C-53/05

4 — V kontexte práva ES autorské právo („droit d'auteur") zahŕňa výhradné práva priznané autorom, skladateľom, umelcom, atď., zatiaľ čo príbuzné práva („droits voisins") zahŕňajú obdobné práva priznané výkonným umelcom (hudobníkom, 2. Smernica bola prijatá okrem iného na hercom, atď.) a podnikatefom (vydavateľom, filmovým pro­ ducentom, atď.). V záujme stručnosti však namiesto smernicou základe článku 95 ES. Jej cieľom je odstrániť používaného a menej zrozumiteľného spojenia „autorské diela a predmety práv príbuzných autorskému právu" budem používať pojem „autorské diela", keďže v tomto prípade uvedené rozlišovanie nie je rozhodujúce. 5 — Prvé odôvodnenie smernice. 1 — Jazyk prednesú: angličtina. 6 — Toto nie veľmi vhodne zvolené slovo (v angličtine fixation), 2 — Vo veci C-53/05 sa namietané porušenie týka článku 5 s ktorým sa možno stretnúť v celej právnej úprave ES v spojení s článkom 1; vo veci C-61/05 sa namietané porušenie harmonizujúcej autorské práva (ako aj v medzinárodných týka článkov 2 a 4. dohovoroch), zjavne neznamená nič viac ako záznam. 3 — Ú. v. ES L 346, s. 61; Mim. vyd. 17/001, s. 120. 7 — Jedenáste odôvodnenie smernice.

I - 6217

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VECI C-53/05 A C-61/05

3. Smernica obsahuje nasledujúce odôvod­ [4] nájom a vypožičiavanie diel chránených nenia: autorským právom a predmetov ochrany chránených príbuznými právami zohráva čoraz významnejšiu úlohu predovšetkým pre autorov, výkonných umelcov a výrobcov fonogramov a filmov;...;

[keďže]

„[1] sú rozdiely v právnej ochrane poskyto­ vanej právnymi predpismi a praxou člen­ ských štátov autorským dielam a predmetom [7] autori a výkonní umelci potrebujú práv príbuzných autorskému právu, pokiaľ k výkonu svojej tvorivej činnosti primerané ide o nájom a vypožičiavanie; keďže tieto príjmy, ktoré sú základom pre ďalšiu tvorivú rozdiely sú zdrojom prekážok obchodu a umeleckú činnosť a investície potrebné a narušovania hospodárskej súťaže, čo bráni najmä na výrobu fonogramov a filmov sú dobudovaniu a riadnemu fungovaniu vnú­ mimoriadne vysoké a riskantné; keďže mož­ torného trhu; nosť zabezpečenia takéhoto príjmu a návratnosti takejto investície môžu byť efektívne realizované len pomocou primera­ nej právnej ochrany príslušných nositeľov práv;

[18] taktiež treba chrániť práva na verejné vypožičiavanie aspoň autorov, zavedením osobitných úprav...". — a u t o r o v i vo vzťahu k originálu a rozmnoženine jeho diela,

4. Článok 1 ods. 1 požaduje, aby členské — v ý k o n n é m u u m e l c o v i vo vzťahu štáty stanovili právo udeliť súhlas alebo k záznamom jeho výkonu, zakázať nájom a vypožičiavanie originálov a rozmnoženín diel chránených autorským právom.

— výrobcovi fonogramu vo vzťahu k jeho fonogramom a

5. Článok 1 ods. 2 definuje „nájom" ako „sprístupnenie na použitie na časovo obme­ dzené obdobie na účely priameho alebo nepriameho hospodárskeho alebo obchod­ ného prospechu". Článok 1 ods. 3 definuje — výrobcovi prvého záznamu filmu vo „požičiavanie" ako „sprístupnenie na použitie vzťahu k originálu a rozmnoženinám na časovo obmedzené obdobie, nie však na jeho filmu. Na účely tejto smernice účely priameho alebo nepriameho hospodár­ pojem ,film' predstavuje kinematogra­ skeho alebo obchodného prospechu, ak sa fické alebo audiovizuálne dielo, alebo uskutočňuje prostredníctvom verejnosti prí­ pohyblivé obrazy, či už sú sprevádzané stupných zariadení". zvukom alebo nie."

I - 6219

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VECI C-53/05 A C-61/05

I - 6220

KOMISIA/PORTUGALSKO

Príslušná vnútroštátna právna úprava 15. Článok 6 ods. 3 stanovuje:

12. Portugalsko uvedenú smernicu prebralo zákonným dekrétom č. 332/97 „Ustanovenia tohto článku nie sú uplatni¬ z 27. novembra 1997. teľné na verejné, školské a univerzitné kniž­ nice, múzeá, verejné archívy, verejné fondy a neziskové súkromné inštitúcie."

13. Článok 5 tohto dekrétu stanovuje:

16. Článok 7 ods. 2 priznáva nájomné a výpožičné práva:

Vec C-61/05: údajné porušenie článku 2

20. Podľa môjho názoru je žaloba Komisie v rozsahu, v akom namieta porušenie článku 2 smernice, dôvodná.

18. Komisia tvrdí, že účinkom článku 7 zákonného dekrétu č. 332/97 je, že výrobca prvého záznamu filmu nie je jediný opráv­ nený udeľovať súhlas alebo zakázať vypoži­ čiavanie rozmnoženín jeho filmu vrátane jeho záznamov vo forme videogramov alebo DVD záznamov; nemá teda výhradné právo takto konať, ako to vyžaduje článok 2 ods. 1 smernice. 8 21. Po prvé, hoci pripúšťam, že zoznam uvedený v článku 2 ods. 1 smernice nemusí byť nevyhnutne taxatívny, to ešte nezna­ mená, že členský štát môže do tohto zoznamu pridať akúkoľvek kategóriu nosite­ ľov práv. Ako Súdny dvor uviedol v rozsudku vo veci Warner-Brothers, 9právo zakázať 19. Portugalsko tvrdí, že zoznam uvedený vypožičiavanie videogramov je spôsobilé v článku 2 ods. 1 nie je taxatívny a vágna ovplyvniť obchod s videogramami v rámci definícia pojmu „film" obsiahnutá v tomto členského štátu, a tým nepriamo ovplyvniť ustanovení môže viesť k tomu, že výrobca obchod s týmito výrobkami v rámci Spolo­ prvého záznamu filmu môže byť výrobcom čenstva. Účelom smernice, ako zreteľne rozmnoženín tohto filmu a takisto môže vyplýva z jej odôvodnení, je odstrániť roz­ postúpiť práva k originálu alebo k roz- diely v právnej ochrane autorských diel, množeninám, alebo len k rozmnoženinám pokiaľ ide o nájom a vypožičiavanie s cieľom znižovať prekážky obchodu a narušenia hospodárskej súťaže. Tento účel by sa zjavne nepodarilo dosiahnuť v prípade, 8 — Komisia takisto poukazuje na definície pojmov „videogram" a ,,výrobca videogramu" uvedené v článku 176 ods. 3 portugalského zákona o autorskom práve a príbuzných právach. Nezdá sa však, že by toto ustanovenie bolo v predmetnej analýze prínosné. Preto nie je potrebné sa ním ďalej zaoberať. 9 — Rozsudok zo 17. mája 1988, 158/86, Zb. s. 2605, bod 10.

2 3 . Po d r u h é , pokiaľ ide o originál 22. Tento výklad je navyše v súlade so a rozmnoženiny filmu, článok 2 ods. 1 znením travaux préparatoires. Dôvodová výslovne priznáva výhradné právo dispono­ správa k prvému návrhu smernice 1 0 uvádza, vať s nájomným právom výrobcovi prvého že hoci článok 2 ods. 1 (ktorý prešiel záznamu filmu. V prípade, ak by bolo právo legislatívnym procesom v zásade bez zmien) disponovať s nájomným právom „zahŕňa všetky hlavné skupiny nositeľov práv, k videogramu priznané zároveň aj výrobcovi ktorých diela a predmety právnej ochrany sú tohto videogramu, právo výrobcu filmu by prenajímané alebo vypožičiavané", jeho zne­ zjavne nebolo výhradné. nie „nebráni členským štátom priznať náj­ omné a výpožičné právo aj ďalším skupinám nositeľov príbuzných práv, ako napr. nosite­ ľom práva na zhotovenie jednoduchých foto­ grafií" 11. Komisia však zároveň dodala, že keďže „takéto prípady nie sú, pokiaľ ide o nájom a vypožičiavanie, z ekonomického hľadiska príliš v ý z n a m n é , n e d o c h á d z a k ohrozeniu harmonizačného účinku" 1 2 . To však zjavne nie je prípad nájmu videogramov. 24. Po tretie, právo, ktoré Portugalsko priz­ Dôvodová správa vzhľadom na článok 2 nalo výrobcom videogramov, nepridáva ods. 1 takisto uvádza, 13 že „[obmedzené na k zoznamu uvedenému v článku 2 ods. 1 ,prvé záznamy'] by mali byť výrobcovia smernice len ďalšiu kategóriu nositeľov práv. Priznané práva skôr pretínajú, a teda aj ohrozujú osobitné výhradné práva uvedené v článku 2 ods. 1 smernice. 10 — Návrh smernice Rady o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami z 24. januára 1991, KOM(90) 586, konečné znenie. 11 — Body 2.1.3 a 2.1.4. 12 - Bod 2.1.4. REINBOTHE, J., a VON LEWINSKI, S.: The EC Directive on Rental and Lending Rights and on Piracy (1993) naznačuje, že zoznam uvedený v článku 2 ods. 1 je v podstate taxatívny, súčasne však uvádza, že „medzi Komisiou a členskými štátmi zjavne existuje všeobecná zhoda v tom, že účelom smernice vo vzťahu k existujúcim schémam verejného výpožičného práva nie je zrušiť existujúce práva určitých skupín nositeľov práv, osobitne vtedy, ak majú tieto prípady zanedbateľný ekonomický význam. Podľa toho preto existujúce príbuzné práva fotografov, vedeckých editorov a vydavateľov týkajúce sa vypožičiavania môžu naďalej zostať 25. Po štvrté, z o d ô v o d n e n í smernice zachované" (s. 50). (možno dodať, že v nich chýba, na rozdiel 13 — V bode 2.1.2.2. Pozri tiež REINBOTHE a VON LEWINSKI, c. d., poznámka pod čiarou 12, s. 48 až 50. od autorov, výkonných umelcov, výrobcov

28. Komisia tvrdí, že kedže článok 7 ods. 4 zákonného dekrétu č. 332/97 definuje „film" tak, že tento pojem zahŕňa aj videogramy, výrobca videogramov by na účely článku 5 ods. 2 zákonného dekrétu takisto mohol 26. Naopak, Súdny dvor vzal na vedomie spadať pod definíciu výrobcu filmov. Existujú „extrémnu jednoduchosť, s akou možno tak dve skupiny osôb, ktoré pod túto nahrávky rozmnožovať" 16. Hoci sa tento definíciu spadajú a ktoré môžu mať povin­

výrok

týka zvukových záznamov, možno ho nosť zaplatiť odmenu za nájom. To vedie uplatniť aj na videozáznamy. k zmätočnosti, ktorá bráni portugalským výkonným umelcom získať odmenu, na ktorú majú nárok — keďže nevedia, ktorý „výrobca" je povinný zaplatiť odmenu. Smer­ 14 — Takisto nie sú uvedené v článku 14 Dohody o obchodných nica je naopak jednoznačná: túto povinnosť aspektoch práv duševného vlastníctva, uvedenej v prílohe 1C Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie schválenej má len výrobca prvého záznamu filmu. v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o veci spadajúce do jeho pôsobnosti rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 — 1994) (Ú. v. ES L 336, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80) (ďalej len „Dohoda TRIPS") (nazvanom „Ochrana výkonných umelcov, výrobcov zvuko­ vých záznamov a rozhlasových a televíznych vysielateľov"), ani v smernici 2001/29/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230), ktorá vyžaduje, aby členské štáty priznali výhradné právo udeľovať súhlas alebo zakázať rozmnožovanie piatim kategóriám 29. Portugalsko v podstate odpovedá, že nositeľov práv — prvé štyri zodpovedajú kategóriám uvede­ ným v zozname v článku 2 ods. 1 smernice 92/100 a piata sa v prípade neexistencie dôkazov svedčiacich týka vysielacích organizácií. o opaku odmena patrí výrobcovi prvého 15 — Pozri tiež rozsudok z 28. apríla 1998, Metronome Musik, záznamu filmu. Akákoľvek prípadná nejas­ C-200/96, Zb. s. I-1953, najmä body 24 a 25. 16 — Rozsudok Metronome Musik, už citovaný v poznámke pod nosť je dôsledkom nielen portugalskej práv­ čiarou 15, bod 24. nej úpravy, ale takisto samotnej smernice.

31. Článok 4 bol prijatý s cieľom zabezpečiť, Vec C-53/05: údajné porušenie článku 5 aby autori [napríklad filmový režisér (pozri článok 2 ods. 2 smernice), autor románu, ktorý bol predlohou filmu, alebo skladateľ filmovej hudby] a výkonní umelci mali z nájomných práv priznaných im smernicou určitý prospech. Bez explicitného ustanove­ 33. Komisia tvrdí, že článok 5 ods. 3 smer­ nia by tomu tak v mnohých prípadoch nice umožňuje členským štátom oslobodiť nebolo, keďže autori a výkonní umelci často „určité kategórie" zariadení od povinnosti postupujú svoje práva na výrobcu filmu alebo platiť odmenu inak priznanú článkom 5 fonogramu; článok 2 ods. 4 smernice túto ods. 1 ako protiplnenie za výnimku skutočnosť berie na vedomie. Pri neexistencii z výhradného výpožičného práva priznaného odmeny za takéto postúpenie by nájomné článkom 1. Podľa článku 6 ods. 3 zákonného právo nemalo opodstatnenie. Keďže autori dekrétu č. 332/97 sa však táto výnimka a výkonní umelci majú vo všeobecnosti menšiu možnosť stanovenia zmluvných pra­ vidiel ako výrobcovia filmov a fonogramov, 17 — Dôvodová správa k návrhu, už citovaná v poznámke pod nie vždy dostali za postúpenie svojich práv čiarou 10, bod 3.1.1.

I - 6225

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VECI C-53/05 A C-61/05

36. Článok 5 ods. 3, ktorý členským štátom umožňuje oslobodiť „určité kategórie zaria­ dení" od platenia odmeny, stanovuje sku­ točnú výnimku z uvedenej požiadavky na platenie odmeny. Jeho rozsah má byť preto vykladaný restriktívne. Zo znenia článku 5 ods. 3 jasne vyplýva, že od tejto povinnosti môže byť oslobodený len určitý obmedzený počet kategórií zariadení 19 potenciálne pod­

18 — Pozri siedme odôvodnenie smernice uvedené v bode 3 vyššie. 34. Domnievam sa, že žaloba podaná Komi­ 19 — Je zjavné, že článok 5 ods. 3 bol zostavený s cieľom reflektovať záujmy dvoch členských štátov, ktoré mali v úmysle vyňať siou vo veci C-53/05 je dôvodná. Podľa knižnice vo vzdelávacích zariadeniach a verejné knižnice môjho názoru z účelu smernice, ako aj zo z povinnosti platenia odmeny za verejné vypožičanie: pozri REINBOTHE a VON LEWINSKI, c. d. v poznámke pod štruktúry a znenia článku 5 ods. 3 jedno­ čiarou 12, s. 82.

I - 6226

KOMISIA/PORTUGALSKO

liehajúcich povinnosti platiť odmenu podľa 39. Súhlasím s názorom Komisie v tom, že článku 5 ods. 1. Tak je tomu prinajmenšom výnimka z povinnosti, ktorá oslobodzuje v p r í p a d e h o l a n d s k é h o , francúzskeho, všetkých, ktorí by inak boli zaťažení touto nemeckého, talianskeho, portugalského povinnosťou, nie je výnimka, ale zrušenie a španielskeho znenia smernice. 20 tejto pôvodnej povinnosti. V predmetnej veci sa Portugalsko nepokúša poprieť, že rozsah ním stanovenej výnimky v k o n e č n o m dôsledku zahŕňa kategórie zariadení, ktoré by inak boli povinné platiť odmenu. Namies­ to toho predkladá niekoľko argumentov, ktoré podľa jeho názoru odôvodňujú takéto legislatívne rozhodnutie.

23 — Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel z 9. septembra 1886; Medzinárodný dohovor na ochranu 20 — V jednotlivých jazykoch „bepaalde categorieën", „certaines výkonných umelcov, výrobcov fonogramov a vysielacích catégories", „bestimmte Kategorien", „alcune categorie", organizácií z 26. októbra 1961; Zmluva WIPO o výkonoch „determinadas categorias" a „determinadas categorías". a zvukových záznamoch a Zmluva WIPO o autorskom práve, 21 — Pozri bod 17 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát obe z 20. decembra 1996, a Dohoda TRIPS, už citovaná Jacobs vo veci Italittica (rozsudok z 26. októbra 1995, v poznámke pod čiarou 14. C-144/94, Zb. s. 3653). 24 — Zelená správa zo 7. júna 1988 o autorskom práve a výzvach 22 — Rozsudok zo 16. októbra 2003, Komisia/Belgicko, C-433/02, technológií — otázky autorského práva vyžadujúce bez­ Zb. s. I-12191, bod 20. odkladné konanie [KOM(88) 172, konečné znenie].

I - 6227

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - E. SHARPSTON - VECI C-53/05 A C-61/05

44. V rozsahu, v akom sú tieto tvrdenia dôvodom obrany, v zmysle ktorého smernica 42. Preto sa zdá, že i keď v tom čase alebo jej článok 5 boli prijaté na nesprávnom neexistovala žiadna právna úprava na úrovni právnom základe alebo v rozpore so zásadou subsidiarity, nemožno tomuto dôvodu obrany vyhovieť. 30

25 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 10. 26 — Bod 4.4.4. Tieto návrhy sú zjavne z roku 1977 («Činnosť Spoločenstva v oblasti kultúry", Bulletin Európskych spolo­ 29 — Hoci v januári 1991 Svetová organizácia duševného vlastníc­ čenstiev, Príloha 6/77, bod 26) a 1978 (DIETZ, A.: Copyright tva už zjavne zahrnula výhradné výpožičné právo Law in the European Community, bod 233): pozri poznámku a dobrovoľné právo na verejné vypožičiavanie do svojho 19 ku kapitole 4 Zelenej správy, už citovanej v poznámke pod návrhu vzorových ustanovení v oblasti autorského práva, čiarou 24. ktoré boli vtedy predmetom diskusie: pozri dôvodovú správu 27 — Bod 4.4.10. k pôvodnému návrhu smernice, už citovanú v poznámke pod 28 — „Knihy a čítanie: kultúrna výzva pre Európu", 3. august 1989, čiarou 10. KOM(89) 258, konečné znenie, časť I.B.3. 30 — Pozri piaty odsek článku 230 ES.

I - 6228

KOMISIA/PORTUGALSKO

45. V každom prípade podľa môjho názoru Preto ak by bol upravený iba nájom a nie Portugalsko neodôvodnilo svoje tvrdenia. vypožičiavanie, existovalo by riziko, že táto právna úprava bude neúčinná, pretože nájom bude v skutočnosti nahradený vypožičiava­ ním. Okrem toho, keďže činnosť verejných knižníc má vzhľadom na svoju povahu väčší kultúrny rozmer, než je tomu v prípade komerčných požičovní, úprava vzťahujúca sa l e n n a n á j o m n é p r á v o by v i e d l a k neodôvodnenému prehliadaniu ekonomic­ kej situácie tvorcov osobitne hodnotných kultúrnych statkov a širšej situácie v oblasti týchto služieb. Preto sa nemožno zaoberať nájomným právom v celom rozsahu bez 46. Komisia v rámci travaux préparatoires toho, aby sa zároveň neriešila aj otázka uviedla nasledujúce zdôvodnenie hospodár­ výpožičného práva. skej potreby právnej úpravy verejného vypo­ žičiavania: 31

by tomu tak nebolo." 3 2 V každom prípade smernica predstavuje jasné politické rozhodnutie priznať výhradné výpožičné právo, ako aj nárok na odmenu v tých prípadoch, kde členské štáty toto právo nepriznali.

47. Domnievam sa, že tieto dôvody jasne a presvedčivo vysvetľujú, prečo by neexisten- cia právnej úpravy práva na verejné vypoži­ čiavanie, ako aj nájomného práva ovplyvnila vnútorný trh. Vo vyjadreniach Portugalska sa nenachádza nič, čo by toto vysvetlenie 50. Napokon Portugalsko tvrdí, že článok 5 spochybňovalo. bol predmetom osobitne intenzívnej diskusie medzi Komisiou a členskými štátmi; schvá­ lené znenie — najmä znenie článku 5 ods. 3 — bolo kompromisom: voľne štylizované, nepresné a nejednoznačné.

48. Po tretie, Portugalsko tvrdí, že požia­ davka zaplatenia odmeny za verejné vypoži­ čiavanie je nenáležitá. Dotknutí nositelia práva už totiž primeranú odmenu dostali prostredníctvom svojich práv na rozmnožo­ vanie a na rozširovanie rozmnoženín. 51. Konečné znenie článku 5 je skutočne, tak ako to tvrdí Portugalsko, odrazom rozporov existujúcich v tejto oblasti medzi jednotli­ vými členskými štátmi. 3 5 To však nevyh­ nutne neznamená, že je vágne a nepresné. Je

Záverečná poznámka

54. Rada by som na záver uviedla poznámku o písomných vyjadreniach Komisie v oboch veciach. Vo svojich odpovediach používa Komisia v oboch prípadoch jazyk, ktorý 52. Domnievam sa, že mnohé, ak nie všetky považujem za absolútne nevhodný pre inšti­ okruhy problémov, na ktoré Portugalsko vo túciu, ktorá sa obracia na Súdny dvor a tiež svojej obrane poukázalo, možno v skutoč­ na členský štát. Vo veci C-53/05 Komisia nosti riešiť práve v rámci priestoru, ktorý uvádza, že Portugalsko nedokázalo smernicu článok 5 ponecháva členským štátom na prečítať a obviňuje ho z pirátstva z dôvodu voľnú úvahu. Tento priestor však nesiaha až vyvlastňovania autorov a konfiškácie ich tak ďaleko, aby umožňoval oslobodiť všetky duševného vlastníctva. Vo veci C-61/05 príslušné zariadenia od platenia odmeny za Komisia obviňuje Portugalsko z opovážlivosti verejné vypožičiavanie. Ako už bolo uvedené a „použitia Isti" a pýta sa, či vie čítať. V oboch vyššie, 36 zmysel článku 5 a osobitne článku 5 stanoviskách Komisia vo všeobecnosti po­ ods. 3 je podľa môjho názoru jasný. užíva sarkastický a znevažujúci tón. Bez ohľadu na opodstatnenosť žaloby o neplat­ nosť považujem takýto jazyk a tón vyjadrení 36 — Pozri body 34 až 38 vyššie. za neakceptovateľné.

I - 6231

NA VRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VECI C-53/05 A C-61/05

Návrh

55. Vzhľadom na predchádzajúce navrhujem, aby Súdny dvor: