C-208/05

3. Toto opatrenie spočíva v tom, že Bunde­ sagentur für Arbeit (spolkový úrad práce, 4. Popri článkoch 18 ES, 39 ES, 49 ES, 50 ES ďalej len „Bundesagentur") vydáva uchádza­ i článku 87 ES v spojení s článkami 81 ES, 85 ES a 86 ES sa predložené préjudiciable otázky týkajú aj článkov 3 a 7 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 1 — Jazyk prednesú: francúzština. 2 — Pozri dokument odboru právnych štúdií francúzskeho senátu o slobode pohybu pracovníkov v rámci z januára 2004 o organizácii podpory v nezamestnanosti spoločenstva 4. Zatiaľ sa obmedzím len na a sprostredkovania zamestnania nezamestnaným v siedmich členských štátoch (porovnávacia štúdia právnych predpisov), citáciu týchto dvoch ustanovení sekundár­ dostupný na internete (http://www.senat.fr/lc/lcl30/lcl300. html). neho práva Spoločenstva. 3 — Pozri dohovor č. 181 a odporúčanie č. 188 Medzinárodnej organizácie práce z 19. júna 1997 o súkromných pracovných agentúrach, dostupné na internete (http://www.ilo.org/ilolex/ french/convdispl.htm a http://www.ilo.org/ilolex/french/ recdispl.htm). 4 — Ú. v. ES L 257, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15.

I - 184

ITC

5. Článok 3 nariadenia č. 1612/68 stanovuje: členského štátu nesmie z dôvodu jeho štátnej p r í s l u š n o s t i z a o b c h á d z a ť i n a k , ako s v l a s t n ý m i p r a c o v n í k m i , pokiaľ ide o podmienky zamestnania a pracovné pod­ mienky, najmä odmeňovanie, prepustenie, „1. V súlade s týmto nariadením sa nepoužijú a ak by sa stal nezamestnaným, opätovné ustanovenia zákona, iného právneho pred­ začlenenie do práce alebo zamestnania. pisu alebo správneho opatrenia, prípadne správne postupy členského štátu:

8. Podľa § 296 ods. 2 SGB III je uchádzač sprostredkovanie zamestnania Bundesagen­ o zamestnanie povinný zaplatiť odmenu tur zaväzuje vyplatiť províziu dlžnú spro­ dlžnú sprostredkovateľovi iba vtedy, keď stredkovateľovi, ktorého sprostredkovateľské činnosť sprostredkovateľa viedla k uzavretiu služby uchádzač o zamestnanie využil a ktorý pracovnej zmluvy. tomuto uchádzačovi o zamestnanie spro­ stredkoval zamestnanie s týždenným pracov­ ným časom v rozsahu minimálne 15 hodín, podliehajúce povinnému odvádzaniu prí­ spevkov na sociálne poistenie.

I - 186

ITC

13. Okrem toho § 3 SG B IV stanovuje II — Skutkový stav a konanie v spore vo nasledujúce: veci samej

„Ustanovenia týkajúce sa povinnosti poiste­ nia a nároku na poistenie sa uplatnia 15. ITC Innovative Technology Center GmbH (ďalej len „ITC") sa zaoberá spro­ stredkovaním zamestnania. Dna 27. augusta 2003 uzavrela ITC zmluvu o sprostredkovaní s Dariusom Halaczom. Táto zmluva ukladala 1. v rozsahu, v akom predpokladajú závislú ITC povinnosť p o m ô c ť D. Halaczovi pracovnú alebo samostatne zárobkovú čin­ s nájdením pracovného pomeru podliehajú­ nosť, na všetky osoby vykonávajúce jednu ceho povinnému odvádzaniu príspevkov na z týchto činností na území, na ktorom sa sociálne poistenie a uskutočniť všetky úkony uplatní tento zákonník; potrebné k sprostredkovaniu zamestnania.

podliehajúce povinnému odvádzaniu prí­ zamestnanie, ktoré by podliehalo povinnému spevkov na sociálne poistenie, dĺžka pracov­ odvádzaniu príspevkov na sociálne poistenie ného času dosiahne najmenej pätnásť hodín na území Nemecka. týždenne, zamestnanie bude dohodnuté naj­ menej na tri mesiace, zmluva o sprostredkovaní bude so sprostredkovate­ ľom uzavretá písomne a tento sprostredko­ vateľ bude mať na základe tejto zmluvy pohľadávku zodpovedajúcu odmene za spro­ 21. Dna 16. októbra 2003 podala ITC proti stredkovanie zamestnania. tomuto rozhodnutiu sťažnosť. Bundesagen­ tur túto sťažnosť rozhodnutím z 27. októbra 2003 zamietol z dôvodu, že pojem „povinné sociálne poistenie" je definovaný v § 1 až 3 SGB IV, teda v ustanoveniach, ktoré sa uplatňujú aj na SGB III. Ustanovenia týka­ 18. V nadväznosti na sprostredkovanie júce sa povinného sociálneho poistenia sa z a m e s t n a n i a zo s t r a n y I T C u z a v r e l teda uplatňujú na všetky osoby zamestnané D. Halacz pracovnú zmluvu na dobu určitú na území, na ktorom sa uplatňuje SGB, čiže na obdobie od 4. septembra 2003 do 4. marca na nemeckom území. 2 0 0 4 so s p o l o č n o s ť o u usadenou v Holandsku. Tento zamestnávateľ potvrdil, že ide o pracovný pomer podliehajúci p o v i n n é m u odvádzaniu príspevkov na sociálne poistenie a že dĺžka pracovného času je najmenej pätnásť hodín týždenne. 22. Dňa 14. novembra 2003 podala ITC na Sozialgericht Berlin (Súd sociálneho zabez­ pečenia v Berlíne) (Nemecko) žalobu, ktorou sa domáha jednak zrušenia rozhodnutia Bundesagentur z 2. októbra 2003, potvrde­ 19. Listom z 15. septembra 2003 požiadala ného rozhodnutím z 27. októbra 2003, ITC Bundesagentur o zaplatenie prvej a zároveň toho, aby tomuto subjektu bola splátky, t. j . sumy vo výške 1000 eur, uložená povinnosť zaplatiť ITC sumu vo v súlade s poukazom na sprostredkovanie výške 1 000 eur zodpovedajúcu odmene za sprostredkovanie zamestnania. zamestnania.

27. Vzhľadom na vzniknuté pochybnosti o výklade viacerých ustanovení práva Spolo­ čenstva rozhodol Sozialgericht Berlin pre­ rušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

25. Vnútroštátny súd usudzuje, že takto chápané vnútroštátne právo môže zasahovať do práv zaručených právom Spoločenstva, a to najmä preto, že koncepcia vnútroštát­ neho práva, ktorá vyplýva zo znenia týchto paragrafov SGB, vedie k tomu, že zamestna­ nec, ktorému bude zamestnanie sprostred­ „1. V akom rozsahu zasahuje výklad § 421g kované inde než na nemeckom území, ods. 1 druhej vety [SGB III] do právnych nebude môcť byť oslobodený od povinnosti predpisov Spoločenstva ochraňujúcich zaplatiť odmenu sprostredkovateľovi, kto­ voľný pohyb osôb, upravených najmä rého služby využil, hoci by to tak bolo v článkoch 18 [ES] a 39 ES, ako aj v prípade sprostredkovania zamestnania v článkoch 3 a 7 nariadenia (EHS) v Nemecku. Z dôvodu tejto koncepcie by sa č. 1612/68 v t o m zmysle, že pod navyše s p r o s t r e d k o v a t e ľ o m usadeným zamestnaním podliehajúcim povinnému

I - 189

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-208/05

odvádzaniu príspevkov na sociálne vinnému odvádzaniu príspevkov na poistenie sa rozumie len zamestnanie sociálne poistenie sa rozumie len vykonávané na území, na ktorom sa zamestnanie vykonávané na území, na uplatňuje [SGB]? ktorom sa uplatňuje [SGB]?

4. a) V akom rozsahu je možné, resp. nevyhnutné vykladať toto ustanove­ 2. a) V akom rozsahu je možné, resp. nie v súlade s právom Spoločenstva nevyhnutné vykladať toto ustanove­ na účely zabránenia porušeniu, nie v súlade s právom Spoločenstva ktoré by v danom prípade vyplynulo na účely zabránenia porušeniu, z predpokladu uvedeného v tretej ktoré by v danom prípade vyplynulo otázke? z predpokladu uvedeného v prvej otázke?

k tomu, aby Súdny dvor rozhodol, či sa má 31. V tejto súvislosti pripomínam, že podľa právo Spoločenstva vykladať v tom zmysle, že ustálenej judikatúry označenie za štátnu bráni takým právnym predpisom členského pomoc vyžaduje splnenie všetkých podmie­ štátu, aké sú predmetom sporu vo veci samej, nok upravených v článku 87 ods. 1 ES, 9to podľa ktorých zaplatenie odmeny, ktorú za znamená, že m u s í m e mať do činenia sprostredkovanie zamestnania dlhuje uchá­ s opatrením, ktoré zvýhodňuje určitých dzač o zamestnanie súkromnej sprostredko­ podnikateľov, pričom toto zvýhodnenie je vateľskej agentúre, národným úradom práce poskytované členským štátom alebo zo je viazané na podmienku, aby zamestnanie štátnych prostriedkov a narúša hospodársku nájdené týmto sprostredkovateľom podlie­ súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej halo povinnému odvádzaniu príspevkov na súťaže v obchode medzi členskými štátmi. sociálne poistenie na území tohto členského štátu.

32. Je pritom nevyhnutné konštatovať, že v dôsledku vnútroštátneho opatrenia o poukazoch na sprostredkovanie zamestna­ 29. Týmito dvomi otázkami sa vnútroštátny nia nedochádza k zvýhodňovaniu určitých súd dožaduje výkladu viacerých ustanovení podnikateľov, a to z nasledujúcich dôvodov. práva S p o l o č e n s t v a , k o n k r é t n e člán­ kov 18 ES, 39 ES, 49 ES, 50 ES a článku 87 ES v spojení s článkami 81 ES, 85 ES a 86 ES, ako aj článkov 3 a 7 nariadenia č. 1612/68. Náleží určiť ustanovenia, ktorých výklad treba podať, aby sa tomuto súdu umožnilo vyriešiť spor vo veci samej.

37. Keďže tak nie je splnená podmienka existencie zvýhodnenia určitých podnikate­ 35. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry ľov, nie je namieste vykladať článok 87 ES článok 87 ods. 1 ES ukladá, že sa má určiť, či a rovnako ani ustanovenia Zmluvy ES, ktoré v rámci daného právneho rámca môže vnútroštátny súd navrhuje s týmto článkom vnútroštátne opatrenie vzhľadom na cieľ sledovaný týmto režimom zvýhodniť „urči­ spájať. 12 tých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru" vo vzťahu k ostatným pod- nikateľom, ktorí sa nachádzajú v p o r o v n a t e ľ n e j s i t u á c i i , pokiaľ ide o skutkové a právne okolnosti. V prípade kladnej odpovede sporné opatrenie splna podmienku selektívnosti, ktorá je atribútom pojmu štátnej pomoci stanovenej týmto ustanovením.

40. Podľa judikatúry Súdneho dvora má pojem „pracovník" v zmysle článku 39 ES dosah v rámci celého Spoločenstva a nesmie sa vykladať zužujúco. Za „pracovníka" je potrebné považovať každú osobu, ktorá vykonáva s k u t o č n é a ú č i n n é činnosti 44. Túto skutočnosť nemecká vláda nepo­ s výnimkou činností, ktoré sú tak obme­ piera, tvrdí však, že súkromná sprostredko­ dzené, že sa javia ako čisto okrajové vateľská agentúra sa vo vnútroštátnom spore a vedľajšie. Charakteristickou črtou pracov­ s Bundesagentur nemôže dovolávať práv ného vzťahu je podľa judikatúry okolnosť, že vyplývajúcich z článku 39 ES, pretože taká osoba vykonáva plnenia počas určitého času agentúra nespadá do rozsahu osobnej pôsob­ v prospech inej osoby a pod jej vedením, za nosti tohto článku. Na podporu tohto čo dostáva odmenu. 13

14 — Pozri najmä rozsudok z 23. marca 2004, Collins, C-138/02, 13 — Pozri napríklad rozsudok z 30. marca 2006, Mattern Zb. s. I-2703, bod 27. a Cikotic, C-10/05, Zb. s. I-3145, bod 18 a citovanú 15 — Rozsudok z 15. septembra 2005, Ioannidis, C-258/04, Zb. judikatúru. s. I-8275, bod 21.

I - 193

NÁVRHY G E N E R Á L N E H O ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-208/05

tvrdenia uvádza rozsudok Job Centre nazý­ 48. V konaní vo veci samej sa Job Centre vaný „Job Centre II" , v ktorom sa Súdny coop. arl, vznikajúca družstevná spoločnosť dvor nezaoberal článkom 48 Zmluvy ES s ručením obmedzeným so sídlom v Miláne (zmenený, teraz článok 39 ES) z dôvodu, že (Taliansko), domáhala práva vykonávať čin­ žalobca v konaní vo veci samej sa ako nosť sprostredkovateľa medzi dopytom po sprostredkovateľská agentúra nemohol voľ­ zamestnaní a jeho ponukou, ako aj dočas­ ného pohybu pracovníkov dovolávať. ného dodávania pracovníkov na trh práce v Taliansku i Spoločenstve.

47. V tejto veci Corte d'appello di Milano 50. Vo svojich návrhoch prednesených (Taliansko) v podstate žiadal, aby Súdny dvor v tejto veci generálny advokát Elmer po­ rozhodol, či ustanoveniam Zmluvy o voľnom ukazoval na to, že nebola predložená žiadna pohybe pracovníkov, slobodnom poskytovaní skutočnosť, ktorá by viedla k domnienke, že služieb a hospodárskej súťaži odporujú „by sa Job Centre mohla napríklad ako vnútroštátne právne predpisy zakazujúce právny nástupca alebo zástupca dovolávať akúkoľvek sprostredkovateľskú činnosť medzi dopytom po zamestnaní a jeho ponu­ kou, ktorú nevykonávajú verejné úrady 17 — Súdny dvor naopak súhlasil s výkladom článkov 86 a 90 práce. Zmluvy ES (teraz články 82 ES a 86 ES), keďže otázkami, v ktorých sa na ne poukazovalo, sa predostieral problém rozsahu výlučného práva priznaného verejným úradom práce, a tým aj zákazu akejkoľvek sprostredkovateľskej činnosti medzi dopytom po zamestnaní a jeho ponukou s ú k r o m n ý m i spoločnosťami pod h r o z b o u t r e s t n ý c h 16 — Rozsudok z 11. decembra 1997, C-55/96, Zb. s. I-7119. a správnych sankcií.

I - 194

ITC

práv prípadne priznaných pracovníkovi, keď zamestnania sa Bundesagentur zaväzuje za k sprostredkovaniu naozaj dôjde" 18. určitých podmienok prevziať na seba povin­ nosť uhradiť odmenu súkromnej sprostred­ kovateľskej agentúre, ktorej služby uchádzač o zamestnanie využil a ktorej sa v rámci plnenia zmluvy o sprostredkovaní zamestna­ nia podarilo nájsť t o m u t o uchádzačovi 51. Okolnosti tohto prejudiciálneho konania zamestnanie. sa vo viacerých smeroch líšia od okolností veci, v ktorej bol vydaný už citovaný roz­ sudok Job Centre II.

53. Po druhé treba zdôrazniť, že jednou 56. V t o m t o š t á d i u k o n a n i a si t e d a z charakteristických vlastností poukazu na súkromná sprostredkovateľská agentúra sprostredkovanie zamestnania je to, že je uplatňuje voči Bundesagentur právo na prvkom trojstranného vzťahu medzi Bunde­ zaplatenie, ktoré jej vyplýva z poukazu na sagentur, u c h á d z a č o m o z a m e s t n a n i e sprostredkovanie zamestnania pôvodne a súkromnou sprostredkovateľskou agentú­ poskytnutého uchádzačovi o zamestnanie. rou. Tento procesný postup, tak ako ho koncipo­ val nemecký zákonodarca, má za následok, že uchádzačovi o zamestnanie neprináleží právo dožadovať sa úhrady odmeny agentúry priamo u Bundesagentur. Dlžnú sumu si od Bundesagentur musí vyžiadať samotná spro­ stredkovateľská agentúra. 54. Čiže Bundesagentur udelí poukaz na sprostredkovanie zamestnania tomu uchá­ dzačovi o zamestnanie, ktorý splna pod­ mienky uvedené v § 421g ods. 1 SGB III. Vydaním tohto poukazu na sprostredkovanie 57. V situácii, keď Bundesagentur sumu uvedenú na poukaze na sprostredkovanie 18 — Bod 18. zamestnania odmietne vyrovnať, má teda

I - 195

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-208/05

60. V tejto veci mal Súdny dvor najmä rozhodnúť, či sa pravidla rovnosti zaobchá­ dzania v oblasti voľného pohybu pracovníkov môže dovolávať aj zamestnávateľ, keď chce 62. Pre jednotlivé argumenty rozvinuté v štáte, v ktorom je usadený, zamestnávať generálnym advokátom Fennellym mal pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Súdny dvor, zdá sa, pochopenie. iného členského štátu.

20 — Bod 19. 19 — Rozsudok zo 7. mája 1998, C-350/96, Zb. s. I-2521. 21 — Bod 21.

I - 196

ITC

64. Podľa Súdneho dvora „ak tieto práva nepochybne patria priamo uvedeným oso­ bám, nič v znení článku [39 ES] nenaznačuje, že by sa na ne nemohol odvolávať aj niekto 67. Zároveň, pokiaľ ide o články 3 a 7 my, predovšetkým zamestnávatelia". 23 nariadenia č. 1612/68, treba predovšetkým spresniť, že tieto články iba jasne formulujú a do praxe uvádzajú práva vyplývajúce už z článku 39 ES. 25 Ďalej, pokiaľ ide o člá­ nok 3 tohto nariadenia, treba podotknúť, že jednotlivé prípady, ktoré sú v ňom uvedené, nezodpovedajú prípadu v konaní vo veci samej. Čo sa týka článku 7 tohto nariadenia, pravidlo rovnosti zaobchádzania, ktoré sta­ 65. Domnievam sa, že by sa Súdny dvor mal novuje tak pre podmienky zamestnávania p r i d ŕ ž a ť r o v n a k e j úvahy, pokiaľ ide a práce, ako aj pre sociálne a daňové výhody, o súkromnú sprostredkovateľskú agentúru, ktoré v hostiteľskom štáte musia mať zamest­ ktorá uzavrela zmluvu o sprostredkovaní nanci, nie je relevantné pre vyriešenie sporu zamestnania s uchádzačom o zamestnanie. vo veci samej, ktorý sa týka opatrenia Inými slovami, podľa môjho názoru by mal prijatého štátom pôvodu s cieľom zjednodu- takejto agentúre umožniť dovolávať sa práv, ktoré majú pracovníci na základe člán­ ku 39 ES. 24 — Rozsudok z 26. novembra 2002, Oteiza Olazabal, C-100/01, Zb. s. I-10981, bod 26. 25 — Pokiaľ ide o článok 3, pozri napríklad rozsudok z 23. februára 1994, Scholz, C-419/92, Zb. s. I-505, bod 6. Čo sa týka 22 — Rozsudok Clean Car Autoservice, už citovaný, bod 18. článku 7, pozri najmä rozsudok z 23. februára 2006, Komisia/ 23 — Tamže, bod 19 (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Španielsko, C-205/04, neuverejnený v Zbierke, bod 3.

71. Pokiaľ ide o existenciu prekážky voľného pohybu pracovníkov, Komisia Európskych spoločenstiev argumentuje, že ustanovenia 69. Vo svojom návrhu na začatie prejudi- Zmluvy týkajúce sa tejto slobody zakazujú ciálneho k o n a n i a 2 6 Sozialgericht Berlin členským štátom klásť svojim štátnym prís­ vysvetľuje, že vydanie poukazu na sprostred­ lušníkom prekážky vo výkone zamestnania kovanie zamestnania má za následok pristú­ v inom členskom štáte. 27 Podľa nej taká penie Bundesagentur k povinnosti uhradiť prekážka existuje priamo vtedy, keď je, ako je odmenu, ktorá leží na pracovníkovi, ktorému to v danom prípade, možnosť prístupu bolo sprostredkované zamestnanie. Ani k zamestnaniu v inom členskom štáte v tomto prípade však pracovník nie je nepriaznivo ovplyvnená. Dodáva, že uchá­ oslobodený od záväzku, ktorý ho viaže dzač o zamestnanie, ktorý musí sám zaplatiť k súkromnej sprostredkovateľskej agentúre, súkromnému sprostredkovateľovi províziu za keďže aj naďalej je povinný zaplatiť, ak sprostredkovanie zamestnania, ak je zamest­ Bundesagentur svoj dlh nevyrovná v plnej naný v inom členskom štáte, a ktorý nemá výške. Ďalej tento súd poukazuje aj na nárok na prevzatie záväzku Bundesagentur možnosť, že keby sa pracovný pomer skončil na zaplatenie tejto provízie, môže byť odra­ pred uplynutím doby šiestich mesiacov, dený od výkonu svojho práva na voľný pohyb Bundesagentur by bola povinná uhradiť len a prijatia zamestnania v inom členskom sumu vo výške 1 000 eur, pričom zvyšnú časť o d m e n y by m u s e l zaplatiť u c h á d z a č štáte. 28 o zamestnanie.

75. Podľa Súdneho dvora sú preto vnútro­ štátne ustanovenia, ktoré bránia príslušní­ 31 — Rozsudok Kranemann, už citovaný, bod 26 a citovaná judikatúra. 32 — Zdá sa, že v konkrétnom prípade D. Halacza niektoré ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní zamestnania vylučujú, že bude povinný zaplatiť odmenu dlžnú ITC za sprostredko­ vanie zamestnania. Ako však na pojednávaní spresnil 29 — Strana 3 francúzskeho prekladu písomných pripomienok zástupca ITC, nie je vylúčené, že na nemeckých súdoch podaných ITC. bude na základe nemeckého občianskeho práva podľa 30 — Rozsudok zo 17. marca 2005, Kranemann, C-109/04, Zb. výsledku konania vo veci samej povinnosť zaplatiť túto s. I-2421, bod 25 a citovaná judikatúra. odmenu od D. Halacza vymáhaná.

I - 199

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-208/05

nie je uchádzač o zamestnanie od povinnosti 80. V tomto smere argumentuje tým, že zaplatiť odmenu oslobodený. Podľa môjho vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti názoru môže táto koncepcia svojou povahou v Nemecku nemožno preukázať príčinnú odradiť uchádzača od prijatia zamestnania súvislosť medzi stratou príspevkov v tomto v inom členskom štáte. Z hľadiska článku 39 členskom štáte a sprostredkovaním zamest­ ods. 3 písm. a) ES teda predstavuje prekážku nania pre uchádzača o zamestnanie v inom slobode, ktorou disponuje uchádzač členskom štáte. Osobitne zo štatistického o zamestnanie, „uchádzať sa o skutočne hľadiska a za danej všeobecne rozšírenej ponúkané pracovné miesta". nezamestnanosti by bolo pravdepodobne nemožné dokázať, že voľné pracovné miesto v Nemecku zostáva neobsadené preto, lebo uchádzačovi o zamestnanie bolo sprostred­ kované zamestnanie v inom členskom štáte.

79. Vo svojom návrhu na začatie prejudi- ciálneho konania 33 uvádza Sozialgericht Berlin ako ciele sledované nemeckými práv­ nymi predpismi jednak skutočnosť, že nemecké sociálne poistenie môže riadne 82. Komisia súhlasí so stanoviskom vyjadre­ fungovať len vďaka príspevkom odvedeným ným vnútroštátnym súdom. Aj ona má na úrovni štátu, a jednak skutočnosť, že pochybnosti o existencii príčinnej súvislosti podpora pri sprostredkovaní zamestnania medzi stratou príspevkov na sociálne zabez­ v Nemecku má chrániť nemecký trh pred pečenie v Nemecku a sprostredkovaním únikom špecializovaných pracovníkov, a tým zamestnania pre uchádzača o zamestnanie zachovať jeho výkonnosť. Podľa tohto súdu v inom členskom štáte. Podľa nej nie je nemožno zásah nemeckých právnych pred­ rovnováha nemeckého systému sociálneho pisov do voľného pohybu pracovníkov pova­ zabezpečenia ohrozená. Prípadné straty prí­ žovať za primeraný týmto dvom cieľom. spevkov na sociálne poistenie sú totiž minimálne. Okrem toho dochádza k úsporám na dávkach sociálneho poistenia, 33 — Strany 13 a 14 francúzskeho prekladu. keďže tým, že osoba, ktorej bolo sprostred-

I - 200

ITC

kované zamestnanie, už nie je evidovaná ako vložená do Zmluvy o založení Európskeho uchádzač o zamestnanie, členský štát pôvodu spoločenstva nová hlava venovaná zamestna­ už tejto osobe nemusí vyplácať dávky nosti, a aj keď podpora zamestnanosti je v nezamestnanosti. predmetom spoločného záujmu členských štátov, zostáva táto podpora v právomoci členských štátov, a každý z nich preto môže robiť takú politiku zamestnanosti, ktorá mu vyhovuje. 34

34 — Tieto odôvodnenia sa nachádzajú v písomnej úvahe, ktorú nemecká vláda venuje slobodnému poskytovaniu služieb. 85. Nemecká vláda argumentuje tým, že aj Z rozpravy, ktorá sa konala na pojednávaní, však vyplýva, že rovnaké odôvodnenia platia aj v oblasti voľného pohybu po tom, ako bola Amsterdamskou zmluvou pracovníkov.

I - 201

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-208/05

nia na podporu zamestnanosti, ktoré by vytýčenom v článkoch 125 ES až 130 ES mohli pôsobiť na trh práce iného členského zohrávať iba koordinačnú a usmerňujúcu štátu, národným trhom práce. úlohu, tieto štáty sú predsa povinné vykoná­ vať túto právomoc v intenciách práva Spo­ ločenstva, a to najmä predpisov Spoločen­ stva, ktoré zaručujú voľný pohyb pracovní­ kov.

„... sloboda pohybu je základným právom pracovníkov a ich rodín;... mobilita pracov­ ných síl v rámci spoločenstva musí byť 90. Aj keď si totiž členské štáty zachovávajú jedným zo spôsobov, ktorými sa pracovní­ právomoc pri vypracovávaní svojej politiky kovi zaručuje možnosť zlepšiť si svoje životné zamestnanosti a Spoločenstvo má v rámci a pracovné podmienky a podporiť jeho

I - 202

ITC

spoločenský postup, pričom zároveň pomáha 95. Pokiaľ ide teraz o odôvodnenia týkajúce uspokojiť požiadavky ekonomík členských sa potreby zabezpečiť dlhodobú rovnováhu štátov;... by sa malo potvrdiť právo všetkých nemeckého systému sociálneho zabezpeče­ pracovníkov v členských štátoch vykonávať nia a tiež zabrániť úniku kvalifikovanej činnosť podľa vlastnej voľby v rámci spolo­ pracovnej sily, treba pripomenúť, že podľa čenstva". ustálenej judikatúry môže byť úprava, ktorá predstavuje prekážku voľného pohybu pra­ covníkov, prijatá iba v tom prípade, ak sleduje legitímny cieľ zlučiteľný so Zmluvou a je oprávnene odôvodnená nevyhnutnými požiadavkami všeobecného záujmu. Okrem toho je potrebné, aby uplatnenie tejto úpravy zabezpečilo uskutočnenie uvedeného cieľa a neprekročilo hranicu nevyhnutnú na jeho

93. Tejto mobilite sa viac než kedykoľvek dosiahnutie. 36 predtým napomáha v roku 2006, ktorý Komisia vyhlásila za „Európsky rok pracov­ nej mobility". V rámci Sociálneho programu na roky 2006 až 2010 tento orgán plánuje vytvoriť „skutočný európsky trh práce", ktorý predpokladá najmä „odstrániť zostávajúce priame i nepriame prekážky" 35.

I - 203

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-208/05

97. V tomto ohľade sa rovnako ako vnútro­ k tomu, že sa mu už v Nemecku nemusia štátny súd a Komisia domnievam, že vyplácať dávky v nezamestnanosti. Výsled­ v prejednávanej veci nie je také riziko kom je úspora pre nemecký režim zodpo­ preukázané. vedný za vyplácanie týchto dávok.

101. Čo sa týka odôvodnenia týkajúceho sa 98. Nie som totiž presvedčený o tom, že by predchádzania úniku kvalifikovanej pracov­ sprostredkovanie zamestnania pre uchádzača nej sily, je predovšetkým dôležité rozhodnúť, o zamestnanie v inom členskom štáte mohlo či ho možno zaradiť medzi naliehavé dôvody v Nemecku viesť automaticky k strate prí­ všeobecného záujmu, ktorých sa môže člen­ spevkov na sociálne poistenie. Na jednej ský štát dovolávať. strane totiž vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti v tomto členskom štáte môže byť voľné pracovné miesto rýchlo zabrané iným uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii tohto členského štátu. Na druhej strane mobilita pracovníkov 102. Myslím si, že tohto odôvodnenia by sa neprebieha len jedným smerom. Preto členský štát v zásade mal možnosť dovolávať. odchod uchádzača o zamestnanie by sa dal Musíme totiž podľa mňa pripustiť, že členský kompenzovať príchodom iného uchádzača, štát môže mať legitímny záujem na zacho­ ktorý sa mieni uchádzať o skutočne ponú­ vaní určitej rovnováhy v štruktúre svojho kané pracovné miesto v Nemecku. trhu práce.

103. To však podľa môjho názoru znamená, 99. Existencia príčinnej súvislosti medzi že toto odôvodnenie je prijateľné len vtedy, stratou príspevkov na sociálne poistenie ak sa vzťahuje na opatrenie týkajúce sa v Nemecku a sprostredkovaním zamestnania osobitného odvetvia tohto trhu práce cha­ pre uchádzača o zamestnanie v inom člen­ rakterizovaného istými štrukturálnymi ťaž­ skom štáte nie je teda podľa môjho názoru kosťami ako napríklad n e d o s t a t o č n ý m podložená. počtom kvalifikovaných pracovníkov.

108. Zo všetkých týchto úvah podľa mňa vyplýva, že článok 39 ES sa musí vykladať v tom zmysle, že bráni takým právnym 106. Prejednávaná vec totiž nespochybňuje predpisom členského štátu, aké sú pred­ nevyhnutnosť takéhoto vzťahu na účely metom sporu vo veci samej, podľa ktorých vydania p o u k a z u na s p r o s t r e d k o v a n i e zaplatenie odmeny, ktorú za sprostredkova­ zamestnania uchádzačovi o zamestnanie, nie z a m e s t n a n i a dlhuje uchádzač akým je D. Halacz. Tu nie je sporné, že na o zamestnanie, súkromnej sprostredkovateľ­ skej agentúre národným úradom práce je viazané na podmienku, aby zamestnanie

39 — Rozsudok Collins, už citovaný, bod 69. V tomto zmysle pozri aj rozsudky z 11. júla 2002, D'Hoop, C-224/98, Zb. s. I-6191, bod 38, a Ioannidis, už citovaný, bod 30. Ako vysvetľuje generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo svojich návrhoch, 40 — Pripomínam, že podľa tohto paragrafu majú nárok na poukaz ktoré predložil vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Collins, na sprostredkovanie zamestnania osoby poberajúce sociálne takúto požiadavku „možno zdôvodniť snahou zabrániť tzv. dávky alebo pomoc v nezamestnanosti, ktorým nebolo po ,sociálnej turistike' praktizovanej osobami, ktoré sa pohybujú dobu troch mesiacov sprostredkované zamestnanie, alebo z jedného členského štátu do druhého s cieľom využívať vykonávajúce také zamestnanie, pri ktorom poberajú pomoc nepríspevkové dávky, a snahou predchádzať zneužívaniu" v súvislosti s opatrením na vytvorenie pracovného miesta (bod 75). alebo štrukturálne prispôsobenie.

I - 205

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-208/05

I - 206

ITC

spoločnosť so sídlom v Nemecku uchádza­ 119. V tomto smere pripomínam, že Súdny čovi o zamestnanie s bydliskom v tom istom dvor rozhodol, že článok 49 ES sa uplatní členskom štáte. No služba sama obsahuje i vtedy, keď sú poskytovatel' a príjemca medzinárodný prvok, pretože sprostredko­ služieb usadení v tom istom členskom štáte vanie zamestnania v Holandsku bolo možné za predpokladu, že k poskytnutiu služby len vďaka kontaktom, ktoré tam mal posky­ došlo v inom členskom state. 42 tovatel' služieb.

116. Nemecká vláda vyjadruje isté pochyb­ nosti v súvislosti s možnosťou vyvodiť prítomnosť cezhraničného prvku 120. Vo veci samej je cezhraničný rozmer zo skutočnosti, že zamestnávateľ, u ktorého konkretizovaný okolnosťou, že hľadanie bolo uchádzačovi o zamestnanie sprostred­ zamestnania, ktoré je neoddeliteľnou súčas­ kované zamestnanie, je usadený v inom ťou činnosti sprostredkovania zamestnania, členskom štáte. Podľa nej by taký medzi­ uskutočňoval súkromný sprostredkovateľ národný prvok existoval, ak by uchádzač v inom členskom štáte. Pritom je azda bežné, o zamestnanie využil služby súkromnej že pri plnení zmluvy o sprostredkovaní sprostredkovateľskej agentúry usadenej zamestnania udržuje poskytovatel' služieb v inom členskom štáte. kontakty s potenciálnymi zamestnávateľmi usadenými v iných členských štátoch, aby tak zvýšil šance na úspešné sprostredkovanie zamestnania.

117. Čo sa týka týchto tvrdení, treba v prvom rade pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že činnosť sprostredkovania z a m e s t n a n i a je p o s k y t o v a n í m služieb v zmysle článkov 49 ES a 50 ES. 41

122. Podľa vnútroštátneho súdu 44, ak je náležitým výkladom § 421g SGB III výklad založený len na vnútroštátnych právnych 124. Táto vláda sa v každom prípade do­ predpisoch, zásah do slobodného poskytova­ m n i e v a , že o p a t r e n i e v y c h á d z a j ú c e nia služieb v zmysle článku 49 prvého z § 421g SGB nezahŕňa obmedzenie slobod­ odseku ES prichádza do úvahy, pokiaľ sa ného poskytovania služieb. Vylučuje existen­ sprostredkovateľom usadeným v Nemecku ciu priamej či nepriamej diskriminácie medzi nepriamo bráni rozšíriť svoje podnikanie súkromnými sprostredkovateľskými agentú­ v oblasti sprostredkovania zamestnania do rami usadenými v Nemecku a agentúrami iného členského štátu a zahraničným spro­ usadenými v inom členskom štáte. Posledné stredkovateľom sa nepriamo bráni sprostred­ uvedené agentúry totiž môžu ponúkať svoje kovávať zamestnanie nemeckým nezamest­ služby v Nemecku za rovnakých podmienok naným v inom členskom štáte. Tento súd ako nemeckí sprostredkovatelia. Navyše poznamenáva, že z dôvodu ich blízkosti so v prípade sprostredkovania zamestnania zamestnávateľmi usadenými v iných člen­ v zahraničí nestavia § 421g SGB III agentúru ských štátoch by práve zahraniční sprostred­ usadenú mimo Nemecka do menej priaznivej kovatelia mali byť vo väčšine prípadov pozície, než má agentúra usadená v tomto schopní sprostredkovať nemeckým neza­ členskom štáte. V konečnom dôsledku tento mestnaným zamestnanie v iných členských paragraf upravuje iba otázku, kto platí štátoch. Títo sprostredkovatelia by teda boli odmenu súkromnej agentúry v prípade pri výkone svojho podnikania pravdepo­ úspešného sprostredkovania zamestnania, d o b n e viac z n e v ý h o d n e n í , ak by sa a to nezávisle na tom, kde sa nachádza jej mal § 421g SGB III chápať tak, že uchádzač sídlo. o zamestnanie nie je oslobodený od svojej

126. Komisia poukazuje na to, že uchádzač 129. V tomto ohľade je nesporné, že takejto o zamestnanie, ktorého možno považovať za agentúre sa na základe nemeckého práva príjemcu služby sprostredkovania zamestna­ nebráni vo výkone činnosti sprostredkovania nia, má nárok na prevzatie povinnosti zamestnania v inom členskom štáte. Mohlo uhradiť odmenu súkromnej sprostredkova­ by však túto agentúru od toho odradiť to, že teľskej agentúry Spolkovou republikou ak svojmu zmluvnému partnerovi nájde Nemecko, iba ak mu je pracovný pomer zamestnanie v inom členskom štáte, bude z a o b s t a r a n ý v t o m t o č l e n s k o m štáte. musieť odmenu za sprostredkovanie zamest­ Naopak, ak je v službe obsiahnutý medzi­ nania uhradiť uchádzač o zamestnanie, a nie národný prvok a príjemcovi služby je spro­ Bundesagentur? stredkované zamestnanie v inom členskom štáte, náklady na toto sprostredkovanie Spolková republika N e m e c k o nekryje. V dôsledku toho je v prípade sprostredkova­ nia zamestnania v zahraničí príjemca služby znevýhodnený, takže existuje obmedzenie slobody poskytovať služby, ktoré podobne ako vo veci, v ktorej bol vydaný už citovaný

rozsudok

Vestergaard, spočíva výlučne na 130. Ako správne spresnila nemecká vláda, mieste realizácie služby. § 421g SGB III v podstate upravuje otázku, kto platí o d m e n u súkromnej agentúry v prípade úspešného sprostredkovania zamestnania. Ak ide o sprostredkovanie zamestnania na území Nemecka, poukaz na sprostredkovanie zamestnania umožňuje súkromnému sprostredkovateľovi, aby mu odmenu aspoň sčasti zaplatil Bundesagentur. 127. Po prvé spresňujem, že otázka, či na Naopak, ak je zamestnanie sprostredkované základe nemeckých právnych predpisov exi­ v inom členskom štáte, zostáva uchádzač stuje prekážka slobodného poskytovania o zamestnanie povinný vyrovnať odmenu služieb súkromnými sprostredkovateľskými dlžnú súkromnej sprostredkovateľskej agen­ agentúrami usadenými mimo Nemecka, je túre v celej výške. V oboch prípadoch však vzhľadom na skutkový stav sporu vo veci tejto agentúre zostáva nárok na zaplatenie samej, a teda ako tvrdí nemecká vláda, odmeny stanovenej v zmluve hypotetická. Preto by podľa môjho názoru o sprostredkovaní. Nemecké opatrenie nemal Súdny dvor článok 49 ES z tohto o poukazoch na sprostredkovanie zamestna­ hľadiska vykladať. nia teda samo osebe nemá za následok

133. Nemecké opatrenie o poukazoch na sprostredkovanie zamestnania totiž tým, že príjemca služieb musí o d m e n u dlžnú 136. Z toho vyvodzujem, že článok 49 ES sa súkromnej sprostredkovateľskej agentúre musí tiež vykladať v tom zmysle, že bráni vyrovnať sám, ak bola služba, čiže činnosť takým právnym predpisom členského štátu, spočívajúca v sprostredkovaní zamestnania, aké sú predmetom sporu vo veci samej, poskytnutá v inom členskom štáte, pričom podľa ktorých zaplatenie odmeny, ktorú za Bundesagentur prevezme na seba úhradu sprostredkovanie zamestnania dlhuje uchá- celej alebo časti tejto odmeny v prípade sprostredkovania zamestnania v Nemecku, obsahuje rozdielne zaobchádzanie založené na mieste poskytovania služby. Takéto roz­ 45 — Bod 22. Čo sa týka tohto druhu prekážky slobodného poskytovania služieb, pozri tiež rozsudok z 10. marca 2005, dielne zaobchádzanie, tak ako Súdny dvor Laboratoires Fournier, C-39/04, Zb. s. I-2057, body 15 a 16.

I - 210

ITC

dzač o zamestnanie, súkromnej sprostredko­ 139. Zásada, že vnútroštátny súd je povinný vateľskej agentúre národným úradom práce vykladať vnútroštátne právo spôsobom je viazané na podmienku, aby zamestnanie umožňujúcim účinné uplatnenie právnych nájdené týmto sprostredkovateľom podlie­ noriem Spoločenstva, bola spočiatku formu­ halo povinnému odvádzaniu príspevkov na lovaná v súvislosti s uplatňovaním smer­ sociálne poistenie na území tohto členského níc. 46 štátu.

140. Ako požiadavka „obsiahnutá v systéme Zmluvy" 47, a tým, že je vyjadrením povin­ B — O druhej otázke písm. a) a štvrtej otázke nosti lojálnej spolupráce stanovenej v člán­ písm. a) ku 10 ES, táto tzv. „zásada konformného výkladu" by mala platiť pre všetky právne normy Spoločenstva, a teda, samozrejme, aj pre ustanovenia primárneno práva. 48

I - 211

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-208/05

142. Druhou otázkou písm. b) a štvrtou na druhú otázku písm. a) a štvrtú otázku otázkou písm. b) sa vzhľadom na odpoveď, písm. a), nie je potrebné zaoberať. ktorú týmto Súdnemu dvoru navrhujem dať

V - Návrh

143. S ohľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky položené Sozialgericht Berlin odpovedal takto:

1. Článok 39 ES sa musí vykladať v tom zmysle, že bráni takým právnym predpisom členského štátu, aké sú predmetom sporu vo veci samej, podľa ktorých zaplatenie odmeny, ktorú za sprostredkovanie zamestnania dlhuje uchádzač o zamestnanie súkromnej sprostredkovateľskej agentúre, národným úradom práce je viazané na podmienku, aby zamestnanie nájdené týmto sprostredkovateľom podliehalo povinnému odvádzaniu príspevkov na sociálne poistenie na území tohto členského štátu.