C-60/05
ECLI:EU:C:2006:116
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62005CC0060
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-60/05
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 16. februára 2006 1
I — Úvod sa vyskytujú na európskom území členských štátov a na ktoré sa vzťahuje Zmluva ES, klesá, čo „predstavuje vážne ohrozenie zachovania prírodného prostredia predovšet kým tým, že ohrozuje biologickú rovnováhu" 1. Otázky, ktoré položil Tribunale amminis (druhé odôvodnenie). Účinná ochrana vtá trativo regionale per la Lombardia (Talian kov sa považuje za „typický problém život sko) sa týkajú článku 9 smernice Rady ného prostredia prekračujúci hranice, ktorý 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane volne si vyžaduje spoločnú zodpovednosť" (tretie žijúceho vtáctva2 (ďalej len „smernica"). odôvodnenie). Cieľom ochrany je „dlhodobá Vnútroštátny súd sa pýta, za akých podmie ochrana a manažment prírodných zdrojov nok môžu regióny využiť právomoc udeliť [hospodárenie s prírodnými zdrojmi — výnimku, ktorá prináleží členským štátom na neoficiálny preklad] ako neoddeliteľnej súča základe článku 9 ods. 1 písm. c) smernice. sti dedičstva národov Európy" a „udržanie a... zlepšenie prirodzenej rovnováhy medzi druhmi, pokiaľ je to možné" (ôsme odôvod nenie).
II — Uplatniteľné právo
A — Smernica 79/409 3. Na zabezpečenie účinnej ochrany stano vuje smernica tri druhy ustanovení. Po prvé, obsahuje všeobecný zákaz usmrcovania, odchytávania, rušenia, držby vtákov a ich 2. Smernica vychádza zo skutočnosti, že uvádzania na trh, ako aj ničenia, poškodzo populácia niektorých druhov vtákov, ktoré vania alebo odstraňovania ich hniezd a ich vajec (články 5 a 6 ods. 1). Po druhé, pre druhy uvedené v prílohách ustanovuje 1 — Jazyk prednesú: holandčina. výnimku z vyššie uvedených všeobecných 2 — Ú. v. ES L 103, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 98. ustanovení týkajúcich sa zákazov. Z toho
I - 5086
WWF ITALIA A I.
vyplýva, že pri druhoch uvedených v prílohe — na ochranu rastlinstva a živočíšstva; III sa povoľuje uvádzanie na trh a pri druhoch uvedených v prílohe II tiež lov, ak sú na tento účel stanovené a dodržované podmienky a obmedzenia (článok 6 ods. 2 až 4 a článok 7). To znamená, že všeobecné ustanovenia týkajúce sa zákazov sa naďalej b) s cieľom výskumu a vzdelávania, obnovy uplatňujú v prípade tých druhov vtákov, populácie, navrátenia druhov do ich ktoré nie sú uvedené v prílohách alebo ak biotopov a na držbu a chov nevyhnutný sa nedodržiavajú podmienky a obmedzenia na tieto účely; stanovené vo vyššie uvedených článkoch. Po tretie, podľa článku 9 smernice môžu členské štáty udeliť výnimku z vyššie uvedených všeobecných zákazov a z ustanovení týkajú cich sa predovšetkým uvádzania na trh a lovu. c) aby sa za prísne kontrolovaných pod mienok a na základe výberu povolil odchyt, držba, chov alebo iné rozumné využívanie určitých vtákov v malom rozsahu."
4. Podľa článku 9 ods. 1 smernice môžu členské štáty udeliť výnimku z ustanovení článkov 5 až 8, ak neexistuje iné uspokojivé riešenie, z nasledujúcich dôvodov: 5. Článok 9 ods. 2 stanovuje, že výnimky musia špecifikovať:
,,a) — v z á u j m e v e r e j n é h o zdravia a bezpečnosti, „— druhy, ktoré sú predmetom výnimiek,
— v záujme bezpečnosti vzdušného priestoru, — prostriedky, zariadenia alebo metódy povolené na odchyt alebo usmrcovanie,
— aby sa zabránilo závažným škodám na úrode, hospodárskych zvieratách, — podmienky rizika a okolnosti času lesoch, chove rýb a vodnom hospo a miesta, za ktorých je možné takéto dárstve, výnimky udeliť,
I - 5087
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-60/05
— orgán oprávnený vyhlásiť, že sa požado 8. Článok 19a ods. 1 zákona č. 157/92 vané podmienky uplatnia [že požado udeľuje regiónom právomoc upraviť výnimky vané podmienky nastali — neoficiálny stanovené smernicou. V prípade uplatnenia preklad], a rozhodovať, aké prostriedky, týchto ustanovení sú regióny povinné zariadenia alebo metódy môžu byť zohľadniť kritériá a podmienky článku 9 použité, s akými obmedzeniami a kým, smernice, ako aj zásady a ciele článkov 1 a 2 uvedenej smernice a konať v súlade s ďalšími ustanoveniami zákona č. 157/92.
— kontroly, ktoré budú vykonané."
9. Článok 19a ods. 2 stanovuje, že ak neexistuje iné uspokojivé riešenie, možno tieto výnimky povoliť v prípade, ak sú založené na niektorom z dôvodov uvedených v článku 9 ods. 1 smernice a ak uvádzajú f o r m á l n e n á l e ž i t o s t i (vymenované 6. Podľa článku 9 ods. 3 uvedenej smernice v článku 19a ods. 2). členské štáty zašlú každoročne Komisii správu o vykonávaní tohto článku. Komisia „vždy zaistí, že dôsledky týchto výnimiek nebudú v rozpore s touto smernicou. Na tento účel prijme primerané kroky" (článok 9 ods. 4).
10. Článok 19a ods. 3 zákona č. 157/92 stanovuje, že výnimky uvedené v odseku 1 sa udeľujú na vymedzené obdobia, pričom regióny musia najskôr povinne získať — nezáväzné — stanovisko Národného inštitútu pre voľne žijúce živočíchy (ďalej len „INFS") alebo inej inštitúcie uznávanej na B — Vnútroštátne právo regionálnej úrovni. Výnimky sa v žiadnom prípade nemôžu týkať druhov, ktorých počet vážne klesá.
7. Smernica bola do talianskeho právneho poriadku prebratá článkom 19a talianskeho zákona č. 157/92 z 11. februára 1992, ktorý bol zavedený zákonom č. 221 z 3. októbra 11. Článok 19a ods. 4 stanovuje, že na návrh 2002 (ďalej len „zákon č. 157/92"). Jednotlivé ministra regionálnych vecí po dohode ustanovenia tohto zákona sú zhrnuté nižšie. s ministrom životného prostredia
I - 5088
W W F ITALIA A I.
a územného plánovania a po porade s Radou spôsob určenia a dodržiavania maximálneho ministrov môže predseda Rady ministrov na počtu jedincov, ktoré možno uloviť na celom žiadosť dotknutého regiónu zrušiť výnimky, vnútroštátnom území. k t o r é t e n t o r e g i ó n prijal v r o z p o r e s ustanoveniami zákona č. 157/92 alebo smernice.
14. Žalobcovia nakoniec tvrdili, že pokiaľ ide o účinnú kontrolu, nebolo nič stanovené. Regióny nijako neupravili prísny režim kon III — Skutkové okolnosti a konanie troly umožňujúci preskúmať, či ustanovenia v tejto oblasti boli skutočne dodržané, pokiaľ ide o vtáky, ktoré možno loviť.
12. Dňa 15. septembra 2003 povolil Regione Lombardia rozhodnutím č. 14250 lov voľne žijúcich vtákov patriacich k druhom pinky lesnej a pinky severskej počas loveckej sezóny 2003/2004. Združenie World Wild 15. Tribunale amministrativo regionale per Life Fund Italia a ďalšie organizácie (ďalej len la Lombardia má pochybnosti o tom, že by „žalobcovia") sa domáhali zrušenia tohto článok 19a zákona č. 157/92 zabezpečoval rozhodnutia z dôvodu, že povoľuje používa účinné uplatňovanie článku 9 ods. 1 písm. c) nie piniek lesných 3 a piniek severských 4 ako smernice. Po prvé, určenie maximálneho živé vábniky, zatiaľ čo sú oba druhy chrá počtu jedincov, ktoré možno uloviť, podlieha nené. nezáväznému, hoci povinnému, stanovisku INFS alebo iných inštitúcií uznávaných na regionálnej úrovni bez toho, aby stanovilo systém, ktorý by tento počet určil záväzným spôsobom pre celé vnútroštátne územie. Po druhé, vnútroštátna právna úprava nestano vuje mechanizmus umožňujúci rozdeliť medzi regióny množstvá vtákov, ktoré 13. Žalobcovia následne dodali, že článok možno loviť. Vnútroštátny súd sa nakoniec 19a zákona č. 157/92 je v rozpore so pýta, či systém kontroly súladu regionálnych smernicou, pokiaľ regiónom zveruje právo opatrení s vnútroštátnou právnou úpravou moc upraviť uplatňovanie výnimiek stanove a právom Spoločenstva zodpovedá, vzhľa ných v smernici bez toho, aby stanovil dom na dlhé trvanie postupu, ktorý pred pokladá, požiadavke rýchlosti spojenej s potrebou vyhnúť sa nezákonným lovom 3 — Odborný názov: Fringilla coelebs. počas krátkeho obdobia (približne 40 dní), 4 — Odborný názov: Fringilla montifringilla. v ktorom sa výnimka uplatňuje.
I - 5089
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-60/05
16. Vnútroštátny súd preto rozhodol pre 3. Je vnútroštátne ustanovenie uvedené rušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto v článku 19a zákona č. 157/92, ktoré otázky: podriaďuje určenie tohto parametru povinnému, nie však záväznému, stano visku INFS, pričom zároveň neupravuje postup o uzavretí dohody medzi regiónmi, ktorá pre každý druh stanoví záväzným spôsobom rozdelenie maxi málneho počtu jedincov, zodpovedajúce na vnútroštátnej úrovni malému roz sahu, ktorý možno na základe výnimky uloviť, vyjadrením správneho uplatnenia „1. Má sa smernica 79/409/EHS vykladať článku 9 smernice 79/409/EHS? tak, že členské štáty sú nezávisle od vnútorného rozdelenia právomocí medzi štát a regióny, určeného vnútro štátnymi právnymi poriadkami, povinné stanoviť ustanovenia na jej prebratie, ktoré pokryjú všetky situácie, ktoré táto smernica považuje za hodné ochrany, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie toho, 4. Môže postup kontroly stanovený aby lov na základe výnimky neprekročil v článku 19a zákona č. 157/92, pokiaľ malý rozsah stanovený v článku 9 ods. 1 ide o súlad lovu na základe výnimiek písm. c) smernice? udelených talianskymi regiónmi s právnou úpravou Spoločenstva, zabez pečiť vzhľadom na to, že sa vykonáva na základe výzvy, pričom podlieha lehotám, ku ktorým patria tiež lehoty potrebné na prijatie a zverejnenie opatrení, počas ktorých plynie krátke obdobie, v ktorom je tento lov povolený, účinné uplatnenie smernice 79/409/EHS?"
2. Pokiaľ ide konkrétne o počet, ktorý možno na základe výnimky uloviť, má sa smernica 79/409/EHS vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne ustanovenie, ktorým sa smernica preberá, musí odkazovať na určený alebo určiteľný parameter, aj keď zverený kvalifikova ným odborným organizáciám, tak, aby IV — O prípustnosti sa lov na základe výnimky uskutočnil na základe ukazovateľov, ktoré objektívne stanovujú kvantitatívny objem, ktorý nemožno prekročiť v rámci štátu alebo regiónu vzhľadom na existenciu prípad ných odlišných podmienok životného 17. Regione Lombardia a Associazione prostredia? migratoristi italiani (ďalej len „ANUU") majú
I - 5090
W W F ITALIA A I.
pochybnosti o prípustnosti tohto návrhu na 20. Preto sa domnievam, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania z dôvodu, že začatie prejudiciálneho konania je prípustný. taliansky súd žiada Súdny dvor, aby rozhodol o relevantnosti a zákonnosti rozdelenia normatívnych právomocí talianskeho štátu, ktorého regionálna štruktúra je upravená na ústavnej úrovni.
V — O veci samej
18. ANUU tvrdí, že návrh na začatie pre judiciálneho konania je okrem toho neprí pustný z dôvodu, že otázky, ktoré položil A — Všeobecné úvahy vnútroštátny súd, sa týkajú viac súladu predmetných talianskych ustanovení s článkom 9 smernice ako výkladu dosahu tohto ustanovenia.
21. Otázky, ktoré položil vnútroštátny súd, sa v podstate týkajú vykonania smernice a najmä jej článku 9. Táto vec je tak ďalšou zo série vecí, v ktorých sa Súdny dvor vyjadroval k smernici. 6
19. Zo znenia prejudiciálnych otázok, ako aj z vnútroštátneho rozhodnutia vyplýva, že vnútroštátny súd sa snaží získať výklad článku 9 smernice. Z vnútroštátneho roz hodnutia je zrejmé, že vnútroštátny súd sa domnieva, že výklad smernice je potrebný na posúdenie súladu zákona č. 157/92 so 22. Konkrétne ide o uplatnenie článku 9 smernicou. V prípade tohto konania Súdny ods. 1 písm. c) a článku 9 ods. 2 uvedenej dvor síce nemôže rozhodovať o súlade vnú smernice. V tejto súvislosti zohráva pri troštátnych ustanovení s právom Spoločen vykonávaní tohto ustanovenia dôležitú úlohu stva, avšak „môže poskytnúť výklad práva usporiadanie talianskeho štátu. Vykonávanie Spoločenstva, ktorý vnútroštátnemu súdu a uplatňovanie článku 9 je zverené regiónom. umožní vyriešiť právny problém, ktorý mu bol predložený". 5 6 — Pozri najmä rozsudky z 8. júla 1987, Komisia/Belgicko, 247/85, Zb. s. 3029, a Komisia/Taliansko, 262/85, Zb. s. 3073; z 15. marca 1990, Komisia/Holandsko, C-339/87, Zb. s. I-851; zo 7. marca 1996, Associazione Italiana per il WWF 5 — Pozri napríklad rozsudok z 23. novembra 1989, Parfümerie- a i . ,C-118/94, Zb. s. I-1223, a z 9. decembra 2004, Komisia/ - Fabrik 4711, C-150/88. Zb. s. 3891, bod 12. Španielsko, C-79/03, Zb. s. I-11619.
