C-103/05

2. Oberster Gerichtshof (Rakúsko) bol 4. Rada, vychádzajúc z článku 65 Zmluvy ES, požiadaný o výklad uvedeného ustanovenia nahradila Bruselský dohovor z roku 1968 3 v rámci konania voči dvom subjektom, nariadením č. 44/2001 4 s cieľom zjednotiť z ktorých jeden má bydlisko v Rakúsku pravidlá o právomoci súdov príslušných a druhý v Nemecku, začatého z dôvodu rozhodovať v sporoch, aby tak uľahčila zaplatenia určitej sumy. Žaloba podaná voči fungovanie vnútorného trhu. 5 prvému z nich, voči ktorému sa vedie konkurzné konanie, však bola už pri jej podaní vyhlásená za neprípustnú, preto 3 — Dohovor o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v konaní možno pokračovať len voči dru­ v občianskych a civilných veciach [neoficiálny preklad] (konsolidované znenie je k dispozícii v Ú. v ES C 27, 1998, hému subjektu. s. 1). 4 — Článok 68 nariadenia č. 44/2001. Napriek tomu je Bruselský dohovor platný v Dánsku (článok 1 ods. 3 tohto nariadenia) a na území členských štátov, na ktoré sa vzťahuje územná pôsobnosť dohovoru a ktoré sú vylúčené z pôsobnosti tohto 1 — Jazyk prednesu: španielčina. nariadenia podľa článku 299 ES. 2 — Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42. 5 — Odôvodnenia č. 2 a 6.

I - 6829

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-103/05

5. Ustanovenia týkajúce sa „sporov v rámci nejšie o nich konať a rozhodnúť spo­ Spoločenstva“ musia byť „vysoko predvída­ ločne, a tak predísť možnosti teľné“ a vychádzať zo zásady určenia právo­ nezlučiteľných rozsudkov vydaných moci „podľa bydliska žalovaného... okrem v samostatných konaniach; určitých presne vymedzených situácií, keď predmet konania alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iné kritérium väzby [iný hraničný ukazovateľ — neoficiálny pre­ klad]“ 6, aj keď okrem bydliska žalovaného ...“. musia byť k dispozícii aj alternatívne kritériá právomoci „založené na úzkej väzbe medzi súdom a žalobou alebo na účely uľahčenia efektívneho výkonu súdnictva“ 7.

REISCH MONTAGE

podstaty, predovšetkým o právach týkajúcich nuté, dotknutá osoba sa musí súdnou cestou sa osobných plnení úpadcu, možno začať dovolávať svojich práv proti všetkým, ktorí alebo v nich pokračovať aj počas konkurz­ popierajú jej pohľadávku. 10 Ak v tomto ného konania, proti úpadcovi alebo z jeho štádiu skúmania úpadca výslovne nena­ podnetu.“ mietne proti dlhu, veriteľ má právo na uspokojenie pohľadávky, ktoré ostáva platné aj po konkurze. 11

9. Toto ustanovenie teda zakotvuje „pre­ kážku konania“ zabraňujúcu tomu, aby po vyhlásení konkurzu boli začaté konania alebo aby sa pokračovalo v konaniach, ktorých predmetom je majetok patriaci do konkurz­ III — Skutkový stav, konanie vo veci samej nej podstaty, v dôsledku čoho sa žaloby a prejudiciálna otázka podané na tento účel musia považovať za neprípustné.

12. Dňa 30. januára 2004 Reisch Montage AG podal žalobu na Bezirksgericht (krajský súd) v Bezau proti pánovi Mariovi Gisinge­ 10. Ide o opatrenia podobné tým opatreniam rovi s bydliskom v Rakúsku a proti spoloč­ z iných právnych poriadkov, ktoré smerujú nosti Kiesel Baumaschinen Handels GmbH k zlúčeniu pohľadávok voči úpadcovi so sídlom v Nemecku, pričom požadoval ich s cieľom uľahčiť ich vymáhanie. 8 Povolenie zaviazanie na solidárne zaplatenie sumy jednotlivých žalôb by malo za následok 8 689,22 eur v dôsledku zmluvy, ktorú obaja kumuláciu právnych súdnych a praktických podpísali s pánom Günterom Reischom, nevýhod. ktorý postúpil pohľadávku žalobcovi. 12

11. Ako upresnil vnútroštátny súd, správca konkurznej podstaty musí preskúmať práva 13. Bezirksgericht v Bezau rozhodnutím uvedené v článku 6 ods. 1 KO na účel ich z 24. februára 2004 zamietol žalobu proti začlenenia do konkurznej podstaty bez toho, pánovi Gisingerovi, keďže na jeho majetok aby sa obrátil na súdny orgán 9, avšak bol 23. júla 2003 vyhlásený konkurz. Roz­ v prípade, že toto začlenenie bude namiet- hodnutím z 15. apríla 2004 Bezirksgericht vyhlásil nedostatok svojej medzinárodnej právomoci a miestnej príslušnosti.

IV — Konanie pred Súdnym dvorom 19. Je to tak vo vzťahu k článku 2, ktorý sa svojou formuláciou zhoduje v oboch tex­ toch 13, a k článku 6 bodu 1, do ktorého nariadenie č. 44/2001 začlenilo spresnenia, ktoré príslušnému ustanoveniu Dohovoru 16. Nemecká a francúzska vláda, ako aj Komisia podali v lehote na to určenej v článku 20 Štatútu Súdneho dvora písomné 13 — Jediný rozdiel spočíva v odkaze na podmienky „tohto pripomienky. nariadenia“ alebo „tohto Dohovoru“.

I - 6832

REISCH MONTAGE

priniesol rozsudok z 27. septembra 1988, šie brániť sa pred súdom cudzieho štátu 19, Kalfelis 14, ktoré boli zopakované hoci aj žalobca tým získa výhody, keďže bude v neskorších rozhodnutiach 15 a ktoré vyža­ môcť jednoduchšie dosiahnuť výkon roz­ dujú úzku súvislosť medzi žalobami pod­ hodnutia. anými proti viacerým subjektom.

22. Forum domicilii sa preto javí byť všeo­ becným, ale nie výlučným pravidlom, pretože B — Pravidlá, ktoré sa týkajú súdnej právo­ existuje popri iných súdoch 20, ktoré ho moci v niektorých prípadoch pri zohľadnení danej veci 21 alebo vôle strán 22 vylučujú.

20. Uvedený článok 2 predstavuje východis­ kový bod pre kritériá, ktoré kogentným spôsobom určujú súdnu právomoc. 16 Základ 23. V iných prípadoch bude článok 2 systému tvoria jeho dva predpoklady: pra­ doplnený ustanoveniami, ktoré stanovujú vidlá sa uplatňujú v závislosti na skutočnosti, medzinárodnú právomoc a územnú prísluš­ že žalovaný má bydlisko v Spoločenstve 17, nosť súdu prostredníctvom noriem, ktoré sú a že tým podlieha súdom štátu, v ktorom žije, kogentné pre žalovaného a dispozitívne pre nezávisle na jeho občianstve. 18 žalobcu, ktorý si môže vybrať z viacerých možností 23.

I - 6833

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-103/05

právomoci umožňujúce podať žalobu na vaných), alebo zmiešané (viacero žalobcov súde v inom členskom štáte, než v ktorom a viacero žalovaných). má žalovaný bydlisko, a určujú priamo a mimo vnútroštátneho práva súd, ktorý je príslušný konať vo veci na základe jeho úzkej súvislosti so sporom.

27. Článok 6 bod 1 nariadenia č. 44/2001 stanovuje pasívne litisconsortium 27, aj keď sa 25. V citovaných ustanoveniach je možné môže uplatniť na zmiešané litisconsor­ nájsť niektoré kritériá ako forum contrac­ tium 28. Na to, aby bola možná voľba súdu, tus 24 alebo forum delicti commissi 25, alebo dvaja alebo viacerí dlžníci musia mať byd­ zásadu forum connexitatis, ktorá má význam lisko v rôznych členských štátoch 29 pre prejednávanú vec a ktorá zahŕňa odlišné a nároky 30 musia navzájom tak súvisieť, že kategórie procesnej súvislosti, medzi inými je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť pluralitu žalovaných; takto určená právomoc spoločne. zodpovedá trvalej vôli zákonodarcu Spolo­ čenstva sústrediť žaloby týkajúce sa tej istej veci na súdnom orgáne, ktorý je najbližší alebo ktorý má najužší vzťah k sporu. 26

28. Požiadavka tejto súvislosti má dva dôvody. Na jednej strane znižuje riziko nezlučiteľných rozhodnutí, a na strane dru­ C — Osobitosť v prípade plurality žalova­ hej bráni protiprávne vyňať niektorého zo ných

D — Posúdenie prejudiciálnej otázky 31. Čo sa týka formálneho hľadiska, aby sa žalobca mohol odvolať na osobitnú právo­ moc, mal by jednoducho nasmerovať svoju žalobu proti viacerým subjektom, čím by tí nadobudli postavenie žalovaných bez ohľadu 29. Navrhnuté sú dve riešenia otázky polo­ na prípadné procesné alebo vecné prekážky, ženej vnútroštátnym súdom: francúzska súčasné alebo budúce. vláda a Komisia sa domnievajú, že sa možno odvolať na ustanovenie o osobitnej právo­ moci, zatiaľ čo nemecká vláda odmieta túto možnosť. Je potrebné preskúmať obidve možnosti. 32. Táto téza sa zakladá prinajmenšom na štyroch dôvodoch. Po prvé súd musí pred overením platnosti procesného vzťahu potvrdiť svoju právomoc, ktorá nezávisí od prípustnosti žaloby ani od vecného preskú­ mania opodstatnenosti nároku, čo je otázkou merita veci.

1. Prvá alternatíva

33. Po druhé nariadenie neupresňuje pojem 30. V predmetnej veci sú už na prvý pohľad „žalovaného“ ani „spolužalovaného“ 33, ale splnené podmienky na uplatnenie článku 6 iba požaduje úzku súvislosť medzi „nárokmi“ bodu 1, keďže tu ide o dvoch žalovaných bez ďalšieho upresnenia. a o úzko súvisiace nároky vzhľadom na to, že

38. Na druhej strane výhoda toho, že žalovaný sa nemusí brániť pred súdom cudzieho štátu, nepoškodzuje protistranu ani jej neukladá neprimeranú záťaž, akou je v prejednávanej veci povinnosť informovať sa o konkurznom konaní.

2. Druhá alternatíva

3. Navrhované riešenie

36. Článok 6 bod 1, rovnako ako ďalšie ustanovenia, ktoré predstavujú výnimku zo všeobecného pravidla stanoveného článkom 39. Žiadna z dvoch vysvetlených alternatív 2, má taxatívny charakter 37 a musí byť sa nehodí na skutkový stav uvedený súdom konajúcim vo veci; okrem toho, ako bude ďalej preukázané, jedna aj druhá obnášajú niektoré ľahko postrehnuteľné riziká. 34 — Bod 12. 35 — SOBRINO, F. F.: op. cit., Comentario al Convenio de Bruselas…, s. 170, uvádza, že na existenciu litisconsortia sa zvyčajne odvoláva v čase podania návrhu na začatie konania. 36 — DESANTES REAL, M.: op. cit., s. 331. 38 — Na výhodu plynúcu pri vyhnutí sa extenzívnemu 37 — WESER, M.: Convention communautaire sur la compétence a mnohoznačnému výkladu výnimiek stanovených v článku judiciaire et l´exécution des décisions, Centre interuniversi­ 2 Bruselského dohovoru poukazuje rozsudok z 22. novembra taire de droit comparé, Brusel/Paríž, 1975, s. 266. 1978, Somafer (33/78, Zb. s. 2183, bod 7).

I - 6836

REISCH MONTAGE

46. Téza, ktorú navrhujem, zohľadňuje pred­ 42. Podľa môjho názoru dilema vyplýva zo vídateľnosť ustanovení v oblasti súdnej prá­ skutočnosti, že ak podľa vnútroštátneho vomoci, pretože rozobrané alternatívy majú práva musí byť jedna zo žalôb ab initio presné kontúry, nezavádza nové podmienky vyhlásená za neprípustnú, nejde o skutočnú pluralitu žalovaných, takže nie je splnený jeden z predpokladov pre voľbu súdu, ktorý 39 — Rozsudky Kalfelis, už citovaný, bod 8, a Réunion européenne teda ani nemôže plniť svoju úlohu. a i., už citovaný, bod 47.

I - 6837

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-103/05

na uplatnenie osobitných právomocí 49. Samotné nariadenie niekedy odkazuje a spresňuje už existujúce. na vnútroštátne právo, napríklad na upres­ nenie takého základného pojmu, akým je „bydlisko“ 43; Súdny dvor pri viacerých príle­ žitostiach povolil použitie pravidiel vnútro­ štátneho práva na doplnenie pravidiel Spo­ ločenstva. 44

47. Toto riešenie tiež neznamená, že vnú­ troštátne právne poriadky budú mať nepriamy vplyv na príslušnosť súdu na úkor jeho účinnosti, čo je zakázané judikatúrou 40, ktorá stanovuje prednosť právnych noriem Spoločenstva pred vnútroštátnymi právnymi normami, ktoré sú s nimi nezlučiteľné 41. Neoslabuje ani účinnosť tých ustanovení 50. Na základe toho teda nie je možné Spoločenstva, s ktorými nie je v rozpore, odvolať sa na článok 6 bod 1 uvedeného pretože dané právne predpisy majú odlišné nariadenia, pokiaľ žaloba smerujúca proti oblasti uplatnenia, aj keď sa v niektorých osobe s bydliskom v štáte, ktorého súd bol bodoch stretajú. zvolený, musí byť už na začiatku zamietnutá z dôvodu, že vnútroštátne právo stanovuje jej neprípustnosť.

40 — Rozsudky z 15. mája 1990, Hagen, C-365/88, Zb. s. I-1845, bod 20; z 26. mája 2005, GIE Réunion européenne a i., C-77/04, Zb. s. I-4509, bod 35, ako aj rozsudok Turner, už 43 — Článok 59 spresňuje, že „na určenie, či má účastník bydlisko citovaný, bod 29. v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd 41 — Rozsudok z 15. novembra 1983, Duijnstee, 288/82, Zb. použije právny poriadok svojho štátu“ (odsek 1), a dodáva, že s. 3663, bod 14. Hoge Raad der Nederlanden sa pýtal „ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom Súdneho dvora, či povinnosť vyhlásiť svoju nepríslušnosť vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník v zmysle článku 19 Bruselského dohovoru existuje v rámci bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok kasačného opravného prostriedku, ktorý v súlade tohto členského štátu“ (odsek 2). s vnútroštátnym zákonom zužuje skúmanie súdneho orgánu 44 — Rozsudky zo 7. júna 1984, Zelger, 129/83, Zb. s. 2397, týkajúci na dôvody uvedené účastníkmi konania. sa výkladu článku 21 dohovoru; a v širšom zmysle rozsudok 42 — Rozsudky Hagen, už citovaný, bod 17, ako aj GIE Réunion Hagen, už citovaný, bod 19, v ktorom sú vymenované ďalšie européenne a i., už citovaný, bod 34. pravidlá tohto druhu.

I - 6838

REISCH MONTAGE

VI — Návrh

52. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku položenú Oberster Gerichtshof takto:

Na článok 6 bod 1 nariadenia Rady č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa nemožno odvolať pri podaní žaloby proti osobe s bydliskom v štáte súdu a proti ďalšej osobe s bydliskom v inom členskom štáte v prípade, že táto prvá žaloba musí byť už in limine litis zo zjavných dôvodov a zo zákona vyhlásená za neprípustnú.