C-36/05

KOMISIA/ŠPANIELSKO

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 29. júna 2006 1

1. V tejto žalobe podanej Komisiou proti ide o nájom a vypožičiavanie. 4 Osobitne Španielsku podľa článku 226 ES Komisia požaduje, aby členské štáty ustanovili právo navrhuje, aby bolo určené, že Španielsko na nájom a vypožičiavanie pre určité skupiny nesprávne prebralo články 1 a 5 smernice nositeľov práv. Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (ďalej len „smernica“) 2.

3. Siedme odôvodnenie smernice stanovuje:

Smernica

— výrobcovi prvého záznamu filmu vo vzťahu k originálu a rozmnoženinám 5. Článok 1 ods. 2 definuje pojem „nájom“ jeho filmu. Na účely tejto smernice ako „sprístupnenie na použitie na časovo pojem ,film* predstavuje kinematogra­ obmedzené obdobie na účely priameho alebo fické alebo audiovizuálne dielo, alebo nepriameho hospodárskeho alebo obchod­ pohyblivé obrazy, či už sú sprevádzané ného prospechu“. Článok 1 ods. 3 definuje zvukom alebo nie.“ pojem „požičiavanie“ ako „sprístupnenie na použitie na časovo obmedzené obdobie, nie však na účely priameho alebo nepriameho hospodárskeho alebo obchodného prospe­ chu, ak sa uskutočňuje prostredníctvom verejnosti prístupných zariadení“.

7. Článok 5 v rozsahu, aký je relevantný v prejednávanej veci, stanovuje:

6. Článok 2 ods. 1 stanovuje:

„Výhradné právo udeľovať súhlas alebo „1. Členské štáty môžu ustanoviť, pokiaľ ide zakázať nájom a vypožičiavanie prislúcha: o verejné vypožičiavanie, výnimky z výhradného práva podľa článku 1 za predpokladu, že aspoň autori dostanú odmenu za takéto vypožičiavanie. Členské štáty môžu voľne určiť výšku tejto odmeny tak, aby zodpovedala ich kultúrnopolitickým — autorovi vo vzťahu k originálu záujmom. a rozmnoženine jeho diela,

— výkonnému umelcovi vo vzťahu k záznamom jeho výkonu, …

I - 10316

11. Článok 19 ods. 1 stanovuje, že právo na rozširovanie zahrnuje vypožičiavanie. …

I - 10317

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-36/05

Posúdenie

15. Komisia tvrdí, že článok 5 ods. 3 smer­ nice umožňuje členským štátom oslobodiť 16. Komisia tvrdí, že aj keď článok 5 ods. 3 len „určité kategórie“ zariadení od platenia smernice ponecháva členským štátom na

I - 10318

KOMISIA/ŠPANIELSKO

účel vymedzenia kategórie zariadení oslobo­ zriadení, ktoré by inak spadali do pôsobnosti dených od povinnosti platiť odmeny široký článku 5 ods. 1. priestor pre voľnú úvahu, neumožňuje im oslobodiť od tejto povinnosti všetky alebo takmer všetky zariadenia. „Výnimka“ uplat­ niteľná na všetky alebo takmer všetky zariadenia, na ktoré sa vzťahuje povinnosť platiť odmeny podľa článku 5 ods. 1, sa stáva všeobecným pravidlom. Okrem toho na takúto výnimku by nebolo možné pozerať tak, že sa uplatní len na „určité kategórie zariadení“ 5. Článok 5 ods. 3 musí byť, ako 18. Ako Komisia správne poznamenáva, výnimka, vykladaný reštriktívne. Pokiaľ by jedným z hlavných cieľov smernice je zabez­ členské štáty mohli oslobodiť všetky alebo pečiť primeraný príjem za tvorivú činnosť takmer všetky zariadenia, ktoré by za iných autorov. 6 V súlade s týmto cieľom požaduje okolností boli povinné platiť odmenu, povin­ článok 5 ods. 1, aby autori boli odmeňovaní nosť uvedená v článku 5 ods. 1 by stratila aj za vypožičiavanie svojich diel, pokiaľ zmysel. členský štát stanoví výnimku z ich výlučného práva udeliť súhlas alebo zakázať takéto vypožičiavanie. Aj keď je teda článok 5 ods. 1 opísaný ako výnimka, v skutočnosti toto ustanovenie odráža hlavnú požiadavku celej smernice, teda, aby autori boli odme­ ňovaní v súlade s článkami 1 a 2 smernice.

23. Španielsko po prvé tvrdí, že Komisia nepreukázala, že oslobodenie stanovené v článku 37 ods. 2 LPI má za následok 21. Súdny dvor však už objasnil, že článok 5 narušenie hospodárskej súťaže na vnútor­ ods. 3 sa vykladá reštriktívne, a uviedol, že nom trhu. Vo svojej Správe z roku 2002 „pokiaľ okolnosti prevládajúce v dotknutom o práve na verejné vypožičiavanie členskom štáte neumožňujú uskutočniť platné rozlíšenie medzi kategóriami zaria­ dení, je namieste uložiť všetkým dotknutým 10 — Rozsudok Komisia/Belgicko, už citovaný vyššie v poznámke pod čiarou 5, bod 20. 11 — Je pravdou, že Španielsko vo svojej duplike tvrdí (bez toho aby uviedlo dôkazy), že súkromné spoločnosti často zakladajú verejné knižnice na vypožičiavanie, a nič nebráni tomu, aby 8 - V tomto poradí „certain categories“, „bepaalde categorieën“, organizácie, ktoré sú vlastníkmi týchto zariadení, odmeňovali „visse kategorier“, „certaines catégories“, „bestimmte Katego­ autorov, ktorí žiadajú o zaplatenie. Vo svojej duplike však rien“, „ορισμένες κατηγορίες“, „alcune categorie“, „determina­ ďalej uvádza, že v Španielsku súkromné iniciatívy neprispeli das categorias“ and „determinadas categorías“. nejakým veľkým rozsahom k vytvoreniu zariadení všeobec­ 9 - Pozri bod 17, návrhov generálneho advokáta F. G. Jacobsa ného záujmu, ktoré by boli otvorené pre verejnosť, a že túto prednesené vo veci Italittica, C-144/91, Zb. s. I-3653. medzeru tak museli zaplniť verejné orgány.

I - 10320

KOMISIA/ŠPANIELSKO

25. Okrem toho sa javí, že Španielsko pred­ pokladá, že povinnosť odmeny môže byť 24. Súhlasím s Komisiou, že na účel pre­ z určitých dôvodov vylúčená, pokiaľ by sa ukázania údajného porušenia, nie je povinná preukázalo, že autorom už boli vyplatené preukázať, že oslobodenie stanovené dostatočné príjmy a že nedostatok odmeny v článku 37 ods. 2 LPI buď zbavuje autorov im nebráni pokračovať v tvorivej činnosti. primeraného príjmu, alebo narušuje hospo­ Tento argument je však založený na nepo­ dársku súťaž na vnútornom trhu. Konanie chopení povahy a cieľa práva na verejné o nesplnení povinnosti je založené na vypožičiavanie. Aj keď je pravdou, že auto­ objektívnom zistení, že členský štát si rom sa vyplatili príjmy z ich práv na nesplnil svoje povinnosti. 13 Nevyžaduje sa rozmnožovanie a rozširovania rozmnožením, preukázanie, že došlo ku skutočnej škode. tento príjem však nezahrnuje knihy, ktoré Povinnosť platiť odmenu stanovenú článkom boli vypožičané, ale knihy, ktoré boli pre­ 5 ods. 1 sa uplatní vždy, bez ohľadu na to, či dané. 15 Je samozrejme pravdou, že nie je to v danom prípade nevyhnutné, alebo nie, každý, kto si vypožičiava knihy z verejnej na ten účel, aby sa autorom zaručili „prime­ knižnice (alebo ten, kto si ich na mieste rané príjmy“, a bez ohľadu na osobitné účinky na hospodársku súťaž, ktoré by mohli

14 — Pozri body 46 a 47 mojich návrhov vo veciach C-53/05 a C-61/05, Komisia/Portugalsko, prednesené 4. apríla 2006, pre vysvetlenie možného dopadu neexistencie právnej úpravy 12 — Správa z 12. septembra 2002 Rade, Európskemu parlamentu práva na verejné vypožičiavanie na vnútorný trh. a Hospodárskemu a sociálnemu výboru o práve na verejné 15 — Ako príklad používam knihy: právo na vypožičiavanie sa vypožičiavanie v Európskej únii, KOM(2002) 502 môže samozrejme vzťahovať aj na zvukové záznamy v konečnom znení, bod 5.1. a videozáznamy, ktoré sú záznamami vystúpení alebo 13 — Pozri napríklad rozsudok zo 14. novembra 2002, C-140/00, rozmnoženinami filmov alebo iných audiovizuálnych diel Komisia/Spojené kráľovstvo, Zb. s. I-10379, bod 34 a v ňom (aj keď videozáznamy sa pravdepodobne častejšie prenají­ citovaná judikatúra. majú než požičiavajú).

26. Po druhé Španielsko tvrdí, že Komisia nepochopila rozsah pôsobnosti oslobodenia stanoveného v článku 37 ods. 2 LPI, ktorý sa netýka toho, či je vypožičiavanie ziskové, alebo nie, ale toho, či zariadenie vypožičia­ 28. Nakoniec Španielsko odkazuje na vyhlá­ vania patrí medzi neziskovú kultúrnu, senie Komisie v jej správe z roku 2002, 17 že vedeckú alebo vzdelávaciu organizáciu všeo­ „článok 5 odráža kompromis nájdený becného záujmu. Španielsko tvrdí, že je v danom čase medzi potrebami vnútorného možné, že niektoré zariadenia nie sú oslobo­ trhu na jednej strane a zohľadnením roz­ dené od povinnosti platiť odmenu, a že je dielnych tradícií členských štátov v tejto možné, aby súkromná zisková organizácia oblasti na strane druhej“. Z toho podľa vlastnila neziskové zariadenie vypožičiavania. názoru Španielska vyplýva, že oslobodenia povolené článkom 5 ods. 3 sú široké tak, ako je to potrebné na udržanie alebo zlepšenie kultúrnej tradície. Široká voľnosť členských štátov im umožňuje priznať len veľmi obmedzenú alebo symbolickú odmenu alebo dokonca im nepriznať vôbec žiadnu odmenu. Španielsko totiž poznamenáva, že Komisia vo svojej správe z roku 2002 uviedla, že „článok 5 za určitých podmienok umožňuje člen­ ským štátom, aby nahradili výhradné práva 27. Znovu súhlasím s názorom Komisie, že právom na odmenu alebo nestanovili žiadnu existencia povinnosti odmeňovať by nemala odmenu“ 18. Španielsko tvrdí, že závisieť od právnej formy, ktorú si vypoži­ v prejednávanej veci má uskutočnenie kul­ túrnych cieľov prednosť pred cieľom smeru­ júcim k zabezpečeniu zodpovedajúceho 16 — Pozri podrobnejšie bod 44 dôvodovej správy k pôvodnému príjmu autorom. Španielsky zákonodarca návrhu smernice Rady o nájomnom práve, výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami z 24. januára 1991, KOM(90) 586 v konečnom znení, uvedený v bode 46 mojich návrhov vo veci Komisia/­ Portugalsko, už citovanej vyššie v poznámke pod čiarou 14. Pozri tiež Správu Komisie z roku 2002, už citovanú 17 — Už citovaná v poznámke pod čiarou 12, bod 3.3. v poznámke pod čiarou 12, bod 2. 18 — Tamže.

29. Podľa môjho názoru by však povinnosť odmeňovať autorov uložená prvou vetou článku 5 ods. 1 smernice stratila zmysel, ak 31. Pokiaľ ide o odkaz na správu Komisie by členské štáty mohli podľa druhej vety z roku 2002, podľa ktorej sú členské štáty stanoviť nulovú odmenu. Druhá veta článku oprávnené, aby „dokonca... nestanovili 5 ods. 1 umožňuje členským štátom zmeniť žiadnu odmenu“, z kontextu tohto vyhlásenia výšku odmeny požadovanej prvou vetou, jasne vyplýva, že sa uplatňuje práve na „aby zodpovedala“ ich kultúrnopolitickým oprávnenie priznané členským štátom na záujmom. To im však neumožňuje stanoviť základe článku 5 ods. 3 „oslobodiť od „nulovú“ odmenu. Z pojmu „odmena“ platenia odmeny určité kategórie zariadení“. vyplýva, že platby, ktoré sú autorovi vypla­ Takto oslobodené kategórie zariadení tené, musia primerane kompenzovať ich nebudú (podľa definície) platiť žiadnu tvorivé úsilie. odmenu. Otázkou v danej veci však je, ako sa má výnimka stanovená článkom 5 ods. 3 vykladať. Nerozumiem preto, akým spôso­ bom vyhlásenie Komisie v jej správe z roku 2002 podporuje argument Španielska. Navyše je potrebné vykladať ho v súvislosti s poznámkami Komisie k článku 5 ods. 3 v bode 3.4 správy.19 V každom prípade aj za predpokladu, že by vyhlásenie Komisie mohlo ozrejmiť otázku, ktorá je predmetom tejto veci pred Súdnym dvorom, išlo by len o vyjadrenie spôsobu, akým by sa podľa 30. Podobne, ak by členské štáty mohli názoru Komisie mohlo toto ustanovenie stanoviť nulovú odmenu pre všetky kategórie vykladať. Vyjadrenie ako také, nie je pre zariadení vypožičiavania, nemalo by zmysel Súdny dvor záväzné. stanoviť v článku 5 ods. 3, že môžu oslobodiť len „určité“ kategórie zariadení od povinnosti platiť odmenu. Aj keď článok 5 ods. 3 ponecháva členským štátom široký priestor 19 — „Kým článok 5 zveruje členským štátom značnú flexibilitu pri stanovení výnimky z výhradného práva, pokiaľ ide pre voľnú úvahu, táto voľná úvaha sa týka o vypožičiavanie, odmena musí byť poskytnutá aspoň autorom. Členské štáty môžu stanoviť výšku odmeny, ktorá stanovenia kategórií zariadení, ktoré majú ale musí zodpovedať základným cieľom smernice a ochrany byť oslobodené. Ako už bolo uvedené vyššie, autorských práv vo všeobecnosti. Členské štáty môžu oslobodiť určité, ale nie všetky zariadenia, v zmysle článku tieto kategórie nemôžu v skutočnosti 5 ods. 3, od platenia odmeny.“

I - 10324