I - 5091
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-60/05
V rámci tejto decentralizovanej štruktúry sa B — Článok 9 ods. 1 písm. c) smernice nastoľujú tieto otázky:
1. V akej výške je potrebné konštatovať, že ide o zodpovedný lov niektorých druhov vtákov v malom rozsahu? Aké kritéria je potrebné uplatniť na určenie „malého rozsahu" vtákov? 24. Druhy vtákov, ktoré nie sú uvedené v prílohe II smernice, v zásade podliehajú zákazu lovu na základe článku 5 smernice. Podľa článku 9 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice môžu členské štáty udeliť výnimku najmä z článku 5, ak neexistuje iné uspoko 2. Akým spôsobom sa má rozdeliť stano jivé riešenie, „aby sa za prísne kontrolova vený „malý rozsah"? ných podmienok a na základe výberu povolil odchyt, držba, chov alebo iné rozumné využívanie určitých vtákov v malom roz sahu".
3. Ako možno zabezpečiť, aby sa pri vykonávaní na regionálnej úrovni nepre kročilo maximálne množstvo vtákov určitého druhu, ktoré sa môžu loviť, stanovené pre celé územie členského štátu?
25. Podľa judikatúry Súdneho dvora je povolené udeliť výnimku zo zákazu lovu tých 4. Je kontrola nad vytváraním právnej druhov vtákov, ktoré nie sú uvedené úpravy týkajúcej sa lovu zo strany v prílohe II smernice, na ktorú odkazuje jej príslušných orgánov a dodržiavanie článok 7 ods. 1, najmä z dôvodu, ktorý je povolení na lov upravené dostatočným uvedený v článku 9 ods. 1 pism. c) tejto spôsobom? smernice. 7V dôsledku toho môže lov voľne žijúcich vtákov pre zábavu predstavovať rozumné využívanie, ktoré je povolené podľa článku 9 ods. 1 pism. c) smernice. 8
23. Pokiaľ ide o všeobecný rámec, je tiež 7 — Rozsudok Associazione Italiana per il WWF a i., už citovaný potrebné zohľadniť vyššie citovanú judika- v poznámke pod čiarou 6, bod 21. túru (pozri bod 21) Súdneho dvora týkajúcu 8 — Rozsudky zo 16. októbra 2003, Ligue pour la protection des oiseaux a i. C-182/02, Zb. s. I-12105, bod 11, a Komisia/ sa článku 9 ods. 1 písm. c) smernice. Taliansko, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 38.
I - 5092
W W F ITALIA A I.
26. Možnosť udeliť výnimku zo zákazu lovu, 28. Podla tretej podmienky musí vnútro ktorá je stanovená v článku 9 ods. 1 pism. c) štátna právna úprava zabezpečiť, že druhy a článku 9 ods. 2 smernice, je spojená so vtákov, ktoré nie sú uvedené v prílohe II, sa štyrmi podmienkami. Po prvé, členský štát budú loviť iba v malom rozsahu a že m u s í o b m e d z i ť výnimky na p r í p a d y , populácia predmetných druhov bude zacho v ktorých neexistuje iné uspokojivé riešenie. vaná uspokojivým spôsobom. Po druhé, lov musí byť selektívny a musí sa vykonávať za prísne kontrolovaných pod mienok. Po tretie, lov možno povoliť iba vtedy, ak sa týka niektorých vtákov v malom rozsahu. Po štvrté, výnimka zo zákazu lovu musí presne spĺňať formálne podmienky uvedené v článku 9 ods. 2 smernice, ktorých účelom je obmedziť výnimky na to, čo je striktne nevyhnutné, a umožniť ich kontrolu 29. V prípade nesplnenia týchto podmienok zo strany Komisie. nemožno využívanie populácií vtákov pre zábavu v žiadnom prípade považovať za rozumné využívanie, a teda toto využívanie nie je v zmysle jedenásteho odôvodnenia smernice p r í p u s t n é . V tejto súvislosti z článku 2 v spojení s jedenástym odôvodne ním vyplýva, že kritérium „malého rozsahu" nemá absolútnu povahu, ale sa vzťahuje na zachovanie celkovej populácie a na repro dukčný stav predmetného druhu. 11
27. Druhá podmienka je splnená, ak vnútro 30. Vo svojej druhej správe o uplatnení 12 štátna právna úprava zabezpečí, že lov sa smernice 79/409 zverejnenej v roku 1993 bude vykonávať prísne k o n t r o l o v a n ý m Komisia vypracovala metódu, na základe a selektívnym spôsobom. 10 To znamená, že ktorej sa stanoví, čo je potrebné považovať orgány poverené uplatňovaním nariadení za malé množstvo na účely uplatnenia článku o výnimkách musia zabezpečiť intenzívnu 9 ods. 1 písm. c). Na udržanie alebo kontrolu tak, aby boli porušitelia vystavení zabezpečenie stability danej populácie je vážnej hrozbe stíhania a sankcií. p o t r e b n é zohľadniť r e p r o d u k č n ý stav a celkovú ročnú úmrtnosť prirodzenou smrťou, ako aj — pri druhoch, ktoré možno loviť, — úbytok v dôsledku lovu na základe 9 — Prvá podmienka sa nemôže považovať za splnenú v prípade, ak sa obdobie, počas ktorého platí výnimka na lov, bez toho, aby to bolo nevyhnutné, nezhoduje s obdobiami, pre ktoré smernica stanovuje osobitnú ochranu; pozri rozsudok Komi sia/Taliansko, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 39. 10 — Rozsudok z 27. apríla 1988, Komisia/Francúzsko, 252/85, 11 — Tamže. Zb. s. 2243, bod 28. 12 — KOM(93) 572, konečné znenie, z 24. novembra 1993.
I - 5093
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-60/05
použitia bežných metód. Ak v prípade rov — prostriedky, zariadenia alebo metódy nováhy medzi reprodukciou a ročnou úmrt povolené na odchyt alebo usmrcovanie, nosťou, zostane stav populácie celkovo stabilný, nemôže povolenie výnimky z osobitnej metódy odchytu tohto „malého rozsahu" túto rovnováhu narušiť.
— podmienky rizika a okolnosti času a miesta, za ktorých je možné takéto výnimky udeliť,
31. Na základe ornitologických štúdií Komi sia dospela k záveru, že za malý rozsah možno v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) — orgán oprávnený vyhlásiť, že sa požado smernice považovať úbytok menší ako 1 % vané podmienky uplatnia [že požado celkovej ročnej úmrtnosti príslušnej populá vané podmienky nastali — neoficiálny cie pri druhoch, ktoré nemožno loviť. Pri preklad], a rozhodovať, aké prostriedky, dodržaní tejto hornej hranice nie je stabilita zariadenia alebo metódy môžu byť predmetného druhu ohrozená. 13 použité, s akými obmedzeniami a kým, a
— kontroly, ktoré budú vykonané. 14
32. Nakoniec opatrenia, ktorými sa lov povoľuje na základe článku 9 ods. 1 písm. c) smernice, musia v súlade s odsekom 2 toho istého článku špecifikovať: 33. Vzhľadom na tieto skutočnosti teraz preskúmam prejudiciálne otázky.
— druhy, ktoré sú predmetom výnimiek, 34. Predovšetkým podotýkam, že „malý roz sah", ktorý bol v prejednávanej veci povolený, zrejme prekračuje medze vyplývajúce 13 — Je pravda, že toto kritérium malého rozsahu nie je pre členské z článku 9 smernice. štáty právne záväzné, avšak z dôvodu svojej vedeckej váhy sa môže použiť ako kritérium na posúdenie toho, či členský štát spĺňa podmienky týkajúce sa lovu malého množstva pred metných druhov podla článku 9 ods. 1 písm. c) smernice; pozri rozsudok z 19. mája 1998, Komisia/Holandsko, C-3/96, 14 — Rozsudok Ligue pour la protection des oiseaux a i., už Zb. s. I-3031, body 69 a 70. citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 18.
I - 5094
W W F ITALIA A I.
35. Podía právnej úpravy lovu, ktorú prijal 37. Aj keď článok 249 ES stanovuje, že Regione Lombardia pre pinky lesné a pinky smernice sú záväzné pre každý členský štát, severské, bol povolený odlov 360 000 piniek ktorému sú určené, pokiaľ ide o výsledok, lesných a 32 000 piniek severských za ktorého sa má dosiahnuť, pričom voľba sezónu. Ak sa tieto množstvá dajú do foriem a metód sa ponecháva vnútroštátnym súvislosti s kritériom, ktoré Komisia pova orgánom, neznamená to, že by vykonávanie žuje za dôvodné na účely uplatnenia výnimky smernice spadalo úplne len do politickej podľa článku 9 ods. 1 písm. c) smernice slobody členských štátov. — a to maximálne 1 % ročnej úmrtnosti predmetnej populácie — tak by ročná úmrtnosť piniek lesných a piniek severských migrujúcich cez Regione Lombardia zodpo vedala 36 miliónom a 3,2 miliónom vtákov. Ak sa ráta s tým, že ročná úmrtnosť je 30 % populácie — čo je pre malé migrujúce druhy 38. Po prvé, správne prebratie vyžaduje, aby vtákov realistický odhad — tak by pre sa podstata obsahu smernice prevzala do samotný Regione Lombardia dosahovali vnútroštátneho práva v dostatočne presnom relevantné populácie 120 miliónov piniek a jasnom znení a pri dodržaní lehoty, ktorú lesných a 10,7 milióna piniek severských. smernica stanoví. 1 5Pokiaľ ide o prebratie tejto smernice, Súdny dvor rozhodol, že kritériá, na základe ktorých môžu členské štáty povoliť výnimky zo zákazov stanove ných v smernici, sa musia prebrať do presne vymedzených vnútroštátnych ustanovení, a to vzhľadom na to, že presnosť prebratia má osobitný význam v oblasti, v ktorej je členským štátom zverené hospodárenie s prírodným dedičstvom, na ich príslušnom území. 16
C — Prvá otázka
39. Po druhé, členské štáty majú povinnosť vypracovať právny a správny rámec umož ňujúci náležité uplatňovanie a dodržiavanie vnútroštátnych predpisov, do ktorých sú začlenené pravidlá stanovené smernicou. T o 36. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny znamená, že orgány, ktorým je zverená súd pýta, či ustanovenia na prebratie smer právomoc uplatňovať tieto ustanovenia, nice musia upravovať všetky situácie chrá nené touto smernicou. Vnútroštátny súd kladie túto otázku konkrétne v súvislosti s podmienkami, ktoré sú stanovené v článku 15 — Pozri najmä rozsudok z 13. marca 1997, Komisia/Francúzsko, C-197/96. Zb. s. I-1489, bod 15. 9 ods. 1 písm. c) smernice, a to, aby odchyt, 16 — Rozsudky Komisia/Taliansko, už citovaný v poznámke pod držba alebo iné rozumné využívanie určitých čiarou 6, bod 9; Komisia/Belgicko, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 9, a Komisia/Holandsko, už citovaný vtákov zostali obmedzené na malý rozsah. v poznámke pod čiarou 6, bod 28.
I - 5095
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-60/05
budú mať príslušnú právomoc, budú upra aj v prípade, ak sa vnútroštátne predpisy vené prostriedky kontroly dodržiavania správne preberajúce dotknutú smernicu týchto ustanovení, bude zabezpečená právna neuplatňujú tak, aby zabezpečili účel smer ochrana, budú zavedené opravné pro nice". 18
striedky, stanovené sankcie za porušenie týchto ustanovení a bude vytvorený systém na stíhanie týchto porušení.
41. V prejednávanej veci nie je splnená druhá podmienka na správne vykonávanie.
42. Podľa článku 9 ods. 1 písm. c) smernice môžu členské štáty prostredníctvom výni miek za stanovených podmienok umožniť 40. Nakoniec, dosiahnutie cieľov smernice poľovanie chránených druhov, ktorých lov je sa musí zabezpečiť plným uplatňovaním zakázaný. Podľa jednej z podmienok, ktorú je vnútroštátnych ustanovení na prebratie potrebné splniť, musí vnútroštátna právna smernice príslušnými vnútroštátnymi úprava zabezpečiť, že druhy vtákov, ktoré nie orgánmi a v prípade ich porušenia uložením sú uvedené v prílohe II, sa budú loviť len vierohodných sankcií. 17 V rozsudku Marks v malom rozsahu a že populácia predmet & Spencer Súdny dvor rozhodol, že „prijatie ných druhov bude zachovaná na uspokojivej vnútroštátnych opatrení správne preberajú- úrovni. cich smernicu nevyčerpáva účinky smernice. Členské štáty sú povinné skutočne zabezpe čiť plné uplatnenie smernice aj po prijatí uvedených opatrení". Súdny dvor rozhodol, že jednotlivci sú oprávnení odvolávať sa pred vnútroštátnym súdom proti štátu na ustano venia smernice, ktoré sa zdajú z pohľadu ich obsahu ako nepodmienečné a dostatočne presné, a to „vo všetkých prípadoch, kde nie 43. Článok 19a ods. 1 zákona č. 157/92 je účinne zaručené dôsledné uplatňovanie priznáva regiónom právomoc využiť tieto tejto smernice, teda nielen v prípade jej možnosti uplatnenia osobitných výnimiek. neprebratia alebo nesprávneho prebratia, ale Tieto regióny sú, ako zodpovedné verejno právne orgány, samozrejme povinné dodr-
17 — Pozri body 23 až 27 mojich návrhov z 23. septembra 2004 vo veci Komisia/Írsko (rozsudok z 26. apríla 2005, C-494/01, 18 — Rozsudok z 11. júla 2002, Marks & Spencer, C-62/00, Zb. s. I-3331). Zb. s. I-6325, bod 27.
I - 5096
WWF ITALIA A I.
žiavať kritériá a podmienky stanovené ustanovenie umožňuje, neprekročia povo v článku 9 ods. 1 a 2 smernice. lené odchyty maximálne množstvá, na ktoré odkazuje výraz „v malom rozsahu". Aj keď je vykonanie zverené decentralizovaným regio nálnym orgánom, členské štáty zostávajú povinné zabezpečiť výsledok zamýšľaný v článku 9 ods. 1 pism. c) uvedenej smernice.
44. Domnievam sa, že zverenie takejto úlohy iba príslušným regionálnym orgánom nepo stačuje na zabezpečenie správneho vykona nia smernice z toho dôvodu, že taliansky zákonodarca tak nezabezpečil, že odchyty predmetných druhov, ktoré príslušné regio nálne orgány zvlášť povolia, neprekročia ako celok úroveň „malého rozsahu" podľa článku D — O druhej otázke 9 ods. 1 pism. c) smernice.
47. Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či vnútroštátne ustanovenia na 45. V dôsledku toho, že talianska právna prebratie smernice musia odkazovať na úprava na prebratie smernice nestanovuje určený alebo určiteľný parameter, na základe mechanizmus zisťovania celkového rozsahu ktorého možno stanoviť malý rozsah vtákov, odchytov povolených na talianskom území ktoré možno loviť. a že sa neprijalo žiadne opatrenie na zabezpečenie toho, aby príslušné regióny neprekročili maximálnu úroveň, nie je teda zabezpečené, že smernica je správne pre bratá. Okrem toho toto zistenie nijako neuberá na politickej slobode členských štátov v rámci ich vnútroštátneho usporia dania, pokiaľ ide o vykonanie smernice 48. Z jedenásteho odôvodnenia smernice a zabezpečenie dodržiavania dotknutých vyplýva, že kritérium „malého rozsahu" nie ustanovení. je absolútnym kritériom, avšak musí súvisieť s úrovňou populácie predmetného druhu, výškou jej reprodukcie v celom Spoločenstve a jej ročnou úmrtnosťou.
46. Z tohto dôvodu navrhujem odpovedať na prvú otázku v tom zmysle, že článok 9 ods. 1 pism. c) smernice zaväzuje členské štáty pri preberaní tohto ustanovenia, aby zabezpečili, 49. Článok 2 smernice stanovuje, že členské že v prípade uplatnenia výnimky, ktorú toto štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na
I - 5097
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-60/05
zachovanie populácie všetkých druhov vtá Spoločenstva. V súvislosti s touto vecou však kov na úrovni, ktorá zodpovedá ekologickým, Súdny dvor nemôže rozhodovať o zlučiteľ- vedeckým a kultúrnym požiadavkám, berúc nosti vnútroštátnych ustanovení s právom do úvahy aj hospodárske a rekreačné požia Spoločenstva, ale môže vnútroštátnemu súdu davky, alebo na prispôsobenie populácie poskytnúť „výklad práva Spoločenstva, ktorý týchto druhov tejto úrovni. mu umožní vyriešiť právny problém, ktorý mu bol predložený". 19
50. V dôsledku toho musí vnútroštátna právna úprava zabezpečiť, aby členské štáty pri určovaní „malého rozsahu" zohľadnili úroveň populácie predmetného druhu, výšku jej reprodukcie v celom Spoločenstve a jej ročnú úmrtnosť tak, aby sa populácia týchto druhov zachovala na uspokojivej úrovni. 53. V dôsledku toho je potrebné domnievať sa, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 9 ods. 1 pism. c) smernice vykladať v tom zmysle, že z neho vyplýva povinnosť zaviesť postup spolupráce medzi regiónmi, ktorý umožní 51. V dôsledku toho je potrebné odpovedať záväzne stanoviť spôsob, akým majú byť na druhú otázku v tom zmysle, že smernica úbytky rozdelené. vyžaduje, aby vnútroštátne ustanovenia na jej prebratie zabezpečili, že pri určovaní „malého rozsahu" sa zohľadní veľkosť popu lácie predmetného druhu, výška jej repro dukcie v celom Spoločenstve a jej ročná úmrtnosť tak, aby sa mohlo zabezpečiť, že populácia predmetného druhu bude zacho vaná na uspokojivej úrovni.
54. Vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania poznamenal, že na základe článku 19a ods. 3 zákona č. 157/92 sú regióny povinné pred tým, než začnú uplatňovať svoju právnu úpravu týka E — O tretej otázke júcu sa lovu na základe článku 9 smernice, konzultovať INFS alebo inú uznávanú vedeckú inštitúciu.
52. Tretia a štvrtá otázka sa týkajú zlučiteľ- 19 — Pozri najmä rozsudok Parfumerie-Fabrik 4711, už citovaný nosti vnútroštátneho opatrenia s právom v poznámke pod čiarou 5, bod 12.
I - 5098
WWF ITALIA A I.
55. Táto povinnosť však nezaručuje, že 58. Na tretiu otázku je potrebné odpovedať podmienky stanovené smernicou budú dodr tak, že článok 9 ods. 1 pism. c) smernice žané, a to z toho dôvodu, že stanovisko stanovuje, že členské štáty sú pri vykonávaní inštitútu nie je záväzné. tohto ustanovenia povinné zabezpečiť, aby príslušné regióny spolu neprekročili celkový počet povolených odchytov predmetných druhov.
56. V bode 46 vyššie som poznamenal, že článok 9 ods. 1 pism. c) smernice stanovuje, že členské štáty sú pri vykonávaní tohto u s t a n o v e n i a p o v i n n é zabezpečiť, aby F — O štvrtej otázke v prípade uplatnenia stanovenej výnimky povolené odchyty neprekročili maximálne m n o ž s t v o , na k t o r é o d k a z u j e v ý r a z „v malom rozsahu". Hoci je vykonanie zverené decentralizovaným územným orgá nom, členské štáty zostávajú povinné zabez pečiť zamýšľaný výsledok na základe článku 9 59. Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny ods. 1 pism. c) smernice. súd v podstate pýta, či článok 9 ods. 1 pism. c) smernice bráni takému vnútroštát nemu postupu kontroly, ako je postup stanovený v článku 19a zákona č. 157/92, ktorému predchádza výzva podliehajúca technickým lehotám, počas ktorých plynie krátke obdobie, v ktorom je tento lov povolený.
57. Skutočnosť, že na zabezpečenie tohto výsledku zvolí zákonodarca postup spolu práce alebo mechanizmus rozdelenia alebo iný postup, spadá do politickej slobody členských štátov v rámci ich vnútroštátneho usporiadania, pokiaľ ide o vykonanie smer 60. Článok 19a ods. 4 zákona č. 157/92 nice. Bez ohľadu na riešenie, ktoré zvolil stanovuje, že na návrh ministra regionálnych zákonodarca, sa musí zabezpečiť, že prí vecí po dohode s ministrom životného slušné regióny neprekročia celkový počet prostredia a územného plánovania a p o povolených odchytov predmetných druhov porade s Radou ministrov môže predseda a že odchyt, držba alebo iné rozumné Rady ministrov na žiadosť d o t k n u t é h o využívanie predmetných druhov vtákov regiónu zrušiť výnimky, ktoré tento región zostanú na celom vnútroštátnom území prijal v rozpore s ustanoveniami zákona obmedzené na malý rozsah. č. 157/92 alebo smernice.
I - 5099
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-60/05
61. Zo spisu vyplýva, že voči tejto forme 62. Aj bez výslovného preskúmania týchto kontroly boli uplatnené dve výhrady: výhrad možno z predmetu a dosahu článku 9 ods. 1 písm. c) smernice vyvodiť, aké sú podmienky, ktoré musí vnútroštátna právna úprava na prebratie tohto ustanovenia spľňať. Ako som už uviedol v bode 46 vyššie, smernica predpokladá, že vnútroštátna a) táto kontrola nezohľadňuje možnosť, právna úprava musí zabezpečiť rešpektovanie keď rozhodnutia prijaté jedným alebo maximálnych množstiev odchytov vyplýva viacerými regiónmi síce môžu byť júcich z článku 9 ods. 1 písm. c) smernice. v súlade so smernicou, avšak v spojení Právomoc zasiahnuť včas a dostatočným s rozhodnutiami prijatými inými spôsobom v prípade, ak rozhodnutia prísluš regiónmi môžu do veľkej miery prevýšiť ných regionálnych orgánov vedú alebo môžu normu obsiahnutú v článku 9 ods. 1 viesť k výsledku, ktorý je v rozpore s touto písm. c) smernice; smernicou, je logicky tiež súčasťou tejto záruky.
63. Na štvrtú otázku teda môžem odpovedať b) postup stanovený v článku 19a ods. 4 takto: z povinnosti členských štátov zabez zákona č. 157/92 neumožňuje zabezpe pečiť dodržiavanie maximálnych množstiev čiť dostatočnú kontrolu dodržiavania odchytov stanovených na základe článku 9 smernice z dôvodu, že stanovené lehoty ods. 1 písm. c) smernice aj v prípade vedú k tomu, že regionálne rozhodnutia, decentralizovaného vykonávania uvedenej ktoré sú v rozpore so smernicou smernice vyplýva, že vnútroštátna právna a s vnútroštátnou právnou úpravou úprava zabezpečí dostatočnú a včasnú kon prijatou na jej prebratie, nemožno včas trolu rozhodnutí príslušných regionálnych zrušiť. orgánov.
VI — Návrh
64. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa domnievam, že na otázky, ktoré položil
I - 5100
WWF ITALIA A I.
Tribunale amministrativo regionale per la Lombardia, je potrebné odpovedať takto:
1. Článok 9 ods. 1 písm. c) smernice Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva zaväzuje členské štáty pri preberaní tohto ustanovenia, aby zabezpečili, že v prípade uplatnenia výnimky, ktorú toto ustanovenie umožňuje, neprekročia povolené odchyty maximálne množstvá, na ktoré odkazuje výraz „v malom rozsahu". Aj keď je vykonanie zverené decentralizo vaným regionálnym orgánom, členské štáty zostávajú povinné zabezpečiť výsledok zamýšľaný článkom 9 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice.
2. Smernica 79/409 vyžaduje, aby vnútroštátne ustanovenia na prebratie smernice zabezpečili, že pri určovaní „malého rozsahu" sa zohľadní veľkosť populácie predmetného druhu, výška jej reprodukcie v celom Spoločenstve a jej ročná úmrtnosť tak, aby sa mohlo zabezpečiť, že populácia predmetného druhu bude zachovaná na uspokojivej úrovni.
3. Na tretiu otázku je potrebné odpovedať tak, že článok 9 ods. 1 písm. c) smernice 79/409 stanovuje pre členské štáty povinnosť, aby pri vykonávaní tohto ustanovenia zabezpečili, že príslušné regióny spolu neprekročia celkový počet povolených odchytov predmetných druhov.
4. Na štvrtú otázku teda môžem odpovedať takto: z povinnosti členských štátov zabezpečiť dodržiavanie maximálnych množstiev odchytov stanovených na základe článku 9 ods. 1 písm. c) smernice 79/409 aj v prípade decentralizo vaného vykonávania uvedenej smernice vyplýva, že vnútroštátna právna úprava musí zabezpečiť dostatočnú a včasnú kontrolu rozhodnutí príslušných regionálnych orgánov.
I - 5101