← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·14.9.2006

C-40/05

ECLI:EU:C:2006:571

Potvrdzuje
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62005CC0040

LYYSKI

N Á V R H Y GENERÁLNEJ A D V O K Á T K Y

C H R I S T I N E STIX-HACKL p r e d n e s e n é 14. s e p t e m b r a 2006 1

I — Úvod II — O vnútroštátnej právnej úprave týka­ júcej sa vzdelávania učiteľov vo všeobec­ nosti a osobitne o programe školenia učiteľov SÄL

1. Tromi prejudiciálnymi otázkami, ktoré Överklagandenämnd för Högskolan (Švéd­ sko) (komisia pre sťažnosti vo veciach A — Zákon o vzdelávaní vyššieho vzdelávania) predložila rozhodnu­ tím z 1. februára 2005, sa v podstate pýta, či skutočnosť, že účasť na zvláštnom programe školenia učiteľov („särskild lärautbildning", ďalej len „program SÄL"), ktorého cieľom je 3. Ustanovenia týkajúce sa podmienok, krátkodobo odpovedať na potrebu učiteľov ktoré treba splniť na účely zamestnania sa vo Švédsku, je spojená s podmienkou, že ako učiteľ vo verejných školských zariade­ uchádzač je zamestnaný vo švédskom škol­ niach, sú upravené zákonom o vzdelávaní skom zariadení, je zlučiteľná s právom Spo­ č. 1100 z roku 1985 (Skollag, ďalej len „zákon ločenstva a predovšetkým s článkom 12 ES. o vzdelávaní").

4. Podľa kapitoly 2 § 4 prvého a druhého odseku zákona o vzdelávaní sa za kvalifiko­ 2. Podstata tejto veci spočíva v spore, ktorý vanú na zamestnanie na dobu neurčitú ako Kaj Lyyski inicioval proti univerzite Umeå učiteľ v školskom alebo predškolskom zaria­ z d ô v o d u , že m u o d o p r e l a prístup dení alebo ako animátor v centrách voľného k vzdelávaniu v dôsledku skutočnosti, že času v systéme verejného školstva považuje nebol zamestnaný v švédskom školskom každá osoba, ktorá je buď držiteľom švéd­ zariadení. skeho diplomu o ukončení učiteľského vzde­ lania alebo pedagogického vzdelania na prácu s deťmi a s mladými ľuďmi (alebo ak 1 — Jazyk prednesu: nemčina. disponuje zodpovedajúcou kvalifikáciou

I - 101

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-40/05

z predchádzajúceho obdobia), alebo obdržala B — Program SÄL potvrdenie o kvalifikácii zo strany Högsko­ leverk (úrad vyššieho vzdelávania) podľa § 4a a 4b tohto zákona.

8. Ako uviedol vnútroštátny súd a švédska 5. Tieto ustanovenia stanovujú vydanie vláda, vo Švédsku bude existovať v budúcich potvrdenia o kvalifikácii v prípade ekviva­ rokoch stále významnejšia potreba ďalších lentného vzdelania n a d o b u d n u t é h o učiteľov v dôsledku silného nárastu počtu v zahraničí. žiakov a početných odchodov do dôchodku. Vo Švédsku predovšetkým chýbajú študenti spĺňajúci potrebné podmienky z hľadiska vysokoškolského štúdia a najmä v oblasti matematiky, prírodných vied a techniky. Vzhľadom na to, že počet absolventov týchto štúdií sa v tomto štádiu riadnou vzdelávacou cestou nezvyšuje dostatočným spôsobom, 6. Podľa kapitoly 2 § 4 druhého odseku švédska vláda prijala zvláštny spôsob školenia zákona o vzdelávaní však každá osoba, ktorá učiteľov, v dôsledku ktorého má počet nedisponuje vyššie opísanou kvalifikáciou, kvalifikovaných učiteľov v nasledujúcich môže byt' tiež zamestnaná na neurčitú dobu rokoch v krátkom čase vzrásť. Švédsky za osobitných podmienok, ak nie je dosta­ parlament uvoľnil osobitné rozpočtové pro­ točný počet kvalifikovaných uchádzačov, ak striedky pre program SÄL, ktorý predpo­ má rovnocennú odbornú kvalifikáciu na kladá posilnenú spoluprácu medzi komunál­ dotknuté vyučovacie predmety a ak existujú nymi zamestnávateľmi a univerzitnými inšti­ dôvody umožňujúce predpokladať, že uchá­ túciami pre vzdelávanie učiteľov. dzač je spôsobilý vyučovať.

7. Osoby, ktoré nespĺňajú podmienky na to, aby mohli byť zamestnané na dobu neurčitú na základe kapitoly 2 § 4 prvého a druhého 9. Program SÄL je upravený nariadením odseku zákona o vzdelávaní, môžu pracovať č. 740 z roku 2001, ktoré sa týka zvláštneho ako učitelia na dobu určitú vo verejnom školenia učiteľov (om särskilda lärarutbild­ vzdelávacom zariadení. Ako potvrdila na ningar, ďalej len „nariadenie SÄL"). Uvede­ pojednávaní švédska vláda, pre tento typ ným nariadením ukladá švédska vláda týmto záväzku na dobu určitú neexistuje žiadna univerzitám a vyšším vzdelávacím centrám minimálna požiadavka. povinnosť vzdelávať učiteľov, ktorí nedispo-

I - 102

LYYSKI

nujú požadovanou kvalifikáciou, aby mohli diplom učiteľa v súlade s § 6 prvým odsekom byť zamestnaní na neurčitú dobu niektorým nariadenia SÄL, alebo získať kvalifikáciu na švédskym školským zariadením. vyučovanie iného predmetu podľa § 6 dru­ hého odseku tohto nariadenia. Podobné vedomosti nadobudnuté vo Švédsku alebo v zahraničí zodpovedajú vyššiemu vzdelaniu.

10. Na jednej strane, podľa § 6 prvého odseku nariadenia SÄL sa zvláštneho škole­ nia učiteľov môžu zúčastniť osoby, ktoré nespĺňajú podmienky na to, aby mohli byť zamestnané na neurčitú dobu v zmysle kapitoly 2 § 4 prvého a druhého odseku 13. Podľa § 9 nariadenia SÄL sa prijatie na zákona o vzdelávaní. Tieto osoby musia školenie vyššími školami musí uskutočniť spínať podmienky vychádzajúce z ich pred­ v období od 1. novembra 2001 do 31. decem­ chádzajúceho vyššieho vzdelania alebo ich bra 2005. odbornej skúsenosti, musia predložiť učiteľ­ ský diplom týkajúci sa vzdelania v ich pred­ mete alebo predmetoch, na ktorých sa zakladá ich vzdelanie, a tiež musia byť zamestnané ako učitelia v školskom zaria­ dení, kde sa môže uskutočniť praktická časť školenia. 14. Podľa § 10 nariadenia SÄL sa školenia musia uskutočňovať aspoň na polovičný úväzok a musia skončiť najneskôr 31. decem­ bra 2006. Celkové trvanie školenia študenta nesmie presiahnuť tri semestre a školením možno nadobudnúť najviac 60 bodov. Keďže, 11. Na druhej strane, podľa § 6 druhého ako vyplýva z vysvetlenia švédskej vlády na odseku nariadenia SÄL aj uchádzač, ktorý pojednávaní, učiteľský diplom zodpovedá vo splnil podmienky pre zamestnanie na neur­ všeobecnosti aspoň 140 bodom, iba uchá­ čitú dobu uvedené v kapitole 2 § 4 prvého dzači, ktorí majú predchádzajúce vysoko­ a druhého odseku zákona o vzdelávaní, sa školské vzdelanie a/alebo odbornú skúsenosť môže zúčastniť zvláštneho školenia, ak mu zodpovedajúcu aspoň 80 bodov, sa môžu takéto školenie umožní kvalifikáciu na programu SÄL zúčastniť. vyučovanie jedného alebo viacerých dopln­ kových predmetov alebo odborov.

12. Okrem iného, podľa § 7 nariadenia SÄL 15. Zvláštne školenia učiteľov sú upravené každý uchádzač musí mať absolvované individuálne pre každého uchádzača, pričom dostatočné vyššie vzdelanie, aby získal zohľadňujú jeho predchádzajúce vzdelanie,

I - 103

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-40/05

jeho odborné skúsenosti a kvalifikáciu, III — Skutkový stav, konanie a pré­ o ktorú sa uchádza. judiciable otázky

18. Pán Lyyski, švédsky štátny príslušník, podal svoju prihlášku na univerzitu Umeå s cieľom od zimného semestra roku 2004 navštevovať školenie v rámci programu SÄL, odbor ručné spracovanie dreva a kovov, 16. Podľa údajov predložených švédskou s hodnotou od 40 do 60 bodov. Vo svojej vládou pozostáva zvláštne školenie učiteľa prihláške uviedol, že počas tohto školenia v zásade z teoretickej časti a z praktickej medzi rokmi 2004 a 2006 bude zastávať časti, pričom praktickú časť treba odlišovať miesto učiteľa vyššieho stupňa (v spoločnom od vyučovacej činnosti, ktorú učiteľ vykonáva režime povinnej školskej dochádzky) na (na čiastočný úväzok) v škole, v ktorej je švédskom gymnáziu v Åbo, vo Fínsku. zamestnaný. Vo všeobecnosti je zvláštne Univerzita Umeå rozhodnutím napadnutým školenie učiteľa organizované v rámci v rámci konania vo veci samej rozhodla, že spolupráce medzi vysokými ško­ pán Lyyski neodôvodnil kvalifikáciu požado- lami, komunálnymi školami a učiteľom. vanú na navštevovanie tohto školenia, pre- Obce a/alebo zamestnávatelia garantujú tože nebol zamestnaný vo švédskom škol- počas obdobia školenia zamestnanie aspoň skom zariadení. Uvedené rozhodnutie, ktoré na polovičný úväzok v škole a štúdium sa univerzita prijala na základe výkladu naria- kombinuje s prácou a/alebo stážou. Vzťah denia SÄL, malo za následok, že pánovi medzi teoretickými a praktickými časťami Lyyskimu bol o d m i e t n u t ý prístup zvláštneho školenia učiteľa a ich obsah závisí k zvláštnemu školeniu učiteľa. najmä od každého uchádzača a z tohto pohľadu Komisia vyhlásila — bez toho, aby to bolo spochybnené —, že ide hlavne o diaľkové vzdelávanie, ktoré vyžaduje krátku fyzickú prítomnosť.

19. Pán Lyyski podal na vnútroštátny súd žalobu proti rozhodnutiu o zamietnutí vyda­ nom univerzitou a domáhal sa, že má byť uznaný za spínajúceho podmienky pre prija­ tie na toto školenie.

17. Podľa informácií švédskej vlády uchá­ dzač prijatý na zvláštne školenie učiteľa nemá nárok na zamestnanie na neurčitú 20. Univerzita Umeå svoje rozhodnutie odô- dobu ako učiteľ, aj keď v praxi sa obyčajne vodňuje pred vnútroštátnym súdom pre­ prijme do služobného pomeru v zariadení, dovšetkým hlavným cieľom programu SÄL, v ktorom už vykonával svoju prácu. ktorý je vysvetlený v § 3 nariadenia SÄL,

I - 104

LYYSKI

konkrétne odstranit' v krátkom čase nedo­ ľov vo Švédsku v k r á t k o m čase, statok kvalifikovaných učiteľov vo švédskych vyžadovalo zamestnanie uchádzača vo školských zariadeniach. Podľa univerzity švédskom školskom zariadení? Môže jedine osoby zamestnané v niektorom švéd­ byť takáto požiadavka považovaná za skom školskom zariadení, v ktorom sa tiež odôvodnenú a primeranú? môže uskutočniť praktická časť ich školenia, môžu mať prístup k školeniu SÄL.

2. Je pre odpoveď na prvú otázku rele­ v a n t n á s k u t o č n o s ť , že u c h á d z a č o školenie, ktorý je z a m e s t n a n ý v školskom zariadení v inom členskom 21. Vnútroštátny súd sa odvoláva na člán­ štáte ako Švédsku, je švédskym štátnym ky 12 ES a 149 ods. 1 ES a dodáva, že školenie príslušníkom alebo štátnym príslušní­ v prejednávanej veci treba považovať za kom iného členského štátu? „profesijné vzdelávanie" v zmysle relevantnej judikatury Súdneho dvora týkajúcej sa voľ­ ného pohybu osôb. Vo svetle tejto judikatury by mohla byť podmienka zamestnania na švédskej škole na účely prijatia na školenie učiteľa, ktorú požadovala univerzita Umeå, považovaná za obmedzenie voľného pohybu 3. Je pre odpoveď na prvú otázku rele­ osôb. v a n t n á s k u t o č n o s ť , že ide s k ô r o program školenia učiteľov s obmedzenou dobou trvania ako o trvalejší program školenia?"

22. Za týchto podmienok vnútroštátny súd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súd­ nemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: IV — Odpoveď na otázky

23. Svojimi tromi otázkami, ktoré preskú­ m a m s p o l o č n e , sa v n ú t r o š t á t n y súd „1. Odporuje právu Spoločenstva, najmä v podstate pýta, či program školenia učiteľov, jeho článku 12 ES to, aby sa pri akým je program SÄL, do ktorého možno posudzovaní kvalifikácie uchádzača prijať iba učiteľov zamestnaných v školskom o školenie učiteľov, určeného na odstrá­ zariadení daného členského štátu, je zluči­ nenie nedostatku kvalifikovaných učite­ teľný so zásadou Spoločenstva spočívajúcou

I - 105

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-40/05

v zákaze diskriminácie na základe člán­ mu môžu byť užitočné v konaní vo veci ku 12 ES, pričom v spore vo veci samej ide samej, bez ohľadu na skutočnosti, na ktoré sa o štátneho príslušníka tohto istého členského vnútroštátny súd vo svojej otázke odvoláva. 3 štátu, ktorý je zamestnaný v školskom zaria­ dení iného členského štátu.

26. Podľa článku 12 ES „v rámci pôsobnosti tejto zmluvy a bez toho aby boli dotknuté jej osobitné ustanovenia", akákoľvek diskrimi­ nácia na základe štátnej príslušnosti je 24. Švédska a poľská vláda, ako aj Komisia zakázaná. V dôsledku toho, ako správne Európskych spoločenstiev predložili v tejto tvrdí Komisia, otázku súladu programu SÄL veci písomné vyjadrenie a treba zdôrazniť, že s právom Spoločenstva treba posúdiť pre­ tieto vlády sa domnievajú, že vyhradenie dovšetkým vo svetle osobitnej zásady zákazu prístupu k programu SÄL pre učiteľov, ktorí diskriminácie v oblasti voľného pohybu sú už zamestnaní vo švédskom školskom pracovníkov, tak, ako to ustanovuje člá­ zariadení je zlučiteľné s právom Spoločen­ nok 39 ods. 2 ES a upresňuje nariadenie stva, zatiaľ čo Komisia tvrdí, že táto pod­ č. 1612/68. 4 mienka prístupu predstavuje diskrimináciu v rozpore s článkami 12 ES a 39 ES, ako aj s článkom 7 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 1612/68 2 .

27. V dôsledku toho treba v prvej fáze preskúmať, či prístup k programu školenia učiteľa, akým je program SÄL v prejednávanej veci, spadá do osobnej a vecnej pôsobnosti zásady zákazu diskrimi­ 25. Na úvod treba upresniť, že skutočnosť, nácie v oblasti voľného pohybu pracovníkov že vnútroštátny súd formuloval prejudiciálnu s t a n o v e n e j v č l á n k u 39 o d s . 2 ES otázku, odvolávajúc sa na niektoré ustano­ venia práva Spoločenstva, nebráni Súdnemu dvoru podať vnútroštátnemu súdu všetky 3 — Pozri najmä rozsudky z 12. decembra 1990, SARPP, C-241/89, aspekty výkladu práva Spoločenstva, ktoré Zb. s. I-4695, bod 8, a zo 7. septembra 2004, Trojani, C-456/02, Zb. s. I-7573, bod 38. 4 — Pozri najmä rozsudky z 30. mája 1989, Komisia/Grécko, 305/87, Zb. s. 1461, body 12 a 13; z 23. februára 1994, Scholz, C-419/92, Zb. s. I-505, bod 6; z 23. marca 2004, Collins, 2 — Nariadenie Rady z 15. októbra 1968 o slobode pohybu C-138/02, Zb. s. I-2703, bod 55; zo 16. decembra 2004, My, pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, s. 2; Mim. C-293/03, Zb. s. I-12013, bod 33, a z 15. septembra 2005, vyd. 05/001, s. 15). Ioannidis, C-258/04, Zb. s. I-8275, bod 37.

I - 106

LYYSKI

a v nariadení č. 1612/68. Ďalej treba prípadne 30. V prejednávanej veci však nejde preskúmať, či existuje zakázaná diskriminá­ o výlučne internú situáciu. Pán Lyyski totiž cia. využíva svoje právo na voľný pohyb ako pracovník, pretože ako švédsky štátny prís­ lušník prijal zamestnanie učiteľa vo fínskom školskom zariadení. Ako viackrát pripome­ nul Súdny dvor, každý štátny príslušník Spoločenstva, ktorý bez ohľadu na miesto svojho pobytu a svoju štátnu príslušnosť využíva právo na voľný pohyb pracovníkov a ktorý vykonával alebo vykonáva zárobkovú A — O uplatniteľnosti zásady zákazu diskri­ činnosť v inom členskom štáte, spadá do minácie v oblasti voľného pohybu pracovní­ pôsobnosti ustanovení týkajúcich sa voľného kov pohybu pracovníkov. 6

28. Predovšetkým treba preskúmať, či usta­ novenia týkajúce sa voľného pohybu zamest­ nancov sú použiteľné ratione personae v prípade, akým je prípad pána Lyyskiho, ktorý, ako vyplýva zo spisu a nie je spo­ chybnené, je zamestnaný v členskom štáte, ale žiada o prijatie na školenie v členskom štáte svojho pôvodu.

31. V dôsledku toho, hoci sa pán Lyyski voči švédskym orgánom ako švédsky štátny prís­ lušník dovoláva ustanovení týkajúcich sa 29. Z ustálenej judikatury vyplýva, že usta­ voľného pohybu s cieľom získať prístup novenia Zmluvy ES v oblasti voľného k programu SÄL, táto skutočnosť nemá pohybu, ako aj opatrenia na ich vykonanie nijaký vplyv na uplatniteľnosť týchto ustano­ nemožno uplatniť na činnosti, ktoré nemajú vení. Údajné nevýhody a/alebo rozdiely žiadnu súvislosť so skutkovými okolnosťami, v zaobchádzaní totiž pochádzajú práve zo na ktorých sa zakladá právo Spoločenstva skutočnosti, že vyššie menovaný prijal a ktorých všetky relevantné znaky sa sústre­ zamestnanie v škole iného členského štátu. 7 ďujú v rámci tohto členského štátu. 5 Z tohto pohľadu sa osoba, akou je pán Lyyski,

5 — Rozsudky z 28. januára 1992, Steen, C-332/90, Zb. s. I-341, 6 — Pozri najmä rozsudky Scholz, už citovaný v poznámke pod bod 9; zo 16. januára 1997, USSL n° 47 di Biella, C-134/95, Zb. čiarou 4, bod 9, a z 26. januára 1999, Terhoeve, C-18/95, Zb. s. I-195, bod 19; z 5. júna 1997, Uecker a Jacquet, C-64/96 s. I-345, bod 27. a C-65/96, Zb. s. I-3171, bod 16, a z 2. júla 1998, Kapasakalis 7 — Pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Terhoeve, už citovaný a i., C-225/95C-227/95, Zb. s. I-4239, bod 22; v tom istom v poznámke pod čiarou 6, bod 26; z 11. júla 2002, D'Hoop, zmysle rozsudok z 20. marca 2001, Fahmi a Esmoris Cerdeiro- C-224/98, Zb. s. I-6191, body 30 a 31, a z 12. júla 2005, -Pinedo Amado, C-33/99, Zb. s. I-2415, bod 38. Schempp, C-403/03, Zb. s. I-6421, bod 24.

I - 107

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-40/05

nachádza v situácii porovnateľnej so situá­ tvrdila, že dotknutý program predstavuje ciou každej inej osoby, ktorá môže požívať jednoduché doplnkové profesijné vzdeláva­ práva a slobody zaručené Zmluvou. nie alebo zdokonaľovanie a nie profesijné vzdelávanie, ktorého podmienky prístupu podľa judikatury podliehajú právu Spoločen­ stva.

32. Ako Súdny dvor v tomto zmysle už uviedol, právo na voľný pohyb by nemohlo byť plne účinné, ak by mohol byť štátnemu príslušníkovi členského štátu odopretý výkon takejto možnosti z dôvodu, že v jeho štáte 35. Z tohto pohľadu treba predovšetkým p ô v o d u existujú n e v ý h o d y s t a n o v e n é pripomenúť, že podľa judikatury Súdneho v právnej úprave, čo osobitne platí v oblasti dvora akákoľvek forma vzdelávania, ktorá vzdelávania. 8 pripravuje na kvalifikáciu pre určitú profesiu, remeslo alebo špecifické zamestnanie, alebo ktorá poskytuje zvláštnu spôsobilosť pre výkon takejto profesie, remesla alebo zamest­ nania, spadá pod profesijné vzdelávanie. 9 Ako opakovane uviedol Súdny dvor, treba konštatovať, že univerzitné a/alebo vyššie štúdiá vo všeobecnosti zodpovedajú týmto 33. V dôsledku toho treba konštatovať, že podmienkam. 10 osoba, ktorá sa nachádza v situácii ako pán Lyyski, sa v zásade môže domáhať ustanovení týkajúcich sa voľného pohybu pracovníkov a najmä zásady zákazu diskri­ minácie.

36. Ako vysvetlila Komisia, pojem profesijné vzdelávanie je ponímaný široko a zahŕňa univerzitné štúdiá nielen v prípade, ak pripravujú na kvalifikáciu pre špeciálne 34. Preto treba preskúmať, či prístup zamestnanie, ale aj v prípade, kedy tieto k programu SÄL spadá do pôsobnosti štúdiá poskytujú zvláštnu spôsobilosť, kon­ ratione materiae zásady zákazu diskriminá­ krétne keď študent potrebuje nadobudnuté cie stanovenej v článku 39 ods. 2 ES a nariadenia č. 1612/68, čo švédska a poľská vláda popierajú. Poľská vláda predovšetkým 9 — Pozri najmä rozsudky z 13. februára 1985, Gravier, 293/83, Zb. s. 593, bod 25; z 2. februára 1988, Blaizot a i., 24/86, Zb. s. 379, bod 15, ako aj z 1. júla 2004, Komisia/Belgicko, C-65/03, Zb. s. I-6427, bod 25. 10 — Pozri rozsudky Blaizot a i., už citovaný v poznámke pod 8 — Pozri v tomto zmysle najmä rozsudky D'Hoop, už citovaný čiarou 9, bod 20; z 27. septembra 1988, Komisia/Belgicko, v poznámke pod čiarou 7, body 31 a 32, a z 31. marca 1993, 42/87, Zb. s. 5445, body 7 a 8, a zo 7. júla 2005, Komisia/ Kraus, C-19/92, Zb. s. I-1663, body 15 a 16. Rakúsko, C-147/03, Zb. s. I-5969, bod 33.

I - 108

LYYSKI

vedomosti na výkon profesie, remesla alebo v žiadnom prípade nejde o študijný cyklus zamestnania, hoci nadobudnutie takýchto zameraný iba na prehĺbenie všeobecných vedomostí nie je pre uvedený výkon stano­ znalostí. vené právnymi, vykonávacími alebo správ­ nymi predpismi. 11

37. Súdny dvor však odlíšil od formy pro­ fesijného vzdelávania „určité špeciálne štu­ 40. Naopak, na jednej strane je jeho cieľom dijné cykly, ktoré sa svojou vlastnou povahou zaistiť vhodnú kvalifikáciu učiteľom, ktorí zameriavajú na osoby želajúce si skôr pre­ predtým nespĺňali podmienky potrebné na hĺbiť svoje všeobecné znalosti ako sa pripra­ výkon zamestnania učiteľa na dobu neurčitú viť na profesijnú kariéru". 12 vo verejnom školskom systéme, teda umož­ niť im získať diplom učiteľa. Na druhej strane je jeho cieľom umožniť učiteľom, ktorí už majú kvalifikáciu požadovanú na zamestna­ nie na neurčitú dobu, vyučovať doplnkové predmety. Účelom programu SÄL je teda poskytnúť kvalifikáciu a/alebo zvláštnu spô­ sobilosť na účely výkonu určitej profesie, remesla alebo zamestnania. 38. Vo svetle tejto judikatury sa domnievam, že treba konštatovať, že program SÄL splna podmienky profesijného vzdelávania.

39. Tak ako sa program SÄL javí podľa 41. Skutočnosť, že prístup k programu SÄL dokumentov v spise a vyhlásení účastníkov už vyžaduje určitú osobitnú kvalifikáciu konania — osobitne švédskej vlády 13 —, — teda diplom vyššieho vzdelania a/alebo odborné skúsenosti s hodnotou aspoň 80 bo­ dov alebo už existujúcu kvalifikáciu na prijatie do zamestnania na neurčitú dobu 11 — Rozsudky Blaizot a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 9 bod 19, a z 21. júna 1988, Brown, 197/86, Zb. s. 3205, bod 10 — a že z tohto hľadiska predstavuje konti­ 12 — Pozri rozsudky Blaizot a i., už citovaný v poznámke pod nuálne profesijné vzdelávanie, nemení nič na čiarou 9, bod 20, a Brown, už citovaný v poznámke pod čiarou 11, bod 10. tom, že jeho cieľom je poskytnúť kvalifikácie 13 — Pozri body 8 až 17 vyššie. a/alebo spôsobilosti potrebné na získanie

I - 109

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-40/05

kvalifikovanejšieho, odlišného alebo špeciali­ B — O uplatnení zásady zákazu diskriminá­ zovanejšieho zamestnania a že z tohto hľa­ cie podľa článku 12 ES diska má uvedený program povahu profesij­ ného vzdelávania.

44. Ak by aj pán Lyyski nemal byť považo­ vaný za pracovníka v zmysle článku 39 ES 42. Pokiaľ ide o pojem profesijné vzdeláva­ a/alebo nariadenia č. 1612/68 — o čom nie, robiť rozdiel medzi počiatočným vzde­ v konečnom dôsledku bude musieť roz­ lávaním a kontinuálnym alebo stálym vzde­ hodnúť vnútroštátny súd na základe kon­ lávaním tak, ako to navrhuje najmä poľská krétnych okolností prejednávaného prí­ v l á d a , by b o l o n i e l e n ž e n á r o č n é padu 1 6—, subsidíame by sa podľa môjho z hľadiska konkrétneho organizovanie jedno­ názoru mohol na účely prístupu k programu tlivých študijných cyklov a viedlo by SÄL určite ako občan Únie domáhať člán­ k neoprávnenému zúženiu tohto pojmu ku 12 ES, ktorý v rámci pôsobnosti Zmluvy práva Spoločenstva, 14 ale tiež by malo za zakazuje akúkoľvek diskrimináciu vykoná­ následok vytvorenie nerovností pri uplatňo­ vanú na základe štátnej príslušnosti. vaní Zmluvy medzi členskými štátmi vzhľa­ dom na skutočnosť, že medzi nimi existujú významné rozdiely, pokiaľ ide o organizáciu vyššieho vzdelávania vo v š e o b e c n o s t i a profesijného vzdelávania osobitne. 15

45. Pokiaľ ide o posúdenie rozsahu pôsob­ nosti Zmluvy v zmysle článku 12 ES, podľa ustálenej judikatury sa tento článok má 43. V dôsledku toho sa domnievam, že vykladať v spojení s ustanoveniami Zmluvy prístup k programu profesijného vzdelávania, o občianstve Únie. Poslaním štatútu občana akým je program SÄL, spadá do pôsobnosti Únie je totiž byť základným štatútom štát­ zásady zákazu diskriminácie v oblasti prí­ nych príslušníkov členských štátov, ktorý stupu k profesijnému vzdelávaniu, ktorú umožňuje tým z nich, ktorí sa nachádzajú stanovuje článok 39 ods. 2 ES a nariadenie v rovnakej situácii, aby sa s nimi bez ohľadu č. 1612/68. na ich štátnu príslušnosť a bez toho, aby boli dotknuté výnimky výslovne stanovené v tejto

14 — Pozri rozsudok z 11. júla 1991, Spojené kráľovstvo a i./ Komisia, C-51/89, C-90/89 a C-94/89, Zb. s. I-2757, bod 31. 15 — Pozri v tomto zmysle rozsudok Blaizot a i., už citovaný 16 — Pozri najmä rozsudok z 26. februára 1992, Raulin, C-357/89, v poznámke pod čiarou 9, bod 18. Zb. s. I-1027, bod 13.

I - 110

LYYSKI

súvislosti, z právneho hľadiska zaobchádzalo stanovené v článku 18 ES nemohlo byť plne rovnako. účinné, zvlášť za predpokladu, že údajné nevýhody alebo rozdiely v zaobchádzaní sú 19 spojené s výkonom tohto práva.

46. Z ustálenej judikatury vyplýva, že rozsah pôsobnosti práva Spoločenstva sa vzťahuje najmä na situácie súvisiace s výkonom základných slobôd zaručených Zmluvou a s výkonom slobody pohybu a pobytu na C — O existencii zakázanej diskriminácie území členských štátov, teda slobôd prizna­ ných článkom 18 ES. 18

49. Po zistení, že v prípade, o aký ide vo veci samej, sa uplatňuje zásada zákazu diskrimi­ 47. Pán Lyyski v každom prípade využíva nácie ustanovená v článku 39 ods. 2 ES právo slobody pohybu a pobytu na území a v nariadení č. 1612/68 alebo v člán­ členských štátov v rámci výkonu svojej ku 12 ES, treba ďalej preskúmať, či skutočne učiteľskej profesie vo Fínsku. existuje zakázaná diskriminácia.

48. Okrem iného, ako vyplýva z mojich vysvetlení týkajúcich sa uplatnenia ustano­ 50. V tejto súvislosti treba predovšetkým vení o voľnom pohybe pracovníkov, pán pripomenúť, že podľa ustálenej judikatury Lyyski sa tiež môže domáhať voči členskému zásada rovnosti zaobchádzania zakazuje nie­ štátu svojho pôvodu práva na rovnaké len zjavnú diskrimináciu založenú na štátnej z a o b c h á d z a n i e z p r á v n e h o hľadiska príslušnosti, ale aj všetky skryté formy — v p r e j e d n á v a n e j veci v súvislosti diskriminácie, ktoré pri uplatnení ďalších s prístupom k profesijnému vzdelávaniu — rozlišovacích kritérií v skutočnosti vedú 20 z dôvodu, že inak by právo slobody pohybu k tomu istému výsledku.

17 — Pozri najmä rozsudky z 20. septembra 2001, Grzelczyk, 19 — Pozri najmä rozsudky D'Hoop, už citovaný v poznámke pod C-184/99, Zb. s. I-6193, body 30 a 31; z 2. októbra 2003, čiarou 7, body 30 až 32, a z 29. apríla 2004, Pusa, C-224/02, Garcia Avello, C-148/02, Zb. s. I-11613, body 22 a 23; Zb. s. 1-5763, body 18 a 19; pozri body 31 a 32 vyššie. z 15. marca 2005, Bidar, C-209/03, Zb. s. I-2119, bod 31, 20 — Pozri najmä rozsudky z 12. februára 1974, Sotgiu, 152/73, Zb. a Schempp, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 15. s. 153, bod 11; z 27. novembra 1997, Meints, C-57/96, Zb. 18 — Rozsudky Schempp, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, s. 1-6689, bod 44; z 26. júna 2001, Komisia/Taliansko, bod 18, Bidar, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 33, C-212/99, Zb. s. 1-4923, bod 24; Bidar, už citovaný Grzelczyk, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 33, v poznámke pod čiarou 7, bod 51, a Komisia/Rakúsko, už ako aj D'Hoop, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 29. citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 41.

I - 111

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-40/05

51. Na druhej strane však nejde o zakázanú práve môže byť jednoduchšie splnená vnú­ diskrimináciu založenú na štátnej prísluš­ troštátnymi príslušníkmi, konkrétnejšie vnú­ nosti, ak sa dotknutá požiadavka zakladá na troštátnymi príslušníkmi, ktorí nevyužili objektívnych úvahách, ktoré sú nezávislé na svoje práva na voľný pohyb. 22

štátnej príslušnosti a je primeraná legitím­ nemu cieľu sledovanému vnútroštátnym 21 právom.

54. Treba overiť, tak ako v klasických prípa­ doch založených na podmienke bydliska, či podmienka zamestnania vo švédskom škol­ skom zariadení môže byť jednoduchšie splnená vnútroštátnymi príslušníkmi, ktorí 52. V t e j t o p r e j e d n á v a n e j veci i d e nevyužili svoje právo na slobodu pohybu o podmienky, ktoré musí splniť uchádzač a ktorí neprijali zamestnanie učiteľa v inom o zamestnanie vo švédskom školskom zaria­ členskom štáte. Podľa môjho názoru však dení na to, aby bol prijatý do programu SÄL. nemožno na tomto základe vyvodiť unáhlený záver o existencii skrytej diskriminácie.

55. Prakticky totiž existuje skoro vždy riziko, 53. K otázke, či to predstavuje diskrimináciu že tieto kritériá budú ťažšie splniteľné založenú na štátnej príslušnosti, treba pre­ štátnymi príslušníkmi iného členského štátu, dovšetkým poznamenať, že vo svojej ustálenej predovšetkým ak ponuka vzdelávania alebo judikatuře Súdny dvor považuje za skrytú inej činnosti, na ktorú sa vzťahuje pôsobnosť diskrimináciu, ak existuje riziko znevýhod­ Zmluvy, je určená, resp. obmedzená na určitý nenia hlavne štátnych príslušníkov iných okruh osôb podľa kritérií, ktoré majú prinaj- členských štátov — alebo svojich vlastných menšom nepriamo lokálny vzťah štátnych príslušníkov, ktorí sa nachádzajú k členskému štátu — napríklad z dôvodu, v porovnateľnej situácii v dôsledku využitia že sa odvolávajú na určité inštitúcie existu­ práva na slobodu pohybu — z dôvodu, že júce v danom členskom štáte. požiadavka stanovená vo vnútroštátnom

22 — Pozri najmä rozsudky Clean Car Autoservice, už citovaný v poznámke pod čiarou 21, bod 29; Bidar, už citovaný 21 — Pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. januára 1998, Schöning- v poznámke pod čiarou 17, bod 43, Ioannidis, už citovaný -Kougebetopoulou, C-15/96, Zb. s. I-47, bod 21, a zo 7. mája v poznámke pod čiarou 4, bod 28, a Komisia/Rakúsko, už 1998, Clean Car Autoservice, C-350/96, Zb. s. I-2521, bod 31. citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 47.

I - 112

LYYSKI

56. Z á s a d a S p o l o č e n s t v a spočívajúca 58. Inými slovami, treba podrobnejšie pre­ v zákaze diskriminácie však nemôže mať skúmať, či údajná nevýhoda skutočne funkciu „odstraňovať" alebo vo všeobecnosti vyplýva „zo samotnej skutočnosti výkonu" spochybňovať požiadavky a podmienky sta­ práv na slobodný pohyb a/alebo zo samotnej novené vo vnútroštátnych ustanoveniach; skutočnosti inej štátnej príslušnosti alebo, naopak, treba všeobecným spôsobom zabez­ naopak, či je táto nevýhoda dôsledkom úvah, pečiť, „aby členské štáty neprijímali opatre­ ktoré sú objektívne a nezávislé od týchto nia, ktoré v skutočnosti vedú k menej okolností. priaznivému zaobchádzaniu s nadnárod­ n ý m i s i t u á c i a m i ako s čisto n á r o d ­ nými situáciami". 23

59. Z tohto pohľadu treba v prejednávanej veci konštatovať, že podľa informácií, kto­ rými disponuje Súdny dvor a ktoré som zhrnula vyššie, 26 švédska vláda reagovala na hrozbu nedostatku učiteľov vo švédskych školských zaradeniach tak, že zaviedla pro­ gram školenia učiteľov prostredníctvom pro­ gramu SÄL, ktorý umožňuje, aby učitelia 57. V dôsledku toho v prípadoch, akým je zamestnaní vo švédskych školských zariade­ prejednávaná vec, treba na účely konštato­ niach disponovali lepšou kvalifikáciou vania skrytej formy diskriminácie urobiť a následne aby počet kvalifikovaných učiteľov náročné rozlíšenie pri preskúmaní, či ide v krátkej dobe vzrástol. o právnu úpravu, ktorá sa iba javí byť neutrálna z hľadiska štátnej príslušnosti, ale v skutočnosti vykazuje protekcionistické črty v prospech svojich vlastných štátnych prí­ slušníkov, 2 4 alebo či ide o vo svojej podstate neutrálnu právnu úpravu, ktorá stanovuje rozlíšenie na základe objektívnych kritérií, a skutočnosť, že stanovené podmienky môžu byť jednoduchšie splnené vnútroštátnymi p r í s l u š n í k m i , je dôsledok vyplývajúci 60. Predovšetkým sa domnievam, že netreba z povahy veci alebo opatrenia, ktoré pochá­ spochybňovať zásadnú legitimitu tohto roz­ dza z legitímneho rozlíšenia. hodnutia, ktorou je dosiahnuť kvalifikáciu alebo špecializáciu spolupracovníka určitej inštitúcie, v prejednávanej veci učiteľov 23 — Pozri v rámci voľného pohybu tovarov návrhy, ktoré pred­ niesol generálny advokát Poiares Maduro 30. marca 2006 vo veci Alfa Vita Vassilopoulos a Carrefour Marinopoulos, C-158/04 a C-159/04 (rozsudok zo 14. septembra 2006, Zb. s. I-8135), bod 41. 25 — Pozri najmä znenie rozsudkov Komisia/Rakúsko, už citovaný 24 — Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny v poznámke pod čiarou 10, bod 44, a Pusa, už citovaný advokát Capotorti 27. mája 1981 vo veci Oebel, 155/80 v poznámke pod čiarou 19, bod 20. (rozsudok zo 14. júla 1981, Zb. s. 1993), bod 2. 26 — Pozri body 8 až 17.

I - 113

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-40/05

zamestnaných vo švédskych školských zaria­ 63. Preto sa domnievam, že podmienka deniach, prostredníctvom programu vzdelá­ sporného prístupu k programu SÄL sa vania. Takisto v zásade nič nebráni tomu, aby zakladá na objektívnych úvahách, ktoré švédska vláda prijala rozhodnutie bojovať vyplývajú zo samotnej povahy takého pro­ proti nedostatku kvalifikovaných učiteľov gramu školenia a ktoré nezávisia od štátnej najskôr prostredníctvom „interných" opa­ príslušnosti a štátna príslušnosť ani nie je ich trení, konkrétne opatrení, ktoré sa týkajú cieľom. najskôr výlučne učiteľov, ktorí sú už zamest­ naní vo švédskych školských zariadeniach.

64. K uvedenému treba dodať, že podľa ustálenej judikatury zásada zákazu diskrimi­ nácie vyžaduje, aby s porovnateľnými si­ tuáciami nebolo zaobchádzané odlišne a s rozdielnymi situáciami nebolo zaobchá­ dzané rovnakým spôsobom. 27 61. Preto sa domnievam, že podmienka, podľa ktorej záujemca o program SÄL musí byť zamestnaný vo švédskom školskom zariadení, zodpovedá povahe tohto legitím­ neho opatrenia.

65. V dôsledku toho právo na z právneho hľadiska rovnaké zaobchádzanie, ktoré je nezávislé od štátnej príslušnosti, implikuje, že záujemca sa nachádza v rovnakej situá- cii. 28

62. Existuje však aj objektívny vzťah medzi programom SÄL a touto podmienkou v tom zmysle, že tento program školenia sa usku­ točňuje v rámci spolupráce medzi niektorými 66. Ako som už vysvetlila, zamestnanie univerzitami a vysokými školami a určitými v švédskom školskom zariadení je kritérium švédskymi školskými zariadeniami, v ktorých vlastné programu vzdelávania, akým je SÄL, sa vykonáva praktická časť. Preto sú uvedené švédske školské zariadenia povinné zúčast­ ňovať sa na organizácii tohto programu školenia určeného individuálnym účastní­ 27 — Pozri najmä rozsudky zo 17. júla 1997, National Farmers' Union a i., C-354/95, Zb. s. I-4559, bod 61, a Garda Avello, kom a — tak pokiaľ ide o všeobecnú už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 31. organizáciu, ako aj o kontrolu praktickej 28 — Pozri najmä rozsudky Pusa, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 18, a Komisia/Rakúsko, už citovaný časti, — umožniť jeho realizáciu. v poznámke pod čiarou 10, bod 45.

I - 114

LYYSKI

vlastnosť, ktorá vyplýva zo samotnej povahy ohľadu na skutočnosť, či je štátny príslušník tohto programu. V dôsledku toho, pokiaľ ide iného členského štátu alebo či získal časť o prístup k tomuto programu, sa domnie­ svojho vzdelania v cudzine. vam, že situácia učiteľa, ktorý má zamestna­ nie vo švédskom školskom zariadení, nie je porovnateľná so situáciou učiteľa, ktorý túto podmienku nespĺňa. Na druhej strane, v porovnateľnej situácii z hľadiska prístupu k programu SÄL sa nachádzajú, ako to potvrdila švédska vláda, u c h á d z a č i o program SÄL, ktorí sú švédski štátni príslušníci alebo príslušníci iného členského 68. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy som štátu a/alebo uchádzači, ktorí majú alebo dospela k záveru, že program školenia nemajú cezhraničnú skúsenosť v tom zmysle, učiteľov, akým je program SÄL, do ktorého že sú zamestnaní vo švédskom školskom môžu byť prijatí iba učitelia zamestnaní zariadení. v školskom zariadení tohto členského štátu, nie je v rozpore s právom Spoločenstva, osobitne so zásadou zákazu diskriminácie s t a n o v e n o u v č l á n k u 39 o d s . 2 ES a nariadením č. 1612/68, ako aj člán­ kom 12 ES.

67. Ako vysvetlila švédska vláda bez toho, V — O trovách aby bola v tomto bode spochybnená, neexi­ stuje iné rozlíšenie podľa štátnej príslušnosti, priame alebo nepriame, z hľadiska prístupu k programu SÄL pre učiteľov, ktorí majú takéto zamestnanie, ani z hľadiska zamest­ nania na dobu určitú alebo neurčitú vo švédskom školskom zariadení. Preto učiteľ fínskej štátnej príslušnosti alebo vo všeobec­ 69. Trovy konania švédskej a poľskej vlády, nosti učiteľ, ktorý získa porovnateľné vzde­ ako aj Komisie, nemôžu byť nahradené. lanie v cudzine môže podľa kapitoly 2 § 4 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym prvého a druhého odseku zákona dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania o vzdelávaní získať zamestnanie na dobu vo veci samej incidenčný charakter a bolo určitú alebo neurčitú ako učiteľ vo švédskom začaté v súvislosti s prekážkou postupu školskom zariadení. Preto takýto učiteľ, v konaní pred v n ú t r o š t á t n y m súdom, zamestnaný vo švédskom školskom zaria­ o trovách konania rozhodne tento vnútro­ dení, môže byť prijatý do programu SÄL bez štátny súd.

I - 115

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-40/05

VI — Návrh

70. Navrhujem teda Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky odpovedal takto:

Skutočnosť, že prijatie do zvláštneho programu školenia učiteľov, akým je program SÄL (zvláštny program školenia učiteľov), ktorého cieľom je krátkodobo pokryť potrebu kvalifikovaných učiteľov v členskom štáte, môže byť vyhradené výlučne pre učiteľov, ktorí sú zamestnaní v školskom zariadení tohto členského štátu, nie je v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie, ktorá je stanovená v článku 12 ES a článku 39 ods. 2 ES a nariadením Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva.

I - 116

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-40/05 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik