← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·11.1.2007

C-282/05

ECLI:EU:C:2007:19

Zamieta
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62005CC0282

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-282/05 P

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

PAOLO MENGOZZI p r e d n e s e n é 11. j a n u á r a 2007 1

1. Rozsudkom z 21. apríla 2005 2 (ďalej len Skutkové okolnosti „napadnutý rozsudok") Súd prvého stupňa (ďalej len „Súd") zamietol žalobu, ktorú podal Holcim (Deutschland) AG proti Komi­ sii, smerujúcu k získaniu náhrady nákladov bankovej záruky, vynaložených odvolateľom, aby mohol odložiť zaplatenie pokuty uloženej rozhodnutím, ktoré neskôr samotný Súd zrušil z dôvodu porušenia článku 85 Zmluvy ES (teraz článok 81 ES).

3. Rozhodnutím Komisie z 30. novembra 1994 (ďalej len „rozhodnutie Cement") 3 Komisia potrestala spoločnosti Alsen Brei­ tenburg Zement und Kalkwerke GmbH (ďalej len „ABZK") a Nordcement AG pokutami 3,841 milióna eur a 1,85 milió­ na eur za porušenie článku 85 Zmluvy ES.

2. V tomto odvolaní odvolatel' navrhuje, aby 4. ABZK a Nordcement podali na Súd proti Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok tomuto rozhodnutiu žalobu a v súlade a zaviazal Komisiu na náhradu uvedených s možnosťou p o n ú k n u t o u Komisiou sa nákladov zvýšených o úroky z omeškania. obidve spoločnosti rozhodli zriadiť bankovú

1 — Jazyk prednesú: taliančina. 3 — Rozhodnutie 94/815/ES týkajúce sa konania o uplatnení 2 — Rozsudok Holcim (Deutschland)/Komisia, T-28/03, Zb. článku 85 Zmluvy ES (vec IV/33.126 a 33.322 — Cement, s. II-1357. Ú. v. ES L 343, s. 1).

I - 2944

HOLCIM ( D E U T S C H L A N D ) / K O M I S I A

záruku, čím sa vyhli povinnosti zaplatit' zaviazal Komisiu uhradiť mu sumu uvedenú predmetné pokuty bezodkladne. v predošlom bode zvýšenú o úrok z omeškania so sadzbou 5,75 % ročne od 15. apríla 2000, ako aj trovy konania.

5. Rozsudkom z 15. marca 2000 (dalej len „rozsudok Cement") 4Súd zrušil rozhodnutie Cement, najmä v časti týkajúcej sa spoloč­ nosti Alsen AG, neskôr spoločnosti Holcim 8. Napadnutým rozsudkom Súd žalobu (Deutschland) AG (ďalej len „odvolatel'"), zamietol a zaviazal odvolateľa na náhradu ktorá medzičasom vznikla splynutím spoloč­ trov konania. ností ABZK a Nordcement.

6. Odvolatel' teda požiadal Komisiu, aby mu 9. Na úvod je potrebné poznamenať, že Súd nahradila náklady vyplývajúce zo zriadenia sa domnieval, že žaloba v rozsahu, v akom sa uvedených bankových záruk, spolu vo výške zakladá na článku 233 ES, 5je neprípustná, 139 002,21 eur. Komisia tieto náklady a zamietol ako neprípustný subsidiárny odmietla uhradiť. návrh, aby sa žaloba považovala v rozsahu, v akom je založená na článku 233 ES, za žalobu o neplatnosť alebo žalobu na nečin­ nosť. 6

Žaloba podaná na Súd a napadnutý roz­ sudok 10. Súd navyše skonštatoval, že žaloba obsa­ hovala žiadosť o náhradu škody podľa člán­ ku 235 ES a článku 288 druhého odseku ES. 7Uvedená žiadosť bola však podľa Súdu, s ohľadom na premlčanie podľa článku 46 7. Návrhom podaným do kancelárie Súdu Štatútu Súdneho dvora n e p r í p u s t n á 31. januára 2003 odvolatel' žiadal Súd, aby v rozsahu, v akom sa týka nákladov bankovej

4 — Rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, nazývaný „Cement", 5 — Napadnutý rozsudok, body 27 až 40 a bod 1 výroku. T-25/95, T-26/95, T-30/95 až T-32/95, T-34/95 až T-39/95, T-42/95 až T-46/95, T-48/95, T-50/95 až T-65/95, T-68/95 až 6 — Tamže, body 41 až 46 a bod 2 výroku. T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491. 7 — Tamže, body 41 až 46.

I - 2945

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-282/05 P

záruky, ktoré odvolatelovi vznikli pred viac 12. Pokiaľ ide o vec samú, Súd sa naopak ako piatimi rokmi, pred podaním žaloby. 8 domnieval, že ak údajný nárok na náhradu škody ešte nie je premlčaný, žaloba je nedôvodná, pretože pre založenie mimo- zmluvnej zodpovednosti Spoločenstva chý­ bajú dva predpoklady.

13. Na jednej strane Súd vylúčil, že by v zmysle judikatury Spoločenstva bolo poru­ šenie práva Spoločenstva vytýkané v rozsudku Cement, pokiaľ ide o ABZK 11. V tejto súvislosti Súd pripomenul, že a Nordcement, dostatočne závažné. V tejto podľa judikatury premlčacia doba žaloby súvislosti Súd skonštatoval, že diskrečná o mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva právomoc Komisie bola v danom prípade nemôže začať plynúť, kým nie sú splnené „obmedzená", a že vec, ktorej sa týkalo všetky podmienky, ktorým je podriadená rozhodnutie Cement a rozsudok Cement, povinnosť náhrady škody. V danom prípade bola mimoriadne zložitá a že Komisia čelila sa podľa Súdu spôsobená škoda prejavila od zložitej situácii, ktorú mala riešiť, z dôvodu zriadenia bankových záruk (a teda od 3. mája ťažkosti uplatnenia ustanovení Zmluvy ES vo 1995, keď bola zriadená banková záruka veci dohôd, pričom tieto ťažkosti narastali ABZK, a od 18. apríla 1995, keď bola s početnosťou skutkových dôkazov zriadená banková záruka Nordcement) a že v predmetnej veci. 10 od tejto chvíle mohol odvolatel' uplatniť mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva uplatnením existencie budúcej, ale istej a určiteľnej škody, pretože túto škodu bolo možné predvídať s dostatočnou istotou. Súd navyše skonštatoval, že údajná škoda mala priebežnú povahu, lebo náklady súvisiace s uvedenými zárukami boli vypočítané 14. Na druhej strane Súd vylúčil, že by pomerne k počtu dní, počas ktorých boli príčinná súvislosť medzi správaním vytýka­ bankové záruky účinné. Súd teda uviedol, že ným odporkyni a uplatňovanou škodou premlčanie sa uplatní na obdobie predchá­ mohla byť podľa judikatury Spoločenstva dzajúce viac ako piatim rokom od dátumu posúdená ako dostatočne priama. Náklady konania prerušujúceho premlčanie, bez dotk- odvolateľa na zriadenie bankovej záruky nutia sa práv vzniknutých v priebehu neskor­ podľa Súdu 11 vyplynuli z jeho slobodného ších období, a že premlčanie bolo prerušené výberu nesplnit' povinnosť zaplatiť pokutu len z dôvodu začatia konania. 9 v lehote stanovenej v rozhodnutí Cement

8 — Tamže, bod 74 a bod 3 výroku. 10 — Tamže, body 100, 102, 114 a 115. 9 — Tamže, body 59, 60, 63, 68 až 70 a 74. 11 — Tamže, body 123 a 124.

I - 2946

HOLCIM ( D E U T S C H L A N D ) / K O M I S I A

a zriadením bankovej záruky obísť pravidla — zaviazal Komisiu uhradiť mu sumu Zmluvy ES, ktoré na jednej strane roz­ 139 002,21 eura zvýšenú o ú r o k hodnutiam Komisie, ktoré ukladajú peňažný z omeškania so sadzbou 5,75 % ročne záväzok osobám iným, než sú členské od 15. apríla 2000 alebo subsidíame, 12 štáty, priznávajú vykonateľnosť a na druhej vrátil vec Súdu prvého stupňa na ďalšie strane vylučujú odkladný účinok žalôb po­ konanie, 13 daných súdu Spoločenstva.

— zaviazal Komisiu na náhradu trov kona­ Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy nia. účastníkov konania

15. Odvolatel' návrhom podaným do kance­ lárie Súdneho dvora 13. júla 2005 podal proti vyššie uvedenému rozsudku toto odvolanie. 17. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

16. Odvolatel' navrhuje, aby Súdny dvor:

— zamietol odvolanie,

— zrušil napadnutý rozsudok,

12 — Článok 192 prvý odsek Zmluvy ES (teraz článok 256 prvý odsek ES). — zaviazal odvolateľa na náhradu trov 13 — Článok 185 prvá veta Zmluvy ES (teraz článok 242 prvá veta ES). konania.

