C-279/05

3. V čase predmetných transakcií bol všeo­ 1 — Jazyk prednesú: angličtina. 2 — Vývozné náhrady môžu byť dvojaké: variabilné (alebo „dife­ becným ustanovením pre poskytovanie dife­ rencované") a jednotné (alebo „nediferencované"). Toto rencovaných vývozných náhrad za mlieko konanie sa týka diferencovaných náhrad. Význam rozlíšenia je stručne preberaný v bode 35 nižšie. a mliečne výrobky článok 17 nariadenia

I - 242

V O N K DAIRY P R O D U C T S

(EHS) č. 804/68 , ktoré bolo právnou — výrobky sa vyviezli zo Spoločenstva, a úpravou pre trh s takýmito výrobkami.

4. Nariadenie (EHS) č. 876/68 4obsahovalo vykonávacie pravidlá upravujúce poskytova­ nie vývozných náhrad na mlieko a mliečne — výrobky pochádzajú zo Spoločenstva... výrobky.

5. Článok 4 nariadenia č. 876/68 stanovoval, že náhrady majú byť diferencované podľa krajiny určenia výrobkov, ak to vyžadujú 2. V prípade, že sa uplatní článok 4, náhrada podmienky na trhu. sa vyplatí za p o d m i e n o k stanovených v odseku 1, ak sa preukáže, že výrobok sa dostal na miesto určenia, pre ktoré bola stanovená náhrada." [neoficiálny preklad]

Pravidlá uplatniteľné v relevantnom čase „1. Okrem predpokladu, že výrobok opustil colné územie Spoločenstva, je vyplatenie jednotnej alebo diferencovanej vývoznej náhrady závislé od toho, že výrobok bol, okrem prípadu, že by počas prepravy 8. V relevantnom čase nariadenie (EHS) v dôsledku vyššej moci zanikol, v rámci č. 3665/87 5stanovovalo podrobné pravidlá lehoty dvanásť mesiacov po prijatí vývozného pre uplatňovanie systému vývozných náhrad colného vyhlásenia dovezený do tretej kra­ vo všeobecnosti, vrátane náhrad na mlieko jiny, respektíve do stanovenej tretej krajiny: a mliečne výrobky. Niektoré z jeho odôvod­ není zdôrazňovalo dôležitosť zabezpečenia toho, aby výrobky, ktorých vývoz bol pod­ porený takýmito náhradami, sa naozaj dostali na trh v deklarovanej tretej krajine určenia. 6

a) ak e x i s t u j ú v á ž n e p o c h y b n o s t i o dosiahnutí skutočného miesta určenia výrobku,

9. Článok 4 ods. 1 stanovoval:

„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 5 a 16, vyplatenie náhrady je závislé na preukázaní, že výrobky, ku ktorým bolo prijaté vývozné colné vyhlásenie, opustili colné územie Spoločenstva najneskôr šesť­ desiaty deň po tomto prijatí v nezmenenom Táto lehota však môže byť predĺžená... stave." [neoficiálny preklad]

5 — Nariadenie Komisie z 27. novembra 1987 ustanovujúce spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému vývoz­ ných náhrad na poľnohospodárske výrobky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 351, s. 1). Neskôr bolo nariadenie č. 3665/87 nahradené nariadením Komisie (ES) č. 800/1999 Ustanovenia článku 17 ods. 3 a článku 18 sú z 15. apríla 1999 (Ú. v. ES L 102, s. 11; Mim. vyd. 03/025, s. 129), a to s účinnosťou od 1. júla 1999. použiteľné v prípadoch uvedených v prvom 6 — Pozri najmä odôvodnenia č. 4, 13 a 24. odseku.

11. Články 16 až 21 nariadenia č. 3665/87 stanovovali konkrétne podrobné pravidlá uplatniteľné na diferencované vývozné 15. Článok 18 obsahoval podrobný zoznam náhrady. všetkých dôkazov, ktoré musia vývozcovia predložiť na účely preukázania, že výrobok spÍňa colné formality prepustenia do voľného obehu. 7 Tento zoznam zahŕňal kópiu pre­ pravného dokladu.

12. Článok 16 podmienil výplatu takýchto náhrad ďalšími podmienkami uvedenými 7 — Článok 18 bol počas relevantného obdobia viackrát zmenený a doplnený. Nie je to však dôležité pre výsledok konania v tejto v článkoch 17 a 18. veci.

I - 245

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. S H A R P S T O N — VEC C-279/05

16. Článok 19 umožňoval členským štátom 2. Záloha sa vypočíta vzhľadom na sadzbu upustiť v prípade vývozcu od vyžadovania náhrady uplatniteľnej v prípade miesta urče­ iného dôkazu podľa článku 18 ako preprav­ nia uvedeného vo v y h l á s e n í . . . [9] ného dokladu za predpokladu, že hodnota náhrady nepresiahne určitú hodnotu a „existuje dostatočná záruka, že príslušný výrobok príde na miesto určenia" [neofi­ ciálny preklad]. 8 Článok 23

1. Ak je záloha vyššia než suma naozaj dlžná 17. Č l á n k y 22 a 23 stanovovali za príslušný vývoz alebo ekvivalentný vývoz, v relevantných častiach toto: vývozca zaplatí rozdiel medzi týmito dvoma sumami zvýšený o 15 %.

„1. Ak sa zistí, že vývozca s cieľom získať vývoznú náhradu požiadal o náhradu, ktorá bola vyššia ako skutočne uplatniteľná — na účely vrátenia existuje zábezpeka, náhrada, náhrada splatná pre príslušný vývoz ktorá ešte nebola zrušená, prepadnutie sa rovná náhrade uplatniteľnej na výrobky tejto zábezpeky v súlade s článkom 23 skutočne vyvezené, zníženej o: ods. 1 alebo článkom 33 ods. 1 sa považuje za vrátenie dlžných súm,

a) polovicu rozdielu medzi požadovanou náhradou a náhradou uplatniteľnou na — zábezpeka už bola zrušená, príjemca skutočne vykonaný vývoz; zaplatí sumu zábezpeky, ktorá prepadla, zvýšenú o úrok vypočítaný od dátumu jej zrušenia až do dna predchádzajúceho dátumu zaplatenia.

b) dvojnásobok rozdielu medzi požadova­ nou náhradou a uplatniteľnou náhra­ dou, ak vývozca úmyselne uviedol nepravdivé údaje. ..." [neoficiálny preklad]

I - 247

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. S H A R P S T O N — VEC C-279/05

19. Tieto zmeny a doplnenia nadobudli 23. Článok 1 stanovuje: účinnosť 1. apríla 1995.

I - 248

VONK DAIRY PRODUCTS

V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa 25. Článok 4 stanovuje: nezrovnalosti, premlčacia doba začína plynúť odo dna, keď sa nezrovnalosť skončila. ...

„1. Je všeobecným pravidlom, že pri akejkoľ­ vek nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme:

Premlčacia doba sa prerušuje pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania alebo p r á v n e h o k o n a n i a v súvislosti — povinnosťou... vrátiť... neprávom s nezrovnalosťou. Premlčacia doba začína získané sumy, plynúť znova po každom akte prerušenia.

Premlčanie sa však stane účinným najneskôr v deň, keď vyprší dvojnásobok premlčacej doby bez toho, aby príslušný orgán uložil 2. Uplatnenie opatrení uvedených v odseku sankciu... 1 sa obmedzí na zrušenie poskytnutej výhody chody [výhody, a okrem toho — neoficiálny preklad], ak je tak ustanovené, na úrok určený na základe paušálnej sadzby.

27. Algemene Inspectiedienst (všeobecná inšpekcia ministerstva poľnohospodárstva, Vyšetrovanie odhalilo, že od roku 1988 do prírody a kvality potravín, ďalej len „AID") roku 1994 Vonk Dairy Products BV vyviezol vykonala vyšetrovanie v súvislosti 75 kontajnerov talianskeho syra a dodal ich s činnosťami spoločnosti Vonk. Toto vyše­ Orlando Food Corporation, USA a ten istý trovanie ukázalo, že medzi rokmi 1988 až syr bol potom zaslaný ďalej až k zákazníkom 1994 Vonk vyviezol 75 dodávok 1 4 syra do v Kanade, pričom medzi hlavných zákazní­ Spojených štátov, ktoré boli následne vyve­ kov patril National Cheese & Food Com­ zené do Kanady. pany..., Ontario. 75 kontajnerov obsahovalo približne 1,47 milióna kg syra. Vonk Dairy Products B.V. požiadal o vývozné náhrady na toto množstvo s tým, že Spojené štáty americké sú miestom určenia a dostal pri­ 28. Rozhodnutie vnútroštátneho súdu uvá­ bližne 8,1 milióna guldenov [približne dza výňatky z úradnej správy AID z 5. marca 3 675 000 eur]. 1997, adresovanej uvedenému ministerstvu. Tieto okrem iného uvádzajú:

Vyšetrovanie odhalilo existenciu korešpon­ „US Customs v New Yorku, USA, vykonali dencie medzi Vonk Dairy Products BV na základe žiadosti Algemene Inspectie­ a National Cheese & Food Company týkajú­ dienst, vyšetrovanie v Orlando Food Corpo­ cej sa vyššie uvedených vývozov syra. ration..., New Jersey, jedného zo zákazníkov talianskeho syra od Vonk Dairy Products BV.

