C-192/05

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-192/05

4. Právo slobody pohybu občanov Únie je 7. Podľa zákona z 10. marca 1984 o dávkach, v článku 18 ods. 1 ES upravené takto: ktoré sa vyplácajú civilným obetiam vojny v rokoch 1940-1945 2 (ďalej len „WUBO“) si môžu civilné obete vojny3 , resp. ich pozostalí uplatniť okrem iného nárok na pravidelne sa opakujúce dávky (článok 7 a nasl. WUBO) a príplatok súvisiaci s opatreniami na zlep­ šenie životných podmienok civilnej obete „1. Každý občan únie má právo slobodne sa vojny (článok 19 WUBO). Účelom pravi­ pohybovať a zdržiavať sa na území členských delne sa opakujúcej dávky je vyrovnať štátov, rešpektujúc obmedzenia a podmienky v rámci rozumných hraníc stratu na zárobku stanovené v tejto zmluve a v predpisoch následkom invalidity, ktorú spôsobilo voj­ prijatých na ich vykonanie.“ nové poškodenie.

5. V článku 12 ods. 1 ES sa okrem toho nachádza nasledujúci zákaz diskriminácie: 8. Podľa svojho článku 3 sa WUBO vzťahuje iba na tie civilné obete vojny, ktoré majú holandské štátne občianstvo a v čase podania žiadosti sú usadené v Holandsku (článok 3 WUBO). Toto kritérium štátnej príslušnosti a kritérium teritoriality spočíva na presved­ čení, že osobitná povinnosť solidarity „V rámci pôsobnosti tejto zmluvy a bez toho, holandského národa s civilnými obeťami aby boli dotknuté jej osobitné ustanovenia vojny má rozsah pôsobnosti obmedzený ich akákoľvek diskriminácia na základe štátnej štátnou príslušnosťou a krajinou ich bydliska. príslušnosti je zakázaná.“

9. Pokiaľ sa dávka alebo príplatok podľa B — Vnútroštátne právo WUBO už raz povolili, dotknutá osoba si v zásade zachováva už priznané práva, aj keď

sa usadí v cudzine. Aby sa však zabránilo, že v správnej praxi PUR je, že naviazanie na v cudzine bývajúce osoby prídu iba krátko­ holandskú spoločnosť existovalo tak v čase dobo do Holandska na účely získania dávok vojnovej udalosti, ako aj v čase podania podľa WUBO, je upravená strata nadobud­ žiadosti 4. Pokiaľ je tento predpoklad splnený, nutých nárokov pre osoby, ktoré prídu do tak sa individuálne posudzuje, či existuje Holandska až po nadobudnutí účinnosti zjavná tvrdosť. Ako všeobecné kritérium WUBO a do piatich rokov po prisťahovaní pritom platí, že bydlisko mimo Holandska znova preložia svoje bydlisko do zahraničia musí byť podmienené okolnosťami, ktoré sa (článok 3 ods. 3 WUBO). objektívne posudzované musia nachádzať mimo priamej sféry vplyvu dotknutej osoby, takže by sa od nej nemohlo očakávať, že by svoje bydlisko mala v Holandsku. Pritom sa myslelo najmä na úpravy hraníc a zdravotné dôvody. Pokiaľ je naopak bydlisko v cudzine dôsledkom uzatvorenia manželstva alebo ak k nemu dali podnet hospodárske dôvody, tak nie je možné podľa názoru PUR použiť ustanovenia na odstránenie tvrdosti zákona. 10. Vykonávanie WUBO bolo zverené Raad­ V prípadoch, keď dotknutá osoba v čase skamer WUBO van de Pensioen- en Uitke­ vzniku rozhodujúcej udalosti bývala ringsraad (ďalej len „PUR“). v Holandsku a do momentu podania žiadosti zostala bez prerušenia v Holandsku, ale nikdy nemala holandskú štátnu príslušnosť, považuje PUR ustanovenie na odstránenie tvrdosti zákona naopak za použiteľné.

11. Pre prípad, že by neuplatnenie tohto zákona viedlo k zjavnej nespravodlivosti, udelil zákonodarca PUR oprávnenie použiť WUBO aj na tie civilné obete vojny, ktoré nespĺňajú kritérium štátnej príslušnosti alebo kritérium teritoriality (článok 3 ods. 6 WUBO). Toto ustanovenie na odstránenie 13. S účinnosťou od 1. júla 2004 prispôsobila tvrdosti zákona však podlieha voľnej úvahe. PUR svoju prax týkajúcu sa uplatňovania ustanovenia na odstránenie tvrdosti zákona. Počínajúc týmto dňom prichádzajú holand­ skí štátni príslušníci, ktorí bývajú v zahraničí, ako poberatelia dávky podľa WUBO do

úvahy okrem iného aj vtedy, keď v čase žiadosť o uznanie statusu civilnej obete vojny podania žiadosti mali holandskú štátnu a priznanie okrem iného pravidelne sa príslušnosť, určitý čas žili v Holandsku opakujúcej dávky a príplatku súvisiaceho a ich (spoločne s partnerom) mesačný hrubý s opatreniami na zlepšenie jej životných príjem je nižší než 1 741,56 eur. podmienok podľa WUBO. Rozhodnutím z 29. decembra 2000 bola zamietnutá aj táto žiadosť. PUR síce pani Tas-Hagen teraz uznala ako civilnú obeť, avšak keďže v čase podania žiadosti bola pani Tas-Hagen usa­ dená v Španielsku, nebola splnená pod­ mienka teritoriality, ktorá sa uvádza vo WUBO. Predpoklady použitia ustanovenia na odstránenie tvrdosti zákona sa v jej III — Skutkový stav a spor vo veci samej prípade takisto nepovažovali za splnené. Rozhodnutím z 28. decembra 2001 PUR zamietol sťažnosť pani Tas-Hagen podanú proti jeho rozhodnutiu z 29. decembra 2000 ako nedôvodnú. 14. Pani Tas-Hagen, narodená roku 1943 v bývalej Holandskej Indii, prišla v roku 1954 do Holandska. V roku 1961 získala holand­ skú štátnu príslušnosť. V roku 1986 ukončila svoju činnosť sekretárky na riaditeľstve Gemeentelijke Dienst Verpleging en Verzor­ ging (odbor sociálnej starostlivosti) v Haagu z dôvodu pracovnej neschopnosti. 17. Pán Tas, narodený roku 1931 v Holandskej Indii, prišiel do Holandska v roku 1947. Od roku 1951 do roku 1971 mal indonézsku štátnu príslušnosť. V roku 1971 opäť získal holandskú štátnu prísluš­ nosť. V roku 1983 ukončil svoju činnosť ako úradník mesta Haag a z psychických dôvo­ 15. V decembri 1986, keď ešte pani Tas- dov bol uznaný za úplne invalidného. V roku Hagen bývala v Holandsku, podala prvú 1987 sa usadil v Španielsku. žiadosť o priznanie pravidelne sa opakujúcej dávky a odškodnenie podľa WUBO. Táto žiadosť bola zamietnutá, pretože neutrpela nijaké poškodenie, ktoré by viedlo k trvalej invalidite, takže sa nemôže považovať za civilnú obeť vojny v zmysle WUBO.

IV — Návrh na začatie prejudiciálneho konania a konanie pred Súdnym dvorom

V — Posúdenie

20. Rozhodnutím z 22. apríla 2005 Centrale Raad van Beroep rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: 22. Svojím návrhom na začatie prejudiciál­ neho konania chce vnútroštátny súd v podstate vedieť, či článok 18 ods. 1 ES nepripúšťa takú vnútroštátnu právnu úpravu, podľa ktorej členský štát jednému svojmu „Vylučuje právo Spoločenstva, konkrétne štátnemu príslušníkovi zamietne priznanie článok 18 ES, takú vnútroštátnu právnu dávky civilnej obete vojny výlučne z dôvodu, úpravu, podľa ktorej sa za takých okolností, že dotknutá osoba v čase podania žiadosti aké sú v konaní vo veci samej, nárok na nemala bydlisko na území tohto členského dávku civilným obetiam vojny nepriznáva len štátu, ale iného členského štátu.

I - 10457

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-192/05

A — Rozsah pôsobnosti slobody pohybu v uvedenom členskom štáte usadení občanov Únie natrvalo6 .

26. Tejto slobody pohybu sa môžu dovolávať pani Tas-Hagen a pán Tas aj voči Holand­ skému kráľovstvu, ktorého štátnu príslušnosť majú. Občianstvom Únie sa nemá rozšíriť vecný rozsah pôsobnosti Zmluvy na výlučne 24. Tak je tomu v tomto prípade: skutková vnútroštátne skutkové podstaty, ktoré podstata sporu vo veci samej neobsahuje nepreukazujú nijakú súvislosť s právom Spo­ nijaké odkazy na to, že pani Tas-Hagen a pán ločenstva 7. V uvedenom prípade však vyka­ Tas vykonávali hospodársku činnosť zuje skutková podstata súvislosť s hraničným v Španielsku, a preto by mohli uplatniť prvkom, keďže pani Tas-Hagen a pán Tas niektorú z osobitných slobôd v oblasti mali v čase podania žiadosti o dávku civilnej pohybu osôb. Okrem toho si pani Tas-Hagen a pán Tas neuplatňujú nijaké dávky podľa článku 49 ES v Španielsku, pretože sa tam 6 — Rozsudok z 19. októbra 2004, Zhu a Chen, C-200/02, Zb. nezdržiavajú iba prechodne, ale sú s. I-9925, bod 22; pozri tiež rozsudky z 5. októbra 1988, Steymann, 196/87, Zb. s. 6159, body 15 až 17, ako aj v súvislosti s aktívnou zložkou slobodného poskytovania služieb rozsudky z 30. novembra 1995, Gebhard, C-55/94, Zb. s. I-4165, najmä body 25 a 26, a zo 7. septembra 2004, 5 — Rozsudky z 29. februára 1996, Skanavi a Chryssanthakopoulos, Trojani, C-456/02, Zb. s. I-7573, bod 28. C-193/94, Zb. s. I-929, bod 22; z 26. novembra 2002, Oteiza 7 — Rozsudky z 5. júna 1997, Uecker a Jacquet, C-64/96 a C-65/96, Olazabal, C-100/01, Zb. s. I-10981, bod 26; zo 6. februára Zb. s. I-3171, bod 23; z 2. októbra 2003, García Avello, 2003, Stylianakis, C-92/01, Zb. s. I-1291, bod 18; zo C-148/02, Zb. s. I-11613, bod 26, a z 12. júla 2005, Schempp, 16. decembra 2004, My, C-293/03, Zb. s. I-12013, bod 33, C-403/03, Zb. s. I-6421, bod 20; podobne rozsudky z 29. apríla a z 15. septembra 2005, Ioannidis, C-258/04, Zb. s. I-8275, 2004, Pusa, C-224/02, Zb. s. I-5763, body 18 a 19, a z 11. júla bod 37. 2002, D'Hoop, C-224/98, Zb. s. I-6191, body 30 a 31.

30. Nezávisle od toho Súdny dvor vždy predpokladá „situáciu, ktorá patrí do 28. Podľa názoru, ktorý zastáva predovšet­ vecného rozsahu pôsobnosti práva Spoločen- kým vláda Spojeného kráľovstva, článku 18 ods. 1 ES sa možno dovolávať len vtedy, ak sa skutková podstata týka záležitostí uprave­ 9 - Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamest­ ných právom Spoločenstva presahujúcich nancov, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín, výlučne výkon slobody pohybu, takže právo ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 149, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35), v znení zmenenom, doplnenom Spoločenstva je uplatniteľné aj ratione mate­ a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 (Ú. v. ES L 28, 1997, s. 1; Mim. vyd. riae. Pokiaľ by sa prijal tento názor, nemohli 05/003, s. 3), naposledy zmenené nariadením (ES) č. 631/2004 by pani Tas-Hagen a pán Tas v uvedenom (Ú. v. ES L 100, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 10, ďalej len „nariadenie č. 1408/71“). spore namietať porušenie článku 18 ods. 1 10 - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 ES. Sociálnymi dávkami pre civilné obete z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. ES L 166, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72, vojny sa totiž nezaoberá ani primárne, ani korigendum v Ú. v. EÚ L 200, s. 1, ďalej len „nariadenie sekundárne právo Spoločenstva 8. Z oblasti č. 883/2004“). Toto nariadenie nariadenie č. 1408/71. nahrádza v budúcnosti

11 — Rozsudky z 12. mája 1998, Martínez Sala, C-85/96, Zb. s. I-2691, body 28, 45, 57 a 61 až 63; z 20. septembra 2001, Grzelczyk, C-184/99, Zb. s. I-6193, bod 27; D'Hoop, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, body 17 a 32, 8 — V tomto zmysle aj rozsudky zo 6. júla 1978, Gillard, 9/78, Zb. a z 15. marca 2005, Bidar, C-209/03, Zb. s. I-2119, body 38 s. 1661, body 13 až 15; z 31. mája 1979, Even, 207/78, Zb. až 43). Mimo oblasti sociálnych dávok pozri rozsudok s. 2019, body 12 až 14, a zo 16. septembra 2004, Baldinger, zo 7. júla 2005, Komisia/Rakúsko, C-147/03, Zb. s. I-5969, C-386/02, Zb. s. I-8411, body 16 až 18. bod 44.

druhu sa nachádzajú najmä v rozsudkoch 17 - Aj v rozsudkoch Grzelczyk (už citovaný v poznámke pod čiarou 11, body 30 až 37) a Bidar (už citovaný v poznámke pod čiarou 11, body 30 až 37) považuje Súdny dvor článok 12 ES v spojení s článkom 18 ES za použiteľný už vtedy, keď dotknuté osoby využili svoju slobodu pohybu. Skutočnosť, že dotknuté osoby absolvovali vzdelávací proces, nepredstavoval 12 - Rozsudky Schempp, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, v oboch prípadoch žiadny dodatočný predpoklad na odvo­ body 17 a 18, a Bidar, už citovaný v poznámke pod čiarou 11, lanie sa na zákaz diskriminácie, ale im iba „nevzal možnosť body 32 a 33. Pozri okrem toho rozsudok Grzelczyk, už ako takú odvolať sa na zákaz akejkoľvek diskriminácie citovaný v poznámke pod čiarou 11, body 32 a 33; D'Hoop, z dôvodov štátnej príslušnosti, ktorý je zakotvený v článku už citovaný v poznámke pod čiarou 7, body 28 a 29; García [12 ES]“; rozsudok Grzelczyk, bod 36; pozri aj rozsudok Avello, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, body 23 a 24, Bidar, body 34 a 46. a Pusa, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, body 16 a 17. Z rozsudku Trojani, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, 13 - Rozsudky García Avello, už citovaný v poznámke pod čiarou rovnako nevyplýva nijaký dodatočný predpoklad použitia 7, body 23 a 24; Pusa, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, článku 12 ES a 18 ES. Iba sa v ňom v bode 42 odkazuje na body 16 a 17, a Schempp, už citovaný v poznámke pod čiarou rozsudok Grzelczyk, ktorý, ako bolo práve uvedené, neukladá 7, body 13 a nasl. žiadny takýto predpoklad. 14 - Pozri rozsudok D'Hoop, už citovaný v poznámke pod čiarou 18 - V tomto zmysle rozsudky García Avello, už citovaný 7, bod 32: „Toto platí najmä pre oblasť vzdelávania...”; v poznámke pod čiarou 7, body 24 a 25; Pusa, už citovaný zodpovedajúca formulácia sa nachádza aj v rozsudku Komi­ v poznámke pod čiarou 7, body 17 a 22, a Schempp, už sia/Rakúsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 11, bod 44. citovaný v poznámke pod čiarou 7, body 18 a 19.

36. Rozsah pôsobnosti základných slobôd sa a fortiori nedá obmedziť výlučne na tie oblasti, v ktorých už Spoločenstvo svoju kompetenciu vykonalo, najmä formou prija­ tia harmonizačných opatrení 23. Oveľa viac zodpovedá zmyslu a účelu základných slobôd 35. Klasické základné slobody platia aj v tých a je výrazom ich priamej aplikovateľnosti, že oblastiach, pre ktoré Zmluva nevymedzuje môžu svoju priamu účinnosť prejaviť najmä Spoločenstvu nijaké vlastné kompetencie ani v neharmonizovaných alebo ešte neharmo­ neobsahuje nijakú úpravu. Pokiaľ by sa totiž nizovaných oblastiach. Podmienenie použitia takéto právom Spoločenstva neupravené základnej slobody existenciou harmonizač­ skutočnosti vyňali z oblasti pôsobnosti ného opatrenia by v konečnom dôsledku základných slobôd, nedala by sa zmysluplne znamenalo zbaviť ju jej priameho účinku. zrealizovať jedna z podstatných úloh Spolo­ čenstva, realizácia vnútorného trhu bez prekážok pre voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu [článok 3 ods. 1 písm. c) ES]. Vnútorný trh by už nemal komplexný

I - 10461

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-192/05

napríklad v prípade priamych daní 24, trest­ 39. S tým nie je v rozpore, že občanom Únie ného práva a trestného práva procesného25 , patrí ich sloboda pohybu podľa článku 18 ako aj pri koncepcii systémov sociálneho ods. 1 ES iba „s obmedzeniami zabezpečenia26 . Podobne rozhodoval Súdny a podmienkami stanovenými v tejto zmluve dvor v jednom prípade, ktorý sa týkal práva a v predpisoch prijatých na ich vykonanie“. na meno27 . Z tejto klauzuly totiž nevyplýva obmedzenie vecnej oblasti pôsobnosti tejto základnej slobody. Na rozdiel od článku 39 ods. 4 ES a článku 45 ES neobsahuje toto ustanovenie žiadne výnimky pre určité oblasti. Skôr ide iba o spoločnú výhradu, ktorá sa nachádza aj pri všetkých ostatných základných slobodách v tejto alebo v podobnej forme, najmä 38. Celkom rovnako by bolo v rozpore v článku 30 ES, článku 39 ods. 3 ES, článku s konceptom občianstva Únie ako základným 46 ods. 1 ES a článku 58 ES. statusom všetkých občanov Únie28 , ktorý im prislúcha bez ohľadu na akúkoľvek hospo­ dársku činnosť29 , keby členské štáty nemu­ seli slobodu pohybu občanov Únie, ktoré je upravené v článku 18 ods. 1 ES, dodržiavať vo všetkých oblastiach, ale iba v tých, pre ktoré Zmluva vymedzuje Spoločenstvu vlastné kompetencie alebo v ktorých existuje právna úprava Spoločenstva.

I - 10462

TAS-HAGEN A TAS

podľa článku 18 ods. 1 ES 33. Z toho istého článku 39 ods. 2 ES a že ani nepatria medzi dôvodu je potrebné zohľadniť toto ustano­ sociálne zvýhodnenia, na ktoré majú migru­ venie nakoniec aj vtedy, keď je potrebné júci pracovníci podľa článku 7 ods. 2 naria­ z dôvodu exekučných opatrení podľa vnú­ denia č. 1612/68 nárok. troštátneho práva vypočítať príjem občana Únie, na ktorý sa môže vzťahovať výkon rozhodnutia34 .

43. K aplikovateľnosti článku 18 ods. 1 ES Súdny dvor vo veci Baldinger stanovisko nezaujal. Ani to nebolo potrebné, pretože 41. Za týchto okolností sa musí článok 18 vnútroštátny súd nežiadal o výklad tohto ods. 1 ES použiť aj na prípad, keď si občan ustanovenia 37. Generálny advokát Ruiz- Únie preložil svoje bydlisko do iného člen­ Jarabo Colomer sa však k aplikovateľnosti ského štátu, než je štát, ktorého je štátnym článku 18 ods. 1 ES vo veci Baldinger príslušníkom, požiadal o dávky pre civilné podrobne vyjadril, a to v kladnom zmysle 38. obete vojny na príslušnom úrade členského Súdny dvor sám túto otázku vo veci Baldin­ štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. ger v každom prípade nerozhodol výslovne Keďže takéto sociálne dávky nie sú zo strany opačne. Vzhľadom na ostatnú judikatúru Spoločenstva upravené, má to prirodzene za Súdneho dvora o slobode pohybu občanov následok, že členské štáty majú v danej Únie39 neexistuje nijaký dôvod chápať mlča­ oblasti veľkú mieru voľnej úvahy35 . nie Súdneho dvora v rozsudku Baldinger ako rozhodujúci dôkaz proti aplikovateľnosti článku 18 ods. 1 ES.

42. Proti použitiu článku 18 ods. 1 ES nehovorí ani rozsudok Baldinger36 , v ktorom sa Súdny dvor musel zaoberať rakúskou právnou úpravou odškodnenia bývalých vojnových zajatcov. V tomto roz­ 3. Časová pôsobnosť sudku sa Súdny dvor totiž obmedzil na určenie, že dávky pre civilné obete vojny nepatria do oblasti pôsobnosti nariadenia č. 1408/71, že nepredstavujú pracovné pod­ mienky migrujúcich pracovníkov v zmysle 44. Iba pre úplnosť je potrebné poznamenať, že proti použitiu článku 18 ods. 1 ES

neexistuje z hľadiska času nijaký dôvod. Iste, príslušnosti a bez ohľadu na výslovne upra­ pani Tas-Hagen a pán Tas si preložili svoje vené výnimky umožní občanom nachádzajú­ bydlisko do Španielska už v roku 1987, teda cim sa v tej istej situácii byť subjektom pred nadobudnutím účinnosti ustanovení rovnakého právneho zaobchádzania“ 43. o občianstve Únie zavedených Maastricht­ skou zmluvou 40. Tieto ustanovenia však treba v každom prípade použiť na súčasné účinky skutkových podstát, ktoré vznikli pred týmto dňom 41. Preto ich je aj možné použiť, keď je potrebné posudzovať účinky 47. Občan Únie, ktorý si uplatnil svoje právo skoršej zmeny bydliska pani Tas-Hagen slobody pohybu podľa článku 18 ods. 1 ES, sa a pána Tas do Španielska na ich dnešné pohybuje v oblasti pôsobnosti Zmluvy nároky na dávky civilných obetí vojny podľa a môže sa následne dovolať všeobecného WUBO. zákazu diskriminácie stanoveného v článku 12 ods. 1 ES, podľa ktorého je zakázaná každá diskriminácia z dôvodov štátnej prís­ lušnosti 44.

B — Obmedzenie slobody pohybu 48. Občania Únie, akými sú pani Tas-Hagen a pán Tas, nie sú diskriminovaní na základe ich štátnej príslušnosti. Priama diskriminácia je vylúčená, pretože sporné dávky pre civilné obete vojny si môžu tak či onak uplatňovať iba holandskí štátni občania a obaja žalobco­ 45. Preto je potrebné posudzovať požia­ via majú práve túto štátnu príslušnosť. Aj davku bydliska, ako bola uplatnená voči pani nepriama diskriminácia na základe štátnej Tas-Hagen a pánovi Tas vzhľadom na príslušnosti je tým pádom v tomto prípade slobodu pohybu občanov Únie upravenú vylúčená. Často je síce možné nájsť záchytný článku 18 ods. 1 ES. bod pre nepriame nerovnaké zaobchádzanie na základe štátnej príslušnosti v tom, že sa právna úprava viaže na bydlisko dotknutej

osoby. Požiadavka bydliska v článku 3 základnou slobodou47 . Mnohé argumenty WUBO sa však uplatňuje výlučne na roz­ hovoria v prospech toho, aby sa nepriazni­ lišovanie medzi holandskými štátnymi prís­ vejšie posudzovanie skutkových podstát lušníkmi. V prípade, akým je tento, nevedie s hraničným prvkom bez súbežnej diskrimi­ takáto právna úprava ani k priamej, ani nácie z dôvodu štátnej príslušnosti považo­ k nepriamej diskriminácii dotknutej osoby valo za obmedzenie, ak patrí do oblasti v zmysle článku 12 ods. 1 ES. pôsobnosti článku 18 ods. 1 ES48 . Podľa článku 18 ods. 1 ES je teda potrebné posudzovať všetky opatrenia, ktoré obme­ dzujú právo občanov Únie slobodne sa pohybovať a zdržiavať 49 na území iných členských štátov alebo ktoré predstavujú prekážku, ktorá by mohla občanov Únie 49. Občanovi únie, ktorý uplatňuje svoje odradiť od využitia tohto práva50 . právo na slobodu pohybu podľa článku 18 ods. 1 ES, nepatrí však iba ochrana pred diskrimináciou na základe štátnej prísluš­ nosti podľa článku 12 ods. 1 ES. Na základe článku 18 ods. 1 ES sa musia posudzovať aj úpravy, ktoré vedú k tomu, že s občanom Únie, ktorý využije slobodu pohybu, sa bude zaobchádzať menej výhodne v porovnaní s prípadom, keď by túto slobodu nevyužil. To platí aj pre prípady, v ktorých dochádza 51. V každom prípade je jasné, že členské k nerovnakému zaobchádzaniu v členskom štáty nesmú svojich štátnych príslušníkov štáte, ktorého je občan Únie štátnym prís­ obmedzovať pri výkone slobody pohybu, lušníkom 45. ktorú garantuje článok 18 ods. 1 ES, tým, že by s ním spojili nepriaznivé následky, ku ktorým by nedošlo v prípade, že by dotknutá osoba zostala v tuzemsku51 .

49 - V tomto zmysle rozsudok Schempp, citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 43, kde Súdny dvor použitím slova „obmedzuje“ (francúzsky: „entrave“) prvýkrát uvádza zodpo­ 45 — V tomto zmysle rozsudky D'Hoop, už citovaný v poznámke vedajúce ponímanie. pod čiarou 7, body 30 a 31, a Pusa, už citovaný v poznámke 50 - V tomto zmysle rozsudok Pusa, už citovaný v poznámke pod pod čiarou 7, body 18 a 19, podobne rozsudok Schempp, už čiarou 7, bod 19. citovaný v poznámke pod čiarou 7, body 16 a 26. 51 - V tomto zmysle rozsudky D'Hoop, už citovaný v poznámke 46 — Pozri najmä rozsudok De Lasteyrie du Saillant, už citovaný pod čiarou 7, body 30 a 31, a Pusa, už citovaný v poznámke v poznámke pod čiarou 24, bod 45, podobne rozsudky pod čiarou 7, body 18 a 19. Pozri aj bod 22 návrhov, ktoré Manninen, už citovaný v poznámke pod čiarou 24, body 20 predniesol generálny advokát Jacobs, Pusa (už citované a nasl., a Marks & Spencer, už citovaný v poznámke pod v poznámke pod čiarou 48), a bod 66 mojich návrhov vo čiarou 24, bod 34. veci N. (už citované v poznámke pod čiarou 48).

I - 10465

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-192/05

52. Taká požiadavka bydliska, ako je upra­ 55. Pre uplatnenie odôvodnení spočívajúcich vená v článku 3 WUBO, odrádza pani Tas- v obmedzeniach a podmienkach stanovených Hagen a pána Tas od toho, aby využili svoje v „[Zmluve o ES] a v predpisoch prijatých na právo na slobodu pohybu a aby svoje ich vykonanie“ pri výkone práva slobody bydlisko preložili z Holandska do iného pohybu (článok 18 ods. 1 ES) neexistujú členského štátu 52. Ich žiadosť o dávky pre v uvedenom prípade žiadne záchytné body. civilné obete vojny podľa WUBO totiž nemôže byť úspešná. Rovnako je pre dotk­ nutú osobu nevýhodné ponechať si svoje bydlisko v cudzine, keďže iba bydlisko v Holandsku umožňuje podať žiadosť o poskytnutie dávok podľa WUBO53 .

I - 10466

TAS-HAGEN A TAS

58. Holandský zákonodarca tým, že sa snaží do spoločnosti tohto štátu 56. Táto úvaha sa dávky pre civilné obete vojny podľa WUBO dá rovnako preniesť na uvedený prípad, obmedziť na skupinu osôb, ktorá sa vyzna­ keďže holandské dávky pre civilné obete čuje osobitnou väzbou na holandskú spoloč­ vojny majú podľa WUBO charakter prí­ nosť, sleduje legitímny cieľ. spevku na pokrytie potrieb (ktorý je nezávislý od platenia poistného): slúžia na zlepšenie životných podmienok civilných obetí vojny a ich úlohou je vyrovnať stratu na zárobku v dôsledku invalidity, ktorú spôsobila vojna.

62. Ako kritérium väzby na spoločnosť členského štátu, ktorý poskytuje dávky, môže v zásade slúžiť bydlisko dotknutej osoby. Jej integrácia do danej spoločnosti sa môže 60. Po druhé Súdny dvor pripúšťa, aby považovať za preukázanú na základe zistenia, členský štát poskytoval určité sociálne dávky že sa určitý čas zdržiavala v danom členskom — napríklad príspevok na pokrytie potrieb štáte57 . študentov — iba takým osobám, ktoré preukázali, že sú do určitej miery integrovaní 56 — Rozsudok Bidar, už citovaný v poznámke pod čiarou 11, bod 57; pozri aj rozsudky D'Hoop, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 38, Collins, už citovaný v poznámke pod čiarou 55 — Pozri rozsudky Baldinger, už citovaný v poznámke pod 15, bod 67, a Ioannidis, už citovaný v poznámke pod čiarou 5, čiarou 8, bod 17, Gillard, už citovaný v poznámke pod bod 30. čiarou 8, bod 13, a Even, už citovaný v poznámke pod čiarou 57 — Rozsudok Bidar, už citovaný v poznámke pod čiarou 11, 8, bod 12. bod 59.

I - 10467

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-192/05

58 - Pozri zrušenie niektorých klauzúl bydliska podľa článku 10 ods. 1 nariadenia č. 1408/71, ako aj článkov 7 a 63 až 65 nariadenia č. 883/2004. O „exportovateľnosti“ určitých sociálnych dávok v súvislosti s článkom 19 nariadenia 60 — Takéto preskúmanie potrebnosti sa nachádza v rozsudkoch č. 1408/71 pozri ďalej z najnovšej doby rozsudok D'Hoop, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 39, najmä z 21. februára 2006 Hosse, C-286/03, Zb. s. I-1771. Aj posledná veta, Collins, už citovaný v poznámke pod čiarou z článku 7 ods. 2 a článku 12 nariadenia Rady (EHS) 15, body 66 a 72, a Ioannidis, už citovaný v poznámke pod z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci čiarou 5, bod 31, najmä posledná veta; podobne rozsudok spoločenstva (Ú. v. ES L 257, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15) Bidar, už citovaný v poznámke pod čiarou 11, body 58 a 61. môže vyplývať „exportovateľnosť“ určitých dávok. Pozri 61 — Rozsudok D'Hoop, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, k tomu rozsudky z 13. novembra 1990; Di Leo, C-308/89, bod 39, vzťahujúci sa na miesto získania osvedčenia Zb. s. I-4185, body 10 až 17; z 26. februára 1992, Bernini, Zb. o absolvovaní povinnej školskej dochádzky; podobne roz­ s. I-1071, body 20 a 29, a z 8. júna 1999, Meeusen, C-337/97, sudok Ioannidis, už citovaný v poznámke pod čiarou 5, Zb. s. I-3298, body 23 až 25 a 30. body 31 a 33, vzťahujúci sa na miesto získania osvedčenia 59 - Pozri v tejto súvislosti aj návrhy, ktoré predniesol generálny o absolvovaní povinnej školskej dochádzky a na miesto advokát Geelhoed vo veci De Cuyper, citovaná v poznámke bydliska rodičov dotknutej osoby. pod čiarou 48. 62 — Pozri k tomu jednotlivo bod 9 týchto návrhov.

63 — Na tom sa nedá nič podstatné zmeniť ani ustanovením na odstránenie tvrdosti zákona, ako je upravené v článku 3 ods. 6 WUBO. O jej použití totiž rozhoduje PUR a na základe správnej praxe sa nepoužíva práve na tie prípady, v ktorých došlo k dobrovoľnému preloženiu bydliska do zahraničia. Ani na základe správnej praxe PUR, ktorá platí od 1. júla 2004, nie 71. Pri zohľadnení miery voľnej úvahy sú pokryté všetky prípady dobrovoľného preloženia bydliska pri rozhodovaní o stupni požadovanej in­ do zahraničia, keďže existuje hranica príjmu. Pozri k tomu body 11 až 13 týchto návrhov. tegrácie preto nie je možné nájsť žiadne

I - 10469

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-192/05

objektívne odôvodnenie požiadavky bydliska vtedy, keby sa dotknutej osobe ponechala uvedenej v článku 3 WUBO a obmedzenia možnosť preukázať svoju väzbu na holand­ práva na slobodu pohybu občanov Únie, skú spoločnosť v prípade potreby aj inak ako ktoré z nej vyplýva. Kritérium teritoriality by miestom bydliska k rozhodujúcemu dňu bolo vhodným a potrebným prostriedkom podania žiadosti.

VI — Návrh

72. Na základe vyššie uvedených úvah navrhujem Súdnemu dvoru, aby Centrale Raad van Beroep odpovedal takto: