C-128/05

KOMISIA/RAKÚSKO

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 27. apríla 2006 1

1. V tejto žalobe Komisia tvrdí, že určitý povoľuje uplatnenie zjednodušených postu­ osobitný režim uplatňovaný v Rakúsku na pov na malé podnikanie za predpokladu, že poskytovateľov medzinárodnej prepravy uvedené postupy nevedú k zníženiu dane. osôb, ktorí nie sú usadení v uvedenom členskom štáte, ktorí v Rakúsku poskytujú iba príležitostné služby a ktorých obrat je nižší ako 22 000 eur ročne, je v rozpore so šiestou smernicou o DPH. 2

4. To, či je uvedená obrana riadne podlo­ žená, závisí od troch zásadných otázok: či treba veľkosť „malého podnikania“ posudzo­ vať v absolútnych číslach alebo vo vzťahu 2. Na základe uvedeného režimu takí pre­ k jeho obratu v predmetnom členskom štáte, pravcovia nevystavujú faktúry uvádzajúce či možno oslobodenie od formálnych náleži­ rakúsku DPH ani nepredkladajú daňové tostí týkajúcich sa DPH správne kvalifikovať priznania na DPH v Rakúsku. Namiesto toho ako „zjednodušený postup“ a či vedie sa ich daň zaplatená na vstupe v uvedenom k zníženiu dane, a je preto neprípustný. členskom štáte považuje za rovnú dani, ktorú majú zaplatiť v uvedenom členskom štáte na výstupe, a nie sú oprávnení uplatňovať si žiaden nadmerný odpočet či už odpočítaním, alebo vrátením.

Príslušné ustanovenia o DPH na úrovni 3. Rakúsko tvrdí, že uvedený režim je Spoločenstva pokrytý článkom 24 šiestej smernice, ktorý

1 - Jazyk prednesu: angličtina. 2 — Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 5. Podľa článku 2 šiestej smernice akékoľvek 09/001, s. 23, zmenená a doplnená pri niekoľkých príleži­ tostiach, ďalej len „šiesta smernica“). poskytovanie služieb za úhradu na území

8. Podľa článku 17 ods. 1 a 2 sú platitelia 10. Na to, aby sa mohlo uplatniť právo na dane oprávnení odpočítať od dane, ktorú sú odpočítanie dane, musia mať platitelia dane povinní platiť (ich daň na výstupe), daň, najmä faktúru vystavenú v súlade s článkom 22 ods. 3. Odpočítanie sa uskutočňuje odčítaním celkovej sumy odpočítateľnej dane 3 — Teda napríklad cesta autobusom z Mníchova do Verony by sa zaplatenej na vstupe počas daného zdaňova­ uskutočnila čiastočne v Nemecku, čiastočne v Rakúsku cieho obdobia od celkovej sumy dane, ktorú a čiastočne v Taliansku. Hodnota služby by bola vydelená v súlade s časťou cesty prekonanej v každom členskom štáte sú povinní platitelia platiť na výstupe počas a vznikla by povinnosť zaplatiť DPH z každej časti v sadzbe uplatniteľnej v predmetnom členskom štáte. Takto vypočítaná rovnakého obdobia (článok 18 ods. 2). DPH je potom uvedená v daňovom priznaní orgánom správy DPH každého z troch členských štátov. 4 — Oba zmenené, dosť zmätočne, článkom 28f tej istej smernice, zavedenej smernicou Rady 91/680/EHS zo 16. decembra 1991, ktorou sa dopĺňa spoločný systém dane z pridanej hodnoty, 5 — Ôsma smernica Rady 79/1072/EHS zo 6. decembra 1979 mení a dopĺňa smernica 77/388/EHS s cieľom zrušiť daňové o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich hranice (Ú. v. ES L 376, 1991, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 160) sa daní z obratu — Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty a samotná následne zmenená a doplnená pri niekoľkých platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu (Ú. v. ES príležitostiach. L 331, 1979, s. 19; Mim. vyd. 09/001, s. 79).

13. Článok 24 ods. 2 až 7 navyše umožňuje členským štátom ponechať si alebo zaviesť (3) Výbor si pre svoje fungovanie ustanoví oslobodenia alebo odstupňované daňové vlastné pravidlá.

6 — Jeho súčasný text sa nachádza v článku 28h, tiež zavedenom 7 — V zásade, hoci údaj môže byť v niektorých členských štátoch smernicou 91/680/EHS a tiež následne zmenenom v skutočnosti vyšší, a to za okolností, ktoré nie sú pre túto vec a doplnenom pri niekoľkých príležitostiach. významné.

I - 9269

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-128/05

(4) Okrem bodov, ktoré sa riadia výkladom medzinárodnej prepravy osôb motorovými podľa tejto smernice, bude výbor kontrolovať vozidlami alebo prívesmi neregistrovanými otázky, ktoré na program rokovania predloží v Rakúsku použitím priemernej sadzby 10 % jeho predseda, otázky prerokúvané z vlastnej uvedeného obratu, 10 ak za poskytované iniciatívy alebo na základe žiadosti pred­ služby nevystavujú faktúry. staviteľa členského štátu, ktoré sa týkajú uplatňovania ustanovení spoločenstva o dani z pridanej hodnoty.“

17. Podľa § 2 sa uvedená priemerná sadzba Sporné vnútroštátne ustanovenia použije namiesto všetkých súm odpočítateľ­ ných v prípade poskytovania predmetnej prepravy a podľa § 3 použitie priemernej sadzby oslobodzuje prepravcu od povinnosti viesť účtovníctvo na účely DPH.

20. Rakúsko tvrdí, že žalobu treba zamietnuť a že Komisia má byť zaviazaná na náhradu trov konania.

Návrhy účastníkov konania

21. Nebolo požadované a ani sa neuskutoč nilo žiadne pojednávanie.

19. Po riadnom správnom konaní v súlade s článkom 226 ES teraz Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

Posúdenie

— určil, že tým, že platiteľom dane, ktorí Rozsah údajného porušenia nie sú usadení v Rakúsku a ktorí v tomto členskom štáte vykonávajú prepravu osôb, dovoľuje, aby nepodávali daňové priznanie a neplatili čistú hod notu dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ich 22. Rakúsko neuskutočňuje žiadne vyhláse ročný obrat dosiahnutý v Rakúsku nie týkajúce sa súladu sporného nariadenia nepresahuje 22 000 eur, pričom s článkami 2, 6, článkom 9 ods. 2 písm. b), v tomto prípade vychádza z toho, že článkami 17, 18 a článkom 22 ods. 3 až 5 suma splatnej DPH sa rovná sume šiestej smernice ako takými. Jeho obrana je odpočítateľnej DPH, a uplatnenie zjed úplne založená na článku 24 ods. 1. nodu právnej úpravy podmieňuje šenej tým, že sa rakúska DPH nevykazuje na faktúrach alebo na iných dokumentoch, ktoré slúžia ako faktúry, si Rakúska republika nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej z článkov 2, 6, článku 9 23. Za uvedených okolností by formalistický ods. 2 písm. b), článkov 17, 18 a článku prístup mohol viesť k záveru, že porušenie 22 ods. 3 až 5 šiestej smernice, a možno považovať za preukázané (tým, že ho

25. V tvrdeniach Komisie ani v sporných rakúskych ustanoveniach samotných niet nič, čo by nasvedčovalo akémukoľvek kon­ fliktu so zásadami, že a) poskytovanie služieb podlieha DPH (článok 2); b) preprava osôb je 28. Okrem toho režim vracania dane podľa službou (článok 6); c) miesto, kde sa článku 17 ods. 3 a ods. 4 šiestej smernice vykonáva medzinárodná preprava osôb, je a ustanovenia ôsmej smernice nie sú v tomto rozčlenené podľa vzdialenosti prekonanej prípade relevantné. Uvedený režim sa uplat­ v každom členskom štáte [článok 9 ods. 2 ňuje iba na platiteľov dane, ktorí neuskutoč­ písm. b)]; a d) platiteľ dane má právo nili žiadne plnenia na výstupe v Rakúsku, odpočítať daň zaplatenú na vstupe od dane, zatiaľ čo sporné pravidlá sa uplatňujú iba ktorú je povinný platiť, prípadne získať vtedy, keď prepravcovia poskytovali služby vrátenie dane zaplatenej na vstupe (člá­ prepravy osôb v Rakúsku v súlade s článkom nok 17). 9 ods. 2 písm. b) šiestej smernice.

I - 9272

KOMISIA/RAKÚSKO

31. Komisia argumentuje, že definícia v rakúskom nariadení - obrat v Rakúsku 33. Rakúsko tvrdí, že článok 24 dáva člen­ nižší ako 22 000 eur v danom kalendárnom ským štátom širokú právomoc posúdiť, či roku - nie je v súlade s pojmom „malé podnikanie“, pretože dokonca aj veľmi veľký podnik, ktorý nie je usadený v Rakúsku, by 11 — Odporúčanie Komisie 96/280/ES z 3. apríla 1996 týkajúce sa mohol mať v Rakúsku obrat menší ako definície malých a stredných podnikov (Ú. v. ES L 107, 1996, s. 4) — pozri dvadsiatedruhé odôvodnenie preambuly 22 000 eur ročne. Pojem toho, čo predstavuje a článok 1 ods. 1 až 3 prílohy; odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikro­ „malé podnikanie“, nie je v šiestej smernici podnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, definovaný. Preto musí byť definovaný 2003, s. 36) — pozri článok 2 ods. 1 a 2 prílohy. Prv uvedené odporúčanie bolo vydané v kontexte Integrovaného pro­ pomocou definície na úrovni Spoločenstva, gramu v prospech malých a stredných podnikov a sektora remesiel a neskôr uvedené odporúčanie bolo vydané s cieľom ktorá zohľadňuje veľkosť podniku ako celku, obmedziť nadmerné rozširovanie definícií malých a nie iba jeho obrat v konkrétnom členskom a stredných podnikov používaných na úrovni Spoločenstva a na vnútroštátnej úrovni, najmä v spojení so štrukturálnymi štáte. fondmi alebo výskumom.

I - 9273

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-128/05

a za akých podmienok zavedú zjednodušené 36. Hoci nesúhlasím s tým, že formálna postupy ukladania a vyberania DPH definícia malých podnikov by mala byť v prípade malého podnikania, 12 a tvrdí, že nevyhnutne uplatňovaná v oblasti DPH jeho definícia spadá do uvedenej právomoci. vtedy, keď nebola koncipovaná osobitne so Okrem toho predkladá určité výpočty, ktoré zreteľom na uvedenú oblasť, taká definícia podľa jeho tvrdenia preukazujú mimoriadnu napriek tomu poskytuje užitočný náznak nepravdepodobnosť toho, že by v praxi mal toho, čo zákonodarca Spoločenstva považuje akýkoľvek podnik s celkovým obratom viac za „malý alebo stredný podnik“ a „malý ako 40 miliónov eur vykonávajúci prepravu podnik“. osôb v Rakúsku obrat nižší ako 22 000 eur.

aktivít alebo štruktúry“. Pri akomkoľvek nevyužil, nemožno považovať za prekážku, obvyklom výklade musí uvedený odkaz na ktorá by bránila uchýleniu sa k možnosti „malé podnikanie“ znamenať podniky, ktoré podania žiadosti o povolenie zaviesť opatre­ sú objektívne malé, nie podniky, ktorých nia predstavujúce výnimku zo šiestej smer­ činnosti v konkrétnom členskom štáte sú nice v súlade s jej článkom 27.“ 14 obmedzené. V uvedenom ustanovení nie je ani nič iné, čo by neskôr uvedenému výkladu nasvedčovalo. Niet žiadneho dôvodu pred­ pokladať, že by členský štát mohol mať ťažkosti pri uplatňovaní normálnej daňovej sústavy na veľké podniky, ktorých hospodár­ ska činnosť v rámci jeho územia je obme­ dzená alebo príležitostná. Taký podnik bude mať štruktúru, ktorá mu umožní splniť požiadavky registrácie a podávania daňových priznaní v členskom štáte alebo tam bude schopný vymenovať daňového reprezentanta v súlade s článkom 21 ods. 2 šiestej smernice.13

43. Údaje a výpočty, ktoré Rakúsko pred­ kladá, sú podľa môjho názoru bezvýznamné. 46. S dvoma menšími aspektmi nastolenými Ak by aj mohli preukázať, že objektívne Rakúskom sa možno vyrovnať rýchlo. veľkými podnikmi bude len málo dotknutých poskytovateľov prepravy, nemôžu preukázať, že žiaden z nich nebude veľký.

47. Po prvé, cituje vyhlásenie Rady a Komisie vzťahujúce sa na článok 24 šiestej smernice zaznamenané v zápisnici. Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že vyhlásenia zaznamenané v zápisnici Rady 44. Podstatou výhrady Komisie nie je to, či v priebehu prípravných prác vedúcich sa definícia v spornom nariadení uplatňuje k prijatiu smernice nemožno použiť na účely (možno dokonca hlavne) na malé podnika­ výkladu uvedenej smernice vtedy, keď nie, ale to, či vylučuje veľké podniky. A je v znení predmetného ustanovenia nie je jasné, že nevylučuje — je dosť dobre možné, žiaden odkaz na obsah vyhlásenia, a okrem aby (možno mimoriadne) veľký podnik toho také vyhlásenia nemajú žiadnu právnu usadený mimo Rakúska prevádzkoval obme­ silu. 17 dzené množstvo príležitostných prepráv osôb do Rakúska alebo cez neho, a teda patril pod hranicu 22 000 eur. 16 — Možno tiež poznamenať, že ustanovenia článku 24 ods. 1 neboli v pôvodnom návrhu šiestej smernice (Ú. v. ES C 80, 1972, s. 1, článok 25) a že v súčasnosti navrhovanej smernici (KOM(2004) 246 v konečnom znení) sa oba súbory ustanovení objavujú v rôznych oddieloch (články 274 a 275 15 — Rozsudky z 15. júla 2004, Harbs, C-321/02, Zb. s. I-7101, až 285). bod 27, a z 8. decembra 2005, Jyske Finans, C-280/04, Zb. 17 — Pozri napríklad rozsudok z 8. júna 2000, Epson Europe, s. I-10683, bod 35. C-375/98, Zb. s. I-4243, bod 26 a tam citovanú judikatúru.

49. Článok 24 ods. 1 šiestej smernice umož­ ňuje členským štátom prijať „zjednodušené postupy, ako napr. systém paušálnych sadzieb“. Komisia v podstate tvrdí, že sporné nariadenie nezavádza zjednodušený postup, ale úplné oslobodenie od povinnosti regis­ trácie, podávania daňových priznaní, vysta­ vovania faktúr a vedenia účtovníctva. Rakús­ 51. Stojí tiež za to uviesť, že prostredníctvom ko sa opäť opiera o širokú právomoc voľnej povolenej výnimky z článku 11 šiestej úvahy zmienenú v rozsudku vo veci Direct smernice bolo Rakúsku povolené počas Cosmetics 19 a zdôrazňuje, že článok 24 obdobia od 1. januára 2001 do 31. decembra ods. 1 nestanovuje žiadne obmedzenie pre 2005 zdaňovať svoju časť medzinárodnej druh povoleného zjednodušenia a že článok prepravy osôb vykonávanú osobami neusa­ 24 ods. 2 upravuje oslobodenia. denými v Rakúsku a vykonávanú prostred­ níctvom vozidiel neregistrovaných v Rakúsku na základe priemerného daňového základu na osobu a na kilometer. 21 V dôsledku toho 18 — Stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu už zjednodušený postup v čase prijatia smernice Rady meniacej a dopĺňajúcej smernicu č. 77/388/­ EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu ohľadom spoločného systému dane z pridanej hodnoty uplatniteľného na malé a stredné podniky (Ú. v. ES C 83, 1987, s. 9), pričom návrh je KOM(86) 444 v konečnom znení (Ú. v. ES C 272, 1986, s. 12). 20 — V bodoch 40 až 42 vyššie. 19 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 12; citovaný v bode 40 21 — Rozhodnutie Rady 2001/242/ES z 19. marca 2001 (Ú. v. ES vyššie. L 88, 2001, s. 14).

54. Štandardná sadzba DPH v Rakúsku je 20 %, zatiaľ čo znížená sadzba 10 % sa uplatňuje na prepravu osôb. 22 V dôsledku toho, ak je hodnota vstupov získavaných 52. Medzi účastníkmi je sporné to, či poskytovateľom prepravy za štandardnú posudzovanie súm odpočítateľnej dane sadzbu polovicou hodnoty služieb, ktoré zaplatenej na vstupe a dane, ktorá má byť predáva za zníženú sadzbu, daň zaplatená zaplatená na výstupe, ako rovnakých vedie na vstupe bude rovná dani, ktorú treba k zníženiu dane. Článok 24 ods. 1 šiestej zaplatiť. Ak je to viac ako polovica, daň smernice výslovne uvádza, že „zjednodušené zaplatená na vstupe bude prevyšovať daň, postupy ako napr. systém paušálnych sadzieb ktorú treba platiť, a poskytovateľ prepravy na účtovanie a inkasovanie dane [zjednodu­ môže za normálnych okolností požadovať šené postupy zdanenia a vyberania daní, ako vrátenie rozdielu. To samozrejme nemôže napr. systém paušálnych sadzieb - neofi­ urobiť na základe sporného režimu. ciálny preklad]“ možno zaviesť iba „za pred­ pokladu, že nepovedú k zníženiu dane“. Hospodárske činnosti sa obvykle vykonávajú, iba ak sú ziskové, z čoho vyplýva, že hodnota ich výstupov obvykle prevyšuje hodnotu ich vstupov. Rovnako suma dane, ktorú treba 55. Stanovisko rakúskej vlády je teda zaplatiť na výstupe, bude obvykle prevyšovať v zásade také, že prepravcovia, na ktorých sumu odpočítateľnej dane zaplatenej na sa schéma vzťahuje, budú zvyčajne nadobú­ vstupe. Ak by to tak nebolo, DPH by nebola dať vstupy za štandardnú sadzbu DPH daňou, ale ziskom. Zdá sa preto logické uviesť, že ustanovenie vychádzajúce z toho, že daň zaplatená na vstupe sa rovná dani, ktorú treba zaplatiť na výstupe, bude obvykle 22 — Pozri dokument Komisie Sadzby DPH uplatňované v členských štátoch Európskych spoločenstiev viesť k zníženiu sumy vybranej dane. DOC/1636/2005.

56. Taká domnienka by sa mohla zdať svojvoľná a Komisia údaje použité Rakúskom v jeho výpočtoch za také aj vskutku považuje. Hoci by však človek obvykle mohol pred­ pokladať, že poskytovateľ prepravy neusa­ dený v Rakúsku a poskytujúci iba príleži­ tostné služby do uvedenej krajiny alebo cez ňu by získaval dodávky na vstupe najmä inde, rakúska vláda poukazuje na to, že cena nafty v Rakúsku je o dostatočnú sumu nižšia ako v susedných štátoch na to, aby to prepravcov 58. Rakúsko okrem toho predkladá ďalší podnecovalo k nepomerne veľkým nákupom argument, ktorý Komisia tiež odmieta: kon­ v porovnaní so vzdialenosťou prekonanou krétne, keď je suma potenciálne stratenej v Rakúsku. 23 Navyše Rakúsko argumentuje, dane nízka, je pri posudzovaní toho, či došlo že budú vynakladané náklady na diaľničné k nejakému zníženiu dane, relevantné nálepky, iné poplatky, poplatky za parkova­ zohľadnenie súvisiacich administratívnych nie a možno aj na opravy. Je preto možné nákladov. Komisia namieta, že článok 24 predpokladať, že sporná schéma, ktorá ods. 1 vylučuje zníženie dane a nie zníženie v skutočnosti „ohraničuje“ odpočítateľnú čistého výnosu a že neexistuje žiaden dôkaz, DPH zaplatenú na vstupe na 10% hodnoty že v prípadoch, na ktoré sa sporné nariadenie výstupov namiesto toho, aby umožnila jej vzťahuje, by administratívne náklady odpočítanie na jej skutočnej úrovni, nebude v skutočnosti prevýšili výnos. mať zrejme sklon smerovať k zníženiu dane.

24 — Existencia výnimky, na základe ktorej môže Rakúsko 23 — Tvrdenie o relatívnych cenách je vo všeobecnosti podporené vypočítavať DPH z medzinárodnej prepravy osôb uskutoč­ údajmi zverejnenými motoristickými organizáciami — pozri ňovanej zahraničnými podnikateľskými subjektmi na základe napríklad internetovú stránku International Road Transport priemerných hodnôt (pozri bod 51 vyššie), môže byť tiež Union: http://www.iru.org/Services/fuel/Welcome.E.html. v tejto veci relevantná.

I - 9280

KOMISIA/RAKÚSKO

65. Za uvedených okolností je bezvýznamné, častiach predmetu konania nemajú úspech, že v skutočnosti nemusí dôjsť k žiadnemu môže Súdny dvor rozhodnúť tak, že každý zníženiu dane, keďže v schéme článku 24 účastník konania nahradí časť trov konania ods. 1 je uvedená podmienka, ktorá sa alebo že žiaden z účastníkov konania nemá uplatňuje vtedy, keď konania už spadajú do právo na náhradu trov konania. stanovených medzí.

67. V tejto veci Komisia žiadala náhradu O trovách svojich trov konania. Hoci zastávam názor, že vo svojom návrhu zašla priďaleko, keďže uvádzala porušenie povinností na základe 66. V súlade s ustanovením článku 69 ods. 2 článkov 2, 6, 9 ods. 2 písm. b) a článku 17 rokovacieho poriadku účastník konania, šiestej smernice a že časť obrany Rakúska ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nebola celkom vyvrátená, napriek tomu nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zastávam názor, že porušenie je preukázané, zmysle navrhnuté. Podľa článku 69 ods. 3, ak a že niet žiadneho dôvodu odchýliť sa od účastníci konania majú úspech v niektorých základného pravidla v článku 69 ods. 2 častiach predmetu konania a súčasne v iných rokovacieho poriadku.

Návrh

68. V dôsledku toho navrhujem, aby Súdny dvor