I - 2947

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-282/05 P

Právna analýza ktorým sa ukladajú pokuty, by nemohla byť úspešná bez predchádzajúceho úspešného pokusu podať žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia.

O prvom odvolacom dôvode týkajúcom sa čiastočného premlčania práva na náhradu skody

19. Podľa odvolateľa sa Súd nesprávne opie­ ral o samostatnosť žaloby o náhradu škody vo vzťahu k žalobe o neplatnosť, aby zamietol Tvrdenia účastníkov konania názor odvolateľa o začiatku plynutia pre­ mlčacej lehoty. Odvolatel' v tejto súvislosti poznamenáva, že v danom prípade sa nedá hovoriť o úplnej samostatnosti medzi dvomi typmi žalôb, pretože vznik škody bol priamo spojený s podaním žaloby o neplatnosť. Zriadenie bankových záruk bolo teda nevy­ hnutné práve z dôvodu podania uvedenej žaloby proti rozhodnutiu Cement. 18. Odvolatel' tvrdí, že Súd nesprávne vyložil pravidlá o premlčaní stanovené v článku 46 Štatútu Súdneho dvora. Pripomína, že podľa judikatury Súdneho dvora premlčacia doba žaloby o mimozmluvnú zodpovednosť Spo­ ločenstva nemôže začať plynúť, kým nie sú splnené všetky podmienky, ktorým j e pod­ riadená povinnosť náhrady škody. 14 Keďže podľa odvolateľa bolo zrušenie rozhodnutia Cement v prejednávanej veci podmienkou vzniku povinnosti Komisie nahradiť mu náklady bankovej záruky, lehota na premlča­ nie nároku na náhradu nákladov začala plynúť až od vyhlásenia rozsudku Cement. 20. Okrem toho Súd nezobral do úvahy, že Odvolatel' zdôrazňuje, že žaloba o náhradu v čase zriadenia bankových záruk škoda ešte škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia, nebola konkretizovaná. Podľa odvolateľa, v rozpore s tým, čo uviedol Súd, škoda v tom čase nebola ani istá, ani určitelná, pretože jej rozsah závisel od trvania konania 14 — Rozsudok z 27. januára 1982, Birra Wührer a i./Rada vo veci žaloby o neplatnosť pred súdom a Komisia, 256/80, 257/80, 265/80, 267/80 a 5/81, Zb. s. 85, bod 10. Spoločenstva.

I - 2948

HOLCIM (DEUTSCHLAND)/KOMISIA

21. Odvolatel' okrem toho tvrdí, že Súd sa škoda určitá alebo aspoň určitelná, pretože dopustil nesprávneho právneho posúdenia, bolo možné vypočítať výšku poplatkov, ktoré keď sa domnieval, že išlo o škodu vznikajúcu mal, na základe sadzieb na tieto účely priebežne. Naopak išlo o škodu jednorazovú, stanovených v zmluvách o bankovej záruke, ktorá spočívala v zriadení bankových záruk odvolatel' bankám zaplatiť; Súd sa teda na základe jedinej zmluvy a v následne nedopustil nesprávneho právneho posúde­ bankami fakturovaných poplatkoch. Skutoč­ nia, keď sa domnieval, že údajná škoda bola nosť, že rozsah tejto škody závisel od trvania v danom okamihu dostatočne konkretizo­ konania týkajúceho sa neplatnosti, nespôso­ vaná. Tvrdenie odvolateľa, že údajná škoda bila to, že by sa táto škoda stala škodou, ktorá nevznikla postupne, je len potvrdením toho, vznikla opakovane a postupne. A napokon že samotná škoda vznikla v okamihu zriade­ samotný Súd si protirečil, keď v bode 63 nia bankových záruk a nie ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku uviedol, že v danom rozsudku Cement. A nakoniec aj tvrdenie prípade ide o škodu budúcu a v bode 69 toho odvolateľa, uvedené subsidíame, je nedô­ istého rozsudku vyslovil zase záver, že vodné, pretože zo znenia článku 46 Štatútu uvedená škoda vznikla postupne. Súdneho dvora jasne vyplýva, že premlčacia l e h o t a sa p r e r u š u j e p o d a n í m žaloby o náhradu škody a nie podaním žaloby o neplatnosť.

22. Odvolatel' subsidíame vytýka Súdu, že neuznal aspoň to, že premlčanie práva na náhradu nákladov bankovej záruky bolo p r e r u š e n é ešte p r e d p o d a n í m žaloby o n á h r a d u škody p o d a n í m žaloby o neplatnosť proti rozhodnutiu Cement.

Posúdenie

23. Komisia uvádza, že hlavné tvrdenie odvolateľa v konečnom dôsledku vedie k tomu, že rozsudok Cement zakladá uve­ denú mimozmluvnú zodpovednosť, čo je nezmyselné. Túto okolnosť je v skutočnosti 24. Podľa článku 46 Štatútu Súdneho dvora potrebné hľadať v rozhodnutí Cement alebo „nároky vyplývajúce z mimozmluvnej zodpo­ v zriadení bankových záruk. Z uvedenej vednosti Spoločenstva sa premlčujú po okolnosti okrem iného jasne vyplýva, že uplynutí piatich rokov od udalosti, ktorá ich v okamihu zriadenia bankových záruk bola vyvolala".

I - 2949

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. M E N G O Z Z I — VEC C-282/05 P

25. Ako mal Súdny dvor možnosť konštato­ vislosti medzi protiprávnym správaním vať, úlohou premlčania je uviesť do súladu a skutočnou škodou.

ochranu práv poškodenej osoby so zásadou 15 právnej istoty. Podľa ustálenej judikatury premlčacia doba žaloby o mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva nemôže začať plynúť, kým nie sú splnené všetky pod­ mienky, ktorým je podriadená povinnosť náhrady škody, a najmä predtým, ako bola 29. Po prvé, z judikatury Spoločenstva teda konkretizovaná škoda, ktorá sa má nahrá- nijako nevyplýva, že podmienka týkajúca sa d i ť . 16 protiprávneho správania dotknutej inštitúcie je splnená až v okamihu, keď o tejto proti­ právnosti rozhodne súd. Rozhodnutie súdu o tejto protiprávnosti je samozrejme nevy­ hnutným predpokladom rozhodnutia o mimozmluvnej zodpovednosti Spoločen­ stva, ktoré však vôbec nie je podmienkou pre 26. Odvolatel' tvrdí, že v prejednávanej veci vznik tejto zodpovednosti a nemá ani vplyv je jednou z podmienok pre vznik mimo- na začatie plynutia premlčacej lehoty pre zmluvnej zodpovednosti Spoločenstva zru­ žalobu o náhradu škody. šenie rozhodnutia Cement.

30. Pri inom uvažovaní by to viedlo k tomu, že samotnému veriteľovi by bola daná 27. Domnievam sa, že toto tvrdenie je možnosť rozhodnúť sa, či premlčaciu lehotu nedôvodné. nechá plynúť alebo nie. Táto lehota by totiž neplynula, pokiaľ by veriteľ nepodal žalobu (o neplatnosť a/alebo o zodpovednosť) a pokiaľ by o protiprávnosti správania inštitúcie nebolo rozhodnuté.

28. Pripomínam, že vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva a uplatnenie práva na náhradu spôsobenej škody závisia od súhrnu podmienok, a to existencie proti­ právneho správania inštitúcií Spoločenstva, 31. Zdá sa mi jasné, že právna úprava skutočnej škody a existencie príčinnej sú­ premlčania robí odvolateľa zodpovedným za

15 — Uznesenie z 18. júla 2002, Autosalone Ispra dei Fratelli Rossi/ 17 — Rozsudky Birra Wührer a i./Rada a Komisia, už citovaný, bod Komisia, C-136/01 P, Zb. s. I-6565, bod 28. 9, a zo 14. októbra 1999, Atlanta/Európske spoločenstvo, 16 — Rozsudok Birra Wührer a i./Rada a Komisia, už citovaný, C-104/97 P, Zb. s. I-6983, bod 65, ako aj uznesenie bod 10, a uznesenie Autosalone Ispra dei Fratelli Rossi/ Autosalone Ispra dei Fratelli Rossi/Komisia, už citované, Komisia, už citované, bod 30. bod 29.

