C-266/05

SISON/RADA

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

L. A. G E E L H O E D p r e d n e s e n é 22. j ú n a 2006 1

I — Úvod aktíva majú byť z m r a z e n é v s ú l a d e s nariadením č. 2580/2001. V týchto kona­ niach tiež navrhuje určenie neplatnosti nariadenia č. 2580/2001 podľa článku 241 ES a domáha sa náhrady škody na základe článkov 235 ES a 288 ES. Táto vec bola zapísaná do registra pod číslom T-47/03 1. Rozsudkom z 26. apríla 2005 v spojených a v súčasnosti je prejednávaná Súdom prvého veciach Jose Maria Sison/Rada (T-110/03, stupňa. 4 T-150/03 a T-405/03) 2 Súd prvého stupňa zamietol odvolatelovu žalobu o neplatnosť troch rozhodnutí Rady odmietajúcich mu prístup k dokumentom, z ktorých vychádzalo rozhodnutie Rady zaradiť ho na zoznam osôb podliehajúcich určitým obmedzujúcim opa­ treniam s cieľom boja proti terorizmu, ako ich upravuje článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 3 . Touto žalobou odvolatel' navrhuje zrušenie rozsudku Súdu prvého stupňa.

II — Uplatnitelné ustanovenia

2. Súbežne s touto žalobou podnietil odvo­ latel' k o n a n i e podľa č l á n k u 230 ES o čiastočnú neplatnosť rozhodnutia Rady 2002/974, na základe ktorého bolo jeho meno ponechané na zozname osôb, ktorých 3. Článok 2 ods. 1 a ods. 3 až ods. 6 nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe 1 — Jazyk prednesu: angličtina. verejnosti k dokumentom Európskeho par- 2 — Zb. s. II-1429. 3 — Nariadenie (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (Ú. v. ES L 295, s. 12; Mim. vyd. 18/001, s. 207). 4 — Ú. v. EÚ C 101, 2003, s. 41.

5 — Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

I - 1238

SISON/RADA

medzinárodných vzťahov, orgán obdržal [inštitúcia dostala — neofi­ ciálny preklad], vzťahujúcemu sa k veci, v ktorej ešte orgán nerozhodol [inštitúcia nerozhodla — neoficiálny preklad], bude odmietnutý v prípade, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodo­ vací proces orgánu [inštitúcie — neoficiálny preklad], pokiaľ nepřeváži verejný záujem na jeho zverejnení.

Prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stano­ viská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súča­ 2. Orgány [inštitúcie — neoficiálny preklad] sťou r o k o v a n í a p r e d b e ž n ý c h p o r á d odmietnu prístup k dokumentu v prípade, v dotknutom orgáne [dotknutej inštitúcii — keď by sa jeho zverejnením porušila ochrana: neoficiálny preklad], bude odmietnutý aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie doku­ mentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu [inštitúcie — neoficiálny preklad], pokiaľ nepřeváži verejný záujem — obchodných záujmov fyzickej alebo na jeho zverejnení. právnickej osoby, vrátane duševného vlastníctva,

súdneho konania a právneho poraden­ stva, 5. Členský štát môže požiadať orgán [inšti­ túciu — neoficiálny preklad], aby nezverejnil [nezverejnila — neoficiálny preklad] doku­ ment pochádzajúci z daného členského štátu účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly, bez jeho predchádzajúceho súhlasu.

6. Skutkový stav v tejto veci bol zhrnutý Súdom prvého stupňa v bodoch 2 až 7 „1. Citlivými dokumentmi sa rozumejú napadnutého rozsudku takto: dokumenty pochádzajúce z orgánov [inštitú­ cií — neoficiálny preklad] alebo z agentúr nimi založených, z členských štátov, tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, ktoré sú v súlade s pravidlami príslušného orgánu klasifikované ako ,TRÈS SECRET/ TOP SECRET', ,SECRET' alebo »CONFI- „2 Dňa 28. októbra 2002 Rada Európskej DENTIEL' a ktoré chránia základné záujmy únie prijala rozhodnutie 2002/848/ES, Európskej únie alebo jedného alebo viac- ktoré vykonáva článok 2 ods. 3 naria­ erých jej členských štátov v oblasti, na ktorú denia (ES) č. 2580/2001 o určitých sa vzťahuje článok 4 ods. 1 písm. a), pre­ obmedzujúcich opatreniach zamera­ dovšetkým verejnú bezpečnosť, obranu ných proti určitým osobám a vojenské veci. a subjektom s cieľom boja proti tero­ rizmu a ruší rozhodnutie 2002/460/ES [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 295, s. 12). Toto rozhodnutie zahrnulo žalobcu do zoznamu osôb podliehajú­ cich zmrazeniu fondov a finančných aktív zavedeného týmto nariadením (ďalej len ,napadnutý zoznam'). Tento zoznam bol aktualizovaný najmä roz­ h o d n u t í m Rady 2002/974/ES 3. Citlivé dokumenty sa zaznamenávajú z 12. decembra 2002 (Ú. v. ES L 337, v registri alebo uvoľňujú na uverejnenie iba s. 85) a rozhodnutím Rady 2003/480/ES so súhlasom ich pôvodcu. z 27. júna 2003 (Ú. v. EÚ L 160, s. 81), ktoré zrušilo skoršie r o z h o d n u t i a a stanovilo nový zoznam. Meno žalobcu naďalej zostalo na tomto zozname.

Listom z 3. februára 2003 žalobca žiadal 6 Rada odmietla sprístupniť tieto zápis­ o prístup ku všetkým novým dokumen­ nice vzhľadom na článok 4 ods. 1 tom, ktoré Radu viedli k prijatiu roz­ písm. a), prvú a tretiu zarážku nariade­ hodnutia 2002/974, podľa ktorého nia č. 1049/2001. Uviedla na strane zotrvával na napadnutom zozname, jednej, že ,sprístupnenie [týchto zápis­ a o označenie štátov, ktoré poskytli níc], ako aj informácií, ktorými dispo­ určité dokumenty v t o m t o smere. nujú orgány členských štátov, ktoré Listom z 5. septembra 2003 žalobca bojujú proti terorizmu, by umožňovalo požiadal konkrétne o prístup k zápisnici osobám, skupinám a subjektom, ktoré zo zasadania Výboru stálych zástupcov sú predmetom týchto informácií, poško­ (Coreper) 11 311/03 EXT 1 CRS/CRP diť činnosti vykonávané týmito orgánmi týkajúcej sa rozhodnutia 2003/480, ako a spôsobiť ťažkú ujmu verejnému aj ku všetkým dokumentom predlože­ záujmu z hľadiska verejnej bezpečnosti'. ným Rade pred prijatím rozhodnutia Na strane druhej, podľa Rady ,sprístup­ 2003/480, na základe ktorých bol nenie predmetných informácií by spô­ zahrnutý do napadnutého zoznamu sobilo tiež ujmu ochrane verejného a zotrvával na ňom. záujmu z hľadiska medzinárodných vzťahov, keďže činnosti vykonané v rámci boja proti terorizmu zahŕňajú rovnako aj orgány tretích štátov'. Rada odmietla čiastočný prístup k informáciám z dôvodu, že boli ,v celom rozsahu kryté vyššie uvedenými výnimkami'. Rada okrem toho odmietla 4 Rada na každú z týchto žiadostí odpo­ označiť štáty, ktoré poskytli relevantné vedala odmietnutím prístupu, hoci aj informácie, s tým, že ,orgány, od ktorých čiastočného, opakovanými rozhodnu­ pochádzajú predmetné informácie, po tiami z 21. januára, 27. februára porade podľa článku 9 ods. 3 nariadenia a 2. októbra 2003 (ďalej len ,prvé č. 1049/2001 namietali proti sprístup­ rozhodnutie o odmietnutí', ,druhé roz­ neniu požadovanej informácie'. hodnutie o odmietnutí' a ,tretie roz­ hodnutie o odmietnutí').

odmietnutý prístup prvým rozhodnutím — zrušiť na základe článku 230 ES: o odmietnutí. Rada potvrdila svoje prvé (a) rozhodnutie Rady z 27. februára r o z h o d n u t i e a dodala, že p r í s t u p 2003 (06/c/01/03): odpoveď prijatá k zápisnici 13 441/02 sa musí rovnako Radou 27. februára 2003 na žiadosť odmietnuť z dôvodu výnimky týkajúcej pána Jana Fermona zaslanú faxom sa súdneho konania (článok 4 ods. 2 3. februára 2002 na základe článku 7 druhá zarážka nariadenia č. 1049/2001). ods. 2 nariadenia č. 1049/2001, ozná­ Rada následne uznala, že omylom spo­ mená právnemu zástupcovi odvolateľa m e n u l a ako r e l e v a n t n ú zápisnicu 28. februára 2003; (b) rozhodnutie Rady 11 311/03 týkajúcu sa rozhodnutia z 21. januára 2003 (411c/01/02): odpo­ 2003/480. V tomto smere uviedla, že veď prijatá Radou 21. januára 2003 na neobdržala inú informáciu alebo doku­ žiadosť pána Jana Fermona zaslanú ment odôvodňujúci zrušenie rozhodnu­ faxom 11. decembra 2002 na základe tia 2002/848 v rozsahu, v akom sa týka článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001, žalobcu." oznámená právnemu zástupcovi odvo­ lateľa 23. januára 2003; a (c) rozhodnu­ tie Rady z 2. októbra 2003 (36/c/02/03): odpoveď prijatá Radou 2. októbra 2003 na žiadosť pána Jana Fermona (2/03) o prístup k dokumentom zaslanú Rade telefaxom 5. septembra 2003 doručenú generálnemu sekretariátu Rady 8. sep­ IV — Návrhy odvolateľa tembra 2003 v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001,

7. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupňa zamietol žaloby vo veciach T-110/03 a T-150/03 ako n e d ô v o d n é . Vo veci T-405/03 zamietol časť žaloby ako neprí­ pustnú a zvyšok ako nedôvodnú. — zaviazať Radu na náhradu trov konania.

5. Súd prvého stupňa nesprávne vyložil článok 4 ods. 5 a článok 9 ods. 3 nariadenia 1. Súd prvého stupňa tým, že neoprávnene č. 1049/2001 tým, že konštatoval, že tieto obmedzil rozsah svojho preskúmavania ustanovenia odkazujú iba na „dokumenty" zákonnosti rozhodnutí Rady odmietajúcich a že v dôsledku toho bola Rada oprávnená prístup, porušil články 220 ES, 225 ES a 230 odmietnuť oznámiť totožnosť členských štá­ ES, všeobecné zásady práva Spoločenstva tov, ktoré jej dokumenty zaslali, v prípadoch, zakotvené v článkoch 6 a 13 Európskeho keď s tým tieto štáty nesúhlasili. d o h o v o r u o o c h r a n e ľudských p r á v a základných slobôd (ďalej len „EDĽP") a právo na obhajobu.

VI — Posúdenie

2. Výklad Súdu prvého stupňa o výnimkách z práva na (čiastočný) prístup k d o k u m e n t o m v s k u t o č n o s t i vedie k neobmedzenému oprávneniu voľnej úvahy A — Úvodné poznámky Rady a k úplnému odopretiu práva na prístup k dokumentom, a teda porušuje článok 1 druhý odsek EÚ, článok 6 ods. 1 EÚ, článok 255 ES a článok 4 ods. 1 pism. a) a článok 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001, rovnako ako 11. Na úvod by som poznamenal, že aj články 220 ES, 225 ES a 230 ES. v rozsahu, v akom odvolatel' navrhuje, aby

I - 1243

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-266/05 P

Súdny dvor zrušil rozhodnutia Rady odmie­ nariadenia č. 1049/2001, Súd prvého stupňa tajúce prístup k požadovaným dokumentom, konštatoval: návrh musí byť v podobe, v akej je pred­ ložený, zamietnutý ako zjavne neprípustný vzhľadom na skutočnosť, že predmetom odvolania môže byť iba rozsudok Súdu 6 prvého stupňa.

6 — Pozri okrem iného rozsudky z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 92, a z 2. októbra 2003, 7 — Rozsudok z 19. júla 1999, T-14/98, Zb. s. II-2489, bod 71. Ensidesa/Komisia, C-198/99 P, Zb. s. I-11111, bod 32. 8 — Rozsudok zo 7. februára 2002, T-211/00, Zb. s. II-485, bod 53.

I - 1244

SISON/RADA

a odôvodnenia, materiálnej presnosti V tomto ohľade odkazuje na článok 67 ods. 3 skutočností, ako aj absencie zjavne Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, nesprávneho posúdenia skutočností ktorý Súdu prvého stupňa umožňuje zohľad­ a zneužitia právomocí (pozri analogicky niť požadované dokumenty. rozsudky Hautala/Rada, už citovaný v bode 44 vyššie, body 71 a 72, potvrdený v odvolacom konaní, a Kuijer/Rada, už citovaný v bode 45 vyššie, bod 53)."

I - 1245

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-266/05 P

nariadenia č. 1049/2001 braný do úvahy, Súd 18. Súd prvého stupňa správne rozhodol, že prvého stupňa protirečí svojej judikatúre, nie je potrebné zohľadňovať osobitný záujem podľa ktorej musí Rada vykonávať „ozajstné odvolateľa na požadovaných dokumentoch. preskúmanie konkrétnych okolností prí­ Odmietnutie Rady bolo založené na článku 4 1 padu" 1. ods. 1 prvej a tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001, pre ktoré sa nevyžaduje žiadne vyvažovanie záujmov. Ak by sprístupnenie dokumentu porušilo ochranu verejného záujmu, čo sa týka verejnej bezpečnosti a/alebo medzinárodných vzťahov, Rada je viazaná povinnosťou odmietnuť prístup bez 16. Odvolatel' tvrdí, že obmedzením rozsahu toho, aby preskúmavala, či by žiadateľ mohol svojho preskúmania Súd prvého stupňa mať prevažujúci osobný záujem na doku­ porušil jeho právo na obhajobu, ako je mente. Ako odpoveď na odvolateľovo tvrde­ zaručené článkom 6 EDĽP. Sťažuje sa tiež, nie, že rozhodnutie odmietajúce prístup by že Súd prvého stupňa neodpovedal na jeho malo byť založené na „ozajstn[om] preskú- tvrdenia založené na článku 6 ods. 3 EDĽP, man[í] konkrétnych okolností prípadu", ako podľa ktorých má každý, kto je obvinený to vyžaduje vec Hautala, 1 2 Rada uvádza, že z trestného činu, právo byť podrobne oboz­ to sa môže vzťahovať iba na objektívne námený s povahou a dôvodom obvinenia okolnosti, ako je napríklad obsah dokumentu proti nemu. V dôsledku toho mu Súd prvého a riziko poškodenia chránených záujmov, stupňa odoprel účinnú súdnu ochranu ktoré by bolo spojené so sprístupnením v prípade týchto práv, ako sú zaručené dokumentov. článkom 13 EDĽP.

20. Prvá otázka nastolená prvým odvolacím dôvodom uvedeným odvolateľom sa týka rozsahu súdneho preskúmania rozhodnutí odmietajúcich p r í s t u p k d o k u m e n t o m 22. Rozsah súdneho preskúmania rozhod­ z dôvodu povinných výnimiek uvedených nutí odmietajúcich prístup k dokumentom, v článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001. Je ktorými disponuje jedna z inštitúcií EÚ, na toto preskúmanie obmedzené spôsobom základe výnimiek stanovených v článku 4 uvedeným Súdom prvého stupňa vo veci nariadenia č. 1049/2001 musí byť určený Hautala a následne napadnutým rozsudkom v závislosti od povahy záujmov, na ktoré sa na overenie dodržiavania procesných pravi­ tieto výnimky vzťahujú, a systému zavede­ diel a povinnosti odôvodnenia, vecnej správ­ ného nariadením ako celku. nosti skutkových zistení, ako aj absencie zjavne nesprávneho právneho posúdenia skutkových okolností a zneužitia právomocí? Alebo by sa malo, ako to naznačuje odvolatel', vzťahovať aj na posúdenie toho, či bol správne uplatnený dôvod verejného záujmu, t. j . či Rada správne tvrdila, že verejný záujem, na ktorý sa dovoláva by bol poško­ d e n ý , ak by b o l u d e l e n ý p r í s t u p 23. Keďže neskôr uvedený aspekt je svojím k požadovaným dokumentom? charakterom všeobecnejší, treba sa ním zaoberať ako s prvým. Základnou zásadou zavedenou nariadením č. 1049/2001 je to, že by mal byť zaručený čo najširší možný prístup k dokumentom, ktorými disponujú inštitúcie. Táto zásada slúži dvojakému účelu, a to vytváraniu podmienok umožňu­ júcich občanom vykonávať svoje právo účasti na verejných veciach na jednej strane a zabezpečeniu toho, aby občania, ktorých 21. Hoci proti rozsudku Súdu prvého stupňa záujmy boli nepriaznivo ovplyvnené roz­ vo veci Hautala bolo podané odvolanie, 1 3 hodnutiami prijatými inštitúciami, mohli Súdny dvor sa vo svojom rozsudku neza­ brániť svoje záujmy na strane druhej. 1 4 oberal aspektom rozsahu súdneho preskú- mavania odôvodnenia Rady opierajúceho sa o povinné výnimky pri odopretí prístupu k dokumentom. To možno vysvetliť skutoč­ 14 — Pozri odôvodnenie č. 2 preambuly nariadenia č. 1049/2001: „Otvorenosť umožňuje občanom tesnejšie sa zapájať do rozhodovacieho procesu a zaručuje, že v demokratickom systéme sa administratíva stáva legitímnejšou, efektívnejšou a zodpovednejšou voči občanovi. Otvorenosť prispieva k posilneniu princípov demokracie a úcty k základným 13 — Rozsudok zo 6. decembra 2001, Rada/Hautala, C-353/99 P, právam, ako to ustanovuje článok 6 Zmluvy o EÚ a Charta Zb. s. I-9565. základných práv Európskej únie."

26. Na účely tejto analýzy rozsahu súdneho preskúmania možno z tohto rozdielu medzi 28. Druhý záver, ktorý možno vyvodiť, je ten, výnimkami obsiahnutými v článku 4 ods. 1 že vzhľadom na skutočnosť, že záujmy chránené na základe výnimiek v článku 4 ods. 2 nariadenia môžu byť prevážené iba 15 — Odôvodnenie č. 4 preambuly nariadenia č. 1049/2001 prevažujúcim verejným záujmom, osobný (kurzívou zvýraznil generálny advokát). záujem, ktorý môže mať žiadateľ na získaní 16 — Odôvodnenie č. 11 preambuly nariadenia č. 1049/2001 (kurzívou zvýraznil generálny advokát). prístupu k dokumentu, nie je v uvedenom

I - 1248

SISON/RADA

kontexte relevantný. Ipso facto sa to musí poškodený jeden zo záujmov uvedených uplatniť tiež v kontexte článku 4 ods. 1 v článku 4 ods. 1 písm. a). Ak sa možno nariadenia, ktorý neupravuje vyvažovanie d o m n i e v a ť , že u d e l e n i e p r í s t u p u záujmov. k dokumentu by v týchto ohľadoch poškodilo záujmy Európskej únie, inštitúcia je povinná prístup odmietnuť bez ohľadu na záujem, ktorý môže mať žiadateľ na získaní prístupu.

I - 1249

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-266/05 P

35. Napokon odmietnutie udelenia prístupu k dokumentu, na ktorý sa vzťahuje jedna z povinných výnimiek článku 4 ods. 1 písm. a), nemožno samo osebe považovať 34. Keď sa odvolatel' usiluje odlíšiť svoju vec od veci Hautala z dôvodov uvedených v bode 15 vyššie, je diskutabilné, či sú tieto dôvody relevantné, alebo dokonca správne. Po prvé 17 — Ú. v. ES L 344, 2001, s. 93.

I - 1250

SISON/RADA

za porušenie odvolateľovho práva na obha­ „77 V tomto smere je potrebné pripustiť, že jobu. V tomto kontexte je dôležité to, že efektívnosť boja proti terorizmu pred­ odvolatel' je p r i m e r a n e i n f o r m o v a n ý pokladá, že informácie, ktorými dispo­ o dôvodoch jeho zaradenia na zoznam osôb, nujú verejné orgány týkajúce sa osôb na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia alebo subjektov podozrivých uložené na základe nariadenia č. 2580/2001. z terorizmu, by mali byť zachovávané To sa dá vykonať inými spôsobmi ako v tajnosti s cieľom uchrániť ich relevant­ sprístupnením dokumentu, ktorý je Radou nosť a umožniť efektívnu akciu. Ozná­ považovaný za dôverný. Túto vec však treba menie požadovaného dokumentu posúdiť v kontexte žaloby napádajúcej verejnosti by preto malo nevyhnutne zákonnosť zaradenia a ponechania jeho škodlivý dopad na verejný záujem mena na uvedenom zozname, ktorá je z hľadiska verejnej b e z p e č n o s t i . v súčasnosti prejednávaná pred Súdom V tomto smere, rozlíšenie medzi strate­ prvého stupňa. gickými informáciami a informáciami týkajúcimi sa žalobcu osobne uvedené ž a l o b c o m n e m ô ž e byť p r í p u s t n é . V skutočnosti, každá osobná informácia má n e v y h n u t n e určité strategické aspekty boja proti terorizmu, ako sú 36. Preto dospievam k záveru, že prvý zdroje informácií, povaha týchto infor­ odvolací dôvod nemôže obstáť. mácií, alebo miera dohľadu nad osobami podozrivými z terorizmu.

82 Z toho vyplýva, že Rada nevykonala zjavne nesprávne posúdenie, keď prijala záver, že zverejnenie požadovaného dokumentu by mohlo poškodiť verejný záujem v oblasti medzinárodných vzťa­ hov."

80 Táto medzinárodná spolupráca v oblasti terorizmu predpokladá vieru štátov v dôvernosť priznanú informáciám p o s k y t n u t ý m R a d e . Vo v z ť a h u k povahe požadovaného dokumentu sa teda Rada mohla dôvodne domnievať, že zverejnenie tohto dokumentu môže 2. Odvolatel' poškodiť situáciu Európskej ú n i e v medzinárodnej spolupráci v oblasti boja proti terorizmu.

38. Odvolatel' tvrdí, že Súd prvého stupňa porušil právo na prístup k dokumentom a článok 230 ES tým, že neprihliadal na zásadu, že výnimky z takého základného práva treba vykladať a uplatňovať doslovne. Súd prvého stupňa mal sám určiť uplatniteľ- 81 V tomto smere sa musí tvrdenie žalobcu nosť každej výnimky a nemal sa obmedziť na — podľa ktorého nemôže samotná vyhlásenie, že Rada sa nedopustila žiadneho skutočnosť, že tretie štáty sú zapojené nesprávneho posúdenia. To sa uplatňuje do činností inštitúcií, ospravedlniť najmä na odopretie čiastočného prístupu uplatnenie výnimky v prejednávanej k požadovaným dokumentom zo strany veci — odmietnuť z dôvodov uvedených Rady.

I - 1252

SISON/RADA

39. Čo sa týka výnimky z dôvodu verejnej pojem medzinárodných vzťahov, keďže ten sa bezpečnosti, analýza Súdu prvého stupňa nemôže vzťahovať na vzťahy medzi člen­ v bodoch 77 a 78 napadnutého rozsudku, skými štátmi, ale iba na vzťahy s tretími podľa ktorej akákoľvek informácia, ktorou štátmi. Z tohto dôvodu Súd prvého stupňa disponujú verejné orgány, týkajúca sa osôb neodôvodnil, prečo by odhalenie totožnosti podozrivých z terorizmu by mala byť zacho­ členských štátov poskytujúcich informácie vávaná v tajnosti tak, aby sa neodhalili poškodilo medzinárodné vzťahy. strategické informácie o boji proti terorizmu, by zbavila zásadu transparentnosti akéhokoľ­ vek účinku v oblasti boja proti terorizmu, v dôsledku čoho by sa dokonca aj čiastočný prístup k dokumentom stal oficiálne nemož­ ným.

I - 1253

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-266/05 P

štátmi, pričom to boli tieto členské štáty, zistiť, že Rada sa nemohla opierať o jednu ktorých totožnosť Rada na ich žiadosť z týchto výnimiek, jej rozhodnutie by stále odmietla oznámiť. Napriek tomuto nedoro­ obstálo na základe druhej výnimky. Rada zumeniu Rada tvrdí, že posúdenie toho, o čo dodáva, že nedorozumenie v prípade toho, či išlo v oblasti medzinárodnej spolupráce dokumenty boli v priebehu konania pred­ v boji proti terorizmu zo strany Súdu prvého ložené Rade tretími štátmi alebo členskými stupňa, je správne. Vysoká citlivosť tejto štátmi, je bezvýznamné, keďže tieto doku­ záležitosti odôvodňuje prijatie osobitne menty boli vrátené dotknutým členským opatrného prístupu k ochrane informácií, štátom, a teda Rada nimi už nedisponovala. ktorých sprístupnenie by umožnilo vyvodzo­ vať závery o o r g a n i z a č n e j š t r u k t ú r y a efektívnosti spolupráce medzi Európskou úniou a tretími štátmi v tejto oblasti a škodilo by samotnému účelu medzinárodného úsilia v boji proti terorizmu.

4. Posúdenie

46. Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatel' kritizuje posúdenie Súdu prvého 44. Rada popiera, že by jej prístup odnímal stupňa týkajúce sa otázky, či rozhodnutie právo na prístup k dokumentom, ako to tvrdí Rady odmietajúce (čiastočný) p r í s t u p odvolatel'. V skutočnosti preskúmava každý k požadovaným dokumentom mohlo byť d o k u m e n t vo s v e t l e j e h o o b s a h u odôvodnené ochranou verejnej bezpečnosti a hodnotenia rizika. Rada uvádza, že už a medzinárodných vzťahov. úplne alebo sčasti sprístupnila veľké množ­ stvo dokumentov zaoberajúcich sa uvede­ nými záležitosťami.

stupňa najskôr zistil, že požadovaný doku­ nosti uvedeného tvrdenia a potvrdením toho, ment sa vskutku na uvedenú oblasť vzťahoval že sprístupnenie dokumentu by potenciálne vzhľadom na skutočnosť, že slúžil ako základ mohlo poškodiť ochranu verejnej bezpeč­ pre určenie osôb, skupín alebo subjektov nosti. Súd prvého stupňa preto správne podozrivých z terorizmu. Ďalej poznamenal, vykonal svoju úlohu preskúmať zákonnosť že skutočnosť, že dokument sa týka verejnej rozhodnutia Rady odmietajúceho prístup bezpečnosti, nemôže sama osebe odôvodniť v rámci ohraničení vyplývajúcich z uvedenej u p l a t n e n i e výnimky. P r e t o p r i s t ú p i l funkcie v kontexte článku 4 ods. 1 písm. a) k overeniu toho, či Rada nevykonala zjavne nariadenia č. 1049/2001. nesprávne posúdenie, keď konštatovala, že zverejnenie požadovaného dokumentu môže poškodiť ochranu verejnej bezpečnosti. V t o m t o kontexte p o z n a m e n a l , že je potrebné pripustiť, že efektívnosť boja proti terorizmu predpokladá, že informácie, kto­ rými disponujú verejné orgány a ktoré sa týkajú osôb alebo subjektov podozrivých z t e r o r i z m u , by sa mali zachovávať 50. Na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolatel', v tajnosti s cieľom uchrániť ich relevantnosť p r í s t u p prijatý S ú d o m prvého s t u p ň a a umožniť efektívnu akciu. Sprístupnenie by nepredstavuje odňatie práva na prístup preto nevyhnutne poškodilo verejný záujem k dokumentom vtedy, keď sa vzťahujú na vo vzťahu k verejnej bezpečnosti. Súd prvého boj proti terorizmu. Vtedy, keď je zrejmé, že stupňa dospel k záveru, že Rada nevykonala také dokumenty sa týkajú operatívnych zjavne nesprávne posúdenie, keď odmietla aspektov politiky v tejto oblasti, je zrejmé, prístup k požadovanému dokumentu. 1 8 že sa na ne vzťahuje dôvod týkajúci sa ochrany verejnej bezpečnosti. Je úlohou súdov Spoločenstva overiť, či sa predmetný dokument vskutku vzťahuje na túto oblasť činnosti a či sa Rada tejto výnimky nedovo- láva bezdôvodne.

je nesporné, že dokument, z ktorého vychá­ ochranu verejnej bezpečnosti a medzi­ dzali rozhodnutia, ku ktorým bol odmietnutý národných vzťahov. Keďže prv uvedeného prístup, bol založený iba na informáciách dôvodu sa Rada ako základu pre svoje poskytnutých členskými štátmi, je odôvod­ odmietnutie sprístupniť požadovaný doku­ nenie prijaté Súdom prvého stupňa vskutku ment dovolávala správne, čiastočné zrušenie chybné. Výnimka vzťahujúca sa na ochranu napadnutého rozsudku kvôli chybe pri medzinárodných vzťahov jasne odkazuje iba neskôr uvedenom dôvode by neslúžilo žiad­ na vzťahy s tretími štátmi a medzinárodnými nemu praktickému účelu. Rozhodne by som organizáciami a možno sa jej dovolávať iba vo svetle svojich pripomienok v predošlom vtedy, ak by sprístupnenie dokumentu prav­ bode uviedol, že existujú dobré dôvody pre depodobne vystavilo uvedené vzťahy riziku. nahradenie dôvodov uvedených Súdom prvého stupňa, pokiaľ ide o výnimku vzťa­ hujúcu sa na ochranu medzinárodných vzťahov, tým dôvodom, že sprístupnenie dokumentu obsahujúceho informácie o osobách a subjektoch podozrivých zo zapojenia sa do teroristických činností by zo svojej samotnej povahy mohlo poškodiť 52. Otázkou je, aké dôsledky by tento omyl medzinárodné úsilie v boji proti terorizmu. mal mať. Podľa môjho názoru existujú dva dôvody, prečo by chyba v odôvodnení Súdu prvého stupňa nemala viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku. Prvý je ten, že hoci zjavne neboli žiadne informácie poskytnuté priamo tretími štátmi, nemožno vylúčiť, že sprístupnenie požadovaného dokumentu by napriek tomu mohlo odhaliť podrobnosti o boji proti terorizmu vo všeobecnejšom zmysle, do ktorého je kvôli jeho samotnej povahe zapojených množstvo štátov 54. Odvolatel' ďalej tvrdí, že ak by sa aj Rada a organizácií mimo Európskej únie. Je jasné, mohla dovolávať dôvodov verejného záujmu, že to by mohlo mať dopady na vzťahy nemôže sa to primerane vzťahovať na celok s týmito štátmi a orgánmi. Súd prvého požadovaného dokumentu, a že mal byť priznaný čiastočný prístup. Rada tvrdí, že stupňa poukázal na tento rozmer výnimky z dôvodov ochrany medzinárodných vzťahov dôvody na odopretie prístupu sa uplatňujú na celok predmetného dokumentu. vo svojich ú v o d n ý c h p r i p o m i e n k a c h k tomuto aspektu v bode 79 napadnutého rozsudku.

57. Napokon v tejto časti odvolatel' tvrdí, že 60. Vo svetle vyššie uvedených úvah som tým, že zamenil členské štáty s tretími štátmi, názoru, že druhý odvolací dôvod musí byť Súd prvého stupňa nesprávne uplatnil zamietnutý. právne predpisy, keď dospel k záveru, že dokonca aj žiadosť o oznámenie totožnosti členských štátov, ktoré poskytli dokumenty, bolo možné zamietnuť.

D — Tretí odvolací dôvod: porušenie povinnosti odôvodnenia v rozpore s člán­ kom 253 ES

58. Čo sa týka tohto aspektu, Súd prvého stupňa poukázal na článok 9 ods. 3 nariade­ nia č. 1049/2001, ktorý uvádza, že citlivé 1. Rozsudok Súdu prvého stupňa dokumenty, t. j . „dokumenty pochádzajúce z orgánov [inštitúcií — neoficiálny preklad] alebo z agentúr nimi založených, z členských štátov, tretích krajín alebo medzinárodných 61. Čo sa týka otázky, či Rada pri odmietnutí organizácií... klasifikované ako..., CONFI­ sprístupnenia požadovaných dokumentov

I - 1257

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-266/05 P

I - 1258

SISON/RADA

65 Napriek relatívnej stručnosti (dve 3. Žalovaná strany) odôvodnenia prvého rozhodnu­ tia o odmietnutí, žalobca mal plne možnosť pochopiť dôvody odmietnutia, ktoré boli voči nemu uplatnené, a Súd prvého stupňa je spôsobilý vykonať 64. Rada zastáva názor, že Súd prvého svoju kontrolu. Rada preto odôvodnila stupňa správne preskúmal odôvodnenie jej predmetné rozhodnutia správne." odmietnutia udeliť prístup k požadovaným dokumentom v bodoch 59 až 65 napadnu­ tého rozsudku. Poukazuje na to, že odôvod­ nenie Súdu prvého stupňa v bodoch 77, 80 a 81 napadnutého rozsudku sa vzťahuje na otázku, či sa Rada dopustila zjavne nespráv­ neho posúdenia, keď dospela k záveru, že sprístupnenie požadovaného dokumentu by 2. Odvolatel' mohlo poškodiť ochranu verejného záujmu vzťahujúceho sa konkrétne na verejnú bez­ pečnosť a medzinárodné vzťahy. V tomto kontexte nie je Súd prvého stupňa nevyh­ n u t n e viazaný výslovnými t v r d e n i a m i a dôvodmi uvedenými v rozhodnutí odmie­ 62. Odvolatel' tvrdí, že uznaním toho, že tajúcom prístup. Môže sa tiež oprieť o úvahy,

odôvodnenie

odmietnutia (čiastočného) prí­ ktoré v danom kontexte predstavujú všeo­ stupu k požadovaným dokumentom zo becne známe skutočnosti a o ktorých teda strany Rady bolo veľmi stručné, stereotypné možno oprávnene predpokladať, že z nich a všeobecné, a tým, že v bode 77 napadnu­ vychádzalo rozhodnutie inštitúcie. tého rozsudku dokonca uviedol dodatočné dôvody pre rozhodnutia Rady, rozsudok Súdu prvého stupňa predstavuje odopretie povinnosti odôvodnenia uvedenej v článku 253 ES.

69. Pokiaľ ide o rozhodnutia odmietajúce prístup k dokumentom, Súd prvého stupňa v súlade s existujúcou judikatúrou v bodoch 60 a 61 napadnutého rozsudku poukázal na to, že ak predmetná inštitúcia odmietne takýto prístup, „musí na základe informácií, ktorými disponuje v každom konkrétnom 4. Posúdenie prípade, preukázať, že na dokumenty, ku ktorým sa prístup požaduje, sa skutočne vzťahujú výnimky uvedené v nariadení č. 1049/2001... Nemusí byť však vždy možné uviesť dôvody odôvodňujúce utajenie vo vzťahu ku každému dokumentu bez toho, 67. Tretí odvolací dôvod predložený odvo- aby sa zverejnil jeho obsah, čím by sa lateľom útočí na posúdenie odôvodnenia pozbavila výnimka jej základného účelu" 2 0 . Rady týkajúceho sa jej odmietnutia udeliť „V rámci tejto judikatúry teda prislúcha (čiastočný) prístup k požadovaným doku­ inštitúcii, ktorá odmietla prístup mentom zo strany Súdu prvého stupňa. k dokumentu, predložiť odôvodnenie umož­ ňujúce pochopiť a overiť jednak, či sa požadovaného dokumentu skutočne týka oblasť, na ktorú sa vzťahuje uvádzaná výnimka, a jednak, či potreba ochrany súvisiaca s touto výnimkou je skutočná."

vodnenie poskytnuté Radou k aspektom Rada správne poznamenáva, táto úvaha bola vzťahujúcim sa na uplatnenie výnimiek podľa uskutočnená v kontexte posudzovania toho, článku 4 ods. 1 písm. a) n a r i a d e n i a či bola výnimka vzťahujúca sa na ochranu č. 1049/2001, k jej odmietnutiu priznať verejnej bezpečnosti správne uplatnená. Jej čiastočný prístup a odmietnutiu oznámiť cieľom určite nebolo dopĺňať odôvodnenie totožnosť štátov, ktoré poskytli príslušné rozhodnutí odmietajúcich prístup. dokumenty. V bode 65 napadnutého roz­ sudku dospel k záveru, že „napriek relatívnej stručnosti... odôvodnenia prvého rozhodnu­ tia o odmietnutí, žalobca mal plne možnosť pochopiť dôvody odmietnutia, ktoré boli voči nemu uplatnené, a Súd prvého stupňa je 73. Čo sa týka skutočnosti, že neboli poskyt­ spôsobilý vykonať svoju kontrolu. Rada preto nuté žiadne dôvody, ktoré by vysvetľovali, odôvodnila predmetné rozhodnutia prečo by odhalenie totožnosti členských správne." štátov, ktoré poskytli dokumenty, predstavo­ valo hrozbu pre ochranu verejnej bezpeč­ nosti a medzinárodných vzťahov, odkazujem na svoje pripomienky k tomu istému aspektu v bodoch 57 až 59 vyššie, v kontexte analýzy druhého odvolacieho dôvodu.

„50 Na jednej strane je potrebné pripome­ 53 Žalobca v podstate tvrdí, že Rada je núť, že v zmysle článku 2 ods. 1 povinná dať mu prístup k požadovaným nariadenia č. 1049/2001 sú adresátmi dokumentom, keďže tieto dokumenty práva na prístup k dokumentom inšti­ sú pre neho potrebné na zabezpečenie túcií ,každý občan Únie a každá fyzická jeho práva na spravodlivý proces alebo právnická osoba s bydliskom v rámci konania T-47/03. alebo sídlom v niektorom členskom štáte'. Z toho vyplýva, že účelom tohto nariadenia je zaručiť prístup k verejným dokumentom každému, nie iba prístup žiadateľa k dokumentom, ktoré sa ho týkajú. 54 Keďže sa teda Rada dovolávala povin­ ných výnimiek upravených v článku 4 ods. 1 pism. a) nariadenia č. 1049/2001 v prvom rozhodnutí o odmietnutí, nemožno jej vytýkať to, že nezohľadnila prípadnú osobitnú potrebu žalobcu 51 Na druhej strane výnimky z prístupu disponovať požadovanými dokumentmi. k dokumentom upravené v článku 4 ods. 1 pism. a) nariadenia č. 1049/2001 sú formulované imperatívne. Z toho vyplýva, že inštitúcie sú povinné odmietnuť prístup k dokumentom, kto­ rých sa týkajú tieto výnimky, ak sa predloží dôkaz o stanovených okolno­ 55 Preto dokonca aj za predpokladu, že stiach (pozri analogicky rozsudky Súdu tieto dokumenty sa ukážu potrebné pre prvého stupňa z 5. marca 1997, WWF obranu žalobcu v konaní T-47/03, UK/Komisia, T-105/95, Zb. s. 11-313, pričom táto otázka spadá do posúdenia bod 58, a z 13. septembra 2000, predmetnej veci, táto okolnosť nie je Denkavit Nederland/Komisia, T-20/99, relevantná pre posúdenie platnosti Zb. s. 11-3011, bod 39). prvého rozhodnutia o odmietnutí.

78. Podľa Rady sú zistenia Súdu prvého stupňa v bodoch 50 až 56 napadnutého rozsudku týkajúce sa účelu nariadenia č. 1049/2001 a jeho výklad povinných výnimiek uvedených v článku 4 ods. 1 pism. a) u v e d e n é h o nariadenia ú p l n e 77. Možnosť, aby odvolatel' požadoval prí­ správne. Keďže odmietnutie prístupu bolo stup k dokumentom v kontexte veci T-47/03, založené na týchto povinných výnimkách, nepredstavuje účinnú ochranu, ako ju upra­ Súd prvého stupňa správne nezohľadnil vuje článok 13 EDĽP. Vzhľadom na skutoč­ osobitné záujmy uplatňované odvolateľom. nosť, že obvinenia z jeho zapojenia do Tvrdenie odvolateľa, podľa ktorého požado­ teroristickej činnosti boli rozsiahlo zverej­ val prístup k dokumentom iba v rozsahu, nené v medzinárodnej tlači, z účinnej v akom sa na neho vzťahovali, neovplyvnilo ochrany v prípade tohto porušenia prezump- úsudok Súdu prvého stupňa v tomto ohľade. cie neviny, z jeho práva na ochranu cti a dobrého mena a jeho práva byť považovaný za nevinného až do dokázania viny vyplýva, 21 — Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 10. februára že má mať možnosť verejne odpovedať na 1995, séria A, č. 308, § 36.

I - 1263

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-266/05 P

79. Na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolatel', uplatňovania článku 4 ods. 1 písm. a) naria­ prístup k dokumentom, z ktorých vychádza denia č. 1049/2001 niet miesta pre vyvažo­ rozhodnutie Rady zaradiť ho na zoznamy vanie verejného záujmu na rešpektovaní zriadené rozhodnutiami Rady 2002/848, dôvernej povahy určitých d o k u m e n t o v 2002/974 a 2003/480 nemožno považovať a osobných záujmov, ktoré môže mať občan za účinnejšie prostriedky umožňujúce mu alebo subjekt na sprístupnení uvedeného verejne odporovať obvineniam z jeho účasti dokumentu. Skutočnosť, že žiadosť odvola­ na teroristickej činnosti ako uplatňovanie teľa o prístup k predmetnému dokumentu jeho práva na obhajobu v prejednávanej veci bola inšpirovaná inými motívmi, ako sú tie, T-47/03. ktoré sú zmieňované Súdom prvého stupňa v bode 53 napadnutého rozsudku, je pre posúdenie vykonané Súdom prvého stupňa bezvýznamná a nemôže ovplyvniť jeho plat­ nosť.

1. Rozsudok Súdu prvého stupňa

85. Napokon nie som názoru, že situácia 87. Súd prvého stupňa posudzoval aspekt odvolateľa je podobná situácii, o ktorú išlo vo odôvodnenia uvedeného v prípade odmiet­ veci Allenet de Ribemont prejednávanej nutia oznámenia totožnosti členských štátov, E u r ó p s k y m s ú d o m pre ľudské práva. ktoré poskytli dokumenty v bode 64 napad­ V uvedenej veci, keďže dotknutá osoba bola nutého rozsudku, citovaného v bode 61 vyš­ verejne o z n a č e n á u r č i t ý m i verejnými šie. Čo sa týka povinnosti Rady oznámiť orgánmi za navádzajúcu na vraždu, existo­ totožnosť dotknutých členských štátov, Súd vala možnosť, že by to mohlo podkopat' prvého stupňa rozhodol takto: prezumpciu neviny. Naopak, hoci je prav­ dou, že osoby zahrnuté na predmetný zoznam sú verejne podozrivé z účasti na teroristickej činnosti, treba uznať, že cieľom tohto opatrenia Spoločenstva je zabrániť teroristickej činnosti bojom s financovaním terorizmu. Keďže s tým spojené zmrazenie fondov možno dosiahnuť iba v spolupráci „91 Na úvod je potrebné poznamenať, že s verejnými a súkromnými finančnými inšti­ argumentácia žalobcu sa v podstate túciami, je nevyhnutné, aby bol zoznam zakladá na staršej judikatuře, ktorá sa dotknutých osôb, skupín a subjektov zverej­ vzťahuje na k ó d e x s p r á v a n i a zo nený. 6. decembra 1993 týkajúci sa prístupu v e r e j n o s t i k d o k u m e n t o m Rady a K o m i s i e [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 340, s. 41, ďalej len „kódex správania") vykonaný r o z h o d n u t í m Rady 93/731/ES z 20. decembra 1993 o prístupe verejnosti k dokumentom Rady [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 340, s. 43) a rozhodnutím Komisie 94/90/ESUO, ES, Euratom z 8. februára 1994 o prístupe verejnosti 86. Vzhľadom na tieto pripomienky musí byť k dokumentom Komisie [neoficiálny štvrtý odvolací dôvod zamietnutý. preklad] (Ú. v. ES L 46, s. 58).

I - 1266

SISON/RADA

prístupu k dokumentom, z čoho zjavne že Rada neuviedla dôvody, ako by oznámenie vyplýva odhalenie ich totožnosti. Ďalej Súd totožnosti členských štátov, ktoré poskytli prvého stupňa opomenul preskúmať informácie, mohlo poškodiť verejný záujem, námietku odvolateľa, že Rada neuviedla Rada zdôrazňuje, že stačí uviesť, že vnútro­ dôvody k otázke, ako by mohlo oznámenie štátne orgány požiadali o neoznámenie totožnosti členských štátov, ktoré poskytli totožnosti, keďže inštitúcia je takou žiado­ 23 informácie, akýmkoľvek spôsobom poškodiť sťou viazaná. Nie je povinná ani hodnotiť verejný záujem vo vzťahu k verejnej bez­ dôvody uvedené autorom, ani vysvetľovať pečnosti a/alebo medzinárodným vzťahom. dôvody, ktoré viedli predmetný členský štát k podaniu žiadosti v súlade s článkom 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001, keďže uve­ dené ustanovenie nezaväzuje členské štáty takú žiadosť odôvodňovať. Tieto úvahy sa uplatňujú a fortiori na citlivé dokumenty, ktoré sú chránené právnymi predpismi na základe článku 9 ods. 3 nariadenia, bez výslovnej žiadosti dotknutého členského 3. Žalovaná štátu.

92. Odvolatel' v zásade tvrdí, že keďže ským štátom požiadať, aby dokument pochá­ totožnosť členského štátu je „informáciou" dzajúci z daného členského štátu nebol a nie „dokumentom" a nariadenie sa týka iba zverejnený bez jeho predchádzajúceho prístupu k dokumentom, neexistovali žiadne súhlasu. Citlivé dokumenty môžu byť podľa dôvody na odmietnutie oznámenia totož­ článku 9 ods. 3 nariadenia vo verejnom nosti dotknutých členských štátov zo strany registri zaznamenané alebo uvoľnené na Rady. Rada t o m u t o výkladu p r o t i r e č í uverejnenie iba so súhlasom pôvodcu. a súhlasí so Súdom prvého stupňa v tom zmysle, že keď môže na základe článku 9 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 pôvodca citlivého dokumentu zabrániť v zaznamenaní tohto dokumentu do verejného registra uvedeného v článku 11 nariadenia, účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť tajnosť 95. Z týchto ustanovení je jasné, že keď sa s ohľadom na obsah a existenciu dokumentu. požaduje prístup k dokumentu, ktorý má pôvod v č l e n s k o m štáte a ktorý má k dispozícii inštitúcia, namiesto toho, aby bol žiadateľ odkázaný na dotknutý členský štát, je to inštitúcia, ktorá sa musí poradiť s uvedeným členským štátom, aby určila, či možno žiadosti vyhovieť. Toto konanie už naznačuje, že totožnosť členského štátu, ktorý dokument poskytol, je považovaná za 93. Hoci môže mať odvolatel' pravdu, keď prvok, na ktorý sa vzťahujú výnimky uvedené poukazuje na to, že v nariadení č. 1049/2001 v článku 4 nariadenia. neexistuje žiadne ustanovenie zakazujúce Rade oznámiť totožnosť členského štátu, ktorý poskytol dokument, otázka nastolená piatym odvolacím dôvodom by mala byť zodpovedaná so zohľadnením systému zave­ deného nariadením týkajúcim sa citlivých dokumentov. 96. Keď je dokument svojou povahou citlivý, pôvodca dokumentu si ponecháva úplnú kontrolu nad otázkou sprístupnenia a dokonca aj jeho registrácie. Keďže je s tým nevyhnutne spojené, ako to bolo uvedené v bode 95 napadnutého rozsudku, to, že samotná existencia dokumentu nie je zverejnená, zjavne to znamená, že totožnosť 94. Čo sa týka dokumentov tretích strán, pôvodcu nemožno odhaliť. ktoré sú definované ako dokumenty majúce pôvod mimo inštitúcií, a zahŕňajú preto dokumenty poskytnuté členskými štátmi, článok 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001 uvádza, že inštitúcia sa poradí s dotknutou treťou osobou s cieľom posúdiť, či sa na uvedený dokument uplatňuje výnimka uve­ 97. Navyše rozlišovanie medzi „informá­ dená v článku 4 ods. 1 alebo 2 nariadenia. ciami" a „dokumentmi" zo strany odvolateľa Článok 4 ods. 5 nariadenia umožňuje člen­ je umelé, keďže prístup k dokumentu sa

— žalobu zamietol ako nedôvodnú v rozsahu, v akom navrhuje zrušenie rozsudku Súdu prvého stupňa z 26. apríla 2005 v spojených veciach T-110/03, T-150/03 a T-405/03,

— žalobu zamietol ako neprípustnú v časti, v akej navrhuje zrušenie rozhodnutí Rady odmietajúcich prístup k požadovaným dokumentom,

— zaviazal odvolateľa na náhradu trov konania.

I - 1269