C-282/05

1 — Jazyk prednesú: taliančina. 3 — Rozhodnutie 94/815/ES týkajúce sa konania o uplatnení 2 — Rozsudok Holcim (Deutschland)/Komisia, T-28/03, Zb. článku 85 Zmluvy ES (vec IV/33.126 a 33.322 — Cement, s. II-1357. Ú. v. ES L 343, s. 1).

I - 2944

HOLCIM ( D E U T S C H L A N D ) / K O M I S I A

záruku, čím sa vyhli povinnosti zaplatit' zaviazal Komisiu uhradiť mu sumu uvedenú predmetné pokuty bezodkladne. v predošlom bode zvýšenú o úrok z omeškania so sadzbou 5,75 % ročne od 15. apríla 2000, ako aj trovy konania.

5. Rozsudkom z 15. marca 2000 (dalej len „rozsudok Cement") 4Súd zrušil rozhodnutie Cement, najmä v časti týkajúcej sa spoloč­ nosti Alsen AG, neskôr spoločnosti Holcim 8. Napadnutým rozsudkom Súd žalobu (Deutschland) AG (ďalej len „odvolatel'"), zamietol a zaviazal odvolateľa na náhradu ktorá medzičasom vznikla splynutím spoloč­ trov konania. ností ABZK a Nordcement.

6. Odvolatel' teda požiadal Komisiu, aby mu 9. Na úvod je potrebné poznamenať, že Súd nahradila náklady vyplývajúce zo zriadenia sa domnieval, že žaloba v rozsahu, v akom sa uvedených bankových záruk, spolu vo výške zakladá na článku 233 ES, 5je neprípustná, 139 002,21 eur. Komisia tieto náklady a zamietol ako neprípustný subsidiárny odmietla uhradiť. návrh, aby sa žaloba považovala v rozsahu, v akom je založená na článku 233 ES, za žalobu o neplatnosť alebo žalobu na nečin­ nosť. 6

13. Na jednej strane Súd vylúčil, že by v zmysle judikatury Spoločenstva bolo poru­ šenie práva Spoločenstva vytýkané v rozsudku Cement, pokiaľ ide o ABZK 11. V tejto súvislosti Súd pripomenul, že a Nordcement, dostatočne závažné. V tejto podľa judikatury premlčacia doba žaloby súvislosti Súd skonštatoval, že diskrečná o mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva právomoc Komisie bola v danom prípade nemôže začať plynúť, kým nie sú splnené „obmedzená", a že vec, ktorej sa týkalo všetky podmienky, ktorým je podriadená rozhodnutie Cement a rozsudok Cement, povinnosť náhrady škody. V danom prípade bola mimoriadne zložitá a že Komisia čelila sa podľa Súdu spôsobená škoda prejavila od zložitej situácii, ktorú mala riešiť, z dôvodu zriadenia bankových záruk (a teda od 3. mája ťažkosti uplatnenia ustanovení Zmluvy ES vo 1995, keď bola zriadená banková záruka veci dohôd, pričom tieto ťažkosti narastali ABZK, a od 18. apríla 1995, keď bola s početnosťou skutkových dôkazov zriadená banková záruka Nordcement) a že v predmetnej veci. 10 od tejto chvíle mohol odvolatel' uplatniť mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva uplatnením existencie budúcej, ale istej a určiteľnej škody, pretože túto škodu bolo možné predvídať s dostatočnou istotou. Súd navyše skonštatoval, že údajná škoda mala priebežnú povahu, lebo náklady súvisiace s uvedenými zárukami boli vypočítané 14. Na druhej strane Súd vylúčil, že by pomerne k počtu dní, počas ktorých boli príčinná súvislosť medzi správaním vytýka­ bankové záruky účinné. Súd teda uviedol, že ným odporkyni a uplatňovanou škodou premlčanie sa uplatní na obdobie predchá­ mohla byť podľa judikatury Spoločenstva dzajúce viac ako piatim rokom od dátumu posúdená ako dostatočne priama. Náklady konania prerušujúceho premlčanie, bez dotk- odvolateľa na zriadenie bankovej záruky nutia sa práv vzniknutých v priebehu neskor­ podľa Súdu 11 vyplynuli z jeho slobodného ších období, a že premlčanie bolo prerušené výberu nesplnit' povinnosť zaplatiť pokutu len z dôvodu začatia konania. 9 v lehote stanovenej v rozhodnutí Cement

16. Odvolatel' navrhuje, aby Súdny dvor:

— zamietol odvolanie,

— zrušil napadnutý rozsudok,

12 — Článok 192 prvý odsek Zmluvy ES (teraz článok 256 prvý odsek ES). — zaviazal odvolateľa na náhradu trov 13 — Článok 185 prvá veta Zmluvy ES (teraz článok 242 prvá veta ES). konania.

I - 2947

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-282/05 P

I - 2948

HOLCIM (DEUTSCHLAND)/KOMISIA

21. Odvolatel' okrem toho tvrdí, že Súd sa škoda určitá alebo aspoň určitelná, pretože dopustil nesprávneho právneho posúdenia, bolo možné vypočítať výšku poplatkov, ktoré keď sa domnieval, že išlo o škodu vznikajúcu mal, na základe sadzieb na tieto účely priebežne. Naopak išlo o škodu jednorazovú, stanovených v zmluvách o bankovej záruke, ktorá spočívala v zriadení bankových záruk odvolatel' bankám zaplatiť; Súd sa teda na základe jedinej zmluvy a v následne nedopustil nesprávneho právneho posúde­ bankami fakturovaných poplatkoch. Skutoč­ nia, keď sa domnieval, že údajná škoda bola nosť, že rozsah tejto škody závisel od trvania v danom okamihu dostatočne konkretizo­ konania týkajúceho sa neplatnosti, nespôso­ vaná. Tvrdenie odvolateľa, že údajná škoda bila to, že by sa táto škoda stala škodou, ktorá nevznikla postupne, je len potvrdením toho, vznikla opakovane a postupne. A napokon že samotná škoda vznikla v okamihu zriade­ samotný Súd si protirečil, keď v bode 63 nia bankových záruk a nie ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku uviedol, že v danom rozsudku Cement. A nakoniec aj tvrdenie prípade ide o škodu budúcu a v bode 69 toho odvolateľa, uvedené subsidíame, je nedô­ istého rozsudku vyslovil zase záver, že vodné, pretože zo znenia článku 46 Štatútu uvedená škoda vznikla postupne. Súdneho dvora jasne vyplýva, že premlčacia l e h o t a sa p r e r u š u j e p o d a n í m žaloby o náhradu škody a nie podaním žaloby o neplatnosť.

22. Odvolatel' subsidíame vytýka Súdu, že neuznal aspoň to, že premlčanie práva na náhradu nákladov bankovej záruky bolo p r e r u š e n é ešte p r e d p o d a n í m žaloby o n á h r a d u škody p o d a n í m žaloby o neplatnosť proti rozhodnutiu Cement.

ochranu práv poškodenej osoby so zásadou 15 právnej istoty. Podľa ustálenej judikatury premlčacia doba žaloby o mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva nemôže začať plynúť, kým nie sú splnené všetky pod­ mienky, ktorým je podriadená povinnosť náhrady škody, a najmä predtým, ako bola 29. Po prvé, z judikatury Spoločenstva teda konkretizovaná škoda, ktorá sa má nahrá- nijako nevyplýva, že podmienka týkajúca sa d i ť . 16 protiprávneho správania dotknutej inštitúcie je splnená až v okamihu, keď o tejto proti­ právnosti rozhodne súd. Rozhodnutie súdu o tejto protiprávnosti je samozrejme nevy­ hnutným predpokladom rozhodnutia o mimozmluvnej zodpovednosti Spoločen­ stva, ktoré však vôbec nie je podmienkou pre 26. Odvolatel' tvrdí, že v prejednávanej veci vznik tejto zodpovednosti a nemá ani vplyv je jednou z podmienok pre vznik mimo- na začatie plynutia premlčacej lehoty pre zmluvnej zodpovednosti Spoločenstva zru­ žalobu o náhradu škody. šenie rozhodnutia Cement.

30. Pri inom uvažovaní by to viedlo k tomu, že samotnému veriteľovi by bola daná 27. Domnievam sa, že toto tvrdenie je možnosť rozhodnúť sa, či premlčaciu lehotu nedôvodné. nechá plynúť alebo nie. Táto lehota by totiž neplynula, pokiaľ by veriteľ nepodal žalobu (o neplatnosť a/alebo o zodpovednosť) a pokiaľ by o protiprávnosti správania inštitúcie nebolo rozhodnuté.

28. Pripomínam, že vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva a uplatnenie práva na náhradu spôsobenej škody závisia od súhrnu podmienok, a to existencie proti­ právneho správania inštitúcií Spoločenstva, 31. Zdá sa mi jasné, že právna úprava skutočnej škody a existencie príčinnej sú­ premlčania robí odvolateľa zodpovedným za

napadnutého rozsudku, keď uviedol, že už od prijatia rozhodnutia Cement mal odvolatel' možnosť namietnuť porušenie práva Spolo­ čenstva. Samotný Súd však už predtým v rozsudkoch Hartmann/Rada a Komisia 18 a Bühring/Rada a Komisia 19 uviedol, že na začatie plynutia premlčacej lehoty sa vyža­ duje, aby poškodený zobral na vedomie skutkové okolnosti týkajúce sa škody, a nie 34. Tieto úvahy vedú k tomu, že Súd sa jej protiprávnosť. zrejme domnieval, že premlčacia lehota pre žalobu o mimozmluvnú zodpovednosť Spo­ ločenstva začína nevyhnutne plynúť od okamihu, keď sa podanie tejto žaloby stane možným. V tomto zmysle sa nakoniec jasne vyjadril generálny advokát Capotorti 21, ktorý v tejto súvislosti skonštatoval, že „každá premlčacia lehota pre podanie žaloby začína plynúť odo dna, keď žaloba môže byť poda­ ná" a že „za predpokladu, že žaloba je podľa 32. Po druhé, v rozpore s tým, čo tvrdí článkov 215 a 178 Zmluvy EHS (teraz člán­ odvolatel', skoršie zrušenie rozhodnutia ky 288 ES a 235 ES) považovaná za žalobu, Cement nebolo nevyhnutné ani nato, aby sa ktorú je možné podať aj pokiaľ ide o náhradu škoda, ktorá mala byť nahradená, mohla budúcich škôd, okamih, od ktorého môže byť v prejednávanej veci považovať za konkreti­ žaloba podaná je okamihom, keď začína zovanú. plynúť premlčacia lehota".

35. Toto tvrdenie ma však nepresvedčuje 33. V tejto súvislosti Súd v napadnutom a domnievam sa, že nezodpovedá tomu, čo rozsudku skonštatoval, že od zriadenia ban­ uvádza judikatura Súdneho dvora. Myslím si, kových záruk bola škoda, ktorú uplatnil rovnako ako odvolatel', že uvedené tvrdenie odvolatel', škodou budúcou, ale už istou nesprávne zamieňa otázku začatia plynutia a určitelnou, pretože túto škodu bolo možné premlčania s otázkou prípustnosti žaloby predvídať s dostatočnou istotou. Z tohto o náhradu škody. dôvodu sa Súd domnieval, že od tohto okamihu mohol odvolatel' uplatniť mimo-

40. Skutočnosť, že p r e m l č a c i a l e h o t a nemôže začať plynúť, kým nie je možné podať žalobu o náhradu škody, nemusí znamenať, že táto lehota začína plynúť 38. Z uvedeného podľa mňa vyplýva, že v tom okamihu, keď je možné uvedenú žalobu o náhradu škody podľa článku 235 ES žalobu podať. možno podať, aj keď škoda ešte nebola konkretizovaná (ak však ide o škodu bez­ prostredne hroziacu a možno ju predvídať s dostatočnou istotou), premlčacia lehota však v žiadnom prípade nezačne plynúť

22 — Rozsudky z 2. júna 1976, Kampffmeyer a i./Komisia a Rada, 41. A teda, v prejednávanej veci je časový 56/74 až 60/74, Zb. s. 711, bod 6, a zo 14. januára 1987, odstup medzi okamihom, keď sa škoda stala Zuckerfabrik Bedburg/Rada a Komisia, 281/84, Zb. s. 49, bod 14. predvídateľnou s dostatočnou istotou, 23 — Rozsudky Birra Wührer a i./Rada a Komisia, už citovaný, a okamihom, keď bola škoda konkretizovaná, body 10 a 11, a De Franceschi/Rada a Komisia, už citovaný, body 10 a 11. minimálny. Prvé časové obdobie, ako

I - 2952

HOLCIM (DEUTSCHLAND)/KOMISIA

správne skonštatoval Súd, sa spája so zria­ 44. Vzhľadom na uvedené sa však nemožno dením bankových záruk. Druhé časové domnievať, že premlčacia lehota nezačala obdobie, ktoré je však určujúce pre začatie plynúť pred týmto okamihom. Podľa judika­ plynutia premlčacej lehoty, je určitelné od tury týkajúcej sa začatia plynutia premlčacej nasledujúceho dna, pretože, ako stanovil lehoty sa vyžaduje, aby bola škoda konkreti­ 24 Súd , náklady bankovej záruky sa akumu­ zovaná a nie aby aj zanikla. Na druhej strane, lovali takou mierou, ako dni. z judikatury v žiadnom prípade nevyplýva, že žalobu o náhradu škody podľa článku 235 ES možno podať len za podmienky, že v čase podania žaloby sa dá uplatňovaná škoda v celom rozsahu presne vyčísliť.

I - 2953

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-282/05 P

v dôsledku podania žaloby o neplatnosť roz­ O druhom odvolacom dôvode týkajúcom sa hodnutia Cement, domnievam sa, že je jasné, podmienky protiprávnosti správania Spolo­ že týmto výhradám nie je možné vyhovieť. čenstva

Tvrdenia účastníkov konania

47. Tvrdenie týkajúce sa okamžitého vzniku škody nemôže nijako zvýhodňovať odvola- teľa, pretože aj keby bolo dôvodné, premlča­ nie žaloby o mimozmluvnú zodpovednosť by 50. Odvolatel' predovšetkým tvrdí, že Súd sa sa vzťahovalo na údajnú škodu v celom dopustil nesprávneho právneho posúdenia, r o z s a h u a nie, ako bolo u v e d e n é keď uviedol, že predpokladom mimozmluv- v napadnutom rozsudku, len na jej časť. nej zodpovednosti Spoločenstva je aj v danej veci dostatočne závažné porušenie práva Spoločenstva. Podľa odvolateľa judikatura túto podmienku vyžaduje len vtedy, keď ide o mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva vyplývajúcu z legislatívnych aktov, a nie aj vtedy, keď ide o mimozmluvnú zodpoved­ nosť vyplývajúcu z rozhodnutí, ktorými sa 48. Tvrdenie uvedené subsidíame, ktoré sa ukladajú pokuty za porušenie práva hospo­ týkalo prerušenia premlčacej lehoty naráža dárskej súťaže, teda z rozhodnutí, pri ktorých na jasné znenie článku 46 Štatútu Súdneho pre vznik uvedenej zodpovednosti postačuje dvora, ktorý taxatívne uvádza úkony, ktoré nezákonnosť. prerušujú plynutie týmto článkom upravenej premlčacej lehoty. Okrem toho podanie žaloby o neplatnosť nie je vzhľadom na svoju povahu spôsobilé vyvolať také účinky, ktoré by prerušili premlčaciu lehotu žaloby o náhradu škody, pretože sama osebe nevy­ jadruje vôľu uplatniť právo na náhradu škôd 51. Odvolatel' subsidíarne uplatňuje, že spôsobených aktom, proti ktorému táto v prejednávanej veci sa Komisia v každom žaloba smeruje. prípade dopustila dostatočne závažného porušenia a že Súd nesprávne dospel k opačnému záveru.

53. Po druhé sa odvolatel' domnieva, že skutočnosti vytýkané spoločnostiam ABZK a Nordcement v rozhodnutí Cement a ich 55. Komisia popiera relevantnosť rozlišova­ právne posúdenie neboli v žiadnom prípade nia medzi normatívnymi aktmi také zložité, aby bolo možné vylúčiť uplat­ a individuálnymi rozhodnutiami uvedeného ňovanú zodpovednosť Spoločenstva. Komisia odvolateľom, ktoré podľa najnovšej judika­ v skutočnosti mala len posúdiť, či účasť tury nie je určujúce pre zistenie hraníc uvedených spoločností na výmene informácií diskrečnej právomoci, ktorú má dotknutá týkajúcich sa vývozných trhov počas porád inštitúcia. Domnieva sa však, že Súd správne European Cement Export Commitee (Európ­ zohľadnil aj zložitosť skutkových okolností, sky výbor pre export cementu) (ďalej len ktoré mala Komisia posúdiť. Nakoniec tvr­ „EVEC") mohla byť porušením práva Spolo­ denie odvolateľa, že uvedený skutkový stav čenstva v oblasti kartelov. Súd podľa odvo- nebol zložitý, nie je v rámci odvolacieho lateľa pri vyvodení záveru, že skutkové konania prípustné, a je teda nedôvodné, okolnosti a právne otázky, ktoré sú pred­ pretože je potrebné zobrať do úvahy, ako to metom rozhodnutia Cement, boli zložité, urobil Súd, nielen situáciu podnikov ABZK proti nemu nesprávne uplatnil okolnosti, a N o r d c e m e n t , ale celkovú s i t u á c i u ktoré sa podnikov ABZK a Nordcement v cementárskom odvetví v čase, keď nastali netýkajú, ako aj ťažkosti Komisie, ktoré jej skutočnosti vo veci samej, ktorá bola však vyplynuli z rozhodnutia prejednať v rozsudku Cement posúdená ako veľmi skutočnosti a postavenie uvedených podni­ zložitá.

25 — Napadnutý rozsudok, bod 86. 26 — Napadnutý rozsudok, bod 87. Z tohto hľadiska Súd uvádza 28 — Rozsudky z 23. marca 2004, Ombudsman/Lamberts, rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C-234/02 P, Zb. s. I-2803, bod 49, a z 12. júla 2005, C-352/98 P, Zb. s. I-5291, body 40 a 42 až 44; z 10. decembra Komisia/CEVA a Pfizer, C-198/03 P, Zb. s. I-6357, bod 63. 2002, Komisia/Camar a Tico, C-312/00 P, Zb. s. I-11355, 29 — Odvolatel' sa nakoniec mýli v tom, keď zdôrazňuje, že všetky body 52 až 55, a z 10. júla 2003, Komisia/Fresh Marine, rozsudky Súdneho dvora, na ktoré sa Súd v bode 87 C-472/00 P, Zb. s. I-7541, body 24 až 26. napadnutého rozsudku odvoláva, sa týkali zodpovednosti 27 — Rozsudok z 2. decembra 1971, Zuckerfabrik Schöppenstedt/ v dôsledku normatívnych aktov. Už citovaný rozsudok Rada, 5/71, Zb. s. 975, bod 11, ktorý mimozmluvnú Komisia/Camar a Tico sa totiž týka mimozmluvnej zodpo­ zodpovednosť Spoločenstva za škody spôsobené normatív­ vednosti vyplývajúcej z rozhodnutia Komisie, ktorým bola nym aktom predpokladajúcim zvolenie hospodárskej politiky, zamietnutá žiadosť o prechodné opatrenia podía člán­ podmienil existenciou závažného porušenia právneho pred­ ku 30 nariadenia Rady (EHS) č. 404/93 z 13. februára pisu vyššej právnej sily majúceho za cieľ ochranu jed­ 1993 o spoločnej organizácii trhu s banánmi (Ú. v. ES L 47, notlivcov. s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 388).

I - 2956

HOLCIM ( D E U T S C H L A N D ) / K O M I S I A

60. Je pravda, ako uvádza odvolatel', že podľa 63. Pokiaľ ide o výhradu vznesenú proti judikatury Súdneho dvora rozhodujúcim posúdeniu Súdu o zložitosti jednak situácií, kritériom pre určenie, že porušenie práva o ktorých mala rozhodnúť Komisia, ako aj Spoločenstva je dostatočne závažné, je zjavné ich právneho posúdenia, domnievam sa, že a závažné prekročenie medzí diskrečnej táto výhrada je prípustná len v tej časti, právomoci inštitúciou Spoločenstva a že pre v ktorej sa vytýka Súdu, že v rámci tohto určenie, či v prejednávanej veci ide o takéto posúdenia zohľadnil skutočnosti, ktoré sa porušenie, je rozhodujúca miera voľnej spoločností ABZK a Nordcement netýkajú. úvahy, ktorou disponuje dotknutá inštitú- cia. 30

62. Súd sa teda nedopustil nijakého nespráv­ neho právneho posúdenia, keď pri posudzo­ vaní toho, či v prejednávanej veci došlo k dostatočne závažnému porušeniu, zohľad­ 65. Naopak, právnou otázkou, ktorá môže nil aj zložitosť situácií, o ktorých mala byť p r e s k ú m a n á , je otázka smerujúca Komisia rozhodnúť, a ťažkosti uplatnenia k určeniu toho, či v rámci uvedených príslušných ustanovení Zmluvy ES. posúdení, ktorých cieľom bolo zistenie, či porušenie práva Spoločenstva, ktorým bola spôsobená škoda podniku, je dostatočne závažné, je alebo či nie je prípustné zobrať 30 — Rozsudky Bergaderm a Goupil/Komisia, už citovaný, body 43 a 46; Komisia/Camar a Tico, už citovaný, body 54 a 55; Komisia/Fresh Marine, už citovaný, body 26 a 27, a Komisia/ CEVA a Pfizer, už citovaný, body 64 a 66. 31 — Rozsudky Bergaderm a Goupil/Komisia, už citovaný, bod 40; 32 — Okrem iných rozsudky z 11. februára 1999, Antillean Rice Komisia/Camar a Tico, už citovaný, bod 52; Komisia/Fresh Mills a i./Komisia, C-390/95 P, Zb. s. I-769, bod 29, Marine, už citovaný, bod 24, a Komisia/CEVA a Pfizer, už a z 8. mája 2003, T. Port/Komisia, C-122/01 P, Zb. citovaný, bod 62. s. I-4261, bod 27.

I - 2957

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-282/05 P

do úvahy aj skutkové okolnosti a postavenie 68. Z napadnutého rozsudku však vôbec iných podnikov. nevyplýva, že by zložitosť skutkového stavu a jeho právneho posúdenia Súd vyvodzoval z dĺžky rozhodnutia Cement.

70. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Komisia v rozhodnutí Cement skonštatovala veľký počet porušení člán­ 36 ku 85 ods. 1 Zmluvy ES. Vo vzťahu k spoločnostiam ABZK a Nordcement však boli preukázané len dve z týchto porušení: 67. Výhrada, ktorú vzniesol odvolatel', sme­ porušenie podľa článku 1 rozhodnutia ruje najmä proti skutočnosti, že zložitosť veci Cement, alebo „dohoda, ktorá mala za cieľ týkajúcej sa spoločností ABZK alebo Nord- rešpektovanie domácich trhov a úpravu pre­ cement Súd odôvodnil dĺžkou rozsudku vozov cementu z jednej krajiny do druhej" Cement, avšak podľa odvolateľa, je táto dĺžka a porušenie podľa článku 5 uvedeného roz­ len dôsledkom toho, že najskôr Komisia hodnutia, alebo výmena informácií počas a neskôr Súd sa rozhodli prejednať viacero porád EVEC „o situácii týkajúcej sa dopytu spojených vecí v rámci jedného rozhodnu­ a ponuky v tretích krajinách dovozcov, tia. 34 o c e n á c h u p l a t ň o v a n ý c h pri vývoze,

33 — Pozri odvolanie, bod 52 in fine. 35 — Pozri napadnutý rozsudok, body 103 až 106. 34 — Tamže. 36 — Pozri rozhodnutie Cement, články 1 až 7.

I - 2958

HOLCIM ( D E U T S C H L A N D ) / K O M I S I A

72. Napriek tomu na jednej strane konšta­ — zo skutočnosti, že podniky dotknuté tujem, že odkazujúc na vec Cement, ako vyšetrovaním Komisie boli členmi Cem- takú, Súd uviedol najmä tú skutočnosť, že bureau (Európskeho združenia zahŕňa veľmi významný počet podnikov cementu), a to priamymi alebo len a konkrétne takmer celý európsky cementár­ nepriamymi (pokiaľ v ňom boli zastú­ sky priemysel. 38 Zo samotného výroku roz­ pené prostredníctvom svojich prísluš­ ných združení), a že toto bol práve prípad spoločností ABZK 37 — V bodoch 104 a 105 napadnutého rozsudku Súd odkázal na a Nordcement, 39 niektoré tvrdenia týkajúce sa zložitosti veci, ktorá bola predmetom rozhodnutia Cement, ktoré však v rámci roz­ sudku Cement boli uvedené v súvislosti so skúmaním primeranosti týkajúcej sa trvania správneho konania. 38 — Pozri napadnutý rozsudok, body 103, 105 a najmä 114. 39 — Tamže, bod 107.

I - 2959

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-282/05 P

— zo skutočnosti, že vzhľadom na časť že situácie, ktoré mala Komisia vyriešiť, boli rozhodnutia Cement, ktorá sa týka mimoriadne zložité. špecificky odvolateľa, Komisia bola kon­ frontovaná s dôkazovými prostriedkami, 40 ktorých výklad nebol zrejmý a že musela analyzovať značný počet doku­ 41 mentov,

75. Za týchto okolností, aj za predpokladu, že by sa Súd dopustil nesprávneho posúdenia tým, že v prvej časti svojho odôvodnenia týkajúceho sa zložitosti riešených situácií odkázal na vec Cement ako na celok namiesto toho, aby odkázal na konkrétne — osobitne zo skutočnosti, že hoci Súd porušenia vytýkané spoločnostiam ABZK prvého s t u p ň a zrušil r o z h o d n u t i e a Nordcement, tento nedostatok nemal Cement v prípade uvedených spoloč­ podľa mňa žiadny vplyv na záver Súdu ností, napriek tomu konštatoval, že uvedený v predchádzajúcom bode. Komisia disponovala určitým množ­ stvom indícií spôsobilých potvrdiť jej predpoklad, ktorý Súd napokon nepo­ važoval za dostatočne podložený, podľa ktorého spolupráca uprostred EVEC mala za cieľ posilniť pravidlo rešpekto­ vania domácich trhov. 42

78. Nakoniec je potrebné uviesť — za súčasného zdôraznenia zákonnosti zohľad­ nenia celej miery voľnej úvahy, ktorou Komisia disponovala, zložitosti skutkového stavu a ťažkostí uplatnenia právnych pred­ pisov — že odvolanie neobsahuje žiadnu 81. Z ustálenej judikatury vyplýva, že vzhľa­ konkrétnu výhradu, ktorá by sa týkala dom na to, že vznik mimozmluvnej zodpo­ hodnotenia týchto okolností zo strany Súdu, vednosti Spoločenstva je podmienený splne­ ktoré ho viedlo k tomu, aby rozhodol, že ním troch podmienok, t. j . nezákonnosť porušenie práva Spoločenstva, ktorého sa konania, ktorá sa vytýka inštitúcii Spoločen­ dopustila Komisia, nie je dostatočne závažné. stva, skutočnosť škody a existencia príčinnej A teda Súdny dvor nie je povinný o tejto veci súvislosti medzi s p r á v a n í m i n š t i t ú c i e rozhodnúť. a údajnou škodou, ktoré sú kumulatívne, na zamietnutie žaloby o náhradu škody posta­ čuje nesplnenie jednej z nich. 4 4

79. Vzhľadom na to, čo bolo doposiaľ uvedené, sa domnievam, že aj druhý odvolací dôvod má byť zamietnutý.

82. Keďže odvolatel' n e p r e u k á z a l v prejednávanej veci existenciu nesprávneho právneho posúdenia, ktoré by mohlo spo­ chybniť platnosť r o z h o d n u t i a Súdu o neexistencii dostatočne závažného poruše­ O treťom odvolacom dôvode týkajúcom sa nia práva Spoločenstva a keďže toto konšta­ príčinnej súvislosti medzi protiprávnym sprá­ tovanie Súdu samo osebe odôvodňuje vaním a údajnou škodou zamietnutie návrhu o náhradu škody pred­ loženého odvolateľom, skúmanie tretieho

44 — Pozri okrem iných rozsudky z 15. januára 1987, GAEC de la Ségaude/Rada a Komisia, 253/84, Zb. s. 123, body 9 a 21; 80. Pokiaľ by Súdny dvor, ako navrhujem, z 9. septembra 1999, Lucaccioni/Komisia, C-257/98 P, Zb. s. I-5251, bod 14, a Atlanta/Európske spoločenstvo, už druhý odvolací dôvod zamietol, nebolo by citovaný, bod 65.

84. O d v o l a t e l ' sa d o m n i e v a , že Súd v prejednávanej veci nesprávne uplatnil judikaturu Súdneho dvora, podľa ktorej Spoločenstvo môže byť zodpovedné iba za škodu, ktorá dostatočne priamo vyplýva z protiprávneho správania dotknutej inštitú­ cie. 46 87. Odvolatel' po tretie zdôrazňuje, že zria­ denie bankových záruk bolo v súlade s „povinnosťou znížiť škodu", ktorá mu 45 — Inými slovami, tretí odvolací dôvod smeruje proti skutoč­ nosti, ktorá bola v odôvodnení rozsudku Súdu uvedená kvôli vyplývala ako poškodenému úplnosti, a keďže je tento dôvod irelevantný, musí byť z protiprávneho konania a mala slúžiť na zamietnutý, pretože výrok rozsudku je postavený na inom odôvodnení, ktoré vzhľadom na výhrady odvolatel'a obstojí. zmiernenie škody, ktorú by Komisia inak 46 — Rozsudok zo 4. októbra 1979, Dumortier a i./Rada, 64/76, musela nahradiť. Odvolatel' však uvádza, že 113/76, 167/78, 239/78, 27/79, 28/79 a 45/79, Zb. s. 3091, bod 21. pokiaľ by bol nútený zobrať si pôžičku, aby

I - 2962

HOLCIM ( D E U T S C H L A N D ) / K O M I S I A

47 — Rozsudok Dumortier a i./Rada, už citovaný, bod 21, ako aj rozsudky Súdu z 11. júla 1996, International Procurement Services/Komisia, T-175/94, Zb. s. II-729, bod 55; z 25. júna 1997, Perillo/Komisia, T-7/96, Zb. s. II-1061, bod 41, a z 29. októbra 1998, TEAM/Komisia, T-13/96, Zb. s. II-4073, bod 68. 48 — Rozsudky z 30. januára 1992, Finsider a i./Komisia, C-363/88 a C-364/88, Zb. s. I-359, body 28 a 50 (tento sa však týkal mimozmluvnej zodpovednosti ESUO), a Bergaderm a Goupil/Komisia, už citovaný, body 41 a 42, a uznesenie z 12. apríla 2005, DLD Trading Company Import-Export/ 88. Komisia však uvádza, že chýba akákoľvek Rada, C-80/04 P, neuverejnené v Zbierke, bod 45, ako aj rozsudky Súdu z 18. septembra 1995, Blackspur a i./Rada priama príčinná súvislosť medzi jej správa­ a Komisia, T-168/94, Zb. s. II-2627, bod 40, a z 13. septembra 2006, CAS Succhi di Frutta/Komisia, Zb. s. I-2763, bod 37. ním a vznikom údajnej škody, ktorá závisela 49 — Rozsudok Finsider a i./Komisia, už citovaný, bod 25. iba od slobodného rozhodnutia odvolateľa, 50 — Existenciu priamej príčinnej súvislosti požaduje nakoniec aj že namiesto dočasného zaplatenia pokuty j u d i k a t u r a S p o l o č e n s t v a aj na účely r o z h o d n u t i a o mimozmluvnej zodpovednosti členského štátu za škody, zriadi bankové záruky. Okrem toho uvádza, ktoré spôsobil porušením práva Spoločenstva, ktoré mu možno pripísať. Pozri rozsudky z 5. marca 1996, Brasserie du že náklady bankovej záruky by vznikli aj pêcheur a Factortame, C-46/93 a C-48/93, Zb. s. I-1029, vtedy, keby jeho žalobe, ktorú podal proti body 51 a 65; z 23. mája 1996, Hedley Lomas, C-5/94, Zb. s. I-2553, body 25 a 32, a z 15. júna 1999, Rechberger a i., rozhodnutiu Cement, Súd nevyhovel. C-140/97, Zb. s. I-3499, bod 72.

91. Napriek tomu si myslím, že tým, že sa v prvej časti tohto odvolacieho dôvodu (pozri bod 85 vyššie) odvolatel' domnieva, že požadovaná príčinná súvislosť v prejednávanej veci existuje z toho dôvodu, že ak by Komisia voči spoločnostiam ABZK a N o r d c e m e n t neprijala r o z h o d n u t i e Cement, tieto spoločnosti by neboli nútené 93. Zdá sa mi, že prvá časť tohto odvola­ zriadiť bankové záruky, v skutočnosti uplat­ cieho dôvodu má byť preto zamietnutá. ňuje koncepciu príčinnej súvislosti, ktorá je odlišná od koncepcie, ktorú je možné vyvodiť z judikatury Spoločenstva. Toto tvrdenie — ktoré je prípustné, pretože nastoľuje právnu otázku — zrejme vyjadruje koncep­ ciu, podľa ktorej na to, aby existovala uvedená súvislosť postačuje, že nevyhnutnou podmienkou (condicio sine qua non) pre vznik škody bolo protiprávne správanie v tom zmysle, že táto by nevznikla, keby k uvedenému správaniu nedošlo. 94. V rámci toho istého dôvodu však odvo­ latel' predkladá aj iné tvrdenia (pozri body 86 a 87), z ktorých nemusí vyplývať, že ide o koncepciu príčinnej súvislosti založenej len na myšlienke condicio sine qua non a nezdá sa, že by t i e t o t v r d e n i a l o g i c k y odporovali užšie chápanej príčinnej súvislos­ ti. Uvedené tvrdenia smerujú k tomu, aby sa preukázalo, že rozhodnutie odvolateľa zriadiť bankové záruky neprerušilo (priamu) prí­ činnú súvislosť medzi rozhodnutím Cement 92. Je teda celkom jasné, že táto koncepcia široko chápanej príčinnej súvislosti, ktorá nachádza určitú odozvu v práve mimo- zmluvnej zodpovednosti malého počtu člen­ 51 — Pozri rozsudok Dumortier a i./Rada, už citovaný, bod 21.

99. Uvádzam, že odvolatel' týmito tvrde­ niami nespochybňuje správnosť výkladového postupu Súdu — ktorý sa zdá byť dosť zužujúci — a domnieva sa, že škoda dosta­ točne priamo vyplýva zo správania inštitúcie 97. V druhej a tretej časti tohto odvolacieho iba vtedy, ak je jej nevyhnutným dôsledkom. dôvodu odvolatel' predovšetkým uplatňuje, Zdá sa, že odvolatel', ktorý nenavrhuje inú koncepciu príčinnej súvislosti, len vytýka Súdu, že rozhodnutie podniku zriadiť ban­ 52 — Napadnutý rozsudok, body 123 a 124. kové záruky, ktorému bolo uložené zaplate-

I - 2965

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-282/05 P

nie pokuty, posúdil ako slobodné rozhodnu­ ponúka sankcionovaného podniku, aby tie a nie ako jeho povinnosť. mohol splnenie tejto povinnosti dočasne odložiť, to znamená, že počas trvania súd­ neho preskúmania rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta.

100. Má sa táto kvalifikácia považovať za výsledok posúdenia skutkových okolností Súdom, ktoré ako také podlieha preskúma­ niu Súdnym dvorom, alebo ide skôr o právnu kvalifikáciu skutkových okolností, ktoré možno pred Súdnym dvorom napadnúť? 103. Zaplatenie pokuty a zriadenie bankovej záruky nemôžu teda byť, pokiaľ ide o to, čo nás zaujíma, postavené na roveň v kontexte — čo treba upresniť — výkladového postupu, akým je postup, ktorý som uviedol v bode 96 vyššie, ktorý týmito tvrdeniami odvolateľa nie je spochybnený, a jeho správnosť preto nie je z tohto hľadiska potrebné posudzovať. 101. Prikláňam sa skôr k tomu, že aj keď táto kvalifikácia slúži na zistenie konkrétnej existencie príčinnej súvislosti, je ešte práv­ nou kvalifikáciou skutkových okolností, a to vedie k prípustnosti vyššie uvedených tvrdení odvolateľa. Domnievam sa však, že vo veci samej týmto tvrdeniam nie je možné vyho­ vieť.

106. V tretej časti tohto odvolacieho dôvodu „... je potrebné konštatovať... že nezaťaženie (pozri bod 87 vyššie) je však uvedená ďalšia Komisie nákladmi týkajúcimi sa zriadenia výhrada, ktorá nie je založená na údajnej bankovej záruky nebude viesť k žiadnemu „povinnosti znížiť škodu", ktorú má poško­ bezdôvodnému obohateniu Spoločenstva, dený z protiprávneho konania, ale na zmier­ pretože náklady zriadenia tejto bankovej není škodlivých dôsledkov rozhodnutia záruky neboli zaplatené Spoločenstvu, ale Cement z dôvodu zriadenia bankových tretím osobám. Rešpektovanie všeobecnej záruk. 54 zásady zakazujúcej bezdôvodné obohatenie teda neodôvodňuje v žiadnom prípade takúto náhradu. Naopak, pokiaľ by Komisia musela znášať náklady týkajúce sa zriadenia bankovej záruky, predmetný podnik by bol v situácii [v ktorej bol] pred prijatím napadnutého rozhodnutia, ale Komisia by naopak bola penalizovaná, pretože by musela 107. Treba si všimnúť, že táto výhrada nahradiť tomuto podniku sumy, ktorými smeruje k vyvráteniu správnosti tvrdenia, nedisponovala". 55 ktorým Súd v tej časti napadnutého roz­ sudku, ktorá sa týka existencie príčinnej súvislosti, vylúčil, že by si odvolatel' mohol 55 — V bode 20 návrhu žaloby predloženom Súdu, sa odvolatel' výslovne odvolal na zásadu zákazu bezdôvodného obohatenia sa a na jej uplatnenie Súdom a tvrdil, že Komisia má povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z pokuty, ktorá bola protiprávne uložená a vybraná, v rozsudku z 10. októbra 54 — Pozri odvolanie, bod 63 infine. 2001, Corus UK/Komisia (T-171/99, Zb. s. II-2967).

111. Odvolatel' predovšetkým tvrdí, že zria­ denie bankových záruk spoločnosťami ABZK a Nordcement namiesto zaplatenia pokuty 109. Domnievam sa, že táto výhrada vzne­ im umožnilo vyhnúť sa uzavretiu zmluvy sená odvolateľom proti posúdeniu Súdu, o pôžičke s bankami, aby tak získali potrebné ktorý vylúčil, že by mohol účinne uplatniť prostriedky na zaplatenie tejto pokuty. Ak by všeobecnú zásadu zákazu bezdôvodného však zmluvu o pôžičke uzavreli, Komisia by obohatenia, by mala byť v zásade chápaná bola povinná z dôvodu náhrady škody podľa tak, že cieľom tejto výhrady je uznanie toho, článku 288 druhého odseku ES nahradiť odvolatelovi úroky z dlhov z tejto pôžičky znížené o úrokové výnosy, ktoré by sa inštitúcii podarilo získať z čiastky nadobud­ 56 — Rozsudok z 10. júla 1990, Grécko/Komisia, C-259/87, Zb. nutej z dôvodu pokuty. Podľa odvolateľa by s. I-2845, zverejnenie zhrnutia, bod 26. Pozri tiež rozsudky Súdu Corus UK/Komisia, už citovaný, bod 55, bol však tento rozdiel vyšší než skutočné a z 23. novembra 2004, Cantina sociale di Dolianova a i./ Komisia, T-166/98, Zb. s. II-3991, bod 160. náklady bankovej záruky.

I - 2968

HOLCIM ( D E U T S C H L A N D ) / K O M I S I A

112. Domnievam sa, rovnako ako odvolatel', Komisia povinná nahradiť ), ktorá by bola že Súd nesprávne vylúčil akékoľvek bez­ vyššia ako výška nákladov vynaložených na dôvodné obohatenie Spoločenstva bankové záruky, a na druhej strane, že z dôvodu, že uvedené náklady neboli zapla­ Spoločenstvo malo za túto škodu spôsobenú tené Spoločenstvu, ale tretím osobám (ban­ protiprávnym úkonom zodpovedať podľa kám), a keď zdôraznil, že náhrada týchto článku 288 druhého odseku ES, odvolatel' nákladov zo strany Komisie by ju neopráv­ by mal na základe tohto ustanovenia právo nene penalizovala, pretože by musela nahra­ požadovať od Spoločenstva náhradu týchto diť sumy, ktorými nedisponovala. nákladov.

I - 2969

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. M E N G O Z Z I — VEC C-282/05 P

konaním, je vznik inej a menšej škody, alebo strát spôsobených p o š k o d e n é m u namiesto nahraditeľnej škody, ktorá by inak z protiprávneho konania pri jeho snahe vyplývala z protiprávneho konania. 8 odvrátiť škodu existuje — aspoň v medziach výšky nahraditeľnej škody, ktorá bola odvrátená — dokonca aj v prípade, keď náklady a straty sú rovnaké alebo vyššie než výška tejto nahraditeľnej škody.

116. Ak by som túto otázku položil inak, dá sa povedať, že ak poškodený z protiprávneho konania vynaložil takú starostlivosť, ktorá prispela k odvráteniu škody alebo aspoň k obmedzeniu jej rozsahu, zodpovednosť 118. Domnievam sa, že výhrada odvolateľa (za protiprávny úkon) Spoločenstva za proti tvrdeniu Súdu uvedenému v bode 107 náklady alebo iné straty, ktoré boli spôso­ vyššie je preto dôvodná. bené poškodenému pri tomto jeho správaní, sa neskúma z hľadiska existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym ú k o n o m a škodou alebo uvedenými stratami, ale z hľadiska existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a odvrátenou nahraditelnou škodou.

119. Pokiaľ by na rozdiel od toho, čo navrhujem, Súdny dvor vyhovel druhému odvolaciemu dôvodu, domnievam sa, že by mal vyhovieť v medziach, ktoré boli práve uvedené, aj tretiemu odvolaciemu dôvodu.

117. Domnievam sa, že napriek tomu je vhodné dodať, že právo na náhradu nákladov

O trovách

124. Podľa článku 122 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie zamietnuté, Súdny 122. Aj keď odvolatel' navrhuje, aby Súdny dvor sám rozhodne o trovách konania. Podľa dvor rozhodol vo veci samej s konečnou článku 69 ods. 2 uvedeného rokovacieho platnosťou a zaviazal Komisiu na náhradu poriadku účastník konania, ktorý vo veci nákladov bankovej záruky zvýšených o úroky nemal úspech, je povinný nahradiť trovy z omeškania, ani v konaní pred Súdom konania, ak to bolo v tomto zmysle na­ prvého stupňa a ani v konaní pred Súdnym vrhnuté. dvorom nijako nepreukázal tú skutočnosť, že by zaplatenie pokuty namiesto zriadenia bankových záruk spôsobilo nahraditeľnú 59 — Pripomínam však, že podľa judikatury Spoločenstva, škodu, ktorá by zo strany Komisie nebola nesprávne právne posúdenie Súdom nemá za následok krytá zaplatením úrokov z omeškania neplatnosť napadnutého rozsudku, ak sa jeho výrok opiera o iné právne dôvody (pozri v tomto zmysle rozsudky z čiastky pokuty. Odvolatel' najmä nepredlo­ z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 47; Komisia/Camar a Tico, žil podrobné informácie a dôkazy jednak už citovaný, bod 57, a z 30. septembra 2003, Biret o t o m , že p r e s p o l o č n o s t i A B Z K International/Rada, C-93/02 P, Zb. s. I-10497, bod 60. Poznámka, ktorú som uviedol v návrhoch, je uplatnitelná a Nordcement bolo na účely zaplatenia na stanovenie skutkového stavu a posúdenie príslušných dôkazov a nie vo vzťahu k právnemu posúdeniu skutkového uloženej pokuty n e v y h n u t n é uzatvoriť stavu, ktorý konštatoval Súd.

— odvolatel' je povinný nahradiť trovy konania.

I - 2972