C-228/05

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - E. SHARPSTON - VEC C-228/05

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 22. júna 2006 1

1. Podstatou návrhu na začatie prejudiciál- Príslušné ustanovenia šiestej smernice neho konania podaného Commissione Tri­ butaria di Primo Grado, Trento, Taliansko je, či vnútroštátne právne predpisy, ktoré vylu­ čujú odpočet DPH na vstupe z motorových vozidiel, ktoré nie sú predmetom vlastnej činnosti zdaniteľnej osoby, alebo z palív pre takéto vozidlá, môžu byť odôvodnené na základe článku 17 ods. 7 šiestej smernice 2. Podľa článku 17 ods. 2 šiestej smernice je o DPH 2, ktorá umožňuje pod podmienkou DPH na vstupe za plnenie poskytnuté konzultácie s výborom pre DPH vylúčiť zdaniteľnou osobou v podstate odpočítateľná z cyklických ekonomických dôvodov úplne z jej dane na výstupe, pokiaľ sú takéto alebo čiastočne všetky alebo niektoré tovary dodávky na vstupe použité na účely ich zo systému odpočtov dane za okolností, kedy zdaniteľných plnení na výstupe. takéto predpisy platia 25 rokov a výbor pre DPH vzal ich prijatie do úvahy.

3. Článok 17 ods. 6 však stanovuje:

„Najneskôr do uplynutia 4 rokov od dátumu, kedy táto smernica nadobudla platnosť, Rada 1 — Jazyk prednesú: angličtina. v úzkej spolupráci s a podľa návrhu Komisie 2 — Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 [Rada na návrh Komisie jednomyseľne — o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich neoficiálny preklad] rozhodne, aké výdavky sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný záldad jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. nespĺňajú podmienky pre odpočet dane 09/001, s. 23), ktorá bola niekoľkokrát pozmenená, ďalej len „šiesta smernica"). z pridanej hodnoty. Daň z pridanej hodnoty

4. Rozhodnutia Rady budú považované za prijaté, ak v priebehu dvoch mesiacov budú ostatné členské štáty informované ako je to „Na základe konzultácií podľa článku 29, uvedené v predchádzajúcom odseku, a ak môže každý členský štát, z cyklických eko­ žiaden z členských štátov ani Komisia nomických dôvodov, úplne alebo čiastočne nepožiada, aby sa táto otázka nastolila na vylúčiť všetky alebo niektoré kapitálové zasadnutie Rady..." tovary alebo iné tovary zo systému zníženia [odpočtov — neoficiálny preklad] dane..."

4 — Predtým, ako bolo s účinnosťou od 19. februára 2004 zmenene smernicou Rady 2004/7/ES z 20. januára 2004, ktorou sa meni a doplna smernica 77/388/EHS o spoločnom systéme dane 3 — Článok 1 deviatej smernice Rady z 26. júna 1978 o zosúladení z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o udelenie vykonávacích právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní právomocí a postupov pre prijatie výnimiek (Ú. v. EÚ L 27, z obratu (U. v. KS L 194, s. 16; Mini. vyd. 09/001, s. 69). s. 44; Mim. vyd. 09/002, s. 7).

I - 8395

NA VRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-228/05

7. Článok 29, na ktorý odkazuje článok 17 ského štátu, ktoré sa týkajú uplatňova­ ods. 7, stanovuje: nia ustanovení spoločenstva o dani z pridanej hodnoty."

„1. Týmto sa ustanovuje Poradný výbor pre daň z pridanej hodnoty, ďalej len ,výbor'.

10. Súdny dvor po prvé konštatoval, že právo na odpočet je nedeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH zabezpečujúcou neutra­ litu uvedenej dane. V podstate ju preto nie je možné obmedziť. Odchýlky sú prípustné len v prípadoch výslovne stanovených v šiestej smernici, ktoré musia byť vykladané striktne. Článok 17 ods. 7 je jedným z tých prípadov, kedy je členským štátom priznaná možnosť vylúčiť tovary zo systému odpočtov s výnimkou konzultácií podľa článku 29.

14. Ustanovenia, ktoré sú predmetom sporu v danom prípade, sú súčasťou článku 19-bis ods. 1 dekrétu prezidenta republiky č. 633 z 26. októbra 1972 (ďalej len „DPR 633/1972"). 17. Súčasný článok 19-bis ods. 1 bol zave­ dený do pôvodného znenia DPR č. 633/1972 (ako nové znenie článku 19) v roku 1979 po tom, čo šiesta smernica nadobudla platnosť v Taliansku.11Od tej doby bol novelizovaný a jeho platnosť (pôvodne do 31. decembra 1983) bola niekoľkokrát predĺžená — podľa Komisie 24-krát — s tým, že je platný dodnes. 15. Podľa odseku 1 písm. c) tohto článku, odlišne od všeobecného pravidla pre mož­ nosť odpočítať dane na vstupe od daní na výstupe, DPH z predaja alebo dovozu urči­ tých druhov motorových vozidiel, ktoré nie sú určené na verejnú dopravu a ktoré nie sú predmetom vlastnej činnosti zdaniteľnej osoby, 8môžu byť v zásade odpočítané len obchodnými sprostredkovateľmi alebo zástupcami, hoci sa javí, že do roku 1983 18. Z vyjadrení a dokumentov predložených bolo možné odpočítať 50% tejto dane. Od Súdnemu dvoru vyplýva, že uvedené opa­ 1. januára 2001 9je opäť možné odpočítať trenie bolo predmetom niekoľkých konzul­ 10 % dane na vstupe z vozidiel nadobudnu­ tácií výboru pre DPH. Na pojednávaní bolo tých na základe leasingovej zmluvy a 50% ďalej uvedené, že Komisia sa 12. októbra takejto dane z vozidiel, ktoré nie sú pohá­ 1 2005 — teda po podaní všetkých písomných ňané spaľovacím motorom. 0 Talianska pripomienok v danej veci — rozhodla odoslať vláda na pojednávaní uviedla, že 10 % odpo­ Taliansku výzvu podľa článku 226 ES týka­ čet bol k 1. januáru 2006 zvýšený na 15%. júcu sa daného opatrenia a Taliansko následne začalo postup smerujúci k získaniu povolenia Rady podľa článku 27 8 — DPR é. 633/1972 uvádza vozidlá „che non formano oggetto šiestej smernice. dell'attività propria dell'impresa" (ktoré nie sú predmetom vlastnej činnosti podniku). Zdá sa, že sa to vzťahuje na vozidlá používané podporne pri akejkoľvek podnikateľskej činnosti na rozdiel od vozidiel, ktoré sú samotným základom takejto činnosti (napríklad prenájom vozidiel). 11 — Článkom 1 dekrétu prezidenta republiky č. 24 z 31. marca 9 — Článok 30 ods. 4 a 5 zákona č. 388 z 23. decembra 2000. 1979 (ďalej len „DPR č. 24/1979"), ktorý nadobudol účinnosť 10 — Zdá sa, že sa to osobitne týka elektromotorov. 1. apríla 1979.

22. S ohľadom na tvrdenia, ktoré boli pred daným súdom uvedené — a v ktorých Stra­ dasfalti uvádza, že sporné ustanovenia sú v rozpore so šiestou smernicou a že podľa tvrdení finančného úradu sú členské štáty b) tomu istému článku odporuje aj to, oprávnené vylúčiť zo systému odpočtov aby sa za opatrenie v jeho pôsob­ tovary, ktoré nie sú predmetom vlastnej nosti považovalo akékoľvek obme­ činnosti zdaniteľnej osoby — a vzhľadom dzenie práva na odpočet DPH

I - 8399

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-228/05

z kúpy, používania a údržby tovarov obmedzenia obmedziť odpočet DPH uvedených v písmene a), ktoré bolo z kúpy, používania a údržby určitých zavedené pred konzultáciou motorových vozidiel?" s výborom pre DPH a ponechané v účinnosti prostredníctvom mno­ hých legislatívnych predĺžení, ktoré nasledovali jedno za druhým bez prerušenia už viac ako 25 rokov; 23. Písomné pripomienky predložili Stradas- falti, talianska vláda a Komisia, pričom všetci spomínaní predložili aj doplňujúce vyjadre­ nia na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 6. apríla 2006.

c) môže Súdny dvor, v prípade kladnej odpovede na prvú otázku písm. b), uviesť kritériá umožňujúce určiť Posúdenie prípadné maximálne trvanie predĺ­ žení vo vzťahu k cyklickým ekono­ mickým dôvodom, ktoré zohľadňuje článok 17 ods. 7 šiestej smernice, alebo môže upresniť, či má zdani­ teľná osoby v dôsledku nedodržania Prípustnosť dočasného charakteru odchýliek (ktoré sa opakovali v čase) právo na odpočet.

26. Na p o d p o r u svojho t v r d e n i a o neprípustnosti prvej otázky písm. b) talian­ ska vláda uvádza, že aj keď právne predpisy obsahujúce dané opatrenie mohli byť prijaté 29. Zastávam teda názor, že je úplne prí­ alebo predložené pred konzultáciu pustné, aby vnútroštátny súd požiadal s výborom pre DPH, každá zmena alebo o všeobecné rozhodnutie o prejudiciálnej predĺženie platnosti po roku 1999 (a teda pre otázke, na základe ktorého potom posúdi obdobie rokov 2000 až 2004) bola prijatá po také skutkové okolnosti, ktoré zistí alebo konzultácii s výborom. ktoré už zistil so zreteľom na konzultácie výboru pre DPH. 13

27. Poznamenávam však, že otázka je for­ mulovaná všeobecne. Návrh na začatie pre- 30. Vzhladom na to, že uvedený súd potre­ judiciálneho konania neodkazuje na žiadne buje vedieť, v čom spočívajú riadne konzul­ obdobie ani nespomína žiadne konkrétne tácie a v čom nie, zastávam názor, že je konzultácie s výborom pre DPH, či už pred legitímne, aby Súdny dvor vzal do úvahy alebo po prijatí opatrenia. Stradasfalti, talian­ rôzne situácie vyplývajúce z predložených ska vláda a Komisia naopak odkazujú na dokumentov bez toho, aby pritom dospel rôzne konzultácie a všetci predložili k akýmkoľvek konkrétnym skutkovým záve­ poznámky zo stretnutí výboru, z ktorých rom, ktoré by určili výsledok konania vo veci niektoré predchádzali prijatiu daného opa­ samej na základe týchto dokumentov. trenia a niektoré nasledovali po jeho prijatí.

13 — V návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je výslovne uvedené, aké skutočnosti boli už prípadne zistené, avšak spis 12 — Rozsudok z 30. júna 2005, C-165/03, Zb. s. I-5637, body 30 až predložený Súdnemu dvoru obsahuje niekoľko vyššie uvede­ 33, osobitne bod 32. ných poznámok zo stretnutí výboru pre DPH.

35. Je pravda, že v roku 1998 Komisia predložila návrh smernice Rady pozmeňujúci smernicu 77/388/EHS, pokiaľ ide o pravidlá upravujúce práva na odpočet dane z pridanej 32. Bez ohľadu na to, či boli požiadavky na hodnoty. 14 Uvedený návrh bol nedávno konzultáciu splnené alebo nie, vyššie uve­ stiahnutý späť 15 podľa všetkého v dôsledku dený pojem „bez prerušenia" môže byť ťažkostí spojených s dosiahnutím dohody relevantný pre posúdenie, či bola splnená v Rade. Článok 1 ods. 2 uvedeného návrhu by požiadavka stanovená v článku 17 ods. 7 bol vložený do šiestej smernice ako článok šiestej smernice a to, aby akékoľvek vylúčenie 17a a upravoval by okrem iného odpočet zo systému odpočtov bolo založené na DPH pre „výdavky vzťahujúce sa na osobné „cyklických ekonomických dôvodoch". automobily, ktoré nie sú používané výlučne na podnikateľské účely", pri ktorých by členské štáty mohli stanoviť hornú hranicu vo výške najmenej 50 % predmetnej dane. Je takisto pravda, že tento návrh sa spomína aj v poznámkach zo stretnutí výboru pre DPH, ktorý predložila talianska vláda.

