C-72/05

WOLLNY

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER prednesené 15. júna 2006 1

1. Cieľom tohto prejudiciálneho konania je porovnateľná so situáciou konečného spo­ upresniť, aký je zdaniteľný základ dane trebiteľa. Šiesta smernica 77/388/EHS 2 z pridanej hodnoty (DPH), ktorú má platiteľ v tomto prípade stanovuje mechanizmus dane zaplatiť pri užívaní časti stavby určenej výberu zodpovedajúcej časti DPH, ktorú si v celom rozsahu na podnikanie platiteľa dane platiteľ dane odpočítal. týmto platiteľom na osobnú spotrebu.

10. Článok 6 ods. 2 prvý pododsek písm. a) 1. Šiesta smernica tejto smernice považuje za poskytovanie služieb za protihodnotu „používanie tovaru predstavujúceho časť podnikateľských aktív na účely osobného využitia osobou podlie­ hajúcou dani alebo jej zamestnancami [uží­ 6. DPH je spotrebná daň, ktorá sa uplatní vanie majetku určeného na podnikanie na všeobecne na tovar a služby. Systém DPH osobnú spotrebu platiteľa dane alebo jeho v Spoločenstve spočíva v tom, že sa na tovar zamestnancov — neoficiálny preklad] alebo a služby uplatňuje daň priamo úmerne na účely iné ako podnikateľské, kde [DPH] za k cene tohto tovaru a týchto služieb príslušný tovar bola úplne alebo čiastočne a podlieha jej každá transakcia uskutočnená odpočítateľná". v rámci výrobného alebo distribučného reťazca, ktorá však môže zaťažiť len koneč­ ného spotrebiteľa.

11. Článok 11 A ods. 1 písm. c) tej istej smernice, ktorý je v tomto spore kľúčový, upresňuje, čo je v takomto prípade zdani­ teľným základom. Stanovuje, že sú ním 7. Aby platitelia dane, od ktorých sa táto daň „v prípade poskytovania služieb podľa článku vyberá, nemuseli znášať daňovú záťaž, sta­ 6(2) úplné náklady na služby poskytované novuje šiesta smernica mechanizmus osobou podliehajúcou dani [vynaložené pla­ odpočtu, ktorý má zabezpečiť „neutralitu" titeľom dane — neoficiálny preklad]". dane voči týmto osobám.

12. Článok 17 ods. 2 tejto smernice stano­ vuje: 8. Rovnako obsahuje viacero ustanovení, ktorých cieľom je zabezpečiť uplatnenie tohto systému v prípade, ak platiteľ dane užíva ten istý majetok zároveň na podnika­ teľské, ako aj osobné účely. Ustanovenia, ktoré sú najrelevantnejšie pre vyriešenie „Pokiaľ sa tovary a služby používajú na účely sporu vo veci samej, sú tieto. jeho zdaniteľných plnení, daňovník [platiteľ

I - 8301

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - P. LÉGER - VEC C-72/05

B — Vnútroštátne právo (2) ... suma nákladov vynaložených na uskutočnenie týchto plnení, pokiaľ bola daň na vstupe z týchto nákladov čias­ točne alebo úplne odpočítateľná. Tieto náklady zahŕňajú aj náklady na nado­ 15. § 3 ods. 9a bod 1 zákona o dani z obratu budnutie alebo výrobu investičného (Umsatzsteuergesetz) 3považuje za poskyto­ majetku v prípade, keď je tento majetok vanie služieb za protihodnotu užívanie určený na podnikanie a keď je použí­ majetku určeného na podnikanie platiteľom vaný na poskytovanie týchto iných dane na iné účely v prípade, keď bola daň na plnení. Náklady na nadobudnutie alebo vstupe z tohto majetku čiastočne alebo úplne výrobu dosahujúce sumu najmenej 500 odpočítateľná. eur sa rozdelia na rovnaké časti na obdobie zodpovedajúce obdobiu na opravu odpočítanej dane, ktoré sa uplatňuje na investičný majetok podľa §15a:

16. Zdaniteľný základ pri plneniach uvede­ ných v § 3 ods. 9a bode 1 je definovaný v § 10 UStG. Podľa tohto § 10 v znení účinnom do 30. júna 2004 tvorili zdaniteľný základ pri týchto plneniach „náklady vynaložené na uskutočnenie týchto plnení, pokiaľ bola daň ..." na vstupe z týchto nákladov čiastočne alebo úplne odpočítateľná".

17. V znení, ktoré nadobudlo účinnosť 1. júla 2004, § 10 UStG stanovuje: 18. § 15a UStG sa týka opravy odpočítanej dane. Vo svojom odseku 1 stanovuje:

„4. Zdaniteľným základom je

4 — Tento pojem bol definovaný žalobcom na pojednávaní ako spoločenstvo vytvorené medzi dvoma alebo viacerými oso­ bami, ktoré majú dom a ktoré ho prenajímajú. 5 — Pripomínam, že podľa článku 13 B písm. b) šiestej smernice je prenajímanie nehnuteľného majetku, až na výnimky, oslobo­ 23. Finanzamt Landshut zamietol sťažnosti dené od DPH, avšak podľa článku 13 C prvého odseku písm. a) podané domovým spoločenstvom proti pred­ tej istej smernice môžu členské štáty poskytnúť platiteľom dane právo voľby v otázke zdanenia, ak ide o tieto plnenia. bežným platobným výmerom vydaným

I - 8303

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA — P. LÉGER — VEC C-72/05

v súlade s v ý p o č t o m u v e d e n ý m 26. Tento bod by mohol potvrdzovať názor, v predchádzajúcom bode, a preto uvedené ktorý zastáva žalobca, v tom zmysle, že by sa spoločenstvo podalo žalobu na Finanzgericht na osobné užívanie časti stavby, v prípade München. ktorej môže dôjsť k opotrebovaniu, vzťaho­ valo postupné zdanenie jej nákladov na výstavbu, rozvrhnuté na celkové obdobie odpisovania. Mohol by byť rovnako v súlade s tvrdením žalobcu, podľa ktorého do zdaniteľného základu nemožno zahrnúť obstarávaciu cenu pozemku, pri ktorej bola daň zaplatená na vstupe odpočítateľná, lebo pozemok, na ktorom je stavba postavená, sa nemôže užívaním opotrebovať. III — Prejudiciálna otázka

24. Finanzgericht München sa domnieva, že riešenie sporu, ktorý mu bol predložený, 27. Táto analýza môže byť tiež potvrdená závisí od určenia zdaniteľného základu pri­ významom pojmu „náklady", ktorého pred­ padajúceho na osobné užívanie stavby, ktorá pokladom je opotrebovanie majetku bola v celom rozsahu určená na podnikanie. v dôsledku jeho užívania. K celkovému Zdôrazňuje, že článok 11 A ods. 1 písm. c) opotrebovaniu stavby však nemôže dôjsť šiestej smernice nedefinuje pojem „úplné v lehote desiatich rokov. náklady". Vysvetľuje svoje pochybnosti o význame, ktorý sa má tomuto pojmu prisúdiť, a to z týchto dôvodov.

29. Cieľom článku 6 ods. 2 pism. a) šiestej tateľná, pretože konečný spotrebiteľ by túto smernice je teda skôr rozloženie celkovej daň tiež znášal v okamžiku zakúpenia. sumy nákladov na nadobudnutie alebo výstavbu majetku na obdobie opravy odpo­ čítanej DPH, a to podľa vnútroštátneho práva, čiže v prejednávanom prípade na desať rokov. Toto riešenie by totiž umožnilo predísť „nezdanenej konečnej spotrebe", to znamená situáciám, v ktorých odpočet DPH na vstupe nebol v celom rozsahu uhradený. 32. V neprospech tejto analýzy však Finanz­ gericht München zdôrazňuje, že Súdny dvor v rozsudku Seeling 10 spochybnil dosah tohto účelu tým, že rozhodol, že ak obdobie na opravu, stanovené v článku 20 ods. 2 šiestej smernice, môže opraviť odpočet DPH zapla­ tenej na vstupe len čiastočne, potom je takáto situácia zámernou voľbou zákono­ darcu Spoločenstva. 11 30. K nezdanenej konečnej spotrebe by totiž mohlo dôjsť napríklad vtedy, ak by po skončení tohto desaťročného obdobia na opravu bola stavba predmetom prevodu nepodliehajúcemu DPH. 9Ak sa v takomto prípade určí zdaniteľný základ v závislosti od dĺžky odpisovania stavby, teda päťdesiat 33. Vzhľadom na tieto úvahy Finanzgericht rokov, platiteľovi dane sa vráti len pätina München rozhodol prerušiť konanie sumy DPH, ktorú odpočítal. Takáto situácia a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu by tak bola v rozpore s cieľom článku 6 ods. 2 otázku: pism. a) šiestej smernice.

„Ako treba vykladať pojem ,úplné náklady' uvedený v článku 1 1 A ods. 1 pism. c) [šiestej 31. Účel tohto ustanovenia by tiež odôvod­ smernice]? Zahŕňajú úplné náklady vynalo­ ňoval, že by sa do zdaniteľného základu žené na byt užívaný na osobné účely, ktorý sa zahrnula nadobúdacia cena pozemku, pri nachádza v stavbe určenej v celom rozsahu ktorej bola daň zaplatená na vstupe odpočí­ na podnikanie, (okrem bežných nákladov) aj ročné odpisy stavby určené podľa príslušných vnútroštátnych predpisov a/alebo ročný po-

36. V prípade, ak platiteľ dane užíva inves­ tičný majetok tak na podnikateľské, ako aj osobné účely, má pre potreby DPH na výber IV — Analýza buď zahrnúť tento majetok v celom rozsahu do majetku svojho podniku, alebo ho v celom rozsahu zachovať vo svojom osobnom majetku, a tak ho úplne vylúčiť zo systému DPH, alebo ho prípadne zahrnúť do svojho podniku iba v časti jeho skutočného užívania na podnikateľský účel. 14 34. Tým, že DPH predstavuje spotrebnú daň vybranú platiteľmi dane, ktorá však zaťažuje len konečného spotrebiteľa, je každý platiteľ dane oprávnený si od sumy dane, ktorú vyberie od svojich klientov a ktorú má povinnosť odviesť štátu, odpočítať daň, ktorú sám zaplatil na vstupe pri nadobudnutí tovaru a služieb nevyhnutných na výkon svojej hospodárskej činnosti. 1 2V dôsledku toho môže platiteľ dane uplatniť tento 37. V prípade, ak sa platiteľ dane rozhodne odpočet len v rozsahu, v akom tento tovar určiť celý investičný majetok, ktorý je pou­ alebo tieto služby užíva na účely svojej žívaný zároveň na podnikateľské a osobné činnosti, ktoré samotné podliehajú DPH. účely, na svoje podnikanie, z ustálenej judi- katúry vyplýva, že DPH splatná na vstupe pri nadobudnutí alebo výstavbe tohto majetku je v zásade úplne a okamžite odpočítateľná. Súdny dvor už niekoľkokrát zvolil tento 15 výklad šiestej smernice. Nedávno ho potvrdil, keď rozhodoval zasadajúc vo veľkej komore v už citovanom rozsudku Charles a Charles Tijmens 16. 35. Ak platiteľ dane užíva tovar alebo služby, ktoré nadobudol na činnosti oslobodené od DPH alebo na činnosti, ktoré nepatria do pôsobnosti tejto dane, nie je v zásade možné 13 — Rozsudok z 30. marca 2006, Uudenkaupungin kaupunki, C-184/04, Zb. s. I-3039, bod 24. 14 — Rozsudok zo 14. júla 2005, Charles a Charles-Tijmens, C-434/03, Zb. s. I-7037, bod 23 a tam citovaná judikatúra. 15 — Pozri rozsudok Seeling, už citovaný, bod 41 a tam citovanú 12 — Rozsudok zo 4. októbra 1995, Armbrecht, C-291/92, Zb. judikatúru. s. I-2775, bod 27. 16 — Bod 24.

44. Prvým hľadiskom je samozrejme ročná suma DPH zaplatená platiteľom dane z dôvodu osobného užívania. Ak by suma 41. V tomto konaní chce Finanzgericht nákladov zohľadňovala len opotrebovanie München zistiť, či sa má tento pojem chápať stavby, zdanenie prostredníctvom DPH by v tom zmysle, že sa okrem bežných nákladov v prejednávanom prípade zodpovedalo ročne zohľadňuje len opotrebovanie stavby, vypo­ 2% nákladov na výstavbu časti stavby

I - 8307

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-72/05

užívanej na osobné účely, pretože doba smernice, potrebné chápať len ako opotre­ odpisovania, stanovená vnútroštátnymi pred­ bovanie stavby, mohli by sa náklady na pismi je päťdesiat rokov. V opačnom prípade nadobudnutie pozemku zo zdaniteľného by zdaniteľný základ zodpovedal 10 % týchto základu vylúčiť, pretože pozemok na ktorom nákladov, lebo obdobie na opravu odpočíta­ je stavba postavená, v zásade nepodlieha nej DPH je vnútroštátnym právom stanovené opotrebovaniu. na desať rokov.

47. V rámci tohto konania sa súbežne uplatňujú tri tvrdenia. 45. Druhým hľadiskom, ktoré priamo vyplýva z predchádzajúceho, je pravdepo­ dobnosť výskytu nezdanenej konečnej spo­ treby, napríklad pri predaji stavby, ktorý je oslobodený od dane, a to po skončení obdobia na opravu odpočítanej DPH. Takáto pravdepodobnosť by neexistovala, ak by bol zdaniteľný základ určený s odkazom na toto vnútroštátne obdobie na opravu, pretože po jeho uplynutí by platiteľ dane vrátil celkovú 48. Žalobca tvrdí, že úplné náklady uvedené sumu DPH odpočítanú na vstupe, ktorá by v článku 1 1 A ods. 1 pism. c) šiestej smernice zodpovedala časti stavby užívanej na jeho je potrebné chápať tak, že okrem bežných osobnú spotrebu. nákladov zahŕňajú výlučne ročné odpisy stavieb, stanovené podľa príslušných vnútro­ štátnych predpisov.

54. Komisia Európskych spoločenstiev zastáva kompromisný názor. Na rozdiel od nemeckej vlády a vlády Spojeného kráľovstva 52. Tvrdia, že toto ustanovenie presne nede­ tvrdí, že rozdelenie nákladov na nadobudnu­ finuje, čo zahŕňa pojem „úplné náklady". tie alebo výstavbu stavby sa nemôže vykonať Z toho vyvodzujú, že členské štáty disponujú podľa vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa voľnou úvahou pri uplatňovaní tohto pojmu. opravy odpočítanej DPH. Na jednej strane Zdôrazňujú, že predmetná vnútroštátna podľa tejto inštitúcie neexistuje nijaký dôvod právna úprava je v súlade s cieľom sledova­ požadujúci uplatnenie článku 20 ods. 2 ným celým týmto ustanovením, ktorým sa šiestej smernice v spojení s jej článkom 6 má zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie ods. 2 písm. a). Na druhej strane Súdny dvor s platiteľom dane, ktorý užíva majetok v už citovanom rozsudku Seeling spochybnil

I - 8309

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-72/05

dosah tvrdenia založeného na pravdepodob­ stručne upresniť, aký je vzťah medzi lehotami nosti výskytu nezdanenej konečnej spotreby. stanovenými v článku 20 ods. 2 šiestej smernice a v článku 6 ods. 2 pism. a) tejto smernice.

60. Cieľom uvedeného článku 20 je umožniť opravu tohto odpočtu v závislosti od zmien, ku ktorým došlo počas užívania majetku platiteľom dane, vzhľadom na pôvodné daňové priznanie, alebo preto, lebo uvedený 57. Pred uvedením dôvodov, na ktorých odpočet vychádzal z chybného daňového zakladám tento názor, považujem za vhodné priznania.

I - 8310

WOLLNY

61. Článok 20 ods. 2 šiestej smernice stano­ v článku 11 A ods. 1 písm. c) šiestej vuje, že túto opravu možno vykonať len smernice. počas stanoveného obdobia, ktoré je v zásade päťročné. Stanovuje však, že toto obdobie sa môže, pokiaľ ide o nehnuteľný majetok, predĺžiť. V pôvodnom znení šiestej smernice mohlo uvedené obdobie dosahovať až desať rokov. Od nadobudnutia účinnosti smernice 95/7 to môže byť až dvadsať rokov. 64. Ak sa však stavba, ktorá je v celom rozsahu určená na podnikanie, predá, stanú sa lehoty stanovené v článku 20 ods. 2 šiestej smernice relevantnými. Podľa článku 20 ods. 3 uvedenej smernice sa totiž stavba, ak k tomuto predaju dôjde počas obdobia na opravu odpočítanej DPH, ktoré je uvedené v odseku 2 toho istého článku, posudzuje až do uplynutia tohto obdobia, ako keby ju dotknutá osoba stále užívala v rámci svojej 62. Ak sa platiteľ dane rozhodne, ako ekonomickej činnosti, a odpočet DPH pri v prejednávanom prípade, určiť stavbu nákladoch na nadobudnutie alebo výstavbu v celom rozsahu na podnikanie a získať tak stavby teda môže byť predmetom opravy celú daň zaplatenú na vstupe z nákladov na a posteriori. jej nadobudnutie alebo jej výstavbu, potom sa uplatní článok 6 ods. 2 šiestej smernice. Osobné užívanie stavby sa považuje, ako už bolo uvedené, za poskytovanie služieb za protihodnotu. Práve na základe tohto napo­ sledy uvedeného ustanovenia platiteľ dane vráti DPH pri nákladoch na nadobudnutie alebo výstavbu pripadajúcich na časť stavby, 65. Z týchto ustanovení a contrario tiež ktorú užíva na osobné účely. vyplýva, že ak sa stavba predá po uplynutí tohto obdobia, nie je už takáto oprava a posteriori možná. V takomto prípade teda existuje riziko výskytu nezdanenej konečnej spotreby.

stanovenej vnútroštátnym právom v súlade lement à des fins autres que le placement" 17 s článkom 20 ods. 2 šiestej smernice. (použitie peňazí predovšetkým na iné účely ako investovanie). Doslovný význam výrazu „úplné náklady na služby vynaložené plati­ teľom dane" je tak relatívne široký a nepresný. 18 Podľa môjho názoru ho možno chápať tak, že znamená súhrn nákladov, ktoré boli a sú nevyhnutné na to, aby sa umožnilo poskytovanie služieb. Tento pojem teda možno chápať tak, že okrem bežných 67. Zastávam názor, že s tvrdením týchto nákladov označuje súhrn nákladov na nado­ vlád možno súhlasiť z týchto dôvodov. Po budnutie alebo vytvorenie majetku, ktorý je prvé článok 11 A ods. 1 pism. c) šiestej predmetom uvedeného poskytovania. smernice ponecháva členským štátom voľnú úvahu na jeho vykonávanie. Po druhé sporné určenie zdaniteľného základu v závislosti od dĺžky obdobia na opravu odpočítanej DPH je v súlade s cieľom článku 6 ods. 2 šiestej smernice. Po tretie takéto určenie je rovnako v súlade s cieľom harmonizácie zdaniteľného základu, ktorý uvedená smernica sleduje.

70. Ďalej okolnosť, že užívanie majetku podniku platiteľom dane na jeho osobnú spotrebu sa považuje za poskytovanie služieb za protihodnotu, to znamená za plnenie, ktoré sa uskutočňuje v nejakom čase, logicky vedie k myšlienke, že výber DPH z týchto nákladov sa musí rozvrhnúť do splátok. 68. S ohľadom na prvý bod pripomínam, že článok 11 A ods. 1 pism. c) šiestej smernice stanovuje, že zdaniteľným základom v prípade plnení uvedených v článku 6 ods. 2 šiestej smernice sú „úplné náklady na služby poskytované osobou podliehajúcou dani [vynaložené platiteľom dane — neofi­ ciálny preklad]". Ako uvádza vnútroštátny súd, tento pojem nie je v šiestej smernici definovaný. 71. Z tohto pripodobenia a cieľa sledova­ ného zákonodarcom prostredníctvom článku 6 ods. 2 šiestej smernice možno vyvodiť, že toto rozvrhnutie na splátky sa môže vzťaho­ vať na celú dobu životnosti majetku.

72. Rozvrhnutie splátok na celú dobu život­ nosti majetku tak predstavuje výhodu mož­ nosti úpravy zdaniteľného základu v závislosti od prípadných zmien časti majetku vyhradeného platiteľom dane na jeho osobnú spotrebu. Ako to pripomína vnútroštátny súd, Súdny dvor v už citova­ 75. Je nesporné, že na rozdiel od ostatných nom rozsudku Enkler vykladal zdaniteľný ustanovení šiestej smernice 22, článok 11 A základ stanovený v článku 11 A ods. 1 ods. 1 písm. c) neodkazuje na vnútroštátne pism. c) šiestej smernice tak, že zahŕňa právo, aby určil jeho význam a dosah. Pojem náklady vynaložené na samotný majetok, „úplné náklady na služby vynaložené plati­ akými sú odpisy majetku. 21 teľom dane" teda predstavuje samostatný pojem práva Spoločenstva, ktorý nemožno ponechať na úvahu každého členského štátu. 23 19 — Rozsudok Enkler, už citovaný, bod 35. 20 — Tamže, bod 33. 21 — Bod 36. Súdnemu dvoru bola v tejto veci položená otázka o určení zdaniteľného základu pre výpočet DPH pri osobnom užívaní karavanu určeného v celom rozsahu na podnikanie, 22 — Pozri v tomto zmysle článok 4 ods. 3 písm. b) šiestoj smernice a to po určité obdobia roku. Rozhodol, že je potrební s ohľadom na pojem „stavebný pozemok" a článok 13 A zohľadniť časť nákladov, ako sú náklady definované v bode 36, ods. 1 písm. c) tej istej smernice, pokiaľ ide o pojmy v priamom pomere na jednej strane k celkovej dobe „medicínske a paramedicínske profesie". skutočného užívania majetku a na druhej strane voči dobe 23 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. februára 1977, Verbond skutočného užívania tohto majetku na iné ako podnikateľské van Nederlandse Ondernemingen, 51/76, Zb. s. 113, body 10 účely (bod 37). a 11.

78. Pokiaľ ide o prvý bod, cieľom článku 6 ods. 2, ako už bolo uvedené, je zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s platiteľom dane, 82. Podľa môjho názoru sa však táto odpo­ ktorý určil majetok na podnikanie po tom, čo veď musí posúdiť v kontexte, v akom bola odpočítal celú DPH zaplatenú z nákladov na nadobudnutie alebo na výrobu tohto poskytnutá. majetku, a konečným spotrebiteľom, ktorý by pri nadobudnutí alebo výstavbe rovna­ kého majetku túto daň zaplatil. 24 — Rozsudok Seeling, už citovaný, body 54 a 55.

I - 8314

WOLLNY

84. Toto spochybnenie založila na článku 13 B písm. b) šiestej smernice, podľa ktorého je 87. Práve v tejto súvislosti uviedol, že nájom nehnuteľného majetku v zásade oslo­ skutočnosť, že platiteľ dane je oprávnený bodený od DPH, takže neumožňuje odpočí­ určiť stavbu v celkom rozsahu na svoje tanie DPH zaplatenej na vstupe. Tvrdila, že podnikanie, a teda odpočítať DPH splatnú vzhľadom na to, že článok 6 ods. 2 prvý na vstupe z celkových stavebných nákladov, pododsek písm. a) šiestej smernice považuje a v dôsledku toho sa konečná spotreba užívanie majetku podniku na osobnú spo­ nezdaní, pretože obdobie na opravu stano­ trebu za poskytovanie služieb a že sa toto vené v článku 20 ods. 2 šiestej smernice užívanie javí z pohľadu konečnej spotreby môže len čiastočne opraviť odpočet DPH najviac ako nájom, sa oslobodenie stanovené zaplatenej na vstupe v okamihu výstavby v článku 13 B písm. b) uvedenej smernice stavby, je výsledkom zámernej voľby záko­ uplatní analogicky. nodarcu Spoločenstva a nemôže viesť k extenzívnemu výkladu článku 13 B písm. b) tejto smernice.

88. Rovnako ako nemecká vláda a vláda 85. Na podporu tejto analýzy tvrdila, že Spojeného kráľovstva sa nedomnievam, že neexistencia odpočtu dane na vstupe pred­ stavuje výhodu, ktorá spočíva v tom, že sa zabráni nezdanenej spotrebe v prípade pre­ 25 — Tamże, body 49 aż 52.

I - 8315

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-72/05

Súdny dvor v už citovanom rozsudku Seeling oslobodeného od dane po uplynutí obdobia zamýšľal spochybniť dosah cieľa článku 6 na opravu odpočítanej dane, je v súlade ods. 2 šiestej smernice. s cieľom článku 6 ods. 2 šiestej smernice.

91. S ohľadom na tieto skutočnosti sa mi nezdá byť sporné, že zámer sledovaný nemeckou vládou, a to zabrániť nezdanenej 94. Nedomnievam sa, že tento prípadný konečnej spotrebe pri prevode majetku nedostatok systému by mohol spochybniť

I - 8316

WOLLNY

zlučiteľnosť spornej nemeckej právnej úpravy jednotným spôsobom a podľa pravidiel s cieľom článku 6 ods. 2 šiestej smernice. 2 Spoločenstva. 6Dosah tohto cieľa je však obmedzeným spôsobom vyjadrený v deviatom odôvodnení šiestej smernice, a to v jej pôvodnom znení, podľa ktorého smeruje k dosiahnutiu „porovnateľných" výsledkov vo všetkých členských štátoch. S ohľadom na voľnú úvahu, ktorú členským štátom priznáva článok 20 šiestej smernice, zastávam názor, že sporná vnútroštátna 95. Určenie zdaniteľného základu DPH právna úprava túto podmienku spĺňa. v závislosti od obdobia na opravu odpočíta­ nej dane totiž podľa môjho názoru pred­ stavuje ďalšiu výhodu pre väčšiu rovnosť zaobchádzania s platiteľom dane a konečným spotrebiteľom. Táto výhoda súvisí so zvýše­ ním ročnej sumy DPH zaplatenej platiteľom dane na základe osobného užívania. Toto zvýšenie prispieva k zmierneniu nerovnosti týchto situácií, ktoré je spôsobené výhodou 98. Odkaz na tento článok 20 považujem za likvidity vyplývajúcej pre platiteľa relevantný v rámci tohto posúdenia, a to z rozvrhnutia dlhu na splátky v porovnaní z týchto dôvodov. Rovnako ako uvedený s konečným spotrebiteľom, ktorý pri na­ článok 20 sa článok 6 ods. 2 a článok H A dobúdaní alebo výstavbe majetku musí ods. 1 pism. c) šiestej smernice uplatnia znášať celkové zaťaženie DPH. v prípade majetku, pri ktorom bola DPH zaplatená z nákladov na nadobudnutie alebo výstavbu odpočítateľná, a tento je následne určený na používanie, pri ktorom takáto daň nebola odpočítateľná. Ide o doplňujúce usta­ novenia šiestej smernice, ktoré upravujú situácie, v ktorých sa majetok užíva zmieša­ ným spôsobom, to znamená na podnikateľ­ ské, ako aj osobné účely. 96. Nakoniec zastávam názor, že určenie zdaniteľného základu DPH v závislosti od dĺžky obdobia na opravu odpočítanej DPH zostáva v prijateľných medziach s ohľadom na cieľ šiestej smernice.

101. S ohľadom na väzby, ktoré existujú medzi mechanizmom článku 20 šiestej 104. Možnosť, že by riešenie, ktoré navrhuje smernice a mechanizmom článku 6 ods. 2 Komisia, viedlo k zvýšenej harmonizácii, bola tej istej smernice, sa mi určenie zdaniteľného okrem toho vážne spochybnená na pojedná­ základu pri osobnom užívaní stavby určenej vaní vládou Spojeného kráľovstva, ktorá v celom rozsahu na podnikanie v závislosti tvrdila, že neexistujú spoločné pravidlá od dĺžky obdobia na opravu odpočítanej odpisovania. Musím konštatovať, že pri dane nejaví v rozpore s cieľom harmonizácie skúmaní medzinárodných účtovných noriem zdaniteľného základu, ktorý šiesta smernica prijatých Európskym parlamentom a Radou sleduje. Európskej únie v roku 2002 28 na účely zlepšenia porovnateľnosti finančných výka­ zov spoločností s verejne obchodovateľnými cennými papiermi, sa na systematické roz­ loženie sumy, ktorú možno odpisovať po dobu užívania aktíva, môžu použiť rôzne spôsoby odpisovania. 29

102. Riešenie odporúčané Komisiou, ktoré spočíva v tom, že sa členské štáty vyzvú, aby 28 — Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných stanovili pravidlá odpisovania po celú život­ noriem (U. v. ES L 243, s. 1; Mim. vyd. 13/029, s. 609). nosť stavieb na základe objektívnych 29 — Pozri napríklad články 47 a 62 medzinárodného účtovného štandardu IAS 16, Nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v prílohe a všeobecne uznávaných kritérií, by určite nariadenia Komisie (ES) č. 1725/2003 z 29. septembra 2003, viedlo k jednotnejšiemu zdaniteľnému ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) základu. č. 1606/2002 (Ú. v. ES L 261, s. 1; Mim. vyd. 13/032, s. 4).

107. Na jednej strane v texte článku H A ods. 1 písm. c) šiestej smernice nenachádzam dôvod, ktorý by rozhodol o ich vylúčení. Pojem „úplné náklady na služby vynaložené platiteľom dane" je z hľadiska doslovného znenia určený na to, aby zahŕňal všetky vynaložené náklady umožňujúce zabezpečiť toto poskytovanie služieb. Náklady na na­ dobudnutie pozemku, na ktorom je pred­ 110. Vzhľadom na všetky tieto úvahy navr­ metná stavba postavená, spadajú a priori do hujem odpovedať na prejudiciálnu otázku týchto nákladov. tak, že článok 11 A ods. 1 pism. c) šiestej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej je zdaniteľný základ DPH pri osobnom užívaní časti stavby určenej v celom rozsahu na podnikanie platiteľa dane týmto platite­ ľom, stanovený ročne ako časť nákladov na 108. Na druhej strane by ich vylúčenie zo nadobudnutie alebo výstavbu, ktorá je zdaniteľného základu bolo zjavne v rozpore určená v závislosti od dĺžky obdobia na s cieľom článku 6 ods. 2 šiestej smernice, opravu odpočítanej DPH podľa článku 20 ktorého cieľom, ako už bolo uvedené, je šiestej smernice. Tento zdaniteľný základ zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie musí prípadne zahŕňať náklady na nadobud­ s platiteľom dane a konečným spotrebiteľom. nutie pozemku, na ktorom je stavba posta­ Pokiaľ by platiteľ dane znášal zaťaženie DPH vená.

I - 8319

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-72/05

V — Návrh

111. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby sa na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Finanzgericht München, odpovedalo takto: