C-150/05

VAN STRAATEN

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 8. júna 2006 1

I — Úvod začatia trestného stíhania v inom členskom štáte proti tomu istému obvinenému a za tie isté skutky. 4

1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Rechtbank ’s-Hertogenbosch (súd prvého stupňa v občianskych a trestných veciach)2 podľa článku 35 EÚ poskytuje 3. Tretiu príležitosť ponúkla vec Van Súdnemu dvoru príležitosť zaoberať sa po Esbroeck, C-436/04, v ktorej rozsudok, štvrtýkrát výkladom článku 54 Dohovoru, vyhlásený 9. marca 2006 5, skúmal účinnosť ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda spomínanej zásady z časového hľadiska, (ďalej len „Dohovor“), ktorý stanovuje zásadu pričom vymedzil pojem „idem“. ne bis in idem.

4. Vymedzenie tohto pojmu a spôsobu, kto­ rým sa prejavuje výkon štátnej moci pri 2. Pri prvých dvoch príležitostiach Súdny postihovaní trestnoprávne významného sprá­ dvor uviedol, že táto zásada sa uplatňuje, vania, znovu nadobúda význam, pretože pokiaľ bolo skončené trestné konanie oka­ vnútroštátnemu súdu nie je jasný rozsah mihom splnenia určitých úloh dohodnutých pôsobnosti pojmu „ten istý čin“ a navrhuje, s prokurátorom, 3 avšak neuplatňuje sa na aby sa zistilo, či sa na osobu, ktorá bola spod rozhodnutie, ktorým bolo skončené trestné obžaloby rozsudkom oslobodená pre nedo­ konanie po tom, ako sa prokurátor rozhodol statok dôkazov, hľadí tak, že bolo o nej nepokračovať v trestnom stíhaní z dôvodu „rozhodnuté“ v zmysle citovaného článku 54 Dohovoru.6

1 — Jazyk prednesu: španielčina. 2 — Mesto Brabante pri Anverse, v ktorom sa okolo roku 1450 narodil Hieronymus van Aeken, známy pod pseudonymom 4 — Rozsudok z 10. marca 2005, Miraglia, C-469/03, Zb. s. I-2009. Bosch. Holandsko uznalo právomoc Súdneho dvora roz­ 5 - Zb. s. I-2333. V tejto veci som predniesol návrhy 20. októbra hodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania, 2005.

7. Protokol (č. 2) pripojený k Zmluve 6. Tento súhrn právnych predpisov obsa­ o Európskej únii a k Zmluve o založení huje: Európskeho spoločenstva dopĺňa v rámci Únie opísaný súhrn právnych predpisov, keďže sa podľa článku 2 ods. 1 prvého pododseku od dátumu nadobudnutia plat­ nosti Amsterdamskej zmluvy (1. mája 1999) uplatňuje v trinástich členských štátoch a) dohodu uzavretú 14. júna 1985 uvedených v článku 1, medzi ktoré patrí aj v luxemburskej obci, podľa ktorej Holandské kráľovstvo a Talianska repub­ dostala názov, medzi štátmi Hospodár­ lika. 10 skej únie Beneluxu, Spolkovou republi­ kou Nemecko a Francúzskou republikou o postupnom zrušení kon­ trol na ich spoločných hraniciach 7; 9 — Ú. v. ES L 239, 2000, s. 63 a nasl.; Mim. vyd. 19/002, s. 53. 10 — Ostatnými sú Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo, Spol­ ková republika Nemecko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Luxemburské veľkovojvod­ stvo, Rakúska republika, Portugalská republika, Fínska republika a Švédske kráľovstvo. Spojené kráľovstvo a Írska republika sa v plnom rozsahu na tomto spoločnom projekte nezúčastňujú, keďže sa rozhodli pre účasť v určitých bodoch [rozhodnutia Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000 (Ú. v. ES b) Dohovor, ktorým sa vykonáva Schen­ L 131, s. 43; Mim. vyd. 19/001, s. 178) a 2002/192/ES z 28. februára 2002 (Ú. v. ES L 64, s. 20; Mim. vyd. 19/004 genská dohoda, podpísaný 19. júna s. 211), ktoré sa v uvedenom poradí týkajú žiadosti oboch členských štátov zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach 19908, ktorý ustanovuje opatrenia pre schengenského acquis]. Dánsko má osobitný štatút, ktorý mu spoluprácu s cieľom neutralizovať zru­ umožňuje, aby sa naňho nevzťahovali rozhodnutia prijaté v tejto súvislosti. Citovaný súhrn právnych predpisov šenie týchto kontrol; zaväzuje aj desať nových členských štátov odo dňa ich pristúpenia do Európskej únie, hoci v mnohých z nich sa budú uplatňovať až na základe rozhodnutia Rady (článok 3 Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej 7 — Ú. v. ES L 239, 2000, s. 13; Mim. vyd. 19/002, s. 3. republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky 8 — Ú. v. ES L 239, 2000, s. 19; Mim. vyd. 19/002, s. 9. a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia).

11. Tretia kapitola nazvaná „Zákaz dvojitého trestu“ je zložená z článkov 54 až 58, ktorých právnym základom sú podľa článku 2 a prílohy A spomínaného rozhodnutia 1999/436 články 34 EÚ a 31 EÚ. 14. Po štvrtej kapitole („Vydávanie osôb“; články 59 až 66) a piatej kapitole („Preve­ denie výkonu rozsudku“; články 67 až 69) sa 11 — Ú. v. ES L 176, s. 1 (Mim. vyd. 19/001, s. 136) a s. 17 (Mim. ďalšia kapitola hlavy III nazýva „Omamné vyd. 19/001, s. 152), v uvedenom poradí. látky“ (články 70 až 76), pričom článok 71,

I - 9333

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-150/05

ktorého právnym základom je okrem článkov pomocnej jednotky, aby bolo možné pomo­ 34 EÚ a 31 EÚ aj článok 30 EÚ, stanovuje: cou automatizovaného vyhľadávania pátrať po osobách a veciach na účely uvedené v článkoch 95 až 100 (článok 92 ods. 1 v spojení s článkom 94 ods. 1 a s článkom 102 ods. 1).

I - 9334

VAN STRAATEN

III — Skutkový stav, spor vo veci samej 22. V Taliansku bol pán Van Straaten stí­ a prejudiciálne otázky 13 haný za držbu a niekoľkonásobný vývoz spolu približne piatich kilogramov heroínu uskutočňovaný do 27. marca 1983, pričom priťažujúcou okolnosťou bolo, že konal ako člen organizovanej skupiny. Po pojednávaní, 19. V marci 1983 mal pán Van Straaten, na ktorom nebol napriek predvolaniu prí­ občan Spoločenstva, v Taliansku približne tomný, ho Tribunale ordinario di Milano päť kilogramov heroínu, ktoré doviezol do (súd prvého stupňa) rozsudkom Holandska, kde mal k dispozícii asi tisíc z 22. novembra 1999 odsúdil na desať rokov gramov. odňatia slobody, peňažný trest vo výške 50 miliónov lír a náhradu trov konania, pričom neuznal existenciu priťažujúcej okolnosti.

I - 9335

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-150/05

’s-Hertogenbosch. Podľa článku 106 ods. 1 zásielka heroínu v Holandsku bola

Dohovoru tento justičný orgán uznesením zo časťou zásielky heroínu v Taliansku? Je 16. júla 2004 vyzval Taliansku republiku, aby vývoz zásielky heroínu z Talianska do vstúpila do konania vo veci samej. Holandska tým istým činom ako dovoz tej istej zásielky heroínu z Talianska do Holandska aj napriek tomu, že osoby obvinené spolu s pánom Van Straate­ nom v Holandsku a v Taliansku nie sú

úplne identické? Pokiaľ ide o tieto činy 25. Rechtbank tvrdí, že podľa článku 111 ako celok pozostávajúci z držby pred­ Dohovoru je pán Van Straaten oprávnený metného heroínu, jeho vývozu podať žalobu a že sa zdá, že Taliansko je z Talianska, jeho dovozu do Holandska povinné uznať jeho rozhodnutie. a jeho držby v Holandsku, považujú sa tieto činy za ,ten istý čin*)?

26. Pán Van Straaten tvrdí, že trest, ktorý mu bol uložený v Taliansku, porušuje Doho­ vor a že v dôsledku toho je jeho výkon protiprávny. Taliansko odpovedá, že 2. Hľadí sa na osobu v zmysle článku 54 v súvislosti s trestným dovozom nebolo Dohovoru tak, že bolo o nej ,rozhod­ o ňom v Holandsku „rozhodnuté“, keďže nuté', ak obvinenia vznesené proti tejto bol vyhlásený oslobodzujúci rozsudok, a teda osobe boli vyhlásené za nepreukázané druhému konaniu nič nebráni. zákonným spôsobom a presvedčivo, a táto osoba bola spod tejto obžaloby rozsudkom oslobodená?“

návaní 4. mája 2006, počas ktorého pred­ A — Relevancia návrhu na začatie prejudi­ niesli svoje ústne pripomienky. ciálneho konania

32. Francúzska vláda sa nemýli, keď uvádza, že uznesenie Rechtbank len ťažko umožňuje rozoznať povahu a účel žiadosti pána Van V — Prípustnosť prejudiciálnych otázok Straatena. Nepochybne sa pochybnosť roz­ ptýli, keď sa preskúmajú pôvodné spisy a pripomienky Holandska.

29. Francúzska a španielska vláda namietajú prípustnosť návrhu na začatie prejudiciál­ neho konania, ale z rôznych dôvodov. 33. Pán Van Straaten s odkazom na člá­ nok 111 ods. 1 Dohovoru žiada, aby súd vymazal jeho záznam zo Schengenského informačného systému, za čo je zodpovedná Talianska republika, ktorá je viazaná roz­ hodnutím, ktoré bude prijaté (článok 106 30. Francúzska vláda vyjadruje poľutovanie ods. 1 v spojení s článkom 111 ods. 2 nad nedostatkom informácií poskytnutých Dohovoru). vnútroštátnym súdom, ktoré zamlčujú pred­ met sporu a bránia posúdeniu nevyhnutnosti výkladu Súdneho dvora pre jeho vyriešenie.

36. Bolo by možné namietať zbytočnosť tejto sťažnosti, keďže pán Van Straaten nemá dôvod obávať sa zatknutia vo svojej krajine, pretože holandské orgány podľa článku 95 ods. 3 Dohovoru pripojili označenie (na ktoré som poukázal v bode 17 týchto 38. Ďalšia prekážka prípustnosti, ktorú uvá­ návrhov); tento prístup je však z dvoch dzala Komisia a ktorá bola vzatá späť, hľadísk nesprávny: na jednej strane sa pri v súvislosti s bezvýznamnosťou, ktorú uvádza analýze záujmu žalobcu v konaní vo veci francúzska vláda, sa týka objasnenia, či má samej a ovplyvňovaním jeho procesnej legi­ článok 54 Dohovoru z časového hľadiska timácie vstupuje do oblasti, ktorá je súdom vplyv na konanie vo veci samej. Spoločenstva zakázaná; na druhej strane sa popiera nielen to, že takýto zásah žiadaného štátu nebráni odňatiu slobody v iných člen­ ských štátoch, ale aj to, že článok 54 Dohovoru má za cieľ zaručiť právo na voľný pohyb občanov v rámci Únie 19, čo je cieľ 39. Časové hľadisko tohto ustanovenia sa uvedený v článku 2 prvom odseku štvrtej riešilo vo veci Van Esbroeck, v návrhoch ku zarážke EÚ. ktorej tvrdím, že právo, aby osoba nebola viackrát trestne stíhaná a potrestaná za ten istý čin, je klasifikované ako individuálne hmotné právo, ktoré má zabezpečiť, „aby osoba, ktorá spáchala trestný čin a vykonala trest, nebola znovu stíhaná a potrestaná“; to 37. Okrem toho ustanovenie článku 234 ES je naplnené v okamihu, keď sú tieto pod­ platí aj na účely článku 35 EÚ mienky splnené, z čoho vyplýva ako druhá s prihliadnutím na jeho osobitosti 20 a na strana mince povinnosť verejnej moci zdržať celý vývoj judikatúry, ktorej bol predmetom. sa akéhokoľvek represívneho opatrenia. Predpokladom uplatnenia uvedenej zásady je skutočnosť, že bol vynesený predchádza­ 18 — Komisia tieto myšlienky rozvíja v bodoch 30 až 36 svojich júci právoplatný rozsudok (bod 31). Dátum pripomienok. 19 — Rozsudky Gözütok a Brügge, už citovaný, bod 38, a Miraglia, už citovaný, bod 32. 20 — Rozsudok zo 16. júna 2005, Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 19 a 28. 21 — Rozsudok Pupino, už citovaný, body 29 a 30.

43. Návrh sa teda začína otázkou, ktorá má napriek odkazom na skutkový stav nepopie­ rateľný význam pre výklad, keďže odkazuje 40. Citovaný medzinárodný nástroj, ktorý na neurčitý právny pojem 22 („ten istý čin“) ešte v čase skutkových okolností nebol tohto predpisu. prijatý (vydanie prvého rozhodnutia v Holandsku a začatie konania v Taliansku), bol účinný, keď bol vyhlásený rozsudok druhej uvedenej krajiny, a teda v tomto okamihu bola zásada ne bis in idem v plnom rozsahu uplatniteľná, a preto si úvahy uvedené v predchádzajúcich bodoch 33 až 37 zachovávajú svoj význam. 44. Podobný problém sa skúmal vo veci Van Esbroeck, v ktorej uvádzam, že úloha posú­ diť, či čin, pre ktorý bolo začaté trestné konanie, je ten istý ako čin, ktorý bol predmetom predchádzajúceho konania, je podstatou rozhodovacej funkcie a vykonávať ju môže len súd, ktorý priamo pozná situáciu, ktorú má posudzovať, bez toho, B — Neurčitý právny pojem aby tým bola dotknutá možnosť preskúmania v druhom stupni (bod 36 uvedených návr­ hov). Funkcia Súdneho dvora je obmedzená na poskytnutie výkladových kritérií, ktoré so zreteľom na podstatu a účel článku 54 Dohovoru určujú najvhodnejší spôsob dosiahnutia jednotného zaobchádzania na celom území Európskej únie (bod 37). 41. Ani španielska vláda sa nemýli, keď uvádza, že prvá otázka sa týka skutkového stavu, ale mýli sa, ak navrhuje jej zamietnutie bez prejednania. 22 — Tak to kvalifikujem v návrhoch vo veci Van Esbroeck, bod 38.

I - 9339

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-150/05

VI — Skúmanie prejudiciálnych otázok

50. Odvtedy sa môj názor vôbec nezmenil, ale na rozdiel od toho, čo sa stalo 47. Po tomto vyjasnení je bez váhania v uvedených veciach, v ktorých sa neskúmali potrebné rozptýliť pochybnosti, ktoré mal podrobnosti, je teraz potrebné výslovne Rechtbank ’s-Hertogenbosch. Prvá, ako som uviesť dôvody, pre ktoré rozsudok takejto už uviedol, bola riešená vo veci Van povahy vyvoláva ochranu, ktorú ponúka Esbroeck; rozsudky Gözutök a Brügge na pravidlo ne bis in idem.

I - 9340

VAN STRAATEN

1. Gramatický výklad 53. Jednoznačnosť Charty základných práv Európskej únie 24 túto úvahu potvrdzuje. Článok 50 zakazuje ďalšie stíhanie, ak už bola dotknutá osoba právoplatne „oslobo­ dená alebo odsúdená“ 25.

51. Znenie článku 54 Dohovoru nepripúšťa diskusiu, keďže okrem toho, že uvádza 54. Tieto argumenty spôsobujú, že obsah konanie s právoplatným rozsudkom bez výkladu, ktorý predložila rakúska vláda toho, aby odkazovalo na povahu výsledku, v bode 37 svojich písomných pripomienok, zakazuje akékoľvek budúce trestné konanie, je prázdny a je to potrebné odmietnuť. pričom zdôrazňuje, že „v prípade odsúde­ V súvislosti so Schengenom by bol výklad nia“ 23 je zákaz podmienený výkonom trestu zásady ne bis in idem, ktorý by vyžadoval alebo nemožnosťou jeho výkonu. Toto vyhlásenie viny bez ohľadu na skutočnosť, či spresnenie by bolo zbytočné, keby sa zásada je alebo nie je spojená s trestom, v rozpore uplatňovala iba po sankcii. s duchom článku 54 Dohovoru, a navyše by bezdôvodne zužoval jeho rozsah pôsobnosti, keďže by vylučoval oslobodenia spod obža­ loby pre nedostatok tejto subjektívnej stránky. 26

I - 9341

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-150/05

zásadou proporcionality vzhľadom na to, že toho je aj štrukturálnou požiadavkou práv­ vyžaduje odpoveď zodpovedajúcu významu neho systému a jej zákonnosť je založená na trestného činu.28 rešpektovaní res iudicata (bod 21 návrhov Van Esbroeck).

2. Teleologický výklad 58. Keď sa v prípade súhrnných postihov použije zásada proporcionality, aby sa pri­ hliadalo na predchádzajúce odsúdenia s tým, že sa zmiernia, nastupuje takzvaný Anrech­ nungsprinzip alebo „zásada prihliadnutia na a) Ne bis in idem v Schengene rozsudok“ 29, ktorá sa nemôže zameniť so zásadou ne bis in idem, hoci ju dopĺňa. Článok 54 Dohovoru neobsahuje formálne pravidlo, ktoré by v záujme zásady propor­ cionality pôsobilo ako zmiernenie, keď je 56. Túto zásadu inšpirujú iné zásady: právna osoba postihovaná opakovanými postihmi za istota a spravodlivosť. Osoba, ktorá porušila totožné správanie, ale podstatnú záruku, zákon, musí vedieť, že vykonaním trestu už ktorá bráni druhému rozhodnutiu vo veci odpykala za svoju vinu a že jej nehrozí ďalší (Erledigungsprinzip alebo „zásada vyčerpania trest. Ak je osoba zbavená viny, musí mať konania“) 30. istotu, že proti nej nebude v budúcnosti začaté nové konanie (bod 49 návrhov Gözü­ tock a Brügge a bod 19 návrhov Van Esbroeck).

59. V Schengenskom acquis, ktorého cieľom je posilniť integráciu európskych národov 57. Zásada ne bis in idem je teda vyjadrením zmenou Únie na priestor slobody, bezpeč­ základného práva občanov, odvodeného od nosti a spravodlivosti, sa zásada ne bis in práva na riadny a spravodlivý proces; okrem

idem okrem iného spája s právom na voľný dobná bez vzájomnej dôvery príslušným pohyb. 31 Postupné zrušenie kontrol na súdnym systémom a bez uznávania roz­ hraniciach, ktoré je nevyhnutným krokom hodnutí, prijímaných v skutočnom „spoloč­ pre uskutočnenie tohto spoločného prie­ nom dome“ základných práv.33 storu, nie je bez rizík, keďže zvýhodňuje tých, ktorí využívajú menší dohľad na to, aby rozširovali svoje protiprávne konanie, čím sa zvyšuje nevyhnutnosť spolupráce medzi poli­ cajnými a súdnymi orgánmi. Tento veľký zásah sa však musí uskutočniť bez toho, aby sa obmedzovali slobody neodňateľné v demokratickej právnej spoločnosti. 62. Aj keď niektorý štát nepostupuje v porovnaní s iným rovnako alebo obdobne, výsledky sú porovnateľné, pretože odrážajú rovnaké hodnoty a zásady: treba veriť pri­ meranej povahe predpisov členov takého ambiciózneho projektu, akým je Európska 60. V mnohonárodných súvislostiach sa, ako únia, a ich správnemu uplatňovaniu, pričom som už zdôraznil, vyžaduje väčšia spolu­ sa prijmú dôsledky bez ohľadu na to, že práca, ako aj väčšia miera uznávania súdnych vyvolávajú rozdielne riešenia 34; táto konaní za hranicami. myšlienka predpokladá ich prijatie a jedným z jej záverov je zásada ne bis in idem.

b) Vzájomná dôvera 63. V stručnosti, ak niektorý členský štát rozhodne o páchateľovi alebo účastníkovi trestného činu35, súdne orgány ostatných štátov sa musia zdržať nového konania, bez

61. Zásada ne bis in idem prispieva 32 k právnej stabilite, aby neboli právoplatné 33 - „Program opatrení na vykonanie zásady vzájomného uzná­ rozhodnutia orgánu verejnej moci spochyb­ vania rozhodnutí v trestných veciach“ [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 12, 2001, s. 10) stanovuje zásadu ne bis in idem ňované sine die. Keď je trestné konanie ako jedno z opatrení vhodných na taký účel (s. 12). Obdobne v jednom členskom štáte ukončené, ostatné sa vyjadruje „Oznámenie Komisie a Rady Európskemu parlamentu o vzájomnom uznávaní súdnych rozhodnutí nemôžu túto okolnosť ignorovať. Integrácia v trestnej oblasti a o posilnení vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi“ [KOM(2005) 195 v konečnom znení, s. 4]. si vyžaduje spoluprácu, ktorá je nepravdepo­ 34 - Bod 33 rozsudku Gözütok a Brügge a bod 30 rozsudku Van Esbroeck.

65. V prípade oslobodenia je zakázané aké­ koľvek ďalšie konanie, ak štátny monopol pre trestanie trestných činov začal konať vyko­ naním preskúmania „vo veci samej“. 37 Toto slovné spojenie, použité v rozsudku Miraglia, zahŕňa rôzne prípady, ktoré závisia na 4. Osobitný prípad oslobodenia pre nedosta­ odôvodnení rozhodnutia, pričom niektoré tok dôkazov súvisia a iné nesúvisia s obžalovaným. Medzi odôvodnenia súvisiace s obžalovaným patria tie, ktoré ho zbavujú zodpovednosti z dôvodu nesplnenia nevyhnutných podmie­ nok trestnej zodpovednosti (prípady nemož­ nosti stíhať a neviny, akými sú nízky vek 67. Výrok takejto povahy je rozhodnutím vo alebo nedostatok príčetnosti). Odôvodnenia veci samej alebo, inými slovami, implikuje rozhodnutie o správaní s ohľadom na to, že

36 - Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí o neprípustnosti z 3. októbra 2002 (vec č. 48154/99, Zigarella proti Taliansku) 38 - Vo veci Gasparini, C-467/04, ktorej predmetom bola tvrdí, že záruka ne bis in idem platí bez ohľadu na výsledok. prejudiciálna otázka, ktorú položila Audiencia Provincial di Ďalší novší rozsudok z 15. marca 2005 (vec č. 70982/01, Málaga ako trestný súd prvého stupňa, sa mal Súdny dvor Horciag proti Rumunsku), potvrdil túto myšlienku. vyjadriť k oslobodeniu z dôvodu premlčania. 37 - V Zelenej knihe uvedenej v poznámke pod čiarou 6 týchto 39 - Dalo by sa hovoriť o „dôkaze neviny“ a „nedostatku dôkazov návrhov sa Komisia pýta (otázka 18), či na to, aby mala viny“, keby neplatila prezumpcia neviny, čo je najmä zásada ne bis in idem účinok, je potrebné konať „vo veci“ nezanedbateľné a podstatné pre túto otázku, ktorú položil (s. 12). Rechtbank ’s-Hertogenbosch.

68. Zásada ne bis in idem bráni opakovaniu trestu, ako aj opakovaniu „trestného stíha­ nia“ a „obžaloby“. Článok 54 Dohovoru 70. Tento dôsledok nevyplýva z vedľajšieho používa prvé podstatné meno, pričom člá­ kritéria, akým je zásada in dubio pro reo, nok 50 Charty základných práv Európskej ktorá nastupuje v okamihu posudzovania únie to druhé. Rozsudok Gözütock a Brügge dôkazov 41, ale zo základného práva, ktoré sa vyjadril veľmi jasne, pričom zdôraznil, že chráni občana proti verejnej moci a ktoré cieľom spomínaného článku 54 „je vylúčiť to, umožňuje oslobodenie, ak pri dodržaní aby osoba bola... stíhaná pre tie isté skutky všetkých záruk a vykonaní všetkých potreb­ na území viacerých členských štátov“ ných úkonov nie je vyvrátená nevina. (bod 38). Rozsudky Miraglia a Van Esbroeck sa pridržiavali tohto výkladu (body 32 a 33, v uvedenom poradí), čo nie je zvláštne, keďže, ako som už uviedol, citovaná zásada slúži spravodlivosti a bezpečnosti, pričom sa odvodzuje od práva na riadny a spravodlivý proces; okrem toho chráni dôstojnosť proti neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, keďže prax trestať viackrát to isté protiprávne konanie si zaslúži, aby sa tak kvalifikovala.40 71. Nie je vhodné znepokojovať toho, kto bol vyhlásený za nevinného 42, či už sa taký stav zistil materiálne, alebo vyplýva z uvedenej základnej ochrany osoby, spoloč­ nej ústavným tradíciám členských štátov, uvedenej v Charte základných práv Európ­ skej únie (článok 48 ods. 1) a vyhlásenej v článku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slo­ 69. Trestné konanie predstavuje samo osebe bôd, ktorá sa stala všeobecnou zásadou práva bremeno nevyhnutné pre tých, ktorí sa na Spoločenstva podľa článku 6 ods. 2 EÚ. základe dôvodných indícií považujú za podo­ zrivých zo spáchania protiprávneho činu; ak však súdy právoplatne rozhodnú, že dôvody 41 — Ak sa pochybuje o súbehu subjektívnych a objektívnych obžaloby neboli preukázané, opätovné otvo­ okolností prípadu, je potrebné, aby sa váha naklonila k oslobodeniu. 42 — Cieľom iniciatívy Helénskej republiky prijať rámcové roz­ hodnutie Rady týkajúce sa uplatňovania zásady ne bis in idem (Ú. v. ES C 100, 2003, s. 24) bolo rozšíriť jej rozsah 40 — Zdôrazňujem toto hľadisko v poznámke pod čiarou 10 pôsobnosti na prípady, v ktorých sa vyhlasuje nevina (článok 2 návrhov Van Esbroeck. ods. 1).

B — Pojem idem: „ten istý čin“ (prvá otázka) 76. Hoci pri dosiahnutí tejto úrovne môjho skúmania mám pokušenie zastaviť sa, zvlášt­ nosti tohto prípadu ma nabádajú, aby som urobil ešte krok a vykonal niektoré doplňu­ júce úvahy k idem bez toho, aby sa narušila

74. Rozsudok Van Esbroeck rieši túto časť návrhu na začatie prejudiciálneho konania 44 — V návrhoch Gözütok a Brügge (body 48 a 56) som sa náhodou zmienil o majetkových právach a záujmoch chrá­ nených trestnoprávnym ustanovením, ale nie je možné toto tvrdenie vytrhnúť zo súvislostí a robiť unáhlené závery a zmeniť sa na zástancu postoja, ktorý výslovne v návrhoch 43 — Právna veda nenamieta, že právoplatné oslobodenie pred­ Van Esbroeck zamietam. V prvých uvedených návrhoch som pokladá trestné konanie v zmysle článku 54 Dohovoru totiž na účely obhajoby medzinárodného rozmeru zásady ne (DANNECKER, G.: La garantía del principio ne bis in idem bis in idem odkázal na hodnoty, ale uviedol som, že v rámci en Europa. In: Dogmática y ley penal. Libro homenaje Európskej únie a Schengenského priestoru nie sú podstatné, a Enrique Bacigalupo. zväzok I, Madrid 2004, s. 171). pretože dotknuté štáty ich spoločne uznávajú (bod 55 in fine).

I - 9346

VAN STRAATEN

úloha vnútroštátneho súdu, do právomoci 80. Na druhej strane bez toho, aby sa ktorého patrí úloha objasniť, či sa skutkový opustilo skutkové spojenie, sa mi zdá neza­ stav, na základe ktorého sa začalo konanie, nedbateľné psychické spojenie páchateľa zhoduje so skutkovým stavom predchádza­ a jeho konania. júceho konania.

81. Jediný čas, jediný priestor, ale aj jediný úmysel.

I - 9347

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-150/05

spolu s objektívnou zhodou vyžaduje aj v priebehu trestného činu, ako aj ich osud má subjektívna zhoda dostatočná na to, aby v rámci trestného stíhania vedľajšiu povahu. osoba, o ktorej už bolo rozhodnuté, nebola znovu znepokojovaná.

85. Dá sa povedať, že zásada, ktorá je pred­ metom tohto konania, pôsobí iba voči osobe obžalovanej po prvýkrát a situácia sa 84. V dôsledku toho spolupráca s inými nezmení, ak sa zmenia osoby, ktoré sa osobami, ktoré sa prípadne menia zúčastnili na vykonaní trestného činu.

VII — Návrh

86. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na otázky položené Rechtbank ’s Hertogenbosch odpovedal takto:

I - 9349