33. Ak je teda prvá otázka písm. b) prípustná — a myslím si, že áno — námietka talianskej vlády, že prvá otázka písm. c) je hypotetickej povahy, je neopodstatnená.

36. So zreteľom na kontext návrhu na začatie prejudiciálneho konania zastávam však názor, že druhú otázku nie je možné vykladať úzko v tom zmysle, že sa týka len situácií, v ktorých nie je stanovené žiadne 34. Pokiaľ ide o prípustnosť druhej otázky, časové obmedzenie platnosti opatrenia, ale námietka Talianska je založená na tvrdení, že v tom zmysle, že sa týka všetkých situácií, v období nasledujúcom po roku 1999 neboli sporné opatrenia platné „bez časového obmedzenia", ale že boli každoročne pred­ 14 — KOM(1998) 377 v konečnom znení (Ú. v. ES C 219, s. 16). lžované až do prijatia smernice o pravidlách 15 — Pozri Ú. v. EÚ C 64, 2006, s. 3, osobitne s. 9.

Procesné požiadavky — otázka 1 písm. a) a b)

42. Článok 12 ods. 3 rokovacieho poriadku 39. Vnútroštátny súd chce vedieť, či „sa­ výboru pre DPH navyše konkrétne stanovuje, motné oznámenie o prijatí opatrenia" môže predstavovať „konzultáciu" s výborom pre DPH, pokiaľ ho výbor jednoducho „vezme na 16 — Článok 4 ods. 2 rokovacieho poriadku výbor pre DPH.

I - 8403

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-228/05

že výbor môže „vziať na vedomie" konzultá­ informácie, aby ostatné členské štáty cie, ktoré je členský štát povinný uskutočniť a Komisia mohli zaujať stanovisko k tomu, podľa šiestej smernice. Skutočnosť, že tak či dané opatrenie spĺňa hmotnoprávne kri­ výbor urobí — a z poznámok predložených tériá stanovené v článku 17 ods. 7. Ako Súdnemu dvoru vyplýva, že výbor niekoľko­ Súdny dvor v rozsudku Metropol uviedol, krát vzal na vedomie konzultácie zo strany „tieto konzultácie umožňujú Komisii Talianska týkajúce sa sporného opatrenia a ostatným členským štátom kontrolovať, — sa tak nemôže sama osebe dotknúť platnos­ ako členské štáty využívajú možnosť odchýliť ti takýchto konzultácií. sa od všeobecného systému odpočtov DPH, predovšetkým overením toho, či príslušné vnútroštátne opatrenie spĺňa podmienku prijatia z ekonomických cyklických dôvo­ dov". 1 7 AkákolVek menej prísna požiadavka vzťahujúca sa na obsah alebo rozsah ozná­ menia by zbavovala daný postup akejkoľvek užitočnosti.

konzultácie s výborom pre DPH sú „pred­ v r o z s u d k u Sudholz Súdny dvor chádzajúcou podmienkou" prijatia odchyl­ v skutočnosti neuznal možnosť udeliť povo­ ného opatrenia. lenie podľa článku 27 so spätnou platnosťou. Namiesto toho rozhodol, že predmetné povolenie, ktoré bolo vydané po prijatí daného opatrenia, nebolo neplatné v dôsledku okamihu jeho prijatia, avšak mohlo povoliť takéto opatrenie až od oka­ mihu jeho vydania. 48. Talianska vláda sa napriek tomu odvo­ 19 láva na neskorší rozsudok vo veci Sudholz , kde Súdny dvor uviedol, že „znenie článku 27 šiestej smernice nebráni prijatiu rozhodnutia Rady a posteriori. Takéto rozhodnutie nie je platné len z toho dôvodu, že bolo prijaté po prijatí odchylného opatrenia." 51. Časť rozsudku, citovaná talianskou vlá­ dou, sa navyše týka okamihu vydania povo­ lenia Rady a nie okamihu podania žiadosti o takéto povolenie — ktoré zjavne musí predchádzať prijatiu odchylného opatrenia. Súdny dvor uviedol, že „článok 27 špecifikuje 49. V tomto ohľade by som poznamenala, že rôzne etapy postupu vedúceho k prijatiu postup konzultácií stanovený článkom 17 rozhodnutia Rady a vyžaduje osobitne, aby ods. 7 je odlišný od postupu povoľovacieho dotknutý členský štát informoval [ 21 ] Komisiu konania upraveného článkom 27. 20 Nemusí o svojom úmysle zaviesť odchylné opatrenie, byť preto možné alebo vhodné považovať ale nestanovuje žiadnu lehotu týkajúcu sa tieto dva postupy za úplne analogické. prijatia rozhodnutia Rady." 2 2 Konzultácie dosiahnu svoj cieľ najskôr vtedy, ak k nim dôjde pred prijatím opatrenia, pretože len tak môžu ovplyvniť kroky, ku ktorým v skutočnosti dôjde. Naopak povo­ lenie môže prijaté opatrenie legitimovať a to aj vtedy, keď je udelené so spätnou platnos­ ťou.

54. Zastávam však názor, že potreba vylúčiť určité tovary zo systému odpočtov nemôže 57. Vnútroštátny súd odkazuje v otázke 1 byť nikdy tak naliehavá, aby vylučovala aspoň písm. b) na obmedzenie zavedené pred predchádzajúce začatie postupu konzultácií konzultáciou výboru. Stradasfalti uvádza, že oznámením úmyslu členského štátu výboru aj keď bolo sporné opatrenie po prvýkrát pre DPH. V každom prípade rokovací zavedené v roku 1979, k prvým konzultáciám poriadok výboru pre DPH stanovuje 23, že výboru došlo až v roku 1981. Taliansko sa výbor schádza v zásade štyrikrát do roka poznamenáva, že platnosť daného opatrenia a Komisia na pojednávaní uznala, že je bola od tej doby niekoľkokrát predlžovaná. možné (aspoň teoreticky) zvolať mimoriadne zasadnutie výboru v naliehavých prípadoch.

58. Zdá sa mi byť zrejmé, že aj keď sú konzultácie predchádzajúcou podmienkou 55. Zdá sa, že v danom prípade nie je pre prijatie akéhokoľvek opatrenia na základe naznačené ani to, že by Taliansko niekedy článku 17 ods. 7, nesplnenie tejto podmienky prijalo akýkoľvek relevantný legislatívny akt v určitom prípade nemôže navždy vylučovať akékoľvek následné prijatie rovnakého alebo podobného ustanovenia po uskutočnení 23 — Článok 5 ods. 1. riadnych konzultácií.

I - 8406

STRADASFALTI

59. Podľa môjho názoru je preto nutné Hmotnoprávne požiadavky — otázka 1 posúdiť každý legislatívny akt (prijatie, opä­ písm. b) a c) tovné prijatie, predĺženie platnosti alebo zmenu opatrenia) a určiť a) či bolo opatrenie pred jeho prijatím konzultované s výborom pre DPH a b) či boli pri tejto príležitosti poskytnuté d o s t a t o č n é informácie o konkrétnom obsahu tohto opatrenia, aby ostatné členské štáty a Komisia mali možnosť 62. Vnútroštátny súd chce vedieť, či opa­ prijať stanovisko, či takéto opatrenie spĺňa trenie udržované v platnosti počas 25 rokov hmotnoprávne kritériá stanovené v článku 17 môže byť odôvodnené na základe článku 17 ods. 7. ods. 7 šiestej smernice a pokiaľ nie, ako dlho môže byť odchylné opatrenie platne pre­ dlžované z ekonomických cyklických dôvo­ dov.

I - 8407

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - E. SHARPSTON - VEC C-228/05

Dvadsaťpäť rokov predstavuje viac ako polo­ vnútroštátny súd ubezpečiť, že to tak nie je. vicu doby existencie Európskeho (hospodár­ Ide o skutkovú otázku, o ktorej má roz­ skeho) spoločenstva a prakticky celý čas hodnúť vnútroštátny súd, pričom Súdny dvor platnosti šiestej smernice v Taliansku. môže poskytnúť len určitý návod.

68. Po prvé sa zdá, že sporné opatrenie prešlo len veľmi malými zmenami. Súdny 65. Talianska vláda však chce obmedziť dvor bol informovaný len o existencii čias­ posúdenie Súdneho dvora len na obdobie točného práva na odpočet v niektorých piatich rokov od roku 2000 do roku 2004. obdobiach — 50% v rokoch 1979 až 1983, 10% v rokoch 2001 až 2005 (50% pre vymedzenú kategóriu vozidiel) a teraz 15% od začiatku roka 2006. Zdá sa, že počas 18 rokov od roku 1983 do roku 2000 vrátane neexistovalo žiadne právo na odpočet. Podiel DPH, ktorý bolo alebo nebolo možné odpo­ čítať, sa teda niekedy líšil, avšak povaha opatrenia ako vylúčenie odpočtu zostala 66. Nemôžem súhlasiť s tým, že platnosť nezmenená a neprerušená od doby jeho opatrenia, ktoré je údajne odôvodnené prvého zavedenia. „cyklickými ekonomickými dôvodmi", má byť určená výlučne so zreteľom na dobu rozhodnú pre jeho použitie na skutkové okolnosti vnútroštátneho konania. Celková doba platnosti opatrenia je zjavne taktiež relevantná pre posúdenie, či je odôvodnené. Domnievam sa, že doba 20 alebo 25 rokov je 69. Po druhé, hoci je teoreticky možné zjavne príliš dlhá pre splnenie tohto kritéria. predstaviť si rad po sebe nasledujúcich krátkodobých ekonomických situácií, z ktorých si každá vyžadovala obmedzenie — v rôznom percentuálnom vyjadrení — práva na odpočet DPH na vstupe z motorových vozidiel, neuplatňuje sa v danom prípade existencia takýchto situácií.

74. Zdá sa mi, že obidve tieto vysvetlenia 72. Hoci doba 20 alebo 25 rokov je zjavne vhodne a užitočne dopĺňajú rozhodnutie príliš dlhá, zastávam názor, že nie je rozumné Súdneho dvora v jeho rozsudku, že článok (alebo možné) určiť v tomto smere akúkoľ­ 17 ods. 7 „povoľuje členskému štátu, aby vek konkrétnu dobu. Relevantným kritériom prijal opatrenia dočasného charakteru na je povaha ekonomickej situácie, ktorá vedie odvrátenie dôsledkov konjunkturálnej situ­ k nutnosti vylúčiť právo na odpočet, a nie ácie, v ktorej sa jeho ekonomika nachádza konkrétna doba trvania takejto situácie. v danom okamihu. Uplatňovanie opatrení, (Samotné vylúčenie nemôže byť samozrejme ktoré má na mysli toto ustanovenie, musí byť odôvodnené po dobu dlhšiu, ako je doba teda časovo obmedzené a tieto opatrenia trvania okolností, ktoré ho spôsobili.) definičné nesmú mať štrukturálny charak­ ter." 2 8Naznačené kritériá môže vnútro­ štátny súd použiť pri posúdení, či opatrenie

26 — Pozri bod 57 rozsudku. To zodpovedá pojmu podstatnej odchýlky od bežného ekonomického vývoja, ktorá sa odráža vo výraze „raisons conjoncturelles" a príslušným výrazom v iných jazykoch. Môže to dalej naznačovať, že samotne použitie pojmu „cyclical" v anglickej verzii šiestej smernice je zavádzajúce. 27 — Bod 60 návrhov. „Konjunkturálna politika" v druhej a tretej 73. Stradasfalti odkazuje ne tvrdenie Komi­ vete zodpovedá v pôvodnej verzii pojmu „conjuncluurpoli- sie vo veci Metropol, že v tomto smere sú ttek" a „konjunkturálna fluktuácia" pojmu „schommelingen in de conjunctuur". relevantné len „obdobia podstatných odchý­ 28 — Bod 67 rozsudku.

I - 8410

STRADASFALTI

dvor však zhodne rozhodol, že jednotlivci sa nebolo platne prijaté, zdaniteľná osoba do­ môžu dovolávať tých ustanovení smernice, tknutá vylúčením môže prepočítať svoju ktoré sú jasné, presné a bezpodmienečné. daňovú povinnosť v súvislosti s DPH Bolo rozhodnuté, že osobitne z ustanovení v súlade s článkom 17 ods. 2 s okamžitým článku 17 ods. 1 a 2, ktoré stanovujú právo právom na odpočet. na odpočet, vyplývajú pre jednotlivcov práva, ktoré môžu uplatňovať pred vnútroštátnym súdom. 30

I - 8411

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-228/05

nikateľských aktív osoby podliehajúcej 85. Súdny dvor nedávno uviedol svoje sta­ dani [zdaniteľnej osoby — neoficiálny novisko k týmto požiadavkám v rozsudku preklad] touto osobou na účely jej Skov a Bilka 3 3 takto: osobného využitia alebo na účely osob­ ného využitia jej zamestnancov, bez­ platné poskytnutie tohto tovaru k dispozícii alebo jeho aplikácia na účely iné ako podnikateľské, kde daň z pridanej hodnoty za príslušný tovar alebo za jeho súčasti bola úplne alebo čiastočne odpočítateľná, sa bude pova­ žovať za poskytnutie tovaru za úhradu..." „V súlade s ustálenou judikatúrou výklad pravidla práva Spoločenstva, ktorý podáva Súdny dvor v rámci výkonu svojej právomoci podľa článku 234 ES, objasňuje a v prípade potreby spresňuje význam a dosah tohto pravidla tak, ako sa má alebo sa malo chápať a uplatňovať od okamihu, keď nadobudlo účinnosť. Z toho vyplýva, že takto vykladané 83. V prípade, akým je Stradasfalti, musí byť pravidlo súd môže a má uplatňovať dokonca právo na odpočet v každom prípade priznané aj na právne vzťahy vzniknuté a vytvorené len v rozsahu, v akom predmetné vozidlá pred vydaním rozsudku, ktorý určuje na (a palivá nimi spotrebované) boli použité na základe žiadosti o výklad, či sú okrem iného účely zdaniteľných plnení na výstupe. Aké­ splnené podmienky umožňujúce predložiť koľvek potrebné výpočty musia byť uskutoč­ príslušným súdom spor týkajúci sa uplatne­ nené v súlade s podmienkami stanovenými nia uvedeného pravidla... vnútroštátnymi právnym predpismi, ktoré musia byť v súlade so zásadami rovnocen­ nosti a efektivity.

86. Ak sa má žiadosti talianskej vlády vyhovieť, musí byť najskôr splnené kritérium „dobrej viery". Presnejšie, podľa rozsudku Bidar35to znamená, že existuje „veľký počet právnych vzťahov, ktoré vznikli v dobrej viere na základe platnej právnej úpravy, jednak keď sa zdalo, že jednotlivci a vnútroštátne úrady boli nabádaní k správaniu, ktoré nie je 89. Časové obmedzenie účinkov rozsudku, v súlade s právnou úpravou Spoločenstva ako aj určenie zodpovednosti štátu sú koniec z dôvodu vážnej a objektívnej neistoty koncov výnimky z bežných pravidiel. Vzni­ o dosahu ustanovení Spoločenstva kajú len v prípade výnimočnej situácie. a neistoty, ku ktorej prípadne prispelo Kritériá smerujúce k určeniu, či sú i správanie iných členských štátov alebo v danom prípade primerané, by túto skutoč­ Komisie". nosť mali odrážať. Navyše zastávam názor, že vzhľadom na to, že sa uvedené dva pojmy týkajú situácií, ktoré predstavujú „dobrý" a „zlý" koniec spektra správania sa členského štátu, pre posúdenie jeho správania môžu byť primerané podobné kritériá.

87. Pripúšťam, že mám pochybnosti o tom, či slovné spojenie „vážnej a objektívnej neistoty" je v tejto súvislosti najvhodnejšie. Nemala by existencia vážnej neistoty prinútiť členské štáty k opatrnosti skôr ako k jednoduchému predpokladu správneho 90. V každom prípade sa domnievam, že výkladu práva Spoločenstva? skutkové okolnosti v danom prípade nepod­ porujú ani stanovisko, že existovala objek-

34 — Teda vážnych ekonomických dopadov pre dotknutý členský Stál (pozri rozsudok z 15. marca 2005, Bidar. C-209/03, Zb. 36 — Pozri napríklad rozsudok z 5. marca 1996, Brasserie du s. I-2119, bod 69). Pêcheur a Factortame, C-46/93 a C-48/93, Zb. s. I-1029. 35 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 34, bod 69. bod 56.

94. Pokiaľ ide o druhé kritérium — existen­ ciu rizika vážnych ekonomických prekážok pre dotknutý členský štát — talianska vláda tvrdí, že by išlo o sumu 15 miliárd eur a že potreba vrátiť takúto sumu by predstavovala 93. Je pravda, že Komisia začala proti pre štát značnú záťaž. Taliansku konanie podľa článku 226 ES týkajúce sa sporného opatrenia až po pred­ ložení návrhu na začatie prejudiciálneho 37 — Pozri napríklad rozsudok zo 14. februára 1989, Star Fruit/ konania v danom prípade. Zastávam však Komisia, 247/87, Zb. s. 291, bod 11. názor, že samotné nezačatie takéhoto kona­ 38 — Rozsudok zo 16. júla 1992, C-163/90, Zb. s. I-4625, bod 32. 39 — Rozsudok z 9. marca 2000, C-437/97, Zb. s. I-1157, body 56 nia (ktoré podľa judikatúry Súdneho dvora a 58.

I - 8414

STRADASFALTI

95. Súhlasím, že pokiaľ by táto suma bola možné požadovať odpočet, predstavuje teo­ správna — čo podľa mojich výpočtov pred­ retické maximum pre zdaniteľné osoby, ktoré stavuje 1,5% hrubého domáceho produktu vykonajú najväčšie možné úsilie pri uplatňo­ v Taliansku v roku 2004 — môže uvedené vaní svojich nárokov. Skutočná doba by bola kritérium spĺňať. v mnohých, ak nie vo všetkých, prípadoch podstatne kratšia.

96. Na pojednávaní sa však ukázalo, že 98. Nemyslím si, že Súdny dvor môže roz­ Taliansko túto výšku určilo len na základe hodnúť o splnení kritéria vážnych ekonomic­ predpokladu, že každá z 2 miliónov regis­ kých problémov na základe údajov, ktoré sú trovaných zdaniteľných osôb by mala právo v lepšom prípade nepodložené a v horšom na odpočet DPH na vstupe vo výške 1 500 prípade svojvoľné a hypotetické. eur ročne, pokiaľ ide o kúpu a používanie vozidla, a mala by možnosť požadovať spätný odpočet za dobu piatich rokov.

1. Článok 17 ods. 7 prvá veta šiestej smernice 77/388/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že nepovoľuje členskému štátu, aby vylúčil tovary zo systému odpočtov dane z pridanej hodnoty bez predchádzajúcej konzultácie s poradným výborom pre daň z pridanej hodnoty zriadeným článkom 29 uvedenej smernice. Členský štát musí so zreteľom na každý navrhovaný legislatívny akt v rámci konzultácií poskytnúť dostatočné informácie o konkrétnom obsahu výnimky, aby ostatné členské štáty a Komisia mali možnosť prijať stanovisko, či takéto opatrenie spĺňa hmotnoprávne kritériá stanovené v článku 17 ods. 7.

2. Článok 17 ods. 7 šiestej smernice pripúšťa len dočasné opatrenia smerujúce k riešeniu krátkodobých ekonomických pomerov. Opatrenie ponechané v platnosti po dobu presahujúcu dobu trvania takýchto pomerov bez podstatných úprav zodpovedajúcich zmenenej ekonomickej situácii nie je podľa uvedeného ustanovenia prípustné.

3. Ak vnútroštátne opatrenie vylučujúce určitý tovar zo systému odpočtov nebolo platne prijaté, zdaniteľná osoba dotknutá vylúčením môže prepočítať svoju daňovú povinnosť v súvislosti s DPH v súlade s článkom 17 ods. 2 s okamžitým právom na odpočet, avšak len v tom rozsahu, v akom zdaniteľná osoba použije daný majetok na účely zdaniteľných plnení na výstupe. Akékoľvek potrebné výpočty musia byť uskutočnené za podmienok upravených vnútroštátnym právom, ktoré musia dodržiavať zásady rovnocennosti a efektivity.

I - 8416