C-81/05

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A TIZZANO — VEC C-81/05

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 27. apríla 2006 1

1. Táto vec sa týka troch prejudiciálnych súdnym alebo správnym rozhodnutím, a teda otázok, ktoré Súdnemu dvoru podfa článku nároky vyplývajúce z dohôd o zmieri sú 234 ES položil Tribunal Superior de Justicia vylúčené. de Castilla y León (Španielsko) vo veci výkladu smernice Rady 80/987/EHS 2 z 20. októbra 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platob­ nej neschopnosti ich zamestnávateľa (ďalej len „smernica 80/987" alebo jednoducho „smernica"), zmenená a doplnená smernicou I — Právny rámec 2002/74/ES z 23. septembra 2002 3 (dalej len „smernica 2002/74").

Relevantné právo Spoločenstva

3. Článok 1 ods. 1 smernice 80/987 stano­ vuje, že „táto smernica sa vzťahuje na nároky 2. V podstate sa ešte raz vzniesla otázka zamestnancov vyplývajúce z pracovných z l u č i t e í n o s t i práva Spoločenstva zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov a vnútroštátnej právnej úpravy, ktorou sa a existujúce voči zamestnávateľom, ktorí sa v prípade platobnej neschopnosti zamestná­ nachádzajú v stave platobnej neschopnosti vateľa ustanovuje povinnosť výplaty neuspo­ v zmysle článku 2 ods. 1". kojených nárokov zamestnancov (v tomto prípade odstupné pri výpovedi) z garančného fondu iba vtedy, ak o nich bolo rozhodnuté

1 — Jazyk prednesú: taliančina. 4. Článok 2 ods. 2 smernice spresňuje, že 2 — Ú. v. ES L 283, s. 23; Mim. vyd. 05/001, s. 217. táto smernica „sa nevzťahuje na vnútroštátne 3 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES právo, pokiaľ ide o vymedzenie pojmov z 23. septembra 2002, ktorou sa meni a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii právnych predpisov člen­ .zamestnanec', .zamestnávateľ", .odmena', ských štátov vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov .právo zakladajúce okamžitý nárok' a ,právo v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľ (Ú. v. ES L 270, s. 10; Mim. vyd. 05/004, s. 261). zakladajúce budúci nárok'".

8. Článok 26 Estatuto de los Trabajadores (ďalej len „štatút pracovníkov"), v znení kráľovského legislatívneho dekrétu č. 1 „Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, z 24. marca 1995 4stanovuje: ktorými zabezpečia, že záručné inštitúcie zaručia, podľa článku 4, výplatu neuspokoje­ ných nárokov zamestnancov vyplývajúcich z pracovnoprávnych zmlúv alebo pracovno­ právnych vzťahov vrátane, ak to ustanovujú vnútroštátne predpisy, výplatu odstupného „1. Za mzdu sa považujú všetky peňažné pri skončení pracovnoprávnych vzťahov." alebo naturálne ekonomické výhody, ktoré zamestnanci dostávajú ako protihodnotu za služby, ktoré poskytli pri výkone práce na účet inej osoby, ak sú tieto výhody poskyt­ nuté za vykonanú prácu, bez ohľadu na formu odmeny alebo doby odpočinku, ktoré 7. Podľa článku 2 ods. 1 prvého pododseku sa považujú za výkon práce. ... smernice 2002/74, ktorá nadobudla účinnosť 8. októbra 2002, mali členské štáty čas až do 8. októbra 2005, aby „prij[ali] zákony, iné 4 — BOE ć. 75 z 29. marca 1995, s. 9654.

I - 7573

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A TIZZANO — VEC C-81/05

2. Za mzdu sa nepovažujú sumy, ktoré nym rozhodnutím v prospech pracovníkov zamestnanec dostal ako náhradu za výdavky, z dôvodu výpovede danej zamestnávateľom ktoré mu vznikli pri výkone jeho pracovnej alebo skončenia pracovnej zmluvy v súlade činnosti, dávky a odškodnenia plynúce zo s článkami 50, 51 a 52 písm. c) tohto zákona, sociálneho zabezpečenia a odškodnenia maximálne vo výške jedného ročného platu, z dôvodu prevedení na inú prácu, prerušení pričom denná mzda, ktorá slúži ako výpoč­ pracovnej zmluvy alebo výpovede zo strany tový základ, nesmie prekročiť dvojnásobok zamestnávateľa." všeobecnej dennej minimálnej mzdy."

vedi, uzavrel tento s Transportes San-Gom biehalo, a položil Súdnemu dvoru tieto zmier, ktorý následne schválil príslušný súd prejudiciálne otázky: a ktorý potvrdil zánik pracovného pomeru z dôvodov uvedených zamestnávateľom, a stanovil povinnosť vyplatiť odstupné zamestnancovi z dôvodu skončenia pracov­ ného pomeru vo výške 5 540,06 eur.

„1. Vyplýva z povinnosti členských štátov prijať všetky potrebné opatrenia všeo­ becnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajú­ 13. Keďže Transportes San-Gom bola cich zo Zmluvy alebo z opatrení prija­ 24. apríla 2003 vyhlásená za platobne tých inštitúciami Spoločenstva (článok neschopnú, pán Cordero Alonso požiadal, 10 ES), ako aj zo zásady prednosti práva aby tento dlh zaplatil Fogasa. Fond podľa Spoločenstva pred vnútroštátnym prá­ článku 33 ods. 8 štatútu pracovníkov uznal vom právomoc vnútroštátnych súdnych povinnosť zaplatiť 40 % odstupného, na ktoré orgánov neuplatniť akýkoľvek druh vnú- mal zamestnanec nárok, ale odmietol ostá­ troštátnych predpisov, ktoré sú vajúcich 60 %, pretože podľa jeho názoru na v rozpore s právom Spoločenstva, bez túto čiastku nemal nárok, pretože išlo ohľadu na postavenie týchto predpisov o odstupné dosiahnuté súdnym zmierom v hierarchii právnych noriem (nariade­ a nie súdnym alebo správnym rozhodnutím. nie, zákony alebo aj ústava)?

14. Rozsudkom z 9. júla 2004 zamietol Juzgado de lo Social de Patencia žalobu, 2. a) Ak španielske správne a súdne ktorú podal zamestnanec proti rozhodnutiu orgány musia rozhodnúť o tom, či Fogasa. Pán Cordero Alonso teda podal zamestnanec, ktorého zamestnáva­ odvolanie na Tribunal Superior de Justícia teľ bol vyhlásený za platobne de Castilla y León, ktorý z dôvodu, že mal neschopného, má právo dostať od pochybnosti o výklade smerníc 80/987 Fondo de G a r a n t í a Salarial a 2002/74, ako aj o pôsobnosti všeobecnej odstupné z dôvodu ukončenia pra­ základnej zásady rovnosti zaobchádzania covnej zmluvy, ktorej záruky a zásady prednosti práva Spoločenstva, roz­ v prípade platobnej neschopnosti hodol uznesením z 28. januára 2005 boli založené vnútroštátnym prá­ o prerušení konania, ktoré pred ním pre­ vom, má sa uplatniť právo Spolo-

I - 7576

CORDERO ALONSO

nielskou ústavou, ktorý zastáva špa­ vnútroštátny právny predpis patrí do pôsob­ nielsky Tribunal Constitucional? nosti práva Spoločenstva a najmä smernice 80/987.

c) V prípade kladnej odpovede, ukladá základná zásada rovnosti pred záko­ nom vyplývajúca z práva Spoločen­ stva povinnosť rovnosti zaobchádzania v prípadoch, keď nárok zamestnanca na odstupné pri ukončení zmluvy vyplýva zo súdneho rozhodnutia 17. Ako bolo totiž uvedené, hlavnou otáz­ a v prípadoch, keď tento nárok kou, ktorá bola vznesená v rámci konania vyplýva z dohody medzi zamestnan­ pred vnútroštátnym súdom, je to, či postup, com a zamestnávateľom uzavretej ktorým článok 33 ods. 2 štatútu pracovníkov pred súdom a schválenej súdom?" stanovuje odstupné pri výpovedi určený pomocou dohody o zmieri, porušuje zásadu rovnosti. 6

15. V konaní, ktoré sa takto začalo, pred­ ložili písomné pripomienky Fogasa, španiel­ ska vláda a Komisia.

18. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora a ako to pripomenul aj vnútroštátny III — Právne posúdenie súd, na základe všeobecných zásad práva Spoločenstva, akou je práve zásada rovnosti, sa môžu súdne preskúmavať iba vnútroštátne právne predpisy, ktoré „spadajú do pôsob­ nosti práva Spoločenstva", a to preto, že tieto O uplatniteľnosti smernice 80/987

19. Z toho vyplýva potreba najprv preskú­ mať otázky, ktoré sú teraz predmetom 21. S prihliadnutím na tento predpoklad preskúmania, keďže ide práve o určenie toho, poukazuje vnútroštátny súd najmä na okol­ či uvedený článok 33 ods. 2 štatútu pracov­ nosť, že hoci lehota na prebratie smernice níkov skutočne preberá ustanovenia práva ešte v okamihu, keď nastali skutkové okol­ Spoločenstva, a teda patrí do pôsobnosti nosti neuplynula, v tom čase už španielske práva Spoločenstva. Iba v prípade kladnej právo upravovalo v článku 33 štatútu pra­ odpovede na túto otázku, sa bude môcť covníkov vyplatenie odstupného od Fogasa posúdiť zlučiteľnosť tohto ustanovenia so v prípade výpovede. Dalo by sa teda vyvodiť, zásadou rovnosti. že v okamihu nadobudnutia účinnosti zme­ nenej a doplnenej smernice (ku ktorému došlo pred výpoveďou žalobcu a vyhlásením platobnej neschopnosti žalovaného) už uve­ dený článok 33 štatútu fungoval ako pro­ striedok prevzatia nového článku 3 smernice 2002/74.

25. Pokiaľ ide o mňa, najskôr zdôrazňujem, že smernica 2002/74 obsahuje dve ustanove­ nia, ktoré by mohli byť na účely tejto veci osobitne významné.

26. Zmenené a doplnené znenie predovšet­ kým na rozdiel od prvého znenia, ktoré 24. Komisia naopak uvádza najmä skutoč­ určenie nárokov, ktoré sú predmetom nosť, že hoci vymedzenie pojmu „odmen[a]" ochrany zo strany záručných inštitúcií, úplne patrí do právneho poriadku každého člen­ ponechávalo na členské štáty, výslovne sta­ ského štátu, vnútroštátny súd musí vždy novuje, že tieto inštitúcie musia v prípade a v každom prípade vykladať vlastné právo platobnej neschopnosti zamestnávateľa zaru­ spôsobom, ktorý je zlučiteľný s právom čiť výplatu „neuspokojených nárokov Spoločenstva, vrátane takých smerníc, akou zamestnancov vyplývajúcich je smernica 2002/74, ktorá už nadobudla z pracovnoprávnych zmlúv alebo pracovno­ účinnosť v okamihu, keď nastali skutkové právnych vzťahov", „ak to ustanovujú vnú­ okolnosti veci, ale ktorej lehota na prebratie troštátne predpisy" (nový článok 3). ešte v tom okamihu neuplynula.9 Komisia ďalej pokračuje, že v prejednávanej veci to znamená, že vnútroštátny súd má upred­ nostniť taký výklad sporných ustanovení štatútu pracovníkov, ktorý je zlučiteľný so znením a s duchom zmien ustanovených smernicou 2002/74, a musí teda zahrnúť odstupné v prípade výpovede medzi nároky 27. Pokiaľ potom ide o lehotu na uplatnenie týchto zmien, pripomínam, že článok 3 smernice 2002/74 stanovoval, že smernica 8 — Pozri bod 8 vyššie. nadobúda účinnosť v deň jej uverejnenia 9 — V tejto súvislosti Komisia odkazuje najmä na rozsudok v Úradnom vestníku Európskych spoločen­ z 8. októbra 1987, Kolpinghuis Nijmegen, 80/86 (Zb. s. 3969, bod 15), a na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát stiev, t. j . 8. októbra 2002, pričom lehota na Jacobs 20. mája 1992 vo veci Parlament/Rada, C-295/90 jej prebratie do vnútroštátnych právnych (rozsudok zo 7. júla 1992, Zb. s. I-4193), bod 43, ako aj na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Darmon poriadkov bola určená v článku 2 ods. 1 17. novembra 1993 vo veci Comitato di coordinamento per prvom pododseku na 8. októbra 2005. Sám la difesa della cava a i . ,C-236/92 (rozsudok z 23. februára 1994, Zb. s. I-483), bod 27. článok 2 ods. 1 však v druhom pododseku

10 — Zdá sa, že tento výklad potvrdzuje aj skutočnosť, že ako sa i) zamestnávateľ, spoločnosť Transportes zdá, žiadny osobitný preberací právny predpis doposiaľ San-Gom, bol vyhlásený za platobne v Španielsku nebol prijatý. 11 — Pozri napríklad rozsudky z 23. mája 1985, Komisia/Nemecko, neschopného 24. apríla 2003, t. j . po 29/84, Zb. s. 1661, bod 23; z 9. apríla 1987, Komisia/ nadobudnutí účinnosti smernice Taliansko, 363/85, Zb. s. 1733, bod 7; zo 16. novembra 2000, Komisia/Grécko, C-214/98, Zb. s. I-9601, bod 49, a z 10. mája 2002/74 8. októbra 2002; 2001, Komisia/Holandsko, C-144/99, Zb. s. I-3541, bod 17.

I - 7580

CORDERO ALONSO

31. Ale aj keby sa Súdny dvor domnieval, že 33. Zdá sa mi, že podobný výklad je a fortiori na túto vec sa nevzťahuje už zmenené dôvodný v takom prípade, akým je táto vec, a doplnené znenie smernice, ale predchá­ keď smernica 2002/74 v okamihu, keď nastali dzajúce znenie, neznamenalo by to, že skutkové okolnosti, nadobudla účinnosť. Ako odstupné, ktoré je predmetom sporu, by to správne zdôrazňuje Komisia (bod 24 bolo nevyhnutne vylúčené z pôsobnosti vyššie), bolo by to nielen v súlade so práva Spoločenstva, keďže by sa nemohlo spomínanou povinnosťou výkladu v súlade považovať za ,,odmen[u]" v zmysle článku 3 [s právom Spoločenstva], 13 ale aj zo všeo­ ods. 1. becnejšieho hradiska, s účelom ochrany zamestnancov, ktorú sleduje právna úprava Spoločenstva.

O porušení zásady rovnosti

I - 7581

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANO - VEC C-81/05

35. Hneď poviem, že odpoveď na tieto tvrdenie, ktoré by už Súdny dvor neposúdil otázky sa môže ľahko vyvodiť z judikatúry v rámci preskúmania vyššie citovaných vecí. Spoločenstva. V už citovaných rozsudkoch Dokonca španielska vláda a Fogasa vôbec Rodríguez Caballero, Olaso Valero v tejto súvislosti nepredložili pripomienky. a Guerrero Pečino Súdny dvor už totiž rozhodol o systéme, ktorý sa uplatňuje v Španielsku na nároky zamestnancov priz­ nané v rámci konania o zmieri. Súd Spolo­ čenstva sa vždy domnieval, že v tomto prípade ide o porušenie zásady rovnosti, pretože na jednej strane vnútroštátny právny predpis spôsoboval rozdielne zaobchádzanie so zamestnancami, ktorí „sa nachádzali 37. Z tohto dôvodu sa domnievam, že v rovnakej situácii" 14 a na druhej strane všeobecná zásada rovnosti bráni takej vnú­ „nebolo uplatnené žiadne presvedčivé tvrde­ troštátnej právnej úprave, akou je sporná nie, ktoré by odôvodnilo rozdielne zaobchá­ právna úprava vo veci samej, ktorá stanovuje, dzanie medzi nárokmi... uznanými rozsud­ že vnútroštátna záručná inštitúcia je povinná kom alebo správnym r o z h o d n u t í m vyplatiť z dôvodu subsidiárnej zodpovednosti a nárokmi..., ktoré boli uznané odstupné v prípade výpovede iba vtedy, ak v zmierovacom konaní". 15 bolo určené súdnym alebo správnym roz­ hodnutím, a teda z tohto systému záruky vylučuje odstupné v prípade výpovede určené pomocou dohody o zmieri.

O dôsledkoch výkladu Súdneho dvora

42. Domnievam sa teda, že môžem dospieť 40. Aj v tejto súvislosti však musím pripo­ k záveru, že vnútroštátny súd nesmie uplat­ menúť, že Súdny dvor už skôr poskytol ňovať takú vnútroštátnu právnu úpravu, absolútne jednoznačnú odpoveď. V jeho akou je právna úprava v konaní vo veci judikatúre je totiž ustálené tvrdenie, podľa samej, ktorá v rozpore so zásadou rovnosti ktorého vnútroštátny súd „je povinný uplat­ vylučuje zo záruky výplaty ustanovenej týmto ňovať v celom rozsahu právo Spoločenstva predpisom odstupné v prípade výpovede a zabezpečovať ochranu práv, ktoré právo určené dohodou o zmieri. Spoločenstva poskytuje jednotlivcom, a pritom neprihliadať na akékoľvek ustano­ venie vnútroštátneho práva, ktoré je v rozpore s právom Spoločenstva, bez toho, 17 — Toto sa už uvádza v slávnom rozsudku z 9. marca 1978, Simmenthal (106/77, Zb. s. 629), body 21 a 24. Pozri tiež aby musel podať návrh alebo vyčkať na jeho okrem iných rozsudky z 19. júna 1990, Factortame a i., predchádzajúce zrušenie zákonodarnou C-213/89, Zb. s. I-2433, bod 20; z 19. novembra 1991, Francovich a i., C-6/90 a C-9/90, Zb. s. I-5357, bod 32; z 8. júna 2000, Carra a i., C-258/98, Zb. s. I-4217, bod 16; z 18. septembra 2003, Morellato, C-416/00, Zb. s. I-9343, body 43 a 44, a z 3. mája 2005, Berlusconi a i., C-387/02, C-391/02 a C-403/02, Zb. s. I-3565, bod 72. 16 — Vo svojom uznesení vnútroštátny súd odkazuje na rozsudok, 18 — Rozsudok Rodríguez Caballero, už citovaný, bod 43 ktorý vydal Tribunal Constitucional 25. októbra 1993 č. 306, a citovaná judikatúra. Pozri tiež rozsudok Olaso Valero, už v ktorom tento súd tvrdil, že článok 33 štatútu pracovníkov citovaný, bod 38, a uznesenie Guerrero Pecino, už citované, neporušuje zásadu rovnosti pred zákonom. bod 30.

3. Vnútroštátny súd nesmie uplatňovať takú vnútroštátnu právnu úpravu, akou je právna úprava v konaní vo veci samej, ktorá v rozpore so zásadou rovnosti vylučuje zo záruky výplaty ustanovenej týmto predpisom odstupné v prípade výpovede určené dohodou o zmieri.

I-7584