C-168/05

MOSTAZA CLARO

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 27. apríla 2006 1

1. Uznesením z 15. februára 2005 Audiencia I — Právny rámec Provincial de Madrid (ďalej len „Audiencia Provincial“) položil Súdnemu dvoru podľa článku 234 ES prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach A — Právo Spoločenstva v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smer­ nica 93/13“ alebo len „smernica“) 2.

Smernica 93/13

3. V záujme „uľahčenia vytvorenia vnútor­ ného trhu“ a v jeho rámci zabezpečenia „účinnejš[ej] ochran[y] spotrebiteľa“ (šieste, ôsme a desiate odôvodnenie) prijala Rada 5. apríla 1993 smernicu 93/13.

2. Audiencia Provincial chce najmä vedieť, či systém ochrany spotrebiteľov upravený v smernici znamená, že vnútroštátne súdy, na ktoré je podaná žaloba o zrušenie roz­ hodcovského rozhodnutia, môžu z úradnej 4. Podľa článku 3 ods. 1: moci uplatniť námietku, že arbitrážna doložka, ktorá sa považuje za nekalú, je protiprávna aj vtedy, keď táto námietka nebola uplatnená v priebehu rozhodcov­ ského konania a po prvýkrát ju spotrebiteľ uplatní v rámci žaloby o zrušenie rozhodnu­ „Zmluvná podmienka, ktorá nebola indivi­ tia. duálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach 1 — Jazyk prednesu: taliančina. strán vzniknutých na základe zmluvy, ku 2 — Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288. škode spotrebiteľa“.

I - 10424

MOSTAZA CLARO

B — Vnútroštátne právo považuje „podriadenie sa rozhodcovskému orgánu inému, ako je rozhodcovský orgán pre spotrebiteľské spory, pokiaľ nejde o rozhodcovské orgány zriadené legislatív­ nymi ustanoveniami v určitom odvetví alebo Španielska právna úprava o nekalých pod­ osobitnom prípade“. mienkach

9. Do španielskeho právneho poriadku bola smernica 93/13 prebratá zákonom č. 7 Španielska právna úprava v oblasti rozhod­ z 13. apríla 1998 (ďalej len „zákon covského konania č. 7/1998“) 3.

10. Článok 8 ods. 2 stanovuje: 12. V dobe, keď nastali skutkové okolnosti podstatné pre rozhodnutie v spore vo veci samej, bolo rozhodcovské konanie upravené zákonom č. 36 z 5. decembra 1988 (ďalej len „zákon č. 36/1988“) 5. „V každom prípade, absolútne neplatné sú najmä také nekalé všeobecné zmluvné pod­ mienky uvedené v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi, aké sú vymedzené v článku 10a a v prvom dodatočnom ustanovení zákona č. 26 z 19. júla 1984“ (ďalej len „zákon č. 26/1984“) 4. 13. Pre tento prípad je relevantné pre­ dovšetkým pripomenúť článok 23 tohto zákona, ktorý znie:

11. Články 10 a 10a zákona č. 26/1984 vymedzujú pojem nekalá podmienka. Okrem toho bod 26 prvého dodatočného ustanove­ nia tohto zákona upresňuje, že za nekalé sa „Námietka nedostatku objektívnej právomoci rozhodcovského orgánu, neexistencie, neplatnosti alebo zániku rozhodcovskej 3 — Zákon č. 7/1998 z 13.apríla 1998 o všeobecných zmluvných podmienkach (Ley 7/1998 sobre condiciones generales de la contratación) (BOE č. 89 zo 14. apríla 1998, s. 12304). 4 — Zákon č. 26/1984 z 19. júla 1984 o ochrane spotrebiteľov a užívateľov (Ley General 26/1984 para la Defensa de los 5 — Zákon č. 36 z 5. decembra 1988 o rozhodcovskom konaní (Ley Consumidores y Usuarios) (BOE č. 176 z 24. júla 1984, de Arbitraje č. 36 z 5. decembra 1988) (BOE č. 293 zo s. 21686). 7. decembra 1988, s. 34605).

1. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná. 16. Dňa 2. mája 2002 uzavrela pani Mostaza Claro s Centro Móvil zmluvu predplatenej prevádzke mobilného telefónu (ďalej len „zmluva“), ktorá obsahovala minimálnu dobu trvania predplateného účastníctva. Zmluva obsahovala arbitrážnu doložku, ktorá pod­ riaďovala akékoľvek spory vyplývajúce 2. Keď pri menovaní rozhodcov a v priebehu z predmetnej zmluvy rozhodnutiu rozhodcu, rozhodcovského konania neboli dodržané ktorého menuje Asociación Europea de postupy a základné zásady ustanovené záko­ Arbitraje de Derecho y Equidad (ďalej len nom. „AEADE“).

17. Keďže podľa Centro Móvil došlo 3. Keď bolo rozhodcovské rozhodnutie k porušeniu minimálnej doby trvania pred­ vyhlásené po lehote. plateného účastníctva, tento podal návrh na

I - 10426

MOSTAZA CLARO

začatie rozhodcovského konania pred točného ustanovenia) a zákona č. 7/1998 AEADE, ktorý pani Mostaza Claro stanovil (článku 8) zistil nekalú povahu arbitrážnej desaťdňovú lehotu na rozhodnutie, či doložky uvedenej v zmluve. Vzhľadom na odmietne rozhodcovské konanie, a na pred­ nedostatok osobitnej námietky spotrebiteľa loženie vyjadrení a dôkazných prostriedkov v priebehu rozhodcovského konania mal rozhodcovi na podporu jej stanoviska. však pochybnosti o tom, či môže z úradnej V stanovenej lehote pani Mostaza Claro moci uplatniť námietku neplatnosti. predložila na svoju obhajobu niektoré argu­ menty, ale neuplatnila námietku neplatnosti arbitrážnej doložky.

21. Z tohto dôvodu tento súd položil Súd­ nemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: 18. Keďže rozhodca považoval predloženú obhajobu za nedôvodnú, 22. septembra 2003 vydal rozhodnutie, ktorým v prospech Cen­ tro Móvil priznal nárok na náhradu škody a náhradu vynaložených trov konania.

Úvod: o nekalej povahe arbitrážnej doložky, ktorá je predmetom konania vo veci samej 25. Maďarská vláda sa naopak domnieva, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania jasne nevyplýva, či dotknutá podmienka zodpovedá podmienkam stanoveným v smernici 93/13. Táto vláda dodáva, že smernica v každom prípade neukladá člen­ ským štátom, aby za nekalé považovali všetky podmienky uvedené v spotrebiteľských zmlu­ 23. Pred vydaním rozhodnutia o položenej vách, ktoré upravujú alternatívne spôsoby prejudiciálnej otázke účastníci konania, ktorí riešenia sporov uznaných zákonom. predložili písomné pripomienky, rozsiahlo diskutovali o prejudiciálnej otázke: čiže či je arbitrážna doložka, o ktorej sa vedie spor v konaní vo veci samej, skutočne nekalou podmienkou, a teda „zmluvn[ou] podmienk [ou], ktorá nebola individuálne dohodnutá“ a ktorá „napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach 26. Odlišné je stanovisko fínskej vlády a povinnostiach strán vzniknutých na a Komisie. Podľa ich názoru totiž podmienka, základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa“ (pozri ktorá je predmetom sporu v konaní vo veci článok 3 ods. 1 smernice). samej, nepochybne spĺňa požiadavky uve­ dené v už citovanom článku 3. Podľa názoru fínskej vlády spôsobuje najmä značnú nerov­ nováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa, ktorý spravidla nemá potrebné právne vzdelanie, aby posúdil dôsledky vyplývajúce z použitia arbitrážnej doložky v zmluve. Fínska vláda a Komisia na druhej 24. Centro Móvil sa domnieva, že v tomto strane dodávajú, že táto podmienka patrí prípade sa dá vylúčiť existencia podmienky medzi podmienky uvedené v indikatívnom zakázanej v smernici 93/13, keďže zmluva zozname v prílohe smernice a najmä v jej o predplatenej prevádzke mobilného tele­ písmene q), ktoré odkazuje na podmienky, fónu bola uzavretá v rámci podnikateľskej ktorých „zmyslom alebo účinkom je nepo­ činnosti, pani Mostaza Claro sa nemôže skytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť považovať za „spotrebiteľa“. Okrem toho v uplatňovaní práva podať žalobu alebo dotknutá podmienka bola predmetom indi- podať akýkoľvek iný opravný prostriedok“.

30. K odlišnému záveru nemôže viesť ani vec Océano Grupo Editorial 8, v ktorej, ako pripomenula Komisia, Súdny dvor naopak pristúpil k takémuto posúdeniu. 28. Ako je známe, pri výkone právomoci V nasledujúcom rozsudku Freiburger 9 totiž výkladu práva Spoločenstva, ktorú Súdnemu Súdny dvor objasnil, že práve pripomenutá dvoru zveril článok 234 ES, môže Súdny dvor vec je úplne výnimočným rozhodnutím, nepochybne „vykladať všeobecné kritériá a toto teda nie je možné zovšeobecňovať. použité zákonodarcom Spoločenstva na vymedzenie pojmu nekalej podmienky“. Naopak, nemôže „sa vyjadrovať k uplatneniu týchto všeobecných kritérií na konkrétnu podmienku“, keďže takéto uplat­ ňovanie si podľa článku 4 smernice vyžaduje skúmanie v závislosti na „vlastných okol­ nostiach daného prípadu“, ktoré sprevádzajú uzavretie zmluvy, o ktorých môže mať 31. Podľa Súdneho dvora sa totiž v rozsudku priamu vedomosť len vnútroštátny súd. 6 Océano Grupo Editorial spor vo veci samej týkal dohody o voľbe súdu, ktorá umožňovala „predajcovi alebo dodávateľovi sústrediť všetky svoje spory týkajúce sa jeho podnika­ teľskej činnosti na tom súde, v obvode ktorého sa nachádza sídlo tejto činnosti“. Išlo teda o dohodu uvedenú v zmluve „výlučne na prospech predajcu alebo dodá­ vateľa a bez protiváhy pre spotrebiteľa“, a teda o dohodu, z ktorej bola úplne zrejmá 29. Pri rozdelení právomocí podľa Zmluvy jej nekalá povaha. Iba z tohto dôvodu mohol teda vnútroštátnemu súdu, ktorý jediný má Súdny dvor rozhodnúť o jej nekalej povahe priamu vedomosť o týchto okolnostiach, „bez preskúmania všetkých okolností súvi­ prináleží „určiť, či zmluvná podmienka, akou siacich s uzavretím zmluvy“. 10 je podmienka, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované pre to, 7 — Rozsudok Freiburger Kommunalbauten, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 25. 8 — Rozsudok z 27. júna 2000, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941. 6 — Rozsudok z 1. apríla 2004, Freiburger Kommunalbauten, C-237/02, Zb. s. I-3403, bod 22. Pozri tiež rozsudky z 22. júna 9 — Rozsudok Freiburger Kommunalbauten, už citovaný 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C-342/97, Zb. s. I-3819, v poznámke pod čiarou 6. bod 11, a z 27. septembra 2001, Bacardi, C-253/99, Zb. 10 — Rozsudok Freiburger Kommunalbauten, už citovaný s. I-6493, bod 58. v poznámke pod čiarou 6, bod 23.

11 — Rozsudky z 29. novembra 1978, Redmond, 83/78, Zb. s. 2347; z 8. novembra 1990, Gmurzynska-Bscher, C-231/89, Zb. s. I-4003, bod 20; z 28. novembra 1991, Durighello, C-186/90, 35. Je známe, že podľa ustálenej judikatúry Zb. s. I-5773, a zo 16. júla 1992, Meilicke, C-83/91, Zb. s. I-4871, bod 23. pri rozdelení právomoci podľa Zmluvy pri­ 12 — Rozsudok z 1. apríla 2004, Borgmann, C-1/02, Zb. s. I-3219, náleží vnútroštátnemu súdu určiť, aké otázky bod 19. Pozri tiež medzi inými rozsudky z 20. marca 1986, Tissier, 35/85, Zb. s. 1207, bod 9, a z 11. decembra 1997, sú potrebné na rozhodnutie sporu vo veci Immobiliare SIF, C-42/96, Zb. s. I-7089, bod 28.

I - 10430

MOSTAZA CLARO

systém ochrany spotrebiteľov upravený uvedené v určitej zmluve. Podľa Súdneho v smernici znamená, že vnútroštátne súdy, dvora je to tak preto, že tento predpoklad je na ktoré je podaná žaloba o zrušenie roz­ súčasťou systému ochrany, ktorý „vychádza hodcovského rozhodnutia, môžu z úradnej z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní moci uplatniť námietku, že arbitrážna s predajcom alebo dodávateľom nachádza doložka, ktorá sa považuje za nekalú, je v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide protiprávna a zrušiť rozhodcovské rozhod­ o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň infor­ nutie aj vtedy, keď táto námietka nebola movanosti“, a že tento stav môže byť uplatnená v priebehu rozhodcovského kona­ „kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, nia a po prvýkrát ju spotrebiteľ uplatní až vonkajším vo vzťahu k samotným účastní­ v rámci žaloby o zrušenie rozhodnutia. kom zmluvy“. 14

spotrebiteľ neuplatnil námietku v lehote 46. Centro Móvil a nemecká vláda však stanovenej vnútroštátnym právom. 16 namietajú, že vyššie spomenuté úvahy sa na tento prípad nemôžu použiť. V tomto prí­ pade by totiž bolo nebezpečenstvo porušenia ochrany spotrebiteľa vylúčené, keďže pani Mostaza Claro mohla na základe arbitrážnej doložky odmietnuť rozhodcovské konanie a v zmysle článku 23 zákona č. 36/1988 namietať neplatnosť tejto podmienky v prvej obhajobe, ktorú predložila rozhodcovi. 44. V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznil, že ochrana, ktorá sa má zaručiť podľa smernice 93/13 spotrebiteľom, je „účinnou ochranou“ a jej cieľom je, aby predajcovia alebo dodávatelia prestali používať nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách (pozri článok 7), ako aj aby sa zabránilo tomu, aby boli nekalé podmienky, ktoré sú prípadne v týchto zmluvách použité, záväzné 47. Pripomínam však, že v tomto prípade pre týchto spotrebiteľov (pozri článok 6). 17 presne ako v prípade Cofidis existovalo nezanedbateľné nebezpečenstvo (ktoré v skutočnosti nastalo), že v rozhodcovskom konaní začatom predajcom alebo dodávate­ ľom spotrebiteľ nemôže túto možnosť kon­ krétne uplatniť z nevedomosti alebo zo strachu, že v prípade, ak bude rozhodcovská dohoda odmietnutá alebo vyhlásená za neplatnú, bude musieť znášať náklady spo­ 45. Podľa Súdneho dvora v konaniach, ktoré jené s konaním pred súdnymi orgánmi. sa začali na návrh predajcov alebo dodáva­ teľov, by sa tento cieľ mohol ohroziť pre „nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie“, alebo „je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie“. Aby sa predišlo tomuto nebezpečenstvu je potrebné, aby sa dotknutá možnosť vzťahovala na konania, ktoré sa začali na návrh predajcov alebo 48. Nielen to, ale aj voľba medzi využitím dodávateľov, aj „na prípady, keď spotrebiteľ... uvedených možností alebo ich odmietnutím neuplatní námietku nekalej povahy“ pod­ s tým, že sa spor mohol vyriešiť rýchlejšie mienky uvedenej v zmluve „v lehote“ stano­ a menej nákladne, podliehala tak krátkym venej vnútroštátnym právnym predpisom. 18 lehotám, že sa jej výkon stal výnimočne zložitým, ak nie nemožným. Ako totiž vyplýva z uznesenia o návrhu na začatie 16 — Rozsudok z 21. novembra 2002, C-473/00, Zb. s. I-10875. prejudiciálneho konania, arbitrážna doložka 17 — Tamže, body 32 a 33. navrhnutá Centro Móvil viedla k tomu, že 18 — Tamže, body 33 až 36. o sporoch vyplývajúcich zo zmluvy mal

50. Podstatná námietka, ktorú Centro Móvil a nemecká vláda uplatňujú proti použitiu judikatúry Océano Grupo Editorial a Cofidis 53. Sám Súdny dvor napokon v známom na tento prípad, je však iná. Podľa ich názoru rozsudku Eco Swiss uviedol, že „v rozsahu, totiž priznanie možnosti súdu, na ktorý bola v akom vnútroštátny súd musí podľa svojich podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, rozhodnúť o protiprávnosti arbitrážnej doložky aj pri neexistencii včasnej 19 — Rozsudok z 1. júna 1999, Eco Swiss, C-126/97, Zb. s. I-3055, námietky závažne narúša požiadavku na bod 35. účinnosť a právnu istotu rozhodcovských 20 — Pozri článok 5 Dohovoru uzavretého 10. júna 1958 v New Yorku o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských roz­ rozhodnutí. Španielsky zákon však túto hodnutí, ako aj článok 34 modelového zákona požiadavku ochraňuje práve tým, že stano­ o medzinárodnom obchodnom rozhodcovskom konaní prijatého Komisiou Organizácie spojených národov pre vuje procesné lehoty pre námietky týkajúce medzinárodné obchodné právo. sa arbitrážnej doložky, a tým, že obmedzuje 21 — Rozsudok Eco Swiss, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 35. možnosti zrušenia rozhodcovského rozhod­ 22 — Pozri článok 5 ods. 2 písm. b) spomínanom Dohovore nutia na taxatívne vymenované prípady uzavretom v New Yorku, ako aj článok 34 ods. 2 písm. b) citovaného modelového zákona o medzinárodnom obchod­ (pozri články 23 a 45 zákona č. 36/1988). nom rozhodcovskom konaní.

I - 10433

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-168/05

vnútroštátnych procesných predpisov vyho­ týchto ustanovení v konaniach o žalobách vieť návrhu na zrušenie rozhodcovského o zrušenie rozhodcovských rozhodnutí aj rozhodnutia založeného na nedodržaní vnú­ vtedy, tak ako je to v tomto prípade, keď troštátnych predpisov o verejnom poriadku, porušenie práva nebolo namietané v rámci musí tiež vyhovieť takému návrhu založe­ rozhodcovského konania. nému na nedodržaní“ predpisov Spoločen­ stva tohto typu. 23

57. V každom prípade sa mi nezdá, že riešenie navrhované Komisiou je jediným 55. Na základe vyššie uvedeného možným riešením, na základe ktorého by sa a s prihliadnutím na význam, ktorý nado­ mohla pripustiť možnosť rozhodnutia budla ochrana spotrebiteľa v právnom o neplatnosti rozhodcovského rozhodnutia poriadku Spoločenstva, sa Komisia dom­ z úradnej moci v konaní o žalobe o zrušenie nieva, že ustanovenia smernice 93/13 sa tiež rozhodcovského rozhodnutia. V súlade so môžu považovať za právne predpisy verej­ všeobecnými smermi judikatúry Spoločen­ ného poriadku. Podľa jej názoru tu totiž ide stva a vyššie uvedenými judikátmi sa totiž o harmonizačné ustanovenia prijaté na účely domnievam, že v tomto prípade sa takáto zabezpečenia účinnej ochrany spotrebiteľa možnosť musí pripustiť, pretože ide v rámci vnútorného trhu. Ide teda o dôležité o dodržiavanie základnej zásady právneho ustanovenia, ktoré vedú k úlohe „posilneni[a] poriadku, najmä o dodržiavanie práva na ochrany spotrebiteľa“ uvedenej v článku 3 obhajobu. písm. t) ES medzi základnými úlohami Spoločenstva. Dôsledkom toho je, že vnú­ troštátne súdy by mali zaručiť dodržiavanie

23 — Rozsudok Eco Swiss, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 37. 58. Ako už totiž bolo uvedené vyššie (pozri 24 — Tamže, bod 36. bod 48 a nasl.), práve a zásadne toto právo je

I - 10434

MOSTAZA CLARO

61. Potvrdením v tomto zmysle je aj roz­ sudok Krombach, v ktorom mal Súdny 27 — Dohovor z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach [neoficiálny preklad]; tri prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu článku 27 ods. 1 citovaného Dohovoru z 27. septembra 1968 (Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32), zmenený a doplnený Dohovorom z 9. októbra 1978 o pristúpení Dánskeho 25 — Rozsudky z 29. júna 1994, Fiskano/Komisia, C-135/92, kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva. Veľkej Británie Zb. s. I-2885, bod 39, a z 24. októbra 1996, Komisia/Lisrestal a Severného Írska (Ú. v. ES L 304, s. 1 a — zmenené znenie — a i., C-32/95 P, Zb. s. I-5373, bod 21. s. 77), a Dohovorom z 25. októbra 1982 o o pristúpení 26 — Rozsudok z 28. marca 2000, Krombach, C-7/98, Zb. s. I-1935, Helénskej republiky (Ú. v. ES L 388, s. 1). bod 38. 28 — Rozsudok Krombach, už citovaný, bod 44.

I - 10435

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-168/05

IV — Návrh

63. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal súdu Audiencia Provincial de Madrid takto:

Systém ochrany spotrebiteľov upravený v smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách predpokladá, že v prípade, o aký ide vo veci samej, vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, môže uplatniť námietku protiprávnej povahy arbitrážnej doložky a rozhodnúť o neplatnosti rozhodnutia z dôvodu jeho rozporu s verejným poriadkom aj vtedy, keď to spotrebiteľ nenamietal v priebehu rozhodcovského konania a po prvýkrát uplatnil námietku v rámci žaloby o zrušenie rozhodnutia.