C-199/05
ECLI:EU:C:2006:268
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62005CC0199
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
EURÓPSKE SPOLOČENSTVO
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 27. apríla 2006 1
I — Úvod tia o vyporiadaní súm a cenných papierov, pričom ich výška sa vypočíta z týchto súm, je v rozpore s článkom 3 protokolu.
1. Prejednávaná vec sa týka výkladu jedného ustanovenia Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev 2, konkrétne jeho článku 3 týkajúceho sa II — Právny rámec oslobodenia od priamych daní, ktorým sa Súdny dvor doteraz zaoberal len v niekoľkých prípadoch 3.
A — Právo Spoločenstva
2. Podstatou prejudiciálnych otázok Cour 3. Podľa článku 291 ES Spoločenstvo požíva d'appel de Bruxelles (Belgicko) je spor medzi na území členských štátov výsady a imunity Európskym spoločenstvom zastúpeným nevyhnutné na plnenie svojich úloh za Komisiou na jednej strane a Belgickom na podmienok definovaných v protokole. druhej strane, týkajúci sa povahy a rozsahu oslobodenia na základe článku 3 protokolu. Komisia sa domnieva, že vyberanie pred metných poplatkov, ktorých sa týka spor vo veci samej, ktoré sa vyberajú v prípade uloženia povinnosti úhrady alebo rozhodnu 4. Článok 3 protokolu znie takto:
1 - Jazyk prednesu: nemčina. 2 - Protokol z 8. apríla 1965 (Ú. v. ES 1967, 152, s. 13, ďalej len „protokol“). 3 — Rozsudok z 28. marca 1996, AGF Belgium, C-191/94, Zb. s. I-1859. Rozsudok z 8. decembra 2005, BCE/Nemecko „Spoločenstvá, ich aktíva, príjmy a iný maje (C-220/03, Zb. s. I-10595), sa týkal článku 3 protokolu len tok sú oslobodené od všetkých priamych nepriamo. Pozri nakoniec spor prebiehajúci na Súdnom dvore Komisia/Belgicko, C-437/04. daní.
I - 10487
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-199/05
Vlády členských štátov prijmú, vo všetkých veriteľov. Poplatok sa v prípade rozhodnutia prípadoch, ktoré to pripúšťajú, vhodné opat o uložení povinnosti úhrady alebo vyporia renia k navráteniu alebo náhrade čiastok daní vypočíta, po prvé, z kumulatívnej sumy, nepriamych daní a poplatkov z predaja, ktorej uhradenie bolo osobe nariadené alebo zahrnutých v cenách hnuteľného či nehnu o ktorej vyporiadaní bolo vo vzťahu k tej istej teľného majetku, ak spoločenstvá vykonajú osobe rozhodnuté, a to bez ohľadu na úroky, pre svoje úradné účely nákupy väčšieho ktorých výšku súd nestanovil, a trovy kona rozsahu, pričom cena tieto dane zahŕňa. nia, a v prípade rozhodnutia o určení poradia Tieto ustanovenia sa však nepoužijú tak, veriteľov sa poplatok vypočíta z celkovej aby svojím účinkom narušovali hospodársku hodnoty súm vyplatených veriteľom.“ súťaž v spoločenstvách.
6. Článok 35 tretí odsek (v znení novely zákona z 22. decembra 1989) stanovuje: Vyňatie sa nevzťahuje na dane, dávky a poplatky, ktoré výlučne zodpovedajú úhra dám za verejnoprospešné služby.“
„Povinnosť uhradiť poplatky, ktorých splat nosť vyplýva z rozsudkov súdov…, majú:
B — Vnútroštátna právna úprava 1° žalovaní, každý v rozsahu, v akom im bola uložená povinnosť úhrady alebo v akom sa rozhodlo vo vzťahu k nim o vyporiadaní alebo určení podania veriteľov, alebo spo ločne a nerozdielne v prípade uloženia 5. Článok 142 zákona o registračných povinnosti úhrady spoločne a nerozdielne; poplatkoch znie takto:
2° žalobcovia v rozsahu, v akom sa v prospech každého z nich rozhodlo „Výška poplatku je stanovená na 3 %, pokiaľ o uložení povinnosti úhrady, vyporiadaní ide o rozsudky súdov vydané vo všetkých alebo určení podania veriteľov bez toho, oblastiach, ktorými bola uložená povinnosť aby sa presiahla polovica výšky súm alebo úhrady alebo sa rozhodlo o vyporiadaní súm hodnoty cenných papierov, ktoré sú vypla alebo cenných papierov, a to pri rozsudkoch tené každému z nich. konečných, predbežných, vynesených v hlavnej veci, vo vedľajšej veci alebo podmienečných vrátane rozhodnutí súdneho orgánu, ktorými sa, pokiaľ ide o tie isté sumy a cenné papiere, rozhodlo o určení poradia …
I - 10488
EURÓPSKE SPOLOČENSTVO
Poplatky a prípadne pokuty sú splatné do 9. Dňa 15. januára 1996 vydal orgán vybe- jedného mesiaca odo dňa, keď orgán vybe rajúci poplatok platobný rozkaz proti Komi rajúci poplatok podá na pošte doporučený sii. Týmto platobným rozkazom sa mal list obsahujúci výzvu na úhradu.“ vymôcť registračný poplatok v súvislosti s rozsudkom vo výške 325 470 BEF zvýšený o pokutu vo výške 70 500 BEF za oneskorenú platbu, ako aj zákonné úroky a trovy konania.
10. Doporučeným listom z 19. januára 1996 III — Skutkový stav, konanie a pre sa Komisia prostredníctvom svojho advokáta judiciálne otázky vyjadrila, že odmieta zaplatiť tieto poplatky, odvolávajúc sa na to, že je podľa článku 3 protokolu oslobodená od platenia registrač ných poplatkov v súvislosti s vydávaním rozsudkov a vo všeobecnosti od všetkých nepriamych daní. Príslušný nadriadený vnú troštátny orgán odpovedal 25. januára 1996, 7. Plnenie zmluvy uzavretej v roku 1993 že registračné poplatky v súvislosti medzi Komisiou a akciovou spoločnosťou s vydávaním rozsudkov nepredstavujú daň MCFE sa stalo predmetom sporu, ktorý bol zo spotrebného tovaru, ale úhradu za verej predložený Tribunal de première instance de noprospešnú službu. Bruxelles. Rozsudkom z 25. januára 1994 uložil tento súd Komisii, aby zaplatila akciovej spoločnosti MCFE predbežnú sumu vo výške 269 589 ECU alebo 10 845 935 BEF spolu s úrokmi a trovami konania. 11. Listom z 28. apríla 1997 bol advokát Komisie upovedomený o tom, že sporný platobný rozkaz bol potvrdený ministerským rozhodnutím z 18. apríla 1997.
8. Doporučeným listom z 24. februára 1994 vyzval orgán vyberajúci poplatok (deviaty registračný úrad) Komisiu na zaplatenie 12. Dňa 15. júla 1997 podalo Európske registračného poplatku vo výške spoločenstvo, zastúpené Komisiou, na Tri 325 470 BEF (3 % zo sumy 10 849 000 bunal de première instance de Bruxelles BEF). Dňa 2. augusta 1995 bola Komisia opäť odpor proti platobnému rozkazu, ktorý bol vyzvaná, aby uhradila vyššie uvedenú sumu voči nemu vydaný orgánom vyberajúcim zvýšenú o pokutu vo výške 32 500 BEF za poplatok 15. januára 1996, stal sa vykona oneskorenú platbu. Táto pokuta bola neskôr teľným 19. januára 1996 a bol doručený zvýšená na 38 000 BEF. 30. januára 1996.
I - 10489
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-199/05
13. Uvedený súd vyhlásil odpor proti pla v súvislosti s uložením povinnosti úhrady tobnému rozkazu za prípustný, ale nedô z pôsobnosti článku 3 druhého odseku vodný. Skonštatoval, že registračné poplatky protokolu“, a preto nie je potrebné položiť v súvislosti s vydávaním rozsudkov sú prejudiciálnu otázku, vnútroštátny súd kon nepriamymi daňami (čo sa nespochybňo štatuje, že medzinárodné zmluvy a dohovory valo), pričom ale nedospel k záveru, že treba vykladať aj vtedy, ak sú jasné. nepatria do pôsobnosti článku 3 prvého odseku protokolu, ktorý stanovuje všeobecné oslobodenie od priamych daní, ani sa na ne nevzťahuje oslobodenie od nepriamych daní stanovené v druhom odseku, ktoré sa spája výslovne s podmienkou, aby nepriame dane a dane z predaja boli zahrnuté v kúpnej cene. 17. Odvolací súd uvádza, že Súdny dvor Podľa názoru prvostupňového súdu nie je v rozsudku AGF Belgium vykonal extenzívny v prejednávanej veci registračný poplatok výklad podmienok na odpustenie nepria v súvislosti s vydaním rozsudku súčasťou mych daní a poplatkov bez toho, aby sa ceny, ktorá sa má zaplatiť za služby poskyt obmedzoval na doslovné znenie článku 3 nuté akciovou spoločnosťou MCFE, pretože druhého odseku. Tento súd sa preto dom tento poplatok nebol zmluvne dohodnutý, nieva, že v rovnakom duchu je koncipovaný ale dôvodom jeho vzniku je súdne roz aj článok 31 odsek 1 Viedenského dohovoru hodnutie ukladajúce povinnosť úhrady. Vnú o zmluvnom práve, podľa ktorého sa troštátny súd teda poznamenal, že považuje „zmluva... [musí vykladať] s prihliadnutím za zbytočné predložiť Súdnemu dvoru otázky na jej predmet a účel“. týkajúce sa výkladu článku 3 druhého odseku protokolu.
14. Európske spoločenstvo podalo 14. sep tembra 2001 proti tomuto rozsudku odvo 18. V tejto súvislosti položil Cour d'appel de lanie. Bruxelles Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
15. Východiskom úvah vnútroštátneho súdu je to, že Európske spoločenstvo a Belgické kráľovstvo vykladajú protichodne článok 3 druhý a tretí odsek protokolu. „1. Má byť článok 3 druhý odsek proto kolu..., ktorý stanovuje, že vlády člen ských štátov prijmú vhodné opatrenia umožňujúce odpustenie alebo vrátenie súm nepriamych daní a poplatkov 16. Na rozdiel od analýzy Belgického kráľov z predaja, vykladaný v tom zmysle, že stva, podľa ktorej výklad protokolu nevzbu do jeho pôsobnosti patrí pomerný dzuje „žiadnu rozumnú pochybnosť vo poplatok vyberaný v súvislosti vzťahu k vylúčeniu týchto poplatkov s rozsudkami súdov vydanými vo všet
I - 10490
EURÓPSKE SPOLOČENSTVO
kých oblastiach, ktoré sa týkajú uloženia v každom prípade vylúčené z prípadného povinnosti úhrady alebo vyporiadania oslobodenia podľa článku 3 druhého odseku súm alebo cenných papierov? protokolu, takže by na výklade tohto usta novenia už nezáležalo. Je preto vhodné preskúmať najskôr druhú prejudiciálnu otázku.
2. Má byť článok 3 tretí odsek protokolu..., ktorý stanovuje, že oslobodenie sa nevzťahuje na úhrady za verejnopro spešné služby, vykladaný v tom zmysle, že poplatok uložený na konci konania A — O druhej prejudiciálnej otázke účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech a je zaviazaný na úhradu určitej sumy, predstavuje výlučne úhradu za verejno prospešné služby?“ 1. Hlavné tvrdenia účastníkov konania
21. Podľa názoru belgickej vlády predstavujú registračné poplatky súvisiace s rozsudkami úhradu za verejnoprospešnú službu, a sú IV — Preskúmanie prejudiciálnych otázok preto na základe článku 3 tretieho odseku vylúčené z oslobodenia. Komisia, rovnako ako súd prvého stupňa, naopak tvrdí, že ide o daň určenú na pokrytie všeobecných nákladov verejného sektora. 19. Podstatou prvej prejudiciálnej otázky vnútroštátneho súdu je otázka, či sporné registračné poplatky v súvislosti s vydaním rozsudku patria do pôsobnosti článku 3 druhého odseku protokolu, pokiaľ ide o nepriamu daň. Druhá prejudiciálna otázka sa týka prípadnej kvalifikácie registračných 2. Právne posúdenie poplatkov v súvislosti s vydaním rozsudku ako úhrady za verejnoprospešné služby v zmysle článku 3 tretieho odseku protokolu. 22. Súdny dvor mal po prvýkrát príležitosť zaoberať sa pojmom úhrady obsiahnutom v článku 3 treťom odseku protokolu vo veci AGF Belgium 4. Najskôr poukázal na to, že
20. Pokiaľ by sa na tieto poplatky vzťahoval článok 3 tretí odsek protokolu, boli by 4 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 3.
I - 10491
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-199/05
článok 3 tretí odsek protokolu zodpovedá súdoch, a to pri alebo po vyhlásení rozsudku, rozlišovaniu existujúcemu vo vnútroštátnom takže využitie služieb sa v tomto prípade, na práve niektorých členských štátov medzi rozdiel od veci AGF Belgium, javí ako daňami, ktoré sú určené na pokrytie všeo nepochybné. becných nákladov verejnej správy a poplatkami, predstavujúcimi protiplnenie za určitú službu.
25. Úhrada za služby v zmysle režimu výnimky podľa článku 3 tretieho odseku protokolu však logicky predpokladá nielen využitie služieb alebo možnosť využitia služieb, ale aj určenie na tento účel vybera ných finančných prostriedkov. Vo veci AGF 23. Súdny dvor k tomu uviedol toto: Belgium sa Súdny dvor nezaoberal otázkou určenia finančných prostriedkov, lebo to v uvedenom prípade bolo jasné: išlo totiž o dodatkový odvod na poistné, ktorý pris pieval na financovanie rôznych verejnopros pešných zariadení bez toho, aby uhradenie dodatkového odvodu zakladalo nárok na plnenie.
„... samotný pojem protiplnenie za určitú službu predpokladá, že táto služba je alebo aspoň môže byť poskytnutá tým, ktorí zaplatia poplatok. Príspevok môže teda pred stavovať úhradu za verejnoprospešnú službu 26. V prejednávanej veci by ale naopak v zmysle článku 3 tretieho odseku protokolu mohlo mať určenie výnosu z registračného len v takom rozsahu, v akom takéto služby sú poplatku súvisiaceho s rozsudkom rozhodu alebo aspoň môžu byť poskytnuté tým, ktorí júci význam, ako to už uznal prvostupňový musia poplatok zaplatiť.“ 5 súd.
27. Generálny advokát Jacobs uviedol vo svojich návrhoch vo veci AGF Belgium 6, že rozhodujúci rozdiel medzi daňou a úhradou 24. V súvislosti s predmetnými registrač za verejnoprospešnú službu spočíva v tom, že nými poplatkami súvisiacimi s rozsudkom je „daň predstavuje platbu verejným orgánom, nutné skonštatovať, že tieto poplatky sa ktorou sa majú financovať všeobecné verejné vyberajú v rámci konania na belgických
6 — Návrhy prednesené 15. februára 1996, C-191/94, už citované 5 — Tamže, bod 26. v poznámke pod čiarou 3, bod 31.
I - 10492
EURÓPSKE SPOLOČENSTVO
výdavky“, takže „plnenia, ktoré daňoví v súlade s judikatúrou Súdneho dvora poplatníci získajú na základe takýchto výdav v iných oblastiach, „najmä čo sa týka výkladu kov, nie sú úmerné platbám, ktoré títo smerníc Spoločenstva týkajúcich sa dane poplatníci uskutočnili“, zatiaľ čo „úhrada... z pridanej hodnoty“ 9. predstavuje cenu zaplatenú za určitú službu. Medzi odmenou a získaným plnením exis tuje priamy vzťah“.
30. Aj judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa smernice 69/335/EHS10 potvrdzuje tento názor: smernicou 69/335 sa zaviedla daň
z vkladu, pričom články 10 a 11 tejto smernice zakazujú uloženie ďalších daní 28. Toto kritérium priameho vzťahu medzi vzťahujúcich sa na transakcie a kapitálové plnením a jeho financovaním bolo Súdnym spoločnosti, na ktoré sa smernica vzťahuje, dvorom použité v inej súvislosti, a to s výnimkou „daní platených spôsobom v súvislosti s výkladom režimu podľa článku poplatkov alebo príspevkov [poplatkov majú 12 Protokolu o výsadách a imunitách EHS 7, cich povahu úhrady — neoficiálny preklad]“ ktorý predchádzal režimu podľa článku 13 [článok 12 ods. 1 písm. e) smernice 69/335]. Protokolu o imunitách úradníkov. V tom Z toho sa vyvinula rozsiahla judikatúra11 čase sa vynorila v súvislosti s jedným úrad týkajúca sa „povahy úhrady“ platených níkom Spoločenstva otázka, či vyberanie poplatkov, teda poplatkov, ktoré závisia od školného podľa holandského práva patrí nákladov vynaložených na poskytnutú pod oslobodenie od vnútroštátnych daní. službu, v rámci ktorej Súdny dvor rozvinul Súdny dvor rozhodol, že daň alebo poplatok, súbor kritérií na odlíšenie zakázaných ako je sporné školné, ktoré predstavuje poplatkov od dovolených poplatkov protiplnenie za určitú službu poskytnutú v prípade, že majú povahu úhrady. Podľa verejnými orgánmi, nepredstavuje daň tejto judikatúry „poplatok, ktorého výška v zmysle uvedeného predpisu, najmä ak sa narastá priamo a bez obmedzenia vyberalo len za nepovinnú výučbu. v závislosti od navýšeného základného ima-
9 - V tomto ohľade upozornil na rozsudok z 8. marca 1988, Apple and Pear Development Council (102/86, Zb. s. 1443), ktorý sa týkal povinného plateného členstva v organizácii na podporu predaja a zlepšenia kvality jabĺk a hrušiek pestovaných v Anglicku a Walese. Súdny dvor rozhodol, že tieto činnosti nepredstavujú „dodávku služieb za úhradu“ v zmysle článku 2 šiestej smernice o DPH, a to z dôvodu neexistencie priameho vzťahu medzi daňou a výhodami získanými jednotlivými pestovateľmi. 29. Generálny advokát Jacobs poukázal vo 10 — Smernica Rady zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania (Ú. v. ES L 249, svojich návrhoch vo veci AGF Belgium 8 na s. 25; Mim. vyd. 09/001, s. 11). to, že použitie kritéria priameho vzťahu je 11 — Pozri najmä rozsudky z 20. apríla 1993, Ponente Carni a Cispadana Costruzioni, C-71/91 a C-178/91, Zb. s. I-1915, bod 31; z 2. decembra 1997, Fantask a i., C-188/95, Zb. s. I-6783; z 29. septembra 1999, Modelo, C-56/98, Zb. s. I-6427; z 21. septembra 2000, Modelo, C-19/99, Zb. s. I-7213; z 21. júna 2001, SONAE, C-206/99, Zb. s. I-4679, 7 — Rozsudok z 8. februára 1968, Van Leeuwen, 32/67, Zb. s. 63. a z 10. septembra 2002, Prisco a CASER, C-216/99 8 — Návrhy už citované v poznámke pod čiarou 6, bod 33. a C-222/99, Zb. s. I-6761.
I - 10493
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-199/05
nia, nie je len na základe svojej vlastnej 32. Nezávisle na tom je nutné ďalej konšta povahy poplatkom majúcim povahu úhrady tovať, že z dôvodu chýbajúceho určenia v zmysle smernice. Ak aj totiž môže výnosu z registračného poplatku súvisiaceho v určitých prípadoch existovať väzba medzi s rozsudkom tu v každom prípade chýba zložitosťou zápisu a výškou navýšeného požadovaná väzba medzi poskytnutím služby základného imania, výška takéhoto poplatku a jej financovaním. Výnos z príslušného nebude vo všeobecnosti nijako súvisieť poplatku sa totiž odvedie do všeobecného s konkrétnymi výdavkami správneho orgánu rozpočtu štátu, a neslúži teda na financova vynaloženými pri takomto zápise“ 12. nie špecifického plnenia poskytovaného bel gickými súdnymi orgánmi.
33. Na druhú prejudiciálnu otázku je preto potrebné odpovedať tak, že článok 3 tretí odsek protokolu sa má vykladať v tom zmysle, že poplatky uložené na konci súd 31. Zdá sa, že túto analýzu možno uplatniť aj neho konania účastníkovi, ktorý nemal vo na prejednávanú vec: podľa predmetnej veci úspech a ktorému je uložená povinnosť vnútroštátnej úpravy sa registračný poplatok uhradiť určitú sumu, nepredstavujú úhradu súvisiaci s rozsudkom vypočíta v percentách za poskytnutie verejnoprospešnej služby. podľa sumy, ktorej povinnosť úhrady bola rozsudkom uložená. Táto suma síce môže za určitých okolností 13 zodpovedať finančnej hodnote sporu, nepredstavuje však žiaden indikátor skutočnej zložitosti právnych otá zok v predmetnom rozsudku. A to tým menej, že uvedený poplatok sa zjavne nevyberá, pokiaľ nedôjde k uloženiu povin B — O prvej otázke nosti úhrady, napríklad pri zamietnutí žalob ného návrhu, a to aj napriek tomu, že súd aj v takomto prípade poskytol plnenie. Podľa judikatúry týkajúcej sa článku 12 smernice 69/335 je nutné prísť v prejednávanej veci k záveru, že samotný spôsob vypočítania poplatku ako percentuálneho podielu zo 1. Hlavné tvrdenia účastníkov konania sumy, ktorú súd uložil uhradiť, vylučuje, že by išlo o úhradu za poskytnuté služby.
12 — Rozsudok z 26. septembra 2000, IGI, C-134/99, Zb. s. I-7717, 34. Komisia sa domnieva, že článok 142 bod 31, ktorý cituje rozsudok Fantask a i., už citovaný zákonníka o registračných poplatkoch zavá v poznámke pod čiarou 11, bod 31. Pozri tiež uznesenia z 24. januára 2002, Sonae Turismo, C-45/00, Ú. v. ES C 109, dza daň, ktorá je v rozpore s oslobodením, s. 15, a z 21. marca 2002, Gründerzentrum, C-264/00, Zb. s. I-3333. ktoré sa má poskytnúť na základe článku 3 13 — Vtedy, ak sa žalobného návrhu vyhovie v plnom rozsahu. druhého odseku protokolu.
I - 10494
EURÓPSKE SPOLOČENSTVO
35. Podľa Komisie z viedenského dohovoru 38. Registračné poplatky v súvislosti vyplýva, že sa má vykladať s prihliadnutím na s rozsudkami sú teda podľa nej vždy súčasťou jeho predmet a účel. V prejednávanej veci sa ceny tovarov a služieb, ktoré môže Spoločen článok 3 druhý pododsek protokolu týka, stvo nadobudnúť alebo využiť pre svoju v zmysle svojho znenia, kúpy hnuteľného či úradnú spotrebu a vzťahuje sa na ne nehnuteľného majetku Spoločenstvami, oslobodenie stanovené v článku 3 druhom keďže Súdny dvor rozhodol, že sem patrí pododseku protokolu. každý typ kúpy vrátane využitia poskytnu tých služieb, čo podľa Komisie preukazuje, že je zakázané vykladať tento dohovor doslovne.
39. Belgická vláda sa naopak domnieva, že registračné poplatky v súvislosti s rozsudkami vyberané na základe článku 142 zákona o registračných poplatkoch nie 36. Autori protokolu podľa nej skôr chceli sú daňou zahrnutou do ceny tovarov Spoločenstvá, ich aktíva, príjmy a iný maje a služieb, ako to vyžaduje oslobodenie, ale tok oslobodiť od vnútroštátnych daní, či už práve naopak — ako to už správne rozhodol priamych alebo nepriamych. prvostupňový súd — poplatkom, ktorý je dôsledkom odsúdenia. Odkaz na „nákupy väčšieho rozsahu“ uvedený v článku 3 druhom pododseku protokolu ukazuje, že oslobodenie podľa tohto ustanovenia nemá všeobecnú povahu. V každom prípade je však nutné konštatovať, že registračné poplatky v súvislosti s rozsudkami sa nevyberajú v prípade, keď Spoločenstvo uskutočňuje 37. Komisia opiera svoj názor o hospodársku nákupy pre svoju úradnú spotrebu, ale skôr úvahu a ďalej uvádza, že registračné poplatky v prípade odsúdenia za nesplnenie alebo v súvislosti s rozsudkom sú z tohto pohľadu vadné splnenie zmluvného záväzku. faktorom, ktorý je súčasťou ceny, ktorú akciová spoločnosť MCFE dostala za poskyt nuté služby, takže zjavne ide o nepriamu daň v zmysle článku 3 druhého pododseku protokolu, (ktorá sa v skutočnosti uplatňuje na cenu, ktorú Spoločenstvo platí). Komisia sa domnieva, že tento jej názor potvrdzuje aj skutočnosť, že Spoločenstvo možno zaviazať na zaplatenie určitej sumy len z dôvodu 40. Talianska vláda v podstate súhlasí vykonania zmluvy týkajúcej sa kúpy tovaru s analýzou belgickej vlády a odmieta akékoľ alebo poskytnutia služby. Vnútroštátny súd vek rozšírenie oslobodenia od nepriamych nemôže Spoločenstvo zaväzovať zo žiadneho daní podľa článku 3 druhého pododseku iného dôvodu, pretože to patrí do výlučnej protokolu, ktorého znenie, účel a predmet sú právomoci Súdneho dvora. jasné.
I - 10495
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-199/05
2. Právne posúdenie nepriame dane, ale aj na „nepriame dane a poplatky z predaja zahrnuté v cenách hnuteľného či nehnuteľného majetku“.
41. Je potrebné zdôrazniť, že kvalifikácia registračných poplatkov v súvislosti s rozsudkami ako nepriamych daní nie je 44. Oproti bezpodmienečnému oslobodeniu v prejednávanej veci predmetom sporu, priamych daní na základe článku 3 prvého keďže účastníci konania vo veci samej sa odseku protokolu je oslobodenie od nepria rozchádzajú v otázke výkladu článku 3 mych daní podľa článku 3 druhého pod- druhého pododseku protokolu. Túto kvalifi odseku protokolu formulované podstatne káciu je však napriek tomu potrebné pre opatrnejšie: na jednej strane neukladá všeo skúmať, keďže priama daň sa definuje ako becným spôsobom oslobodenie od všetkých daň, ktorá sa vyberá priamo od osoby, ktorá nepriamych daní, ale len ich vrátenie alebo znáša jej ekonomickú záťaž 14. odpustenie; na druhej strane sú opatrenia, ktoré je potrebné v tejto súvislosti prijať, podmienené všeobecnou výhradou uskutoč niteľnosti („vlády členských štátov ich prijmú vo všetkých prípadoch, ktoré to pripúšťajú“) a zákazom narušovať hospodársku súťaž v Spoločenstvách. 42. Túto kvalifikáciu registračných poplat kov v súvislosti s rozsudkami však nie je potrebné skúmať teraz, pretože práve vnú troštátnemu súdu prináleží, aby posúdil „potrebu prejudiciálneho rozhodnutia pre vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevant nosť otázok položených Súdnemu dvoru“ 15. 45. Navyše článok 3 druhý pododsek pro tokolu sa týka len cien hnuteľného a nehnuteľného majetku, a to len v prípade nákupov vo väčšom rozsahu pre úradné potreby Spoločenstiev za ceny, v ktorých sú predmetné poplatky a dane zahrnuté.
43. Článok 3 druhý pododsek protokolu sa v každom prípade nevzťahuje len na
14 - Pozri návrhy, ktoré som predniesla 17. marca 2006 vo veci 46. Tento kontext vysvetľuje, prečo sa účast Banca popoplare di Cremona, C-475/03, prebiehajúcej pred níci konania zamerali najmä na otázku, či sa Súdnym dvorom, body 48 a nasl.). Pozri tiež MULLER, A. S.: International Organizations and their Host States, Aspects of registračné poplatky v súvislosti their Legal Relationship, Kluwer 1995, s. 240; podľa ktorého „within the classification of taxes, direct taxes are those taxes s rozsudkami musia považovať za súčasť wich are demanded directly from the person or entiy ceny. Právna kvalifikácia zmluvy medzi excpected to pay it, without making use of an intermediary“. 15 - Pozri tiež rozsudok z 12. apríla 2005, Keller, C-145/03, Zb. Komisiou a akciovou spoločnosťou MCFE s. I-2529, bod 33. nemá žiadnu relevantnosť, keďže Súdny dvor
I - 10496
EURÓPSKE SPOLOČENSTVO
v rozsudku AGF Belgium uviedol, že napriek spôsobom spojený s jeho doslovným výkla zneniu článku 3 druhého pododseku pro dom. Rozhodujúcimi sú skôr jeho cieľ tokolu, sa v rámci tohto ustanovenia musí a predmet. Komisia tu správne odkazuje na cena služieb považovať za cenu tovarov. všeobecné pravidlo výkladu článku 31 ods. 1 viedenského dohovoru 16 17.
47. Je teda potrebné potvrdiť názor belgickej vlády, ktorá tvrdí, že extenzívny výklad článku 3 druhého pododseku protokolu uznávaný Komisiou, zdá sa, znenie protokolu nepotvrdzuje, keďže registračné poplatky v súvislosti s rozsudkami nie sú súčasťou zmluvne dohodnutého protiplnenia. K ich výberu totiž dochádza len v prípade sporu o vykonanie dotknutej zmluvy. 50. Je nesporné, že výsady a imunity poskyt nuté Spoločenstvám nie sú samoúčelné, ale majú im zjednodušovať plnenie ich úloh, ktoré sú im zverené Zmluvami 18. Predo všetkým musia zamedziť tomu, „aby sa kládli prekážky fungovaniu a nezávislosti Spolo čenstiev“ 19. Z toho vyplýva, že je potrebné 48. Registračné poplatky v súvislosti zabrániť, aby členské štáty mali neodôvod s rozsudkami sú však v blízkom vzťahu so nenú výhodu z presmerovania zdrojov odvá splnením sporného záväzku práve v prípade, dzaných do rozpočtu Spoločenstiev do štát keď musí takýto spor rozhodnúť súd. Dôsled nej pokladnice 20. kom spôsobu výpočtu týchto poplatkov, ktorý zodpovedá percentuálnemu podielu zo sumy, na ktorej zaplatenie rozsudok 16 — Viedenský dohovor o zmluvnom práve medzi štátmi, medzi národnými organizáciami alebo medzi medzinárodnými odsudzuje, je to, že registračné poplatky organizáciami, uzavretý 23. mája 1969. v súvislosti s rozsudkami v prípade odsúde 17 — „Zmluva sa musí vykladať v dobrej viere, v súlade s obvyklým významom, ktorý sa dáva ustanoveniam zmluvy v ich nia zodpovedajú „cenovej prirážke“. Preto sa kontexte a s prihliadnutím na jej predmet a cieľ (kurzívou ani stanovisko Komisie a priori nejaví ako zvýraznila generálna advokátka).
úplne zbavené právneho základu. 18 — Schweitzer, v Grabitz/Hilf, článok 291 Zmluvy ES, bod 13 (28. aktualizácia, október 2005). 19 — To je takzvaná funkčná povaha výsad a imunít Spoločenstiev: pozri, v súvislosti so zabavením, uznesenie z 11. apríla 1989, SA Générale de banque/Komisia, 1/88 SA, Zb. s. 857, body 2 a 9, a v súvislosti s lojálnou spoluprácou s vnútroštátnymi súdmi uznesenie z 13. júla 1990, Zwartveld a i., C-2/88 Imm, Zb. s. I-3365, body 19 a nasl.). 20 - Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci AGF Belgium, rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 37), a Muller, tamže, s. 234 (a tam citované odkazy), podľa ktorého „the fundamental principle of sovereign equality is another rationale. This principle 49. Tak ako sa už preukázalo vo veci AGF precludes that funds which have been contributed to Belgium, výklad článku 3 druhého podod international organizations by states are diverted into the treasuries of host states by means of national taxes and duties seku protokolu nie je vždy rozhodujúcim levied on the organization“.
I - 10497
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-199/05
51. Poplatky, ktoré sú predmetom sporu vať za súčasť peňažného plnenia, ktoré v tejto veci, poskytujú Belgicku finančnú Komisia uskutočňuje. výhodu, ktorá nie je odmenou za poskytnutie služby — v prejednávanej veci za poskytnutie spravodlivosti v Belgicku. Táto skutočnosť sa spája s nie nepodstatným zaťažením roz počtu Európskeho spoločenstva, takže sa vynára otázka, či takéto zaťaženie nie je 54. Vyberanie registračných poplatkov v rozpore s cieľom režimu oslobodenia, ktorý v súvislosti s rozsudkami však poskytuje je upravený v článku 3 druhom pododseku Belgicku finančnú výhodu oproti iným protokolu. členským štátom, pretože dochádza k presmerovaniu prostriedkov pochádzajú cich z rozpočtu Spoločenstva v jeho pro spech a mohlo by navyše prinajmenšom sťažiť plnenie úloh, ktoré Zmluva Spoločen stvu zveruje.
52. Komisia správne uviedla, že právomoc vnútroštátnych súdov odsúdiť Spoločenstvo sa obmedzuje na veci týkajúce sa plnenia zmlúv. Právomoc belgických súdov podľa Komisie vysvetľuje veľký počet zadávateľov 55. Vzhľadom na cieľ režimu oslobodenia zákaziek pôsobiacich v oddeleniach Spolo podľa článku 3 druhého pododseku proto čenstva sídliacich v tomto členskom štáte. Za kolu niet pochybností o tom, že sporné týchto okolností, zdá sa, nemožno zaťaženiu registračné poplatky v súvislosti rozpočtu Spoločenstva, o ktorom som hovo s rozsudkami nie sú priamymi daňami rila, zabrániť. 21 oslobodenými podľa článku 3 druhého pod odseku protokolu, v každom prípade však patria do pôsobnosti článku 3 druhého pododseku protokolu, čo je v rozpore s tým, čo tvrdia belgická a talianska vláda.
53. Čo sa týka v tomto prípade zlučiteľnosti takéhoto zaťaženia s článkom 3 druhým pododsekom protokolu, je nutné konštato 56. Preto navrhujem, aby sa na prvú pre vať, že výber registračných poplatkov judiciálnu otázku odpovedalo v tom zmysle, v súvislosti s rozsudkami úzko súvisí že článok 3 druhý pododsek protokolu sa s plnením zmlúv, ktoré Spoločenstvo uza uplatňuje na pomerný poplatok vyberaný vrelo pre svoje vlastné potreby alebo pri v súvislosti s rozsudkami vydanými vnútro výkone právomocí, ktoré mu zveruje Zmluva štátnymi súdmi v akejkoľvek oblasti, ktorými ES. Je preto vedľajšie, či sa musia dotknuté bola uložená povinnosť úhrady peňažných poplatky právne alebo hospodársky považo súm alebo sa rozhodlo o vyporiadaní cen ných papierov, ak tieto poplatky nie je možné považovať za priame dane v zmysle článku 3 21 — Najmä ak by došlo k dohode o príslušnosti iného súdu. druhého pododseku protokolu.
I - 10498
EURÓPSKE SPOLOČENSTVO
V — Návrh
57. Preto je podľa mňa potrebné na otázky, ktoré Cour d'appel de Bruxelles položil Súdnemu dvoru, odpovedať takto:
1. Článok 3 tretí odsek Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev je nutné vykladať v tom zmysle, že poplatky uložené na konci súdneho konania účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech a ktorému je uložená povinnosť uhradiť určitú sumu, nepredstavujú úhradu za poskytnutie verejno prospešnej služby.
2. Článok 3 druhý pododsek tohto protokolu sa uplatňuje na pomerný poplatok vyberaný v súvislosti s rozsudkami vydanými vnútroštátnymi súdmi v akejkoľvek oblasti, ktorými bola uložená povinnosť úhrady peňažných súm alebo sa rozhodlo o vyporiadaní cenných papierov, ak tieto poplatky nie je možné považovať za priame dane v zmysle tohto ustanovenia.
I - 10499