14 — Hoci rozhodnutie vnútroštátneho súdu všeobecne hovorí o 75 dodávkach ako množstve, ktoré bolo opätovne vyvezené medzi rokmi 1988 a 1994, pri jednej príležitosti (na s. 5) Vyšetrovanie odhalilo, že úloha Vonk Dairy uvádza, že vyšetrovanie colných orgánov Spojených štátov Products BV nebola len vyvážať taliansky syr zistilo, že v predmetnom období bolo opätovne vyvezených približne 70 dodávok. do Spojených štátov amerických, ale že vedel,

„1. Majú sa články 16 až 18 nariadenia (EHS) č. 3665/87 v znení platnom v určujúcej dobe vykladať v tom zmysle, 32. Productschap v apríli 2001 zrušila že pokiaľ boli po prijatí dovozných n á h r a d u poskytnutú spoločnosti Vonk dokumentov s konečnou platnosťou z a p l a t e n é d i f e r e n c o v a n é vývozné náhrady, môže viesť zistený opakovaný vývoz tovaru k tomu, že sa platba 15 — Naozaj sa zdá, že pôvodne Vonk žiadal a dostal náhradu považuje za n e o p r á v n e n ú výlučne dovozného cla zaplateného za opätovné vývozy. Po 1. januári 1989 sa v tom nepokračovalo. v prípade zneužitia zo strany vývozcu?

I - 251

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-279/05

I - 252

V O N K DAIRY P R O D U C T S

dovozného trhu, na ktorom chce mať Spo­ náhradu to, aby „záloha [bola] vyššia než ločenstvo svoje miesto". Na základe tohto suma naozaj dlžná za príslušný vývoz" Súdny dvor takisto rozhodol, že „zmysel (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). systému diferenciácie náhrad by bol popretý, ak by pre vyplatenie vyššej sadzby náhrady stačilo, aby výrobok bol iba dovezený...".18

38. Platba diferencovanej náhrady je preto podmienená preukázaním, že výrobok bol uvedený do voľného obehu v deklarovanej tretej krajine určenia. 19 Ak sú primárne dokumenty uvedené v článku 18 ods. 1 nariadenia č. 3665/87 nedostupné alebo sa považujú za nedostatočné, článok 18 ods. 2 stanovuje vyčerpávajúci zoznam iných doku­ 37. Odôvodnenia a aj hmotnoprávne usta­ mentov predstavujúcich dôkaz, že boli spl­ novenia nariadenia č. 3665/87 takisto jasne nené colné náležitosti pre uvedenie do uvádzajú, že zákonodarca Spoločenstva bol voľného obehu. Je dôležité, že dve z týchto riadne oboznámený s ekonomickým poten­ možností 20 konkrétne zahŕňajú potvrdenie, ciálom zneužitia systému vývozných náhrad. že podľa vedomostí orgánu vydávajúceho Až kým nedôjde k tomu, že platba náhrady je toto potvrdenie predmetný výrobok nebol poskytnutá v plnej výške, je cieľom hmotno- následne opätovne vyvezený. právnych ustanovení tohto nariadenia zabez­ pečenie toho, aby tovar bol uvedený na trh v deklarovanej tretej krajine určenia. Takto sa teda v poslednej vete článku 5 ods. 1 nariadenia č. 3665/87 zdôrazňuje, že „prí­ slušné inštitúcie členských štátov môžu požadovať dodatočné preukázanie skutoč­ nosti, že výrobok bol skutočne uvedený na trh tretej krajiny v nezmenenom stave" [neofi­ 39. Ďalej v štádiu, keď vývozca dostal len ciálny preklad] (kurzívou zvýraznila gene­ zálohu (oproti zábezpeke) na príslušnú rálna advokátka). Článok 22 (výpočet splat­ náhradu, aj dôkaz, že colné náležitosti boli nej zálohy) považuje za základ výpočtu splnené predstavuje spochybniteľný dôkaz, ,,sadzb[y] náhrady uplatniteľnej v prípade že cieľ diferencovaných vývozných náhrad miesta určenia uvedeného vo vyhlásení". bol naozaj dosiahnutý. Súdny dvor Článok 23 stanovuje ako podmienku pred­ chádzajúcu vymáhaniu zálohy na vývoznú

40. Čo sa zmení, keď dôjde k zaplateniu náhrady v plnom rozsahu? V takom prípade vnútorné colné náležitosti pre vstup do 43. V týchto dvoch otázkach sa vnútroštátny krajiny určenia boli splnené (už z hľadiska súd pýta, aké kritériá určujú, že diferenco­ svojej definície). Často (hoci nie vždy) prešlo vaná náhrada zaplatená s konečnou platnos­ právo nakladať s tovarom z obchodníka na ťou bola zaplatená neoprávnene; a najmä, či zákazníka. V zásade preto záujmy právnej existujú okolnosti, iné ako správanie istoty svedčia v prospech toho, aby sa vývozcu, ktoré vedú k zneužitiu a tým poskytnutie náhrady považovalo naozaj za k záveru, že náhrada zaplatená s konečnou konečné. platnosťou bola neoprávnená. Zdá sa byť nápomocným pristúpiť k týmto otázkam spýtaním sa najprv, aké podmienky musia byť splnené na to, aby bola diferencovaná náhrada splatná; a potom preskúmať, za akých okolností si vývozca nemôže ponechať náhradu zaplatenú s konečnou platnosťou, ktorú dostal.

41. Na pozadí týchto okolností budem posudzovať prvé dve prejudiciálne otázky. Keďže druhá otázka sa čiastočne prekrýva s prvou, zdá sa rozumné ich preformulovať a zaoberať sa nimi spoločne.

Podmienky zaplatenia náhrad a doktrína „zneužitia" 21 — Rozsudok z 31. marca 1993, C-27/92, Zb. s. I-1701, body 13 až 17. Hoci táto záležitosť, tak ako vec Dimex, už citovaná v poznámke pod čiarou 17, sa týkala nariadenia Komisie (EHS) č. 192/75 zo 17. januára 1975 o pravidlách pre uplatňovanie systému vývozných náhrad na poľnohospodár­ ske výrobky {neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 25, s. 1) (ktoré predchádzalo nariadeniu č. 3665/87), zdá sa, že neexistuje žiadny dôvod veriť, že zásady vyplývajúce z týchto rozsudkov by sa nemali uplatniť rovnako v prípade nariadenia 44. Vonk uvádza, že zásada právnej istoty si č. 3665/87. vyžaduje, aby vývozné náhrady bolo možné

46. Holandsko sa domnieva, že na to, aby vývozcovi vzniklo právo na vývoznú náhradu, 48. Podľa mňa vyplýva z článkov 4 a 6 výrobky musia byť použité určitým spôso­ nariadenia č. 876/68, že právo na zaplatenie bom v krajine určenia, a to spotrebovaním, diferencovanej náhrady je preukázané vtedy, podstatnou zmenou alebo spracovaním. keď existuje dôkaz, že tovar: i) bol vyvezený zo Spoločenstva; ii) pochádza zo Spoločen­ stva, a iii) bol dovezený do miesta určenia, pre ktoré bola stanovená diferencovaná 22 — Na pojednávaní Vonk uviedol, že keďže Spoločenstvo uznalo rozdiely vo vývozných náhradách v závislosti od krajiny náhrada. Z toho však vzniká otázka, čo sa určenia, nemôže primerane odôvodniť požadovanie vrátenia myslí pod „dovezením do miesta určenia". od vývozcu, ktorý splnil všetky požiadavky podľa práva Spoločenstva, týkajúce sa poskytnutia diferencovanej náhrady. Ďalej, orgány Spoločenstva vedeli o takomto opätovnom vyvážaní zo Spojených štátov do Kanady už viac rokov a mohli zaviesť dodatočné kontroly už skôr, aby sa riešila táto situácia. 23 — Grécko uvádza podobné tvrdenie.

I - 255

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-279/05

49. Na túto otázku odpovedajú články 16 až v príslušnej tretej krajine. Nepodieľa sa ďalej 18 nariadenia č. 3665/87, ktoré zaviedli na spracovaní, ďalšom predaji alebo nakla­ dodatočnú podmienku iv), aby výrobky boli daní s týmto tovarom. Nemôže preto byť dovezené do krajiny určenia do 12 mesiacov dôvodne zodpovedný za sledovanie tohto od dátumu prijatia vývozného colného tovaru; a mala by mu byť priznaná náhrada 24 vyhlásenia. Výrobky sa považujú za „dove­ s konečnou platnosťou (či už diferencovaná zené", keď „boli splnené colné formality na alebo jednotná). prepustenie do voľného obehu v tretej kra­ jine" [neoficiálnypreklad].25

I- 256

V O N K DAIRY P R O D U C T S

určenia pri zisťovaní, či v prípade tovaru a pragmatickú koncepciu zneužitia (ktorej sa naozaj došlo k „splneni[u] colných formalít venujem nižšie). Tento prístup by sa nemal na prepustenie do voľného obehu" [neofi­ meniť ani v tejto veci. ciálny preklad] v predmetnej tretej krajine.

55. To sa mi však nezdá byť dobrým riešením. Viedlo by to k zmiešaniu situácie A (normálnej obchodnej situácie, ktorá si nevyžaduje pozornosť) so situáciou B (ktorá si pozornosť vyžaduje). Ukladalo by to nepotrebne ťažké bremeno obozretným obchodníkom, ktorí nechcú podstupovať riziko zistenia, že ich konečné náhrady im b u d ú neskôr odňaté, držať d o d a t o č n é 57. Vo veci Emsland-Stärke 2 7 Súdny dvor záznamy a vykonávať dodatočné zisťovania. potvrdil všeobecnú zásadu, že zaplatenie Potenciálne by to spôsobilo to, že právo n á h r a d y (v protiklade so zálohou) je obchodníka na náhradu by bolo závislé od s konečnou platnosťou. Uvedená vec sa okolností alebo obchodného správania, na týkala jednotných vývozných náhrad pre ktoré nemá obchodník vplyv. 26Bolo by ťažké vývoz výrobkov založených na zemiakovom zosúladiť túto koncepciu so zásadou právnej škrobe do Švajčiarska. Tovar bol preclený istoty, ktorá vylučuje vymáhanie náhrad, a náhrady boli riadne zaplatené. Následne sa ktoré boli zaplatené s konečnou platnosťou. zistilo, že niektoré dodávky boli potom (nezmenené) dopravené späť do Nemecka a iné dodávky boli (takisto nezmenené) ďalej vyvezené do Talianska. Článok 9 ods. 1, článok 10 ods. 1 a článok 20 ods. 2 až 6 28 nariadenia (EHS) č. 2730/79 (o ktoré išlo v danej veci) ukladalo štyri kumulatívne podmienky, ktoré bolo potrebné splniť na zaplatenie náhrady, pričom tieto podmienky 56. Zastávam názor, že Súdny dvor preto boli podobné mutatis mutandis ako pod­ správne nepozmenil štyri kumulatívne pod­ mienky obsiahnuté v článku 4 ods. 1, člán­ mienky, splneniu ktorých podlieha zaplatenie ku 5 ods. 1, článku 17 ods. 3 a článku 18 náhrady, a namiesto toho sa riešil tento nariadenia č. 3665/87, pokiaľ ide o mliečne p r o b l é m t a k , že r o z v i n u l širokú výrobky.

58. Súdny dvor rozhodol, že uvedené štyri dodržaniu podmienok ustanovených pravi­ kumulatívne podmienky pre poskytnutie dlami Spoločenstva nebol dosiahnutý cieľ náhrady boli splnené. Tovar splnil pod­ týchto pravidiel. mienku uvedenú v článku 9 ods. 1, že mal opustiť geografické územie Spoločenstva. Ostatné podmienky, ktoré boli členské štáty oprávnené zaviesť na základe článku 10 ods. 1, 3 0 „mohli byť ukladané iba pred poskytnutím náhrady" (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). 31 Na druhej strane si vyžaduje subjektívnu okolnosť spočívajúcu v úmysle získať výhodu vyplývajúcu z pravidiel Spoločenstva umelým vytvorením podmienok stanovených na získanie takejto výhody. Existencia takejto subjektívnej okolnosti môže byť preukázaná okrem iného dôkazom o tajnej dohode medzi vývozcom S p o l o č e n s t v a prijímajúcim náhrady a dovozcom tovaru v tretej krajine. 59. Vo veci Emsland-Stärke Súdny dvor potom preskúmal, či aj tak výnimočne môže vzniknúť povinnosť vrátiť náhradu zaplatenú s konečnou platnosťou. Súdny dvor jedno­ značne uviedol, že „rozsah nariadení Spolo­ čenstva nesmie v žiadnom prípade byť roz­ šírený tak, aby kryl zneužitie 3 2 zo strany Vnútroštátny súd musí preto skonštatovať obchodníka". 33 Súdny dvor pokračoval: existenciu týchto dvoch okolností, pričom dôkaz o tom musí byť predložený v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva, za pred­ pokladu, že sa tým nenaruší účinnosť práva Spoločenstva".34

63. Rozhodnutie Productschap z 24. januára 2002 40 (ktoré sa nachádza v spise pred­ 61. Z uvedenej judikatúry je jasné, že loženom vnútroštátnym súdom a uloženom posúdenie, či k takému zneužitiu došlo, si u tajomníka Súdneho dvora) je, prinajmen­ vyžaduje skúmanie súvisiacich okolností šom v určitom rozsahu, nejednoznačné. a dôkazu ako celku. Iba na základe takejto Napríklad uvádza, že „Vonk had immers zelf komplexnej analýzy môžu vnútroštátne súdy twijfels over de werkelijke bestemming van dospieť k záveru, či došlo k zneužitiu de door haar uitgevoerde kaas". 4 1 Na druhej a členské štáty splniť svoje povinnosti podľa strane sa tam uvádza aj, že „Het bestreden článku 8 ods. 1 nariadenia č. 729/70 besluit is bovendien niet gebaseerd op enig gebrek betreffende deze documenten zelf, a/alebo článku 10 ES. 38 maar op de feitelijke weg die de onderhavige zendingen hebben afgelegd".42

66. Toto tvrdenie je v protiklade so zásadou jasne uvedenou vo veci Emsland-Stärke 4 4 , že ak sú splnené požadované štyri podmienky, náhrada sa stáva splatnou. V tejto súvislosti je potrebné krátko venovať pozornosť dvom rozhodnutiam citovaným Holandskom, a to Deutsche Milchkontor 45 a Steff-Houlberg 46, a skoršiemu rozsudku Súdneho dvora vo veci BayWa 47. Tieto veci sú nahrávajú návrhom, Povinnosť členských štátov vymáhať že i) „členské štáty musia prijať opatrenia neoprávnene zaplatené sumy potrebné na predchádzanie nezrovnalostiam a ich riešenie, ktoré ovplyvňujú fungovanie [EPUZF-u], a na vymáhanie súm stratených v dôsledku nezrovnalostí alebo nedbalosti" 4 8 , a ii) „vnútroštátne orgány zodpovedné za prevádzku systému Spoločenstva týkajúceho sa podporovania poľnohospodárstva... nie sú oprávnené... vykonávať voľnú úvahu, či budú alebo nebudú vymáhať vrátenie prostriedkov Spoločenstva, ktoré boli poskytnuté neopráv­ 65. Holandsko ďalej uvádza, že diferenco­ nene alebo protizákonne". 49 Všetky tri veci vané náhrady zaplatené v rozpore s právom sa však týkali situácií, v ktorých príslušné Spoločenstva môžu byť vymáhané, aj keď sa vývozca nedopustil zneužitia. Svoje tvrdenie zakladá na článku 10 ES a článku 8 ods. 1 nariadenia č. 729/70. Podľa neho členské 44 — Pozri body 57 a 58 vyššie. 45 — Rozsudok z 21. septembra 1983, 205/82 až 215/82, Zb. štáty sú povinné vymáhať sumy zaplatené s. 2633. neoprávnene, aj keď sa vývozca nedopustil 46 — Rozsudok z 12. mája 1998, C-366/95, Zb. s. I-2661. žiadnej chyby. Spôsob vymáhania je záležito­ 47 — Rozsudok zo 6. mája 1982, 146/81, 192/81 a 193/81, Zb. sťou vnútroštátneho práva. V tejto veci ide s. 1503. 48 — Rozsudky Deutsche Milchkontor a i., už citovaný, bod 18, a Steff-Houlberg Export a i., už citovaný, bod 14; pozri takisto

rozsudok

BayWa a i., už citovaný, bod 30. 49 — Rozsudky BayWa, už citovaný, bod 30; Deutsche Milchkon- tor a i., už citovaný, bod 22, a Steff-Houlberg Export a i., už 43 — Rozsudok Eichsfelder Schlachtbetrieb, už citovaný, bod 40. citovaný, bod 14.

69. Počas obdobia, keď sa konali predmetné vývozy, článok 11 nariadenia č. 3665/87 nebol zmenený a doplnený nariadením č. 2945/94, stanovujúcim možnosť vymáha­ Účinok (ak vôbec existuje) nariadenia nia náhrad zaplatených neoprávnene na č. 2988/95 základe nesprávnych informácií. V relevantnom čase preto iba také správanie hospodárskeho subjektu, v ktorom sa spájali objektívne a subjektívne prvky, ktoré spolu predstavovali zneužitie, tak ako bolo defino­ vané Súdnym dvorom, znamenalo nezrovna­ losť v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia 67. Grécko podobne uvádza, že diferenco­ č. 2988/95 a len tomu zodpovedala povinnosť vané náhrady možno vymáhať, aj keď sa vrátiť náhradu zaplatenú s konečnou platno­ vývozca nedopustil zneužitia. Podľa článku 1 sťou. ods. 2 a článku 4 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 neoprávnene zaplatené sumy možno vymá­ hať, keď činnosti hospodárskeho subjektu obsahujú nezrovnalosť. Nie je potrebné zvažovať, či existuje spojenie medzi nezrov­ nalosťou a subjektívnym správaním hospo­ dárskeho subjektu.

Údajné porušenie základných zásad

68. Podľa mňa nie je vhodné dospieť k záveru, či hmotnoprávne podmienky uplat­ 70. Tvrdenia uvádzané spoločnosťou Vonk, niteľné v danom čase na diferencované že vymáhanie diferencovaných náhrad po náhrady (uvedené v nariadení č. 3665/87) tom, ako boli zaplatené s konečnou platno­ boli alebo neboli splnené tak, že sa odkáže na sťou, porušuje zásady právnej istoty, legitím­ podmienky nasledujúceho procesnoprávneho nych očakávaní, obozretnosti, rovnosti zaob­ n a r i a d e n i a ( n a r i a d e n i e č. 2 9 8 8 / 9 5 ) . chádzania a proporcionality, možno odmiet­ V k a ž d o m p r í p a d e , r o z s a h definície nuť bez väčších problémov. Ako Súdny dvor

72. Ako odpoveď na prvú a druhú otázku som preto dospela k záveru, že v súlade s článkami 4 a 6 nariadenia č. 876/68 a článkami 16 až 18 nariadenia č. 3665/87 Na to, aby vývozcovi vzniklo právo na diferencovanú náhradu zaplatenú s konečnou platnosťou, sa však nesmie 50 — Porovnaj s článkom 4 ods. 4 nariadenia č. 2988/95. dopustiť správania, ktoré sa považuje za 51 — Bod 56. zneužitie.

I - 262

V O N K DAIRY P R O D U C T S

Preukázanie zneužitia si vyžaduje na jednej ods. 1 d r u h é h o pododseku nariadenia s t r a n e s ú b o r objektívnych o k o l n o s t í , č. 2988/95. Konkrétnejšie, pýta sa, či i) sa z ktorých vyplýva, že napriek formálnemu nezrovnalosti považujú za „pokračujúce" dodržaniu podmienok ustanovených pravi­ alebo „opakujúce sa", ak sa týkajú relatívne dlami Spoločenstva nebol dosiahnutý cieľ malej časti celkového počtu transakcií počas týchto pravidiel, a na druhej strane subjek­ určitého obdobia, a ii) sa transakcie, tívnu okolnosť spočívajúcu v úmysle získať v prípade ktorých boli zistené nezrovnalosti, výhodu vyplývajúcu z pravidiel Spoločenstva týkajú rôznych množstiev. umelým vytvorením podmienok stanovených na získanie takejto výhody.

Vnútroštátny súd musí konštatovať existen­ ciu týchto dvoch okolností, pričom dôkaz o t o m musí byť predložený v súlade 74. Vonk namieta proti uplatniteľnosti s pravidlami vnútroštátneho práva za pred­ nariadenia č. 2988/95 v tejto veci. Holandsko pokladu, že sa tým nenaruší účinnosť práva sa takisto pýta, či sa právna úprava má Spoločenstva. uplatňovať retroaktívne, keďže posledná nezrovnalosť sa vyskytla v roku 1994 a nariadenie č. 2988/95 nadobudlo účinnosť až 26. decembra 1995. Obaja účastníci konania však zvažujú, či sa má nariadenie č. 2988/95 uplatniť.

viacero aktov týkajúcich sa tej istej dodávky 78. Komisia takisto cituje definíciu pokraču­ alebo tej istej žiadosti o náhradu. júcich alebo opakujúcich sa nezrovnalostí, ktorú uviedol Súdny dvor v rozsudku José Martí Peix, a takisto skorší výklad poskytnutý Súdom prvého stupňa v uvedenom konaní, potvrdený v odvolacom konaní, konkrétne, že nezrovnalosti sú „pokračujúce" v zmysle článku 3 ods. 1, keď sú z hľadiska podstaty identické. 54 Hoci rozhodnutie prináleží vnú­ 76. Holandsko poznamenáva, že účelom troštátnemu súdu, Komisia sa na základe článku 3 nariadenia č. 2988/95 je poskytnúť dokumentov obsiahnutých v rozhodnutí dostatočný časový priestor na vrátenie vnútroštátneho súdu domnieva, že išlo neoprávnene zaplatených súm, čím sa chrá­ o opakovanie identickej nezrovnalosti. nia finančné záujmy Spoločenstva. Pokraču­ júce alebo opakujúce sa nezrovnalosti musia byť analogickými aktmi porušujúcimi ten istý právny predpis. Holandsko zakladá tento názor okrem iného na rozsudku Monteca­

tini 5 3 , v ktorom Súdny dvor rozhodol:

83. Napokon súhlasím s Komisiou, Gréckom a Holandskom, že na účely konštatovania, či došlo k pokračujúcim alebo opakujúcim sa 81. Ako Komisia uviedla, tento prípad sa nezrovnalostiam, nie je relevantné, akej časti týka samostatných vývozných transakcií transakcií v určitom období sa týkajú týkajúcich sa toho istého druhu výrobku nezrovnalosti a či sa popri nezrovnalostiach (syr pecorino) do toho istého deklarovaného vyskytli riadne transakcie. miesta určenia (Spojené štáty) a toho istého konečného miesta určenia (Kanada). Vonk podal samostatné žiadosti o náhradu, ale osud tovaru (dovoz do Spojených štátov, uskladnenie, krátko nato vývoz v nezmenenom stave do Kanady) je iden­ tický.

84. Dospela som preto k záveru, že nezrov­ nalosti sa majú považovať za pokračujúce alebo opakujúce sa v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 vtedy, keď majú podobný sled aktov porušujúcich to isté 82. V podstate súhlasím s analýzou Holand­ pravidlo Spoločenstva. Musia takisto umož­ ska. Na to, aby sa nezrovnalosti považovali za niť tomu istému hospodárskemu subjektu, pokračujúce alebo opakujúce sa v zmysle aby získal ako výsledok uplatnenia pravidiel č l á n k u 3 ods. 1, m u s i a byť z h o d n é Spoločenstva tú istú hospodársku výhodu. v nasledujúcich aspektoch. Musia mať pod­ V tejto súvislosti nie je relevantné, akej časti obný sled aktov porušujúcich to isté pravidlo transakcií v určitom období sa týkajú pred­ Spoločenstva. Musia takisto umožniť tomu metné nezrovnalosti a či sa popri nezrovna­ istému hospodárskemu subjektu, aby získal lostiach vyskytli riadne transakcie.

— pochádza zo Spoločenstva,

— bol vyvezený zo Spoločenstva,

— sa dostal na miesto určenia, pre ktoré bola stanovená diferencovaná náhrada, a

I - 266

VONK DAIRY PRODUCTS

— bol dovezený do tretej krajiny určenia do 12 mesiacov od dátumu prijatia vývozného colného vyhlásenia a v jeho prípade boli splnené colné formality na prepustenie do voľného obehu v tejto tretej krajine.

Otázka 3

Nezrovnalosti sa majú považovať za pokračujúce alebo opakujúce sa v zmysle člán­ ku 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev vtedy, keď majú podobný sled aktov porušujúcich to isté pravidlo Spoločenstva. Musia takisto umožniť tomu istému hospodárskemu subjektu, aby získal ako výsledok uplatnenia pravidiel Spoločenstva tú istú hospodársku výhodu. V tejto súvislosti nie je relevantné, akej časti transakcií v určitom období sa týkajú predmetné nezrovnalosti a či sa popri nezrovnalostiach vyskytli riadne transakcie.

I - 268