← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·24.11.2005

C-3/05

ECLI:EU:C:2005:722

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62005CC0003

VERDOLIVA

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 24. novembra 2005 1

I — Úvod II — Právny rámec

A — Bruselský dohovor

2 Podľa článku 26 Bruselského dohovoru sa rozhodnutie vydané v jednom zmluvnom štáte uznáva v ostatných zmluvných štátoch bez osobitného konania. 1 V tejto veci žiada Corte d'Appello di Cagliari Súdny dvor o výklad článku 36 Dohovoru o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach z 27. septembra 1968 (ďalej len „Bruselský dohovor") 2. Ide najmä o otázku, či v prípade nevykonaného doručenia alebo 3 Články 27 a 28 Bruselského dohovoru vadného doručenia rozhodnutia, ktorým sa obsahujú taxatívny výpočet dôvodov, pri povoľuje výkon rozhodnutia, môže aj vedo­ ktorých existencii sa rozhodnutie neuznáva. mosť o tejto písomnosti mať za následok Podľa článku 27 bodu 2 Bruselského doho­ začiatok plynutia lehoty uvedenej v článku 36 voru sa rozhodnutie o. i. neuznáva, Bruselského dohovoru.

1 — Jazyk prednesú: nemčina. 2 — Dohovor o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach z 27. septembra 1968 (Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32) zmenený a doplnený dohovorom „v prípade, že bolo vydané bez účasti o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľov­ stva Veľkej Británie a Severného Írska z 9. októbra 1978 žalovaného v konaní, ak sa mu nedoručila (Ú. v. ES L 304, s. 1 a — zmenený text — s. 77), dohovorom o pristúpení Helénskej republiky z 25. októbra 1982 písomnosť, ktorou sa začalo konanie alebo (Ú. v. ES L 388, s. 1) a dohovorom o pristúpení Španielskeho rovnocenná písomnosť riadne kráľovstva a Portugalskej republiky z 26. mája 1989 (Ú. v. ES L 285, s. 1). Pozri aj konsolidované znenie a v dostatočnom čase tak, aby si mohol z 26. januára 1998 (Ú. v. ES C 27, s. 1). zabezpečiť obhajobu".

I - 1581

NA VRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-3/05

4 Podl'a článku 31 Bruselského dohovoru výkon, lehota na podanie opravného pro­ rozhodnutie vydané v zmluvnom štáte striedku je dva mesiace a začína plynúť odo a vykonateľné v tomto štáte sa vykoná dňa doručenia bud tejto osobe do vlastných v inom zmluvnom štáte, ak tam bolo rúk, alebo do jej bydliska. Predĺženie tejto vyhlásené za vykonateľné na návrh zaintere­ lehoty z dôvodu vzdialenosti nie je prí­ sovaného účastníka. Podľa článku 34 Brusel­ pustné." ského dohovoru vydá súd, na ktorý sa podal návrh, svoje rozhodnutie bez toho, aby účastník konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, mal v tomto štádiu konania právo robiť akékoľvek podania k návrhu. 7 Opravný prostriedok v zmysle článku 36 sa v Taliansku podáva podľa článku 37 Bruselského dohovoru na „corte d'appello". Článok 39 Bruselského dohovoru stanovuje, že pokiaľ plynie lehota na podanie opravného 5 Súdny vykonávateľ podľa článku 35 Bru­ prostriedku uvedená v článku 36 a kým selského dohovoru bezodkladne oznámi o ňom nebolo rozhodnuté, nesmú byť navrhovateľovi rozhodnutie o návrhu spôso­ vykonané iné opatrenia ako zabezpečenie bom upraveným právnym poriadkom štátu, majetku účastníka konania, proti ktorému sa v ktorom sa výkon navrhuje. Proti zamiet­ výkon navrhuje. nutiu návrhu na výkon, môže podľa článku 40 Bruselského dohovoru podať navrhovateľ opravný prostriedok.

B — Vnútroštátne právo 6 Článok 36 Bruselského dohovoru upravuje opravný prostriedok účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, takto: 8 V zmysle článku 143 talianskeho občian­ skeho súdneho poriadku (Codice di proce­ dura civile, ďalej len „CPC") osobám, ktorých miesto pobytu a bydlisko nie sú známe, sa doručuje tak, že súdny vykonávateľ uloží „Ak sa výkon povolil, účastník konania, proti kópiu písomnosti na obecnom úrade ktorému sa výkon navrhoval, môže podať v mieste ich posledného známeho miesta opravný prostriedok proti rozhodnutiu do pobytu a ďalšia kópia písomnosti sa vyvesí na jedného mesiaca od jeho doručenia. úradnej tabuli súdneho vykonávateľa.

Ak tento účastník konania má bydlisko 9 Podľa vysvetlení vnútroštátneho súdu sú v inom zmluvnom štáte, než v ktorom sa uloženie písomnosti na obecnom úrade vydalo rozhodnutie, ktorým sa povoľuje a vyvesenie na úradnej tabuli podľa judika-

I - 1582

VERDOLIVA

túry Corte Suprema podstatnými náleži­ Táto námietka však nie je prípustná po tosťami, takže ak sa neuskutočnia, tak sa uplynutí lehoty desiatich dní od prvého doručenie považuje za neuskutočnené. úkonu smerujúceho k výkonu." Doručenie podľa článku 143 CPC je ďalej podľa judikatúry Corte Suprema „neplatné, keď súdny vykonávateľ neuvedie vo svojej správe žiadne údaje o zisťovaniach a vyšetrovaniach na to, aby zistil bydlisko adresáta" 4 .

III — Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

10 Právna úprava konania o platobnom roz­ kaze podľa článkov 633 až 659 CPC obsahuje 11 Rozsudkom pre zmeškanie zo 14. septem­ v článku 650 CPC ustanovenie týkajúce sa bra 1993 zaviazal Arrondissementsrechtbank oneskoreného podania odporu proti platob­ Den Haag (Holandsko) pána Verdolivu nému rozkazu.5 Článok 650 CPC stanovuje: s bydliskom v Taliansku na zaplatenie sumy 365 000 NLG v prospech spoločnosti J. M. Van Hoeven BV (ďalej len „Van der Hoeven") so sídlom v Holandsku za dodanie a montáž skleníkov.

„Adresát platobného rozkazu môže proti jeho výkonu podať námietku aj po uplynutí lehoty stanovenej v platobnom rozkaze, ak preukáže, že sa o ňom nedozvedel včas, 12 Dňa 24. mája 1994 uznal Corte d'Appello najmä z dôvodu vadného doručenia, náhody di Cagliari tento rozsudok za vykonateľný na alebo vyššej moci. talianskom území a povolil zabezpečenie sumy, ktorú dlhoval pán Verdoliva, vo výške 220 000 000 ITL.

13 Prvý pokus o doručenie uznesenia o výkone v bydlisku pána Verdolivu v Capoterra bol neúspešný, pretože „hoci 3 — Rozsudok Corte Suprema č. 3527 z 25. júna 1979. 4 — Rozsudky č. 3799 z 2. mája 1997 a č. 4120 zo 14. mája 1990. zostal zaregistrovaný na tomto mieste, odsťa­ 5 — Platobný rozkaz je súdnym opatrením, ktoré sa pri splnení hoval sa pred viac ako rokom" (tak je určitých podmienok vydáva bez sporového konania. Proti platobnému rozkazu možno do 40 dní po jeho doručení podať uvedené v zápisnici o neúspešnom doručení odpor, ktorý vedie k sporovému konaniu. zo 14. júla 1994).

I - 1583

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-3/05

14 Následne sa podl'a zápisnice o doručovaní lehota uvedená v článku 36 Bruselského z 27. júla 1994 pristúpilo k doručovaniu dohovoru. uznesenia o výkone v súlade s článkom 143 CPC. Podľa tejto zápisnice, „kecľže príjemca nebol na uvedenej adrese zastihnutý, pretože sa odsťahoval,... v súlade s článkom 143 CPC bola kópia písomnosti uložená na obecnom úrade a ďalšia kópia vyvesená na úradnej 17 Tribunale civile di Cagliari zamietol roz­ tabuli súdneho vykonávateľa". sudkom zo 7. júna 2002 túto námietku proti výkonu rozhodnutia, ako aj v tejto súvislosti podaný návrh na vyhlásenie zápisnice o doručení za falzifikát. Rozhodol, že námietka bola podaná po uplynutí lehoty. Tridsaťdňová lehota na podanie opravného prostriedku — analogicky ako v konaní o platobnom rozkaze podľa článku 650 CPC — totiž začala plynúť najneskôr od 15 Keďže pán Verdoliva v lehote 30 dní od prvého úkonu smerujúceho k výkonu. Je takto vykonaného doručenia nepodal nesporné, že návrh nebol podaný v rámci námietku, Van der Hoeven pristúpil tejto lehoty. k výkonu rozhodnutia tak, že vstúpil do konania o výkon, ktoré sa proti pánovi Verdolivovi už začalo.

18 Pán Verdoliva podal proti tomuto roz­ sudku odvolanie na Corte d'appello di Cagliari a svoje podanie doplnil v tom zmysle, že súdny vykonávateľ nevykonal v rozpore so svojou povinnosťou potrebné zisťovania na overenie toho, či bol adresát 16 Návrhom podaným 4. decembra 1996 na skutočne nezastihnuteľný, pred tým, ako Tribunale civile di Cagliari podal pán Verdo­ pristúpil k doručeniu zverejnením podľa liva námietku proti výkonu z dôvodu, že článku 143 CPC. výkon holandského rozsudku je protiprávny kvôli porušeniu Bruselského dohovoru pre neexistenciu rozhodnutia talianskeho súdu, ktorým sa tento výkon povoľuje. Ďalej uviedol, že holandský rozsudok pre zmeška­ nie nemožno uznať, pretože porušuje člá­ nok 27 bod 2 Bruselského dohovoru. 19 Corte d'Appello vo svojom návrhu na V ďalšom priebehu konania pán Verdoliva začatie prejudiciálneho konania uvádza, že namietal, že mu nebolo doručené uznesenie rozhodnutie, ktorým sa povoľuje výkon, sa Corte d'Appello di Cagliari o vykonateľnosti, stáva exekučným titulom až po uplynutí pretože toto uznesenie nebolo, v rozpore so lehoty 30 dní. Ak teda rozhodnutie, ktorým zápisnicou o doručovaní, uložené na obec­ sa povoľuje výkon, nebolo účinne doručené, nom úrade v Capoterra. Z dôvodu neus­ a lehota preto nezačala plynúť, neexistuje kutočneného doručenia teda nezačala plynúť potom potrebný exekučný, titul.

I - 1584

VERDOLIVA

20 Okrem toho Corte d'Appello uvádza, že základe [Bruselského] dohovoru prijať medzi účastníkmi konania je nesporné, že záver, že sú v ňom taxatívne uvedené navrhovateľ sa dozvedel o rozhodnutí, kto­ spôsoby nadobudnutia vedomosti rým sa povoľuje výkon, najneskôr v priebehu o uznesení o výkone?" konania na prvom stupni, keď ho sám 20. júna 1998 v konaní spomenul. Po tom však nepodal žiadny opravný prostrie­ dok proti tomuto rozhodnutiu.

21 V tejto súvislosti predkladá Corte d'Ap­ IV — Tvrdenia účastníkov konania pello Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu článku 36 Brusel­ ského dohovoru:

22 V konaní zaujali stanovisko pán Verdo¬ liva, talianska vláda a Komisia. „1. Upravuje [Bruselský] dohovor auto­ nómny pojem ,vedomosť o súdnych písomnostiach' alebo odkazuje, pokiaľ ide o tento pojem, na vnútroštátne predpisy?

23 Pán Verdoliva je toho názoru, že vedo­ mosť o písomnosti nenahrádza jej doručenie predpísané článkom 36 Bruselského doho­ 2. Možno na základe pravidiel [Brusel­ voru. Práva na obhajobu sú zaručené len ského] dohovoru, predovšetkým jeho vtedy, keď osoba, voči ktorej smeruje výkon článku 36 prijať záver, že doručenie rozhodnutia, sa o tom dozvie prostredníc­ uznesenia o výkone upravené [v tomto tvom riadneho doručenia. Prostá domnienka článku] sa môže uskutočniť spôsobom, o tom, že o povolení výkonu vie, nepostačuje. ktorý sa považuje za rovnocenný? Ak nebolo rozhodnutie, ktorým sa povoľuje výkon zahraničného rozhodnutia, riadne doručené, treba toto rozhodnutie považovať za právne neexistujúce s následkom, že neexistuje exekučný titul oprávňujúci výkon rozhodnutia. 6 3. Spôsobuje vedomosť o uznesení o výkone v prípade, ak doručenie nebolo vykonané, alebo bolo vykonané vadne, 6 — Pán Verdoliva sa pritom odvoláva na rozsudky z 3. júla 1990. napriek tomu plynutie lehoty stanovenej Lancray, 305/88, Zb. s. I-2725, z 12. novembra 1992. Minalmet, C-123/91. Zb. s. I-5661 a z 11. augusta 1995, v tomto článku, alebo ak nie, má sa na SISRO, C-432/93, Zb. s. I-2269.

I - 1585

NÄ VRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-3/05

24 Talianska vláda poukazuje najprv na to, Bruselského dohovoru predpokladá skutočné že pojem doručenie v článku 36 Bruselského oboznámenie sa účastníka konania, proti dohovoru treba chápať v striktne „technicko- ktorému sa výkon rozhodnutia navrhuje, procesnom", t. j . vo formálnom zmysle, čo s rozhodnutím, ktorým sa povoľuje výkon. vyplýva okrem iného z toho, že Bruselský Pripúšťa pritom, že Bruselský dohovor dohovor vo svojom talianskom znení neharmonizuje vnútroštátne systémy doru­ v článku 36 uvádza len možnosť „notifica- čovania. Články 20, 27 a 36 Bruselského tione", pričom iné ustanovenia Bruselského dohovoru však majú za cieľ zabezpečiť roz­ dohovoru pripúšťajú popri tom aj jedno­ siahlu ochranu práva na obhajobu vo všet­ duchú „comunicazione". Keďže Bruselský kých štádiách konania rovnako v štáte, ktorý dohovor samotný neobsahuje definíciu vydal rozsudok, ako aj v štáte jeho výkonu. 7 pojmu riadneho doručenia, toto sa teda musí Toto musia rešpektovať aj vnútroštátne riadiť len procesným právom dožiadaného predpisy o doručovaní. štátu výkonu. To platí aj pre pojem vedo­ mosť.

27 Komisia navrhuje na prvú prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že doručenie v zmysle Bruselského dohovoru v zásade nevyžaduje 25 Pri druhej a tretej otázke zastáva talian­ osobnú a efektívnu vedomosť adresáta, ska vláda taký názor, že Bruselský dohovor pokiaľ sa ten môže neskôr, napriek prípad­ nepripúšťa žiadne alternatívne formy riad­ nému uplynutiu lehoty na podanie oprav­ neho doručenia. Kedže sa Bruselský dohovor ného prostriedku, ktorá začína plynúť od pri pojme riadneho doručenia odvoláva na d o r u č e n i a , odvolať na t o , že sa vnútroštátne právo, je úlohou vnútroštátnych o doručovanom právnom akte nedozvedel, súdov rozhodnúť o tom, či podía príslušného a môže sa proti tomuto aktu brániť. vnútroštátneho procesného práva má prostá skutočná vedomosť o rozhodnutí, ktorým sa povoľuje výkon, rovnocenný právny význam ako riadne doručenie. Pri tomto rozhodovaní by vnútroštátne súdy mali zohľadniť základnú požiadavku na ochranu práva na obhajobu.

28 Podľa názoru Komisie je druhá a tretia prejudiciálna otázka formulovaná nejednoz­ načne. Smerujú buď k tomu, či možno rozhodnutie vykonať priamo bez doručenie rozhodnutia, ktorým sa povoľuje výkon, a či stačí, že účastník konania, proti ktorému sa

26 Komisia chápe prvú prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že vnútroštátny súd chce 7 — Komisia sa v tejto súvislosti odvoláva na rozsudok z 15. júla vedieť, či pojem doručenie v článku 36 1982, Pendy Plastic, 228/81, Zb. s. 2723, bod 13).

I - 1586

VERDOLIVA

výkon navrhuje, sa o tomto rozhodnutí V — Právne posúdenie dozvie na základe opatrení smerujúcich k výkonu. To by však bolo jednoznačným porušením práva na obhajobu a odpoveď by bola negatívna.

31 Vnútroštátny súd sa svojou prvou otáz­ kou pýta, či Bruselský dohovor obsahuje vlastný pojem nadobudnutia vedomosti o písomnosti. V Bruselskom dohovore a hlavne v jeho článku 36, ktorého výklad je v tomto konaní relevantný, sa však pojem vedomosť nenachádza. V článku 36 je 29 Naopak by bolo na tieto otázky možné naopak reč len o doručení. odpovedať kladne v prípade, že ide o to, či môže v takomto prípade spôsobiť takáto vedomosť plynutie dodatočnej lehoty; to by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by účastník konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, nemohol dodržať jednomesačnú lehotu uvedenú v článku 36 vád doručenia, alebo preto, že písomnosť mu nebola doru­ čená osobne. 32 V kontexte vnútroštátneho sporu a vzhľadom na znenie článku 36 treba prvú otázku chápať takto: je potrebné objasniť, či je pojem doručenie samostatným pojmom Bruselského dohovoru a či podľa tohto pojmu je vedomosť o rozhodnutí, ktorým sa povoľuje výkon, považovaná za doručenie, takže v okamihu nadobudnutia vedomosti začína plynutie lehoty stanovenej v článku 36 Bruselského dohovoru.

30 Podľa názoru Komisie majú zmluvné strany dohovoru možnosť voľby, akým spô­ sobom zabezpečia, aby sa lehota uvedená v článku 36 uplatňovala na vnútroštátnej úrovni spôsobom chrániacim práva na obha­ jobu.8 V žiadnom prípade sa však nesmie obchádzať podmienka doručenia, ani skrátiť lehota uvedená v článku 36. 33 Podľa názoru Komisie by Súdny dvor mal skôr zaujať stanovisko k zásadnej otázke, či pojem doručenie uvedený v článku 36 Bruselského dohovoru vyžaduje, aby účastník 8 — Podľa názoru Komisie je jednou z možností požadovať osobné doručenie, inou možnosťou je presunúť začiatok plynutia konania, proti ktorému sa navrhuje výkon lehoty napr. na okamih, keď sa účastník o rozhodnutí dozvie rozhodnutia, o tomto rozhodnutí skutočne alebo keď sa začne s výkonom rozhodnutia a treťou možno­ sťou je upraviť prípustnosť navrátenia lehoty po jej uplynutí. vedel.

I - 1587

NA VRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-3/05

34 Táto otázka je však vzhľadom na okol­ dohovoru pre ochranu práv účastníka kona­ nosti vnútroštátneho sporu hypotetická. nia, proti ktorému sa výkon navrhuje. Vnútroštátny súd dáva otázku v súvislosti s možnosťou, že rozhodnutie, ktorým sa povoľuje výkon, nebolo pánovi Verdolivovi účinne doručené. Súdu teda nejde o určenie, či vedomosť o rozhodnutí je dodatočným predpokladom riadneho doručenia, ale len o to, či vedomosť o rozhodnutí, ktorým sa povoľuje výkon rozhodnutia, môže prípadne nahradiť doručenie tohto rozhodnutia. A — O význame opravného prostriedku podía článku 36 Bruselského dohovoru

35 V tomto chápaní sa prvá otázka značne prekrýva s druhou a treťou otázkou. Ukazuje 38 Vo veci Carrón Súdny dvor rozhodol, že sa preto, že je vhodné preskúmať všetky tri „články 31 až 49 Bruselského dohovoru... otázky spoločne. vytvorili pre zmluvné štáty jednotný postup povolenia výkonu rozhodnutia. V prvej, nekontradiktórnej fáze tohto postupu môže navrhovateľ rýchlo dosiahnuť povolenie výkonu rozhodnutia na základe rozsudku v inom zmluvnom štáte. V druhej, kontra- diktórnej fáze zabezpečuje tento postup práva účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, tým, že mu umožňuje podať 36 V súhrne chce vnútroštátny súd teda opravný prostriedok proti tomuto rozhod­ vedieť, či článok 36 ods. 1 Bruselského nutiu" 9. dohovoru treba vykladať v tom zmysle, že v prípade vadného doručenia rozhodnutia, ktorým sa povoľuje výkon, postačuje na plynutie lehoty na podanie opravného pro­ striedku iba skutočnosť, že účastník konania, proti ktorému sa navrhuje výkon, o tomto rozhodnutí vedel.

39 Konanie o povolenie výkonu rozhodnu­ tia, ktoré je časťou celkového systému vytvoreného Bruselským dohovorom, sa snaží zosúladiť voľný pohyb rozsudkov

37 Pred zodpovedaním tejto otázky uvediem 9 — Rozsudok z 10. júla 1986, Carrón, 198/85, Zb. s. 2437, bod 8). niekoľko poznámok o význame opravného Pozri aj rozsudky z 27. novembra 1984, Brennero, 258/83, Zb. s. 3971, bod 10 a z 2. júla 1985, Deutsche Genossen­ prostriedku v článku 36 ods. 1 Bruselského schaftsbank, 148/84, Zb. s. 1981, bod 16.

I - 1588

VERDOLIVA

v občianskych a obchodných veciach to, aby zabezpečili žalovanému, aby sa mohol s ochranou práva na obhajobu. 11 Právo na brániť pred súdom štátu, ktorý rozsudok obhajobu účastníka konania, proti ktorému vydal. 15 Naproti tomu dáva článok 36 sa výkon navrhuje, je chránené zásadou žalovanému možnosť nechať preskúmať roz­ práva na spravodlivý proces, ktorú Súdny hodnutie, ktorým sa povoľuje výkon roz­ dvor uznáva ako všeobecnú zásadu práva sudku, prostredníctvom podania opravného Spoločenstva. 12 Táto zásada vychádza prostriedku v kontradiktórnom konaní. z článku 6 EDĽP 13 a odráža sa v článku 47 Charty základných práv Európskej únie 14.

41 Článok 36 má teda osobitný význam pre o c h r a n u práva na obhajobu v konaní o uznanie a výkon rozhodnutia, pretože predstavuje protiváhu — potrebnú na zabez­ pečenie práva byť vypočutý — k skrátenému konaniu o povolenie výkonu rozhodnutia, v ktorého rámci nemá žalovaný podľa článku 34 Bruselského dohovoru možnosť vyjadriť sa. 40 V rámci konania o povolenie výkonu rozhodnutia je právo žalovaného byť vypo­ čutý chránené najmä článkom 27 bodom 2 a článkom 36 Bruselského dohovoru. Podľa článku 27 bodu 2 sa uznanie a výkon rozsudku zamietne v záujme ochrany práv 42 Až podaním opravného prostriedku žalovaného, ak výnimočne záruky práva podľa článku 36 má žalovaný možnosť štátu, v k t o r o m bol rozsudok vydaný, uplatniť argumenty proti uznaniu rozsudku a záruky Bruselského dohovoru nestačili na a jeho vyhlásenia za vykonateľný. Článok 36 je teda procesným doplnkom k materiálnym dôvodom pre zamietnutie uznania uvedeným 10 — K tomuto cieľu dohovoru pozri rozsudky z 28. März 2000, v článku 27 a 28 Bruselského dohovoru. Krombach, C-7/98, Zb. s. I-1935, bod 19, z 2. júna 1994, Solo Kleinmotoren, C-414/92, Zb. s. I-2237, bod 20 a z 29. apríla 1999, Coursier, C-267/97, Zb. s. 1-2543, bod 25. 11 — Rozsudok z 11. júna 1985, Debaecker, 49/84, Zb. s. 1779, bod 10; potvrdený v rozsudkoch Lancray, citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 21 a Krombach, citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 43, ako aj najnovšie v rozsudku z 13. októbra 2005, Scania Finance France, C-522/03, Zb. s. I-8639, bod 15. 12 — Rozsudok Krombach, citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 26 a rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, body 20 a 21 a z 11. januára 2000, 43 Tieto dôvody síce podľa Bruselského Van Wal, C-174/98 P a C-189/98 P, Zb. s. I-1, bod 17. dohovoru musí príslušný súd v štáte výkonu 13 — Rozsudok Baustahlgewebe, citovaný v poznámke pod čiarou 12, body 20 a 21. 14 — Ú. v. ES C 364, s. 1. Charta základných práv ako taká nemá síce ešte záväzné právne účinky porovnateľné s primárnym právom Spoločenstva, ale ako zdroj výkladu práva dáva 15 — Rozsudky z 16. júna 1981, Klomps, 166/80, Zb. s. 1593, bod 7, informácie o základných právach zaručených právom Spolo­ Minalmet, citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 18, čenstva. Pozri k tomu o. i. moje návrhy z 8. septembra 2005 z 21. apríla 1993, Sonntag, C-172/91, Zb. s. I-1963, bod 38 vo veci Parlament/Rada, C-540/03, v konani pred Súdnym a Scania Finance France, citovaný v poznámke pod čiarou 11, dvorom, bod 108, kde sú uvedené ďalšie odkazy. bod 16.

I - 1589

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT — VEC C-3/05

rozhodnutia pred tým, ako povolí výkon, v jednotlivých prípadoch dochádzať skúmať aj z úradnej povinnosti. 16 Bruselský k výkonu rozsudku vydaného bez možnosti dohovor však nestanovuje žiadnu povinnosť účasti žalovaného. úradne preskúmať rozhodujúce skutkové okolnosti, takže k dôkladnému preskúmaniu podmienok na uznanie rozhodnutia dochá­ dza až po podaní opravného prostriedku podľa článku 36. 17 46 Kontradiktórne konanie podľa článku 36 nie je len prvou, ale aj poslednou, resp. jedinou možnosťou pre účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, aby sa mohol odvolať na dôvody zamietnutia uzna­ nia uvedené v článkoch 27 a 28 Bruselského 44 Nariadenie č. 44/2001 18, ktoré ešte na dohovoru. Aby totiž zostal zachovaný prak­ toto konanie nie je použiteľné, teraz dokonca tický účinok lehoty na podanie opravného zakazuje skúmanie dôvodov zamietnutia prostriedku určenej v článku 36, účastník pred vyhlásením vykonateľnosti, takže je konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, už úlohou len účastníka konania, proti ktorému nemôže uplatniť v rámci neskoršieho oprav­ sa výkon navrhuje, aby tieto dôvody zamiet­ ného prostriedku proti konkrétnemu opatre­ nutia uplatnil v rámci opravného prostriedku niu výkonu pádne dôvody, ktoré mohol voči rozhodnutiu, ktorým sa povoľuje výkon uviesť v rámci tohto opravného pro­ rozhodnutia. 19 striedku. 2 0

47 V celkovej systematike Bruselského 45 Právo byť vypočutý v štádiu výkonu dohovoru má teda premlčacia lehota uve­ rozhodnutia, zaručené žalovanému člán­ dená v článku 36 rozhodujúcu úlohu pre kom 36 Bruselského dohovoru, je možnosti žalovaného brániť sa. To treba pri v súvislosti s článkom 27 bodu 2 Bruselského výklade a použití tohto ustanovenia zohľad­ dohovoru zvlášť dôležité. Žalovaný tak niť. dostáva v prípadoch, keď existuje dôvod pre zamietnutie, prvýkrát príležitosť brániť sa. Bez tejto možnosti obhajoby zaručenej člán­ kom 36 by sa nemohla realizovať ani ochrana podľa článku 27 bodu 2, takže by mohlo

B — O prejudiciálnych otázkach 16 — Pozri článok 34 odsek 2 dohovoru. Pozri aj rozsudok Klomps, citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 7. 17 — Pozri Kropholler, Europäisches Zivilprozessrecht, Kommentar zu EuGVÜ und Lugano-Übereinkommen, 6. vydání, 1998, 48 Podľa článku 36 ods. 1 Bruselského článok 34, bod 7; Schlosser, EuGVÜ, 19%, článok 34, bod 3; Geimer a Schütze, Europäisches Zivilverfahrensrecht, Kom­ dohovoru môže účastník konania, proti mentar zum EuGVÜ und zum Lugano-Übereinkommen, 1997, článok 34, bod 27. 18Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, 20 — Rozsudky zo 4. februára 1988, Hoffmann, 145/86, Zb. s. 645, s. 42. body 30 až 34 a zo 4. októbra 1991, Van Dalfsen a. iní, 19 — Pozri článok 41 nariadenia č. 44/2001. C-183/90, Zb. s. I-4743, bod 34.

I - 1590

VERDOLIVA

ktorému sa výkon navrhuje, podať opravný článku 36 doručenie rozhodnutia, ktorým sa prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré povolilo povoľuje výkon. Ak zohľadníme systematický výkon rozhodnutia do jedného mesiaca od kontext, zmysel a účel tohto ustanovenia, jeho doručenia. p o ž i a d a v k u na d o r u č e n i e s t a n o v e n ú v článku 36 odseku nemožno chápať inak ako v technickom zmysle, t. j . ako riadne doručenie.

49 Bruselský dohovor tu síce uvádza pojem doručenie. Neobsahuje však — okrem pre našu vec nerelevantného zvláštneho prípadu uvedeného v článku 36 ods. 2 — žiadne pravidlá týkajúce sa podrobností postupu doručovania a nemá teda za cieľ harmonizá­ ciu vnútroštátnych predpisov. 21 Podmienky 52 Vnútroštátne predpisy sú teda v rozpore účinného doručenia rozhodnutia, ktorým sa s článkom 36 ods. 1 v prípade, že nevyžadujú povoľuje výkon, sa teda riadia v zásade doručenie rozhodnutia, ktorým sa povoľuje právnymi predpismi štátu výkonu výkon, ak sa o ňom účastník konania, proti o vnútroštátnom doručovaní za podmienky, ktorému sa výkon navrhuje, dozvie. že účastník konania, proti ktorému sa výkon rozhodnutia navrhuje, má v tomto štáte bydlisko.

53 To, že pojem doručenie v článku 36 50 Bez ohľadu na to sa dajú z článku 36 Bruselského dohovoru treba chápať vo for­ Bruselského dohovoru odvodiť určité pra­ málnom zmysle, potvrdzuje skutočnosť, že vidlá doručovania. rozličné jazykové znenia — ako sa zdá — preň požívajú príslušný terminus technicus 22 svojho procesného práva.

— Doručenie nemožno nahradiť vedomos­ ťou

54 Článok 35 Bruselského dohovoru vyža­ duje naopak vo vzťahu k navrhovateľovi, aby 51 Udalosťou, od ktorej začína plynúť mu bolo rozhodnutie o jeho návrhu ihneď lehota, je podľa jednoznačného znenia „oznámené" spôsobom predpísaným v práve štátu výkonu rozsudku. Podobne rozdielne požiadavky na oznámenie rozhodnutia navr-

21 — Pozri rozsudky Pendy Plastic, citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 13, Lancray, citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 28 a Scania Finance France, citovaný v poznámke pod čiarou 11, bod 18. 22 — Pozri v tomto zmysle poznámku pod čiarou 23.

I - 1591

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-3/05

hovateľovi na jednej strane a účastníkovi 56 Úlohou Bruselského dohovoru je teda len konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, na zabezpečiť, aby bolo účastníkovi konania, druhej strane obsahuje francúzske, talianske, proti ktorému sa výkon navrhuje, oznámené anglické, holandské a portugalské jazykové rozhodnutie, ktorým sa povoľuje výkon 23 znenie. Aj nariadenie č. 44/2001 zachováva formou riadneho doručenia. Táto požiadavka toto rozlíšenie. 24 doručenia má pritom vzhľadom na začatie plynutia lehoty na podanie opravného pro­ striedku dvojitú funkciu. Na jednej strane slúži ochrane práva na obhajobu účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, pretože riadne doručenie spravidla zaručuje, že tento účastník konania sa o rozhodnutí, ktorým sa povoľuje výkon, dozvie a môže proti nemu podať príslušný opravný pro­ striedok. Na druhej strane má doručenie dôkaznú funkciu a umožňuje presné počíta­ nie lehoty na podanie opravného pro­ 55 Rozlíšenie medzi oznámením navrhova­ striedku. teľovi a účastníkovi konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, sa vysvetľuje rozdielnymi následkami, ktoré sú s týmto oznámením spojené. Pokiaľ pre účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje doručením roz­ hodnutia, ktorým sa povoľuje výkon, začína plynúť záväzná lehota na podanie opravného prostriedku, oznámenie rozhodnutia navr­ hovateľovi takéto právne účinky nemá. Na rozdiel od toho, čo stanovuje článok 36 pre účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, článok 40 Bruselského dohovoru totiž nestanovuje pre navrhovateľa žiadnu premlčaciu lehotu na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým sa 57 Výklad, ktorý by postavil vedomosť na zamieta jeho návrh na uznanie vykonateľ­ roveň s doručením, by spôsobil riziko, že nosti. 25 požiadavka doručenia by bola celkom zba­ vená svojej podstaty. Keby totiž postačovala vedomosť, navrhovateľa by to nabádalo k tomu, aby nerešpektoval stanovené spô­ 23 — Francúzske znenie používa v článku 35 „est portée à la connaissance" naproti „signification" v článku 36; talianske soby riadneho doručenia. 26 Pokiaľ ide rozlišuje medzi „è communicata" a „notificazione", anglické medzi „bring the decision to the notice" a „service", o kritérium riadneho doručenia v článku 27 holandské medzi „wordt ter kennis gebracht" bode 2 Bruselského dohovoru, Súdny dvor sa a „betekening", portugalské „sera levada ao conhecimento" a „notificação". Niektoré jazykové znenia používajú v článku už v tomto zmysle vyjadril a určil, že 27 bode 2 popri pojmu doručenie ešte ďalší netechnický „uznanie zahraničného rozhodnutia musí pojem: signifier'' a „notifier" vo francúzskom; „notificato o communicato" v talianskom; „comunicado o notificado" byť v prípade, že nebolo riadne doručené, v portugalskom. zamietnuté bez ohľadu na to, či sa žalovaný 24 — Pozri článok 42 nariadenia č. 44/2001, citovaného v poznámke pod čiarou 18. 25 — Toto rozlíšenie zachováva aj nariadenie č. 44/2001, ktoré navyše zlučuje opravný prostriedok navrhovateľa a účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje do jedného ustanovenia; pozri článok 43 a najmä odsek 5 nariadenia, 26 — Rozsudok Lancray, citovaný v poznámke pod čiarou 6, citovaného v poznámke pod čiarou 18. bod 20.

I - 1592

VERDOUVA

o návrhu na začatie konania skutočne tom môžu stanoviť nápravu vád doručenia dozvedel" . pri s k u t o č n e j v e d o m o s t i adresáta o písomnosti, ktorá má byť doručená, bez toho, aby tomu článok 36 ods. 1 Bruselského dohovoru zásadne bránil.

— Zohľadnenie vedomosti o rozhodnutí pri náprave vád doručenia podľa vnútroštátneho práva 60 Treba však upresniť, že vnútroštátne právo štátu výkonu platí za podmienky dodržiavania cieľov Bruselského dohovoru. 29 Ako určil Súdny dvor vo veci Pendy Plastic, 58 Článok 36 neobsahuje, rovnako ako Bruselský dohovor má zaručiť žalovanému ostatné ustanovenia Bruselského dohovoru, účinnú ochranu práv bez toho, aby harmo­ žiadnu úpravu nápravy vád doručenia, ale sa nizoval rozdielne systémy doručovania obmedzuje na to, že vyžaduje účinné riadne v zmluvných štátoch dohovoru. 30 Použitie doručenie rozhodnutia, ktorým sa povoľuje práva štátu výkonu preto nesmie obmedziť výkon rozhodnutia. práva účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, ktoré má Bruselský dohovor práve zaručovať. 31

59 Právne následky porušenia jednotlivých pravidiel doručovania a podmienky, za kto­ rých môže byť toto porušenie napravené, aby mohlo byť toto doručenie napriek tomu považované za riadne, sa preto riadia prís­ 61 Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby roz­ lušnými v n ú t r o š t á t n y m i p r e d p i s m i hodol o tom, či vedomosť o rozhodnutí, o doručovaní. 28 Vnútroštátne predpisy pri­ ktorým sa povoľuje výkon, v súlade s vnútroštátnymi predpismi o doručovaní má za následok, že pôvodne vadné doručenie treba považovať za účinné riadne doručenie, 27 — Rozsudok Lancray, citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 22. Pozri aj rozsudok Minalmet, citovaný v poznámke pod od ktorého začína plynúť lehota na podanie čiarou 6, bod 21. Nové ustanovenia nariadenia č. 44/2001 opravného prostriedku. však už nevyžadujú riadne doručenie, ale aby bolo doručenie vykonané takým spôsobom, aby sa žalovaný mohol brániť; pozri článok 34 bod 2 nariadenia, citovaného v poznámke pod čiarou 18. 28 — K otázke nápravv vád doručenia v kontexte článku 27 bodu 2 29 — Rozsudok Carrón, citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 14. Bruselského dohovoru pozri rozsudok Lancray, citovaný v poznámke pod čiarou 6, body 25 až 31. V ňom dospel 30 — Citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 13. Pozri aj rozsudok Súdny dvor k záveru, kedze doručenie návrhu na začatie Lancray, citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 28. konania je súčasťou konania v štáte, ktorý vydal rozsudok, tak 31 — Rozsudok Carrón, citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 14. sa aj otázka riadneho doručenia a nápravy vád doručenia Súdny dvor takto rozhodol v konkrétnom prípade, ktorý sa musí posudzovať podťa práva tohto štátu, so zohľadnením vzťahoval článok 33 Bruselského dohovoru, ktorého procesné príslušných medzinárodných zmlúv o doručovaní do zahra­ podmienky a sankcie sa taktiež riadia právom štátu výkonu ničia. rozhodnutia.

I - 1593

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-3/05

62 Vnútroštátny súd však musí pri použití na možnosti obrany účastníka konania, proti príslušných vnútroštátnych predpisov týka­ ktorému sa výkon navrhuje. Musí sa pre­ júcich sa nápravy vád doručenia dbať svedčiť, že práva na obhajobu účastníka o ochrannú funkciu, ktorú má požiadavka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, doručenia stanovená v článku 36 Brusel­ sú v konkrétnom prípade dostatočne zabez­ ského dohovoru, rovnako ako na závažný pečené a účastník konania, proti ktorému sa účinok v celkovom systéme Bruselského výkon navrhuje, mal skutočne možnosť včas dohovoru lehoty na podanie opravného podať opravný prostriedok stanovený prostriedku, ktorá začína plynúť doručením, v článku 36.

VI — Návrh

63 Na základe vyššie uvedených úvah navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky Corte d'Appello odpovedal v súhrne takto:

Článok 36 Dohovoru o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach z 27. septembra 1968, zmenený a doplnený dohovorom o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z 9. októbra 1978, dohovorom o pristúpení Helénskej republiky z 25. októbra 1982 a dohovorom o pristúpení Španielskehokráľovstva a Portugalskej republiky z 26. mája 1989, sa má vykladať v tom zmysle, že lehota na podanie opravného prostriedku začína plynúť len od riadneho doručenia rozhodnutia, ktorým sa povoľuje výkon, podľa procesných pravidiel zmluvného štátu, v ktorom sa výkon navrhuje. Doručenie nemôže byť nahradené vedomosťou osoby, proti ktorej sa výkon navrhuje, o rozhodnutí, ktorým sa povoľuje výkon. Vnútroštátne právne predpisy môžu prípadne vziať do úvahy vedomosť tejto osoby o rozhodnutí, ktorým sa výkon povoľuje, pri náprave vád doručenia, pričom však musí byť zabezpečené právo na obhajobu účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, a to, že tento účastník konania mal skutočne možnosť včas podať opravný prostriedok stanovený v článku 36.

I - 1594

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-3/05 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik