C-169/05

I - 4975

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-169/05

vysielanie v rámci Spoločenstva, a to najmä 7. V súlade s cieľmi stanovenými na satelitné a káblové vysielanie 4, ktorá sa v odôvodnení smernice článok 9 ods. 1 má dosiahnuť odstránením určitých roz­ uvádza, že „oprávnenie majiteľov autorského dielov vo vnútroštátnych právnych úpravách práva a držiteľov príbuzných práv udeľovať či (odôvodnenia č. 5 a č. 8 smernice). Chýba­ odmietať... povolenie na káblovú retransmi­ júca harmonizácia právnej úpravy spôsobuje, siu sa mohlo vykonávať iba prostredníctvom že prevádzkovatelia nemajú istotu, či naozaj ochranného zväzu", ktorý je v článku 1 ods. 4 získali dotknuté práva, čo je dôvodom definovaný ako „organizácia, ktorá riadi vytvorenia systému založeného na uplatnení a spravuje autorské práva alebo príbuzné zásady zmluvného prevodu a kolektívneho práva ako svoju jedinú činnosť alebo jednu výkonu práv súvisiacich s duševným vlast­ zo svojich hlavných úloh". níctvom (odôvodnenia č. 10, č. 27 a č. 28 smernice).

I - 4976

URADEX

9. Článok 10 vylučuje z pôsobnosti článku 9 III— Konanie vo veci samej práva vykonávané vysielajúcou organizáciou a prejudiciálna otázka vo vzťahu k jej vlastnému vysielaniu bez ohľadu na to, či príslušné práva sú jej vlastné, alebo na ňu boli prevedené inými majiteľmi autorských práv a/alebo držiteľmi príbuz­ ných práv. 12. Uradex SCRL, organizácia spravujúca práva výkonných umelcov, podal na Tribunal de premiére instance de Bruxelles návrh na nariadenie predbežných o p a t r e n í proti Union Professionnelle de la Radio et de la Télédistribution (ďalej len „RTD") a Société Intercommunale pour la Diffusion de la Télévision (ďalej len „BRUTELE") z dôvodu, že tieto subjekty vykonávali káblovú retrans­ misiu bez jeho povolenia. B — Belgická právna úprava

13. Po zamietnutí tohto návrhu podal Ura­ dex SCRL odvolanie na Cour d'appel de 10. Článok 51 zákona z 30. júna 1994 6 Bruxelles, ktorý odvolaniu čiastočne vyhovel stanovuje, že autori a držitelia príbuzných v rozsudku z 25. júna 1998, v ktorom uviedol, práv majú výhradné právo na udelenie že ochranné zväzy majú právo povoliť alebo povolenia na káblovú retransmisiu ich diel". zakázať káblovú retransmisiu vzhľadom Podľa článku 36 prvého odseku, pokiaľ nie je na všetky druhy vystúpení za predpokladu, stanovené inak, výkonní umelci prevedú že boli poverené spravovaním tohto práva, výhradné právo na audiovizuálne využívanie v opačnom prípade sa ich činnosť, s ohľadom svojich vystúpení na výrobcu. na výlučne zvereneckú povahu ich úloh, obmedzuje na prijímanie odmeny a jej následné postúpenie držiteľovi práv.

17. Za týchto okolností cour de cassation rozhodol prerušiť konanie a položiť Súd­ nemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

19. Komisia a zástupcovia Uradex, RTD a BRUTELE ústne predniesli svoje tvrdenia „Má sa článok 9 ods. 2 smernice... vykladať na pojednávaní uskutočnenom 11. januára v tom zmysle, že ak sa ochranný zväz 2006.

I - 4978

URADEX

V — Posúdenie prejudiciálnej otázky 21. Pokiaľ nebolo dohodnuté inak, platí, že ten, kto má záujem použiť chránené dielo na účely jeho verejného vysielania, musí požia­ dať a obdržať povolenie od držiteľa práv formou licenčnej zmluvy, či už výhradnej alebo nie, ktorá oprávňuje na jeden, niekoľko alebo všetky druhy použitia predmetného diela. Tieto práva sú zvyčajne uplatňované individuálne.

A — Výkon autorského práva a príbuzných práv

7 — Kniha II oddiel IV kapitola III španielskeho občianskeho zákonníka z konca 19. storočia (uverejnený v Gaceta de Madrid 25. júla 1889) je nazvaná „O duševnom vlastníctve" a nadväzuje na hispánsku tradíciu upravenú pôvodne v zákone z 10. júna 1847 o duševnom vlastníctve a zachovanú v rovnomennom zákone z 10. januára 1879 a takisto v dnes účinnom zákone z 11. novembra 1987, ktorého úplné znenie 23. Model kolektívnej správy, ktorý sa roz­ bolo schválené kráľovským legislatívnym dekrétom č. 1/19% z 12. apríla 1996 (Boletín Oficial del Estado č. 97 z 22. apríla šíril aj na súvisiace, vedľajšie, resp. príbuzné 10 1996, s. 14369 až 14396). práva, vrátane práv výkonných umelcov , 8 — Článok 8 a nasl. Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel z 9. septembra 1886, revidovaného v Paríži ktoré sú predmetom konania vo veci samej, 24. júla 1971 a doplneného 28. septembra 1979, upravuje má za cieľ zabezpečiť kontrolu umelcov nad autorské právo na medzinárodnej úrovni. 9 — Dvojitá povaha nehmotného vlastníckeho práva bola konšta­ používaním ich diel, čo nie je vždy možné tovaná v rozsudku z 20. októbra 1993, Phil Collins a i. vykonávať individuálne. Organizácia spravu­ (C-92/92 a C-326/92, Zb. s. I-5145), v ktorom Súdny dvor v bode 20 definuje špecifický účel tohto práva, ktorým je j ú c a práva riadi, m o n i t o r u j e , vyberá „zabezpečenie ochrany morálnych a hospodárskych práv ich držiteľov. Ochrana morálnych práv umožňuje autorom a rozdeľuje odmenu vyplývajúcu z práv celej a výkonným umelcom najmä namietať proti akémukoľvek skupiny. zásahu, znehodnoteniu, alebo inej nežiaducej úprave diela, ktoré by mohli poškodiť ich česť alebo dobrú povesť. Autorské právo a príbuzné práva majú takisto hospodárske hľadisko kedže priznávajú právo na komerčné využitie chráneného diela na trhu, a to osobitne vo forme licencií udelených za odplatu". V návrhoch k rozsudku zo 6. júna 2002, Ricordi (C-360/00, 10 — Kolektívna správa sa konkrétne vzťahuje na hudobné Zb. s. I-5089), som sa zmienil o dvoch stránkach autorského a divadelné predstavenia a audiovizálne diela, ktoré možno práva — „sláve a bohatstve". mnohokrát opakovať.

B — Dve etapy harmonizácie právnej úpravy Spoločenstva v oblasti duševného vlastníctva 27. Prvá etapa, inšpirovaná Zelenou správou o autorskom práve a technologickej výzve 17, začala v 90. rokoch minulého storočia a zahŕňa päť smerníc, vrátane smernice, 26. Bola preukázaná 13 úzka súvislosť, ktorá ktorá je predmetom tejto prejudiciálnej od nepamäti existuje medzi autorským prá­ otázky. Cieľom týchto smerníc je reagovať vom, ktorého uznanie je z veľkej časti 14 dôsledkom vynálezu kníhtlače 15 — V rozsudku zo 14. júla 2005, Lagardère Active Broadcast (C-192/04, Zb. s. I-7199), Súdny dvor pripomenul vplyv technologického rozvoja na právnu úpravu Spoločenstva týkajúcu sa autorského práva (body 29 a 30). 11 — Podľa „oznámenia Komisie adresovaného Rade, Európskemu 16 — Je potrebné poznamenať, že právo Spoločenstva sa autorským parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu právom a príbuznými právami zaoberá len okrajovo, pričom výboru vo veci správy autorského práva a príbuzných práv podstatnú časť ich úpravy ponecháva na členské státy. v rámci jednotného trhu (text s významom pre EZVO)" zo V tomto zmysle sa vyjadruje aj Komisia v oznámení 16. apríla 2004, KOM(2004) 261, konečné znenie, presahuje uvedenom v poznámke pod čiarou 11, s. L podiel odvetví založených na uplatňovaní autorského práva v rámci hospodárstva Európskej únie 5 % hrubého domáceho 17 — KOM(88) 172, konečné znenie, Brusel, jún 1988, revidované produktu (s. 2). v dokumente nazvanom „Opatrenia nadväzujúce na Zelenú knihu — pracovný program Komisie v oblasti autorského 12 — Súdny dvor v rozsudku zo 6. októbra 1982, Coditei a i. práva a príbuzných práv" (Brusel, 5. december 1990, (262/81, Zb. s. 3381), uznal, že autorské právo za určitých KOM(90) 584, konečné znenie). okolností predstavuje prekážku voľného pohybu tovaru a hospodárskej súťaže. 18 — Ďalšími smernicami sú smernica Rady 91/250/EHS zo 14. mája 1991 o právnej ochrane počítačových programov 13 — MARCO MOLINA, J.: La armonización de las legislaciones (Ú. v. ES L 122, s. 42; Mim. vyd. 17/001, s. 114>), smernica sobre propiedad intelectual en las Directivas comunitarias. Rady 92/IOO/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve In; Derecho privado europeo. Colex, Madrid 2003, s. 1009 až a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich 1061. s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva 14 — M A R C O MOLINA, J.: Bases históricas y filosóficas y (Ú. v. ES L 346, s. 61; Mim. vyd. 17/001, s. 120), smernica precedentes legislativos del derecho de autor. In: Anuario Rady 93/98/EHS z 29. októbra 1993 o zosúladení lehoty de Derecho Civil Január/marec 1994, s. 121 až 208, uvádza, ochrany autorského práva a niektorých príbuzných práv že odhliadnuc od úvah o individuálnych záujmoch umelcov (Ú. v. ES L 290, s. 9; Mim. vyd. 17/001, s. 141) a smernica v starovekom Grécku a Ríme možno základy novodobých Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 ustanovení upravujúcich autorské práva nájsť vo výlučných o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, s. 20; Mim. vyd. právach spojených s kníhtlačou. 13/015, s. 459).

29. Oba aspekty (hospodársky a inovačný), ktoré sú dôležité pre právnu úpravu autor­ 31. Druhý uvedený spôsob vysielania spôso­ ského práva na úrovni Spoločenstva, prechá­ boval neistotu na strane prevádzkovateľov, dzajú uvedeným vývojom. Zatiaľ čo prvá ktorých činnosť sa obmedzovala na simul­ skupina smerníc reaguje na potrebu odstrá­ tánne vysielanie televíznych programov, kto­ nenia prekážok, ktoré pre priemysel a voľný rých obsah bol určený vopred, v nezmenenej pohyb tovaru a služieb predstavovalo výlučne podobe do viacerých krajín súčasne. Poža­ vnútroštátne poňatie týchto práv 23, účelom dovať od týchto prevádzkovateľov, aby získali smerníc z druhej skupiny je poskytnúť súhlas všetkých držiteľov práv, sa ukázalo ako neprekonateľný problém. Navyše v cezhraničnom kontexte by takéto riešenie 19 — O niekoľko rokov skôr bola prijatá smernica Rady 89/552/ znamenalo, že žiadosti o povolenie by museli EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení byť podané v súlade s požiadavkami odliš­ v členských štátoch tykajúcich sa vykonávania činností ných vnútroštátnych právnych systémov. Za televízneho vysielania (Ú. v. ES L 298, s. 23; Mim. vyd. 06/001, s. 224), známa ako „smernica o televízii bez hraníc". 20 — Vyššie uvedená Zelená kniha sa zmieňuje o problémoch vznikajúcich v súvislosti s nástupom nových technológií, vrátane káblovej a satelitnej televízie, polovodičov, informač­ ných technológií a nových audiovizuálnych záznamových 24 — V tomto ohľade sú prínosom najmä odôvodnenie č. 4 technológií. smernice 2001/29 a odôvodnenia č. 2, č. 3 a č. 10 smernice 2004/48. 21 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného 25 — DELIYANNI, E.: Contenu et application de la directive 93/83 umeleckého diela (Ú. v. ES L 272, s. 32; Mim. vyd. 17/001, du Conseil, relative à la coordination de certaines règles du s. 240). droit d'auteur et des droits voisins, applicables à la radio- diffusion par satellite et à la retransmission par câble. In: 22 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 Derecho europeo del audiovisual: actas del congreso organi- (Ú. v. EÚ L 157, s. 45, oprava v Ú. v. EÚ L 195, s. 16; Mím. zado por la Asociación Europea de Derecho Audiovisual. vyd. 17/002, s. 32). (Sevilla, október 19%), zväzok I, Madrid, 1997, s. 675 aż 709, 23 — Vyššie uvedená Zelená kniha uvádza, že Komisia zazname­ zdôrazňuje potrebu koordinácie dvoch priestorovo odlišných nala prekážky súvisiace s autorským právom, ktoré vo fenoménov: satelitných a káblových retransmisii na medzi­ viacerých oblastiach obmedzujú obchodovanie výrobkov národnej úrovni a ochrany autorského práva, ktorá má čisto a služieb medzi členskými štátmi. vnútroštátny rozmer.

32. Preto bolo nevyhnutné stanoviť právnu úpravu, na základe ktorej by organizácie zúčastňujúce sa na vysielaní boli povinné získať súhlas držiteľov práv k dielam, ktoré chceli uviesť na trh, a zaplatiť im zodpove­ 34. Z vyššie uvedených dôvodov smernica dajúcu odmenu. Inými slovami, ako je 93/83 chráni autorské právo a príbuzné uvedené v odôvodnení smernice 93/83, práva prostredníctvom zmlúv medzi drži­ cieľom bolo odstrániť právnu neistotu vyplý­ teľmi práv a audiovizuálnymi spoločnosťami vajúcu z rozdielov medzi vnútroštátnymi (článok 8) a vo všetkých prípadoch požaduje právnymi predpismi v oblasti autorského kolektívnu správu (článok 9 ods. 1). Snaha práva a harmonizovať ochranu autorských predísť roztrieštenosti tvorí základ článku 9 práv na zmluvnom základe. 26 ods. 2, ktorý poveruje príslušnú organizáciu kolektívnej správy spravovaním práv držite­ ľov, ktorí nie sú členmi, čím sa prevádzko­ vateľovi zaručujú práva na celý repertoár.

36. Podľa môjho názoru treba dať za pravdu tým, ktorí podobne ako Komisia, švédska a talianska vláda a Uradex tvrdia, že pove­ 39. Štruktúra a obsah tohto ustanovenia renie ministerio legis zahŕňa takisto právo­ naznačujú, že tomu tak skutočne je. Odsek 1 moc udeliť povolenie na retransmisiu. Aký­ stanovuje zásadu kolektívnej správy tak, že koľvek iný výklad by bol v rozpore s účelom oprávnenie „udeľovať či odmietať... povole­ tohto ustanovenia. nie na káblovú retransmisiu sa [môže] vykonávať iba prostredníctvom ochranného zväzu". Odsek 2 stanovuje kritériá pre určenie subjektu povereného vykonávať túto činnosť v mene držiteľov práv, ktorí správu svojich práv výslovne nepreviedli na určitú organizáciu. 30 Navyše títo držitelia práv, rovnako ako držitelia práv, ktorí si zvolili 37. Ak je totiž hlavným cieľom smernice ochranný zväz, majú práva a povinnosti 93/83 predchádzať tomu, aby ťažkosti spo­ vyplývajúce zo zmluvy uzavretej medzi jené s uzatváraním individuálnych zmlúv audiovizuálnou spoločnosťou a ochranným o autorských právach boli prekážkou čin­ zväzom. V prípade, že účelom systému je nosti káblových prevádzkovateľov a súčasne rešpektovanie dotknutých práv zo strany zabezpečiť spravodlivú odmenu držiteľom organizácie zabezpečujúcej vysielanie, tento práv, potom je zjavne nepochybné, že správa systém nemôže byť usporiadaný inak. zahŕňa tiež právo na udelenie povolenia na využívanie diela duševnej tvorby. Na pod­ poru tohto tvrdenia existuje niekoľko argu­ mentov.

42. Napokon v prípade, ak by držitelia práv, ktorí nepoverili spravovaním svojich práv určitý ochranný zväz, mohli individuálne namietať voči káblovej retransmisii televíz­ neho programu, uvádzajúc iné dôvody než 45. V prípade, že dôjde k prevodu, nový tie, ktoré sú uvedené v kolektívnych zmlu­ držiteľ práva vstupuje do právneho postave­ vách, alebo by mohli udeľovať svoj súhlas bez nia predchádzajúceho držiteľa a voči ochran­ ohľadu na kolektívne dohodnuté podmienky, nému zväzu zaujíma rovnaké postavenie, v celom sektore by pretrvával stav právnej v dôsledku čoho je potrebné zohľadniť vyššie neistoty a ustanovenie Spoločenstva by bolo uvedené vysvetlenia. Individuálne použitie zbavené potrebného účinku. práva je povolené len v prípade, že na­ dobúdateľ práva je vysielajúca spoločnosť, čo je prípad upravený v článku 10 smernice 93/83.

E — Osobitný prípad prevodu práva na tretie osoby

47. Riešenie je rovnaké aj v prípade, že by sa objavilo viacero zoskupení (združujú­ podobne ako v Belgicku sa výrobcovia cich nielen umelcov, ale aj výrobcov), čo však audiovizuálneho diela stanú držiteľmi práva, nie je v rozpore so smernicou, keďže pretože právna úprava stanovuje domnienku normotvorca Spoločenstva si zvolil kolek­ iuris tantum, že výkonní umelci udeľujú tívny výkon práv duševného vlastníctva, výrobcom výhradné právo na používanie ktorých sa týka káblová retransmisia televíz­ ich vystúpení, pričom dôvody, na ktorých je neho vysielania, a nestanovuje prítomnosť založená smernica 93/83, pretrvávajú. len jedného ochranného zväzu. V takom prípade by existovalo niekoľko kategórií práv, pričom každá z nich by bola spravovaná odlišným ochranným zväzom a príslušný prevádzkovateľ by bol povinný uzatvoriť zmluvu so všetkými. Takýto výsledok nie je nezlučiteľný s cieľmi smernice 93/83, pretože 48. V opísanej situácii sa problém posúva táto stanovuje presne definovaný rámec pre smerom k identifikácii subjektu, ktorý je činnosť audiovizuálnych prevádzkovateľov, poverený kolektívnym výkonom týchto práv, ktorí sú povinní rokovať s obmedzeným túto otázku však musí vyriešiť vnútroštátny počtom účastníkov a zároveň zabezpečuje súd uplatnením vnútroštátnej právnej úpravy jednotlivým kategóriám autorov účinnú vykonávajúcej uvedenú smernicu. ochranu ich záujmov, ktoré, na čo netreba zabúdať, si môžu navzájom odporovať.

I - 4986