C-241/05

3. Ako je známe, s cieľom „dosiahnuť zrušenie kontrol na spoločných hraniciach a uľahčiť pohyb tovaru a služieb" cez tieto hranice uzavreli členské štáty Beneluxu, Francúzsko a Nemecko v roku 1985 Schen- genskú dohodu 2a v roku 1990 Dohovor, ktorým sa vykonáva táto dohoda 3 (ďalej len 2. Conseil d'État sa najmä pýta na definíciu spolu „schengenské dohody"). K týmto doho- pojmu „deň prvého vstupu", čiže deň, od ktorého v zmysle článku 20 ods. 1 plynú „3 mesiace počas obdobia 6 mesiacov", počas ktorých sa v zmysle dohovoru môže cudzi­ 2 — Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej repub­ nec voľne pohybovať v schengenskom liky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom zrušení priestore. kontrol na ich spoločných hraniciach (Ú. v. ES L 239, 2000, s. 13; Mim. vyd. 19/002, s. 3). 3 — Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej repub­ liky o postupnom odstraňovaní kontrol na ich spoločných 1 — Jazyk prednesú: taliančina. hraniciach (U. v. ES L 239, 2000, s. 19; Mim. vyd. 19/002, s. 9).

I - 9629

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - VEC C-241/05

dám následne pristúpili Taliansko, Španiel­ a) musí mať jeden alebo niekoľko platných sko, Portugalsko, Grécko, Rakúsko, Dánsko, dokladov k prekročeniu hranice, ktoré Fínsko a Švédsko. Schengenské dohody stanoví Výkonný výbor; a dohovory o pristúpení sú súčasťou tzv. schengenského acquis.

b) pokiaľ sa vyžaduje, musí mať platné 4. Pohyb cudzincov, ktorí nepodliehajú vízo­ vízum; vej povinnosti v schengenskom priestore je upravený vo vykonávacom dohovore.

Osobitné právne predpisy týkajúce sa rumunských štátnych príslušníkov

„Cudzinci, ktorí nepodliehajú vízovej povin­ nosti sa môžu voľne pohybovať na území zmluvných strán, najviac však 3 mesiace počas doby 6 mesiacov odo dňa prvého vstupu a pokiaľ spĺňajú podmienky vstupu uvedené v článku 5 ods. 1 písm. a), c), d) 10. Rumunsko je uvedené v zozname štátov, a e)." ktorých štátni príslušníci sú podľa článku 1 ods. 2 nariadenia č. 539/2001 oslobodení od vízovej povinnosti „pre pobyty nepresahu­ júce celkom tri mesiace" (pozri prílohu II).

boli podmienky vstupu a pobytu cudzin­ a) ak nespĺňajú podmienky vstupu upra­ cov vo Francúzsku upravené v nariadení vené v článku 5 [Dohovoru, ktorým sa č. 45-2658 z 2. novembra 1945. 7 vykonáva Schengenská dohoda];

b) alebo ak pochádzajú priamo z územia 12. Článok 22 tohto nariadenia znie: štátu, ktorý je zmluvnou stranou tejto dohody a nemôžu preukázať svoj vstup na francúzske územie v súlade s ustanoveniami článku 19 ods. 1 alebo 2, článku 20 ods. 1, článku 21 ods. 1 alebo 2 Dohovoru [ktorým sa vykonáva „I — Zástupca štátu v rámci departementu Schengenská dohoda]; a v Paríži policajný prefekt môžu na základe o d ô v o d n e n é h o výnosu r o z h o d n ú ť o vyhostení cudzinca v týchto prípadoch:

..."

1) ak cudzinec nemôže preukázať svoj zákonný vstup na francúzske územie, s výnimkou prípadu, že má platný doklad o pobyte; II — Skutkový stav a konanie

13. Z uznesenia o návrhu na začatie pre- judiciálneho konania vyplýva, že pán Bot, rumunský štátny príslušník, niekoľkokrát vstúpil do schengenského priestoru.

II — Ustanovenia ods. I pododseku 1° sa uplatňujú na cudzincov, ktorí nie sú štátnymi 14. Pán Bot sa zdržiaval najmä vo Francúz­ príslušníkmi členského štátu Európskeho sku od 15. augusta do 2. novembra 2002 spoločenstva: a potom opäť od konca novembra 2002 do konca januára 2003. Do Francúzska sa následne vrátil tak, že 23. februára 2003 prešiel Maďarskom a následne podľa svojho 7 — Nariadenie č. 45-2658 z 2. novembra 1945 o podmienkach vyjadrenia Rakúskom a Nemeckom vstupu a pobytu cudzincov vo Francúzsku naposledy zmenené a doplnené zákonom č. 2002-305 zo 4. marca 2002. a 25. marca 2003 bol predvedený na políciu.

18. Ako je vidieť, článok 20 ods. 1 dohovoru stanovuje, že „cudzinci, ktorí nepodliehajú vízovej povinnosti sa môžu voľne pohybovať na území zmluvných strán, najviac však „Ako je potrebné chápať pojem ,deň prvého 3 mesiace počas doby 6 mesiacov odo dňa vstupu' v zmysle ustanovenia... článku 20 prvého vstupu". prvého odseku Dohovoru, ktorým sa vyko­ náva Schengenská dohoda, a najmä, má sa za ,prvý vstup' na územie signatárskych štátov tohto dohovoru považovať každý vstup, ktorý sa uskutoční po uplynutí doby šiestich mesiacov, počas ktorej sa neuskutočnil žiadny iný vstup na toto územie, ako aj, v prípade cudzinca, ktorý uskutoční viacero vstupov na účely krátkodobých pobytov, každý vstup bezprostredne nasledujúci po 19. Fínska vláda a Komisia z dôvodov, ktoré uplynutí doby šiestich mesiacov počítanej budú ďalej uvedené (pozri body 34 až 41) odo dňa predchádzajúceho známeho .prvého navrhujú každá osobitný výklad pojmu „deň vstupu'?" prvého vstupu" ktorý je uvedený v citovanom ustanovení. Podľa fínskej vlády tento pojem odkazuje na prvý vstup cudzinca do schen- genského priestoru v priebehu šiestich mesiacov predchádzajúcich poslednému vstupu. Podľa Komisie naopak označuje vstup cudzinca, ku ktorému došlo aspoň tri mesiace po jeho poslednom odchode. Komi­ 17. V konaní, ktoré sa takto začalo, pred­ sia upresňuje, že v prípade vstupu, ktorý ložili písomné pripomienky vlády Francúz­ nastal pred tromi mesiacmi od posledného

I-9633

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - VEC C-241/05

22. Keď začnem od tvrdení, ktoré vychá­ dzajú z gramatického znenia, myslím, že francúzska, česká a slovenská vláda, ale aj 25. V zmysle článku 19 ods. 1 dohovoru totiž Komisia s p r á v n e z d ô r a z ň u j ú , že „cudzinci, ktorí sú držiteľmi jednotného z dotknutého ustanovenia vyplýva, že odo víza..., sa môžu voľne pohybovať na území „dňa prvého vstupu" cudzinca do schengen- všetkých zmluvných strán počas doby plat­ ského priestoru „plynie" doba šiestich mesia­ nosti víza", ktoré sa podľa článku 11 vzťahuje cov „počas" ktorej sa môže cudzinec voľne na „jeden alebo niekoľko vstupov, pričom ani pohybovať na území zmluvných strán „naj­ trvanie jedného nepretržitého pobytu, ani viac však 3 mesiace". celkové obdobie niekoľkých za sebou idúcich

I - 9634

BOT

pobytov, nesmie byť odo dňa prvého vstupu 27. Na druhej strane, navrhovaný výklad sa viac ako 3 mesiace počas 6 mesiacov". 8 mi zdá byť viac v súlade so zásadou právnej Dohovor teda veľmi jasne priznáva cudzin­ istoty, ktorá ako je známe vyžaduje, aby com, ktorí podliehajú vízovej povinnosti, „právne predpisy Spoločenstva boli jasné právo na pohyb na dobu troch mesiacov a ich uplatňovanie predvídateľné pre všet­ „počas šiestich mesiacov" vypočítanú „odo kých, ktorých sa týkajú". 9 Prijatý výklad totiž dňa prvého vstupu". dáva priestor veľmi jasnému systému, ktorý umožňuje na jednej strane vnútroštátnym správnym orgánom jednoducho a bez pochybností uplatňovať právne predpisy dohovoru a na druhej strane cudzincom, k t o r í sa chcú voľne pohybovať v schengenskom priestore, „poznať svoje práva v plnom rozsahu a prípadne sa na ne odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi". 10

I - 9635

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - VEC C-241/05

na pohyb počas ďalších troch mesiacov. šesťmesačného obdobia nemá za následok Porušenie, ktorého sa dopustil v prvom „odpustenie" porušenia schengenského práv­ šesťmesačnom období, by v podstate nemoh­ neho predpisu, ku ktorému došlo predtým. lo byť postihované v nasledujúcich šesťme­ Toto porušenie aj naďalej existuje a ako také sačných obdobiach. môže byť potrestané.

30. To by sa napríklad mohlo stať práve v prípade pána Bota. Do schengenského priestoru vstúpil 15. augusta 2002. Uplatne­ 33. Aj ja sa teda rovnako ako francúzska ním navrhnutého systému by koniec šesť­ vláda domnievam, že aj keď bola dotknutá mesačnej doby uplynul 15. februára 2003. osoba predvedená v inom šesťmesačnom V priebehu tohto obdobia sa pán Bot období ako v tom, v ktorom sa dopustila zdržiaval vo Francúzsku dlhšie ako tri porušenia právnej úpravy, môže byť člen­ mesiace (od 15. augusta 2002 do 2. novembra skými štátmi potrestaná prostredníctvom 2002 a od konca novembra 2002 do konca uplatnenia sankcií, ktoré sú na tento účel januára 2003). Napriek tomu by sa mohlo ustanovené v príslušných právnych poriad­ namietať, že v nasledujúcom období šiestich koch, samozrejme pri dodržaní práva Spolo­ mesiacov (ktoré sa začalo novým „prvým čenstva a najmä zásady proporcionality. vstupom" 23. februára 2003) mohol pán Bot podľa môjho výkladu využívať nové právo na pohyb počas troch mesiacov. V deň, keď bol predvedený (25. marca 2003) mal teda ešte právo na takmer dva mesiace pobytu vo Francúzsku a v dôsledku toho nemal byť vyhostený. 34. Druhá námietka, ktorú vzniesli fínska vláda a Komisia, sa zdá byť citlivejšia.

36. Podľa článku 5 dohovoru môže byť totiž ustanovenie totiž Spoločenstvu umožňuje vstup do schengenského priestoru povolený prijať „opatrenia na stanovenie podmienok, cudzincovi, ktorý „pokiaľ sa vyžaduje, musí za ktorých sa štátni príslušníci tretích krajín mať platné vízum" iba „k pobytu v dĺžke do môžu do troch mesiacov voľne pohybovať na troch mesiacov". Toto absolútne obmedzenie území členských krajín". 12 Článok 20 ods. 1 je potom potvrdené v článku 10, ktorý teda v žiadnom prípade nemožno vykladať stanovuje „jednotné vízum, platné pre úze­ tak, aby umožňoval cudzincom, ktorí ne­ mie všetkých zmluvných strán. ...k pobytu podliehajú vízovej povinnosti, aby sa v dĺžke do troch mesiacov". Toto obmedzenie v členských štátoch zdržiavali dlhšie ako sa potom osobitne zdôrazňuje pre cudzincov, bezprostredne za sebou nasledujúce tri ktorí nepodliehajú vízovej povinnosti. Člá­ mesiace. nok 1 ods. 2 a článok 2 prvá zarážka nariadenia č. 539/2001 totiž stanovujú, že štátni príslušníci tretích krajín uvedených v príslušnom zozname (medzi ktorými je Rumunsko) sú oslobodení od vízovej povin­ nosti, ale iba „pre pobyty nepresahujúce celkom tri mesiace". 39. Podľa fínskej vlády a Komisie by vznikla práve takáto situácia, keby sa postupovalo podľa vyššie uvedeného výkladu článku 20 ods. 1.

42. Podľa Fínska by sa mal „prvý vstup" zisťovať pomocou tohto logického postupu. Začína sa od dátumu posledného vstupu 44. Na základe toho musím uviesť, že hoci cudzinca do schengenského priestoru. Od práve uvedené riešenia vychádzajú zo správ­ tohto dňa sa spätne premietne obdobie neho predpokladu, úplne ma nepresvedčili. šiestich mesiacov, aby sa zistilo, či už cudzinec vstúpil do schengenského pries­ toru. Ak je to tak, bol by „prvým vstupom" v zmysle dohovoru prvý vstup cudzinca na toto územie v období šiestich mesiacov predchádzajúcich poslednému vstupu. Od takto zisteného „prvého vstupu" by sa mali potom vypočítať obdobia troch a šiestich mesiacov stanovené v článku 20 ods. 1 a následne rozhodnúť, či v okamihu posled­ 45. Na výpočet dôb uvedených v článku 20 ného vstupu cudzinec vyčerpal alebo nevy­ ods. 1 totiž obe nakoniec prehliadajú alebo čerpal dni, ktoré má k dispozícii. považujú za vedľajší pojem „prvý vstup", ktorý toto ustanovenie považuje za dies a quo (začiatok doby) a naopak, zdôrazňujú pojem „posledný vstup", ktorý citované ustanovenie ani neuvádza.

43. Ešte prepracovanejší sa mi zdá návrh riešenia Komisie. Aj ona považuje za výcho­ diskový bod posledný vstup cudzinca, aby sa zistilo, či pred týmto vstupom už vstúpil do 46. Okrem toho sa mi zdá, že tieto riešenia schengenského priestoru. V kladnom prí­ sú mimoriadne zložité a aj preto nie sú veľmi pade Komisia navrhuje nasledujúce rozlíše­ v súlade s požiadavkami jasnosti a právnej nie: ak medzi posledným vstupom istoty, ktorými sa, ako bolo uvedené vyššie a posledným odchodom uplynuli viac ako (pozri bod 27), musí vyznačovať právna tri mesiace, posledný vstup je „prvým úprava Spoločenstva, a teda aj schengenské vstupom" na účely dohovoru; ak naopak acquis ako jeho súčasť.

49. Domnievam sa totiž, že na rozdiel od toho, čo tvrdí najmä fínska vláda, riešenie, s ktorým súhlasím, založené na samostatných a po sebe nasledujúcich šesťmesačných obdobiach, v rámci ktorých je cudzinec oprávnený na trojmesačný pobyt (nepretržitý alebo po častiach), samo osebe 52. Podľa Komisie však povinnosť cudzinca vylučuje porušenie tejto najdlhšej hranice. odísť zo schengenského priestoru na konci šesťmesačného obdobia v skutočnosti nestačí na zabezpečenie dodržiavania tejto doby. Cudzinec by totiž ľahko mohol: i) zdržiavať sa na danom území posledné dva mesiace a tridsať dní prvého šesťmesačného obdobia; ii) odísť a vrátiť sa do schengenského 50. Vysvetlím to. Riešenie, ktorého sa zastá­ priestoru deň po odchode, a teda domáhať vam, za „prvý vstup" určuje prvý vstup sa voľného pohybu počas ďalších troch

I - 9639

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - VEC C-241/05

57. Domnievam sa, že na tomto základe sa 54. Zdá sa mi však, že táto potreba sa môže môže predpoklad (pravdupovediac, trochu dodržiavať aj iným spôsobom bez toho, aby akademický), na ktorý poukázala Komisia, bolo potrebné úplne meniť pôsobnosť podľa ktorého by mohol cudzinec pri uply­ článku 20 ods. 1 dohovoru. nutí šesťmesačného obdobia odísť zo schen- genského priestoru a potom sa tam vrátiť na druhý deň, posudzovať vnútroštátnymi správnymi orgánmi a vnútroštátnymi súdmi ako indícia obchádzania ustanovení doho­ voru, ktoré má za cieľ dosiahnuť protiprávnu 55. Domnievam sa totiž, že skôr ako pred­ výhodu, čiže pobyt na dotknutom území, pokladať zložitý mechanizmus, ktorý je ktorého dĺžka presahuje povolenú dobu navyše v rozpore so znením dotknutého celkom troch bezprostredne po sebe nasle­ ustanovenia, je možné vykladať ho v tom dujúcich mesiacov. V takom prípade sa zmysle, že umožňuje vnútroštátnym správ­ domnievam, že vnútroštátne orgány by mali nym orgánom a vnútroštátnym súdom zistiť zamietnuť vstup cudzincovi, alebo ak už prípad od prípadu, či cudzinec mal v úmysle k nemu došlo, považovať ho za protiprávny. vytvoriť si protiprávne podmienky, aby mohol využívať práva, ktoré sú mu priznané, a keď to zistia, nepriznať mu tieto práva. 14 — V tomto zmysle pozri rozsudky Emsland-Stärke, už citovaný, body 52 až 54. Pozri tiež rozsudky z 21. septembra 1983, Deutsche Milchkontor, 205/82 až 215/82, Zb. s. 2633, body 17 až 25, ako aj 35 až 39; z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, body 17 až 21; z 8. februára 1996, FMC a i., 13 — Pozri rozsudky z 11. októbra 1977, Cremer, 125/76, Zb. C-212/94, Zb. s. I-389, body 49 až 51, a z 15. júna 2000, s. 1593, bod 21, a zo 14. decembra 2000, Emsland-Stärke, ARCO Chemie Nederland a i., C-418/97 a C-419/97, Zb. C-110/99, Zb. s. I-11569, bod 51. s. I-4475, bod 41.

I - 9641