C-29/05

I - 2215

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. S H A R P S T O N — VEC C-29/05 P

Právny rámec 5. Článok 42 ods. 1 stanovuje pre majiteľov starších ochranných známok lehotu troch mesiacov od uverejnenia prihlášky ochrannej známky na podanie námietok proti zápisu z dôvodov definovaných v článku 8. 6 3. Právny rámec, do ktorého patrí námiet- kové a odvolacie konanie, zahŕňa nariadenie Rady (ES) č. 40/94 3(ďalej tiež „nariadenie o ochrannej známke") a nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95 4 (ďalej tiež „vykonávacie nariadenie").

6. Článok 42 ods. 3 stanovuje, že námietky musia byť podané v písomnej forme a musia špecifikovať dôvody, na základe ktorých sa podávajú. Námietky sa dovtedy, kým sa za ne neuhradí poplatok, nepovažujú za podané. V lehote stanovenej úradom môže namieta- Nariadenie o ochrannej známke Spoločenstva teľ predložiť na podporu svojho prípadu skutočnosti, dôkazy a argumenty.

3 — Nariadenie z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146). Nariadenie bolo niekoľkokrát zmenené a doplnené, 6 — Pokiaľ majitelia starších ochranných známok nepodajú avšak nemá do rozhodnej doby vplyv na otázky v tejto veci. námietky v lehote troch mesiacov, nestrácajú všetky možnosti napadnúť zápis. V súlade s článkom 52 ods. 1 písm. a) môžu 4 — Nariadenie z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva podať návrh na vyhlásenie neplatnosti, ktoré sa riadi člán­ nariadenie č. 40/94 (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, kami 55 a 56 a pre ktoré neexistuje žiadne časové obmedzenie. s. 189). V rámci Úradu takéto konania prebiehajú pred výmazovým 5 — V zmysle, v ktorom sa tieto slová používajú v článku 6 oddelením. V článku 96 je rovnako stanovené, že „súdy pre Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva ochranné známky" určené členskými štátmi môžu rozhodovať z 20. marca 1883. o týchto návrhoch.

I - 2216

ÚHVT/KAUL

úradu, ktoré rozhodujú na prvom stupni 11. Podľa článku 62 ods. 1 po preskúmaní (teda v podstate proti rozhodnutiam prie­ odvolania 7odvolací senát prijme rozhodnu­ skumových pracovníkov, námietkových tie, v ktorom môže „vykonávať buď všetky oddelení a výmazových oddelení). Člá­ právomoci v rámci právomoci oddelenia nok 59 stanovuje, že oznámenie o odvolaní zodpovedného za rozhodnutie [oddelenia, musí byť podané v písomnej forme na úrad ktoré vydalo napadnuté rozhodnutie — do dvoch mesiacov odo dna oznámenia neoficiálny preklad], voči ktorému sa podáva rozhodnutia, proti ktorému sa podáva odvo­ odvolanie, alebo prípad postúpiť tomuto lanie, a považuje sa za podané iba vtedy, ak oddeleniu na ďalšie stíhanie [konanie — bol uhradený požadovaný poplatok za odvo­ neoficiálny preklad]". lanie. Do štyroch mesiacov odo dna ozná­ menia rozhodnutia sa musí podať písomné prehlásenie s uvedením dôvodov odvolania.

vychádzalo. Vychádza sa z dôvodov alebo Vykonávacie nariadenie dôkazov, ku ktorým mali príslušné strany [príslušní účastníci konania — neoficiálny preklad] možnosť predložiť svoje pripo­ mienky."

17. V rozhodnom čase v tejto veci hlava II vykonávacieho nariadenia („Konanie 15. Článok 74 stanovuje: o námietkach a dôkaz o použití") zahrnovala tieto relevantné ustanovenia.

„1. V priebehu konaní pred úradom pre­ skúma úrad fakty na základe vlastnej inicia­ tívy; v p r í p a d e k o n a n í týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však úrad pri svojom skúmaní obmedzí na fakty, dôkazy a argumenty predložené stra­ nami a na požadovaný žalobný nárok Námietkové konanie [V konaniach pred Úradom preskúma Úrad skutočnosti ex offo; v konaniach týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však Úrad pri svojom skúmaní obmedzí na dôvody, dôkazy a návrhy predložené účast­ níkmi konania — neoficiálny preklad]. 18. Pravidlo 15 ods. 2 písm. d) stanovovalo, že oznámenie o námietke musí obsahovať „špecifikáciu dôvodov, z ktorých sa pri námietke vychádzalo". 2. Úrad môže nebrať do úvahy fakty alebo dôkazy, ktoré neboli predložené zúčastne­ nými stranami včas. [Úrad nemusí zobrať do úvahy skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účast­ níci konania nepredložili včas — neoficiálny preklad]."

19. Pravidlo 16 ods. 1 stanovovalo, že oznámenie „môže obsahovať podrobné údaje o faktoch [skutočnostiach — neoficiálny 16. Podľa článku 76 ods. 1 „v rámci každého preklad], dôkazoch a argumentoch pred­ konania pred úradom" je súčasťou spôsobu ložených na podporu námietky a byť dopl­ poskytovania alebo získavania dôkazov: nené príslušnými podpornými dokumentmi". vypočutie strán, vyžiadanie informácií, pred­ Podľa pravidla 16 ods. 3 tieto údaje loženie dokladov a dôkazov, vypočutie sved­ a podporné dokumenty môžu byť tiež pred­ kov, znalecké posudky a písomné vyhlásenia ložené „v takej lehote po začatí konania overené alebo potvrdené, alebo majúce pod­ o námietke, ktorú stanoví úrad na základe obný účinok. pravidla 20 ods. 2".

21. Hlava X vykonávacieho nariadenia sa t ý k a o d v o l a n í . P r a v i d l o 50 o d s . 1 „Ak je odvolanie zamerané proti rozhodnu­ v rozhodnom čase uvádzalo: „Pokiaľ nie je tiu oddelenia námietok, výbor [odvolací stanovené inak, tak ustanovenia týkajúce sa senát — neoficiálny preklad] obmedzí svoje konania predtým ako útvar, ktorý prijal preskúmanie odvolania na skutočnosti rozhodnutie, voči ktorému sa podáva odvo­ a dôkazy predložené v lehote, ktorú stanovi- lanie sa uplatňujú na odvolacie konania lo [10] oddelenie námietok v súlade mutatis mutandis [Pokiaľ nebude stanovené s nariadením a týmito pravidlami, ak komisia inak, ustanovenia týkajúce sa konaní pred [odvolací senát — neoficiálny preklad] oddelením, ktoré prijalo rozhodnutie, proti nezváži, že by sa mali vziať do úvahy ďalšie ktorému sa podáva odvolanie, budú uplatni­ skutočnosti a dôkazy podľa článku 74 ods. 2 teľné na odvolacie konania primerane — nariadenia [o ochrannej známke Spolo­ neoficiálny preklad]!' čenstva]."

Judikatúra Súdu prvého stupňa Následné zmeny

25. V prípade takých otázok, ako boli polo­ 22. Hlavy II a X boli od rozhodného času žené v tejto veci 11, nebol Súd prvého stupňa v tejto veci zmenené a doplnené 9 .

10 — Rozumejú sa tu p r a v d e p o d o b n e slová „v nariadení 9 — Nariadením Komisie (ES) č. 1041/2005 z 29. júna 2005 o ochrannej známke Spoločenstva"; jazykové verzie sa líšia. (Ú. v. EÚ L 172, s. 4), s účinnosťou od 25. júla 2005. 11 — Pozri bod 1 vyššie.

I - 2219

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. S H A R P S T O N — VEC C-29/05 P

29. Rozsudok Procter & Gamble/ÚHVT (Baby Dry) sa týkal konania ex parte (odvolanie proti rozhodnutiu prieskumového pracovníka, ktoré zamietlo prihlášku ochran­ nej známky, v ktorom neboli namietatelia). Pojem „funkčná kontinuita" sa rovnako 27. Tento pojem Súd prvého stupňa vyslovil uplatňoval v takých konaniach inter partes, v rozsudku Procter & Gamble/ÚHVT (Baby o aké ide v tejto veci (odvolania proti Dry) 13, v prvej právnej veci týkajúcej sa rozhodnutiam námietkového oddelenia, ochranných známok, ktorá mu bola pred­ v ktorých boli dvaja účastníci konania — ložená. Súd prvého stupňa poznamenal, že za prihlasovateľ ochrannej známky uplatnenie nariadenia o ochrannej známke a namietateľ). Spoločenstva celkovo zodpovedá Úrad, kto­ rého súčasťou sú odvolacie senáty. Zo systematiky nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva a z článkov 59, 60, článku 61 ods. 2 a článku 62 ods. 1 osobitne vyplývalo, že medzi úlohami prieskumových pracovní­ kov a odvolacími senátmi existovala úzka spojitosť. 30. Prvá z týchto vecí bola vec Henkel/ ÚHVT — LHS (UK) (Kleencare) 15. Súd prvého stupňa tu okrem iného uviedol, že

12 — Táto poznámka pod čiarou nemá z hľadiska slovenského prekladu návrhov význam. 13 — Rozsudok z 8. júla 1999, T-163/98, Zb. s. II-2383, body 30 až 45. T e n t o rozsudok zrušil Súdny dvor r o z s u d k o m 14 — Článok 74 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke Spolo­ z 20. septembra 2001, Procter & Gamble/ÚHVT (C-383/99 P, čenstva. Zb. s. I-6251), avšak nie z dôvodov spojených s predložením 15 — Rozsudok z 23. septembra 2003, T-308/01 Zb. s. II-3253, nových skutočností odvolaciemu senátu. body 24 až 32, osobitne body 26, 29 a 32.

keďže odvolacie senáty znovu preskúmajú že o tejto otázke môže slobodne rozhodnúť rozhodnutia orgánov, ktoré rozhodovali predovšetkým príslušné oddelenie alebo v prvej inštancii, rozsah ich preskúmania je odvolací senát. Tretie smerovanie judikatúry v zásade určený nie dôvodmi, na ktoré sa je založené na myšlienke, že lehoty sa odvolával dotknutý účastník konania, ale v zásade automaticky „vynulujú" pri odvo­ otázkou, či nové rozhodnutie, ktoré má laní. rovnaký výrok, možno legálne prijať vo svetle všetkých relevantných skutkových a právnych okolností, ktoré tento účastník uviedol v každom štádiu — v prvom konaní alebo (len s výhradou článku 74 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke Spoločen­ stva 1 6 ) v odvolaní. Obmedzením preskúma­ 32. Ukážku prvého prístupu možno nájsť nia odvolania týkajúceho sa relatívnych v rozsudku Institut für Lernsysteme/ÚHVT dôvodov zamietnutia na „fakty, dôkazy — Educational Services (ELS) 17. Súd prvého [dôvody, dôkazy — neoficiálny preklad]… stupňa poznamenal, že podľa pravidla 22 stranami [účastníkmi konania — neoficiálny ods. 1 vykonávacieho nariadenia (podľa preklad]", článok 74 ods. 1 nariadenia ktorého Úrad určí lehotu pre namietaleľa o ochrannej známke Spoločenstva uvádza na predloženie dôkazu o používaní staršej skutkový a právny základ rozhodnutia Úradu ochrannej známky) a článku 43 ods. 2 — teda skutočností a dôkazov, na ktorých nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva môžu byť platne založené ustanovenia, ktoré sa námietka musí zamietnuť, ak dôkaz sa majú uplatniť. Článok 74 ods. 1 však preukazujúci používanie nie je predložený neznamená, že tieto skutočnosti sa musia v stanovenej lehote. Prekluzívna povaha tejto výslovne predložiť alebo je potrebné sa nimi lehoty znamená, že Úrad nemôže zohľadniť výslovne zaoberať na prvostupňovej úrovni. dôkazy, ktoré boli predložené neskôr. Ak namietateľ predloží dokumenty po uplynutí stanovenej lehoty, skutočnosť, že ich prihla­ sovateľ napadne, nemôže spôsobiť to, že táto lehota začne znovu bežať a namietateľovi sa so spätnou účinnosťou umožní doplniť dôkazy. Úrad je povinný vziať do úvahy len dokumenty predložené v osobitne stanovenej 31. Ako Súdny dvor zdôraznil na pojedná­ lehote. Každý dodatočný dokaz predložený vaní, počnúc rozsudkami Procter & Gamble/ po tejto lehote sa musí vylúčiť. ÚHVT (Baby Dry) a Kleencare, judikatúra Súdu prvého stupňa viedla tromi odlišnými smermi. V niektorých rozsudkoch bol prijatý prístup, že ak sú lehoty na predloženie skutočností určené oddelením rozhodujúcim na prvom stupni, nemožno ich obísť tým, že skutočnosti budú predložené v neskoršom 33. Príklad druhého prístupu poskytuje roz­ štádiu. V iných rozsudkoch sa zastával názor, sudok MFE Marienfelde/ÚHVT (HIPOVI-

34. Nakoniec je tretí prístup znázornený v rozsudku, proti ktorému bolo podané odvolanie v tejto veci. Vychádzalo sa z neho aj v nedávnych veciach v tom zmysle, že dokument nie je podľa článku 74 ods. 2 36. Predtým, než sa vrátim k napadnutému predložený oneskorene, ak sa odvolaciemu rozsudku, je zaujímavé sa stručne pozrieť na senátu predloží v lehote štyroch mesiacov, judikatúru Európskeho patentového úradu ktorá je stanovená v článku 59 toho istého týkajúcu sa porovnateľných situácií. Tento nariadenia, takže odvolací senát nemôže úrad založený na základe Európskeho paten­ odmietnuť zohľadniť tento dokument. 19 tového dohovoru 2 1 má veľmi podobné uspo­ riadanie ako ÚHVT a viacero naj relevantnEj­ ších ustanovení rozhodnutia o ochrannej známke 22 sú buď totožné 23, alebo veľmi podobné ekvivalentným ustanoveniam tohto dohovoru. Dôvodová správa k pôvodnému návrhu Komisie nariadenia o ochrannej

známke Spoločenstva v skutočnosti uvádza, povahy námietkového konania sa má odvo­ že všeobecné procesné ustanovenia sa inšpi­ lacie konanie považovať za súdne konanie... rovali ustanoveniami Európskeho patento­ Toto konanie má menej vyšetrovaciu povahu vého dohovoru. než správne konanie. Je teda odôvodnené, aj 25 keď sa článok 114 ods. 1 EPD v zásade tiež týka odvolacieho konania, uplatniť vo všeo­ becnosti toto ustanovenie reštriktivnejším spôsobom v t a k o m t o konaní než v námietkovom konaní. Pokiaľ ide osobitne o nové dôvody námietok, je Veľký odvolací senát z vyššie uvedených dôvodov toho názoru, že takéto dôvody sa n e m ô ž u 37. Okrem toho otázky, ktoré sú podobné v zásade predložiť v štádiu odvolania. Tento tým, ktorými sa má Súdny dvor v tejto veci prístup rovnako znižuje procesnú neistotu zaoberať, boli položené pred odvolacími majiteľov patentov, ktorí by inak čelili senátmi Európskeho patentového úradu. nepredvídateľným komplikáciám vo veľmi oneskorenom štádiu konania, a tým by riskovali zrušenie patentu, to znamená nena­ praviteľnú stratu práv. Namietatelia sú v tomto ohľade v lepšom postavení, pretože majú vždy možnosť podať návrh na začatie konania o vyhlásenie neplatnosti patentu pred vnútroštátnymi súdmi, ak nemajú úspech pred EPÚ. Výnimka z vyššie uvedenej 38. Rozhodnutie, ktoré je záväzné, sa zdá byť zásady je však odôvodnená v tejto veci rozhodnutie veľkého odvolacieho senátu vo v prípade, ak majiteľ patentu súhlasí, aby sa veciach G 9/91 a G 10/91 24. Bod 18 tohto zohľadnil nový dôvod námietok: volenti non rozhodnutia znie: fit injuria. V niektorých prípadoch dokonca môže byť v jeho záujme, aby takýto dôvod nebol vylúčený z preskúmania v rámci cen­ tralizovaného konania pred EPÚ. Je však zrejmé, že takéhoto dôvodu sa môže dovo­ lávať len odvolací senát, alebo ak sa ho dovoláva namietateľ, prijme sa v konaní, len ak ho odvolací senát už na prvý pohľad

považuje za vysoko relevantný. Ak je nový Európskeho patentového úradu nemožno dôvod prijatý v konaní, vec by sa mala podať opravný prostriedok. Všeobecný pro­ s ohľadom na vyššie uvedený účel odvola­ cesný rámec je teda rozdielny. cieho k o n a n i a vrátiť na prvý s t u p e ň k ďalšiemu konaniu, pokiaľ neexistujú oso­ bitné dôvody, aby sa postupovalo inak. Možno dodať, že ak majiteľ patentu nesúhlasí s predložením nového dôvodu námietok, odvolací senát sa nemôže týmto dôvodom vo svojom rozhodnutí zaoberať. Možno spomenúť len skutočnosť, že táto otázka 42. Podrobnejšie, námietkové k o n a n i a bola položená." v rámci európskeho patentového práva pre­ biehajú a posteriori, čo ich viac približuje ku konaniam o výmaz v rámci práva Spoločen­ stva, ktoré sa týka ochranných známok. Navyše na rozdiel od situácie vyplývajúcej z pravidla 15 ods. 2 písm. d) a pravidla 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, v znení v rozhodnej dobe v tejto veci, pravidlo 55 39. Tieto úvahy sú v rámci tohto odvolania p í s m . c) v y k o n á v a c i e h o n a r i a d e n i a nepochybne dôležité. Musí sa však s nimi k Európskemu patentovému dohovoru vyža­ z viacerých dôvodov zaobchádzať opatrne. duje, aby dôvody námietok boli zahrnuté do vyhlásenia o námietkach spolu s uvedením skutočností, dôkazov a argumentov, ktoré boli predložené na ich podporu.

40. Po prvé, aj keď by sa totožne alebo podobne znejúce ustanovenia v oblasti európskeho práva duševného vlastníctva mali, pokiaľ je to možné, vykladať jednotne, Európsky patentový dohovor nie je nástro­ Skutkové okolnosti a konanie v tejto veci jom Spoločenstva a Európsky patentový úrad nie je orgán Spoločenstva. Rozhodnutia odvolacích senátov a tohto úradu nie sú v práve Spoločenstva záväzné.

46. Kaul podal proti tomuto zamietnutiu odvolanie, avšak toto odvolanie bolo zamiet­ nuté. 2 7 „10. Argument, že skoršia ochranná známka má rozlišovaciu spôsobilosť, pretože nemá opisný charakter, čo namietateľ opakovane tvrdil v rámci námietkového a odvolacieho konania, je odlišný od a r g u m e n t u , podľa k t o r é h o skoršia 47. Podľa napadnutého rozhodnutia 28 Kaul ochranná známka má vysokú rozlišova­ tvrdil, že jeho staršia ochranná známka mala ciu spôsobilosť z dôvodu jej všeobecnej vysokú rozlišovaciu spôsobilosť v dvoch známosti. Tento naposledy uvedený ohľadoch. Po prvé neobsahovala opisný argument, ktorého relevantnosť prihla­ odkaz na tovar. Po druhé bol Kaul hlavný sovateľ ochrannej známky spochybňuje, dodávateľ poliev a nelepiacich prísad (pre 1,4 je po prvýkrát uvedený v odvolacom miliónov ton cukroviniek vo viac než 60 konaní a je doložený čestným vyhláse­ ním generálneho riaditeľa a zoznamom uvádzajúcim mená a kontaktné údaje jeho hlavných zákazníkov. Brožúra 27 — R o z h o d n u t í m t r e t i e h o odvolacieho s e n á t u vo veci R 782/2000-3 — ARCOL/CAPOL, ktoré je dostupné na zaslaná faxom spolu s pripomienkami http://oami.europa.eu/LegalDocs/BoA/2000/en/ R0782_2000-3.pdf (ďalej len „napadnuté rozhodnutie"). 2. augusta 1999 bola predložená, len aby 28 — V bode 6. sa preukázalo, že tovary chránené star-

I - 2225

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-29/05 P

šou ochrannou známkou sú totožné dôkazov a ,návrhow', ktoré namietateľ s tovarmi uvedenými v prihláške, mohol a mal predložiť námietkovému a nemožno ju vykladať tak, že podporuje oddeleniu. tento naposledy uvedený argument.

12. Odvolací senát musí zohľadniť práva a povinnosti účastníkov v námietkovom konaní, keďže tieto konania sa riadia zásadou kontradiktórnosti. Účelom lehoty je po prvé zabezpečiť, aby sa náležite zohľadnilo právo účastníka 49. Kaul navrhol, aby Súd prvého stupňa k o n a n i a byť v y p o č u t ý v s ú l a d e toto rozhodnutie zrušil a uviedol, že došlo po s článkom 73 druhou vetou NOZS prvé k porušeniu povinnosti preskúmať [nariadenie o ochrannej známke Spolo­ skutočnosti, ktoré odvolaciemu senátu pred­ čenstva] a umožniť Úradu riadne vyko­ ložil Kaul, po druhé k porušeniu článku 8 nať tieto konania. Pokiaľ je štádium ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, po tretie konania inter partes ukončené koneč­ k porušeniu zásad procesného práva plat­ ným rozhodnutím námietkového odde­ ných v členských štátoch a procesných pra­ lenia, odvolací senát nemôže znovu vidiel uplatniteľných pred ÚHVT a po štvrté začať toto konanie na základe nových k porušeniu povinnosti odôvodnenia.

I - 2226

ÚHVT/KAUL

29 V skutočnosti už bolo rozhodnuté, že z funkčnej kontinuity medzi inštanciami konania ÚHVT vyplýva, že odvolací senát musí na základe použitia člán­ ku 74 ods. 1 in fine nariadenia č. 40/94 rozhodnúť na základe všetkých skutko­ vých a právnych okolností, ktoré prí­ slušný účastník konania predložil buď v konaní pred orgánom, ktorý rozhodol 51. Súd prvého stupňa rovnako zamietol v prvej inštancii, alebo v odvolacom „subsidiárny argument" odvolacieho senátu konaní s jedinou výhradou uvedenou v bode 13 svojho rozhodnutia, podľa ktorého

I - 2227

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-29/05 P

Kaul „sa v skutočnosti pokúšal preukázať, že Odvolanie jeho ochranná známka má dobré meno alebo je všeobecne známa", a „nahradil právny základ jeho námietky, to znamená článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 článkom 8 ods. 2 písm. c) tohto nariadenia". 53. Úrad teraz žiada Súdny dvor, aby zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec Súdu prvého stupňa na rozhodnutie o ostatných žalob- ných dôvodoch a zaviazal Kaul na náhradu trov vynaložených v rámci odvolacieho konania.

54. Tvrdí, že Súd prvého stupňa osobitne v bodoch 29 a 30 svojho rozsudku nesprávne vyložil a/alebo nesprávne uplatnil:

skutočností na podporu námietok (článok 42 nemôže mať vplyv na časové pravidlá kona­ ods. 3 nariadenia o ochrannej známke nia. Spoločenstva a pravidlo 16 ods. 3 a pravid­ lo 20 ods. 2 vykonávacieho nariadenia) a k účinku právomoci odvolacieho senátu podľa č l á n k u 62 o d s . 1 n a r i a d e n i a o ochrannej známke Spoločenstva na tieto lehoty. Po druhé kritizuje výklad článku 74 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva, ktorý odvolaciemu senátu 58. Kaul zdôrazňuje, že podľa nariadenia ukladá povinnosť zohľadniť skutočnosti, o ochrannej známke Spoločenstva môžu ktoré po lehote stanovenej na ich pred­ odvolacie senáty vykonávať tie isté právo­ loženie predložilo námietkové oddelenie. moci ako inštancia, ktorá prijala napadnuté rozhodnutie. Je toho názoru, že sa teda musí vykonať nové preskúmanie toho istého typu vecných otázok, ktoré sú im predložené. Ich (sui generis, kvázi súdna) úloha pri posudzo­ vaní veci samej v konaniach, ktoré pred nimi prebiehajú — ktorá sa odlišuje od čisto právneho preskúmania zo strany Súdu p r v é h o s t u p ň a a S ú d n e h o dvora —, potvrdzuje tento názor. Článok 76 ods. 1 odkazuje, pokiaľ ide o vyšetrovanie, na 56. Argumenty možno zhrnúť takto. akékoľvek konanie pred Úradom, a teda výslovne stanovuje, že odvolacie senáty pre­ skúmajú nové dôkazy. Len vtedy, ak sa vec dostane na Súd prvého stupňa, obmedzí sa odvolanie výslovne na právne otázky. Pre- kluzívne lehoty, ktoré stanoví Úrad, ako je uvedené v článku 42 ods. 3 a článku 61 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke Spoločen­ stva, nie sú na rozdiel od tých, ktoré sú stanovené v samotnom nariadení, preklu- zívne. Vykonávacie nariadenie sa ako norma 57. Pokiaľ ide o prvý súbor ustanovení, Úrad nižšej právnej sily nemôže od týchto ustano­ tvrdí, že s dôkazmi, ktoré boli predložené po vení odchýliť. prekluzívnej lehote („Ausschlussfrist") stano­ venej námietkovým oddelením, dôsledne zaobchádzal ako s neprípustnými pred odvo­ lacím senátom. Takýto postup vyplýva najmä s povahy akéhokoľvek odvolacieho konania, ako aj z už citovaných ustanovení a jeho platnosť je potvrdená dodatočnou zmenou pravidla 50 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 59. Pokiaľ ide o článok 74 ods. 2 nariadenia — aj keď sa táto zmena na túto vec neuplatní. o ochrannej známke Spoločenstva, Úrad Pojem „funkčná kontinuita" sa týka právo­ tvrdí, že odvolacie senáty nemôžu byť m o c i o d v o l a c í c h senátov, pokiaľ ide povinné prijať dôkazy predložené po pre­ o rozhodnutia, ktoré sa môžu prijať, avšak kluzívnej lehote, ktorú na ich predloženie

62. Oba tieto druhy lehôt sa vzťahujú na dva druhy podaní. Prvý sa týka predloženia vyhlásenia o námietke alebo odvolaní, a to podľa t o h o , o aký prípad ide, spolu s uvedením dôvodov, pre ktoré boli podané, a zaplatením zodpovedajúcich poplatkov. Druhý sa týka predloženia podporných dokumentov, pre ktoré sa rôznym spôsobom používajú pojmy „skutočnosti", „dôkazy", „argumenty", „pripomienky" a „pre­ 60. Kaul tvrdí, že v napadnutom rozsudku sa ukazujúce dokumenty". len poznamenáva, že nové dôkazy boli pred­ ložené v lehote, v ktorej bolo možné podať odvolanie, a že v dôsledku toho sa článok 74 ods. 2 nemôže uplatniť. Rozsah námietok je vymedzený v prvom štádiu konania, avšak predloženie dôkazov nie je v tomto štádiu obmedzené. Je možné, že sa až po roz­ 63. Musím zdôrazniť, že jednotlivé jazykové hodnutí námietkového konania zistí, že je verzie nariadenia o ochrannej známke Spo­ potrebné predložiť určité dôkazy. Nebolo by ločenstva a vykonávacieho nariadenia nie sú v záujme efektivity konania vyžadovať, aby sa príliš j e d n o t n é , o s o b i t n e pokiaľ ide všetky dôkazy predložili v skoršom štádiu len o „dôvody, dôkazy a... návrhy". Rozpory pre prípad, ak by mohli byť nevyhnutné. vyplývajú z Európskeho patentového doho-

I - 2230

ÚHVT/KAUL

voru, ktorého znenie článku 114 sa prevzalo 66. V napadnutom rozsudku sa odkazuje na do článku 74 nariadenia o ochrannej známke „skutkové okolnosti" a na „novy opis skut­ v anglickom, francúzskom a nemeckom kového stavu". V bode 25 Súd prvého stupňa jazyku. vysvetľuje, že to, čo považuje za „skutoč­ nosti", pozostáva z čestného vyhlásenia a predmetného zoznamu. V bode 32 a nasl. popieram, že by došlo k akejkoľvek zmene v právnom základe námietok.

70. Článok 8 ods. 2 písm. c) uvádza, že na t e n t o účel „staršie o c h r a n n é známky" zahŕňajú — okrem tých, ktoré sú už zapísané na relevantnom území [článok 8 ods. 2 písm. a)] alebo pre ktoré sa zápis požaduje [článok 8 ods. 2 písm. b)] — tie, ktoré majú nárok na ochranu, avšak nie z dôvodu, že sú zapísané, ale pretože sú „všeobecne známe" v zmysle článku 6a Parížskeho dohovoru.

72. Je teda otázkou, či Súd prvého stupňa správne rozhodol, že odvolací senát mal prijať argument a podporné dôkazy týkajúce sa dôvodov námietok, keď tento dôvod bol formulovaný v lehote troch mesiacov stano­ 71. Keďže v tejto veci je staršou ochrannou venej v článku 42 nariadenia o ochrannej známkou, na ktorej sú založené námietky, známke Spoločenstva, avšak a r g u m e n t zapísaná ochranná známka, nemôže byť a dôkazy neboli predložené v lehotách, ktoré článok 8 ods. 2 písm. c) relevantný. Pre­ stanovilo námietkové oddelenie v súlade ukazovať, že zapísaná ochranná známka je s článkom 42 ods. 3 a článkom 43 ods. 1. rovnako „všeobecne známa", je zbytočné. Účelom predloženia čestného vyhlásenia a zoznamu zákazníkov zo strany Kaul teda nemohlo byť dovolávanie sa tohto ustanove­ 30 — Pozri napríklad rozsudky z 11. novembra 1997, SABEL, C-251/95, Zb. s. I-6191, body 22 až 24; z 29. septembra 1998, nia. Skôr sa snažil, ako je potvrdené v bo­ Canon, C-39/97, Zb. s. I-5507, body 16 až 18, a z 22. júna de 33 a nasl. jeho žaloby, ktorú podal na Súd 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C-342/97, Zb. s. I-3819, body 18 až 20. Tieto veci sa tykajú článku 4 ods. 1 písm. b) prvého stupňa, oprieť o judikatúru, podľa prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ktorej sa pravdepodobnosť zámeny musí ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. posúdiť globálne, s prihliadnutím na všetky 17/001, s. 92), avšak znenie a výklad tohto ustanovenia sú v zásade rovnaké ako v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia relevantné skutočnosti, a pravdepodobnosť o ochrannej známke Spoločenstva.

75. Tým, že je Úradu povolené nezohľadniť skutočnosti alebo dôkazy (pod ktoré, ako 31 — Ako to uznal Súd prvého stupňa v bode 57 svojho rozsudku MFE Marienfelde/ÚHVT (HIPOVITON), už citovaný som uviedla, zahrnujem tiež argumenty na v poznámke pod čiarou 18. podporu predtým upresneného dôvodu 32 — Článok 43 ods. 1 a článok 61 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva. Je potrebné pripomenúť, že použitie námietok alebo odvolania), ktoré nie sú výrazu „pripomienky" a „argumenty" v relevantných častiach predložené včas, článok 74 ods. 2 mu tiež právnych predpisov nie je v jednotlivých jazykových verziách jednotné, a teda sa zdá ťažké formálne odlišovať medzi týmito zjavne a nevyhnutne umožňuje, aby ich výrazmi.

I - 2233

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-29/05 P

80. Sledovaným prístupom, ktorý v podstate vyplýva z rozsudku Henkel/ÚHVT — LHS 33 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 15.

I - 2234

ÚHVT/KAUL

Keďže sa tak neurobilo, odvolací senát ich nie nahradiť. Z odôvodnenia č. 7 nariadenia je povinný zohľadniť. V skutočnosti ide Úrad č. 1041/2005 , ktorým bol zavedený nový zjavne ešte ďalej a tvrdí, že odvolací senát pododsek, však vyvodzujem, že zámerom dokonca nemohol tieto skutočnosti zohľad­ Komisie bolo objasniť obsah a rámec exi­ niť. stujúcich pravidiel, pokiaľ ide o právne následky rôznych procesných nezrovnalostí, a nie zmeniť tieto pravidlá. Jeho chápanie situácie podľa nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva sa teda zdá byť v súlade s chápaním Úradu.

I - 2235

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-29/05 P

potvrdilo alebo vyvrátilo jeden alebo druhý malo alebo teraz má dosiahnuť. Počas tohto názor (a to isté platilo — v rozhodnej dobe určovania bude niekedy možné v závislosti —, pokiaľ ide o vykonávacie nariadenie). Oba od pravidiel a podmienok predmetného názory sú založené na výklade systému konania preskúmať dôkaz alebo argument, nariadenia. ktorý sa z akéhokoľvek dôvodu nezohľadnil pri prijímaní pôvodného rozhodnutia.

I - 2236

ÚHVT/KAUL

v terminológii medzi jazykovými verziami. 94. V prvom štádiu by mal orgán vykonáva­ Osobitne z lehoty dvoch mesiacov od júci preskúmanie (v prejednávanej veci dátumu doručenia napadnutého rozhodnutia odvolací senát) preskúmať všetky aspekty sa zdá byť zjavné, že sa tým nezamýšľa spôsobu alebo podmienok, za akých bolo opätovné preskúmanie vo svetle zmenených pôvodné rozhodnutie prijaté, ktoré mohli okolností. Tiež sa nezdá, že by sa zamýšľalo urobiť toto rozhodnutie vadným. Tieto poskytnúť možnosť predložiť nové dôkazy aspekty sa môžu týkať dôvodov odvolania alebo nové argumenty, pokiaľ orgán prvej (ktoré sa musia predložiť v lehote štyroch inštancie je toho názoru, že predložené mesiacov od doručenia napadnutého roz­ dôkazy alebo argumenty neboli dostatočné. hodnutia v súlade s článkom 59 nariadenia Takáto možnosť by sa mala poskytnúť pred o ochrannej známke Spoločenstva) týmto samotným orgánom na základe povin­ a akejkoľvek ďalšej skutočnosti predloženej nosti Úradu vyzvať na predloženie pripomie­ na podporu týchto dôvodov (v rôznych nok vždy, keď to bude v prvej inštancii lehotách stanovených odvolacím senátom nevyhnutné. 37 v súlade s článkom 61 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva a relevantnými ustanoveniami vykonáva­ cieho nariadenia).

92. Navyše sa zdá, že v akomkoľvek odvola­ com konaní uvedeného typu, musia byť tieto dve štádia oddelené, ale že druhé štádium — 95. V druhom štádiu — ak sa v prvom štádiu v ktorom sa určuje, aké rozhodnutie sa malo dospeje k záveru, že rozhodnutie, ktoré je prijať alebo sa má teraz prijať, — nenastane, predmetom preskúmania, sa musí úplne a teda by nemalo prebehnúť, pokiaľ sa alebo čiastočne zrušiť, — je potrebné pre­ nepreukážu dôvody na čiastočné alebo úplné skúmať skutočnosti (ktoré môžu zahŕňať zrušenie pôvodného rozhodnutia. nové skutočnosti), ktoré sú relevantné pre správne rozhodnutie, ktoré sa má potom prijať.

97. Môžu však byť rovnako relevantné pre by sa námietkovému oddeleniu predložila prvé štádium, napríklad ak sa tvrdí, že včas, toto oddelenie by ju muselo zohľadniť. skutočnosť predložená v prvostupňovom Ak by sa tomu istému oddeleniu predložila, konaní bola bezdôvodne vylúčená ale oneskorene, toto oddelenie by podľa z preskúmania alebo bola nesprávne posú­ článku 74 ods. 2 nariadenia o ochrannej dená. známke Spoločenstva disponovalo voľnou úvahou, či ju zohľadní alebo nezohľadní. Rovnakú mieru voľnej úvahy by podľa môjho názoru mal aj odvolací senát, ak, a v rozsahu, v akom, ako prvý zistil dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia (ktoré mohli spo­ čívať napríklad v skutočnosti, že námietkové 98. V prípade neexistencie takejto spojitosti oddelenie malo uplatniť svoju voľnú úvahu medzi novými skutočnosťami, dôkazmi skôr v prospech než v neprospech). a argumentmi a medzi tvrdením, že pôvodné rozhodnutie je postihnuté vadou vyplývajú­ cou zo spôsobu alebo z podmienok, za akých bolo prijaté, sa preskúmania takýchto sku­ točností, dôkazov a argumentov musí správne obmedziť na prípadné druhé štá­ dium preskúmania odvolania. 38

101. Ak však táto skutočnosť nebola vôbec predložená námietkovému oddeleniu, nevi­ dím žiaden dôvod, prečo by ju odvolací senát 99. V prístupe Súdu prvého stupňa v bo­ musel zohľadniť v prvom štádiu preskúmania doch 29 a 30 napadnutého rozsudku sa odvolania, pokiaľ by rovnako nemala vplyv nerozlišuje medzi dvomi štádiami odvola­ na dôvod zrušenia napadnutého rozhodnu­ cieho konania, tak ako už bolo popísané. tia, to znamená na dôvod zrušenia vyplýva­ T o t e d a podľa m ô j h o n á z o r u vedie júci zo spôsobu a podmienok, za ktorých sa k nesprávnemu výsledku v tejto veci. pôvodne rozhodnutie prijalo. V napadnutom rozsudku ani v napadnutom rozhodnutí nič nenasvedčuje tomu, že by tomu tak v tomto prípade bolo.

106. Ak by takto konal významný počet namietateľov, pravdepodobný výsledok by bol dvojaký. Na jednej strane by sa samotné 103. Tento prístup účinne mení povahu odvolacie komory ocitli v situácii, že by sa odvolacieho konania na novy návrh alebo zaoberali značným množstvom otázok, ktoré námietku, pre ktoré nie je skoršie rozhodnu­ mali byť, avšak neboli, posúdené najskôr tie prekážkou. Zdá sa, že je rovnako námietkovým oddelením. Na druhej strane v rozpore s požiadavkami efektívnosti kona­ by sa samotné námietkové oddelenia ocitli nia. v situáciách, že by mali veľmi často roz­ hodovať o otázkach, ktoré nie sú dostatočne podstatné pre akýkoľvek vážny dôvod námie­ tok, prijímali by svoje rozhodnutia na základe skutočností, ktoré nie sú dostatočne relevantné, a tieto rozhodnutia by boli pri odvolaniach zrušené. 104. Dotknutý prístup by znamenal, že lehoty stanovené v nariadení o ochrannej známke Spoločenstva alebo na jeho základe na predloženie dôkazov a argumentov na podporu pôvodného návrhu alebo námietok v podstate nemajú záväzný účinok. 107. Takáto situácia sa nezdá byť zlučiteľná so spôsobom, akým bol úrad zriadený a usporiadaný, aby sa zaoberal námietkami a odvolaniami. Z toho vyvodzujem, že pred­ met každej námietky majú posúdiť najskôr a predovšetkým — a pokiaľ možno konečne — námietkové oddelenia. 40 105. Namietateľ, ktorý si je vedomý toho, že konečnou lehotou na predloženie všetkých dôkazov a argumentov je v skutočnosti lehota na predloženie písomného vyhlásenia s uvedením dôvodov odvolania (a že v každom prípade ochranná známka, proti 108. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené ktorej podáva námietky, sa nezapíše dovtedy, úvahy som toho názoru, že Súd prvého kým sa o t o m t o odvolaní nerozhodne s konečnou platnosťou), nemá žiadnu moti­ váciu na to, aby sa na svoj prípad pripravil 40 — Rovnaké úvahy sa samozrejme uplatnia, pokiaľ ide a predložil všetky skutočnosti v prvej inštan­ o skúmanie prihlášok a konaní o výmaz.

111. Nepopieram ani pojem „funkčná konti­ nuita" v rámci úradu medzi orgánmi prvej inštancie a odvolacími senátmi. Táto konti­ nuita však podľa môjho názoru nemôže vyžadovať, aby odvolací senát zohľadnil skutočnosť, ku ktorej nemusel prihliadať orgán prvej inštancie, pretože nebola tomuto 109. Nemyslím si však, že môj názor je orgánu predložená včas. Naopak, ak „konti­ úplne v rozpore s judikatúrou, na ktorej Súd nuita" má nejaký význam, tak ním musí prvého stupňa založil tento záver. istotne byť súdržnosť pri uplatnení rovna­ kých pravidiel. Je totiž potrebné poznamenať, že existuje určitý stupeň funkčnej kontinuity medzi Súdom prvého stupňa a Súdnym dvorom v odvolacom konaní, ktorá má mnoho spoločné s funkčnou kontinuitou v rámci Úradu, avšak ktorá sa určite nikdy nevykladala tak, že Súdny dvor musí zohľad­ niť skutočnosti, ktoré neboli predložené 110. Nespochybňujem napríklad názor, že Súdu prvého stupňa včas, aby zrušil roz­ úlohou odvolacieho senátu je určiť, či nové sudok tohto naposledy uvedeného súdu. rozhodnutie, ktoré má rovnaký výrok možno zákonne prijať vo svetle všetkých relevant­ ných právnych a skutkových okolností, ktoré účastníci konania uviedli buď v prvej inštan­ cii, alebo pri odvolaní. Zastávam jednoducho názor, že táto úloha prichádza do úvahy len v druhom štádiu, teda akonáhle sa preukáže, že pôvodné rozhodnutie bolo postihnuté 112. Existencia funkčnej kontinuity medzi vadou vyplývajúcou zo spôsobu alebo pod­ orgánom prvej inštancie a odvolacím sen­ mienok jeho prijatia. Ak sú takéto skutkové átom spolu s voľnou úvahou zverenou a právne okolnosti pre pôvodné rozhodnutie článkom 74 ods. 2 nariadenia o ochrannej relevantné, ale neboli v konaní vedúcom známke Spoločenstva musí podľa môjho k jeho prijatiu predložené včas, tak odvolací názoru umožniť odvolaciemu senátu zohľad­ senát disponuje voľnou úvahou, či ich niť skutočnosti za okolností, o aké ide v tejto zohľadní v súlade s článkom 74 ods. 2 veci, avšak nemôže od neho vyžadovať, aby

118. V zásade zostáva otázkou, či odvolací 115. Ak orgán prvej inštancie neposkytne senát správne využil svoju voľnú úvahu podľa dostatočnú možnosť predložiť nové argu­ článku 74 ods. 2 nariadenia o ochrannej menty alebo dôkazy v súlade s týmito známke Spoločenstva, keď zamietol zohľad­ niť túto skutočnosť. 43 Ani Súdnemu dvoru

41 — Článok 38 ods. 3 a článok 41 ods. 2. 42 — Článok 43 ods. 1 a článok 56 ods. 1. 43 — Pozri body 73 až 78 a 116 vyššie.

I - 2241

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-29/05 P

— a zrejme ani Súdu prvého stupňa — nebol O trovách v tomto ohľade predložený žiaden argument. Bez ohľadu na to, či sa táto otázka musí ešte vyriešiť, niekoľko ostatných žalobných dôvo­ 119. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho dov, ktoré predložil Kaul, sa však vôbec poriadku účastník konania, ktorý vo veci nepreskúmalo. Stav konania teda neumož­ nemal úspech, je povinný nahradiť trovy ňuje, aby Súdny dvor sám vydal konečný konania, ak to bolo v tomto zmysle navr­

rozsudok

a Úrad to ani nepožaduje. Vec by hnuté. Úrad požadoval náhradu trov konania sa teda mala vrátiť Súdu prvého stupňa na a dôvody, ktoré uviedol Kaul v odvolacom nové rozhodnutie. konaní, by podľa môjho názoru nemali mať úspech. Existujú však ešte dôležité otázky, ktoré má vyriešiť Súd prvého stupňa, a o týchto trovách konania by sa teda malo rozhodnúť neskôr.

Návrh