C-232/05

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-232/05

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 18. mája 2006 1

I — Úvod pomoci neoprávnene poskytnutej členskými štátmi hospodárskym subjektom 3, svedčí o zložitosti tejto oblasti, ktorá je v mnohých prípadoch výsledkom rozdielnych cieľov sledovaných rôznymi správnymi orgánmi v rámci štruktúry členských štátov.

1. Touto žalobou podanou podľa článku 88 ods. 2 druhého pododseku ES Komisia Európskych spoločenstiev žiada, aby Súdny dvor určil, že Francúzska republika si tým, že v stanovenej lehote nevykonala rozhodnutie 2002/14/ES 2 týkajúce sa štátnej pomoci 3. Komisia vytýka Francúzsku, že si poskytnutej niektorými francúzskymi územ­ nesplnilo svoje povinnosti v rámci Spoločen­ nými samosprávnymi orgánmi v prospech stva tým, že ponechalo v platnosti sporný spoločnosti Scott Paper SA/Kimberly-Clark, daňový právny predpis, ktorý za určitých nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú okolností vyvoláva automatický odklad vyko­ z článku 249 štvrtého odseku ES, ako aj nateľnosti platobných výmerov iba z dôvodu z článkov 2 a 3 uvedeného rozhodnutia. ich napadnutia na príslušnom prvostupňo­ vom súde.

2. Frekvencia, s akou sa Súdnemu dvoru predkladajú problémy spojené s vymáhaním II — Právny rámec

A — Právo Spoločenstva 8. Odôvodnenie č. 13 nariadenia č. 659/1999 sa týka vrátenia finančnej pomoci zakázanej právnym poriadkom Spoločenstva. Uvádza, že v prípade protiprávnej pomoci a pomoci 5. Zmluva ES obsahuje právnu úpravu štát­ nezlučiteľnej so spoločným trhom je nej pomoci v troch ustanoveniach, a to potrebné obnoviť hospodársku súťaž a bez v článkoch 87 ES, 88 ES a 89 ES. zbytočného odkladu vrátiť pomoc vrátane úrokov, v súlade s postupmi vnútroštátneho práva, ktorých uplatnenie by nemalo brániť hospodárskej súťaži tým, že by sa vytvárala prekážka okamžitému vykonaniu rozhodnu­ 6. Článok 87 ES v zásade ustanovuje zákaz tia Komisie; aby sa dosiahol tento výsledok, štátnej pomoci, keď sú splnené určité pred­ členské štáty by mali podniknúť všetky poklady (odsek 1), pričom ďalej ustanovuje potrebné opatrenia. niektoré prípady pomoci zlučiteľnej so spo­ ločným trhom (odseky 2 a 3). Článok 88 ES upravuje najmä úlohu Komisie vo vzťahu ku kontrole pomoci (odsek 1) a zabráneniu pomoci, ktorú považuje za protiprávnu; to isté ustanovenie priznáva tiež Komisii mož­ 9. Tieto zásady sú konkretizované v článku nosť vyzvať dotknuté štáty, aby túto pomoc 14 nariadenia, ktoré znie: zrušili alebo upravili (odsek 2). Napokon článok 89 ES umožňuje Rade prijať nariade­ nia potrebné na uplatnenie vyššie uvedených ustanovení, ako aj uviesť druhy pomoci, ktoré sú z nich vyňaté.

„Vymáhanie pomoci

7. Práve na základe tohto ustanovenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie a účinnosť postupu uvedeného v článku 88 ES bolo prijaté nariadenie (ES) č. 659/1999 4, vyvi- 1. Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia

„1. Individuálne alebo kolektívne platobné výmery vydané orgánmi územnej samo­ správy alebo miestnymi verejnoprávnymi inštitúciami, proti ktorým nebol podaný opravný prostriedok, sú voči dlžníkovi vyko­ nateľné z úradnej moci. B — Francúzska právna úprava

6 — Zákonník nadobudol platnosť 1. januára 2001; legislatívna časť bola vykonaná uznesením č. 2000-387 zo 4. mája 2000 (JORF č. 107 zo 7. mája 2000) a ratifikovaná článkom 31-I ods. 1 zákona č. 2003-591 z 2. júla 2003 (JORF č. 152 z 3. júla 2003). 7 — PEISER, P.: Contentieux administratif. Vyd. Dalloz, 13. vydanie, Paríž, 2004, s. 116. 10. Na rozdiel od bežných súkromnopráv­ 8 — Zavedený článkom 70 zákona č. 96-314 z 12. apríla 1996 nych žalôb nemajú v zmysle článku L 4 (JORF č. 88 z 13. apríla 1996).

I - 10076

KOMISIA/FRANCÚZSKO

Podanie na príslušnom súde, ktorého pred­ a práce potrebné na úpravu pozemkov metom je spochybnenie dôvodnosti opráv­ určených pre zariadenia spoločnosti nenej pohľadávky vyčíslenej územnou Scott SA. 10 samosprávou alebo miestnou verejnopráv­ nou inštitúciou, odkladá výkon platobného výmeru…“

15. V čase uzavretia dohody sa mesto a okres zaviazali financovať náklady úpravy pozemku do výšky najviac 12,3 milióna eur. Z rozpočtu vyhotoveného spoločnosťou III — Skutkový stav Sempel sa však dá vyvodiť, že celkové náklady dosahovali výšku 21,4 milióna eur. 11

18. V januári 1996 Kimberly-Clark Corpo­ 22. Pri skončení konania Komisia nezistila ration nadobudla akcie spoločnosti Scott SA. objektívne dôvody, pre ktoré mohli dotknuté orgány územnej samosprávy očakávať dosta­ točný prínos z ich investície, čiže čiastky, ktorú zaplatila Scott SA za zmenu poľnohos­ podárskeho pozemku na priemyselnú zónu a výstavbu závodu pred predajom pozemku tejto spoločnosti; Komisia ani nezistila dôvody obchodného charakteru alebo úvahy 19. V decembri 1996, po tom, ako Dvor daňovej politiky vo všeobecnosti, ktoré by audítorov uverejnil verejnú správu odôvodnili takú nízku úroveň, na akú bol o „Zásahoch miestnych orgánov v prospech stanovený koeficient pre spotrebu vody nad podnikov“, bola Komisii doručená sťažnosť 150 000 m3, ktorý fakticky využívala hlavne týkajúca sa preferenčných podmienok, za Scott SA. 16 akých sa uskutočnil predaj uvedeného pozemku s rozlohou 48 hektárov. 13

23. V dôsledku toho prijala Komisia roz­ hodnutie 2002/14, v ktorom uvádza, že 20. V máji 1998, po tom, ako Komisia získala Francúzsko protiprávne, porušujúc článok od francúzskych orgánov dodatočné infor­ 88 ods. 3 ES, udelilo štátnu pomoc mácie, začala proti týmto opatreniam kona­ v prospech Scott SA vo forme preferenčnej nie podľa článku 88 ods. 2 ES, a to s ohľadom ceny ad hoc na účel nadobudnutia priemy­ na pochybnosti o podmienkach, za akých selného pozemku s rozlohou 48 ha, ktorého francúzske orgány konali voči podniku aktualizovaná hodnota je 12,3 milióna eur, Scott SA a o ich zlučiteľnosti so Zmluvou. 14 a prostredníctvom uplatnenia preferenčnej sadzby asanačného poplatku za akúkoľvek

17 — Článok 1 rozhodnutia 2002/14. 29. Mesto Orléans najskôr vydalo šesť pla­ 18 — Článok 2 rozhodnutia 2002/14. tobných výmerov týkajúcich sa asanačného 19 — Článok 3 rozhodnutia 2002/14. poplatku, z ktorých iba jeden, vo výške 20 — V rozsudkoch z 10. apríla 2003, Scott/Komisia (T-366/00, Zb. s. II-1763), a Département du Loiret/Komisia (T-369/00, Zb. s. II-1789), Súd prvého stupňa zamietol žaloby žalobcov. Proti prvému rozsudku bolo podané odvolanie, ktoré Súdny dvor zamietol rozsudkom zo 6. októbra 2005, Scott/Komisia (C-276/03 P, Zb. s. I-8437). 21 — Zaslaná spolu s listom Komisie z 2. marca 2001.

I - 10079

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-232/05

165 887 eur, bol zaplatený spoločnosťou odkladného účinku a zablokovanie dlžných Procter & Gamble, pričom ďalších päť bolo čiastok na účtoch dotknutej spoločnosti; tiež nahradených troma platobnými výmermi si vyžiadala informácie o rozvrhu vnútro­ vydanými následne v celkovej výške štátnych konaní a o opravných prostried­ 881 015 eur. koch. Napokon žiadala, aby jej bola doručená kópia opravných prostriedkov, o ktorých má rozhodnúť vnútroštátny súd.

I - 10080

KOMISIA/FRANCÚZSKO

aby Súdny dvor určil, že Francúzska repub­ Komisii oznámili, že sudca Tribunal admi­ lika si tým, že v stanovenej lehote nevykonala nistratif d'Orléans prerušil konanie začaté rozhodnutie 2002/14/ES týkajúce sa štátnej proti piatim platobným výmerom do vydania pomoci poskytnutej niektorými francúz­ rozhodnutia Súdu prvého stupňa Európ­ skymi územnými samosprávnymi orgánmi skych spoločenstiev o platnosti rozhodnutia v prospech spoločnosti Scott Paper SA/­ 2002/14. Kimberly-Clark, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 249 štvrtého odseku ES, ako aj z článkov 2 a 3 uvedeného rozhodnutia. Komisia tiež žiada, aby žalo­ vaná bola zaviazaná na náhradu trov kona­ nia. 40. Komisia zakladá nesplnenie povinnosti jednak na správaní francúzskeho súdu a jednak na skutočnosti, že dotknuté orgány miestnej samosprávy toto uznesenie súdu 36. Vo vyjadrení k žalobe, doručenom o prerušení konania podporili. 1. augusta 2005, francúzska vláda navrhuje, aby Súdny dvor zamietol žalobu ako nedô­ vodnú a aby na náhradu trov konania zaviazal Komisiu.

B — Automatický odklad vykonateľnosti pla­ tobných výmerov z hľadiska práva Spoločen­ stva 46. Pokiaľ ide o také rozhodnutia, aké je predmetom tohto konania, táto vlastnosť sa zvyčajne odvodzuje 25 zo znenia článku 249 štvrtého odseku ES, ktorý ich vymedzuje ako vo svojej celistvosti záväzné pre tých, ktorým sú určené. Navyše neexistencia diskrečnej 43. Podstatou tohto problému je napätie právomoci členských štátov, pokiaľ ide medzi procesnou autonómnosťou členských o výsledok smerníc, keďže členské štáty si štátov a účinnosťou práva Spoločenstva, volia iba formu a prostriedky, ktorými ktoré sa musí vyriešiť prostredníctvom hľa­ dosiahnu takýto výsledok, nebráni priamemu dania správnej rovnováhy. Na tento účel je potrebné odvolať sa jednak na všeobecné účinku týchto právnych predpisov. 26 zásady právneho poriadku Spoločenstva s osobitným zreteľom na uplatňovanie práva Spoločenstva súdmi členských štátov Únie, ako aj na právne zásady efektivity a ekvi­ valencie zavedené Súdnym dvorom.

47. Koncepcia vyjadrená v predchádzajúcom odseku spochybňuje tvrdenie Francúzskej republiky, podľa ktorého, právne povedané, nedošlo k odkladu výkonu rozhodnutia 2002/14, ale platobných výmerov vydaných orgánmi územnej samosprávy, a v dôsledku toho vyplýva nepopierateľný vplyv na roz­ 1. Všeobecné úvahy: priamy účinok, pred­ hodnutie nevyhnutne zo zásady procesnej nosť a súdne uplatňovanie práva Spoločen­ autonómnosti. stva

22 — Rozsudok z 5. februára 1963, 26/62, Zb. s. 1. 23 — Rozsudok z 5. apríla 1979, 148/78, Zb. s. 1629. 24 — Rozsudok z 19. januára 1982, 8/81, Zb. s. 53. 44. Aj keď sú dobre známe, je vhodné uviesť 25 — ISAAC, G.: Manual de derecho comunitario general, 3. vydanie, španielsku verziu revidoval Germán-Luis Ramos základné zásady práva Spoločenstva, keďže Ruano, Vydavateľstvo Ariel S.A., Barcelona, 1995, s. 196. sú relevantné na určenie žiaduceho riešenia. 26 — ISAAC, G.: c. d., s. 192.

52. Sloboda členských štátov vo vzťahu 49. Okrem toho je potrebné pripomenúť k spôsobom preberania acquis Spoločenstva zásadu prednosti práva Spoločenstva, ktorá do vnútroštátnych právnych poriadkov sa bola po prvýkrát uznaná v rozsudku Costa 27, teda z tohto hľadiska javí ako mechanizmus v ktorom podľa slov ďalšieho veľkého fran­ spolupráce, ktorého účelom je uskutočnenie cúzskeho právneho odborníka Súdny dvor rovnakého cieľa sledovaného zákonodarcom vyhlásil túto koncepciu vo svojej celistvosti Únie, ktorý spočíva v tom, že prispieva za základ práva Spoločenstva, pričom rozšíril jej rozsah na celé vnútroštátne právo, 28 a určil, že jej dôsledkom je skutočnosť, že 30 — V bode 90 a nasl. mojich návrhov prednesených 16. marca právo Spoločenstva musí mať v prípade 2006 v spojených veciach i-21 Germany a Isis Multimedia C-392/04 a C-422/04 (v ktorých ešte nebol vyhlásený kolízie prednosť pred vládou, správou, záko­ rozsudok) vysvetľujem, že vývoj tejto právnej vedy, pokiaľ ide o smernice, predstavuje odchýlky od pôvodnej koncepcie, nodarnou a súdnou mocou. 29 vyvolané neuznaním priameho horizontálneho účinku týchto právnych nástrojov (bod 91). Túto úvahu zjavne nie je možné použiť na nariadenia a rozhodnutia, ktoré majú túto povahu na základe ich pojmového vymedzenia. 31 — Rozsudok z 9. marca 1978, Simmenthal, 106/77, Zb. s. 629, 27 — Rozsudok z 15. júla 1964, 6/64, Zb. s. 1141. bod 24. 28 — SIMON, D.: Le système juridique communautaire. Vydava­ 32 — Rozsudok z 13. júla 1972, Komisia/Taliansko, 48/71, Zb. teľstvo Presses universitaires de France, 3. vydanie, Paríž, s. 529, bod 7. 2001, s. 410. 33 — Rozsudok z 19. decembra 1968, Salgoil, 13/68, Zb. s. 661, 29 — Tamže, s. 411. najmä s. 675.

o územnej samospráve na urýchlenie zapla­ 55. Päť rokov, ktoré uplynuli od prijatia tenia platobných výmerov vydaných dotknu­ rozhodnutia 2002/14 do podania skúmanej tými orgánmi územnej samosprávy rovnako, žaloby, podľa Komisie preukazuje, že Fran­ ako sa v rozsudku Factortame III prikazovalo cúzsko okrem sumy 165 887,4 eur vrátenej High Court of Justice, aby sa vyhol požia­ spoločnosťou Procter & Gamble nevymohlo davke upravenej anglickým právom preuká­ štátnu pomoc poskytnutú protiprávne spo­ zať zneužitie právomoci pri výkone verejnej ločnosti Scott SA, čím porušilo článok 14 funkcie („misfeasance in public office“) na ods. 3 nariadenia č. 659/1999. vyvolanie zodpovednosti orgánov verejnej moci, čo je v prípade, že ide o zákonodarcu, nepredstaviteľná požiadavka. 36

56. Komisia pripisuje túto situáciu automa­ tickej povahe prerušenia konania podľa vnútroštátneho práva 37, čo spolu 54. Posúdenie, ktoré by sa zakladalo na s neexistenciou akejkoľvek možnosti vyváže­ týchto tvrdeniach, by sa však javilo ako nia tohto prerušenia použitím alternatívnych unáhlené, lebo sama judikatúra Súdneho prostriedkov porušuje zásadu efektivity upra­ venú vo vyššie uvedenom ustanovení.

34 — Rozsudky z 11. februára 1971, Norddeutsches Vieh- und Fleischkontor, 39/70, Zb. s. 49; zo 16. decembra 1976, Rewe, 33/76, Zb. s. 1989, a Comet, 45/76, Zb. s. 2043. 37 — Komisia upriamuje pozornosť na výnimočnú povahu tohto právneho inštitútu vo francúzskom právnom poriadku 35 — CONSTANTINESCO, V.: L'article 5 CEE, de la bonne foi à la a stavia ho do protikladu k všeobecnej zásade francúzskeho loyauté communautaire, In: Du droit international au droit správneho práva upravenej v článku L 4 Code de Justice de l'intégration. Liber Amicorum Pierre Pescatore, Nomos administrative (súdny správny poriadok), pričom cituje Verlag, Baden-Baden, 1987, s. 97. CHAPUS, R.: Droit du Contentieux administratif. 36 — Rozsudok z 5. marca 1996, C-46/93 a C-48/93, Zb. s. I-1029, 11. vydanie, Vydavateľstvo Domat, Paríž 2004, bod 457 najmä bod 73. a nasl.

59. Na odôvodnenie svojho správania Fran­ cúzska republika tvrdí, že zásada efektivity sa 62. Uvedená zásada sa potom rozvinula opiera o historický výklad, lebo konečné v rámci sporov týkajúcich sa ustanovení znenie nariadenia č. 659/1999 vynechalo práva Spoločenstva, ktoré priznávali práva jednotlivcom, čo bolo dôvodom, pre ktorý sa zdôrazňovala úzka pojmová súvislosť s povinnosťou členských štátov zabezpečiť 38 — Rozsudky z 21. februára 1991, Zuckerfabrik Süderdithmar­ schen a Zuckerfabrik Soest, C-143/88 a C-92/89, Zb. s. I-415, bod 23 a nasl., a z 9. novembra 1995, Atlanta Fruchthan­ delsgesellschaft a i., C-465/93, Zb. s. I-3761. Podľa prvého uvedeného rozsudku je potrebné pripomenúť ďalšie pod­ mienky, ktoré musia byť splnené: dôvodné pochybnosti 39 — Návrh nariadenia Rady (ES) ustanovujúceho podrobné o platnosti aktu Spoločenstva, zaslanie príslušnej prejudi­ pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy ES [neoficiálny ciálnej otázky týkajúcej sa tohto problému tým istým súdom, preklad] (KOM(98) 73 v konečnom znení — CNS 98/0060) ktorý prijal predbežné opatrenie, s výnimkou toho, ak bola (Ú. v. ES C 116, s. 13). otázka platnosti napadnutého aktu Spoločenstva Súdnemu 40 — Už citované v poznámke pod čiarou 34. dvoru predložená iným spôsobom, a prihliadnutie na záujem Spoločenstva, aby nebolo narušené uplatňovanie jej právnych 41 — Rozsudok z 9. novembra 1983, 199/82, Zb. s. 3595. predpisov. 42 — Tamže, bod 18.

I - 10085

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-232/05

prístup k súdnej ochrane každej osoby o všeobecnú zásadu, ale o právny imperatív Spoločenstva, ktorej práva boli porušené 43, upravený v právnom predpise na podporu a pre intelektuálnu súvislosť bola spájaná žiadosti tohto orgánu Spoločenstva. s právom na súdny proces so všetkými zárukami („droit au juge“). 44

67. Vzhľadom na túto právno-zákonnú pre­ kážku by však mala judikatúra Simmenthal 45 64. Stopa zásady efektivity v tomto právnom priviesť francúzsky súd aspoň k posúdeniu predpise je tak zrejmá, že Komisia nepotre­ možnosti neuplatňovania článku L 1617-5 buje preukazovať svoju povahu „osoby Spo- všeobecného zákonníka o územnej samo­ ločenstva“, ktorá koná na účel dosiahnutia správe, aby sa zabezpečila úplná účinnosť nápravy narušeného právneho stavu. Nejde rozhodnutia 2002/14, keďže automatický odkladný účinok vykonateľnosti rozhodnutia mu na základe rozsudkov Kraaijeveld 46 43 — Povinnosť, ktorá vyplýva z rozsudku z 15. mája 1986, Johnston (222/84, Zb. s. 1651). 44 — GIRERD, P.: Les principes d'équivalence et d'effectivité: encadrement ou désencadrement de l'autonomie procédurale des Etats membres? In: Revue trimestrielle de droit européen, 45 — Citované vyššie v poznámke pod čiarou 31. 38 (1), január/marec 2002, s. 86. 46 — Rozsudok z 24. októbra 1996, C-72/95, Zb. s. I-5403.

I - 10086

KOMISIA/FRANCÚZSKO

a Eco Swiss 47 nebráni uplatniť z úradnej 70. Podľa ustálenej judikatúry prostriedkom moci prednosť práva Spoločenstva 48, ako to obrany, na ktorý sa môže odvolať členský štát bolo pripomenuté v predchádzajúcich proti žalobe o nesplnenie povinnosti podanej bodoch. 49 podľa článku 88 ods. 2 ES, je nemožnosť riadneho výkonu rozhodnutia. 50

71. Francúzske orgány však výslovne popie­ rajú, že by sa dovolávali takéhoto dôvodu, a preto ju nie je potrebné skúmať, keďže do 68. A to bez ohľadu na to, že francúzske právomoci Súdneho dvora nepatrí predkla­ súdy nemôžu namietať ex lege proti odklad­ dať také dôkazy z vlastnej iniciatívy. nému účinku vo svojom právnom poriadku, čo je hľadisko, ktorému sa budem venovať neskôr.

I - 10087

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-232/05

Pokiaľ by sa Francúzsko domnievalo, že 76. Obdobne je potrebné zamietnuť tvrdenie dočasná povaha opatrenia, ktoré má týkajúce sa vynechania poslednej vety návrhu odkladný účinok, je dostatočná na preuká­ nariadenia č. 659/1999, ktorého účelom bolo zanie, že vrátanie je ešte možné, na odmiet­ preukázať, že opravné prostriedky podané nutie tohto tvrdenia by stačilo spomenúť podľa vnútroštátneho práva môžu mať nahromadené omeškanie o viac ako päť odkladný účinok. rokov.

78. Skutočnosť, že v konečnom znení bola vynechaná posledná veta článku 14 ods. 3 návrhu nariadenia č. 659/1999, znamená, že sa zachoval status quo, pretože právo Únie ostalo nezmenené. V dôsledku toho ostávajú v platnosti kritériá ustanovené Súdnym dvorom v už citovanom rozsudku Zuckerfab­ 75. Zo spisu vyplýva, že Francúzska repub­ rik na to, aby vnútroštátne súdy mohli lika nesplnila takéto kritériá, pretože nevy­ nariaďovať odklad vnútroštátnych správnych konala žiadnu reformu sporného právneho predpisu. 54 — Poukazuje sa na stanovisko Výboru regiónov k návrhu nariadenia Rady (ES) ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy ES [neoficiálny preklad] a na dokument Medze konania na regionálnej a obecnej úrovni 53 — Rozsudky z 2. februára 1989, Komisia/Nemecko, 94/87, pri hospodárskej politike a pri kontrole štátnej pomoci zo Zb. s. 175, bod 9, a z 27. júna 2000, Komisia/Portugalsko, strany Spoločenstva [neoficiálny preklad] [CdR 284/98 C-404/97, Zb. s. I-4897, bod 40. v konečnom znení] (Ú. v. ES C 93, 1999, s. 64).

I - 10088

KOMISIA/FRANCÚZSKO

opatrení vydaných na účel vykonania práv­ všeobecného zákonníka o územnej samo­ nych predpisov Spoločenstva. Je potrebné správe. 57 zdôrazniť, že tento rozsudok vyžadoval splnenie rovnakých podmienok, aké sú ustanovené pre návrhy na predbežné opat­ renia na Súdnom dvore. 55

81. V dôsledku toho uplatňovanie tohto ustanovenia a najmä jeho vplyv na platobné výmery vydané na vykonanie výroku roz­ hodnutia 2002/14 spôsobujú nedodržanie 79. Aby mohol vnútroštátny súd postupovať zásady efektivity z dôvodu, že uvedený týmto spôsobom, musí zistiť, či sú splnené právny predpis upravuje neprimeranú pre­ podmienky, ktoré ho oprávňujú nariadiť ventívnu ochranu, keďže ustanovuje jej odklad. Pokiaľ francúzsky zákonodarca priznanie v automatickej forme a bráni zachováva automatickú povahu sporného vnútroštátnemu súdu vykonávať svoju prá­ pravidla, predpokladá, že tieto podmienky vomoc v medziach stanovených rozsudkom sú splnené vo všetkých konaniach, na ktoré Zuckerfabrik. sa uplatňuje toto ustanovenie a v ktorých ide o účinnosť práva Spoločenstva, čo je v zjavnom rozpore s výnimočným charakte­ rom, ktorý Zmluva priznáva predbežným opatreniam.

I - 10089

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-232/05

3. Zásada ekvivalencie práv jednotlivcov na základe právnych pred­ pisov Spoločenstva, ktoré majú priamy úči­ nok”.60

83. Komisia namieta porušenie zásady ekvi­ valencie, keďže francúzske právo stanovuje, že podanie opravného prostriedku proti aktom vyvoláva odklad finančnej povinnosti iba vtedy, ak o tom rozhodne príslušný 86. Okrem toho Súdny dvor dodal, že do súd, 58 a na pohľadávky akejkoľvek povahy, právomoci vnútroštátnych súdov členských vyplývajúce z konečného nepriaznivého roz­ štátov patrí zistiť, či procesné právne pred­ hodnutia, sa vzťahuje vnútroštátny režim, pisy určené na zabezpečenie práv vyplývajú­ ktorý je najvhodnejší na účel zabezpečenia cich jednotlivcom z práva Spoločenstva sú okamžitého a účinného výkonu ustanovení v súlade so zásadou ekvivalencie. 61 Na tento nariadenia č. 659/1999. účel musí vnútroštátny súd určiť kritériá na identifikovanie obdobnej žaloby založenej na vnútroštátnom práve a preukázanie, že jej použitie sa považuje za priaznivejšie oproti použitiu žalôb, založených na porušení práva Spoločenstva. 62 84. Francúzska vláda odpovedá, že postup, ktorý uplatňujú dotknuté územné samo­ správy, nerozlišuje medzi platobnými výmermi podľa ich pôvodu, či už platobnými výmermi Spoločenstva alebo vnútroštátnymi, a teda má neutrálnu povahu, ktorá nemá 87. Keďže teda vnútroštátny súd je jediný, vplyv na zásadu ekvivalencie. kto má vedomosť o procesných podmien­ kach, ktoré mu umožňujú vykonať vyššie uvedené porovnanie, 63 nemôže prekvapiť skutočnosť, že dodržanie zásady ekvivalencie patrí vo veľkej miere do zodpovednosti vnútroštátnych súdov. V tejto veci však 85. Podľa tejto všeobecnej zásady, ktorá automatická povaha článku L 1617-5 všeo­ postupne stratila svoju počiatočnú tvrdosť 59, becného zákonníka o územnej samospráve sa pri neexistencii ustanovení Spoločenstva ledva umožňuje, ako už bolo uvedené, aby odkazuje na právny poriadok členských mohol Tribunal administratif d'Orléans štátov, aby určil „procesné podmienky súd­ vykonávať svoje funkcie. nych konaní s cieľom zabezpečiť ochranu

88. V prvom rade teda nepatrí do právomoci pretože napriek tomu, že metóda použitá na Súdneho dvora posudzovať ustanovenia fran­ vrátenie štátnej pomoci nebola v rozpore so cúzskeho práva, v druhom rade, v rozsudku zásadou ekvivalencie, automatický odkladný Edis, ktorý sa tiež týka daňovej oblasti, ten účinok vykonateľnosti vnútroštátnych pla­ istý Súdny dvor spresnil, že dodržiavanie tobných výmerov bráni okamžitému vráteniu zásady ekvivalencie predpokladá, že sporná tejto pomoci, ako to vyžaduje nariadenie podmienka sa použije bez rozdielu na žaloby č. 659/1999, pričom ohrozuje účinnosť práva založené na porušení práva Spoločenstva, Spoločenstva. ako aj na žaloby založené na nedodržaní vnútroštátneho práva, ak ide o rovnaký druh daní alebo poplatkov; naopak, táto zásada sa nemôže vykladať v tom zmysle, že ukladá členskému štátu, aby na všetky svoje konania týkajúce sa vrátenia daní alebo poplatkov vyberaných na základe porušenia práva Spoločenstva rozšíril svoju najpriaznivejšiu vnútroštátnu úpravu v oblasti C — O prípadnom porušení povinnosti lojál­ vrátenia pomoci. 64 nej spolupráce Francúzskou republikou 65

89. Keďže sa teraz nenamieta skutočnosť, že 91. Prísne povedané, keď sa vezme do úvahy sporné opatrenia podliehali rovnakému nesplnenie povinnosti konštatované vo postupu, aký platí pre platobné výmery vzťahu k zásade efektivity, nie je už potrebné vydané na základe francúzskeho právneho skúmať dôsledky správania Francúzskej predpisu, v tomto prípade pri výkone roz­ republiky v čase pred začatím konania hodnutia 2002/14 nenastala diskriminácia. o tejto žalobe, preto majú úvahy uvedené Bolo by to inak, keby si Komisia zvolila iný v tejto časti týchto návrhov zhrňujúcu prostriedok, ktorým dosiahne splnenie povahu a sú uvedené len ako doplnok. požiadavky na vrátenie štátnej pomoci proti­ právne poskytnutej Scott SA, ale tento problém presúva otázku do rámca účinnosti, a teda hľadiska, ktoré som už preskúmal.

97. Obdobné riešenie sa uplatňuje na žalobný dôvod, ktorý uviedla Komisia vo vzťahu k prípadnému nesplneniu povinnosti 94. Hoci správne vykladaná povinnosť lojál­ Francúzskom vyplývajúcemu zo skutočnosti, nej spolupráce uvedená v článku 10 ES že tento členský štát neodpovedal na viaceré vyžaduje, aby členské štáty v dobrej viere listy, ktoré mu poslala. spolupracovali s inštitúciami Spoločenstva, nezdá sa mi, že vyhlásenie o nesplnení povinnosti sa môže priamo opierať o akúkoľvek chybu, akokoľvek sa môže zdať neobratná.

98. Hoci je takéto správanie nezdvorilé a narúša dobré vzťahy medzi členskými 95. Chyba uvedená v liste francúzskych štátmi a európskymi inštitúciami, nemožno orgánov mala nepochybne vplyv na podanie takémuto správaniu pripísať právne žaloby Komisie, ktorá vychádzala zo správa­ dôsledky. Členské štáty si okrem toho môžu nia vnútroštátneho súdu. Bez toho, aby sa slobodne zvoliť najúčinnejšiu obrannú stra­ zmenšil význam natoľko poľutovaniahodnej tégiu na ochranu svojich záujmov. nehody spôsobenej nedbanlivosťou, ktorá určite nezodpovedá správaniu, aké by sa malo očakávať od orgánov členských štátov, táto chyba neodňala návrhu Komisie význam, ani neovplyvnila ostatné tvrdenia v žalobe.

99. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa domnievam, že nie je možné vyhovieť žalobnému dôvodu, podľa ktorého je vyššie 96. Preto by malo stačiť napomenutie fran­ uvedené správanie porušením povinnosti cúzskych orgánov a požiadanie ich lojálnej spolupráce uvedenej v článku 10 ES.

I - 10092

KOMISIA/FRANCÚZSKO

D — Záverečné poznámky členských štátov realizovanej prostredníc­ tvom žalôb o nesplnenie povinnosti, o neplatnosť a návrhov na začatie prejudi­ ciálneho konania. 67

101. Po viac ako dvadsiatich rokoch od poskytnutia pomoci Scott SA a približne šesť rokov odo dňa, kedy malo dôjsť k vráteniu, iba približne 1 % dlžných čiastok bolo zaplatené a iróniou osudu spoločnosťou, ktorá ani na základe rozhodnutia 2002/14 tak nebola povinná urobiť! 104. Predovšetkým je potrebné uviesť ne­ jednoznačné postavenie krajín Európskej únie, ktoré neprestávajú prideľovať pomoc, pravdepodobne s chvályhodnými zámermi, ale porušujúc právo Spoločenstva. Keď potom nastane okamih vyžadovania spolu­ práce členských štátov potrebnej na vymá­ 102. Ako som už skôr pripomenul, pri hanie protiprávne poskytnutých súm, pou­ narastajúcom počte prípadov v oblasti vymá­ žívajú sa tie najbanálnejšie tvrdenia na hania pomoci, ktoré prebiehajú pred Súdnym odôvodnenie vyjadrenia k žalobe v rámci dvorom, sa môžem ťažko stotožňovať konania o nesplnení povinnosti, ku ktorej je s optimizmom, ktorý preukazuje časť právnej Komisia nútená pristúpiť po konštatovaní vedy, ktorá verí, že nebezpečenstvo nespráv­ opakovanej neúčinnosti iných postupov, ak neho a nerovnakého uplatňovania právnych teda Komisia dostane odpoveď a nestane sa predpisov týkajúcich sa vymáhania štátnej to, čo nastalo v tomto prípade a v prípade pomoci je zažehnané vďaka postupnému vymedzeniu zásady procesnej autonómnosti

67 — LENAERTS, K.: L'articulation entre ordres juridiques à l'œuvre: le régime de récupération des aides d'État versées en violation du droit communautaire. In: Problèmes d'inter­ 66 — BECKETT, S.: Čakanie na Godota. Preklad Elena Flašková, prétation: à la mémoire de Constantinos N. Kakouris, Drewo a srd, 2002. Vydavateľstvo Bruylant, Brusel, 2004, s. 282.

106. Nezriedka je poslednou možnosťou Komisie návrh, aby Súdny dvor konštatoval nesplnenie povinnosti vzdorujúcim členským štátom. Doposiaľ dosiahnuté slabé výsledky 108. Na druhej strane, rozsah možností ma však vedú k vyjadreniu dvoch úvah. diskusie o týchto otázkach je príliš rozsiahly a dokonca neprimeraný v porovnaní s dosiahnutými slabými výsledkami vymáha­ 68 — V poviedke Plukovníkovi nemá kto písať (Preklad Vladimír nia: nič nebráni tomu, aby bolo rozhodnutie Oleríny, Ikar 2001) Gabriel García Márquez rozpráva iný o vymáhaní pomoci napadnuté na Súde prípad absurdného a tragického čakania, prípad plukovníka, ktorý každý týždeň počas desiatich rokov schádza k rieke prvého stupňa a následne odvolaním proti a hľadá čln, ktorý prináša poštu a ktorý možno prinesie aj jeho rozsudku na Súdnom dvore; aj opatre­ toľko očakávaný list pochádzajúci z hlavného mesta, v ktorom je napísané, že mu bude priznaný dôchodok za nia, ktorými sa vykonáva akt Spoločenstva, to, že sa zúčastnil na revolúciách, ktoré otriasli krajinou, v ktorej sa odohráva príbeh. Plukovník, ktorý nemá žiadne prijaté na vnútroštátnej úrovni, môžu byť zamestnanie, ani nevykonáva hospodársku činnosť, ale napadnuté, a to so všetkými nevýhodami, dôveruje iba skutočnosti, že dôchodok mu umožní žiť lepšie, upadá do stále väčšej biedy. Nakoniec, keď už je manželka ktoré z toho často vyplývajú, ako to pre­ nútená variť kamene, aby si susedia nemysleli, že jej s manželom chýbajú potraviny, list s dobrou správou stále ukázal tento prípad; je tiež možné, aby ešte neprišiel. vnútroštátny súd položil Súdnemu dvoru 69 — KARPENSCHIF, M.: La récupération des aides nationales versées en violation du droit communautaire à l'aune du prejudiciálnu otázku, ktorej predmetom je règlement nº 659/1999: du mythe à la réalité?. In: Revue platnosť rozhodnutia Spoločenstva, trimestrielle de droit européen, 37 (3), júl/september 2001, s. 551 a nasl., najmä s. 563. z ktorého vychádza vnútroštátne správne

110. Napokon nemožno zabudnúť na potrebu obnoviť hospodársku súťaž obnove­ ním rovnováhy na trhu, aká existovala v čase 112. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho pred poskytnutím pomoci. Uplatniť v tomto poriadku účastník konania, ktorý vo veci prípade ultima ratio právnej úpravy týkajúcej nemal úspech, je povinný nahradiť trovy sa štátnej pomoci 70 hraničí so sarkazmom, konania, ak to bolo v tomto zmysle navrh­ lebo narušenie trhu sa uskutočnilo takmer nuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Fran­ pred dvadsiatimi rokmi; podniky, ktoré cúzsku republiku na náhradu trov konania žiadali o nápravu stavu quo ante, už pravde- a Francúzska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania. 70 — Je zrejmé, že nekritizujem ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej je vrátenie pomoci logickým dôsledkom vyhlásenia jej protiprávnosti (pozri okrem iného rozsudok z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, C-305/89, Zb. s. I-1603, 71 — V tomto smere najmä pozri KARPENSCHIF, M.: c. d., s. 590 bod 41); napriek tomu vynucovanie tejto koncepcie až a nasl.; k perspektíve väčšieho zosúlaďovania vnútroštátnych natoľko, že vymáhanie pomoci slúži na neutralizovanie škody procesných právnych predpisov okrem toho pozri PELEKI- spôsobenej na trhu, ako sa uvádza v odôvodnení č. 13 -VELLIOS, C.: Le principe de l'autonomie procédurale à la nariadenia č. 659/1999, sa mení na niečo zdanlivé, umelé, iba lumière de la jurisprudence Peterbroeck et Van Schijndel. In: na ilúziu. Actualités du droit, 1998, s. 68 a nasl. (najmä s. 92).

I - 10096