytuje okolnosť, že materiálna podpora člena rodiny je zabezpečená držiteľom práva na pobyt. 45 96. Otázka, či podmienka závislosti je alebo nie je splnená, sa musí určiť objektívne s prihliadnutím na individuálne okolnosti a osobné potreby osoby vyžadujúcej pod­ poru. Zdá sa mi, že v tejto súvislosti je vhodným kritériom najmä to, či v zmysle týchto osobných okolností finančné pro­ striedky závislej osoby tejto osobe umožňujú žiť aspoň na úrovni životného minima v krajine jej obvyklého pobytu za pred­ pokladu, že nejde o členský štát, v ktorom sa chce usadiť. Okrem toho by sa malo preukázať, že nejde o dočasnú situáciu, ale že ide o situáciu, ktorá má štrukturálnu povahu.

94. Ani v jednom z týchto rozsudkov Súdny dvor neodkázal na žiadnu životnú úroveň pre určenie potreby finančnej podpory občanom Spoločenstva. Naopak v rozsudku Lebon rozhodol, že nie je potrebné skúmať dôvody finančnej podpory, ktorá sa poskytuje, alebo spôsobilosť závislého príbuzného postarať sa 97. Podľa článku 6 písm. b) smernice 73/148 o seba. musí žiadateľ o povolenie na pobyt predložiť dôkaz, že patrí do jednej z tried uvádzaných v článkoch 1 a 4 tejto smernice. To zahrňuje podmienku byť závislým rodinným prísluš­ 41 — Rozsudok z 18. júna 1987, 316/85, Zb. s. 2811. níkom dotknutého občana Spoločenstva. 42 — Bod 22. Článok 4 ods. 3 písm. e) smernice 68/360 43 — Rozsudok z 19. októbra 2004, C-200/02, Zb. s. I-9925. 44 — Už citovaná v poznámke pod čiarou 13. ako paralelné ustanovenie vyžaduje na tento 45 — Bod 43. účel, aby bol predložený doklad vydaný

I - 33

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-1/05

príslušným úradom štátu pôvodu alebo štátu, hodnotným dôkazným prameňom, aj keď nie odkiaľ prichádza, ktorý potvrdzuje, že je vždy musí byť smerodajný. Nie je teda možné závislý na pracovníkovi alebo že v tejto vylúčiť, že pokiaľ podľa vnútroštátnych úra­ krajine s ním žije v spoločnej domácnosti. dov takéto čestné prehlásenie nestačí, môžu Rovnaká požiadavka bola ponechaná pre vyžadovať ďalšie dôkazy. Nie je takisto štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú možné vylúčiť, že v prípade neexistencie rodinnými príslušníkmi občanov Únie, takéhoto čestného prehlásenia môže byť v článku 10 ods. 2 písm. e) smernice 2004/38. žiadateľovi, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, umožnené preukázať svoju závislosť iným spôsobom. Samotné prehlá­ senie občana Spoločenstva, ktoré potvrdzuje úradu, že podporoval svojho príbuzného 98. V tejto súvislosti je dôležité, aby prí­ v minulosti a zaväzuje sa pokračovať v tejto slušné vnútroštátne orgány boli presvedčené podpore v budúcnosti, nie je ako také o existencii skutočného stavu závislosti. dostatočne objektívne na to, aby mohlo V tomto ohľade je dokument vydaný vnú­ preukázať „závislosť" v zmysle článku 1 troštátnymi orgánmi krajiny pôvodu určite písm. d) smernice 73/148.

VIII — N á v r h

99. N a základe vyššie u v e d e n ý c h ú v a h navrhujem, aby S ú d n y dvor n a prejudiciálne otázky p o l o ž e n é U t l ä n n i n g s n ä m n d e n , Švédsko, odpovedal takto:

Článok 1 s m e r n i c e 73/148/EHS sa m á vykladať tak, že právo n a trvalý pobyt r o d i n n é h o príslušníka o b č a n a Únie, ktorý je š t á t n y m p r í s l u š n í k o m tretej krajiny, je p o d m i e n e n é tým, že v Spoločenstve m u s í mať legálny pobyt.

I - 34

JIA

— Legálny pobyt v Spoločenstve znamená, že dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol povolený vstup na územie členského štátu na obdobie najmenej jedného roka, takže má dostatočné vyhliadky na získanie povolenia na trvalý pobyt. Pokiaľ povolenie na vstup na územie členského štátu bolo obmedzené na krátku dobu alebo na určitý účel, tak ako je to v prípade turistického víza, nie je možné považovať to za legálny pobyt.

— Ak rodinný príslušník občana Únie, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, nemôže využiť právo na trvalý pobyt na základe smernice 73/148/EHS z dôvodu, že v Spoločenstve nemá legálny pobyt, odmietnutie vydať povolenie na trvalý pobyt tomuto rodinnému príslušníkovi alebo rozhodnutie o jeho vyhostení neobmedzuje právo občana Únie usadiť sa podľa článku 43 ES.

Článok 1 písm. d) smernice 73/148/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „ktorí sú na nich závislí" odkazuje na situáciu, v ktorej je rodinný príslušník občana Únie hospodársky závislý na tomto občanovi Únie, aby dosiahol aspoň slušnú úroveň životného minima v krajine svojho pôvodného pobytu, za predpokladu, že nejde o členský štát, v ktorom sa chce usadiť, a že ide o situáciu, ktorá má štrukturálnu povahu.

Článok 6 písm. b) smernice 73/148/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu požadovať, aby člen rodiny občana Únie, ktorý tvrdí, že je závislý na tomto občanovi alebo na jeho manželovi/manželke, predložil dokumenty, ktoré okrem záväzku občana Únie starať sa o túto osobu, preukazujú skutočný stav závislosti.

I - 35

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-1/05 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik