C-166/05
ECLI:EU:C:2006:156
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62005CC0166
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
HEGER
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 7. marca 2006 1
1. Tento návrh na začatie prejudiciálneho ,,poskytovani[e] služieb súvisiacich konania podľa článku 234 ES sa týka určenia s nehnuteľným majetkom" v zmysle článku miesta uskutočnenia zdaniteľných plnení na 9 ods. 2 písm. a) uvedenej smernice. účely DPH ukladanej a vyberanej podľa šiestej smernice Rady 77/388/EHS (ďalej len „šiesta smernica") 2.
4. Ak to tak je, musí byť zdanený v Rakúsku, kde sa nehnuteľný majetok nachádza, 2. Vec prejednávaná rakúskym Verwaltungs a žalujúca spoločnosť sa preto musí zaregis gerichtshof (správny súd) sa týka spoločnosti trovať na účely DPH v Rakúsku, kde si bude so sídlom v Nemecku, ktorá kúpila určité môcť odpočítať daň na vstupe z ceny, ktorú množstvo povolení na chytanie rýb zaplatila za tieto povolenia. v Rakúsku, kde neposkytuje žiadne plnenia, a nie je preto zaregistrovaná na účely DPH, na účely predaja uvedených povolení, ktoré sú určené na chytanie rýb na určitých úsekoch rieky v Rakúsku, zákazníkom v iných krajinách.
5. Ak to tak nie je a plnenie treba kvalifiko vať ako obyčajné poskytnutie služieb podľa článku 9 ods. 1, miesto poskytnutia bude v Nemecku, kde má spoločnosť sídlo svojej hospodárskej činnosti, a namiesto odpočíta nia dane na vstupe musí požadovať vrátenie 3. Vnútroštátny súd si želá vedieť, či uve dane podľa systému zavedeného ôsmou dený opätovný predaj povolení predstavuje smernicou Rady 79/1072/EHS (ďalej len „ôsma smernica") 3.
1 — Jazyk prednesú: angličtina. 2 — Šiesta smernica Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — 3 — Ôsma smernica rady zo 6. decembra 1979 o zosúladení spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23). z obratu — Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty Neoficiálny konsolidovaný text šiestej smernice možno nájsť platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu (Ú. v. ES na http://europa.eu.int/eur-lex/lex. L 331, s. 11; Mim. vyd. 09/001, s. 79).
I - 7751
NA VRHY GEENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E SHARPSTON — VEC C-166/05
Právny rámec šiestej smernice preto stanovuje pravidlá na určenie miesta, ktoré sa považuje za miesto poskytnutia služby na účely DPH (a kde má teda byť zdanená poskytnutá služba).
Relevantné ustanovenia práva Spoločenstva
6. V súlade s článkom 5 ods. 1 šiestej 9. Článok 9 ods. 1 zavádza všeobecné smernice sa za dodávku tovaru považuje pravidlo, že za miesto poskytnutia služby sa „prevod práva nakladať s hmotným majetok považuje miesto, kde dodávateľ „má... zalo na iného majiteľa [majetkom ako majiteľ žený svoj podnik [sídlo svojej hospodárskej — neoficiálny preklad]". Článok 5 ods. 3 činnosti — neoficiálny preklad] alebo kde má písm. a) a článok 5 ods. 3 písm. b) oprávňujú trvalé pôsobisko [stálu prevádzkareň členské štáty, aby za „hmotný majetok" — neoficiálny preklad], z ktorého poskytuje považovali „určité záujmy [práva — neofi služby, alebo v prípade neexistencie žiadneho ciálny preklad] na nehnuteľnom majetku" z uvedených miest, miesto, kde má trvalé a „[vecné — neoficiálny preklad] práva bydlisko alebo kde sa väčšinou zdržiava." poskytujúce ich vlastníkovi právo na pou žívanie nehnuteľného majetku".
7. Článok 6 ods. 1 šiestej smernice definuje 10. Článok 9 ods. 2 potom stanovuje nie poskytovanie služieb ako „každé plnenie, koľko osobitných pravidiel odchyľujúcich sa ktoré nie je dodaním tovaru v zmysle článku od všeobecného pravidla podľa článku 9 5". Medzi také plnenia môžu okrem iného ods. 1. V súlade s článkom 9 ods. 2 písm. a) patriť „postúpenia nehmotného majetku" „miestom poskytovania služieb súvisiacich a „povinnosť vyhnúť sa určitému činu alebo s nehnuteľným majetkom, vrátane služieb tolerovať určitý čin alebo situáciu [povinnosť realitných agentov a expertov a služieb zdržať sa určitého konania alebo strpieť zameraných na prípravu a koordináciu kon určité konanie alebo situáciu — neoficiálny štrukčných alebo stavebných prác, ako sú preklad]". služby architektov alebo firiem zabezpečujú cich dozor na stavbách, bude miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza".
8. Siedme odôvodnenie šiestej smernice uvádza, že určenie miesta, na ktorom sa uskutočnili plnenia podliehajúce dani, „sa stalo predmetom konfliktov súdnych právo 11. Článok 9 ods. 2 písm. e) vymenúva mocí medzi členskými štátmi, predovšetkým niekoľko služieb, ktoré sa v prípade, že sú v otázke... poskytovania služieb". Článok 9 poskytované pre, okrem iného, platiteľov
I - 7752
HEGER
dane, ktorí majú sídlo v Spoločenstve ale nie vrátenie DPH, uplatní sa všeobecné pravidlo v tom istom štáte ako dodávateľ, považujú za o o d p o č t e zakotvené v článku 17 služby dodané v ,,miest[e], kde zákazník a nasledujúcich šiestej smernice. založil svoj podnik [má zákazník sídlo svojej hospodárskej činnosti — neoficiálny pre klad], alebo kde má trvalé pôsobisko [stálu prevádzkareň — neoficiálny preklad], kde sa služby poskytujú, alebo v prípade neexisten- cie žiadneho z uvedených miest, miest[e], kde má trvalé bydlisko alebo kde sa väčšinou zdržiava". Uvedený zoznam zahŕňa okrem iných „služby poradcov, technikov, konzul Relevantná vnútroštátna právna úprava tačných agentúr, právnikov, účtovníkov a iné podobné služby, ako aj spracovanie údajov a poskytovanie informácií" a „poskytovanie zamestnancov".
14. § 3a ods. 6 rakúskeho Umsatzsteuerge setz z roku 1994 (zákon o dani z obratu z roku 1994) (ďalej len „UStG") preberá článok 9 ods. 2 písm. a) šiestej smernice, používajúc v podstate totožné znenie.
12. Článok 13 upravuje oslobodenia od DPH. Článok 13 B písm. b) oslobodzuje od dane okrem iného prenajímanie nehnuteľ ného majetku. 15. Nariadenie rakúskeho spolkového minis tra financií4 prijaté na základe UStG z roku 1994 preberá okrem iného požiadavky ôsmej smernice. Podľa uvedeného nariadenia vzniká nárok na vrátenie DPH zaplatenej v Rakúsku na vstupe okrem iného vtedy, ak podnik so sídlom mimo Rakúska uskutočnil (následné) opätovné plnenie, pre ktoré sa za miesto poskytnutia, a teda miesto zdanenia, 13. Podmienky vrátenia DPH pri cezhranič- nepovažuje Rakúsko. Ak sa však uvedené ných plneniach majú svoj pôvod v ôsmej opätovné plnenie považuje za poskytnutie smernici. Podľa ôsmej smernice v podstate služby, ku ktorému došlo v Rakúsku, nevz vzniká právo na vrátenie DPH zaplatenej na niká podľa uvedeného nariadenia žiadne vstupe vtedy, ak má platiteľ dane sídlo právo na vrátenie DPH na vstupe, ale vzniká v inom členskom štáte a následne nevyko právo na odpočet podľa obvyklých pravidiel. náva plnenie podliehajúce DPH na území štátu, v ktorom bola DPH na vstupe zapla tená. Naopak, pokiaľ platiteľ dane uskutočnil následne zdaniteľné plnenia na tomto území, 4 — Verordnung der Bundesminister für Finanzen zur Erstattung der abziehbaren Vorsteuern an ausländische Unternehmen, nemá už podľa ôsmej smernice právo na zverejnené v BGBl. č. 279/1995.
I - 7753
NÁVRHY GEENERALNEJ ADVOKÁTKY - E. SHARPSTON - VEC C-166/05
Spor vo veci samej a préjudiciable otázky 19. Z uznesenia vnútroštátneho súdu o návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že žiadosť bola zamietnutá s odôvodnením, že opätovný predaj povolení na chytanie rýb spoločnosťou Heger svojim zákazníkom predstavuje poskytovanie slu žieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom nachádzajúcim sa v Rakúsku. Také poskyto 16. Rudi Heger Gmbh (ďalej len „Heger") je vanie služieb (bez ohľadu na skutočnosť, že spoločnosťou so sídlom v Nemecku. Nemá spoločnosť Heger, poskytovateľ, mala sídlo žiadnu prevádzkareň v Rakúsku. V rokoch v Nemecku) sa preto považovalo za poskyt 1997 a 1998 kúpila spoločnosť Heger kvóty nutie služby uskutočnené a podliehajúce povolení na chytanie rýb pre rieku Gmunder dani v Rakúsku. Podmienky na vrátenie Traun nachádzajúcu sa v Hornom Rakúsku DPH zaplatenej na vstupe z predaja kvót na od spoločnosti Flyfishing Adventure GmbH chytanie rýb spoločnosti Heger spoločnosťou (dalej len „Flyfishing") so sídlom v Rakúsku. Flyfishing preto neboli splnené podľa rakús Kúpou uvedených kvót získala spoločnosť kych ustanovení preberajúcich ôsmu smer Heger povolenia na chytanie rýb, ktoré nicu. oprávňovali na chytanie rýb na určitých úsekoch tejto rieky v určitých ročných obdobiach. Heger predala uvedené povolenia veľkému množstvu zákazníkov naprieč Európskou úniou.
20. Spoločnosť Heger uvedené rozhodnutie napadla na vnútroštátnom súde, ktorý pre rušil konanie a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
17. Ku kúpnej cene za dotknuté povolenia spoločnosť Flyfishing fakturovala spoločnosti Heger rakúsku DPH vo výške 20%, celkovo vo výške 152 000 ATS (teda asi 11 045 eur). „Predstavuje prevod práva na chytanie rýb formou odplatného prevodu povolení na chytanie rýb .poskytovanie služieb súvisia cich s nehnuteľným majetkom' v zmysle článku 9 ods. 2 pism. a) [šiestej smernice]?"
18. V decembri 1999 požiadala spoločnosť Heger príslušný vnútroštátny orgán o vrátenie DPH zaplatenej za povolenia na chytanie rýb v rokoch 1997 a 1998, opierajúc 21. Taliansko a Komisia podali písomné sa o ôsmu smernicu, tak ako bola prebratá pripomienky. Pojednávanie nebolo vyžado v Rakúsku. vané a neuskutočnilo sa.
I - 7754
HEGER
Posúdenie Spoločenstva definoval pojmy „nehnuteľný majetok" a „prenajímanie" vtedy, keď vykla dal oslobodenia od dane upravené článkom 13 šiestej smernice 6, a pojem „reklamné služby" v zmysle článku 9 ods. 2 písm. e) šiestej smernice. 7 22. Na to, aby sa v prejednávanej veci uplatnil článok 9 ods. 2 písm. a) šiestej smernice a aby tak bolo plnenie považované za „poskytovani[e] služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom" musia byť splnené nasledujúce kumulatívne podmienky. Po prvé, prevod povolení na chytanie rýb musí predstavovať „poskytovanie služieb", po druhé, úseky rieky, ktorých sa týkajú povo lenia na chytanie rýb, musia byť kvalifikované ako „nehnuteľný majetok", a napokon, musí existovať dostatočná súvislosť medzi uvede nými dvoma podmienkami. Ak je to tak, za miesto zdaniteľného plnenia sa považuje Rakúsko, kde sa nachádza rieka. 25. Rovnakú argumentáciu treba zjavne uplatniť aj na definovanie pojmov obsiahnu tých v článku 9 ods. 2 písm. a) šiestej smernice. Článok 9 ods. 2 písm. a) výslovne nedefinuje ním zmieňované pojmy a ani pre ich definíciu neodkazuje na vnútroštátne 23. Je potrebné uviesť tri úvodné poznámky. právne poriadky. Pri neexistencii akéhokoľ vek konkrétneho náznaku v opačnom zmysle a z dôvodu právnej istoty by mal byť pojmu zmieňovanému v rozličných ustanoveniach toho istého aktu Spoločenstva prikladaný rovnaký význam. Zo siedmeho odôvodnenia 24. Po prvé, Súdny dvor rozhodol, že šiestej smernice ďalej vyplýva, že účelom v prípade, že v šiestej smernici neexistuje pravidiel uvedených v článku 9 ods. 2 žiadna výslovná definícia pojmov, ktoré sú pism. a), ako to Súdny dvor už vyslovil vo v nej obsiahnuté, a ani žiadny odkaz na vzťahu k článku 9 ods. 2 písm. e), 8 je právne poriadky členských štátov, majú uplatňovať spoločné a jednotné kritériá tak, uvedené pojmy svoj vlastný nezávislý význam aby sa predišlo konfliktom súdnych právo v práve Spoločenstva a musia byť preto mocí členských štátov a aby sa predišlo definované v kontexte práva Spoločenstva. 5 rozdielom pri uplatňovaní systémov DPH Súdny dvor teda (napríklad) v kontexte práva medzi členskými štátmi, ako aj prípadom
6 — Pozri rozsudok Sinclair Collis, už citovaný v poznámke pod 5 — Pozri napríklad, pokiaľ ide o článok 13 šiestej smernice,
rozsudok
z 12. júna 2003, Sinclair Collis, C-275/01, Zb. čiarou 5. s. I-5965, bod 23 a tam citovanú judikatúru. Pozri tiež návrhy, 7 — Pozri rozsudok zo 17. novembra 1993, Komisia/Španielsko, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Maierhofer C-73/92, Zb. s. I-5997, bod 12. (rozsudok zo 16. januára 2003, C-315/00, Zb. s. I-563), bod 34. 8 — Tamže.
I - 7755
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - E. S H A R P S T O N - VEC C-166/05
dvojitého zdanenia a nezdanenia. To možno miestom poskytovania služieb, a teda mies dosiahnuť len definovaním pojmov v článku tom zdanenia, je miesto, kde sa nachádza 9 ods. 2 písm. a) na úrovni Spoločenstva. 9 poskytovateľ. Zákonodarca Spoločenstva tým vytvoril určitý stupeň vnútorného napätia v rámci šiestej smernice vzhľadom na to, že pravidlá pre miesto poskytovania služieb sú založené na zásade zdaňovania v štáte pôvodu a nie na zásade zdaňovania v štáte určenia. 26. Po druhé, pri výklade článku 9 šiestej smernice je miesto, kde poskytovateľ zriadil miesto svojej hospodárskej činnosti, zvyčajne „základným východiskovým bodom". 10 Súdny dvor však v rozsudku Dudda 11 uviedol, že „článok 9 ods. 1 v žiadnom prípade nemá prednosť pred článkom 9 ods. 2. V každej situácii vzniká otázka, či to [t. j . plnenie] patrí pod článok 9 ods. 2; ak nie, Poskytovanie služieb spadá do pôsobnosti článku 9 ods. 1°.
28. Článok 5 ods. 3 šiestej smernice umož ňuje členským štátom považovať určité práva 27. Po tretie, základnou zásadou v pozadí k nehnuteľnému majetku a/alebo určité DPH, ktorá je danou zo spotreby, je vskutku vecné práva za „hmotný majetok", a teda za to, že by mala byť platená na mieste tovar. Aj keby však povolenia na chytanie rýb spotreby. 1 2No šiesta smernica zaviedla mohli byť v zásade kvalifikované ako práva základné pravidlo vo vzťahu k poskytovaniu k nehnuteľnému majetku alebo vecné práva služieb, ako je vyjadrené v článku 9 ods. 1, že (čo je otvorená otázka), pripomienky Komi sie naznačujú, že Rakúsko túto možnosť nevyužilo. 9 — Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci RAL (Channel Islands) a i. (rozsudok z 12. mája 2005, C-452/03, Zb. s. I-3947)bod 21 a tam citovaná judikatúra. 10 — Pozri rozsudok zo 4. júla 1985, Berkholz, 168/84, Zb. s. 2251, bod 17. 11 — Rozsudok z 26. septembra 1996, C-327/94, Zb. s. I-4595, bod 21. 12 — Pozri článok 6 ods. 3 druhej smernice Rady 67/228/EHS 29. Z uvedeného vyplýva, že obchodné z 11. apríla 1967 o harmonizácii právnych úprav členských štátov tykajúcich sa dani z obratu — Systém a postupy pre plnenia týkajúce sa povolení na chytanie uplatnenie spoločného systému dane z pridanej hodnoty [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 1967, 71, s. 1303), ktorý rýb sa nemôžu považovať za dodávky tovaru stanovil, že .za miesto poskytovania služieb sa vo všeobec podľa článku 5 ods. 1 šiestej smernice. nosti bude považovať miesto, kde sa uvedená služba poskytuje, kde sa prevádza alebo udeľuje právo alebo kde sa Spadajú preto pod zvyškový pojem „posky využíva prenajímaný predmet" [neoficiálny prekldd]. Pozri tiež návrny, ktoré predniesol generálny advokát Mancini vo tovania služieb" podľa článku 6 ods. 1. veci Berkholz, už citované v poznámke pod čiarou; návrhy, Okrem toho nie je nijako mimoriadne ktoré predniesol generálny advokát La Pergola vo veci DFDS (rozsudok z 20. februára 1997, C-260/95, Zb. s. I-1005) bod neprirodzené alebo umelé považovať predaj 32, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci RAL (Channel Islands) a L, už citované povolenia na chytanie rýb buď za „postúpe v poznámke pod čiarou 9, body 24 a 30. nia nehmotného majetku", alebo „povinnosť
I - 7756
HEGER
vyhnúť sa určitému činu alebo tolerovať a povahy prepojenosti, ktorú treba náležité určitý čin alebo situáciu [povinnosť zdržať vyžadovať medzi poskytnutou službou sa určitého konania alebo strpieť určité a nehnuteľným majetkom. Na prvý pohľad konanie alebo situáciu — neoficiálny pre — vskutku prijatý Talianskom v jeho pripo klad]" v zmysle článku 6. mienkach — nemôžu byť predmetné práva na chytanie rýb vykonávané inak ako v spojení s riekou Gmunder Traun a pre úsek rieky uvedený v povolení. Zákazníci spoločnosti Heger môžu žiť v Nemecku, Taliansku, Holandsku a Belgicku a môžu im byť predané povolenia na chytanie rýb spoločnosťou Heger so sídlom v Nemecku. Nehnuteľný majetok Môžu však využiť kúpené povolenia na chytanie rýb iba vtedy, ak pôjdu na Gmunder Traun a budú tam chytať ryby. Povolenia na chytanie rýb sú úzko spojené s konkrétnym použitím predmetného nehnuteľného majetku. Poskytnutie povolenia na chytanie 30. Z rozsudku Súdneho dvora vo veci rýb je preto „poskytovaním služieb súvisia Marselisborg vyplýva, že definované úseky cich s nehnuteľným majetkom". zatopeného pozemku v prístave môžu pred stavovať nehnuteľný majetok na účely šiestej smernice. 13 Tá istá zásada sa musí uplatniť na vymedzené úseky riečneho koryta, s ktorým sú spojené práva na chytanie rýb. Rovnako ako miesta v prístave, o ktoré išlo vo veci Marselisborg, spĺňajú podmienky na 32. Aj keď je uvedená argumentácia intui to, aby boli nehnuteľným majetkom. tívne príťažlivá, nerieši kľúčový problém: prečo, ako a v akom rozsahu musí skutočne poskytnutá služba (t.j. opätovný predaj povo lení na chytanie rýb spoločnosťou Heger svojim zákazníkom) „súvisieť s" nehnuteľným majetkom (riekou Gmunder Traun)?
Stupeň prepojenosti
33. Je jasné, že s nehnuteľným majetkom súvisia na rozličnom stupni a rozličnými 31. Odpoveď na prejudiciálnu otázku polo spôsobmi rôzne služby. Ako na to správne ženú vnútroštátnym súdom závisí od stupňa poukazuje Komisia vo svojich pripomien kach, príliš široký výklad pojmu „súvisiacich s" by nebol primeraný. Vskutku existuje 13 — Rozsudok z 3. marca 2005, C-428/02, Zb. s. I-1527, bod 34. argument reductio ad absurdum, keďže Pozri tiež návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v tej ¡stej veci, body 30 až 32. Uvedené návrhy akákoľvek služba by v konečnom dôsledku zhodou okolností odrážajú prístup uplatnitel'ný v niekoľkých vnútroštátnych právnych poriadkoch, ako sú napríklad mohla byť nejakým spôsobom „súvisiaca" španielsky, taliansky, francúzsky a belgický právny poriadok. s nehnuteľným majetkom, chápaným ako
I - 7757
NÁVRHY GEENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - E. SHARPSTON - VEC C-166/05
vymedzený priestor. Nezdá sa mi byť uži ods. 2 pism. a) šiestej smernice najlepšie točné pristupovať k tomuto problému podľa vyložiť vo svetle príkladov poskytnutých konkrétneho prípadu. Skôr je potrebné nájsť v jeho druhej vete. Odkaz na „služby objektívne kritérium, ktoré možno použiť na realitných agentov a expertov a služby zame určenie toho, či treba poskytnutú službu rané na prípravu a koordináciu konštrukč správne považovať za „súvisiacu s" pred ných alebo stavebných prác, ako sú služby metným nehnuteľným majetkom. architektov alebo firiem zabezpečujúcich dozor na stavbách" možno brať ako príklad typu p r e p o j e n o s t i medzi službami a nehnuteľným majetkom, ktorý mal záko nodarca Spoločenstva na mysli, keď prijímal 34. Je potrebné zdôrazniť, že službou posky uvedené ustanovenie. tovanou spoločnosťou Heger jej zákazníkom na základe kvót na chytanie rýb, ktoré kúpila od spoločnosti Flyfishing a z ktorých bola zaplatená DPH na vstupe, o ktorej vrátenie sa spoločnosť Heger usilovala, bol opätovný predaj povolení na chytanie rýb. Z toho vyplýva, že stupeň prepojenosti medzi nehnuteľným majetkom (vymedzený úsek koryta rieky) a poskytovanou službou (poskytnutie povolenia na chytanie rýb) sa 36. Zoznam v druhej vete článku 9 ods. 2 už stal menej bezprostredný, a že časť pism. a) je skôr demonštratívny než taxa „služby" poskytovanej spoločnosťou Heger tívny. Napriek tomu zdieľajú všetky služby spočívala v získaní povolení, ktoré potom výslovne zmienené v uvedenom ustanovení poskytovala svojim zákazníkom. To, čo bolo spoločnú črtu, čo sa týka spôsobu, akým dodané, by sa dalo v uvedenom zmysle „súvisia s" nehnuteľným majetkom. Všetky považovať za „tovar pozostávajúci sú službami, ktoré sú poskytované pre alebo z viacerých zložiek", pozostávajúci tak smerované na majetok samotný. Majú za cieľ z p o v o l e n i a s a m o t n é h o , ako aj právnu alebo fyzickú zmenu nehnuteľného z napomáhania želaniu zákazníka ísť chytať majetku. Realitní agenti a experti ohodno ryby. Tým, že si zákazník od spoločnosti cujú a predávajú nehnuteľný majetok. Archi Heger kúpil povolenie na chytanie rýb, tekti navrhujú, pripravujú a spolu so spoloč získava tak samotné povolenie oprávňujúce nosťami zabezpečujúcimi dozor na stavbách ho chytať ryby, ako aj to, že sa vyhýba koordinujú a riadia jeho vytváranie a zmenu. problémom a nepohodliu pri snahe získať pre seba povolenie na chytanie rýb priamo. Táto analýza podľa môjho názoru posilňuje potrebu objektívneho kritéria na určenie toho, či existuje prepojenosť medzi poskyt nutou službou a predmetným nehnuteľným majetkom alebo nie.
37. Naopak poskytovanie povolení na chy tanie rýb nie je službou, ktorej cieľom je 35. Podľa môjho názoru možno význam právna alebo fyzická zmena nehnuteľného pojmu „súvisiacich" v prvej vete článku 9 majetku (koryta rieky), s ktorým „súvisia".
I - 7758
HEGER
Skôr umožňujú jednotlivcom nevýlučne v „určitej časti zemského povrchu..., ku využívať jedno z niekoľkých možných využití ktorej možno založiť vlastnícke právo rieky. Inými slovami, je to služba, ktorá je a držbu". 14 Súdny dvor sa zaoberal poľov odvodená z nehnuteľného majetku, a nie nými právami vo veci Stadt Sundern 15 kde služba poskytovaná smerom k nemu. vyslovil, že predaj poľovných práv nie je poskytovaním poľnohospodárskej služby v rámci článku 25 ods. 2 šiestej smernice, ale obyčajným poskytovaním služieb, ktoré patrí do všeobecnej systematiky smernice. 16 Otázka, či bol predaj poľovných práv „posky tovaním služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom" podľa článku 9 ods. 2 písm. a), 38. Možným prístupom by bol záver, že však nebola v uvedenej veci vznesená. zvrat „súvisiacich s nehnuteľným majetkom" by rovnako ako zahrnutie služieb poskytova ných smerom k tomuto majetku mal tiež byť považovaný za výraz obsahujúci služby zahŕňajúce využitie uvedeného majetku. Navrhovaná zmena a doplnenie šiestej smer nice (analyzované nižšie) naozaj výslovne pridáva uvedené dodatočné kritérium. Text v súčasnej podobe však uvedené kritérium 40. Pri širšom pohľade na vec sa mi zdá, že neodráža a žiaden z príkladov v druhej vete široký výklad „súvisiacich s" v článku 9 ods. 2 článku 9 ods. 2 písm. a) sa netýka využívania písm. a) by viedol k nepraktickým výsledkom dotknutého majetku. Výklad súčasného textu prinajmenšom v dvoch ohľadoch. vedie prirodzenejšie k záveru, že prepojenosť v súčasnosti vyžadovaná podľa článku 9 ods. 2 písm. a) je taká, aby bola poskytnutá služba smerovaná na nehnuteľný majetok a nie aby išlo o službu z neho odvodenú. Z uvedených dôvodov je prepojenosť medzi predajom povolení na chytanie rýb a riekou Gmunder Traun prepojenosťou takého typu, ktorá nespadá pod článok 9 ods. 2 písm. a) 41. Po prvé by z neho nevyhnutne vyplývali šiestej smernice. značné bremená pre mnohých poskytovate- ľov služieb v Európskej únii. Vezmime si napríklad spoločnosť, ktorá predáva zo svojej stálej prevádzkarne v jednom členskom štáte rezervácie pre exkurzie do zábavných parkov alebo na golfové ihriská v rozličných člen ských štátoch. Ak by mal byť článok 9 ods. 2 pism. a) šiestej smernice vykladaný široko, 39. Uvažovala som o analógii medzi povole niami na chytanie rýb a poľovnými právami, ktoré sa mi zdajú byť dosť blízke. Napokon 14 — Pozri definíciu, ktorú ponúka generálna advokátka Kokott obe priznávajú nevýlučne práva poľovať v bode 30 svojich návrhov vo veci Fonden Marselisborg Lystbådehavn, už citovanej v poznámke pod čiarou 13. a snažiť sa prisvojiť si voľne žijúce zvieratá, 15 — Pozri rozsudok z 26. mája 2005, C-43/04, Zb. s. I-4491. ktorých obydlie a územie sa nachádza 16 — Pozri analýzu v bodoch 22 až 31 rozsudku.
I - 7759
NÁVRHY GEENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON - VEC C-166/05
uvedená spoločnosť by sa musela zaregistro 43. Navrhovaný výklad má tú výhodu, že sa vať v každom z cieľových členských štátov na vyhýba týmto nedostatkom, pričom zároveň účely DPH, ak by nemala stratiť možnosť posilňuje právnu istotu pri uplatňovaní odpočítať si DPH zaplatenú na vstupe šiestej smernice tým, že stanovuje primerane účtovanú zábavnými parkami a golfovými jasné kritérium na odlíšenie súčasného roz ihriskami, keďže jej služby súvisiace sahu pôsobnosti článku 9 ods. 2 písm. a) od s rezerváciami by „súviseli s" nehnuteľným rozsahu pôsobnosti ostatných ustanovení majetkom. v šiestej smernici.
44. Zvažovala som, či niektorý z výkladov podporí voľný pohyb a integráciu jednotného trhu viac než iný výklad. Mohlo by sa povedať, že zužujúci výklad článku 9 ods. 2 písm. a) má tento účinok, keďže znamená, že 42. Po druhé by spôsobil nadbytočnosť obchodník so sídlom v inom členskom štáte niektorých ďalších ustanovení šiestej smer nie je jednak znevýhodnený tým, že nemôže nice. Komisia takúto argumentáciu ilustruje požadovať vrátenie DPH zaplatenej na vstupe tým, že odkazuje na také služby zmieňované podľa ôsmej smernice, a jednak nie je nútený, v článku 9 ods. 2 písm. e), ako sú služby ak si neželá, aby sa uvedená DPH zaplatená poskytované poradcami, technikmi, konzul na vstupe stala daňou, ktorú nemožno vrátiť, tačnými agentúrami, právnikmi, účtovníkmi zaregistrovať sa na účely DPH v jednom a iné podobné služby alebo ako je poskyto alebo viacerých členských štátoch, v ktorých vanie zamestnancov. Slabé prepojenie na nakupuje služby, iných, ako je členský štát nehnuteľný majetok (ktoré nie je ťažké si jeho sídla a registrácie na DPH, aby mohol predstaviť) by podriadilo uvedené služby uskutočniť odpočítanie podľa šiestej smer pôsobnosti článku 9 ods. 2 písm. a). Článok nice. Na druhej strane je proces vracania 9 ods. 2 písm. e) však obsahuje osobitné 17 zaplatenej dane sám osebe obťažujúci pravidlo v tom zmysle, že miestom, kde sú — možno v praxi viac obťažujúci (v závislosti také služby poskytované, je miesto, kde má zákazník sídlo svojej hospodárskej činnosti alebo kde sa obvykle zdržiava. Zdá sa, že rovnaká argumentácia sa uplatňuje vo vzťahu 17 — Pokiaľ ide o povahu a účinnosť tohto mechanizmu, pozri bod k článku 26 šiestej smernice, ktorý stanovuje, 30 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci SPI (rozsudok z 15. marca 2001, C-108/00, Zb. s. I-2361). že služby agentov cestovných kancelárií sa na Teda skutočnosť, že spoločnosti Heger zaregistrovanej na DPH v Nemecku bude vrátená rakúska DPH zaplatená na účely DPH považujú za poskytnuté tam, kde vstupe, ale spoločnosť bude účtovať z opätovného predaja je umiestnená hlavná kancelária agenta povolení na chytanie rýb DPH v nemeckej sadzbe, je (čiastočne) vyvážená dĺžkou a zložitosťou postupu vrátenia cestovnej kancelárie a nie tam, kde sa dane. V každom prípade ani široký a ani zužujúci výklad článku 9 ods. 2 písm. a) nevytvára dokonalý systém bez zdržiavajú zákazníci. skreslení.
I - 7760
HEGER
od konkrétnych okolností) ako registrácia na Možná zmena a doplnenie článku 9 ods. 2 DPH vo viac ako jednom členskom štáte. písm. a) šiestej smernice
46. Mala by som tu upriamiť pozornosť na nedávne návrhy na zmenu a doplnenie šiestej smernice, čo sa týka miesta poskytovania služieb. 18
45. Zdá sa mi, že či už sa obchodník so sídlom v inom členskom štáte snaží riešiť otázku vrátenia DPH zaplatenej na vstupe tým, že sa tiež zaregistruje na účely DPH v členskom štáte, v ktorom sú služby poskytované [dôsledok širokého výkladu 47. Uvedené návrhy sa výslovne usilujú článku 9 ods. 2 písm. a)] alebo tým, že sa o všeobecný krok smerom k zdaňovaniu bude žiadať vrátenie zaplatenej dane (dôsle služieb v mieste ich spotreby, čo sa všeo dok zužujúceho výkladu uvedeného ustano becne považuje za žiaduce. Ich pôvod je venia), stále je v nevýhode v porovnaní v procese konzultácií začatom v máji 2003 s obchodníkom usadeným v danom člen Generálnym riaditeľstvom pre dane a colnú skom štáte, ktorý musí len obvyklým spôso úniu a v Daňovej politike Komisie pre colnú 19 bom odpočítať DPH zaplatenú na vstupe. úniu. Vo svojom konzultačnom doku V každom prípade znáša dodatočné admi mente „DPH — Miesto poskytovania slu nistratívne bremeno práve preto, že obcho žieb" načrtla Komisia navrhovanú „zmenu" duje vo viac ako jednom členskom štáte pravidiel o DPH zo zdaňovania v mieste, kde (problém vlastný každému cezhraničnému sa nachádza poskytovateľ, na zdaňovanie plneniu medzi zdaniteľnými osobami). Môže v mieste, kde sa nachádza zákazník, pričom samozrejme problém „riešiť" tým, že ho bude poznamenala, že stále bude potrebná ignorovať, zarátajúc „stratenú" DPH zapla výnimka vo vzťahu k službám spojeným tenú na vstupe do ceny, ktorú účtuje za svoje služby a účtujúc potom DPH vo svojom vlastnom členskom štáte z celkovej takto 18 — Návrh smernice Rady meniacej a dopĺňajúcej smernicu získanej ceny. Ak však pristúpi k veci týmto 77/388/EHS, čo sa týka miesta poskytovania služieb [KOM(2003) 822 v konečnom znení] a zmenený spôsobom, jeho cena za poskytnutú službu a doplnený návrh smernice Rady meniacej a dopĺňajúcej bude pravdepodobne vyššia, ako je cena smernicu 77/388/EHS, čo sa týka miesta poskytovania služieb [KOM(2005) 334 v konečnom znenf]. obchodníka usadeného v danom členskom 19 — Pre prehľad procesu konzultácií, zhrnutie z neho vyplývajú štáte. cich záverov a zákonodarného postupu pozri http://europa. eu.int/comm/taxation_customs.
I - 7761
NÁVRHY G E E N E R Á L N E J ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-166/05
s nehnuteľným majetkom 20 a výslovne stavebných prác, ako sú služby architektov vyzvala dotknutých účastníkov, aby predložili a spoločností poskytujúcich dozor na stavbe, „pripomienky k myšlienke posunu pravidiel je miesto, kde sa nehnuteľný majetok nachá pre zdaniteľné osoby o mieste poskytnutia od dza." 21 zásady zdaňovania v štáte pôvodu smerom k zásade zdaňovania v štáte určenia". Na základe získaných pripomienok Komisia vypracovala svoje návrhy.
49. Nový text jasne pridáva určité služby odvodené z n e h n u t e ľ n é h o majetku k súčasnému textu, ktorý (ako je uvedené 48. Pokiaľ ide o súčasný článok 9 ods. 2 vyššie) vymenúva iba služby, ktoré môžu byť pism. a), návrh na nový článok 9a znie takto: opísané ako služby smerované na majetok. Úplne konkrétne stanovuje, že udelenie práv na užívanie nehnuteľného majetku má spa dať pod článok 9 ods. 2 písm. a).
„Nehnuteľný majetok
50. Dôvodová správa Komisie opisuje zmeny a doplnenia ako uplatnenie „novej stratégie D P H " v y s v e t ľ u j ú c , že „v s ú l a d e s usmerneniami pre budúcu prácu označe Miestom poskytovania služieb vzťahujúcich nými Komisiou sa tento prieskum riadil sa na nehnuteľný majetok, vrátane služieb zásadou, že DPH by mala byť ukladaná realitných agentov a expertov, poskytovania hotelového alebo obdobného ubytovania, poskytovania práv na užívanie nehnuteľného 21 — KOM(2003) 822 v konečnom znenf, v tomto ohľade majetku a služieb prípravy a koordinácie nezmenené následnými zmenami a doplneniami návrhu, na s. 18 (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). Vo svojom stanovisku k návrhu Komisie týkajúcemu sa článku 9 ods. 2 písm. a) Parlament jednoducho uviedol, že služby súvisiace s nehnuteľným majetkom sa naďalej budú, ako je to primerané, zdaňovať tam, kde sa uvedený majetok nachádza 20 — Podľa Komisie v úvode konzultačného dokumentu „toto bv (článok 9a zmenenej a doplnenej smernice, iba pretlmočujúci bolo v podstate rovnaké ako súčasný článok 9 ods. 2 pism. a) súčasné pravidlá)" a návrh schválil (Európsky parlament, A5- šiestej smernice. Existujúce pravidlo je pre uplatnenie 0233/2004 v konečnom znení zo 6. apríla 2004, PE 333.127; primerane priamočiare a vo všeobecnosti vedie k zdaneniu kurzívou zvýraznila generálna advokátka). Stanovisko Európ tam, kde je služba spotrebovaná", na s. 3. Pozri tiež dôvodovú skeho hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu este správu k pôvodnému návrhu v KOM(2003) 822 v konečnom jednoduchšie uvádza „miesto poskytovania služieb vzťahujú znení v tomto ohľade nezmenenému následnými zmenami cich sa na nehnuteľný majetok bude naďalej v štáte, v ktorom a doplneniami návrhu, na s. 7. sa majetok nachádza (Ú. v. EÚ C 117, 2004, s. 15, na s. 17).
I-7762
HEGER
v mieste spotreby" a že „len čo budú predaj bol zdanený tam, kde sú povolenia na vykonané, tieto zmeny by mali zabezpečiť chytanie rýb skutočne „spotrebované", teda zdaňovanie v mieste spotreby". 22 v Rakúsku. Stanovisko zastavané Komisiou v jej pripomienkach v prejednávanej veci na podporu zužujúceho výkladu článku 9 ods. 2 pism. a) je teda v diametrálnom rozpore so stanoviskom, ktoré zaujala v časti dôvodovej správy zaoberajúcej sa zmenou a doplnením článku 9 ods. 2 pism. a) a v navrhovanej zmene a doplnení textu článku 9 ods. 2 písm. a). 25 51. Komisia tvrdí, že text článku 9 ods. 2 písm. a) ostal vlastne nezmenený a že zmeny a doplnenia, ktoré som zvýraznila, sú na to, aby „sa zaistilo, že hotelové služby a prístup na spoplatnené cesty sa budú považovať za služby súvisiace s nehnuteľným majet kom". 23
52. Nemôžem súhlasiť s tým, že zmena a doplnenie nepredstavujú žiadnu zmenu súčasného stavu. Zdá sa mi, že vloženie 53. Domnievam sa, že navrhované zmeny výslovného zvratu „poskytovania práv na a doplnenia šiestej smernice smerujú — ako užívanie nehnuteľného majetku" 24 podstatne Komisia uviedla vo svojom pôvodnom kon mení rozsah pôsobnosti článku 9 ods. 2 zultačnom dokumente — k zmene všeobec písm. a) tým, že vkladá nové kritérium, podľa ného stanoviska tým, že posúvajú pravidlo ktorého treba posudzovať to, či služba „súvisí o mieste poskytnutia od zásady zdaňovania s" nehnuteľným majetkom. To by bolo v štáte pôvodu smerom k zásade zdaňovania vskutku v súlade s účelom zmeny systému v štáte určenia. Výslednou zmenou je to, že DPH tak, aby boli vo všeobecnosti služby udelenie práv a opätovný predaj takých práv zdaňované v mieste ich spotreby. Pri uplat na užívanie nehnuteľného majetku sa stávajú není na skutkové okolnosti prejednávanej plneniami zdaniteľnými v mieste spotreby, veci by to vyústilo do toho, že by opätovný t j . tam, kde sa nehnuteľný majetok nachá dza. Preto naďalej zastávam názor, že súčasný text článku 9 ods. 2 pism. a) treba vykladať 22 — Všetky tri citáty sú prevzaté zo s. 2 dôvodovej správy zužujúco, ako som to už uviedla. k zmenenému a doplnenému návrhu [KOM(2005) 334 v konečnom znení), už citovanému v poznámke pod čiarou
23 — KOM(2003) 822 v konečnom znení v tomto ohľade nezmenené následnými zmenami a doplneniami návrhu, na 25 — Je úplne vecou zákonodarcu Spoločenstva, či uvedené návrhy s. 11. prijme alebo nie a, v rámci toho, či si zvolí prijatie 24 — Z ktorého Jogicky „poskytovanie hotelového a obdobného negatívnych dôsledkov širšieho výkladu článku 9 ods. 2 ubytovania" tvorí iba podmnožinu. písm. a), ktoré som označila vyššie v širšom záujme smerovania k zdaňovaniu v mieste spotreby.
I - 7763
NÁVRHY GEENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-166/05
Návrh
54. Na prejudiciálnu otázku položenú vnútroštátnym súdom preto treba odpovedať takto:
Prevod práv na chytanie rýb formou odplatného prevodu povolení na chytanie rýb nie je poskytovaním služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom na účely článku 9 ods. 2 písm. a) šiestej smernice.
I-7764