C-97/05

2. Uvedený súd má pochybnosti, pokiaľ ide 3 — Pozri najmä rozsudky z 15. januára 1998, Babahenini, o dosah predmetnej dohody na skrátenie C-113/97, Zb. s. I-183 (dohoda o spolupráci s Alžírskom); doby platnosti povolenia na pobyt a na z 11. novembra 1999, Mesbah, C-179/98, Zb. s. I-7955, a z 20. marca 2001, Fahmi a Esmoris Cerdeiro-Pinedo Amado, následný príkaz na vyhostenie tuniského C-33/99, Zb. s. I-2415 (dohoda o spolupráci s Marokom); z 29. januára 2002, Pokrzeptowicz-Meyer, C-162/00, Zb. štátneho príslušníka, ktorý je držiteľom s. I-1049 (dohoda o pridružení s Poľskou republikou), alebo časovo neobmedzeného pracovného povole­ naposledy z 12. apríla 2005, Simutenkov, C-265/03, Zb. s. I-2579 (dohoda o partnerstve a spolupráci s Ruskou nia. federáciou), ako aj z 2. júna 2005, Dörr a Ünal, C-136/03, Zb. s. I-4759, a zo 7. júla 2005, Dogan, C-383/03, Zb. s. I-6237, a Aydinli, C-373/03, Zb. s. I-6181 (asociačná dohoda s Tureckom). V bode 9 rozsudku z 30. septembra 1987, Demirel (12/86, Zb. s. 3719), bolo kategoricky potvrdené, že Súdny dvor je príslušný na skúmanie ustanovení tejto povahy. 4 — V čase prednesu týchto návrhov je prejednávaná vec Echouikh (C-336/05), týkajúca sa výkladu článkov 64 a 65 Euro- -stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej, podpísaná 3. Hoci sa Súdny dvor už vyslovil 26. februára 1996 v Bruseli (Ú. v. ES L 70, s. 2) a schválenej k dohodám uzavretým medzi Spoločenstvom v mene Európskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva uhlia a ocele rozhodnutím Rady a Komisie 2000/204/ES, ESUO z 24. januára 2000 o uzavretí Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej (Ú. v. ES L 70, s. 1; Mim. vyd. 11/033, s. 175). 1 — Jazyk prednesu: španielčina. Súdny dvor tiež prejednáva vec Güzeli (C-4/05), v ktorej 2 — Dohoda uzavretá v Bruseli 17. júla 1995 a schválená v mene nemecké orgány odmietli predĺžiť povolenie na pobyt turec­ Európskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva uhlia kému pracovníkovi, ktorý získal časovo neobmedzené pra­ a ocele rozhodnutím Rady a Komisie 98/238/ES, ESUO covné povolenie; táto vec si vyžaduje skúmanie dohody z 26. januára 1998 (Ú. v. ES L 97, s. 1; Mim. vyd. 11/028, s Tureckom. s. 187). 5 — C-416/96, Zb. s. I-1209.

7. Dohoda o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Tuniskou republikou bola podpísaná 25. apríla 1976. 11 Podľa jej článku 1. Vývoj 39 „zaobchádzanie poskytované každým členským štátom pracovníkom tuniskej národnosti zamestnaným na jeho území nesmie vykazovať žiadne prvky diskriminácie založenej na národnosti, pokiaľ ide 5. Od začiatku svojej činnosti Spoločenstvo o pracovné podmienky, odmeňovanie disponuje právnym krytím pre uzatváranie a prepúšťanie, v porovnaní s jeho vlastnými zmlúv s inými medzinárodnými subjektmi. štátnymi príslušníkmi“. Článok 310 ES mu dáva právomoc „uzavrieť s jedným alebo s viacerými štátmi alebo s medzinárodnými organizáciami dohody 8 — HANF, D., DENGLER, P.: Accords d'association. In: Com- o pridružení, ktoré stanovia vzájomné práva mentaire Mégret, Le droit de la CE et de l'Union européenne. a povinnosti, spoločné postupy a osobitné zväzok XII (Relations extérieures), Brusel, 2004. 9 — Už citovaná v poznámke pod čiarou 6. postupy“. 7 10 — Dohoda o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Alžírskou ľudovou demokratickou republikou, podpísaná v Alžíri 26. apríla 1976 a schválená v mene Spoločenstva nariadením Rady (EHS) č. 2210/78 z 26. septembra 1978 o uzatvorení dohody o spolupráci medzi Európskym 6 — Dohoda o spolupráci medzi Európskym hospodárskym hospodárskym spoločenstvom a Alžírskou ľudovou demo­ spoločenstvom a Marockým kráľovstvom, podpísaná kratickou republikou (Ú. v. ES L 263, s. 1; Mim. vyd. 11/013, v Rabate 27. apríla 1976 a schválená v mene Spoločenstva s. 40). nariadením Rady (EHS) č. 2211/78 z 26. septembra 1978 11 — Ú. v. ES L 265, 1978, s. 2. Dohoda schválená v mene (Ú. v. ES L 264, s. 1; Mim. vyd. 11/013, s. 155). Spoločenstva nariadením Rady (EHS) č. 2212/78 7 — Článok 310 ES vyplýva z článku 238 Zmluvy ES, ktorý, pokiaľ z 26. septembra 1978 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 265, ide o jeho pôvod, vychádza z článku 14 dohody týkajúcej sa s. 1). V ten istý deň bola uzavretá ďalšia dohoda medzi prechodných ustanovení Európskeho spoločenstva uhlia členskými štátmi Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a ocele. a Tuniskou republikou (Ú. v. ES L 265, s. 119).

12 — Pozri okrem dohody s Tureckom spomenutej vyššie posledné dohody s Marokom, uvedené v poznámke pod čiarou 4, Európsko-stredomorskú dočasnú dohodu o pridružení o obchode a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom, na jednej strane, a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny v prospech palestínskych orgánov Západného brehu a Pásma Gazy, na druhej strane (Ú. v. ES L 187, 1997, s. 3; Mim. vyd. 13. Toto pravidlo je potrebné chápať vo 11/026, s. 124), Euro-stredomorskú dohodu, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami svetle „Spoločnej deklarácie“ pripojenej a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej (Ú. v. ES L 147, 2000, s. 3; Mim. vyd. 11/055, k záverečnému aktu tejto dohody, podľa s. 167), Euro-stredomorskú dohodu ustanovujúcu pridruže­ ktorej „so zreteľom na absenciu diskriminá­ nie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Jordánskym hášimovským kráľovstvom na cie týkajúcej sa nadbytočnosti, na účel druhej strane (Ú. v. ES L 129, 2002, s. 3; Ú. v. EÚ L 283, 2005, s. 10), Egyptskou arabskou republikou (Ú. v. EÚ L 304, 2004, získania obnovenia povolenia na pobyt sa s. 39), Alžírskou demokratickou republikou (text dostupný na nemožno dovolávať článku 64, ods. 1. Posky­ internetovej stránke http://www.deldza.cec.eu.int/fr/ue_alge rie/accord_association.htm) a Libanonskou republikou (text tovanie, obnovovanie alebo zamietnutie dostupný na internetovej stránke http://www.dellbn.cec.eu. int/fr/eu_and_lebanon/textaa.htm). 13 — FLAESCH-MOUGIN, C.: Differentiation and association within the Pan-Euro-Mediterranean Area. In: The EU-s enlargement and Mediterranean strategies: A Comparative 15 - Podľa článku 66 tej istej dohody ustanovenia tejto kapitoly I Analysis. M. Maresceau a E. Lannon (red.), Basingstoke-New „sa nevzťahujú na štátnych príslušníkov strán zdržiavajúcich York, 2001, s. 85 a nasl., ako aj DEBART, T.: La conclusion sa alebo pracujúcich na území svojich hostiteľských krajín d'accords d'association de 2e génération. In: Le partenariat nelegálne“. Toto kritérium legality je uvádzané rovnako euro-méditerranéen — Le processus de Barcelone: Nouvelles v iných dohodách o pridružení, napríklad vo vyššie uvede­ perspectives. Bruylant, Brusel, 2003, s. 161 a nasl. ných dohodách s Marokom (články 64 a 66) alebo Izraelom 14 — Článok 96 ods. 2 predmetnej dohody. (článok 64).

16 - Články 79 a 80 predmetnej dohody. 2. Pracovné povolenie 17 - Články 81 až 83 predmetnej dohody. 18 - Asociačná rada prijala rozhodnutia č. 1/98 zo 14. júla 1998, ktorým schválila svoj rokovací poriadok, ako aj rokovací poriadok výboru [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 300, s. 20); č. 1/1999 z 25. októbra 1999 o uplatnení ustanovení týkajúcich sa prepracovaných poľnohospodárskych výrobkov stanovených v článku 10 dohody [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 298, s. 16); č. 1/2003 z 30. septembra 2003, ktorým sa zriaďujú podvýbory asociačného výboru [neofi­ ciálny preklad] (Ú. v. EÚ L 311, s. 14), a rozhodnutie 18. Podmienky požadované pre udelenie Asociačnej Rady EÚ-Tunisko č. 1/2005 zo 14. júla 2005, pracovných víz pre manžela/manželku, ktorí ktorým sa ustanovuje výnimka z ustanovení týkajúcich sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administra­ tívnej spolupráce stanovených Euro-stredomorskou dohodou o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich člen­ skými štátmi a Tuniskou republikou (Ú. v. EÚ L 190, s. 3). 19 - Rozhodnutie Asociačnej rady č. 1/80 z 19. septembra 1980 20 — Gesetz über die Einreise und den Aufenthalt von Ausländern o vývoji pridruženia medzi Európskym spoločenstvom im Bundesgebiet (BGBl. 1990 I, s. 1354). a Tureckom, ktorého sa týka početná judikatúra. Hoci jeho 21 — § 25 v spojení s § 24 AuslG. znenie nebolo úradne uverejnené, je uvádzané v Dohode 22 — § 23 AuslG. o pridružení a protokoloch EHS Turecko a iných základných dokumentoch, Rada Európskych spoločenstiev, Brusel, 1992, 23 — § 19 ods. 1 bod 1 AuslG. s. 327 a nasl. 24 — § 12 ods. 2 AuslG.

19. Podľa SGB III cudzinci potrebujú na výkon zamestnania v Nemecku predchádza­ júce povolenie, podmienené držbou povole­ nia na pobyt. 27 23. Dňa 21. septembra 2002 pricestoval do krajiny svojej manželky vďaka vízam vyda­ ným na účel zlúčenia rodiny, platným až do 20. decembra 2002, avšak krátko po jeho príchode mu primátor mesta Darmstadt 20. Podľa ArGV môže byť doba platnosti udelil povolenie na pobyt s platnosťou do pracovného povolenia z osobitných dôvodov 23. septembra 2005. skrátená, 28 pričom toto právo zaniká v prípade zániku práva na pobyt, 29 čo dokazuje, že v nemeckom právnom poriadku závisí pracovné povolenie vždy od povolenia na pobyt. 30 24. Dňa 22. októbra 2002 získal na Arbeit­ samt Darmstadt (úrad práce Darmstadt) časovo neobmedzené pracovné povolenie a 11. marca 2003 podpísal pracovnú zmluvu na dobu určitú so spoločnosťou TNT 21. Okrem toho nemecká judikatúra vyža­ Express GmbH, ktorá po jej predĺžení duje, aby pracovná zmluva bola uzatvorená uplynula 31. marca 2005. na dobu určitú iba vtedy, ak na to existuje objektívny dôvod. 31

27. Bola podaná žaloba na Verwaltungsge­ richt Darmstadt, ktorý rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: 4. V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku, treba na účely konkretizácie výhrady z dôvodu ochrany oprávneného záujmu štátu použiť zásady vyplývajúce z článku 39 ods. 3 ES?“ „1. Má článok 64 Euro-stredomorskej dohody… účinok z hľadiska práva na pobyt?

IV — Konanie pred Súdnym dvorom 2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, možno zo zákazu diskriminácie zakotveného v článku 64 Euro-stredo- morskej dohody… vyvodiť právne posta­ venie týkajúce sa práva na pobyt, ktoré bráni obmedzeniu tohto práva lehotou, keď štátny príslušník Tuniskej republiky 28. Pán Gattoussi, nemecká vláda a grécka je držiteľom časovo neobmedzeného vláda, ako aj Komisia Európskych spoločen­ pracovného povolenia, zamestnanie stiev predložili písomné pripomienky

I - 11925

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-97/05

v lehote stanovenej v článku 23 Štatútu odsek dohody s Marokom z roku 1976, 32 Súdneho dvora. podľa ktorého „zaobchádzanie poskytované každým členským štátom pracovníkom marockej národnosti zamestnaným na jeho území nesmie vykazovať žiadne prvky diskri­ minácie založenej na národnosti, pokiaľ ide o pracovné podmienky, odmeňovanie 29. Pojednávania, ktoré sa konalo 9. marca a prepúšťanie, v porovnaní s jeho vlastnými 2006, sa zúčastnili zástupcovia účastníkov štátnymi príslušníkmi“ [neoficiálny preklad]. písomnej časti konania.

32. Problém spočíval v určení, či uvedené ustanovenie bráni tomu, aby bolo zamietnuté obnovenie povolenia na pobyt pre maghreb- V — Skúmanie prejudiciálnych otázok ského občana, ktorému bolo povolené vstú­ piť do členského štátu a vykonávať tam zamestnanie, pokiaľ v čase uplynutia doby platnosti predmetného povolenia, ktorá predstavuje dvanásť mesiacov, zanikol 30. Na otázky, ktoré formuloval Verwal­ pôvodný dôvod jeho práva na pobyt. 33 tungsgericht Darmstadt, je potrebné dať jednu odpoveď, keďže všetky smerujú k určeniu, či je potrebné uplatniť na spor, ktorý má tento súd v prejednávanom prípade rozhodovať, už citovaný judikát El-Yassini.

uplatniteľné, pretože spĺňa podmienky poža­ pracovníkov nemôže byť porovnávané dované judikatúrou, 34 keďže jasne, presne s postavením štátnych príslušníkov a bezpodmienečne stanovuje zákaz diskrimi­ členského štátu. 36 nácie migrujúcich marockých pracovníkov na základe ich štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o pracovné podmienky a odmeňovanie. 35

— Judikatúra týkajúca sa dohody s Tureckom nemôže byť prebratá na dohodu uzavretú s Marokom, a to vzhľadom na významné rozdiely v znení a cieľoch oboch týchto dohôd. 37 35. Druhý, závažnejší aspekt vyvolal pozor­ nosť Súdneho dvora, ktorý mu venoval nasledujúce vysvetlenia.

— Orgány teda môžu zamietnuť obnovenie povolenia na pobyt marockému štát­ nemu príslušníkovi, ktorému povolili vstúpiť na svoje územie a vykonávať tam zamestnanie, pokiaľ v čase ukonče­ — Opatrenia týkajúce sa povolenia na nia platnosti víza zanikol dôvod udele­ pobyt v niektorej krajine nie sú, vzhľa­ nia tohto víza, 38 hoci toto rozhodnutie dom na svoju povahu, uplatniteľné na núti dotknutú osobu ukončiť svoj pra­ štátnych príslušníkov členských krajín, covný pomer pred uplynutím doby keďže orgány nemajú právomoc na to, dohodnutej s jeho zamestnávateľom. 39 aby ich vyhostili alebo aby im zakázali vstup na dané územie. Táto zásada medzinárodného práva znamená, že pokiaľ ide o rovnosť, postavenie cudzích

nuté obnovenie povolenia na pobyt bez a na druhej strane nemecké orgány udelili toho, aby to bolo odôvodnené dôvodmi pánovi Gattoussimu povolenie na pobyt na ochrany oprávneného záujmu štátu, dobu určitú a pracovné povolenie na dobu akými sú dôvody verejného poriadku, neurčitú. Udelili mu teda povolenie na pobyt verejnej bezpečnosti a verejného zdra­ na nemeckom území na dobu kratšiu, než je via, 41 riešenie by bolo odlišné vzhľadom doba, aká zodpovedala pracovnému povole­ na to, že článok 40 prvý odsek dohody niu, pričom následne skrátili dobu platnosti s Marokom sa uplatní počas celého prvého uvádzaného povolenia z dôvodov, obdobia platnosti pracovného povole­ ktoré sa nevzťahovali na verejný poriadok, nia. 42 verejnú bezpečnosť a verejné zdravie, a prinútili ho opustiť nemecké územie, čo je povinnosť, ktorá so sebou prináša ukon­ čenie zamestnania pánom Gattoussim.

2. Skúmanie uplatniteľnosti na prejednávaný prípad

38. Nemecká vláda a grécka vláda však upozorňujú na rozdiely medzi skutkovými a právnymi postulátmi v oboch konaniach. Je a) Úvodné posúdenie ich teda potrebné preskúmať s cieľom ove­ renia, či vyvracajú predchádzajúce stano­ visko.

36. Rozsudok El-Yassini určil, že dohoda uzatvorená s Marokom nebráni tomu, aby mali členské štáty právomoc upravovať pobyt cudzích štátnych príslušníkov, okrem prí­ padu, ak bolo týmto cudzím štátnym prí­ slušníkom udelené pracovné povolenie na dobu dlhšiu ako doba povolenia na pobyt. b) Skutkové porovnanie

37. Prejednávaný prípad patrí úplne pod výnimku uvedenú v predchádzajúcom bode, 39. Už citovaná vec El-Yassini sa týkala keďže na jednej strane článok 64 prvý odsek obnovenia povolenia na pobyt marockého dohody s Tuniskom je podobný ako článok štátneho príslušníka, ktorého zamietnutie skúmaný v už citovanom rozsudku El-Yassini znamenalo ukončenie jeho pracovného pomeru, bez toho, aby bola stanovená doba platnosti pracovného povolenia, zatiaľ čo 41 — Tamže, bod 65. v prejednávanej veci ide o zrušenie pracov­ 42 — Tamže, bod 66. Tento bod odkazuje na body 63 až 66 ného povolenia v dôsledku obmedzenia doby návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Léger v tejto veci. platnosti povolenia na pobyt.

c) Právne porovnanie

46. Jediné rozdiely spočívajú v tom, že 43. Rozsudok z 1. júla 1993, Metalsa 43, článok 64 ods. 1 rozširuje zákaz nerovnakého podriadil možnosť rozšírenia výkladu usta- zaobchádzania na podmienky prepúšťania 44 a že k záverečnému aktu dohody s Tuniskom

43 — Rozsudok C-312/91, Zb. s. I-3751, bod 11. Pozri rovnako rozsudky z 27. septembra 2001, Gloszczuk, C-63/99, Zb. s. I-6369, bod 49; Kondova, C-235/99, Zb. s. I-6427, bod 52; 44 — Článok 64 dohody uzavretej s Marokom v roku 1996 účinnej Barkoci a Malik, C-257/99, Zb. s. I-6557, ako aj Pokrzepto- v súčasnosti, ktorý už bol citovaný, zhodný s článkom 64 wicz-Meyer, už citovaný, bod 33. dohody podpísanej s Tuniskom, to uvádza rovnako.

I - 11929

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-97/05

je pripojená „spoločná deklarácia“, podľa 49. Okrem toho pravidlo výkladu nerozši­ ktorej „so zreteľom na absenciu diskriminá­ ruje zákaz diskriminácie na tri oblasti cie týkajúcej sa nadbytočnosti, na účel uvedené v článku 64 ods. 1, a to na prácu, získania obnovenia povolenia na pobyt sa odmeňovanie a prepúšťanie, keďže vyhláse­ [ho] nemožno dovolávať“, keďže poskytova­ nie sa týka iba tretej oblasti. nie, obnovovanie alebo zamietnutie povole­ nia na pobyt sa bude riadiť legislatívou každého členského štátu.

48. V dohode uzavretej s Marokom v roku 1976 nie je uvádzané takéto vyhlásenie, je 51. Sledovaným cieľom je zabrániť tomu, aby však nepochybné, že Súdny dvor z neho individuálne zmluvy zasahovali do verejných vychádzal pri rozsudku v roku 1999, pretože právomocí, alebo dokonca do záujmov Spo­ podobné vyhlásenie sa uvádza v záverečnom ločenstva. 49 akte dohody uzavretej v roku 1996, ktorá nahradila dohodu uzavretú v roku 1976. 47 48 — Body 62 a 63. 49 - V celom rozsahu sa stotožňujem s úvahami, ktoré v tejto súvislosti predniesol generálny advokát Léger vo svojich 45 — Zbierka zmlúv OSN, zv. 1155, č. 18232, s. 331. Hoci sa návrhoch v už citovanej veci El-Yassini, keď uviedol, že pokiaľ uvedený dohovor podľa jeho článku 1 vzťahuje na zmluvy by štát bol povinný udeliť povolenie na pobyt, pretože medzi štátmi - dohovor pre zmluvy uzavreté medzi zamestnávateľ podpísal s cudzím štátnym príslušníkom a s medzinárodnými organizáciami stále nie je platný - pracovnú zmluvu na dobu dlhšiu, než je doba povolená platí ako základná zásada, pretože kodifikuje zásady medzi­ príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, viedlo by to po prvé národného zvykového práva (DIENELT, K.: Rechte aus den k „vážnemu obmedzeniu právomocí, ktoré členské štáty majú Europa-Mittelmeer-Abkommen. In: Informationsbrief v oblasti imigračnej politiky..." a okrem toho k „priznaniu Ausländerrecht 2004, s. 49). práva jednotlivcom porušiť všetky ustanovenia“, ktoré sú zohľadňované pri stanovení uvedenej politiky (bod 60); 46 - Článok 91 už citovanej dohody s Tuniskom zavádza do jej okrem toho by tento štát „už nebol schopný zaistiť textu „protokoly 1 až 5 a prílohy 1 až 7 ako aj vyhlásenia“. dodržiavanie prednosti v prístupe k dostupným zamestna­ 47 - Generálny advokát Léger upriamil pozornosť na jej existen­ niam, ktorú priznáva Zmluva... pracovníkom Spoločenstva, ciu, uvádzajúc ju v bode 57 svojich návrhov vo veci El-Yassini, a ktorú rozhodnutie č 1/80 priznáva tureckým pracovníkom už citovanej. v menšej miere“ (bod 61).

58. Pokiaľ ide o právo Spoločenstva, členské štáty musia dodržiavať právne predpisy Únie, hoci vnútroštátna právna úprava má v danej oblasti tiež vplyv, pokiaľ, ako je to v oblasti 55. Existujú mnohé spôsoby, ako upraviť zamestnávania, oblasť patrí pod jednu zo tieto povolenia, od ich individualizácie podľa základných slobôd. Nie je možné tolerovať, ich predmetu až po udelenie jediného aby členské štáty porušovali prostredníctvom povolenia, ktoré zahŕňa všetky tri povole­ svojich imigračných opatrení zásady Spolo­ nia. 51 čenstva týkajúce sa voľného pohybu pracov­ níkov a medzinárodné záväzky, ku ktorým sa Spoločenstvo zaviazalo. 53 50 — Čo bolo uznané, pokiaľ ide o tureckých pracovníkov, aj v rozsudkoch z 20. septembra 1990, Sevince, C-192/89, Zb. s. I-3461, bod 29, a zo 16. decembra 1992, Kus, C-237/91, Zb. s. I-6781, bod 29. 52 — Ako je to v nemeckom práve na základe § 284 SGB III a § 8 51 — Nemecký zákon o imigrácii (Zuwanderungsgesetz) z 30. júla ArGV. 2004 (BGBl. 2004 I, s. 1950), ktorý sa stal účinným 1. januára 53 — Rozsudok z 26. októbra 1982, Kupferberg (104/81, Zb. 2005, vychádza čiastočne z druhej voľby, keďže obvykle je s. 3641, body 11 až 14), vyslovil zákaz obmedzovania účinku pracovné povolenie zahrnuté v povolení na pobyt. ustanovení zmlúv vnútroštátnymi opatreniami.

I - 11931

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-97/05

V takýchto typoch situácií by nemalo dochádzať k podobnej absolútnej závislosti. 55 61. Okrem toho skutočnosť, že pracovné povolenie závisí od povolenia na pobyt, vyvoláva neistotu, pokiaľ ide o postavenie dotknutej osoby, ktorá zasahuje do pracovnej oblasti, keďže obmedzuje ustanovenia pod písaných zmlúv, najmä pokiaľ ide o dobu ich platnosti. 60.

následky. Táto myšlienka je v pozadí už citovaného rozsudku El-Yassini a odkazuje 62. Je však potrebné, aby vyššie uvedené úvahy boli v realite uplatnené flexibilne. Vydanie trvalého pracovného povolenia teda 54 — Po uzavretí Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. ES C 191, 1992, s. 1) a na podnet Európskej rady, ktorá zasadala v Tampere neznamená, že musí byť zachované trvalo, (Fínsko) 15. a 16. októbra 1999, začal proces zavádzania spoločnej migračnej politiky, v rámci ktorej vstup, pohyb jeho doložky musia byť menené v prípade a pobyt cudzích štátnych príslušníkov v členských štátoch existencie niektorého z dôvodov výslovne závisí od jednotných ukazovateľov s pôvodom v Spoločenstve. Výsledkom tohto podnetu je smernica Rady uvedených Súdnym dvorom: verejný poria 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami dok, verejná bezpečnosť alebo verejné zdra s dlhodobým pobytom (Ú. v. EÚ L 16, 2004, s. 44; Mim. vie. V prejednávanej veci sa však zdá, že vyd. 19/006, s. 272). 55 — Tento názor zastáva aj RITTSTIEG, H.:

In: Neue Zeitschrift für Verwaltungsrecht, č. 3, 2000, s. 282, nezastáva názor, že by povolenie na pobyt záviselo od pracovného povolenia, a nie naopak. MELIS, B.: c. d., s. 1362 a nasl., 56 — Na pojednávaní zástupkyňa nemeckej vlády v odpovedi na upriamuje pozornosť na koherenciu, ktorá musí byť požado otázku formulovanú v tejto súvislosti poprela, že by bol vaná pri oboch typoch povolení. niektorý z týchto dôvodov uvádzaný.