C-124/05
ECLI:EU:C:2006:36
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62005CC0124
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NEDERLANDSE VAKBEWEGING
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 12. januára 2006 1
I — Úvod o niektorých aspektoch organizácie pracov ného času 2 (ďalej len „smernica“) nahradila s účinnosťou od 2. augusta 2004 smernicu Rady 93/104/ES z 23. novembra 1993 o niektorých aspektoch organizácie pracov ného času 3. Pokiaľ je to pre našu vec 1. V tomto konaní vedie Federatie Neder relevantné, majú obe smernice rovnaké landse Vakbeweging (federácia holandských znenie. 4 odborov, ďalej len „FNV“) spor s Holandským kráľovstvom o tom, či pre platenie dní minimálnej doby dovolenky za rok, ktoré neboli vyčerpané, ale prenesené do nasledujúceho roka, je v súlade s príslušnými ustanoveniami práva Spoločenstva. 3. Článok 7 smernice obsahuje úpravu minimálnej dovolenky za rok:
II — Právny rámec „1. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatre nia zabezpečujúce, že každý pracovník bude mať nárok na platenú ročnú dovolenku [nárok na platenú dovolenku za rok — neofi ciálny preklad] v trvaní najmenej štyroch týždňov v súlade s podmienkami pre vznik A — Právna úprava Spoločenstva nároku a pre poskytnutia takej dovolenky, ustanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.
2. Smernica 2003/88/ES Európskeho parla 2 — Ú. v. EÚ L 299, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381. 3 — Ú. v. ES L 307, s. 18; Mim. vyd. 05/002, s. 197. mentu a Rady zo 4. novembra 2003 4 — Smernica 2000/34/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. júna 2000, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/104/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, a ktorá sa vzťahuje na sektory a činnosti vylúčené z uvedenej smernice (Ú. v. ES L 195, s. 41; Mim. vyd. 05/004, 1 — Jazyk prednesu: nemčina. s. 27), je pre našu vec bezvýznamná.
I - 3425
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-124/05
2. Namiesto minimálnej doby ročnej platenej právneho poriadku nižšie uvedenými usta dovolenky [platenej dovolenky za rok noveniami. Holandský Burgerlijk wetboek — neoficiálny preklad] nemôže byť vyplatená (Občiansky zákonník) stanovuje od 1. feb peňažná náhrada, s výnimkou prípadov ruára 2001, pokiaľ je to pre našu vec skončenia pracovného pomeru.“ relevantné, toto:
4. Podľa odôvodnenia č. 4 smernice je zlepšenie bezpečnosti, hygieny a ochrany zdravia pracovníkov pri práci cieľom, ktorý Článok 7:634: by sa nemal podriaďovať čisto ekonomickým úvahám.
„1. Pracovník v každom roku, v ktorom 5. Odôvodnenie č. 5 stanovuje, že sa pra počas celej dohodnutej dĺžky pracovného covníkom v Spoločenstve musí poskytnúť času mal nárok na odmenu, získa nárok na minimálny čas odpočinku a primerané pre dovolenku v trvaní minimálne štvornásobku stávky v práci v priebehu dňa, týždňa a roku. dohodnutého týždenného pracovného času alebo v prípade, že dohodnutý pracovný čas je vyjadrený v hodinách za rok, minimálne v trvaní rovnakého rozsahu.
6. Článok 17 upravuje podmienky, za kto rých sa členské štáty môžu odchýliť od jednotlivých ustanovení smernice. Pre článok 7 však nie je stanovená žiadna možnosť odchýlky. 2. Pracovník, ktorý mal nárok na odmenu počas časti roku, získa v tejto časti nárok na dovolenku pomerne zodpovedajúci rozsahu, na ktorý by mal nárok, keby mal nárok na odmenu počas celej dohodnutej dĺžky pra covného času.
B — Holandská právna úprava
7. Podľa informácie od vnútroštátneho súdu bola smernica prebratá do holandského 3. ..."
I - 3426
NEDERLANDSE VAKBEWEGING
Článok 7:638: Článok 7:640:
„1. Počas trvania pracovnej zmluvy sa „1. Zamestnávateľ je povinný pracovníkovi pracovník nemôže vzdať svojho nároku na každý rok poskytnúť možnosť na čerpanie dovolenku za náhradu. dovolenky, na ktorú má podľa článku 634 minimálne nárok.
2. Ak pracovník získal nárok na dovolenku presahujúci minimum stanovené v článku 634, je možné sa písomnou dohodou odchý 2. Pokiaľ určenie dovolenky nie je stanovené liť od ustanovenia v odseku 1 v rozsahu, písomnou dohodou alebo na základe kolek v ktorom nárok presahuje toto minimum.“ tívnej zmluvy, alebo úpravou príslušného správneho orgánu alebo v jeho mene, alebo zákonom, začiatok a koniec dovolenky sta noví zamestnávateľ v súlade so želaním pracovníka, pokiaľ tomu nebránia vážne dôvody. … III — Skutkový stav
8. Podnetom právneho sporu je informačná … brožúrka s názvom „Nieuwe vakantiewetge ving: Meer ruimte voor maatwerk“ (Nová právna úprava dovoleniek: viac priestoru pre prácu na mieru) (ďalej len „brožúrka“), ktorú vydalo holandské Ministerie van Sociale Zaken en Werkgelegenheid (ministerstvo sociálnych vecí a práce) vo februári 2001 6. Zamestnávateľ je povinný pracovníkovi pod č. B 089. Tu sa okrem iného uvádza, že poskytnúť zostatok dovolenky v dňoch alebo pracovník si môže odkladať dovolenku hodinách, pokiaľ tomu nebránia vážne a prenášať do ďalších rokov, aby si neskôr dôvody. mohol čerpať dlhšiu dovolenku. Pracovník sa navyše môže zrieknuť čerpania dovolenky za náhradu, teda ju určitým spôsobom „predať“. Týka sa to v príslušnom roku všetkých dní dovolenky prenesených z predchádzajúcich rokov a tých dni dovolenky za príslušný rok, ktoré presahujú minimálnu dovolenku ..." v rozsahu štyroch týždňov.
I - 3427
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-124/05
9. Z výkladu vlády v priebehu parlament 12. Vnútroštátny súd však má pochybnosti ných rokovaní o príslušnej holandskej úprave o tom, či takýto výklad holandského práva je taktiež vyplýva, že pracovníci si môžu pre v súlade so smernicou, a predložil teda niesť aj časť zákonnej minimálnej dovolenky Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: do ďalšieho roka a následne sa zrieknuť jej čerpania za náhradu. Návrh, ktorý tomu mal zabrániť, bol v priebehu parlamentných rokovaní zamietnutý.
„Je zlučiteľné s právom Spoločenstva, najmä s článkom 7 ods. 2 smernice Rady 93/104/ES z 23. novembra 1993, aby ustanovenie práva členského štátu stanovovalo možnosť písom nej dohody počas trvania pracovnej zmluvy, ktorej účelom je, že pracovník, ktorý počas 10. FNV je toho názoru, že holandské právo jedného roka nečerpal svoju minimálnu tak, ako ho vykladá holandská vláda, nie je dovolenku za rok alebo ju nevyčerpal celú, v súlade s článkom 7 ods. 2 smernice. môže dostať peňažnú náhradu za túto Požiadala teda súd o príslušné určenie. dovolenku v nasledujúcom roku?
Otázka vychádza zo zásady, že náhrada sa neposkytuje za nárok pracovníka na mini málnu dovolenku v prebiehajúcom roku alebo v rokoch po ňom nasledujúcich.“ IV — Návrh na začatie prejudiciálneho konania
V — Tvrdenia účastníkov konania 11. Podľa názoru vnútroštátneho súdu holandské právo pripúšťa na základe legisla tívneho procesu prípravy zákona a uvedenej brožúrky, že časť minimálnej dovolenky môže byť prenesená do nasledujúceho roka a preplatená formou peňažnej náhrady, ak sa 13. Holandská vláda zdôrazňuje, že prebratie pracovník jej čerpania zriekne. smernice v zásade zabezpečuje, aby si
I - 3428
NEDERLANDSE VAKBEWEGING
pracovníci mohli čerpať dovolenku podľa 16. Článok 7 ods. 2 smernice však má za cieľ želania, ak niet vážnych dôvodov na zamiet zabezpečiť skutočné čerpanie minimálnej nutie čerpania dovolenky. Článok 7 smernice dovolenky nielen v záujme pracovníka, ale nezaväzuje členské štáty na to, aby pracovní aj vo všeobecnom záujme. 6 Tieto záujmy sú kov nútili skutočne vyčerpať minimálnu dotknuté aj vtedy, keď sa pracovník stane dobu dovolenky za rok. práceneschopným z dôvodu nedostatočného zotavenia.
14. Zastáva preto názor, že je v súlade s článkom 7 ods. 2 smernice časti minimálnej doby dovolenky za rok nevyčerpať, preniesť ich do nasledujúceho roka a potom sa čerpania zrieknuť za náhradu. Prenesené 17. Komisia uvádza, že sloboda členských časti minimálnej doby dovolenky za pred štátov pri preberaní smernice sa týka len jej chádzajúci rok totiž potom už nie sú súčas spôsobu úpravy. Naproti tomu niet voľnosti, ťou minimálnej doby dovolenky za rok. pokiaľ ide o výsledok. Takáto úprava patrí k spôsobom poskytova nia minimálnej doby dovolenky za rok, ktoré môžu členské štáty stanoviť v súlade s rozsudkom BECTU 5.
18. Smernica slúži ochrane zdravia 15. FNV sa naproti tomu obáva, že takýto a bezpečnosti pracovníkov. Komisia teda výklad smernice holandskou vládou vysta zastáva názor, odvolávajúc sa na generálneho vuje pracovníka riziku nátlaku zo strany advokáta Mischo vo veci Merino Gómez 7, že zamestnávateľa, aby si minimálnu dovolenku minimálna doba dovolenky za rok je abso nevyčerpal. Takýto výklad prinajmenšom lútnym právom na skutočný a účinný odpo umožňuje, aby si pracovník minimálnu činok na účel, aby sa mohol pracovník dovolenku nevyčerpal a zamenil ju zakaždým v nasledujúcom roku za peňažnú náhradu. 6 — Tento názor vyjadrila aj generálna advokátka Stix-Hackl v návrhoch z 27. októbra 2005, Robinson-Steele a i., (spojené veci C-131/04 a C-257/04, Zb. s. I-2531) bod 79. 5 — Pozri rozsudok z 26. júna 2001, BECTU, C-173/99, 7 — Komisia sa odvoláva na návrhy z 3. apríla 2003, Merino Zb. s. I-4881. Gómez, C-342/01, Zb. s. I-2605, body 32 a nasl.
I - 3429
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-124/05
fyzicky zotaviť. Preto je už aj prenos časti 22. Predpísanú minimálnu dobu dovolenky minimálnej dovolenky do nasledujúceho nemožno síce po skončení príslušného roka roka v zásade v rozpore s článkom 7 ako takú dobehnúť, čerpanie prenesených smernice. Prenos je prípustný len vo výni dní dovolenky navyše k dňom minimálnej močných prípadoch z dôležitých dôvodov. doby dovolenky za rok nasledujúceho roka by napriek tomu pozitívne ovplyvnilo zdravie a bezpečnosť pri práci. K tomu nedochádza v prípade, že pracovník sa zriekne prenesenej časti minimálnej doby dovolenky za rok za náhradu.
19. Pri dodatočnej dovolenke je to prípadne inak, ako pri minimálnej dovolenke. Holand ská vláda však nesprávne posudzuje rozdiely 23. Komisia na záver zdôrazňuje, že chápa medzi obidvomi nárokmi na dovolenku. Kým nie holandskej vlády by vyvolávalo nebezpe dni dodatočnej dovolenky sú často dohod čenstvo systematického zneužívania. nuté medzi zamestnávateľom a pracovníkom, Zamestnávatelia by sa mohli s dobrovoľným pri minimálnej dobe dovolenky za rok alebo vynúteným súhlasom pracovníka dohoda možná nie je. postarať o to, aby bola využitá len časť minimálnej doby dovolenky za rok, a vyplatiť zakaždým v nasledujúcom roku náhradu.
20. Komisia je napriek tomu toho názoru, že aj v prípade, ak by prenos nároku na dovolenku bol v rozpore so smernicou, jeho VI — Posúdenie prenesenie zostáva účinné. Prepadnutie pre nesenej dovolenky bez náhrady by totiž bolo na ťarchu pracovníka a dodatočne by znížilo jeho možnosť zotavenia. 24. Návrh na začatie prejudiciálneho kona nia sa týka výhradne otázky, či je preplatenie časti minimálnej doby dovolenky za rok po jej prenesení do nasledujúceho roka prí pustné.
21. Komisia sa následne zaoberá otázkou, ako treba zaobchádzať s časťami minimálnej doby dovolenky za rok, ktoré si pracovník nevyčerpal v príslušnom roku, či už 25. Komisia si však myslí, že Súdny dvor by z prípustných, alebo neprípustných dôvodov. mal najskôr vyriešiť otázku, do akej miery je
I - 3430
NEDERLANDSE VAKBEWEGING
vôbec prenos časti minimálnej doby dovo 27. Podľa článku 7 ods. 1 smernice dostane lenky za rok v súlade so smernicou. Túto každý pracovník platenú dovolenku za rok ďalekosiahlu otázku však možno v tomto v trvaní najmenej štyroch týždňov. Rovnako konaní ponechať otvorenú. Prekračuje nielen ako celá smernica majú aj ustanovenia rámec návrhu na začatie prejudiciálneho o minimálnej dobe dovolenky za rok pod konania, ako to na ústnom pojednávaní porovať životné a pracovné podmienky, ako zdôrazňovali FNV, holandská vláda a tam aj bezpečnosť pracovníkov pri práci spôso prvýkrát vstupujúca vláda Spojeného kráľov bom zodpovedajúcim článku 137 Zmluvy. 9 stva, ale je podľa prednesu Komisie samotnej V súlade so svojím označením predstavuje tiež bez akéhokoľvek významu pre zodpove minimálna doba dovolenky za rok mini danie prejudiciálnej otázky. Komisia totiž málnu dobu, ktorá musí byť podľa názoru zastáva názor, že prenesenie nároku na zákonodarcu Spoločenstva každý rok sku dovolenku zostáva účinné dokonca aj vtedy, točne čerpaná ako dovolenka, aby bola ak by prenesenie bolo v rozpore so smerni zabezpečená primeraná doba odpočinku za cou. S tým treba súhlasiť len do takej miery, rok v zmysle odôvodnenia č. 5 smernice. 10 že smernica zjavne nemôže byť vykladaná tak, že by bránila účinnému prenosu dní minimálnej doby dovolenky za rok do nasledujúceho roka v každom mysliteľnom prípade. 8
28. V rozpore s názorom holandskej vlády nemožno dať minimálnu dobu dovolenky za rok po jej prenose na nasledujúci rok na roveň nárokom z dodatočnej dovolenky, ktoré smú byť nahradené v peniazoch. Dni minimálnej doby dovolenky za rok síce nemôžu byť po úplnom alebo čiastočnom prenose na nasledujúce obdobia vyčerpané v roku, ktorého sa týkajú. Dovolenka však môže, ako Komisia správne podotýka, aj tak prispieť k predpísanému zotaveniu pracov níka, keď si ju pracovník vyčerpá neskôr.
26. Treba teda objasniť, či je peňažná náhrada za prenesené dni minimálnej doby dovolenky za rok v súlade so smernicou.
29. Podľa článku 7 ods. 2 nesmie byť zásadne namiesto tejto minimálnej doby platenej 8 — Ak by napriek tomu mal Súdny dvor zaujať stanovisko k prenosu dovolenky, bola by v súlade s odôvodnením č. 6 smernice pochopiteľná orientácia na dohovor č. 132 Medzi národnej organizácie práce o platenej dovolenke za rok. Tento dohovor prijatý v roku 1970 v Ženeve bol ratifikovaný okrem iného 14 členskými štátmi Spoločenstva. Podľa článku 9 je 9 — Rozsudok BECTU, už citovaný v poznámke pod čiarou 5 prenos zásadne možný, avšak aspoň časť minimálnej dovo body 37 a nasl. lenky sa má čerpať v období časovo blízkom roku, v ktorom na 10 — Pozri aj rozsudok BECTU, už citovaný v poznámke pod ňu vznikol nárok. čiarou 5, bod. 44.
