C-265/05

PEREZ NARANJO

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

L. A. G E E L H O E D p r e d n e s e n é 13. júla 2006 1

I — Úvod II — Uplatňované právne predpisy

A — Právo Spoločenstva

2. Článok 4 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 stanovuje v relevantnej časti toto:

„Toto nariadenie sa taktiež vzťahuje na osobitné nepríspevkové dávky, ktoré sa „Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené poskytujú podľa iných právnych predpisov inak, peňažné dávky v invalidite, v starobe alebo iných systémov ako tie, ktoré sú alebo pozostalostné dávky, dávky v súvislosti uvedené v odseku 1 alebo tie, ktoré sú s pracovnými úrazmi alebo chorobami vylúčené na základe odseku 4, pokiaľ sú tieto z povolania a podpora pri úmrtí nadobud­ dávky určené: nuté podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov nepodlie­ hajú žiadnemu znižovaniu, upravovaniu, pozastaveniu, odňatiu alebo odobratiu z dôvodu, že príjemca má bydlisko na území iného členského štátu, ako je štát, kde sa a) na poskytovanie doplnkového, náhrad­ nachádza inštitúcia zodpovedná za vypláca­ ného alebo pridruženého krytia proti nie." rizikám, ktoré sú obsiahnuté v častiach sociálneho zabezpečenia uvedených v odseku 1 písm. a) až h), alebo

6. Článok 10a nariadenia č. 1408/71 4 stano­ b) len ako osobitná ochrana pre zdravotne vuje: postihnuté osoby."

4. Článok 4 ods. 4 stanovuje v relevantnej „Osobitné nepríspevkové dávky časti toto:

„Toto nariadenie sa nevzťahuje na sociálnu... 1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia pomoc." článku 10a Hlavy III, sa osobám, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, priznajú osobitné nepríspevkové peňažné dávky uvedené

3 — Nariadenie Rady z 30. apríla 1992, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systému sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci 4 — Doplnený nariadením č. 1247/92, už citovaným v poznámke spoločenstva (Ú. v. ES L 136, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 41). pod čiarou 3.

I - 351

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-265/05

v súčasnosti v Španielsku. V rokoch 1957 až príspevok, keďže sa považuje za dávku 1964 pracoval vo Francúzsku. Od 1. novem­ sociálneho zabezpečenia, je potrebné poskyt­ bra 1991 poberá francúzsky starobný dôcho­ núť na základe článku 19 ods. 1 tohto dok. nariadenia bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte má žiadateľ, ktorý splna predpoklady vzniku nároku, svoje bydlisko?"

11. Žalobca podal žiadosť o vyplácanie doplnkového príspevku na FNS, ktorý mu bol zamietnutý rozhodnutím z 5. augusta 1999. Cour d'appel žalobu podanú žalob­ com Perezom Naranjom zamietol s odô­ 13. Žalobca, francúzska, španielska, fínska vodnením, že sporný doplnkový príspevok a talianska vláda, ako aj vláda Spojeného nie je osobitnou nepríspevkovou dávkou kráľovstva a Komisia predložili písomné v zmysle článku 10a nariadenia č. 1408/71, pripomienky. Francúzska a španielska vláda, ktorá sa podľa tohto predpisu neposkytne ako aj vláda Spojeného kráľovstva a Komisia osobe, ktorá má svoje obvyklé bydlisko sa ústne vyjadrili na pojednávaní 20. júna v inom členskom štáte než vo Francúzskej 2006. republike.

12. Následne žalobca podal na Cour de cassation opravný prostriedok, konanie sa prerušilo a Súdnemu dvoru bola predložená IV — Tvrdenia účastníkov konania na rozhodnutie táto prejudiciálna otázka:

„Je potrebné vykladať právo Spoločenstva 14. Žalobca vo veci samej uvádza, že fran­ v tom zmysle, že sporný doplnkový príspe­ cúzsky doplnkový príspevok nie je osobitnou vok, ktorý je uvedený v prílohe IIa nariadenia nepríspevkovou dávkou v zmysle článku 4 č. 1408/71, predstavuje osobitnú nepríspev- ods. 2a nariadenia č. 1408/71, ale je dávkou kovú dávku, čo na základe článkov 10a a 95b sociálneho zabezpečenia, lebo dávka sa nariadenia č. 1408/71 vylučuje jeho poskyt­ poskytuje poberateľovi starobného dôchodku nutie žiadateľovi bez bydliska na danom na základe rozhodnutia o výpočte dávky bez území, ktorý 1. júna 1992 nespĺňa vekovú ohľadu na jeho osobné potreby. Okrem toho požiadavku, alebo v tom zmysle, že tento podľa žalobcu podporovaného v tejto súvi-

I - 353

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-265/05

zdravotná a nemocenská poisťovňa. Okrem článku. Chýba najmä informácia toho výpočet dávky a predpoklady jej o podmienkach poskytovania doplnkového poskytnutia nezávisia od toho, či príjemca príspevku, ako aj o spôsobe jeho financova­ platil odvody alebo príspevky. nia. Z uvedených dôvodov Súdny dvor požiadal vnútroštátny súd o doplňujúce informácie k francúzskym právnym pred­ pisom. Tieto informácie boli doručené listom z 10. mája 2006. Na základe týchto informá­ cií sa k nim mohli účastníci konania vyjadriť na pojednávaní 20. júna 2006.

V — Prípustnosť

23. Keďže vlády členských štátov a ostatní účastníci konania mali možnosť sa vyjadriť 21. Fínska vláda v písomných pripomien­ k doplňujúcim informáciám na pojednávaní, kach uvádza, že existujú dôvody na vyhlá­ nevidím nijaký dôvod na vyhlásenie pred­ senie návrhu vnútroštátneho súdu na začatie loženého návrhu na začatie prejudiciálneho prejudiciálneho konania za neprípustný, lebo konania za neprípustný. v návrhu nie je uvedený právny rámec predloženej prejudiciálnej otázky, ale len odkaz na príslušné vnútroštátne právne predpisy. Informácie uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania by mali nielen Súdnemu dvoru umožniť dať užitočné odpovede, ale mali by umožniť aj vládam členských štátov a iným účastníkom konania predložiť pripomienky podľa článku 20 Štatútu Súdneho dvora. 7 VI — Právne posúdenie

24. Vo veci samej ide o otázku, či francúzsky 22. Fínska vláda správne poznamenáva, že doplnkový príspevok je osobitnou nepríspev- právny rámec je v rozhodnutí vnútroštát­ kovou dávkou v zmysle článku 4 ods. 2a neho súdu očividne veľmi strohý. Vnútro­ nariadenia č. 1408/71. Ak sporná dávka má štátny súd uvádza len číslo príslušného byť považovaná za osobitnú nepríspevkovú dávku, potom nárok na doplnkový príspevok majú podľa článku 10a ods. 1 nariadenia len osoby, ktoré bývajú v členskom štáte, pokiaľ 7 — Rozhodnutie z 2. marca 1999, Colonia Versicherung a i., C-422/98, Zb. s. I-1279, bod 5. sú takéto dávky uvedené v prílohe II tohto

25. Uplatniteľnosť článku 10a závisí od toho, či sa sporná dávka považuje za osobitnú nepríspevkovú dávku v zmysle článku 4 ods. 2a. Na účely zistenia charakteristických znakov tejto dávky treba najprv uplatniť nariadenie č. 1247/92, ktoré doplnilo do 26. Z odôvodnení nariadenia č. 1247/92 nariadenia č. 1408/71 článok 4 ods. 2a vyplýva, že zmeny prijaté týmto nariadením a článok 10a a doplnilo aj prílohu IIa. Tretie vo významnej miere vychádzali z judikatury a štvrté odôvodnenie poskytujú prehľad Súdneho dvora, v zmysle ktorej niektoré o dôvodoch a cieľoch nariadenia. Odôvodne­ dávky upravené vo vnútroštátnych právnych nia znejú takto: poriadkoch môžu súčasne patriť do kategórie sociálneho zabezpečenia (ktorá v zmysle článku 4 ods. 1 patrí do pôsobnosti nariade­ nia), ale aj do sociálnej pomoci (ktorá v zmysle článku 4 ods. 4 nepatrí do pôsobnosti nariadenia) a to v závislosti od ich osobnej pôsobnosti, ich cieľov a špecifík ich použitia. Pri t ý c h t o dávkach ide o „zmiešané" alebo „hybridné" dávky.

„Keďže je tiež potrebné brať do úvahy prípadové právo Súdneho dvora, podľa kto­ rého niektoré dávky poskytované podľa vnútroštátnych právnych predpisov môžu súčasne spadať do kategórie sociálneho zabezpečenia aj sociálnej pomoci, vzhľadom na skupinu osôb na ktoré sa ciele a spôsob 27. Rozsudok Giletti z roku 1987 patrí uplatnenia týchto právnych predpisov vzťa­ k jednej z prvých vecí, v ktorých sa Súdny hujú; dvor vyjadril k zmiešaným dávkam. V tejto

I - 355

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-265/05

30. Ako už bolo uvedené v bode 25, od zásady prenosu dávok sociálneho zabezpeče­ nia do zahraničia sa možno odchýliť len v prípade splnenia podmienok článku 4 ods. 2a n a r i a d e n i a č. 1408/71, t. j . pri osobitných nepríspevkových dávkach, ktoré sú uvedené v prílohe IIa tohto naria­ 28. Vyššie uvedený rozsudok sa týkal fran­ denia. cúzskeho dodatočného alebo doplnkového príspevku k starobnému, vdovskému, sirot­ skému alebo invalidnému dôchodku, o ktorý ide aj vo veci samej. Tento príspevok bol neskôr aj predmetom konania o nesplnení povinnosti proti Francúzskej republike 9 v súvislosti s poskytnutím doplnkového príspevku na zabezpečenie existenčného minima za podmienky bydliska vo Francúz­ 31. Podľa judikatury Súdneho dvora je oso­ sku. V tomto rozsudku sa Súdny dvor oprel bitná dávka v zmysle článku 4 ods. 2a o rozsudok Giletti 1 0 a rozhodol, že Francúz­ nariadenia č. 1408/71 „definovaná svojím sko si nesplnilo svoju povinnosť. účelom. Nahrádza alebo doplna dávku sociálneho zabezpečenia a má charakter sociálnej pomoci odôvodnenej hospodár­ 8 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 5, bod 11. skymi a sociálnymi potrebami a musí byť 9 — Rozsudok z 12. júla 1990, Komisia/Francúzsko, C-236/88, Zb. o nej rozhodnuté v súlade s právnou úpravou s. I-3163, bod 6. 10 — Súdny dvor sa opieral aj o rozsudok z 9. októbra 1974, stanovujúcou objektívne kritériá". 1 1 Podsta­ Biason, 24/74, Zb. s. 999. V t o m t o rozsudku išlo tou nepríspevkovej dávky je, že je financo- o doplňujúcu pomoc k invalidnému dôchodku, ktorá však bola odobratá potom, čo sa žalobca vo veci samej presťahoval do iného členského štátu. Súdny dvor konštatoval, že členské štáty na základe článku 10 nariadenia č. 1408/71 nemôžu poskytovať niektoré dávky (vrátane starobných a invalidných dôchodkov) v závislosti od toho, či príjemca dávky má 11 — Pozri najmä rozsudok z 29. apríla 2004, Skalka, C-160/02, Zb. bydlisko v členskom štáte, ktorý dávku poskytuje. s. I-5613, bod 25.

33. V prejednávanom prípade je sporný doplnkový príspevok uvedený na zozname osobitných nepríspevkových dávok v zmysle článku 4 ods. 2a nariadenia č. 1408/71, ktorý 36. Na rozdiel od žalobcu si myslím, že sa nachádza v prílohe IIa tohto nariadenia. doplnkový príspevok má znaky sociálnej pomoci. Tento príspevok má v prípade nedostatočného dôchodku zabezpečiť prí­ 12 — Tamže, bod 28. jemcovi minimálny životný štandard. Pomoc 13 — Rozsudok zo 4. novembra 1997, Snares, C-20/96, Zb. sa poskytne osobám, ktoré dosiahli dôchod­ s. I-6057. kový vek a ktorých celkové príjmy nedosa­ 14 — Rozsudok z 11. júna 1998, Partridge, C-297/96, Zb. s. I-3467. 15 — Rozsudok z 25. februára 1999, Swaddling, C-90/97, Zb. hujú zákonom stanovené minimum. Poskyt­ s. I-1075. nutie príspevku nepodlieha žiadnej pod­ 16 — Rozsudok Skalka, už citovaný v poznámke pod čiarou 11. mienke doby zamestnania alebo doby plate­ 17 — Rozsudok z 31. mája 2001, Leclere a i., C-43/99, Zb. s. I-4265. nia odvodov. 18 — Rozsudok z 8. marca 2001, Jauch, C-215/99, Zb. s. I-1901.

I - 357

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-265/05

37. Z uvedeného vyplýva, že francúzsky 40. Podľa názoru žalobcu vo veci samej sa doplnkový príspevok má zmiešaný charakter má doplnkový príspevok považovať za prí­ a je považovaný za osobitnú dávku. spevkovú dávku, lebo je nepriamo financo­ vaný aj z CSG. Žalobca sa v tejto súvislosti odvoláva na rozsudok Komisia/Francúzsko, v ktorom práve išlo o CSG. 19

38. Je nutné ešte preskúmať, či francúzsky doplnkový príspevok je nepríspevkovou dáv­ kou.

I - 358

PEREZ N A R A N J O

42. Podľa francúzskej vlády sa v uvedenom ním CSG teda nevzniká nárok na priame rozsudku Súdny dvor nezaoberal otázkou, či a špecifické protiplnenie vo forme peňažných sa CSG má považovať za daň. Súdny dvor dávok. len konštatoval, že medzi CSG a zákonmi upravujúcimi oblasti sociálneho zabezpeče­ nia uvedenými v článku 4 nariadenia č. 1408/71 je priama a dostatočne relevantná súvislosť, takže tento príspevok sa môže považovať za daň, na ktorú sa vzťahuje zákaz 45. Z toho vyplýva, že francúzsky doplnkový dvojitého zdanenia. príspevok je osobitnou nepríspevkovou dáv­ kou v zmysle článku 4 ods. 2a nariadenia č. 1408/71.

46. Na záver by som sa chcel zaoberať tvrdením Komisie, že žalobca by sa even­ 43. Francúzska vláda správne uviedla, že tuálne mohol odvolávať na článok 95b Súdny dvor v rozsudku Komisia/Francúzsko nariadenia č. 1408/71, 2 1 ktorý obsahuje pri skúmaní, či bol porušený článok 13 prechodné ustanovenia. nariadenia, neskúmal skutočnosť, či CSG je „daňou" alebo „príspevkom".

48. Z návrhu na začatie prejudiciálneho 50. Najprv treba pripomenúť ustálenú judi­ k o n a n i a vyplýva, že žiadosť ž a l o b c u katuru, v zmysle ktorej v rámci rozdelenia o doplnkový príspevok bola zamietnutá, súdnych úloh medzi vnútroštátnymi súdmi pretože žalobca k 1. júnu 1992 nespĺňal a Súdnym dvorom podľa článku 234 ES podmienku veku vyžadovanú vtedy platnými vnútroštátny súd, ktorý jediný bezprostredne článkami L. 815-2 a R. 815-2 CSS. Doplnkový pozná skutkový stav a má k dispozícii príspevok sa poskytuje príjemcom dávok tvrdenia predložené účastníkmi konania v starobe, ktorí dosiahli vek 65 rokov alebo a nesie zodpovednosť za prijaté rozhodnutie, v prípade pracovnej neschopnosti vek najlepšie dokáže posúdiť, keďže detailne 60 rokov. Žalobca dostáva od 1. novembra pozná skutkový stav veci, či právne otázky 1991 f r a n c ú z s k y s t a r o b n ý d ô c h o d o k predložené vo veci začatej pred týmto súdom v normálnej výške a nepoberá dôchodok sú dôležité a či pre prijatie svojho roz­ z dôvodu pracovnej neschopnosti, takže musí hodnutia je potrebné položiť prejudiciálnu splniť vekovú hranicu 65 rokov. otázku. V tejto súvislosti je úlohou Súdneho dvora, v prípade nejasne formulovaných otázok alebo otázok prekračujúcich rámec jeho p r á v o m o c í stanovených č l á n k o m 234 ES, vybrať z celého spisu predloženého vnútroštátnym súdom, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, tie prvky práva Spoločenstva, ktoré vyžadujú výklad vzhľadom na predmet sporu. 22

52. Komisia správne uviedla, že žalobca môže svoje eventuálne práva odvodiť z článku 95b n a r i a d e n i a č. 1408/71 a z článku 51 ods. 1 pism. b) a f) nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, má pobyt alebo bydlisko na území iného ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní členského štátu, ako je štát, na území ktorého nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní sa nachádza inštitúcia zodpovedná za vyplá­ systémov sociálneho zabezpečenia na canie dávok, administratívne overovanie zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú a lekárske vyšetrenia na požiadanie tejto rámci spoločenstva 24. Predpis uvedený ako inštitúcie vykoná inštitúcia miesta pobytu posledný znie: alebo inštitúcia miesta bydliska poberateľa v súlade s postupom ustanoveným právnymi predpismi, ktoré uplatňuje posledná uvedená inštitúcia. Inštitúcia zodpovedná za vypláca­ nie dávok si však vyhradzuje právo dať poberateľa dávok vyšetriť lekárom podľa vlastného výberu." „Ak osoba poberajúca dávky, najmä

53. Súdny dvor ďalej v rozsudku Dafeki uznal, že „v konaniach o sociálnoprávnych nárokoch na dávky migrujúceho pracovníka, ktorý je príslušníkom Spoločenstva, sú inšti­ túcie sociálneho zabezpečenia a vnútroštátne súdy členského štátu povinné uznať doklady a obdobné listiny o stave osoby, ktoré vydali príslušné orgány iných členských štátov, b) dávky v starobe priznané v prípade pokiaľ nie sú spochybnené konkrétnymi pracovnej nespôsobilosti; dôkazmi vzťahujúcimi sa na konkrétny prípad 25.

23 — Pozri najmä rozsudok z 20. marca 1986, Tissier, 35/85, Zb. s. 1207, bod 9. 25 — Rozsudok z 2. decembra 1997, C-336/94, Zb. s. I-6761, 24 — Ú. v. ES L 74, s. 1; Mim. vyd. 05/001, s. 83. bod 21.

I - 362