C-241/05
ECLI:EU:C:2006:272
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62005CC0241
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
BOT
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 27. apríla 2006 1
1. Uznesením z 9. mája 2005 Conseil d'État I — Právny rámec (francúzska štátna rada) položila Súdnemu dvoru podľa článkov 68 ES a 234 ES otázku týkajúcu sa výkladu článku 20 ods. 1 Doho voru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda (ďalej len „vykonávací dohovor" alebo len „dohovor"), ktorý ustanovuje naj dlhšie obdobie pohybu cudzincov nepodlie A — Právo Spoločenstva hajúcich vízovej povinnosti na územiach zmluvných strán (ďalej len „schengenský priestor").
Pohyb cudzincov, ktorí nepodliehajú vízovej povinnosti v schengenskom priestore
3. Ako je známe, s cieľom „dosiahnuť zrušenie kontrol na spoločných hraniciach a uľahčiť pohyb tovaru a služieb" cez tieto hranice uzavreli členské štáty Beneluxu, Francúzsko a Nemecko v roku 1985 Schen- genskú dohodu 2a v roku 1990 Dohovor, ktorým sa vykonáva táto dohoda 3 (ďalej len 2. Conseil d'État sa najmä pýta na definíciu spolu „schengenské dohody"). K týmto doho- pojmu „deň prvého vstupu", čiže deň, od ktorého v zmysle článku 20 ods. 1 plynú „3 mesiace počas obdobia 6 mesiacov", počas ktorých sa v zmysle dohovoru môže cudzi 2 — Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej repub nec voľne pohybovať v schengenskom liky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom zrušení priestore. kontrol na ich spoločných hraniciach (Ú. v. ES L 239, 2000, s. 13; Mim. vyd. 19/002, s. 3). 3 — Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej repub liky o postupnom odstraňovaní kontrol na ich spoločných 1 — Jazyk prednesú: taliančina. hraniciach (U. v. ES L 239, 2000, s. 19; Mim. vyd. 19/002, s. 9).
I - 9629
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - VEC C-241/05
dám následne pristúpili Taliansko, Španiel a) musí mať jeden alebo niekoľko platných sko, Portugalsko, Grécko, Rakúsko, Dánsko, dokladov k prekročeniu hranice, ktoré Fínsko a Švédsko. Schengenské dohody stanoví Výkonný výbor; a dohovory o pristúpení sú súčasťou tzv. schengenského acquis.
b) pokiaľ sa vyžaduje, musí mať platné 4. Pohyb cudzincov, ktorí nepodliehajú vízo vízum; vej povinnosti v schengenskom priestore je upravený vo vykonávacom dohovore.
c) musí prípadne predložiť doklady, ktoré 5. V zmysle článku 1 sa „cudzincom" ro potvrdzujú účel a okolnosti jeho pobytu, zumie musí disponovať dostatočnými pro striedkami na úhradu obživy nielen na dobu pobytu, ale aj na spiatočnú cestu do krajiny pôvodu alebo pre tranzit do tretieho štátu, v ktorom je zaistené jeho prijatie alebo musí byť schopný získať tieto prostriedky legálnym spôsobom; „osoba, ktorá nie je štátnym príslušníkom jedného z členských štátov Európskych spoločenstiev".
d) nesmie byť uvedený na zozname osôb, ktorým má byť zamietnutý vstup; 6. Článok 5 ods. 1 stanovuje:
„K pobytu v dĺžke do troch mesiacov môže e) nesmie predstavovať nebezpečie pre byť cudzincovi povolený vstup na územie verejný poriadok, verejnú bezpečnosť zmluvných strán, ak spĺňa nižšie uvedené alebo pre medzinárodné vzťahy jednej podmienky: zo zmluvných strán."
I - 9630
BOT
7. Pokiaľ ide o to, čo je podstatné na účely 9. Podľa článku 2 a prílohy A k rozhodnutiu tohto konania, je najmä potrebné poukázať Rady 1999/436/ES 5 je právnym základom na článok 20 ods. 1, ktorý znie: článku 20 ods. 1 dohovoru článok 62 ods. 3 ES.
Osobitné právne predpisy týkajúce sa rumunských štátnych príslušníkov
„Cudzinci, ktorí nepodliehajú vízovej povin nosti sa môžu voľne pohybovať na území zmluvných strán, najviac však 3 mesiace počas doby 6 mesiacov odo dňa prvého vstupu a pokiaľ spĺňajú podmienky vstupu uvedené v článku 5 ods. 1 písm. a), c), d) 10. Rumunsko je uvedené v zozname štátov, a e)." ktorých štátni príslušníci sú podľa článku 1 ods. 2 nariadenia č. 539/2001 oslobodení od vízovej povinnosti „pre pobyty nepresahu júce celkom tri mesiace" (pozri prílohu II).
8. Okrem toho je potrebné pripomenúť, že príslušný protokol pripojený k Zmluve B — Vnútroštátne právo o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, zmeneným 4 a doplneným Amsterdamskou zmluvou , začlenil tzv. schengenské acquis do inštitu cionálneho a právneho rámca Európskej 11. V čase, keď nastali skutkové okolnosti, únie. Na tento účel umožnil tento protokol ktoré sú predmetom konania vo veci samej, trinástim signatárskym štátom schengen- ských dohôd, aby si medzi sebou založili užšiu spoluprácu v rámci pôsobnosti týchto dohôd a súvisiacich ustanovení. Okrem toho 5 — Rozhodnutie Rady, ktorým sa v súlade s príslušnými ustano veniami Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy zveril Rade úlohu určiť právny základ pre o Európskej únii stanovuje právny základ pre všetky ustano venia alebo rozhodnutia, ktoré tvoria schengenské acquis každé z ustanovení alebo rozhodnutí, ktoré (Ú. v. ES L 176, s. 17; Mim. vyd. 19/001, s. 152). predstavujú schengenské acquis. 6 — Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, Ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, s. 1; Mim. vyd. 19/004 s. 65) zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 2414/2001 zo 4 — Protokol, ktorým sa začleňuje schengenské" acquis do rámca 7. decembra 2001 (Ú. v. ES L 327, s. 1; Mim. vyd. 19/004 Európskej únie. s. 172).
I-9631
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANO — VEC C-241/05
boli podmienky vstupu a pobytu cudzin a) ak nespĺňajú podmienky vstupu upra cov vo Francúzsku upravené v nariadení vené v článku 5 [Dohovoru, ktorým sa č. 45-2658 z 2. novembra 1945. 7 vykonáva Schengenská dohoda];
b) alebo ak pochádzajú priamo z územia 12. Článok 22 tohto nariadenia znie: štátu, ktorý je zmluvnou stranou tejto dohody a nemôžu preukázať svoj vstup na francúzske územie v súlade s ustanoveniami článku 19 ods. 1 alebo 2, článku 20 ods. 1, článku 21 ods. 1 alebo 2 Dohovoru [ktorým sa vykonáva „I — Zástupca štátu v rámci departementu Schengenská dohoda]; a v Paríži policajný prefekt môžu na základe o d ô v o d n e n é h o výnosu r o z h o d n ú ť o vyhostení cudzinca v týchto prípadoch:
..."
1) ak cudzinec nemôže preukázať svoj zákonný vstup na francúzske územie, s výnimkou prípadu, že má platný doklad o pobyte; II — Skutkový stav a konanie
13. Z uznesenia o návrhu na začatie pre- judiciálneho konania vyplýva, že pán Bot, rumunský štátny príslušník, niekoľkokrát vstúpil do schengenského priestoru.
II — Ustanovenia ods. I pododseku 1° sa uplatňujú na cudzincov, ktorí nie sú štátnymi 14. Pán Bot sa zdržiaval najmä vo Francúz príslušníkmi členského štátu Európskeho sku od 15. augusta do 2. novembra 2002 spoločenstva: a potom opäť od konca novembra 2002 do konca januára 2003. Do Francúzska sa následne vrátil tak, že 23. februára 2003 prešiel Maďarskom a následne podľa svojho 7 — Nariadenie č. 45-2658 z 2. novembra 1945 o podmienkach vyjadrenia Rakúskom a Nemeckom vstupu a pobytu cudzincov vo Francúzsku naposledy zmenené a doplnené zákonom č. 2002-305 zo 4. marca 2002. a 25. marca 2003 bol predvedený na políciu.
I - 9632
BOT
15. Dňa 26. marca 2003 prijal prefekt vo Val- ska, Fínska, Českej republiky, Slovenska, ako de-Marne v súvislosti s týmto štátnym aj Komisia. príslušníkom výnos o vyhostení na zákla de článku 22 ods. II písm. b) nariadenia č. 45-2658.
16. Keďže Tribunal administratif de Melun (Správny súd v Melune) zamietol jeho návrh III — Právna analýza na zrušenie tohto výnosu, pán Bot sa obrátil na Conseil d'État. Keďže táto mala pochyb nosti o výklade článku 20 ods. 1 vykonáva cieho dohovoru, položila Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:
18. Ako je vidieť, článok 20 ods. 1 dohovoru stanovuje, že „cudzinci, ktorí nepodliehajú vízovej povinnosti sa môžu voľne pohybovať na území zmluvných strán, najviac však „Ako je potrebné chápať pojem ,deň prvého 3 mesiace počas doby 6 mesiacov odo dňa vstupu' v zmysle ustanovenia... článku 20 prvého vstupu". prvého odseku Dohovoru, ktorým sa vyko náva Schengenská dohoda, a najmä, má sa za ,prvý vstup' na územie signatárskych štátov tohto dohovoru považovať každý vstup, ktorý sa uskutoční po uplynutí doby šiestich mesiacov, počas ktorej sa neuskutočnil žiadny iný vstup na toto územie, ako aj, v prípade cudzinca, ktorý uskutoční viacero vstupov na účely krátkodobých pobytov, každý vstup bezprostredne nasledujúci po 19. Fínska vláda a Komisia z dôvodov, ktoré uplynutí doby šiestich mesiacov počítanej budú ďalej uvedené (pozri body 34 až 41) odo dňa predchádzajúceho známeho .prvého navrhujú každá osobitný výklad pojmu „deň vstupu'?" prvého vstupu" ktorý je uvedený v citovanom ustanovení. Podľa fínskej vlády tento pojem odkazuje na prvý vstup cudzinca do schen- genského priestoru v priebehu šiestich mesiacov predchádzajúcich poslednému vstupu. Podľa Komisie naopak označuje vstup cudzinca, ku ktorému došlo aspoň tri mesiace po jeho poslednom odchode. Komi 17. V konaní, ktoré sa takto začalo, pred sia upresňuje, že v prípade vstupu, ktorý ložili písomné pripomienky vlády Francúz nastal pred tromi mesiacmi od posledného
I-9633
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - VEC C-241/05
odchodu, by sa malo právo na pobyt 23. Podľa tohto ustanovenia preto platí, že vypočítať s prihliadnutím na časové obdobia, keď cudzinec vstúpi do schengenského ktoré už strávil v schengenskom priestore priestoru, začne plynúť doba, ktorá uplynie počas posledných šiestich mesiacov. po šiestich mesiacoch. Práve „počas" týchto šiestich mesiacov sa môže cudzinec voľne pohybovať na území zmluvných strán, a to v priebehu nepretržitého obdobia troch mesiacov alebo počas viacerých kratších období, ktorých súčet však nesmie v žiadnom prípade prekročiť „najviac" tri mesiace. Po vyčerpaní týchto takto vypočíta ných troch mesiacov musí cudzinec opustiť 20. Francúzska, česká a slovenská vláda sa územie zmluvných strán a bude sa tam môcť domnievajú, že pojem „prvý vstup" znamená vrátiť iba v nasledujúcom šesťmesačnom vôbec prvý vstup cudzinca do schengen- období. Návrat cudzinca s odstupom aspoň ského priestoru a vstupy, ktoré nastanú šiestich mesiacov od „prvého vstupu" pred následne s odstupom aspoň šiestich mesia stavuje nový „prvý vstup", od ktorého plynú cov jeden od druhého. vyššie uvedené doby šiestich a troch mesia cov.
21. Pokiaľ ide o mňa, som naklonený sto tožniť sa s týmto posledným riešením, a to 24. Na podporu tohto výkladu môže byť nielen z gramatických a systematických uvedené aj tvrdenie systematického charak dôvodov, ale aj preto, že sa mi zdá, že je viac teru. Ako totiž uviedla francúzska vláda, v súlade s požiadavkou právnej istoty. vyššie uvedené riešenie sa zhoduje s riešením, ktoré sa ešte jasnejšie uvádza v dohovore, pokiaľ ide o cudzincov, ktorí podliehajú vízovej povinnosti.
22. Keď začnem od tvrdení, ktoré vychá dzajú z gramatického znenia, myslím, že francúzska, česká a slovenská vláda, ale aj 25. V zmysle článku 19 ods. 1 dohovoru totiž Komisia s p r á v n e z d ô r a z ň u j ú , že „cudzinci, ktorí sú držiteľmi jednotného z dotknutého ustanovenia vyplýva, že odo víza..., sa môžu voľne pohybovať na území „dňa prvého vstupu" cudzinca do schengen- všetkých zmluvných strán počas doby plat ského priestoru „plynie" doba šiestich mesia nosti víza", ktoré sa podľa článku 11 vzťahuje cov „počas" ktorej sa môže cudzinec voľne na „jeden alebo niekoľko vstupov, pričom ani pohybovať na území zmluvných strán „naj trvanie jedného nepretržitého pobytu, ani viac však 3 mesiace". celkové obdobie niekoľkých za sebou idúcich
I - 9634
BOT
pobytov, nesmie byť odo dňa prvého vstupu 27. Na druhej strane, navrhovaný výklad sa viac ako 3 mesiace počas 6 mesiacov". 8 mi zdá byť viac v súlade so zásadou právnej Dohovor teda veľmi jasne priznáva cudzin istoty, ktorá ako je známe vyžaduje, aby com, ktorí podliehajú vízovej povinnosti, „právne predpisy Spoločenstva boli jasné právo na pohyb na dobu troch mesiacov a ich uplatňovanie predvídateľné pre všet „počas šiestich mesiacov" vypočítanú „odo kých, ktorých sa týkajú". 9 Prijatý výklad totiž dňa prvého vstupu". dáva priestor veľmi jasnému systému, ktorý umožňuje na jednej strane vnútroštátnym správnym orgánom jednoducho a bez pochybností uplatňovať právne predpisy dohovoru a na druhej strane cudzincom, k t o r í sa chcú voľne pohybovať v schengenskom priestore, „poznať svoje práva v plnom rozsahu a prípadne sa na ne odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi". 10
26. Podľa môjho názoru by bolo nelogické a protirečivé domnievať sa, že ten istý systém, založený tiež na oddelení nasledujú 28. Teraz však musím zdôrazniť, že proti tu cich šiestich mesiacov, sa uplatňuje na navrhovanému výkladu je možné uviesť dve cudzincov, ktorí podliehajú vízovej povin dôležité námietky, na ktoré je potrebné nosti, a nie na tých, ktorí takej povinnosti prihliadnuť. nepodliehajú. Naopak, pre týchto posledných by mali platiť reštriktívnejšie metódy výpočtu, ktoré navrhla fínska vláda a Komisia (a ktorými sa budem podrobnejšie zaoberať neskôr; pozri body 40 a 41) so skutočne nezvyčajným výsledkom, že menej priaznivé zaobchádzanie by sa vzťahovalo na subjekty, ktoré schengenský systém naopak zvýhodňuje. Cudzinci, ktorí nepodliehajú 29. V prvom rade by sa dalo namietať, že ak vízovej povinnosti sú totiž tí, ktorí pochá sa právo na voľný pohyb cudzinca počíta dzajú z krajín, ktorým Spoločenstvo „hodno podľa šesťmesačných samostatných a po sebe tením od prípadu k prípadu, rôznych kritérií nasledujúcich období, cudzinec, ktorý sa súvisiacich, okrem iného, s nelegálnou imi v prvom šesťmesačnom období zdržiaval na gráciou, verejným záujmom a bezpečnosťou danom území viac ako tri mesiace, má aj tak a so zahraničnými vzťahmi Európskej únie", v nasledujúcom šesťmesačnom období právo priznáva priaznivé zaobchádzanie, ktoré spo číva práve v oslobodení od vízovej povinnosti (pozri odôvodnenie č. 5 nariadenia 9 — Pozri najmä rozsudky z 22. februára 1984, Kloppenburg, č. 539/2001). 70/83, Zb. s. 1075, bod 11; z 15. decembra 1987, Irsko/ Komisia, 325/85, Zb. s. 5041, bod 18; zo 16. júna 1993, Francúzsko/Komisia, C-325/91, Zb. s. I-3283, bod 26, a zo 16. októbra 1997, Banque Indosuez a i., C-177/96, Zb. s. I-5659, bod 27. 10 - Rozsudok z 9. apríla 1987, Komisia/Taliansko, 363/85, Zb. 8 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. s. 1733, bod 7.
I - 9635
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - VEC C-241/05
na pohyb počas ďalších troch mesiacov. šesťmesačného obdobia nemá za následok Porušenie, ktorého sa dopustil v prvom „odpustenie" porušenia schengenského práv šesťmesačnom období, by v podstate nemoh neho predpisu, ku ktorému došlo predtým. lo byť postihované v nasledujúcich šesťme Toto porušenie aj naďalej existuje a ako také sačných obdobiach. môže byť potrestané.
30. To by sa napríklad mohlo stať práve v prípade pána Bota. Do schengenského priestoru vstúpil 15. augusta 2002. Uplatne 33. Aj ja sa teda rovnako ako francúzska ním navrhnutého systému by koniec šesť vláda domnievam, že aj keď bola dotknutá mesačnej doby uplynul 15. februára 2003. osoba predvedená v inom šesťmesačnom V priebehu tohto obdobia sa pán Bot období ako v tom, v ktorom sa dopustila zdržiaval vo Francúzsku dlhšie ako tri porušenia právnej úpravy, môže byť člen mesiace (od 15. augusta 2002 do 2. novembra skými štátmi potrestaná prostredníctvom 2002 a od konca novembra 2002 do konca uplatnenia sankcií, ktoré sú na tento účel januára 2003). Napriek tomu by sa mohlo ustanovené v príslušných právnych poriad namietať, že v nasledujúcom období šiestich koch, samozrejme pri dodržaní práva Spolo mesiacov (ktoré sa začalo novým „prvým čenstva a najmä zásady proporcionality. vstupom" 23. februára 2003) mohol pán Bot podľa môjho výkladu využívať nové právo na pohyb počas troch mesiacov. V deň, keď bol predvedený (25. marca 2003) mal teda ešte právo na takmer dva mesiace pobytu vo Francúzsku a v dôsledku toho nemal byť vyhostený. 34. Druhá námietka, ktorú vzniesli fínska vláda a Komisia, sa zdá byť citlivejšia.
31. Podľa môjho názoru je však potrebné túto námietku zamietnuť.
35. Fínska vláda a Komisia vychádzajú zo správneho predpokladu, že bez ohľadu na šesťmesačné obdobia dohovor a nariadenie č. 539/2001 umožňujú cudzincom, ktorí 32. Pri výklade, s ktorým súhlasím, totiž nepodliehajú vízovej povinnosti, aby sa obdobie šiestich mesiacov začaté novým zdržiavali v schengenskom priestore počas „prvým vstupom" zavádza nové právo na období, ktorých celkové trvanie nepresahuje pobyt na tri mesiace (nepretržite alebo po bezprostredne za sebou nasledujúce tri častiach). Je však jasné, že začatie nového mesiace.
I - 9636
BOT
36. Podľa článku 5 dohovoru môže byť totiž ustanovenie totiž Spoločenstvu umožňuje vstup do schengenského priestoru povolený prijať „opatrenia na stanovenie podmienok, cudzincovi, ktorý „pokiaľ sa vyžaduje, musí za ktorých sa štátni príslušníci tretích krajín mať platné vízum" iba „k pobytu v dĺžke do môžu do troch mesiacov voľne pohybovať na troch mesiacov". Toto absolútne obmedzenie území členských krajín". 12 Článok 20 ods. 1 je potom potvrdené v článku 10, ktorý teda v žiadnom prípade nemožno vykladať stanovuje „jednotné vízum, platné pre úze tak, aby umožňoval cudzincom, ktorí ne mie všetkých zmluvných strán. ...k pobytu podliehajú vízovej povinnosti, aby sa v dĺžke do troch mesiacov". Toto obmedzenie v členských štátoch zdržiavali dlhšie ako sa potom osobitne zdôrazňuje pre cudzincov, bezprostredne za sebou nasledujúce tri ktorí nepodliehajú vízovej povinnosti. Člá mesiace. nok 1 ods. 2 a článok 2 prvá zarážka nariadenia č. 539/2001 totiž stanovujú, že štátni príslušníci tretích krajín uvedených v príslušnom zozname (medzi ktorými je Rumunsko) sú oslobodení od vízovej povin nosti, ale iba „pre pobyty nepresahujúce celkom tri mesiace". 39. Podľa fínskej vlády a Komisie by vznikla práve takáto situácia, keby sa postupovalo podľa vyššie uvedeného výkladu článku 20 ods. 1.
37. Z tohto súboru právnych predpisov teda vyplýva, že pobyt cudzincov, ktorí nepodlie hajú vízovej povinnosti, nemôže v žiadnom prípade presiahnuť tri bezprostredne za sebou nasledujúce mesiace. Na dlhší pobyt 40. Na tento účel uvádzajú nasledujúci si musia vybaviť príslušné povolenie alebo príklad. Uvažujeme o cudzincovi, ktorý vnútroštátne víza, ktoré udeľujú členské uskutoční svoj prvý vstup do schengenského 1 štáty. 1 priestoru 1. januára 2006 a odíde v ten istý deň. Táto osoba sa potom vráti na dotknuté územie 2. apríla a zotrvá tam až do uplynutia šesťmesačného obdobia, čiže do 30. júna (teda dva mesiace a tridsať dní). Dňa 1. júla sa začína nové šesťmesačné obdobie a z tohto dôvodu cudzinec ostane ďalšie tri mesiace v schengenskom priestore. Jeho pobyt sa tak 38. K rovnakému záveru vedie aj článok 62 predĺžil celkom na takmer šesť bezpro ods. 3 ES, ktorý je v zmysle rozhodnutia stredne za sebou nasledujúcich mesiacov 1999/436/ES právnym základom článku 20 (presnejšie šesť mesiacov bez jedného dňa), ods. 1 dohovoru (pozri bod 9 vyššie). Toto a teda takmer o tri mesiace prekročil najvyššiu uvedenú hranicu.
11 — Pozri v tomto zmysle článok 63 ods. 3 písm. a) ES a článok 18 Dohovoru. 12 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
I - 9637
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANO — VEC C-241/05
41. Aby sa však zabránilo takýmto situáciám, uplynuli menej ako tri mesiace, od posled fínska vláda a Komisia navrhujú dva roz ného vstupu sa spätne premietne v čase dielne výklady článku 20 ods. 1 dohovoru. obdobie šiestich mesiacov, aby sa zistilo, či v priebehu týchto šiestich mesiacov cudzinec už vyčerpal t r i m e s i a c e p o b y t u v schengenskom priestore.
42. Podľa Fínska by sa mal „prvý vstup" zisťovať pomocou tohto logického postupu. Začína sa od dátumu posledného vstupu 44. Na základe toho musím uviesť, že hoci cudzinca do schengenského priestoru. Od práve uvedené riešenia vychádzajú zo správ tohto dňa sa spätne premietne obdobie neho predpokladu, úplne ma nepresvedčili. šiestich mesiacov, aby sa zistilo, či už cudzinec vstúpil do schengenského pries toru. Ak je to tak, bol by „prvým vstupom" v zmysle dohovoru prvý vstup cudzinca na toto územie v období šiestich mesiacov predchádzajúcich poslednému vstupu. Od takto zisteného „prvého vstupu" by sa mali potom vypočítať obdobia troch a šiestich mesiacov stanovené v článku 20 ods. 1 a následne rozhodnúť, či v okamihu posled 45. Na výpočet dôb uvedených v článku 20 ného vstupu cudzinec vyčerpal alebo nevy ods. 1 totiž obe nakoniec prehliadajú alebo čerpal dni, ktoré má k dispozícii. považujú za vedľajší pojem „prvý vstup", ktorý toto ustanovenie považuje za dies a quo (začiatok doby) a naopak, zdôrazňujú pojem „posledný vstup", ktorý citované ustanovenie ani neuvádza.
43. Ešte prepracovanejší sa mi zdá návrh riešenia Komisie. Aj ona považuje za výcho diskový bod posledný vstup cudzinca, aby sa zistilo, či pred týmto vstupom už vstúpil do 46. Okrem toho sa mi zdá, že tieto riešenia schengenského priestoru. V kladnom prí sú mimoriadne zložité a aj preto nie sú veľmi pade Komisia navrhuje nasledujúce rozlíše v súlade s požiadavkami jasnosti a právnej nie: ak medzi posledným vstupom istoty, ktorými sa, ako bolo uvedené vyššie a posledným odchodom uplynuli viac ako (pozri bod 27), musí vyznačovať právna tri mesiace, posledný vstup je „prvým úprava Spoločenstva, a teda aj schengenské vstupom" na účely dohovoru; ak naopak acquis ako jeho súčasť.
I - 9638
BOT
47. V ten deň, keď sa cudzinec objaví na cudzinca do schengenského priestoru schengenskej hranici (tzv. posledný vstup), a ďalšie nasledujúce vstupy, ktoré nastali by príslušníci polície museli na základe aspoň o šesť mesiacov neskôr. To znamená, údajov, ktoré sú k dispozícii, vykonať veľmi že po skončení prvého šesťmesačného obdo zložité výpočty. Iba po vykonaní týchto bia sa druhé nezačne automaticky, ale začne výpočtov by mohli a museli v ten istý deň plynúť až od nového „prvého vstupu" oznámiť cudzincovi, či má ešte k dispozícii cudzinca. ďalšie dni na voľný pohyb po schengenskom priestore alebo naopak, či už tieto dni boli vyčerpané. V konečnom dôsledku by uplat ňovanie dohovoru bolo extrémne zložité pre vnútroštátne správne orgány a málo pred vídateľné pre jednotlivcov.
51. Inými slovami, zdržiavanie sa cudzinca na danom území v okamihu uplynutia šesťmesačného obdobia nespôsobuje nové začatie nasledujúceho šesťmesačného obdo 48. Okrem toho sa mi zdá, že tieto dve práve bia. Aby sa tak stalo, je potrebné, aby pri kritizované riešenia sa nedajú odôvodniť ani uplynutí tohto obdobia cudzinec zo schen skutočnosťou, že sú ako jediné schopné genského priestoru odišiel a potom sa tam zaručiť dodržiavanie vyššie spomínanej naj vrátil. Tým sa nevyhnutne preruší nepretrži- dlhšej doby bezprostredne za sebou nasledu tosť šesťmesačných období a vylúči sa tak júcich troch mesiacov (pozri body 34 až 36). riziko, že „pripájaním" posledných mesiacov prvého šesťmesačného obdobia k prvým mesiacom nasledujúceho poruší cudzinec absolútnu dobu celkom troch bezprostredne za sebou nasledujúcich mesiacov (pozri príklad uvedený v bode 38).
49. Domnievam sa totiž, že na rozdiel od toho, čo tvrdí najmä fínska vláda, riešenie, s ktorým súhlasím, založené na samostatných a po sebe nasledujúcich šesťmesačných obdobiach, v rámci ktorých je cudzinec oprávnený na trojmesačný pobyt (nepretržitý alebo po častiach), samo osebe 52. Podľa Komisie však povinnosť cudzinca vylučuje porušenie tejto najdlhšej hranice. odísť zo schengenského priestoru na konci šesťmesačného obdobia v skutočnosti nestačí na zabezpečenie dodržiavania tejto doby. Cudzinec by totiž ľahko mohol: i) zdržiavať sa na danom území posledné dva mesiace a tridsať dní prvého šesťmesačného obdobia; ii) odísť a vrátiť sa do schengenského 50. Vysvetlím to. Riešenie, ktorého sa zastá priestoru deň po odchode, a teda domáhať vam, za „prvý vstup" určuje prvý vstup sa voľného pohybu počas ďalších troch
I - 9639
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - VEC C-241/05
mesiacov. Takto by sa cudzincovi umožnilo 56. V tejto súvislosti pripomínam, že Súdny jednoducho obchádzať schengenský právny dvor už uvažoval o možnosti postihnúť predpis, pretože odchodom na iba jediný deň zneužívajúce konanie, pričom na tento účel by sa mohol voľne pohybovať takmer šesť vyžadoval zistenie dvoch okolností. Po prvé bezprostredne po sebe nasledujúcich mesia sa musí zistiť „súbor objektívnych okolností, cov. z ktorých vyplýva, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok ustanovených práv nou úpravou Spoločenstva nebol dosiahnutý cieľ tejto právnej úpravy" a po druhé „subjektívny prvok spočívajúci v úmysle získať výhodu vyplývajúcu z právnej úpravy Spoločenstva tým, že sa umelo vytvárajú 53. Aj v tomto prípade vychádza námietka podmienky potrebné na jej získanie". 14 Komisie zo správneho predpokladu, a teda z potreby zabrániť jednoduchému obchádza niu právneho predpisu Spoločenstva. Je totiž jasné, že uplatňovanie ustanovení Spoločen stva „nie je možné rozšíriť tak, že zakrýva zneužitia" zo strany jednotlivcov. 13
57. Domnievam sa, že na tomto základe sa 54. Zdá sa mi však, že táto potreba sa môže môže predpoklad (pravdupovediac, trochu dodržiavať aj iným spôsobom bez toho, aby akademický), na ktorý poukázala Komisia, bolo potrebné úplne meniť pôsobnosť podľa ktorého by mohol cudzinec pri uply článku 20 ods. 1 dohovoru. nutí šesťmesačného obdobia odísť zo schen- genského priestoru a potom sa tam vrátiť na druhý deň, posudzovať vnútroštátnymi správnymi orgánmi a vnútroštátnymi súdmi ako indícia obchádzania ustanovení doho voru, ktoré má za cieľ dosiahnuť protiprávnu 55. Domnievam sa totiž, že skôr ako pred výhodu, čiže pobyt na dotknutom území, pokladať zložitý mechanizmus, ktorý je ktorého dĺžka presahuje povolenú dobu navyše v rozpore so znením dotknutého celkom troch bezprostredne po sebe nasle ustanovenia, je možné vykladať ho v tom dujúcich mesiacov. V takom prípade sa zmysle, že umožňuje vnútroštátnym správ domnievam, že vnútroštátne orgány by mali nym orgánom a vnútroštátnym súdom zistiť zamietnuť vstup cudzincovi, alebo ak už prípad od prípadu, či cudzinec mal v úmysle k nemu došlo, považovať ho za protiprávny. vytvoriť si protiprávne podmienky, aby mohol využívať práva, ktoré sú mu priznané, a keď to zistia, nepriznať mu tieto práva. 14 — V tomto zmysle pozri rozsudky Emsland-Stärke, už citovaný, body 52 až 54. Pozri tiež rozsudky z 21. septembra 1983, Deutsche Milchkontor, 205/82 až 215/82, Zb. s. 2633, body 17 až 25, ako aj 35 až 39; z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, body 17 až 21; z 8. februára 1996, FMC a i., 13 — Pozri rozsudky z 11. októbra 1977, Cremer, 125/76, Zb. C-212/94, Zb. s. I-389, body 49 až 51, a z 15. júna 2000, s. 1593, bod 21, a zo 14. decembra 2000, Emsland-Stärke, ARCO Chemie Nederland a i., C-418/97 a C-419/97, Zb. C-110/99, Zb. s. I-11569, bod 51. s. I-4475, bod 41.
I - 9640
BOT
58. Zastávam názor, že s takouto úpravou sa 59. Na záver sa preto domnievam, že „prvým článok 20 ods. 1 dohovoru môže vykladať vstupom" podľa článku 20 ods. 1 dohovoru v tom zmysle, že sa lepšie zhoduje so znením sa musí rozumieť vôbec prvý vstup cudzinca, ustanovenia bez toho, aby nastali riziká, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti do ktoré uviedla Komisia. schengenského priestoru, ako aj vstupy uskutočnené následne s odstupom aspoň šiestich mesiacov jeden od druhého.
IV - Návrh
60. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku, ktorú položila Conseil d'État, takto:
Podľa článku 20 ods. 1 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, sa „prvým vstupom" musí rozumieť vôbec prvý vstup cudzinca, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti do schengenského priestoru, ako aj vstupy uskutočnené následne s odstupom aspoň šiestich mesiacov jeden od druhého.
I - 9641