I - 3431
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-124/05
dovolenky za rok vyplatená peňažná náhrada. zrieknuť, čo je nezlučiteľné s cieľmi smer Jediná stanovená výnimka sa týka nárokov na nice. 13 dovolenku existujúcich v dobe skončenia pracovného pomeru. 11 Zvlášť neplatia mož nosti odchýlok stanovené v článku 17 smernice pre minimálnu dobu dovolenky za rok podľa článku 7. 12
32. Na rozdiel od toho vznikajú aspoň pri dlhodobých pracovných pomeroch podnety správať sa v súlade s cieľmi článku 7 smernice, keď sa prenesenie dní minimálnej doby dovolenky za rok nemôže nahradiť v peniazoch. Bez možnosti náhrady je zásadne v záujme pracovníkov a zamestnávateľov minimálnu dobu dovo 30. Ako uviedla na ústnom pojednávaní lenky za rok preniesť len v rozsahu, v ktorom popri FNV a Komisii aj vláda Spojeného bude čerpaná v súlade so svojou funkciou kráľovstva, názor zastávaný holandskou vlá v maximálnej miere v rámci príslušného roka dou vedie v konečnom dôsledku alebo v blízkej dobe po tom. Nadmerné k obchádzaniu tohto zákazu. Minimálna nahromadenie nárokov na dovolenku môže doba dovolenky za rok by sa totiž podľa totiž viesť k praktickým ťažkostiam pri jej potreby nečerpala, ale by mohla byť zame čerpaní. Najmä pri dlhšej dovolenke mimo nená za časovo posunutú peňažnú náhradu. zvyčajného dovolenkového obdobia sa dá Presne tento výsledok nesmie podľa článku 7 často len ťažko zabezpečiť zastúpenie počas ods. 2 smernice nastať. dovolenky. Hoci sa tento problém týka najskôr len zamestnávateľa, musí aj pracov ník počítať s tým, že sa prejaví v jeho neprospech.
31. S Komisiou a s FNV treba súhlasiť aj 33. Z toho vyplýva, že článku 7 smernice v tom, že možnosť vyplatenia finančnej odporuje, aby bola pracovníkovi, ktorý si náhrady za prenesenú časť minimálnej doby v určitom roku nevyčerpal alebo nevyčerpal dovolenky za rok by bola podnetom, aby sa úplne svoju minimálnu dobu dovolenky za pracovníci zriekli svojej dovolenky na odpo rok, vyplatená za to peňažná náhrada činok alebo aby boli podnecovaní sa jej v nasledujúcom roku.
13 — Pozri o nebezpečenstve zneužitia ako aspekte výkladu 11 — Rozsudok BECTU, už citovaný v poznámke pod čiarou 5, smernice rozsudok BECTU, už citovaný v poznámke pod bod 44, a rozsudok z 18. marca 2004, Merino Gómez, čiarou 5, bod 51, a o podnetoch pracovníka na zrieknutie sa C-342/01, Zb. s. I-2605, bod 30. dovolenky návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Stix- 12 — Rozsudok BECTU, už citovaný v poznámke pod čiarou 5, Hackl v spojených veciach Robinson-Steele a i., už citované body 40 a nasl. v poznámke pod čiarou 6, body 78 a nasl.
I - 3432
NEDERLANDSE VAKBEWEGING
VII — Návrh
34. Navrhujem preto Súdnemu dvoru, aby na návrh na začatie prejudiciálneho konania odpovedal takto:
Článku 7 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/EG zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času odporuje, aby bola pracovníkovi, ktorý si v určitom roku nevyčerpal alebo nevyčerpal úplne svoju minimálnu dobu dovolenky za rok, vyplatená za to peňažná náhrada v nasledujúcom roku.
I - 3433