← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·16.3.2006

C-13/05

ECLI:EU:C:2006:184

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62005CC0013

C H A C Ó N NAVAS

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

L. A. G E E L H O E D p r e d n e s e n é 16. m a r c a 2 0 0 6 1

I — Úvod ide o to, či sa môže choroba považovať za zdravotné postihnutie na účely pôsobnosti tejto smernice, a v prípade zápornej odpo­ vede, či v každom prípade diskriminácia na základe choroby patrí do pôsobnosti smer­ nice. 1. Už druhýkrát2 boli Súdnemu dvoru polo­ žené otázky týkajúce sa výkladu určitého pojmu zo s m e r n i c e Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní 3(ďalej len „smer­ nica" alebo „smernica 2000/78") 4. II — Právny rámec

A — Právna úprava Spoločenstva 2. T á t o s m e r n i c a z a k a z u j e p r i a m u alebo nepriamu diskrimináciu na základe rôznych dôvodov vrátane zdravotného postihnutia. Prejednávaná vec sa týka 3. Článok 13 ods. 1 ES znie: výkladu pojmu „zdravotné postihnutie". Tento pojem v smernici nie je vymedzený. Otázky boli p o l o ž e n é v súvislosti s prepustením pracovníčky počas prácene­ schopnosti z dôvodu choroby. Konkrétnejšie „Rada môže, bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tejto zmluvy a v rámci právomocí, ktorými je poverené Spoločen­ 1 — Jazyk prednesú: holandčina. stvo, na návrh Komisie a po p o r a d e 2 — Súdny dvor o tejto s m e r n i c i r o z h o d o l v rozsudku z 22. novembra 2005, Mangold (C-144/04, Zb. s. I-9981). s Európskym parlamentom, jednomyseľne 3 — Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79. prijať opatrenia na boj proti diskriminácii 4 — Táto smernica įe aį predmetom konaní o nesplnenie povin­ založenej na pohlaví, rasovom alebo etnic­ nosti, ktoré podala Komisia proti rôznym členským štátom pre jej oneskorené prebratie. Prvý rozsudok v týchto konaniach kom pôvode, náboženskom vyznaní alebo o nesplnenie povinnosti bol vyhlásený 20. októbra 2005, Komisia/Luxembursko (C-70/05, neuverejnený v Zbierke). viere, postihnutí [zdravotnom postihnutí — Odôvodnenia diskriminácie na základe veku podľa článku 6 ods. 1 smernice 2000/78 sa týkal rozsudok Mangold (uż neoficiálny preklad], veku alebo sexuálnej citovaný v poznámke pod čiarou 2). orientácii."

I - 6471

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-13/05

4. Smernica 2000/78 bola prijatá na základe c) podmienkam zamestnania a pracovným článku 13 ES. Z článku 1 tejto smernice podmienkam vrátane podmienok pre­ vyplýva, že jej účelom je ustanovenie vše­ púšťania [prepúšťania zo zamestnania — obecného rámca pre boj proti diskriminácii neoficiálny preklad] a odmeňovania, v zamestnaní a povolaní na základe nábo­ ženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania.

7. Článok 5 smernice znie: 5. Sedemnáste odôvodnenie znie:

„Táto smernica, bez ohľadu na povinnosť „Na uplatnenie zásady rovnakého zaobchá­ zabezpečiť primerané úpravy pre ľudí so dzania vo vzťahu k osobám so zdravotným zdravotným postihnutím, nevyžaduje nábor, postihnutím sa vykonajú primerané prispô­ postup v zamestnaní, zachovanie pracovného sobenia [úpravy — neoficiálny preklad]. pomeru alebo odbornú prípravu jednotlivca, Znamená to, že zamestnávatelia vykonajú ktorý nie je príslušný, schopný alebo [prijmú — neoficiálny preklad] podľa potreby k dispozícii, aby vykonával podstatné funkcie jednotlivého prípadu vhodné opatrenia, aby dotknutého pracovného zaradenia alebo aby umožnili osobe so zdravotným postihnutím absolvoval príslušnú odbornú prípravu [Táto vstúpiť [vstúpiť do zamestnania — neofi­ smernica nevyžaduje zamestnanie, postup ciálny preklad], zúčastňovať sa [vykonávať ho v zamestnaní, zachovanie pracovného — neoficiálny preklad] alebo postupovať pomeru alebo odbornú prípravu jednotlivca, v zamestnaní alebo absolvovať odbornú ktorý nie je kompetentný, schopný alebo prípravu, pokiaľ také opatrenia nie sú pre k dispozícii, aby vykonával podstatné funkcie zamestnávateľa neúmerným bremenom. dotknutého pracovného zaradenia alebo aby Toto bremeno nebude neúmerné, ak je absolvoval príslušnú odbornú prípravu, tým dostatočne kompenzované opatreniami exi­ však nie je dotknutá povinnosť zabezpečiť stujúcimi v rámci politiky zdravotne postih­ primerané úpravy pre osoby so zdravotným nutých v danom členskom štáte." postihnutím — neoficiálny preklad].

6. Článok 3 smernice znie: 8. Štvrté odôvodnenie odporúčania Rady 86/379/EHS z 24. júla 1986 o zamestnávaní zdravotne postihnutých ľudí v spoločenstve 5 [neoficiálny preklad] znie: „1. V rámci právomocí delegovaných na Spoločenstvo sa bude táto smernica vzťaho­ vať na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných „... na účely tohto odporúčania sa pojmom orgánov vo vzťahu k: „zdravotne postihnutý" rozumejú všetky

5 — Ú. v. ES L 225, s. 43.

I - 6472

CHACÓN NAVAS

osoby, ktoré majú vážne zdravotné postih­ 11. Základné predpisy, ktoré upravujú pra­ nutie v dôsledku fyzického, psychického covnoprávne vzťahy, sú uvedené v Estatuto alebo psychologického postihnutia" [neofi­ de los Trabajadores (štatút pracovníkov; ďalej ciálny preklad]. len „štatút"). V článku 55 ods. 3 štatútu sú uvedené rôzne spôsoby prepustenia zo zamestnania: zákonné, nezákonné a neplatné.

9. Bod 26 Charty základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva z 9. decembra 1989 znie: 12. Podľa článku 55 ods. 4 je prepustenie zo zamestnania nezákonné, ak sa nepreukáže porušenie zmluvy zavinené pracovníkom, alebo ak jeho forma nespĺňa náležitosti ustanovené zákonom. „Ktorákoľvek zdravotne postihnutá osoba bez ohľadu na pôvod a povahu jej postihnutia musí mať nárok na dodatočné konkrétne opatrenia, ktorých cieľom je uľahčenie jej profesijnej a spoločenskej integrácie. 13. Podľa článku 55 ods. 5 je prepustenie zo zamestnania neplatné z diskriminačných dôvodov zakázaných ústavou alebo zákonom alebo na základe toho, že spôsobuje poru­ šenie základných práv a slobôd priznaných Tieto zlepšujúce opatrenia sa musia týkať, pracovníkom. v závislosti od schopností dotknutých osôb, najmä odborného vzdelávania, ergonómie, prístupnosti, mobility, dopravných prostried­ kov a ubytovania." [neoficiálny preklad]

14. Z článku 55 ods. 6 štatútu vyplýva, že účinkom neplatného prepustenia zo zamest­ nania je okamžité spätné zaradenie pracov­ níka a náhrada nevyplatenej mzdy.

B — Vnútroštátne právo

15. Dôsledky nezákonného prepustenia zo 10. Článok 14 ústavy stanovuje, že Španieli zamestnania sú uvedené v článku 56 štatútu. sú si rovní pred zákonom, pričom je Podľa tohto ustanovenia spôsobuje nezá­ zakázaná akákoľvek diskriminácia z dôvodu konné prepustenie zo zamestnania stratu narodenia, rasy, pohlavia, náboženstva, pracovného miesta s náhradou škody, ak sa názoru alebo akejkoľvek inej podmienky zamestnávateľ nerozhodne zaradiť pracov­ alebo osobnej alebo spoločenskej okolnosti. níka späť na jeho pracovné miesto.

I - 6473

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-13/05

16. Článok 17 ods. 1 statutu bol zmenený III— Spor vo veci samej a préjudiciable a doplnený zákonom č. 62/03, ktorým sa do otázky vnútroštátneho práva prebrala smernica 2000/78 a ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004. Platné znenie článku 17 ods. 1 štatútu znie:

A — Okolnosti súvisiace s návrhom na začatie prejudiciálneho konania

„Za neplatné a neúčinné sa považujú usta­ novenia predpisov, ustanovenia kolektívnych 18. Pani Chacón Navas pracuje, resp. praco­ zmlúv, jednotlivé zmluvy a jednostranné roz­ vala pre spoločnosť Eurest Colectividades SA hodnutia zamestnávateľa, ktoré vytvárajú (ďalej len „Eurest"), ktorá sa špecializuje na priamo alebo nepriamo negatívnu diskrimi­ hromadné stravovanie. Od 14. októbra 2003 náciu založenú na veku alebo zdravotnom je práceneschopná z dôvodu choroby postihnutí alebo pozitívnu alebo negatívnu a dostáva dávky z dôvodu dočasnej prácene­ diskrimináciu v oblasti zamestnania, odme­ schopnosti. ňovania, pracovného času a iných pracov­ ných podmienok založenú na pohlaví, rase alebo etnickom pôvode, občianskom posta­ vení, sociálnej situácii, náboženstve alebo presvedčení, politických názoroch, sexuálnej orientácii, príslušnosti alebo nepríslušnosti k odborom a ich dohodám, príbuzenských 19. Eurest jej 28. mája 2004 písomne ozná­ vzťahoch s inými pracovníkmi v podniku mil, že ju prepúšťa zo zamestnania od a jazyku v Španielsku. 31. mája 2004 bez uvedenia dôvodu. Eurest v liste, v ktorom oznamuje prepustenie zo zamestnania, uznal, že podľa článku 56 štatútu je prepustenie zo zamestnania nezá­ konné, a preto jej ponúkol náhradu škody za prepustenie zo zamestnania.

20. Pani Chacón Navas, ktorá nesúhlasila s prepustením zo zamestnania, podala na súd žalobu. Vo svojej žalobe z 29. júna 2004 tvrdí, 17. Toto ustanovenie vymedzuje a spresňuje že prepustenie zo zamestnania je neplatné zásadu rovnosti pred zákonom a zákazu z dôvodu nerovnakého zaobchádzania diskriminácie v oblasti pracovnoprávnych a diskriminácie, keďže bola už osem mesia­ vzťahov, ktoré sú upravené v španielskom cov dočasne práceneschopná z dôvodu cho­ právnom poriadku a uvedené v článku 14 roby. Domáhala sa, aby bola zaradená späť na španielskej ústavy. svoje pracovné miesto.

I - 6474

CHACÓN NAVAS

21. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 16. sep­ 24. Vnútroštátny súd pripomína, že podľa tembra 2004 Eurest uviedol, že žalobkyňa vo ustálenej španielskej judikatúry sa takéto veci samej neuviedla žiadny dôkaz, z ktorého prepustenie zo zamestnania považuje za by vyplývala diskriminácia a porušenie nezákonné a nie za neplatné. Vyplýva to základných práv. Pani Chacón Navas trvala z rozsudku Tribunal Supremo z 29. januára na tom, čo je uvedené v jej žalobe: že bola 2001, ktorý následne prevzali všetky vyššie práceneschopná z dôvodu choroby od súdne orgány. Táto judikatúra je založená na 14. októbra 2003 (zo spisu vo veci samej skutočnosti, že v španielskom práve nie je možno zistiť, že čakala na operáciu) a že sa výslovne uvedené ustanovenie, ktoré by domnievala, že existujú dostatočné dôkazy zahŕňalo osobnú okolnosť „choroby" na to, na to, aby sa prepustenie zo zamestnania aby sa užitočne mohlo zabrániť akejkoľvek považovalo za diskriminačné. diskriminácii v tejto oblasti a uložiť zákaz diskriminácie v súkromnoprávnych vzťa­ hoch.

25. Vnútroštátny súd sa domnieva, že dôvod 22. Vnútroštátny súd požiadal 21. septembra 2004 úrad pre lekársky dohľad o informácie ochrany sa môže vyvodiť z primárneho týkajúce sa dočasnej práceneschopnosti pani a sekundárneho práva, najmä zo smernice Chacón Navas, najmä chcel zistiť dátum 2000/78. začatia a skončenia p r á c e n e s c h o p n o s t i z dôvodu choroby a či tento stav ešte trvá. Tento úrad v odpovedi na žiadosť 11. novem­ bra 2004 potvrdil, že pani Chacón Navas bola 26. Pýta sa, či existuje určitá príčinná sú­ práceneschopná z dôvodu choroby od vislosť medzi „zdravotným postihnutím" 14. októbra 2003 a že sa nedalo očakávať, a „chorobou". Podľa jeho názoru je možné že sa bude môcť v krátkom čase vrátiť do použiť International Classification of Func­ práce. tioning, Disability and Health (medzinárodná klasifikácia funkcií, zdravotných postihnutí a zdravia, ďalej len „CIF") vydanú Svetovou zdravotníckou organizáciou. V nej je pojem „zdravotné postihnutie" vymedzený ako generický pojem, ktorý zahŕňa postihnutie a faktory, ktoré obmedzujú činnosť a účasť 23. Podľa vnútroštátneho súdu z dôvodu, že na spoločenskom živote, a zohľadňuje nega­ pani Chacón Navas preukázala, že bola tívne hľadiská vzájomného vzťahu medzi prepustená zo zamestnania počas prácene­ zdravotným stavom jednotlivca schopnosti z dôvodu choroby, že jej zamest­ a okolnosťami súvisiacimi s kontextom, oko­ návateľ neuviedol žiadne skutočnosti ani lím a jeho osobným stavom. dôkazy, z ktorých by vyplynuli platné dôvody prepustenia zo zamestnania, v dôsledku čoho nastal prenos d ô k a z n é h o b r e m e n a , je potrebné dospieť k záveru, že pani Chacón Navas bola prepustená zo zamestnania 27. Vnútroštátny súd uvádza, že choroba je výlučne preto, lebo bola práceneschopná zdravotný stav, ktorý môže vyvolať zdravotné z dôvodu choroby. postihnutie spôsobilé jednotlivca fyzicky

I - 6475

NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-13/05

obmedziť. Podia jeho názoru, akonáhle sa 2. Subsidíame, v prípade zápornej odpo­ zistí choroba zamestnanca, mal by byt' vede na prvú otázku, ak by bol vyslo­ chránený aj na základe zákazu diskriminácie vený názor, že choroba nespadá do z dôvodu zdravotného postihnutia. Vzhľa­ rámca ochrany, ktorú smernica dom na to, že choroba by mohla spôsobiť 2000/78 poskytuje proti diskriminácii zdravotné postihnutie, opačné riešenie by na základe zdravotného postihnutia: mohlo vo významnom rozsahu zmariť Možno chorobu považovať za identifi­ ochranu, ktorú sledoval zákonodarca, kačný znak doplňujúci tie prípady, a mohlo by podnecovať k nekontrolovaným v ktorých smernica 2000/78 zakazuje diskriminačným praktikám. diskrimináciu?"

28. V prípade, ak sa choroba a zdravotné postihnutie majú považovať za rozdielne pojmy a z toho dôvodu sa smernica 2000/78 na prvý z týchto pojmov nevzťahuje, C — Konanie pred Súdnym dvorom vnútroštátny súd sa pýta, či sa môže ochranná sieť stanovená smernicou rozšíriť okrem znakov zdravotného postihnutia uve­ dených v smernici aj na identifikačné znaky choroby. 30. V konaní predložili písomné pripo­ mienky nemecká, holandská, rakúska, špa­ nielska, česká vláda a vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Komisia.

B — Prejudiciálne otázky

29. Vzhľadom na existenciu pochybností IV — Posúdenie týkajúcich sa správneho výkladu rozhodol Juzgado de lo Social n° 33 de Madrid (Španielsko) položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

A — Prípustnosť

„1. Chráni smernica 2000/78 v rozsahu, v akom v článku 1 ustanovuje všeobecný rámec boja proti diskriminácii na 31. Žalovaný v spore vo veci samej základe zdravotného postihnutia, pra­ a Komisia vo svojich písomných pripomien­ covníčku, ktorá bola prepustená zo kach tvrdia, že existujú dôvody na vyhlásenie zamestnania výlučne z dôvodu, že prejudiciálnych otázok vnútroštátneho súdu ochorela? za neprípustné.

I - 6476

CHACÓN NAVAS

32. Podľa žalovaného v spore vo veci samej 34. Na prvý pohľad sa zdá, že väčšiu váhu sú otázky neprípustné, pretože Tribunal má tvrdenie Komisie. Skutočne je skutkový Supremo už rozhodol, že prepustenie práce­ stav sporu vo veci samej, najmä povaha, neschopného pracovníka zo zamestnania závažnosť a dĺžka trvania choroby pani z dôvodu choroby nepredstavuje samo osebe Chacón Navas uvedený v uznesení, ktorým zakázanú diskrimináciu. sa začalo prejudiciálne konanie, veľmi stručne. Ako poukázala Komisia, rozbor súdneho spisu v spore vo veci samej naozaj neposkytuje veľa údajov o skutkovom stave.

Komisia má pochybnosti o prípustnosti otá­ zok, pretože v uznesení, ktorým sa začalo 35. Podľa môjho názoru z odôvodnenia prejudiciálne konanie, je skutkový stav sporu uznesenia, ktorým sa začalo prejudiciálne uvedený veľmi stručne, a preto nemožno konanie, dostatočne jasne vyplývajú dôvody, užitočne odpovedať na otázky na účely pre ktoré sú pre vnútroštátny súd potrebné vyriešenia sporu vo veci samej. Najmä presnejšie údaje na to, aby mohol na skut­ nedostatok akýchkoľvek údajov týkajúcich kový stav vo veci samej, o ktorej má sa povahy a predpokladaného skončenia rozhodnúť, uplatniť zákaz diskriminácie na choroby napríklad spôsobuje nemožnosť základe zdravotného postihnutia uvedeného určiť, či v p r e j e d n á v a n e j veci ide v smernici 2000/78. o zdravotné postihnutie.

Keďže v španielskom pracovnom práve sú dôsledky n e z á k o n n é h o p r e p u s t e n i a zo 33. Podľa môjho názoru nemožno vyhovieť zamestnania z dôvodu choroby tvrdeniu žalovaného v spore vo veci samej, a nezákonného prepustenia zo zamestnania ktoré sa týka neprípustnosti otázok. Okol­ na základe zdravotného postihnutia veľmi nosť, že Tribunal Supremo už rozhodol, že odlišné — v prvom prípade ide o nezákonné prepustenie zo zamestnania z dôvodu cho­ prepustenie zo zamestnania, s ktorým je roby nemožno považovať za úkon, ktorý patrí spojená náhrada škody dotknutého pracov­ do rozsahu pôsobnosti zákazu diskriminácie níka, v druhom prípade ide o neplatné na základe zdravotného postihnutia, totiž prepustenie zo zamestnania s tým dôsled­ nemôže spôsobiť neprípustnosť položených kom, že zamestnávateľ musí okamžite spätne otázok. Tieto otázky sa týkajú práve rozsahu zaradiť pracovníka na pracovné miesto pôsobnosti zákazu diskriminácie, ktorý je a uhradiť nevyplatenú mzdu, — na účely uvedený v smernici 2000/78. Keby sa vzťa­ rozhodnutia sporu vo veci samej má poža­ hoval aj na dlhodobé ochorenia, mohlo by to dovaný výklad týkajúci sa rozsahu vecnej mať dôsledky na výklad a na uplatňovanie pôsobnosti zákazu diskriminácie na základe španielskej právnej úpravy, ktorá sa vzťahuje zdravotného postihnutia podľa práva Spolo­ na skutkový stav sporu vo vecí samej. čenstva určite význam.

I - 6477

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L .A. GEELHOED — VEC C-13/05

36. Zo skutočnosti, že šesť členských štátov 40. Článok 13 ES bol do Zmluvy ES predložilo písomné pripomienky, ktorých doplnený Amsterdamskou zmluvou. Toto obsah sa vzťahuje na osobitné súvislosti ustanovenie priznáva Komisii právomoc pri­ sporu vo veci samej, je teda možné vyvodiť, jímať potrebné opatrenia na boj proti diskri­ že uznesenie, ktorým sa začalo prejudiciálne minácii založenej na pohlaví, rasovom alebo konanie, obsahuje dostatočné údaje. Aj podľa etnickom pôvode, náboženskom vyznaní Komisie znenie uznesenia, ktorým sa začalo alebo viere, zdravotnom postihnutí, veku prejudiciálne konanie, zjavne nebráni odpo­ alebo sexuálnej orientácii. vedaniu na podstatu otázok.

37. Preto konštatujem, že pre neprípustnosť skúmaných prejudiciálnych otázok neexi­ 41. Zo slovného spojenia „bez toho, aby boli stujú presvedčivé argumenty. dotknuté ostatné ustanovenia tejto zmluvy," vyplýva, že článok 13 ES má subsidiárny charakter. To znamená, že nie je možné prihliadať na iné ustanovenia Zmluvy ako na právny základ opatrení, ktoré sa majú prijať podľa článku 13 ES.

B — Úvodné pripomienky

1. Článok 13 ES ako právny základ smernice 2000/78 42. Pokiaľ ide konkrétnejšie o ochranu zdra­ votne postihnutých osôb na trhu práce, na tento účel by sa mohol za právny základ považovať aj článok 137 ES, ktorý priznáva 38. V uznesení, ktorým sa začalo prejudi­ Spoločenstvu možnosť prijať opatrenia na ciálne konanie, sa poukazuje okrem podporu a dopĺňanie činnosti členských článku 13 ES, ktorý je právnym základom štátov, okrem iného v boji proti vylučovaniu smernice 2000/78, aj na článok 136 ES osôb zo spoločnosti [článok 137 ods. 1 a 137 ES. Zdá sa, že týmto spôsobom pism. j) ES]. vnútroštátny súd navrhuje, že aj tieto usta­ novenia sú pre odpovedanie na položené otázky podstatné.

43. Tento právny základ má však iný cha­ 39. Toto východisko sa mi nezdá správne. rakter ako článok 13 ES. Tvorí právny základ Zo znenia odôvodnení vyplýva, že smernica pre doplnenie zosúladenia častí sociálnej 2000/78 vychádza výlučne z článku 13 ES. politiky členských štátov. Takto je jeho

I - 6478

C H A C Ó N NAVAS

osobný, ako aj vecný rozsah pôsobnosti širší 2. Výklad článku 13 ES a smernice 2000/78 ako rozsah pôsobnosti článku 13 ES, keďže sa vzťahuje aj na iné kategórie „vylúčených", ako sú tie, ktoré sú uvedené v článku 13 ES, a môže sledovať aj iné ciele ako len zákaz diskriminácie. 46. Z genézy a znenia článku 13 ES vyplýva, že tvorcovia Zmluvy boli pri vypracovaní tohto dodatočného ustanovenia zákazu diskriminácie opatrní. Pôvodné návrhy tohto ustanovenia sa v priebehu prípravných práv, ktoré viedli k uzatvoreniu Amsterdamskej zmluvy, stále viac obmedzovali. 6

44. Rozdielna pôsobnosť sa prejavuje aj v druhoch opatrení, ktoré sa môžu prijať podľa článku 137 ods. 1 písm. j) ES. Môžu napríklad spočívať v osobitných podporných alebo ochranných opatreniach s účelom ukončiť určité formy vylúčenia, ktoré musia členské štáty zahrnúť do svojich vnútroštát­ 47. Tento opatrný postoj je viditeľný v znení nych právnych poriadkov. Zákaz diskriminá­ článku 13 ES. cie na základe zdravotného postihnutia upraveného v článku 13 ES, ktorý je pod­ robnejšie upravený v smernici 2000/78, predstavuje všeobecnú kvalitatívnu hranicu, ktorá zaväzuje členské štáty pri vydávaní svojich príslušných právnych predpisov a pri ich rozhodovacom postupe vo vecí zamest­ V prvom rade predstavuje jediný právny nania a pracovných podmienok týkajúcich sa základ pre prijatie „potrebných opatrení". zdravotne postihnutých osôb, a uplatňuje sa teda aj v horizontálnych vzťahoch na trhu práce medzi zamestnávateľmi a zamestnan­ cami.

V druhom rade výpočet dôvodov zákazu diskriminácie je taxatívny. To je v protiklade s klasickými medzinárodnými zmluvami v oblastí ľudských práv a napríklad aj

45. Voľba článku 13 ES ako jediného práv­ neho základu všeobecného zákazu diskrimi­ 6 — Pozri najmä BELLE, M., a WADDINGTON, L.: „The 1996 Intergovernmental Conference and the Prospects of a non- nácie na základe zdravotného postihnutia je -Discrimination Treaty Article", 25 Industrial Law journal (1996), s. 320 až 326; BARENTS, R.: Het Verdrag van preto správna. Na položené otázky teda treba Amsterdam. Deventer, 1997, s. 40 a i 43, a DE SCHUTTER, odpovedať z hľadiska znenia a pôsobnosti O.: „Les droits fondamentaux dans te traité d'Amsterdam", v Lejeune, Y., (vydavateľ) Le traité d'Amsterdam, Bruxelles, tohto článku. 1999, s. 154 až 188, najmä strany 184 až 187.

I - 6479

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-13/05

s článkom II-81 Zmluvy o Ústave pre 50. Z podstaty mnohých zákazov diskrimi­ Európu, v ktorom je výpočet dôvodov zákazu nácie uvedených v článku 13 ES, medzi ktoré diskriminácie uvedený demonštratívne. patrí zákaz diskriminácie na základe veku a zdravotného postihnutia, vyplýva, že ziste­ niu akejkoľvek zakázanej nerovnosti v zaobchádzaní zodpovedá základné právo na rovnosť prístupu k povolaniu alebo činnosti alebo zachovanie zamestnania za rovnakých podmienok, právo na osobitné vzdelanie alebo na dávky, ktoré vyvažujú V treťom rade subsidiárny charakter už bol alebo znižujú rozsah obmedzení vyplývajú­ rozvedený vyššie. cich z veku alebo zdravotného postihnutia. S prihliadnutím na potenciálne rozsiahle hospodárske a finančné dôsledky, ktoré môžu mať tieto zákazy diskriminácie na vzájomné horizontálne vzťahy medzi občanmi a na vertikálne vzťahy medzi orgánmi verejnej moci a dotknutými V štvrtom rade je na uplatňovanie občanmi, je na vnútroštátnej úrovni zákono­ článku 13 ES nevyhnutné, aby navrhované darca povinný presne vymedziť rozsah opatrenia ostali „v rámci právomocí, ktorými pôsobnosti týchto zákazov diskriminácie je [touto Zmluvou] poverené Spoločenstvo". vrátane odôvodnených výnimiek a obmedzení, ako aj primeraných prostried­ kov, ktoré musia byť k dispozícii ako náhrada.

48. Podla môjho názoru presvedčivé argu­ menty svedčia v prospech prihliadnutia na vymedzenia a hranice uvedené v článku 13 ES pri výklade tohto článku, ako aj „potrebných opatrení" prijatých na 51. Presnejšie vymedzenie, ktoré smernica jeho základe, akým je v tomto prípade 2000/78 stanovuje pre zákazy diskriminácie smernica 2000/78. Odzrkadľujú relatívne na základe veku a zdravotného postihnutia nedávnu výslovnú volu tvorcov Zmluvy najmä v článkoch 5 a 6, naznačuje, že aj a zákonodarcu Spoločenstva. zákonodarca Spoločenstva si bol vedomý týchto potenciálne rozsiahlych hospodár­ skych a finančných dôsledkov.

49. Bez ohľadu na tieto tvrdenia týkajúce sa genézy Zmluvy a jej znenia však existujú aj vecné argumenty proti extenzívnemu 52. Definície a obmedzenia, ktoré sú uve­ výkladu. dené v smernici 2000/78, si zaslúžia, aby sa

I - 6480

CHACÓN NAVAS

brali vážne do úvahy, keďže hospodárske 54. Taký extenzívny výklad článku 13 ES a finančné účinky zákazu diskriminácie na a právnych úprav, ktoré prijal zákonodarca základe zdravotného postihnutia majú vplyv Spoločenstva na vykonanie tohto článku, má najmä na oblasti, ktoré patria do rámca za následok, že keby to tak bolo, vytvoril by pôsobnosti Zmluvy, ale v ktorých má Spolo­ sa univerzálny oporný Archimedov bod, na čenstvo nanajvýš čiastočnú, ale častejšie základe ktorého by sa mohli zákazy diskri­ doplnkovú právomoc. To sa týka politiky minácie uvedené v článku 13 ES použiť bez zamestnanosti, v ktorej má Spoločenstvo zásahu tvorcov Zmluvy alebo zákonodarcu nepatrnú koordinačnú právomoc, ktorá je Spoločenstva na úpravu rozhodnutí prijatých spresnená v článkoch 125 ES až 130 ES, členskými štátmi pri výkone svojej právo­ a sociálnej politiky podľa článku 137 ods. 1 moci. S prihliadnutím na skutočnosť, že na prvej vety ES, podľa ktorej Spoločenstvo základe Zmluvy ES ostáva jadro tejto právo­ „podporuje a dopĺňa" činnosti členských moci členským štátom aj v prípade, keď bola štátov v rôznych oblastiach. V oblastiach právomoc Spoločenstva v tejto oblasti záko­ relevantných v prejednávanej veci, ako je nodarcom Spoločenstva aktivovaná, tento všeobecné a odborné vzdelávanie upravené výsledok nie je žiaduci ani z hľadiska hospo­ v článkoch 149 ES a 150 ES a verejné zdravie dárnosti Zmluvy, ani z hľadiska inštitucio­ upravené v článku 152 ES, má právomoc nálnej rovnováhy. Spoločenstva obdobný doplnkový charakter.

55. Navyše ešte pripomínam nasledujúce. Úsilie zabezpečiť účinnosť zákazov diskrimi­ nácie, ktoré sú v prejednávanej veci rele­ vantné, v praxi stále ukladá zákonodarcovi úlohu vykonať bolestivé, ak nie tragické 53. Vyvodzujem z toho, že Súdny dvor má voľby, pričom dotknuté záujmy, akými sú rešpektovať voľbu zákonodarcu Spoločenstva práva zdravotne postihnutých osôb alebo v právnych predpisoch, ktorými sa vykonáva starších pracovníkov, narážajú na potrebu článok 13 ES s poukazom na vymedzenie pružného fungovania trhu práce alebo na zákazu diskriminácie a obmedzenia osob­ nárast podielu účasti vyšších vekových kate­ ného a vecného rozsahu pôsobnosti tohto górií. Často sú pri uplatňovaní týchto záka­ z á k a z u a n e b u d e ich m ô c ť rozšíriť zov diskriminácie nevyhnutné finančné s odvolaním sa na všeobecné obmedzenie, náhrady, ktorých odôvodnenosť závisí aj od ktoré v tomto článku znie: „v rámci právo­ verejných zdrojov, ktoré sú k dispozícii, alebo mocí, ktorými je [touto Zmluvou] poverené od v š e o b e c n e j úrovne blahobytu Spoločenstvo". Podľa môjho názoru je ešte v dotknutých členských štátoch. Toto posú­ menší priestor pre rozšírenie rozsahu vecnej denie sa na vnútroštátnej úrovni nevykonáva pôsobnosti článku 13 ES pomocou odkazu v právnom vákuu. Zvyčajne sa vykonáva na všeobecnú zásadu rovnosti zaobchádza­ z hľadiska základných vnútroštátnych ústav­ nia. ných práv a príslušných ustanovení medzi-

I - 6481

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA — L. A. GEELHOED — VEC C-13/05

národných zmlúv v oblasti ľudských práv. 58. Ešte väčší význam to má z dôvodu, že Z tohto hľadiska musí mať Súdny dvor ako pojem „zdravotné postihnutie" je lekársko- súd Spoločenstva nenapadnuteľný a vyšší -vedeckým pojmom, ale aj vo svojom sociál­ základ právomoci, ak má napraviť rozhod­ nom význame podlieha relatívne rýchlemu nutia prijaté v medziach stanovených vnú­ vývoju. V tejto súvislosti nemožno vylúčiť, že troštátnymi ústavnými právnymi predpismi určité fyzické alebo psychické postihnutia a medzinárodným právom, a to v súlade majú v určitej súvislosti sociálny charakter s rozsahom svojej vlastnej právomoci. „zdravotného postihnutia", pričom v inej súvislosti to tak nie je.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia sa 59. Táto premenlivosť a zároveň citlivosť teda prikláňam k opatrnejšiemu výkladu pojmu „zdravotné postihnutie" vedú na a uplatňovaniu smernice 2000/78 oproti jednej strane k veľkým rozdielom vo výklade tomu, ktorý Súdny dvor uviedol v rozsudku a uplatňovaní zákazu diskriminácie. To Mangold 7 . Takto už predbieham odpoveď na svedčí v prospech jednotného výkladu. Na druhú otázku vnútroštátneho súdu. druhej strane kombinácia dynamiky a zmien, ktorá sa prejavuje vo vedeckom vnímaní a v sociálnom chápaní fenoménu zdravot­ ného postihnutia, ukladá pri hľadaní jednot­ nosti povinnosť opatrnosti. K tomuto chápa­ niu sa vrátim.

3. Pojem „zdravotné postihnutie" ako pojem práva Spoločenstva 60. V priebehu histórie spoločnosti za posledné dve storočia sa okruh osôb, ktoré sa považujú za zdravotne postihnuté, nepo- chybne rozšíril. To vyplýva zo značného zlepšenia verejného zdravia v spoločnosti 57. Pojem „zdravotné postihnutie" je neur­ a vyššieho blahobytu. Dôsledkom toho je, čitý právny pojem, ktorý sa pri praktickom že tí, ktorí nemohli mať výhody z tohto uplatňovaní vykladá rôznym spôsobom. zlepšenia, pretože mali viac-menej trvalé Keďže sa tento výraz objavil v článku 13 ES, fyzické alebo psychické problémy, sa stali ktorý sa týka zákazu diskriminácie na základe viditeľnejšími. zdravotného postihnutia, ktorý bol následne vykonaný a podrobnejšie upravený v smernici 2000/78, treba tento pojem vymedziť z hľadiska práva Spoločenstva.

61. Vývoj v biolekárskych vedách viedol 7 — Uz citovaný v poznámke pod čiarou 2. k lepšiemu p o c h o p e n i u fyzických

I - 6482

C H A C Ó N NAVAS

a psychických porúch, ktoré sú základom uvedené v smernici 2000/78 je právnym zdravotných postihnutí. Spôsobil tiež roz­ pojmom práva Spoločenstva, ktorý vyžaduje šírenie pojmu „zdravotné postihnutie". Väč­ samostatný a jednotný výklad, ktorý musí šia náchylnosť k závažným p o r u c h á m zohľadňovať kontext ustanovenia a cieľ sle­ v dôsledku genetickej poruchy môže dot­ dovaný príslušnou právnou úpravou. 8 knutým osobám spôsobiť značné obmedze­ nia.

62. Tento posledný príklad preukazuje, že osobitné sociálne súvislosti, v akých sa 65. Zdá sa zjavné aj z vecných dôvodov, že pohybujú zdravotne postihnuté osoby, môžu pojem „zdravotné postihnutie" uvedený byť podstatné na účely posúdenia otázky, či v dotknutej smernici vyžaduje jednotný sa majú za také osoby považovať. Kým nie je výklad Spoločenstva, aby sa zákazu diskrimi­ zistená genetická porucha, osoba, o ktorú nácie zabezpečila nevyhnutná jednotnosť ide, nie je vystavená diskriminácii. Situácia sa osobnej a vecnej pôsobnosti. Okruh chráne­ môže zmeniť ihneď po tom, ako sa to stane ných osôb a vymedzenie obmedzení funkcií, známe, keďže zamestnávatelia alebo poisťo- na ktoré sa musí prihliadať, sa nemôžu líšiť. vatelia nemajú v úmysle znášať pri zamest­ V opačnom prípade by sa líšila ochrana návaní alebo poistení dotknutej osoby väčšie poskytovaná v rámci Spoločenstva týmto riziko. zákazom diskriminácie.

63. Trvalosť fyzického alebo psychického postihnutia sa často cituje ako jedna z vlastností, ktorou sa v literatúre odlišujú zdravotné postihnutia od chorôb. Vo väčšine prípadov totiž spočíva kritérium práve 66. Napriek tomu, ako už bolo vyššie stručne v trvalosti. Existujú však progresívne cho­ poznamenané, pri vykonávaní jednotného r o b y , k t o r é vyvolávajú u p a c i e n t o v výkladu pojmu zdravotného postihnutia je v priebehu dlhého obdobia závažné straty potrebné prihliadať na dynamiku sociálneho niektorých funkcií, ktoré ich tak obmedzujú, vnímania fenoménu zdravotného postihnutia že sa v spoločenskom živote v podstate ako obmedzenia funkcií v dôsledku psychic­ neodlišujú od „trvalo" zdravotne postihnu­ kého alebo fyzického postihnutia, vývoja tých osôb. lekárskych a biolekárskych p o z n a t k o v

8 — Pozri najmä rozsudky z 18. januára 1984, Ekro, 327/82, Zb. s. 107, bod 11; z 19. septembra 2000, Unster, C-287/98, Zb. s. I-6917, bod 43; z 9. novembra 2000, Yiadom, C-357/98, Zb. s. I-9265, bod 26; zo 6. februára 2003, SENA, C-245/00, 64. To, čo je dosiaľ uvedené, ma vedie Zb. s. I-1251, bod 23; z 27. februára 2003, Adolf Truley, C-373/00, Zb. s. I-1931, bod 35, a z 27. novembra 2003, Zita k záveru, že pojem zdravotné postihnutie Modes, C-497/01, Zb. s. I-14393, bod 34.

I - 6483

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-13/05

a veľkých rozdielov v súčasnom posúdení zaoberal tromi spôsobmi ochrany osôb so veľkého počtu rôznych zdravotných postih­ zdravotným postihnutím. nutí.

67. To vedie k tomu, aby sa nevyhľadávali 70. Už pri vzniku právnej úpravy v oblasti viac-menej vyčerpávajúce alebo definitívne sociálneho zabezpečenia sa prijímali osobitné vymedzenia pojmu „zdravotné postihnutie". opatrenia pre osoby, ktoré sa stali trvalé Výklad tohto pojmu Súdnym dvorom má zdravotne postihnutými v dôsledku pracov­ poskytnúť vnútroštátnemu súdu kritériá ných úrazov a nemohli sa viac na pracovnom a oporu v práve Spoločenstva, vďaka ktorým procese zúčastňovať. Následne sa pomocou bude tento súd môcť nájsť odpoveď na sociálnych dávok zabezpečilo životné mini­ právnu otázku, ktorá mu bola položená. 9 mum pre tých, ktorí si nemohli zabezpečiť vlastné potreby v dôsledku zdravotného postihnutia.

68. Takto sa v rámci Spoločenstva môže zabezpečiť zbližujúci sa výklad a uplatňova­ nie pojmu „zdravotné postihnutie" bez toho, aby sa narušil otvorený charakter tohto pojmu. Z t o h t o hľadiska súhlasím 71. Myšlienka, že zdravotné postihnutie s názormi, ktoré v tejto súvislosti predložila nemôže viesť k neodôvodnenej diskriminácii holandská vláda. 10 na trhu práce a v iných oblastiach sociálnej činnosti, sa postupne objavovala po druhej svetovej vojne. Viedla k spresneniu zásady rovnosti zaobchádzania zameranej na diskri­ mináciu na základe zdravotného postihnutia. V práve Spoločenstva bolo toto spresnenie vyjadrené v článku 13 ES a v smernici 4. Zdravotné postihnutie, diskriminácia 2000/78. a náhrada

69. V priebehu rokov sa zákonodarca v európskych sociálnych právnych štátoch 72. Vývoj lekárskych poznatkov v spojení so zvýšenými technologickými možnosťami spôsobili, že sa v narastajúcom počte prípa­ 9 — To je napokon v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dov, keď je odôvodnené osobitné zaobchá­ dvora týkajúcou sa povahy spolupráce medzi súdom Spolo­ dzanie so zdravotne postihnutými osobami čenstva a vnútroštátnym súdom. V tejto súvislosti pozri

rozsudok

zo 4. februára 1964, Albatros, 20/64, Zb. s. 40. na trhu práce a v iných oblastiach sociálnej 10 — Zástupca holandskej vlády najmä uviedol, že otvorený činnosti, keďže už nemôžu zodpovedať charakter pojmu nespôsobuje, že by bolo nevyhnutné alebo žiaduce vyčerpávajúco ho definovať. Podľa názoru tejto vlády požiadavkám na zamestnanie alebo iné čin­ sa význam pojmu zdravotné postihnutie napokon určí na základe osobitosti konkrétneho prípadu (bod 23 písomných nosti, mohla nájsť taká náhrada za postihnu­ pripomienok). tie a/alebo obmedzenie prekážok, ktoré

I - 6484

CHACÓN NAVAS

z toho vyplývajú, že zdravotne postihnuté 76. Z d r a v o t n e p o s t i h n u t é sú o s o b y osoby mohli znova v celom rozsahu alebo s vážnymi obmedzeniami funkcií (zdravotné čiastočne pokračovať vo svojom zamestnaní postihnutie), ktoré vyplývajú z fyzického, alebo činnosti. mentálneho alebo psychického postihnutia.

73. Stále väčší prístup k primeraným mož­ nostiam vyváženia zdravotných postihnutí alebo obmedzenie ich dôsledkov spôsobuje, 77. Z toho vyplývajú dva dôsledky: že sa znižuje priestor pre prijateľné odôvod­ nenie rozdielneho zaobchádzania na základe zdravotného postihnutia. Táto pozitívna stránka z pohľadu povinností zamestnávateľa zákazu diskriminácie, ktorý je v zásade negatívny, je vyjadrená v článku 5 smernice 2000/78 11.

— musí ísť o obmedzenia, ktorých dôvo­ dom sú zdravotné problémy alebo fyziologické anomálie dotknutej osoby a musia byť dlhodobé alebo trvalé,

74. Vzhľadom na tieto štyri úvodné pripo­ mienky sa teraz pokúsim nájsť odpoveď na položené prejudiciálne otázky.

— zdravotný problém, ktorý je dôvodom obmedzenia funkcií, sa musí v zásade odlišovať od tohto obmedzenia. C — O prvej prejudicíálnej otázke

75. Odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku sa môže ľahko vyvodiť z predchádzajúcej tretej a štvrtej úvodnej pripomienky. 78. Choroba ako príčina prípadného budú­ ceho z d r a v o t n é h o p o s t i h n u t i a sa teda v zásade nemôže považovať za zdravotné postihnutie. Preto neumožňuje uplatnenie 11 — V tomto ustanovení sa uvádza to, čo upravuje bod 26 Charty zákazu diskriminácie podľa článku 13 ES základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva, ktorá je citovaná v bode 9 týchto návrhov. v spojení so smernicou 2000/78.

I - 6485

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L A. GEELHOED — VEC C-13/05

79. Výnimka z tohto pravidla je možná 83. Požiadavka primeranosti sa vo svojej výlučne v prípade, ak sa v priebehu choroby podstate určuje aj nákladmi na prostriedky, prejavia dlhodobé alebo trvalé obmedzenia ktoré sa majú vziať do úvahy, proporciona­ funkcií, ktoré sa považujú za zdravotné litou týchto nákladov v medziach, v akých postihnutie aj bez ohľadu na chorobu, ktorá nie sú nahradené orgánmi verejnej moci, ešte pretrváva. a znížením alebo vyvážením zdravotného postihnutia, ktoré tieto náklady umožnia, ako aj možnosťou prístupu dotknutých postihnutých osôb k iným povolaniam alebo činnostiam, v ktorých ich zdravotné postih­ nutie nevytvára prekážku alebo by vytváralo 80. Prepustenie zo zamestnania z dôvodu zjavne menšiu prekážku. choroby teda môže predstavovať diskriminá­ ciu na základe zdravotného postihnutia, ktorá je zakázaná smernicou 2000/78, iba vtedy, ak dotknutá osoba môže preukázať, že jediným dôvodom jej prepustenia zo zamest­ nania nie je sama choroba, ale dlhodobé alebo trvalé obmedzenia, ktoré z nej vyplý­ vajú. D — O druhej prejudiciálnej otázke

81. Pre úplnosť dodám, že v tomto prípade môže byť prepustenie zo zamestnania 84. Z druhej úvodnej pripomienky možno napriek tomu odôvodnené, pokiaľ príslušné vyvodiť odpoveď na druhú prejudiciálnu obmedzenia funkcií, ktoré sa považujú za otázku: zdravotné postihnutie, znemožňujú alebo závažným spôsobom obmedzujú výkon 12 povolania alebo dotknutej činnosti.

— ani genéza, ani znenia článku 13 ES a smernice 2000/78 neumožňujú chápať 82. Toto odôvodnenie je však prípustné chorobu ako samostatný dôvod zákazu výlučne v prípade, keď zamestnávateľ nemá diskriminácie, k dispozícii primerané prostriedky, ktoré obmedzujú alebo vyvažujú dotknuté zdra­ votné postihnutie takým spôsobom, aby mohla zdravotne postihnutá osoba ďalej pokračovať vo vykonávaní svojho povolania 13 alebo činnosti. — takýto zákaz diskriminácie sa tiež nemôže chápať ako osobitný prípad 12 — Pozri smernicu 2000/78, článok 4 ods. 1. všeobecnej zásady rovnosti zaobchádza­ 13 — Pozri smernicu 2000/78, článok 5. nia.

I - 6486

CHACÓN NAVAS

V — Návrh

85. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Juzgado de lo Social n° 33 de Madrid takto:

1. Choroba sa v zásade ako dôvod prípadného budúceho zdravotného postihnutia nemôže považovať za zdravotné postihnutie. Ako taká preto neumožňuje uplatnenie zákazu diskriminácie podľa článku 13 ES v spojení so smernicou Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. Výnimka z tohto pravidla je možná výlučne v prípade, ak sa v priebehu choroby prejavia dlhodobé alebo trvalé obmedzenia funkcií, ktoré sa považujú za zdravotné postihnutie aj bez ohľadu na chorobu, ktorá ešte pretrváva. V takom prípade bude dotknutá osoba, ktorá sa dovoláva zákazu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia, musieť preukázať, že jediným dôvodom jej prepustenia zo zamestnania nie je sama choroba, ale dlhodobé alebo trvalé obmedzenia, ktoré z nej vyplývajú.

2. Ani genéza, ani znenia článku 13 ES a smernice 2000/78 neumožňujú chápať chorobu ako samostatný dôvod zákazu diskriminácie patriaci k dôvodom, na základe ktorých je táto diskriminácia zakázaná. Z tohto hľadiska sa takýto zákaz diskriminácie tiež nemôže chápať ako osobitný prípad všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania.

I - 6487

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-13/05 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik