C-193/05

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-193/05

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 11. mája 2006 1

I — Úvodné poznámky II — Právny rámec

A — Právo Spoločenstva

2. Podľa článku 1 ods. 1 smernice 98/5 má táto smernica uľahčiť trvalé vykonávanie advokátskeho povolania ako samostatnej 1. Toto konanie o nesplnení povinnosti zárobkovej činnosti alebo v platenom pra­ členským štátom sa týka, podobne ako covnoprávnom vzťahu v inom členskom paralelný návrh na začatie prejudiciálneho štáte, ako je ten, v ktorom bola získaná konania 2, prístupu k výkonu povolania odborná kvalifikácia. advokáta v Luxembursku. Ide najmä o zlučiteľnosť podmienok upravených v luxemburskom zákonodarstve so smerni­ cou Európskeho parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom člen­ skom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia 3 (ďalej len „smernica 98/5“). 3. Podľa článku 2 prvého odseku je každý advokát oprávnený trvale vykonávať na 1 — Jazyk prednesu: nemčina. základe profesijného titulu domovskej kra­ 2 — Vec Wilson, C-506/04, moje návrhy v tejto veci z dnešného dňa (11. mája 2006). jiny v ktoromkoľvek členskom štáte činnosti 3 — Ú. v. ES L 77, s. 36; Mim. vyd. 06/003, s. 83. uvedené v článku 5.

I - 8676

3. Pri vykonávaní činnosti spojenej so 4. Ak príslušný orgán v hostiteľskom štáte zastupovaním alebo obhajobou klienta uverejní mená právnikov [advokátov — v konaní pred súdom a pokiaľ právne pred­ neoficiálny preklad], ktorí sú registrovaní na pisy hostiteľského členského štátu vyhra­ tomto orgáne, uverejní tiež mená právnikov dzujú vykonávanie týchto činností [advokátov — neoficiálny preklad], ktorí sú právnikom [advokátom — neoficiálny pre­ registrovaní podľa tejto smernice.“ klad ktorí vykonávajú povolanie na základe ],

I - 8677

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-193/05

profesijného titulu tohto štátu, môže hosti­ B — Vnútroštátne právo teľský štát žiadať, aby právnici [advokáti - neoficiálny preklad], ktorí vykonávajú povo­ lanie na základe profesijného titulu domov­ skej krajiny, spolupracovali s právnikom [advokátom - neoficiálny preklad], ktorý pôsobí pred daným súdnym orgánom a ktorý bude v prípade potreby zodpovedný tomuto 7. Súvisiaca právna úprava jazykového orgánu, prípadne s .avoué‘, ktorý tam pôsobí. režimu je upravená v zákone z 24. februára 1984 o jazykovom režime (ďalej len „zákon z roku 1984“) 4.

Na účely zabezpečenia plynulej činnosti súdneho systému však môžu členské štáty stanoviť osobitné pravidlá pre prístup na najvyšší súd, ako napríklad využívanie služieb právnikov [advokátov — neoficiálny preklad] 8. Podľa jeho článku 2 sa zákony špecialistov.“ a nariadenia, ktoré ich vykonávajú, prijímajú vo francúzštine. Iné nariadenia môžu byť prijaté aj v inom jazyku. Autentické je to jazykové znenie, v ktorom bol právny akt prijatý. 6. Článok 7 ods. 2 smernice 98/5 znie:

12. Podľa článku 8 ods. 3 zákona z roku 1991 v znení článku 14 zákona z roku 2002 15. V písomnej výzve zo 17. októbra 2003 existujú štyri zoznamy advokátov: zoznam I začala Komisia proti Luxembursku konanie (advokáti spĺňajúci podmienky podľa článku o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES. 5, to znamená registráciu, a podľa článku 6 Po písomnej odpovedi Luxemburska upravujúceho podmienky registrácie z 23. decembra 2003 zaslala Komisia 9. júla a zloženie sľubu a advokáti, ktorí zložili 2004 odôvodnené stanovisko, na ktoré skúšku), zoznam II (advokáti spĺňajúci pod­ Luxembursko odpovedalo listom mienky podľa článkov 5 a 6), zoznam III z 23. septembra 2004. a zoznam IV (advokáti vykonávajúci svoju činnosť na základe svojho profesijného titulu domovskej krajiny).

16. Dňa 29. apríla 2005 podala Komisia proti Luxemburskému veľkovojvodstvu žalobu na 13. Ďalšie predpisy vnútroštátneho práva sa Súdny dvor Európskych spoločenstiev podľa nachádzajú v prílohe k mojim dnešným článku 226 ES a navrhovala návrhom vo veci C-506/04.

5 — Mémorial A, č. 140, zo 17. decembra 2002, s. 3202. 6 — Zákon z 10. augusta 1991 týkajúci sa advokátskeho povolania (Mémorial A, č. 58, z 27. augusta 1991, s. 1110) a zákon z 31. mája 1999. 1. určiť, že Luxemburské veľkovojvodstvo 7 — Mémorial A, č. 77, z 21. júna 1999, s. 1681. si tým, že na účely usadenia na základe

I - 8679

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-193/05

advokátskeho povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia, a porušuje najmä článok 3 ods. 2 smernice 8 — Rozsudok zo 7. novembra 2000, C-168/98, Zb. s. I-9131, body 98/5, podľa ktorého advokáta zaregistruje 33 až 43.

I - 8680

KOMISIA/LUXEMBURSKO

20. Pri bližšom preskúmaní druhu žiadostí, sa mohol pred luxemburskými orgánmi ktorým sa venujú zvyčajne advokáti, ktorí alebo luxemburskými súdmi vyjadrovať patria do oblasti pôsobnosti smernice 98/5 v inom jazyku než v úradných jazykoch (pozri najmä odôvodnenie č. 5 smernice obvykle používaných v Luxembursku. 98/5) je zrejmé, že znalosti úradných jazykov hostiteľského členského štátu nie sú na tento účel bezpodmienečne potrebné.

I - 8681

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-193/05

aj luxemburské daňové zákony, čo pred­ tov s kvalifikáciami z iných členských štátov, pokladá vyhľadávanie judikatúry ktorí chcú vykonávať trvalú činnosť na a komentárov v nemeckom jazyku. základe pôvodného profesijného titulu svojho domovského členského štátu.

26. Navyše luxemburský jazyk sa používa 29. Na to článok 3 ods. 1 zákona z roku 2002 zvyčajne v konaní pred nižšími súdmi, kde ustanovuje, že „európski advokáti“ potrebujú neplatí povinnosť zastúpenia luxemburského na výkon advokátskeho povolania na základe účastníka konania, ktorý sa osobne dostaví profesijného titulu domovského členského pred súd, aby sa obhájil, advokátom komory štátu registráciu do zoznamu advokátov. Tá (Avocat à la Cour). Takisto sa množstvo sa vykonáva podľa ods. 2 uvedeného predpisu Luxemburčanov vyjadruje v materinskom po zložení ústneho jazykového testu, ktorý jazyku, keď prijímajú právne rady od advo­ zahŕňa preverenie znalostí z francúzskeho, káta. luxemburského a nemeckého jazyka.

27. Ako vyplýva z luxemburského rokova­ cieho poriadku advokátskej komory 9, všetky 1. Doslovné znenie smernice 98/5 profesijné a stavovské pravidlá boli napísané vo francúzskom jazyku.

30. Na zodpovedanie otázky, či je takáto požiadavka zlučiteľná s garanciami smernice 98/5, je potrebné preskúmať najprv jej doslovné znenie.

svojho profesijného titulu domovskej krajiny. 34. Iný uhol pohľadu by vyplynul vtedy, ak Ako podmienku pritom článok 3 ods. 1 by neexistovala žiadna právna úprava jazy­ smernice 98/5 uvádza povinnosť registrácie kového testu preto, lebo jeho možnosť by už na príslušnom orgáne dotknutého členského bola implicitne upravená v iných ustanove­ štátu. Na registráciu sa požaduje podľa niach smernice 98/5. Podľa článku 6 ods. 1 článku 3 ods. 2 smernice predloženie osved­ podlieha advokát vykonávajúci činnosť na čenia o registrácii na príslušnom orgáne základe svojho profesijného titulu domovskej v jeho domovskom členskom štáte. krajiny aj profesijným a stavovským pravid­ lám hostiteľského členského štátu. Z toho sa však nedá vyvodiť, že by bolo preverenie jazykových znalostí stanovené v profesijných pravidlách hostiteľského členského štátu automaticky zlučiteľné so smernicou 98/5. Inak by mohli členské štáty upraviť vo svojich právnych úpravách ľubovolné sprísnenia pre „európskych advokátov“ a tým zároveň odporovať cieľom smernice 98/5. Článok 6 preto nie je možné vykladať tak, že povoľuje sporné preverenie. 32. Smernica 98/5 vykonáva harmonizáciu v súvislosti s podmienkami registrácie.

35. Doslovné znenie smernice 98/5 hovorí teda proti zlučiteľnosti týchto ustanovení s jazykovým testom.

33. Predloženie takéhoto osvedčenia je jedi­ nou explicitne upravenou podmienkou v smernici 98/5, na ktorú sa viaže uskutoč­ nenie registrácie. Z toho by sa dal odvodiť záver, že ďalšie podmienky — ako existencia preverenia jazykových znalostí — neboli zákonodarcom Spoločenstva úmyselne upra­ 2. Ciele smernice 98/5 vené, a preto sa neberú do úvahy. Tomu by zodpovedala aj nepodmienená formulácia 10 článku 2 ods. 1.

40. Zavedenie jazykového testu na vnútro­ štátnej úrovni by však viedlo k tomu, že by bol prístup k advokátskemu povolaniu v inom členskom štáte vystavený porovna­ 38. Keďže smernica 89/48 platí pre veľký teľnej prekážke ako v rámci smernice 89/48: počet regulovaných povolaní, nepovažovala článok 4 tejto smernice povoľuje členským sa za dostačujúcu pre realizáciu základných štátom upraviť skúšku spôsobilosti pre advo­ slobôd advokátov. Na základe osobitostí kátske povolanie. Keďže jazykové a vecné advokátskeho povolania bolo potrebné prijať skúšky sú vo svojom účinku porovnateľné, osobitnú právnu úpravu, ktorá sa realizovala bolo by začlenenie sa do právnického stavu smernicou 98/5. Jej cieľ spočíva v uľahčení sotva „jednoduchšie“ než pri použití všeo­ výkonu slobody usadiť sa určitej kategórii becného systému uznávania diplomov. Tým migrujúcich advokátov, to znamená tých, by však bol ohrozený cieľ smernice 98/5, ktorí chcú byť činní na základe profesijného ktorá v porovnaní so smernicou 89/48 pred­ titulu domovskej krajiny 13. stavuje realizáciu ďalšieho integračného kroku.

39. Nevyhnutnosť špeciálnej právnej úpravy vyplýva podľa odôvodnenia č. 5 smernice 98/5 zo zmenených potrieb osôb hľadajúcich právne rady týkajúce sa zahraničných trans­ akcií pri uskutočňovaní vnútorného trhu, pri 41. Na záver je potrebné zdôrazniť, že ktorých sa často prekrýva medzinárodné jazykové znalosti sú pre plodnú činnosť právo s právom Európskeho spoločenstva samozrejme veľmi dôležité. To platí najmä pre znalosti jednej alebo viacerých jazykov krajiny. Tieto znalosti sú v kontakte s klientmi a s orgánmi dotknutého členského 11 — Ú. v. ES L 78, s. 17; Mim vyd. 06/001, s. 52. štátu niekedy nevyhnutné. Pokiaľ by advokát 12 — Ú. v. ES L 19, 1989, s. 16; Mim. vyd. 05/001, s. 337. 13 — Rozsudok Luxembursko/Parlament a Rada, už citovaný sám nedisponoval uvedenými jazykovými v poznámke pod čiarou 8, bod 43. znalosťami, musel by si nechať poradiť

3. História vzniku smernice 98/5

43. V prospech neprípustnosti jazykových testov hovorí aj preskúmanie zákonodarného 45. Jedno z mála ustanovení, ktoré nebolo procesu. Ten bol od prvého návrhu Komisie zmenené počas tvorby smernice 98/5, je teda z 30. marca 1995 14 až do konečného znenia spojenie registrácie so samotným predlože­ zo 16. februára 1998 poznamenaný množ­ ním osvedčenia domovského členského stvom zmien. Tak napríklad v návrhu Komi­ štátu.

14 — Ú. v. ES C 128, 1995, s. 6. 15 — Ú. v. ES C 256, 1995, s. 14.

I - 8685

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-193/05

46. Toto poukazuje na skutočnosť, že všetky 49. V predmetných konaniach by mohli byť orgány, ktoré sa rozhodujúco zúčastnili rozhodujúce porovnateľné dôvody, menovite zákonodarného procesu, nevychádzali slovná výmena medzi advokátom z možnosti členských štátov smieť si upraviť a mandantom, ochrana naposledy uvedeného jazykové požiadavky. pred nekvalifikovanými radami z dôvodu nedostatku jazykových znalostí advokáta, ako aj zabezpečenie riadneho výkonu spra­ vodlivosti. Pokiaľ by sa rozhodnutia spome­ nuté v predchádzajúcom bode dali previesť na danú situáciu, hovorilo by to teda v prospech možnosti preverenia jazykov členského štátu.

48. Odchylne od tejto všeobecnej línie by sa však dalo pozerať na rozsudky vo veciach Groener16 a Haim17. V nich Súdny dvor rozhodol, že jazykové požiadavky síce pred­ stavujú prekážku výkonu slobôd zaručených Zmluvou, ale že sa dajú odôvodniť kogent­ nými dôvodmi verejného záujmu. 18 K nim 51. Pritom sa však opiera o článok 3 ods. 1 patrilo aj dorozumenie sa s pacientmi, ako aj druhý pododsek nariadenia č. 1612/68, ktorý so správnymi orgánmi a profesijnými orga­ v súvislosti s jazykovými znalosťami uvádza nizáciami. výslovnú výnimku zo zásady odseku 1 druhej zarážky, podľa ktorej nie je možné použiť také vnútroštátne právne a správne predpisy, 16 — Rozsudok z 28. novembra 1989, Groener, 379/87, Zb. s. 3967, ktoré zamýšľajú alebo spôsobujú, že prísluš- body 17 až 20. 17 — Rozsudok zo 4. júla 2000, Haim, C-424/97, Zb. s. I-5123, body 52 až 61. 18 — Pozri rozsudky zo 6. júna 2000, Angonese, C-281/98, Zb. s. I-4139, body 42 až 44, a z 2. júla 1996, Komisia/­ 19 — Nariadenie Rady z 15. októbra 1968 (Ú. v. ES L 257, s. 2; Luxembursko, C-473/93, Zb. s. I-3207, bod 35. Mim. vyd. 05/001, s. 15).

I - 8686

KOMISIA/LUXEMBURSKO

níci zvyšných členských štátov nemajú prí­ tlivosti so zubným lekárom, ktorý má štátne stup k ponúkanému miestu. Takéto výni­ občianstvo iného členského štátu a je tam močné, resp. povoľujúce pravidlo však práve usadený a atestovaný tým, že tento lekár smernica 98/5 neobsahuje. musí mať potrebné jazykové znalosti na výkon svojej profesijnej činnosti.

I - 8687

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-193/05

v Turecku. Vyjadrenia generálneho advokáta 60. V rámci tohto konania musel Súdny Mischo 23 v tejto veci, však ukazujú, že dvor rozhodnúť o žalobe o neplatnosť, ktorú rozhodnutie Súdneho dvora povoľujúce jazy­ podalo Luxembursko v súvislosti so smerni­ kové požiadavky sa dá odvodiť z osobitného cou 98/5. Luxembursko v nej popiera plat­ ustanovenia článku 18 ods. 3 smernice nosť smernice 98/5 okrem iného preto, lebo 78/686. Podľa nich musí platiť jazyková neupravuje preventívnu kontrolu znalostí podmienka, ktorú uvedená smernica ukladá práva advokátov činných na základe ich občanom Únie, ktorí nadobudli diplomy profesijného titulu domovskej krajiny, ktoré v iných členských štátoch, a tým spadajú do sa týkajú práva hostiteľského členského štátu. rozsahu pôsobnosti článku 18 ods. 3, o to Toto vraj obmedzuje ochranu spotrebiteľa viac aj pre príslušníkov iných členských a záujem riadneho výkonu spravodlivosti ako štátov, ktorí nadobudli diplomy v tretích prejavu kogentných dôvodov verejného štátoch. záujmu.

58. Preto nemôže ani rozsudok vo veci Haim na základe rozdielov voči prejednávanej veci 61. Vo svojom rozsudku však Súdny dvor slúžiť ako argument na preverenie jazyko­ zamietol toto tvrdenie Luxemburska. Pri vých znalostí v rámci smernice 98/5. vydaní koordinačných opatrení je úlohou zákonodarcu Spoločenstva, aby vzal do úvahy verejné záujmy členských štátov a určil pre zachovanie týchto záujmov akceptovateľnú úroveň ochrany v Spoločenstve. 25 V bodoch 34 až 43 Súdny dvor jednotlivo uvádza, že smernica vo svojich článkoch 4, 5, 6 a 7 už uvádza 5. Judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa dostatočné preventívne opatrenia na zacho­ smernice 98/5 vanie uvedených záujmov.

členského štátu je napríklad povinný, aby zákonodarca Spoločenstva neodstraňuje tento titul uvádzal pre informáciu spotrebi­ povinnosť týkajúcu sa znalosti vnútroštát­ teľa aj v úradnom jazyku svojho domovského neho práva, ale iba oslobodzuje advokáta od členského štátu, aby sa zabránilo zámene toho, aby tieto znalosti vopred preukázal. s profesijnými titulmi hostiteľského člen­ Týmto Súdny dvor akceptuje, že (právne) ského štátu. Okrem iného podlieha určitým znalosti sa môžu nadobudnúť postupne obmedzeniam, ktoré sa týkajú rozsahu praktickou činnosťou. a spôsobov výkonu povolania, ako aj pro­ fesijným a stavovským pravidlám hostiteľ­ ského členského štátu. Rozhodnutím pre tento druh a túto úroveň ochrany spotrebi­ teľa a zabezpečenia riadneho výkonu spravod­ livosti namiesto systému preventívnej kon­ troly vecných znalostí neprekročil zákono­ darca Spoločenstva hranice svojej voľnej úvahy. 65. Aj jazykové znalosti sa dajú postupne zlepšovať každodennou prácou v hostiteľskom členskom štáte. Navyše zasa­ huje mechanizmus ochrany týkajúci sa zna­ lostí práva rovnako v prípade jazykových nedostatkov: aj v tomto prípade slúži záväz­ nosť zásad výkonu advokátskeho povolania 63. Následne je potrebné preskúmať, či sa hostiteľského členského štátu na to, aby sa tieto vyjadrenia Súdneho dvora dajú použiť zamedzilo ujme mandantov. Platné zásady pre nezlučiteľnosť jazykového testu so smer­ obsahujú podľa predlohy bodu 3.1.3 pred­ nicou 98/5. Na to by museli byť splnené dve pisov prijatých Radou advokátskych komôr podmienky. Jednak sa vyjadrenia Súdneho členských krajín EÚ (CCBE) disciplinárne dvora týkajú preskúmania (vecných) znalostí a právne zabezpečenú povinnosť odmietnuť práva hostiteľského členského štátu. To isté mandát, keď advokát vie alebo musí vedieť, by muselo platiť aj pre preverenie jazykových že mu chýbajú potrebné znalosti. To sa znalostí. Okrem toho bol rozsudok vydaný samozrejme dá preniesť na chýbajúce jazy­ v rámci žaloby o neplatnosť. Zo skutočnosti, kové znalosti. že zákonodarca Spoločenstva neprekročil hranice voľnej úvahy, by muselo vyplývať, že členské štáty nesmú upraviť žiadny iný ochranný systém.

72. V uvedenom konaní ide naopak o výkon činnosti v hostiteľskom členskom štáte na základe profesijného titulu domovskej kra­ jiny. Ako Súdny dvor vo veci Luxembursko/­ 70. Tým je splnená aj druhá podmienka. Parlament a Rada uviedol o rozdielnom Vyjadrenia Súdneho dvora v konaní vo veci Luxembursko/Parlament a Rada týkajúce sa žaloby o neplatnosť smernice 98/5 majú preto význam aj pre toto konanie. Preskú­ 26 — Ú. v. EÚ L 255, s. 22.

I - 8690

KOMISIA/LUXEMBURSKO

zaobchádzaní oboch skupín advokátov 27, nie smernice 77/249 na základe profesijného sú obe uvedené skupiny navzájom porovna­ titulu domovskej krajiny poradenskú činnosť teľné. 28 o práve hostiteľského členského štátu bez toho, že by predtým museli preukázať jazykové znalosti.

73. Z toho je potrebné dospieť k záveru, že pre spornú oblasť výkonu advokátskej čin­ nosti na základe profesijného titulu domov­ skej krajiny nie je možné uplatniť tvrdenia 75. Potom hovorí veľa v prospech toho, že to z oblasti činnosti na základe profesijného platí aj v súvislosti so smernicou 98/5. titulu hostiteľského členského štátu. Smer­ Pretože pokiaľ ide o predpisy, ktoré sú nicu 98/5 preto nie je možné vyložiť vo svetle v tomto prípade rozhodujúce, sú obe smer­ smernice 2005/36. Zostáva sa preto pri nice analogické. Jediný rozdiel spočíva v tom, závere nezlučiteľnosti jazykového testu že jedna sa nachádza v práve poskytovania s predtým uvedenou smernicou. služieb, zatiaľ čo iná v oblasti článku 43 ES a nasl.

7. Porovnanie so smernicou 77/249 76. Dalo by sa však tvrdiť, že práve z tohto vyplýva podstatný rozdiel, ktorý odôvodňuje odlišné zaobchádzanie. Pretože len advokát poskytujúci služby sa zdržiava iba krátko vždy v inom členskom štáte a vykonáva tam 74. Nakoniec aj porovnanie so smernicou výrazne menej mandátov než usadený advo­ 77/249 smeruje k zákazu predchádzajúceho kát. Tým by mohlo byť ohrozenie mandantov jazykového testu. Ako vyplýva nekvalifikovanými právnymi radami menšie z argumentácie Luxemburska v rámci veci v rámci smernice 77/249 než v rámci smer­ Luxembursko/Parlament a Rada29, Luxem­ nice 98/5. burské veľkovojvodstvo nepopiera možnosť zahraničných advokátov vykonávať použitím

8. Predbežný návrh

82. Podľa článku 3 zákona z roku 1984 o jazykovom režime31 je v Luxembursku možné použiť všetky tri jazyky v oblasti správy, ako aj v súdnictve. Toto však 79. Z toho všetkého vyplýva, že príslušné neodôvodňuje v žiadnom prípade v zmysle orgány hostiteľského členského štátu nie sú primeranosti predchádzajúcu znalosť všet­ oprávnené podmieniť výkon advokátskeho kých týchto troch jazykov „európskym advo­ kátom“.

30 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo 24. februára 2000 vo veci Luxembursko/Parlament a Rada (rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 8), bod 43 31 — Mémorial A, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, s. 196 a nasl. a nasl.

I - 8692

KOMISIA/LUXEMBURSKO

83. Ako totiž vyplýva z článku 2 uvedeného domovskej krajiny pri zohľadnení určitých zákona, sú všetky zákony a právne predpisy, výnimiek upravených v článku 5 ods. 2 a 3 ktoré ich vykonávajú v Luxembursku, napí­ smernice 98/5 právo vykonávať tie isté sané vo francúzskom jazyku. Podľa vyjadrení činnosti ako advokát usadený na základe Luxemburského veľkovojvodstva je francúz­ profesijného titulu hostiteľského členského ština aj jazykom profesijných a stavovských štátu. Členské štáty tak nemajú právo upraviť pravidiel advokátov. Iba časti všeobecného v rámci prebratia smernice 98/5 inú daňového práva, menovite daňový zákon výnimku. Zákaz byť osobou s adresou na prebratý zo Spolkovej republiky Nemecko, účely doručovania je preto v rozpore sú v nemeckom jazyku. s článkom 5 ods. 1 smernice 98/5.

ktorý môže vykonávať činnosť advokáta v oblasti práva obchodných spoločností v inom členskom štáte, nie je dané. a jeho dobré znalosti, čo primälo luxembur­ ského zákonodarcu k tomu, aby vyňal advokátov, ktorí sú uvedení na zozname II (advokátski čakatelia - „avocats stagiaires“), a „európskych advokátov“ z tejto činnosti.

89. Aby sa zaručila plná účinnosť článku 5 ods. 1 smernice 98/5, upravuje článok 6 ods. 3 smernice 98/5 pre členské štáty možnosť požadovať od advokáta, ktorý vyko­ náva povolanie na základe profesijného titulu domovského členského štátu, aby uzavrel 92. Pokiaľ advokáti vykonávajú svoje povo­ zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu lanie na základe svojho profesijného označe­ spôsobenú pri výkone povolania alebo aby sa nia domovskej krajiny, nie sú advokáti, ktorí stal členom profesijného záručného fondu. sú plne oprávnení vykonávať činnosť advo­ káta vo svojom domovskom členskom štáte, postavení na rovnakú úroveň advokátom hostiteľského členského štátu. Podľa smer­ nice 98/5 (pozri odôvodnenie č. 4) však majú možnosť začleniť sa po určitej dobe potreb­ nej na získanie profesijných skúseností a pri 2. Luxemburská vláda zachovaní predpokladov uvedených v článku 10 smernice 98/5 do právnického stavu v hostiteľskom členskom štáte. Počas tejto uvedenej doby môžu „európski advokáti“ 90. Luxemburský zákonodarca zamýšľal podľa článku 5 ods. 4 zákona z roku 2002, vyhradiť na účel ochrany verejného poriadku ako je to aj v prípade advokátskych čakateľov zákonom z roku 1999 činnosť osoby (avocats stagiaires), konať len spoločne s adresou na účely doručovania spoločnos­ s advokátom komory (avocat à la Cour), ťami advokátom, ktorí poznajú miestne ktorý nesie právnu zodpovednosť za právne právo a miestnu prax, aby sa tak zamedzilo úkony, ktoré mu boli vyhradené na základe určitým nepriaznivým okolnostiam, ktoré by zákona a nariadenia. poškodzovali luxemburský trh a ktoré by súviseli s fiktívnymi osobami s adresou na účely doručovania.

96. Článok 5 ods. 1 smernice 98/5 síce 99. Okrem toho v prípade práva obchod­ členským štátom povoľuje upraviť určité ných spoločností ide o právnu oblasť, ktorá je výnimky z tohto základného práva, ale na úrovni práva Spoločenstva porovnateľným právna úprava, ktorá je predmetom prejed­ spôsobom silne harmonizovaná. Z tohto návanej veci, nezodpovedá žiadnej zo skut­ pohľadu by mohli v domovskom členskom kových podstát upravených v tejto súvislosti štáte „európskeho advokáta“ platiť podobné v odsekoch 2 a 3. právne úpravy.

97. Proti tomu sa ani nedá namietať, že dokonca určití luxemburskí advokáti, a síce tí, ktorí sú zapísaní v zozname II ako „avocats stagiaires“, nemôžu byť osobami 100. Či je možné kvalifikovať povinnosť, s adresou na účely doručovania. Táto sku­ ktorá je predmetom sporu, ako požiadavku

I - 8695

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-193/05

„ordre public“, nie je už s ohľadom na stanovisko vysvetľuje, že tvrdenie Komisie, súvisiace prísne kritériá judikatúry Súdneho podľa ktorého predstavuje požiadavka roč­ dvora potrebné preskúmať hlbšie.32 V tomto ného opätovného predkladania osvedčenia prípade nie je možné ani určiť, ktorý o registrácii na príslušnom orgáne domov­ základný záujem spoločnosti by mal byť ského členského štátu v súvislosti s usta­ chránený právnou úpravou, ktorá je pred­ noveniami smernice 98/5 neodôvodnené metom sporu, a prečo by malo existovať správne zaťaženie, vzala na vedomie. skutočné a aktuálne ohrozenie takéhoto záujmu.

101. Druhý žalobný dôvod je teda rovnako dôvodný. 103. Komisia však poukazuje na to, že v čase prejednávania veci sa táto požiadavka, ktorá je v rozpore so znením smernice 98/5 z dôvodov uvedených v odôvodnenom sta­ novisku, naďalej nachádza v zákone prebe­ rajúcom smernicu 98/5 do luxemburského práva. VI — O treťom žalobnom dôvode: Povin­ nosť každoročne predložiť osvedčenie domovského členského štátu

B — Posúdenie smernice upravená povinnosť, aby bol prís­ lušný orgán jedného alebo viacerých hosti­ teľských členských štátov informovaný o začatí disciplinárneho konania.

105. Pokiaľ ide o požiadavku upravenú v článku 3 ods. 2 zákona z roku 2002 predložiť každoročne potrebné osvedčenie 108. V luxemburskom práve upravená vystavené domovským členským štátom, je povinnosť predstavuje najmä svojím každo­ potrebné najskôr konštatovať, že luxembur­ ročným opakovaním správne zaťaženie, ktoré ská vláda v tejto súvislosti zrejme porušenie nezodpovedá ani zásade primeranosti. Zmluvy uznala.

109. Tretí žalobný dôvod je tiež dôvodný.

106. Vo veci je k tejto požiadavke luxem­ burského práva potrebné uviesť, že ide o povinnosť, ktorá nie je v smernici 98/5 výslovne upravená. Prípustnosť takejto požiadavky sa nedá ani iným spôsobom z tejto smernice odvodiť. Oveľa skôr je takáto požiadavka v rozpore s cieľmi sledovanými touto smernicou a v nej zakotvenými VII — O trovách mechanizmami.

110. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrh­ 107. Tak zaväzuje smernica 98/5 domovský nuté. Keďže Luxemburské veľkovojvodstvo členský štát k spolupráci s hostiteľským vo svojich dôvodoch nemalo úspech, je členským štátom. To ukazuje najmä opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov v článku 7 ods. 2 v druhom pododseku konania.

I - 8697