I - 2950

HOLCIM ( D E U T S C H L A N D ) / K O M I S I A

to, aby sám, prípadne s pomocou právnych zmluvnú zodpovednosť Spoločenstva a že poradcov, posúdil zákonnosť správania inšti­ rovnako od tohto okamihu začala v danej túcie. Súd teda správne konštatoval v bode 65 veci plynúť premlčacia lehota. 20

napadnutého rozsudku, keď uviedol, že už od prijatia rozhodnutia Cement mal odvolatel' možnosť namietnuť porušenie práva Spolo­ čenstva. Samotný Súd však už predtým v rozsudkoch Hartmann/Rada a Komisia 18 a Bühring/Rada a Komisia 19 uviedol, že na začatie plynutia premlčacej lehoty sa vyža­ duje, aby poškodený zobral na vedomie skutkové okolnosti týkajúce sa škody, a nie 34. Tieto úvahy vedú k tomu, že Súd sa jej protiprávnosť. zrejme domnieval, že premlčacia lehota pre žalobu o mimozmluvnú zodpovednosť Spo­ ločenstva začína nevyhnutne plynúť od okamihu, keď sa podanie tejto žaloby stane možným. V tomto zmysle sa nakoniec jasne vyjadril generálny advokát Capotorti 21, ktorý v tejto súvislosti skonštatoval, že „každá premlčacia lehota pre podanie žaloby začína plynúť odo dna, keď žaloba môže byť poda­ ná" a že „za predpokladu, že žaloba je podľa 32. Po druhé, v rozpore s tým, čo tvrdí článkov 215 a 178 Zmluvy EHS (teraz člán­ odvolatel', skoršie zrušenie rozhodnutia ky 288 ES a 235 ES) považovaná za žalobu, Cement nebolo nevyhnutné ani nato, aby sa ktorú je možné podať aj pokiaľ ide o náhradu škoda, ktorá mala byť nahradená, mohla budúcich škôd, okamih, od ktorého môže byť v prejednávanej veci považovať za konkreti­ žaloba podaná je okamihom, keď začína zovanú. plynúť premlčacia lehota".

35. Toto tvrdenie ma však nepresvedčuje 33. V tejto súvislosti Súd v napadnutom a domnievam sa, že nezodpovedá tomu, čo rozsudku skonštatoval, že od zriadenia ban­ uvádza judikatura Súdneho dvora. Myslím si, kových záruk bola škoda, ktorú uplatnil rovnako ako odvolatel', že uvedené tvrdenie odvolatel', škodou budúcou, ale už istou nesprávne zamieňa otázku začatia plynutia a určitelnou, pretože túto škodu bolo možné premlčania s otázkou prípustnosti žaloby predvídať s dostatočnou istotou. Z tohto o náhradu škody. dôvodu sa Súd domnieval, že od tohto okamihu mohol odvolatel' uplatniť mimo-

20 — Pozri napadnutý rozsudok, body 60 až 63 a 68. 21 — Návrhy prednesené 13. októbra 1981 vo veciach Birra Wührer a i./Rada a Komisia, už citovanej, a De Franceschi/ 18 — Rozsudok zo 16. apríla 1997, T-20/94, Zb. s. II-595, bod 112. Rada a Komisia (rozsudok z 27. januára 1982, 51/81, Zb. 19 — Rozsudok zo 4. februára 1998, T-246/93, Zb. s. II-171, bod 68. s. 108), bod 4.

I - 2951

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. M E N G O Z Z I — VEC C-282/05 P

36. Z judikatury Súdneho dvora na jednej predtým, ako je samotná škoda konkretizo­ strane vyplýva, že článok 288 ES nezakazuje vaná. obrátit' sa na súd Spoločenstva, aby rozhodol o zodpovednosti Spoločenstva, pokiaľ ide o bezprostredne hroziacu škodu, ktorú možno predvídať s dostatočnou istotou, aj keď sa zatiaľ ujma nedá presne vyčísliť. Podľa Súdneho dvora môže byť totiž nevyhnutné, aby tak Súd rozhodol aj pri predchádzaní značnejších škôd, ak je príčina škody 39. Judikatura citovaná v bode 36 vyššie určitá. 22 v zásade smeruje k tomu, aby sa umožnilo podať žalobu o zodpovednosť, ktorá by bola inak považovaná za predčasnú, ako nástroj predbežnej ochrany vhodný na stanovenie rozsahu škodlivých následkov protiprávneho aktu Spoločenstva. Možnosť tejto predbežnej ochrany však nemá žiadny vplyv na začatie plynutia premlčacej lehoty, čo nakoniec zodpovedá aj záujmu Spoločenstva. Môže 37. Na druhej strane z judikatury Súdneho totiž viesť k obmedzeniu výšky náhrady, dvora vyplýva, že premlčacia lehota pre ktorú by bolo Spoločenstvo povinné uhradiť žalobu o zodpovednosť Spoločenstva nemôže v prípade, ak by boli podmienky jeho mimo- začať plynúť skôr, ako je konkretizovaná zmluvnej zodpovednosti splnené. škoda, ktorá má byť nahradená, alebo skôr, ako vzniknú škodlivé účinky protiprávneho aktu Spoločenstva. 23

40. Skutočnosť, že p r e m l č a c i a l e h o t a nemôže začať plynúť, kým nie je možné podať žalobu o náhradu škody, nemusí znamenať, že táto lehota začína plynúť 38. Z uvedeného podľa mňa vyplýva, že v tom okamihu, keď je možné uvedenú žalobu o náhradu škody podľa článku 235 ES žalobu podať. možno podať, aj keď škoda ešte nebola konkretizovaná (ak však ide o škodu bez­ prostredne hroziacu a možno ju predvídať s dostatočnou istotou), premlčacia lehota však v žiadnom prípade nezačne plynúť

22 — Rozsudky z 2. júna 1976, Kampffmeyer a i./Komisia a Rada, 41. A teda, v prejednávanej veci je časový 56/74 až 60/74, Zb. s. 711, bod 6, a zo 14. januára 1987, odstup medzi okamihom, keď sa škoda stala Zuckerfabrik Bedburg/Rada a Komisia, 281/84, Zb. s. 49, bod 14. predvídateľnou s dostatočnou istotou, 23 — Rozsudky Birra Wührer a i./Rada a Komisia, už citovaný, a okamihom, keď bola škoda konkretizovaná, body 10 a 11, a De Franceschi/Rada a Komisia, už citovaný, body 10 a 11. minimálny. Prvé časové obdobie, ako

I - 2952

HOLCIM (DEUTSCHLAND)/KOMISIA

správne skonštatoval Súd, sa spája so zria­ 44. Vzhľadom na uvedené sa však nemožno dením bankových záruk. Druhé časové domnievať, že premlčacia lehota nezačala obdobie, ktoré je však určujúce pre začatie plynúť pred týmto okamihom. Podľa judika­ plynutia premlčacej lehoty, je určitelné od tury týkajúcej sa začatia plynutia premlčacej nasledujúceho dna, pretože, ako stanovil lehoty sa vyžaduje, aby bola škoda konkreti­ 24 Súd , náklady bankovej záruky sa akumu­ zovaná a nie aby aj zanikla. Na druhej strane, lovali takou mierou, ako dni. z judikatury v žiadnom prípade nevyplýva, že žalobu o náhradu škody podľa článku 235 ES možno podať len za podmienky, že v čase podania žaloby sa dá uplatňovaná škoda v celom rozsahu presne vyčísliť.

42. V k a ž d o m p r í p a d e , s k u t o č n o s ť o u zostáva, že odvolatel' netvrdí, že premlčacia lehota začala plynúť nasledujúci deň po zriadení bankových záruk. Súdu naopak vytýka, že nezobral do úvahy skutočnosť, že ku konkretizácii škody došlo až zrušením 45. Domnievam sa teda, že Súd sa dopustil rozhodnutia Cement. Domnievam sa, že táto nesprávneho právneho posúdenia, keď uvie­ výhrada je jasne nedôvodná, pretože náklady dol, že premlčacia lehota v prejednávanej bankovej záruky, ktoré predstavujú údajnú veci začala plynúť odo dňa (ktorý bol dňom škodu, začali vznikať, ako som práve uviedol, zriadenia bankových záruk), keď sa škoda až nasledujúci deň po zriadení bankových stala dostatočne predvídateľnou a bolo už záruk, teda oveľa skôr, ako bol vyhlásený možné podať žalobu o zodpovednosť, namies­

rozsudok

Cement. to dňa, keď bola škoda skutočne konkretizo­ vaná. Zastávam však názor, že táto výhrada odvolateľa sa má v každom prípade zamiet­ nuť, pokiaľ neuvedie iné dôvody, pretože na rozdiel od toho, čo tvrdil odvolatel', táto škoda nebola konkretizovaná rozsudkom Cement, ale splatnosťou prvých poplatkov za bankovú záruku, a to bolo nasledujúci deň po zriadení uvedených záruk.

43. Je isté, že na základe uvedeného roz­ sudku odvolatelovi zanikla povinnosť zaplatiť pokuty uložené rozhodnutím Cement spo­ ločnostiam ABZK a Nordcement, čím sa ukončilo aj narastanie nákladov bankovej záruky odvolateľa. Konečná výška týchto nákladov, ktorá predstavovala údajnú škodu, sa teda stala vyčíslitelnou v plnej výške. 46. Pokiaľ ide o ďalšie výhrady odvolateľa týkajúce sa okamžitého vzniku škody a nie 24 — Napadnutý rozsudok, bod 61. postupného prerušenia premlčacej lehoty

I - 2953

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-282/05 P

v dôsledku podania žaloby o neplatnosť roz­ O druhom odvolacom dôvode týkajúcom sa hodnutia Cement, domnievam sa, že je jasné, podmienky protiprávnosti správania Spolo­ že týmto výhradám nie je možné vyhovieť. čenstva

Tvrdenia účastníkov konania

47. Tvrdenie týkajúce sa okamžitého vzniku škody nemôže nijako zvýhodňovať odvola- teľa, pretože aj keby bolo dôvodné, premlča­ nie žaloby o mimozmluvnú zodpovednosť by 50. Odvolatel' predovšetkým tvrdí, že Súd sa sa vzťahovalo na údajnú škodu v celom dopustil nesprávneho právneho posúdenia, r o z s a h u a nie, ako bolo u v e d e n é keď uviedol, že predpokladom mimozmluv- v napadnutom rozsudku, len na jej časť. nej zodpovednosti Spoločenstva je aj v danej veci dostatočne závažné porušenie práva Spoločenstva. Podľa odvolateľa judikatura túto podmienku vyžaduje len vtedy, keď ide o mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva vyplývajúcu z legislatívnych aktov, a nie aj vtedy, keď ide o mimozmluvnú zodpoved­ nosť vyplývajúcu z rozhodnutí, ktorými sa 48. Tvrdenie uvedené subsidíame, ktoré sa ukladajú pokuty za porušenie práva hospo­ týkalo prerušenia premlčacej lehoty naráža dárskej súťaže, teda z rozhodnutí, pri ktorých na jasné znenie článku 46 Štatútu Súdneho pre vznik uvedenej zodpovednosti postačuje dvora, ktorý taxatívne uvádza úkony, ktoré nezákonnosť. prerušujú plynutie týmto článkom upravenej premlčacej lehoty. Okrem toho podanie žaloby o neplatnosť nie je vzhľadom na svoju povahu spôsobilé vyvolať také účinky, ktoré by prerušili premlčaciu lehotu žaloby o náhradu škody, pretože sama osebe nevy­ jadruje vôľu uplatniť právo na náhradu škôd 51. Odvolatel' subsidíarne uplatňuje, že spôsobených aktom, proti ktorému táto v prejednávanej veci sa Komisia v každom žaloba smeruje. prípade dopustila dostatočne závažného porušenia a že Súd nesprávne dospel k opačnému záveru.

49. A preto zastávam názor, že prvý žalobný 52. V tejto súvislosti odvolatel' po prvé dôvod má byť zamietnutý. vytýka Súdu, že pri posudzovaní toho, či

I - 2954

HOLCIM (DEUTSCHLAND)/KOMISIA

porušenie práva Spoločenstva zo strany kov a tretích podnikov v rámci jediného Komisie bolo dostatočne závažné, sa neob­ konania a jediného rozhodnutia. medzil nato, aby prihliadol na skutočnosť, že pri rozhodovaní vo veci Cement, inštitúcia nemala nijakú mieru voľnej úvahy. Tým, že Súd zobral do úvahy zložitosť skutkového stavu a ťažkosti uplatnenia právnych pred­ pisov Spoločenstva vo veci dohôd ako vedľajšie kritérium, nesprávne sa odklonil od judikatury, pretože podľa nej je miera voľnej úvahy, ktorou dotknutá inštitúcia disponuje, kritériom, ktoré je na účely roz­ hodnutia o existencii dostatočne závažného 54. Súd sa podľa Komisie n e d o p u s t i l porušenia rozhodujúce. nesprávneho právneho posúdenia, keď vylú­ čil, že by prijatie rozhodnutia Cement vo vzťahu k spoločnostiam ABZK a Nordcement bolo dostatočne závažným porušením a keď uviedol, že z rovnakého dôvodu neexistuje ani mimozmluvná zodpo­ vednosť Spoločenstva.

53. Po druhé sa odvolatel' domnieva, že skutočnosti vytýkané spoločnostiam ABZK a Nordcement v rozhodnutí Cement a ich 55. Komisia popiera relevantnosť rozlišova­ právne posúdenie neboli v žiadnom prípade nia medzi normatívnymi aktmi také zložité, aby bolo možné vylúčiť uplat­ a individuálnymi rozhodnutiami uvedeného ňovanú zodpovednosť Spoločenstva. Komisia odvolateľom, ktoré podľa najnovšej judika­ v skutočnosti mala len posúdiť, či účasť tury nie je určujúce pre zistenie hraníc uvedených spoločností na výmene informácií diskrečnej právomoci, ktorú má dotknutá týkajúcich sa vývozných trhov počas porád inštitúcia. Domnieva sa však, že Súd správne European Cement Export Commitee (Európ­ zohľadnil aj zložitosť skutkových okolností, sky výbor pre export cementu) (ďalej len ktoré mala Komisia posúdiť. Nakoniec tvr­ „EVEC") mohla byť porušením práva Spolo­ denie odvolateľa, že uvedený skutkový stav čenstva v oblasti kartelov. Súd podľa odvo- nebol zložitý, nie je v rámci odvolacieho lateľa pri vyvodení záveru, že skutkové konania prípustné, a je teda nedôvodné, okolnosti a právne otázky, ktoré sú pred­ pretože je potrebné zobrať do úvahy, ako to metom rozhodnutia Cement, boli zložité, urobil Súd, nielen situáciu podnikov ABZK proti nemu nesprávne uplatnil okolnosti, a N o r d c e m e n t , ale celkovú s i t u á c i u ktoré sa podnikov ABZK a Nordcement v cementárskom odvetví v čase, keď nastali netýkajú, ako aj ťažkosti Komisie, ktoré jej skutočnosti vo veci samej, ktorá bola však vyplynuli z rozhodnutia prejednať v rozsudku Cement posúdená ako veľmi skutočnosti a postavenie uvedených podni­ zložitá.

I - 2955

NÁVRHY G E N E R Á L N E H O ADVOKÁTA — P. M E N G O Z Z I — VEC C-282/05 P

Posúdenie ktorú uvádza Súd, ako aj nasledujúca judi­ katura, 8v tomto zmysle nijako neobme­ dzuje použitie uvedenej podmienky, ktorá 29 má naopak všeobecnú povahu.

56. Po tom, čo Súd v napadnutom rozsudku pripomenul, že vznik mimozmluvnej zodpo­ vednosti Spoločenstva je podriadený splne­ niu súhrnu podmienok, medzi ktoré patrí aj 58. Súd sa p r e t o n e d o p u s t i l nijakého nezákonnosť konania vytýkaného inštitú­ nesprávneho právneho posúdenia, keď sta­ cii, 2 5 správne uviedol s ohľadom na uvedenú novil, že predpokladom mimozmluvnej zod­ podmienku, že judikatúra Súdneho dvora povednosti Spoločenstva za škody, ktoré boli vyžaduje, aby bolo preukázané, že správanie odvolatelovi údajne spôsobené prijatím roz­ má v dostatočnej miere znaky porušenia hodnutia Cement, je zistenie dostatočne právneho predpisu majúceho za cieľ udelenie závažného porušenia právneho predpisu práv jednotlivcom. 26 majúceho za cieľ udelenie práv jednotlivcom.

57. Predpoklad existencie dostatočne závaž­ 59. Čo sa ďalej týka posúdenia tvrdenia, ného porušenia, na rozdiel od toho, čo tvrdí ktoré odvolatel' uplatnil subsidíame, uvá­ odvolatel', ktorý sa na tento účel opiera dzam najmä tú skutočnosť, že odvolatel' a staršiu judikaturu, 27 neplatí len pre prí­ neprávom vytýka Súdu, že po tom, čo usúdil, pady, keď protiprávne správanie vytýkané že v prejednávanej veci bola miera voľnej dotknutej inštitúcii spočíva v prijatí norma­ úvahy Komisie „obmedzená", neprijal záver, tívneho aktu. Judikatura Súdneho dvora, ktorým by skonštatoval, že z rovnakého dôvodu existuje aj uvedené porušenie.

25 — Napadnutý rozsudok, bod 86. 26 — Napadnutý rozsudok, bod 87. Z tohto hľadiska Súd uvádza 28 — Rozsudky z 23. marca 2004, Ombudsman/Lamberts, rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C-234/02 P, Zb. s. I-2803, bod 49, a z 12. júla 2005, C-352/98 P, Zb. s. I-5291, body 40 a 42 až 44; z 10. decembra Komisia/CEVA a Pfizer, C-198/03 P, Zb. s. I-6357, bod 63. 2002, Komisia/Camar a Tico, C-312/00 P, Zb. s. I-11355, 29 — Odvolatel' sa nakoniec mýli v tom, keď zdôrazňuje, že všetky body 52 až 55, a z 10. júla 2003, Komisia/Fresh Marine, rozsudky Súdneho dvora, na ktoré sa Súd v bode 87 C-472/00 P, Zb. s. I-7541, body 24 až 26. napadnutého rozsudku odvoláva, sa týkali zodpovednosti 27 — Rozsudok z 2. decembra 1971, Zuckerfabrik Schöppenstedt/ v dôsledku normatívnych aktov. Už citovaný rozsudok Rada, 5/71, Zb. s. 975, bod 11, ktorý mimozmluvnú Komisia/Camar a Tico sa totiž týka mimozmluvnej zodpo­ zodpovednosť Spoločenstva za škody spôsobené normatív­ vednosti vyplývajúcej z rozhodnutia Komisie, ktorým bola nym aktom predpokladajúcim zvolenie hospodárskej politiky, zamietnutá žiadosť o prechodné opatrenia podía člán­ podmienil existenciou závažného porušenia právneho pred­ ku 30 nariadenia Rady (EHS) č. 404/93 z 13. februára pisu vyššej právnej sily majúceho za cieľ ochranu jed­ 1993 o spoločnej organizácii trhu s banánmi (Ú. v. ES L 47, notlivcov. s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 388).

I - 2956

HOLCIM ( D E U T S C H L A N D ) / K O M I S I A

60. Je pravda, ako uvádza odvolatel', že podľa 63. Pokiaľ ide o výhradu vznesenú proti judikatury Súdneho dvora rozhodujúcim posúdeniu Súdu o zložitosti jednak situácií, kritériom pre určenie, že porušenie práva o ktorých mala rozhodnúť Komisia, ako aj Spoločenstva je dostatočne závažné, je zjavné ich právneho posúdenia, domnievam sa, že a závažné prekročenie medzí diskrečnej táto výhrada je prípustná len v tej časti, právomoci inštitúciou Spoločenstva a že pre v ktorej sa vytýka Súdu, že v rámci tohto určenie, či v prejednávanej veci ide o takéto posúdenia zohľadnil skutočnosti, ktoré sa porušenie, je rozhodujúca miera voľnej spoločností ABZK a Nordcement netýkajú. úvahy, ktorou disponuje dotknutá inštitú- cia. 30

64. Zdá sa mi totiž, že ani posúdenie 61. Z tej istej judikatury však tiež vyplýva, že zložitosti skutkového stavu, ani posúdenie režim vyvodený Súdnym dvorom zložitosti jeho právnej kvalifikácie nie sú z ustanovenia článku 288 druhého odseku právnymi otázkami, ale že majú byť pre- ES berie do úvahy najmä zložitosť riešených skúmavané ako posudzovanie skutočností, situácií, ťažkosti uplatnenia alebo výkladu ktoré, ako je známe, nepodliehajú v rámci textov a konkrétnejšie mieru voľnej úvahy, odvolania proti rozsudku Súdu preskúmaniu ktorou disponuje autor spochybneného Súdnym dvorom, s výhradou skreslenia aktu. 31 dôkazov, ktoré boli Súdu predložené, 32 avšak toto skreslenie nebolo v prejednávanej veci uplatnené.

62. Súd sa teda nedopustil nijakého nespráv­ neho právneho posúdenia, keď pri posudzo­ vaní toho, či v prejednávanej veci došlo k dostatočne závažnému porušeniu, zohľad­ 65. Naopak, právnou otázkou, ktorá môže nil aj zložitosť situácií, o ktorých mala byť p r e s k ú m a n á , je otázka smerujúca Komisia rozhodnúť, a ťažkosti uplatnenia k určeniu toho, či v rámci uvedených príslušných ustanovení Zmluvy ES. posúdení, ktorých cieľom bolo zistenie, či porušenie práva Spoločenstva, ktorým bola spôsobená škoda podniku, je dostatočne závažné, je alebo či nie je prípustné zobrať 30 — Rozsudky Bergaderm a Goupil/Komisia, už citovaný, body 43 a 46; Komisia/Camar a Tico, už citovaný, body 54 a 55; Komisia/Fresh Marine, už citovaný, body 26 a 27, a Komisia/ CEVA a Pfizer, už citovaný, body 64 a 66. 31 — Rozsudky Bergaderm a Goupil/Komisia, už citovaný, bod 40; 32 — Okrem iných rozsudky z 11. februára 1999, Antillean Rice Komisia/Camar a Tico, už citovaný, bod 52; Komisia/Fresh Mills a i./Komisia, C-390/95 P, Zb. s. I-769, bod 29, Marine, už citovaný, bod 24, a Komisia/CEVA a Pfizer, už a z 8. mája 2003, T. Port/Komisia, C-122/01 P, Zb. citovaný, bod 62. s. I-4261, bod 27.

I - 2957

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-282/05 P

do úvahy aj skutkové okolnosti a postavenie 68. Z napadnutého rozsudku však vôbec iných podnikov. nevyplýva, že by zložitosť skutkového stavu a jeho právneho posúdenia Súd vyvodzoval z dĺžky rozhodnutia Cement.

66. V súvislosti s touto otázkou, na úvod konštatujem, že keďže v prejednávanej veci 69. Je však iste pravda, že v prvej časti svojho išlo o uplatnenie článku 85 ods. 1 Zmluvy ES odôvodnenia 35 Súd prvého stupňa zrejme na údajné dohody a zosúladené postupy, neposudzoval zložitosť konkrétnych skutoč­ alebo o jeho porušenia účasťou dvoch alebo ností, ktoré Komisia vytýkala spoločnostiam viacerých podnikov na dohode, ako vyplýva ABZK a Nordcement, ako aj iným podnikom z jeho znenia, je úplne zrejmé, že Komisia považovaným za zodpovedné za dve poruše­ nemohla zistiť, či došlo k porušeniu tohto nia, ktoré boli uvedeným spoločnostiam ustanovenia zo strany jediného podniku, ak vytýkané, ale zložitosť celej veci, ktorá je by sa o b m e d z i l a len na s t a n o v e n i e predmetom rozhodnutia Cement (ďalej len a posúdenie skutkových okolností, ktoré sa „vec Cement"). týkali výlučne len tohto podniku. A preto na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolatel', Komisia nemohla prijať také rozhodnutie, ktoré by sa týkalo len spoločností ABZK a/alebo Nord- cement. 33

70. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Komisia v rozhodnutí Cement skonštatovala veľký počet porušení člán­ 36 ku 85 ods. 1 Zmluvy ES. Vo vzťahu k spoločnostiam ABZK a Nordcement však boli preukázané len dve z týchto porušení: 67. Výhrada, ktorú vzniesol odvolatel', sme­ porušenie podľa článku 1 rozhodnutia ruje najmä proti skutočnosti, že zložitosť veci Cement, alebo „dohoda, ktorá mala za cieľ týkajúcej sa spoločností ABZK alebo Nord- rešpektovanie domácich trhov a úpravu pre­ cement Súd odôvodnil dĺžkou rozsudku vozov cementu z jednej krajiny do druhej" Cement, avšak podľa odvolateľa, je táto dĺžka a porušenie podľa článku 5 uvedeného roz­ len dôsledkom toho, že najskôr Komisia hodnutia, alebo výmena informácií počas a neskôr Súd sa rozhodli prejednať viacero porád EVEC „o situácii týkajúcej sa dopytu spojených vecí v rámci jedného rozhodnu­ a ponuky v tretích krajinách dovozcov, tia. 34 o c e n á c h u p l a t ň o v a n ý c h pri vývoze,

33 — Pozri odvolanie, bod 52 in fine. 35 — Pozri napadnutý rozsudok, body 103 až 106. 34 — Tamže. 36 — Pozri rozhodnutie Cement, články 1 až 7.

I - 2958

HOLCIM ( D E U T S C H L A N D ) / K O M I S I A

o situácii týkajúcej sa dovozu v členských hodnutia Cement však vyplýva, že každý štátoch a o situácii týkajúcej sa dopytu z ďalších podnikov, ktoré sa považovali za a ponuky na vnútorných trhoch, smerujúcich zodpovedné za porušenie článku 85 ods. 1 k predchádzaniu vstupu konkurentov na Zmluvy ES, sa spolu s ABZK a Nordcement príslušné vnútroštátne trhy Spoločenstva". podieľali na porušení uvedenom v článku 1 predmetného rozhodnutia. Z toho možno vyvodiť, že počet podnikov, ktoré sa podieľali na tomto údajnom porušení, zodpovedá rovnakému počtu podnikov zapojených do veci Cement a že ťažkosti vyplývajúce z veľkého počtu zúčastnených podnikov, o ktorých sa zmieňoval Súd, tak existovali najmenej pri jednom z dvoch porušení, ktoré boli vyššie uvedeným spoločnostiam vytý­ 71. Vzhľadom na to, že v napadnutom roz­ kané. sudku mal Súd posúdiť zložitosť riešených situácií nie na účely posúdenia toho, či bola dĺžka správneho konania primeraná, 3 7 ale aby zistil, či porušenie práva Spoločenstva, ktorého sa dopustila Komisia, čím poškodila spoločnosti ABZK a Nordcement, bolo dostatočne závažné, zastávam názor, že Súd nemal bez ďalších spresnení, ktoré sa však v n a p a d n u t o m rozsudku nenachádzajú, odkázať na vec Cement, ako takú, ale len 73. Na druhej strane, v ďalšej časti svojho na porušenia, ktoré sa uvedeným spoloč­ odôvodnenia Súd uviedol, že zložitosť rieše­ nostiam pripisujú. ných situácií vyplývala najmä:

72. Napriek tomu na jednej strane konšta­ — zo skutočnosti, že podniky dotknuté tujem, že odkazujúc na vec Cement, ako vyšetrovaním Komisie boli členmi Cem- takú, Súd uviedol najmä tú skutočnosť, že bureau (Európskeho združenia zahŕňa veľmi významný počet podnikov cementu), a to priamymi alebo len a konkrétne takmer celý európsky cementár­ nepriamymi (pokiaľ v ňom boli zastú­ sky priemysel. 38 Zo samotného výroku roz­ pené prostredníctvom svojich prísluš­ ných združení), a že toto bol práve prípad spoločností ABZK 37 — V bodoch 104 a 105 napadnutého rozsudku Súd odkázal na a Nordcement, 39 niektoré tvrdenia týkajúce sa zložitosti veci, ktorá bola predmetom rozhodnutia Cement, ktoré však v rámci roz­ sudku Cement boli uvedené v súvislosti so skúmaním primeranosti týkajúcej sa trvania správneho konania. 38 — Pozri napadnutý rozsudok, body 103, 105 a najmä 114. 39 — Tamže, bod 107.

I - 2959

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-282/05 P

— zo skutočnosti, že vzhľadom na časť že situácie, ktoré mala Komisia vyriešiť, boli rozhodnutia Cement, ktorá sa týka mimoriadne zložité. špecificky odvolateľa, Komisia bola kon­ frontovaná s dôkazovými prostriedkami, 40 ktorých výklad nebol zrejmý a že musela analyzovať značný počet doku­ 41 mentov,

75. Za týchto okolností, aj za predpokladu, že by sa Súd dopustil nesprávneho posúdenia tým, že v prvej časti svojho odôvodnenia týkajúceho sa zložitosti riešených situácií odkázal na vec Cement ako na celok namiesto toho, aby odkázal na konkrétne — osobitne zo skutočnosti, že hoci Súd porušenia vytýkané spoločnostiam ABZK prvého s t u p ň a zrušil r o z h o d n u t i e a Nordcement, tento nedostatok nemal Cement v prípade uvedených spoloč­ podľa mňa žiadny vplyv na záver Súdu ností, napriek tomu konštatoval, že uvedený v predchádzajúcom bode. Komisia disponovala určitým množ­ stvom indícií spôsobilých potvrdiť jej predpoklad, ktorý Súd napokon nepo­ važoval za dostatočne podložený, podľa ktorého spolupráca uprostred EVEC mala za cieľ posilniť pravidlo rešpekto­ vania domácich trhov. 42

76. Pokiaľ ide o ťažkosti uplatnenia prísluš­ ných u s t a n o v e n í právnych predpisov, v napadnutom rozsudku nie je uvedená žiadna skutočnosť, ktorá by umožňovala tvrdiť, že ich Súd neposúdil vo vzťahu ku konkrétnym porušeniam vytýkaným spoloč­ nostiam ABZK a Nordcement. Z bodu 115 napadnutého rozsudku naopak výslovne 74. Odvolatel' sa nijako nezmieňuje ani vyplýva, že ťažkosti uplatnenia ustanovení nepopiera tieto zistenia Súdu, ktoré, ako Zmluvy ES vo veci dohôd, ktoré sú pre tieto jasne vyplýva z bodu 114 napadnutého ustanovenia vlastné „boli o to dôležitejšie, že rozsudku, boli v súvislosti s veľkým počtom skutkové dôkazy v predmetnej veci, vrátane zúčastnených podnikov zisteniami, na tých, ktoré sa týkali rozhodnutia vzťahujú­ základe ktorých Súd nakoniec prijal záver, ceho sa na žalobcu [ABZK a Nordcement], boli početné". 43

40 — Tamže, bod 108. 41 — Tamže, bod 114. 42 — Tamže, bod 113. 43 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

I - 2960

HOLCIM ( D E U T S C H L A N D ) / K O M I S I A

77. Nezdá sa teda mi, že by tejto výhrade potrebné skúmať ani tretí odvolací dôvod bolo možné vyhovieť. týkajúci sa existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym správaním a údajnou škodou.

78. Nakoniec je potrebné uviesť — za súčasného zdôraznenia zákonnosti zohľad­ nenia celej miery voľnej úvahy, ktorou Komisia disponovala, zložitosti skutkového stavu a ťažkostí uplatnenia právnych pred­ pisov — že odvolanie neobsahuje žiadnu 81. Z ustálenej judikatury vyplýva, že vzhľa­ konkrétnu výhradu, ktorá by sa týkala dom na to, že vznik mimozmluvnej zodpo­ hodnotenia týchto okolností zo strany Súdu, vednosti Spoločenstva je podmienený splne­ ktoré ho viedlo k tomu, aby rozhodol, že ním troch podmienok, t. j . nezákonnosť porušenie práva Spoločenstva, ktorého sa konania, ktorá sa vytýka inštitúcii Spoločen­ dopustila Komisia, nie je dostatočne závažné. stva, skutočnosť škody a existencia príčinnej A teda Súdny dvor nie je povinný o tejto veci súvislosti medzi s p r á v a n í m i n š t i t ú c i e rozhodnúť. a údajnou škodou, ktoré sú kumulatívne, na zamietnutie žaloby o náhradu škody posta­ čuje nesplnenie jednej z nich. 4 4

79. Vzhľadom na to, čo bolo doposiaľ uvedené, sa domnievam, že aj druhý odvolací dôvod má byť zamietnutý.

82. Keďže odvolatel' n e p r e u k á z a l v prejednávanej veci existenciu nesprávneho právneho posúdenia, ktoré by mohlo spo­ chybniť platnosť r o z h o d n u t i a Súdu o neexistencii dostatočne závažného poruše­ O treťom odvolacom dôvode týkajúcom sa nia práva Spoločenstva a keďže toto konšta­ príčinnej súvislosti medzi protiprávnym sprá­ tovanie Súdu samo osebe odôvodňuje vaním a údajnou škodou zamietnutie návrhu o náhradu škody pred­ loženého odvolateľom, skúmanie tretieho

44 — Pozri okrem iných rozsudky z 15. januára 1987, GAEC de la Ségaude/Rada a Komisia, 253/84, Zb. s. 123, body 9 a 21; 80. Pokiaľ by Súdny dvor, ako navrhujem, z 9. septembra 1999, Lucaccioni/Komisia, C-257/98 P, Zb. s. I-5251, bod 14, a Atlanta/Európske spoločenstvo, už druhý odvolací dôvod zamietol, nebolo by citovaný, bod 65.

I - 2961

NÁVRHY G E N E R Á L N E H O ADVOKÁTA — P. M E N G O Z Z I — VEC C-282/05 P

odvolacieho dôvodu je zbytočné, lebo jeho 85. Odvolatel' po prvé tvrdí, že údajná škoda prípadná dôvodnosť by za daných okolností dostatočne priamo vyplýva z rozhodnutia neumožňovala spochybniť výrok napadnu­ Cement, pretože ak by Komisia voči nemu tého rozsudku. 45 uvedené rozhodnutie neprijala, odvolatel' by nemusel podať žalobu o neplatnosť a nemusel by zriadiť bankové záruky.

83. K posudzovaniu tretieho odvolacieho dôvodu pristupujem len z dôvodu, že by Súdny dvor vyhovel druhému žalobnému dôvodu, alebo že by sa rozhodol, že tretí žalobný dôvod preskúma skôr ako druhý. 86. Po druhé uvádza, že rozhodnutie zriadiť uvedené záruky namiesto bezodkladného zaplatenia uloženej pokuty neprerušuje prí­ činnú súvislosť, pretože výrok rozhodnutia Cement a neexistencia odkladného účinku žaloby o neplatnosť zaväzovali sankciono­ vané podniky, aby zabezpečili, že Komisia bude mať istotu o zaplatení pokuty. Z tohto hľadiska by bolo neprípustné, aby sa na tieto dve formy záruk, ktoré mohli byť Komisii Tvrdenia účastníkov konania ponúknuté, a teda zriadenie bankových záruk alebo bezodkladné zaplatenie pokuty, vzhľa­ dom na ich právne dôsledky, uplatňoval rozdielny postup.

84. O d v o l a t e l ' sa d o m n i e v a , že Súd v prejednávanej veci nesprávne uplatnil judikaturu Súdneho dvora, podľa ktorej Spoločenstvo môže byť zodpovedné iba za škodu, ktorá dostatočne priamo vyplýva z protiprávneho správania dotknutej inštitú­ cie. 46 87. Odvolatel' po tretie zdôrazňuje, že zria­ denie bankových záruk bolo v súlade s „povinnosťou znížiť škodu", ktorá mu 45 — Inými slovami, tretí odvolací dôvod smeruje proti skutoč­ nosti, ktorá bola v odôvodnení rozsudku Súdu uvedená kvôli vyplývala ako poškodenému úplnosti, a keďže je tento dôvod irelevantný, musí byť z protiprávneho konania a mala slúžiť na zamietnutý, pretože výrok rozsudku je postavený na inom odôvodnení, ktoré vzhľadom na výhrady odvolatel'a obstojí. zmiernenie škody, ktorú by Komisia inak 46 — Rozsudok zo 4. októbra 1979, Dumortier a i./Rada, 64/76, musela nahradiť. Odvolatel' však uvádza, že 113/76, 167/78, 239/78, 27/79, 28/79 a 45/79, Zb. s. 3091, bod 21. pokiaľ by bol nútený zobrať si pôžičku, aby

I - 2962

HOLCIM ( D E U T S C H L A N D ) / K O M I S I A

od bánk získal prostriedky na zaplatenie Posúdenie pokuty, úroky z dlhov, ktoré by musel zaplatit' a ktoré by mu Komisia bola povinná nahradit' z dôvodu náhrady škody, aj keby boli znížené o úrokové výnosy, ktoré by pre Komisiu vyplývali z čiastky pokuty, by boli vyššie než poplatky za bankové záruky. Súd sa teda nesprávne domnieval, že údajnú škodu nie je možné nahradiť, pretože inak 89. Pokiaľ ide o mimozmluvnú zodpoved­ by Komisia bola penalizovaná povinnosťou nosť podľa článku 288 druhého odseku ES, nahradiť sumy, ktorými nikdy nedisponovala. súdy Spoločenstva vždy potvrdili, že Spolo­ Odvolatel' zdôrazňuje, že účelom povinnosti čenstvo môže byť považované za zodpo­ nahradiť škodu podľa článku 288 druhého vedné, iba ak škoda dostatočne priamo odseku ES je práve to, aby boli inštitúcie vyplýva z nezákonného správania dotknu­ zodpovedné za škody, ktoré spôsobia tretím tého orgánu 47 alebo inými slovami, že táto osobám prijatím nezákonných rozhodnutí. zodpovednosť predpokladá existenciu pria­ mej príčinnej súvislosti 48 (alebo bezpro­ strednej 49) medzi protiprávnym správaním a škodou. 50

90. Proti tejto judikatuře, na ktorú sa napadnutý rozsudok odvoláva a na ktorú sa

47 — Rozsudok Dumortier a i./Rada, už citovaný, bod 21, ako aj rozsudky Súdu z 11. júla 1996, International Procurement Services/Komisia, T-175/94, Zb. s. II-729, bod 55; z 25. júna 1997, Perillo/Komisia, T-7/96, Zb. s. II-1061, bod 41, a z 29. októbra 1998, TEAM/Komisia, T-13/96, Zb. s. II-4073, bod 68. 48 — Rozsudky z 30. januára 1992, Finsider a i./Komisia, C-363/88 a C-364/88, Zb. s. I-359, body 28 a 50 (tento sa však týkal mimozmluvnej zodpovednosti ESUO), a Bergaderm a Goupil/Komisia, už citovaný, body 41 a 42, a uznesenie z 12. apríla 2005, DLD Trading Company Import-Export/ 88. Komisia však uvádza, že chýba akákoľvek Rada, C-80/04 P, neuverejnené v Zbierke, bod 45, ako aj rozsudky Súdu z 18. septembra 1995, Blackspur a i./Rada priama príčinná súvislosť medzi jej správa­ a Komisia, T-168/94, Zb. s. II-2627, bod 40, a z 13. septembra 2006, CAS Succhi di Frutta/Komisia, Zb. s. I-2763, bod 37. ním a vznikom údajnej škody, ktorá závisela 49 — Rozsudok Finsider a i./Komisia, už citovaný, bod 25. iba od slobodného rozhodnutia odvolateľa, 50 — Existenciu priamej príčinnej súvislosti požaduje nakoniec aj že namiesto dočasného zaplatenia pokuty j u d i k a t u r a S p o l o č e n s t v a aj na účely r o z h o d n u t i a o mimozmluvnej zodpovednosti členského štátu za škody, zriadi bankové záruky. Okrem toho uvádza, ktoré spôsobil porušením práva Spoločenstva, ktoré mu možno pripísať. Pozri rozsudky z 5. marca 1996, Brasserie du že náklady bankovej záruky by vznikli aj pêcheur a Factortame, C-46/93 a C-48/93, Zb. s. I-1029, vtedy, keby jeho žalobe, ktorú podal proti body 51 a 65; z 23. mája 1996, Hedley Lomas, C-5/94, Zb. s. I-2553, body 25 a 32, a z 15. júna 1999, Rechberger a i., rozhodnutiu Cement, Súd nevyhovel. C-140/97, Zb. s. I-3499, bod 72.

I - 2963

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-282/05 P

výslovne odvoláva aj sám odvolatel', odvolatel' ských štátov, judikatura Spoločenstva, ktorá nijako nenamieta. Súdu však vytýka tú sa týka článku 288 druhého odseku ES, skutočnosť, že v prejednávanej veci ju neuznáva. Táto judikatura, ako je uvedené nesprávne uplatnil v bode 89 vyššie, sa však týka len zodpoved­ nosti Spoločenstva za škody, ktoré vyplývajú priamo alebo dokonca dostatočne priamo z protiprávneho správania dotknutej inštitú­ cie, pričom uplatnenie tejto zodpovednosti na škody, ktoré sú iba vzdialeným následkom tohto správania, sa nepripúšťa 5 1 .

91. Napriek tomu si myslím, že tým, že sa v prvej časti tohto odvolacieho dôvodu (pozri bod 85 vyššie) odvolatel' domnieva, že požadovaná príčinná súvislosť v prejednávanej veci existuje z toho dôvodu, že ak by Komisia voči spoločnostiam ABZK a N o r d c e m e n t neprijala r o z h o d n u t i e Cement, tieto spoločnosti by neboli nútené 93. Zdá sa mi, že prvá časť tohto odvola­ zriadiť bankové záruky, v skutočnosti uplat­ cieho dôvodu má byť preto zamietnutá. ňuje koncepciu príčinnej súvislosti, ktorá je odlišná od koncepcie, ktorú je možné vyvodiť z judikatury Spoločenstva. Toto tvrdenie — ktoré je prípustné, pretože nastoľuje právnu otázku — zrejme vyjadruje koncep­ ciu, podľa ktorej na to, aby existovala uvedená súvislosť postačuje, že nevyhnutnou podmienkou (condicio sine qua non) pre vznik škody bolo protiprávne správanie v tom zmysle, že táto by nevznikla, keby k uvedenému správaniu nedošlo. 94. V rámci toho istého dôvodu však odvo­ latel' predkladá aj iné tvrdenia (pozri body 86 a 87), z ktorých nemusí vyplývať, že ide o koncepciu príčinnej súvislosti založenej len na myšlienke condicio sine qua non a nezdá sa, že by t i e t o t v r d e n i a l o g i c k y odporovali užšie chápanej príčinnej súvislos­ ti. Uvedené tvrdenia smerujú k tomu, aby sa preukázalo, že rozhodnutie odvolateľa zriadiť bankové záruky neprerušilo (priamu) prí­ činnú súvislosť medzi rozhodnutím Cement 92. Je teda celkom jasné, že táto koncepcia široko chápanej príčinnej súvislosti, ktorá nachádza určitú odozvu v práve mimo- zmluvnej zodpovednosti malého počtu člen­ 51 — Pozri rozsudok Dumortier a i./Rada, už citovaný, bod 21.

I - 2964

HOLCIM (DEUTSCHLAND)/KOMISIA

a škodami spojenými so zriadením vyššie že, ako uviedol Súd, rozhodnutie zriadiť uvedených záruk. bankové záruky v danom prípade nebolo vôbec slobodné, ale malo záväznú povahu. V tejto súvislosti odvolatel' uvádza, že zria­ denie bankových záruk zodpovedalo na jednej strane povinnosti splniť požiadavku Komisie, ktorá potrebovala mať istotu, že pokuta bude zaplatená, a na druhej strane 95. Pripomínam, že Súd v danej veci vylúčil údajnej „povinnosti znížiť škodu", ktorá existenciu vyššie uvedenej súvislosti pre­ vznikla poškodenému protiprávnym kona­ dovšetkým na základe toho, že riešenie, ktoré ním. spočívalo v zriadení bankovej záruky namies­ to bezodkladného zaplatenia pokuty, bolo ponechané „na voľnú úvahu podnikov", a „teda nemalo záväznú povahu vyplývajúcu z rozhodnutia Cement". 52

98. V tejto súvislosti je potrebné najskôr 96. Zdá sa, že tento dôvod vyjadruje kon­ zistiť, či tieto tvrdenia môžu byť preskúmané cepciu, že pokiaľ sa ten, kto si uplatňuje v rámci odvolania alebo či sú naopak škodu spôsobenú protiprávnym správaním neprípustné, keďže smerujú k tomu, aby bolo inštitúcie, svojím konaním spolupodieľa na stanovenie alebo posúdenie skutkových okol­ vzniku tejto údajnej škody, táto skutočnosť ností obsiahnutých v napadnutom rozsudku prerušuje príčinnú súvislosť medzi uvede­ spochybnené. ným správaním a škodou, pokiaľ však nie je nevyhnutným dôsledkom správania inštitú­ cie, ale výsledkom slobodného rozhodnutia v tom zmysle, že toto rozhodnutie nie je povinnosťou toho, komu bola škoda spôso­ bená. Takéto rozhodnutie by vstúpilo medzi správanie inštitúcie a škodu tak, že škoda by bola len nepriamym a vzdialeným dôsledkom správania inštitúcie.

99. Uvádzam, že odvolatel' týmito tvrde­ niami nespochybňuje správnosť výkladového postupu Súdu — ktorý sa zdá byť dosť zužujúci — a domnieva sa, že škoda dosta­ točne priamo vyplýva zo správania inštitúcie 97. V druhej a tretej časti tohto odvolacieho iba vtedy, ak je jej nevyhnutným dôsledkom. dôvodu odvolatel' predovšetkým uplatňuje, Zdá sa, že odvolatel', ktorý nenavrhuje inú koncepciu príčinnej súvislosti, len vytýka Súdu, že rozhodnutie podniku zriadiť ban­ 52 — Napadnutý rozsudok, body 123 a 124. kové záruky, ktorému bolo uložené zaplate-

I - 2965

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-282/05 P

nie pokuty, posúdil ako slobodné rozhodnu­ ponúka sankcionovaného podniku, aby tie a nie ako jeho povinnosť. mohol splnenie tejto povinnosti dočasne odložiť, to znamená, že počas trvania súd­ neho preskúmania rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta.

100. Má sa táto kvalifikácia považovať za výsledok posúdenia skutkových okolností Súdom, ktoré ako také podlieha preskúma­ niu Súdnym dvorom, alebo ide skôr o právnu kvalifikáciu skutkových okolností, ktoré možno pred Súdnym dvorom napadnúť? 103. Zaplatenie pokuty a zriadenie bankovej záruky nemôžu teda byť, pokiaľ ide o to, čo nás zaujíma, postavené na roveň v kontexte — čo treba upresniť — výkladového postupu, akým je postup, ktorý som uviedol v bode 96 vyššie, ktorý týmito tvrdeniami odvolateľa nie je spochybnený, a jeho správnosť preto nie je z tohto hľadiska potrebné posudzovať. 101. Prikláňam sa skôr k tomu, že aj keď táto kvalifikácia slúži na zistenie konkrétnej existencie príčinnej súvislosti, je ešte práv­ nou kvalifikáciou skutkových okolností, a to vedie k prípustnosti vyššie uvedených tvrdení odvolateľa. Domnievam sa však, že vo veci samej týmto tvrdeniam nie je možné vyho­ vieť.

104. Na druhej strane, aj keď je pravda, že v súlade so všeobecnou zásadou, ktorá je spoločná všetkým právnym poriadkom člen­ ských štátov, poškodený musí vynaložiť primeranú starostlivosť pri obmedzení roz­ sahu škody, v opačnom prípade hrozí nebez­ 102. Na jednej strane si myslím, že zriadenie pečenstvo, že škodu bude musieť znášať bankovej záruky sa skutočne nedá považovať sám, 53 domnievam sa, že je prehnané tvrdiť, za alternatívnu povinnosť sankcionovaného že podnik, ktorému bolo nezákonne uložené podniku. Ako správne uviedol Súd, podnik, zaplatiť pokutu, má priam povinnosť zriadiť ktorému bolo na základe rozhodnutia Komi­ bankovú záruku, pokiaľ sa ex ante ukáže, že sie uložené zaplatiť pokutu, je z právneho z tejto záruky mu vzniknú nižšie náklady ako hľadiska povinný zabezpečiť zaplatenie pokuty v lehote stanovenej v rozhodnutí, s výnimkou prípadu, keď Súd nariadi jeho 53 — Rozsudky z 19. mája 1992, Mulder a i./Rada a Komisia, odkladný účinok. Zriadenie bankovej záruky C-104/89 a C-37/90, Zb. s. I-3061, bod 33; Brasserie du pêcheur a Factortame, už citovaný, bod 85, a zo 16. marca je naopak len možnosťou, ktorú Komisia 2000, Parlament/Bieber, C-284/98 P, Zb. s. I-1527, bod 57.

I - 2966

HOLCIM ( D E U T S C H L A N D ) / K O M I S I A

škoda, ktorú by mu Komisia mala prípadne účinne uplatniť všeobecnú zásadu zákazu nahradit'. b e z d ô v o d n é h o o b o h a t e n i a , aby získal náhradu nákladov bankovej záruky. Toto tvrdenie je uvedené v bode 130 napadnutého rozsudku, ktorý znie takto:

105. Preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol tvrdenia predložené odvolateľom, ktorými chce dokázať, na rozdiel od toho, ako konštatoval Súd v napadnutom roz­ sudku, že rozhodnutie zriadiť bankové záruky bolo v prejednávanej veci povinné a ako také nebolo spôsobilé prerušiť príčinnú súvislosť medzi r o z h o d n u t í m C e m e n t a údajnou škodou.

106. V tretej časti tohto odvolacieho dôvodu „... je potrebné konštatovať... že nezaťaženie (pozri bod 87 vyššie) je však uvedená ďalšia Komisie nákladmi týkajúcimi sa zriadenia výhrada, ktorá nie je založená na údajnej bankovej záruky nebude viesť k žiadnemu „povinnosti znížiť škodu", ktorú má poško­ bezdôvodnému obohateniu Spoločenstva, dený z protiprávneho konania, ale na zmier­ pretože náklady zriadenia tejto bankovej není škodlivých dôsledkov rozhodnutia záruky neboli zaplatené Spoločenstvu, ale Cement z dôvodu zriadenia bankových tretím osobám. Rešpektovanie všeobecnej záruk. 54 zásady zakazujúcej bezdôvodné obohatenie teda neodôvodňuje v žiadnom prípade takúto náhradu. Naopak, pokiaľ by Komisia musela znášať náklady týkajúce sa zriadenia bankovej záruky, predmetný podnik by bol v situácii [v ktorej bol] pred prijatím napadnutého rozhodnutia, ale Komisia by naopak bola penalizovaná, pretože by musela 107. Treba si všimnúť, že táto výhrada nahradiť tomuto podniku sumy, ktorými smeruje k vyvráteniu správnosti tvrdenia, nedisponovala". 55 ktorým Súd v tej časti napadnutého roz­ sudku, ktorá sa týka existencie príčinnej súvislosti, vylúčil, že by si odvolatel' mohol 55 — V bode 20 návrhu žaloby predloženom Súdu, sa odvolatel' výslovne odvolal na zásadu zákazu bezdôvodného obohatenia sa a na jej uplatnenie Súdom a tvrdil, že Komisia má povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z pokuty, ktorá bola protiprávne uložená a vybraná, v rozsudku z 10. októbra 54 — Pozri odvolanie, bod 63 infine. 2001, Corus UK/Komisia (T-171/99, Zb. s. II-2967).

I - 2967

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-282/05 P

108. Treba zdôrazniť, že zákaz bezdôvod­ že vzhľadom na to, že rozhodnutie zriadiť ného obohatenia, ktorý predstavuje všeo­ bankové záruky zmiernilo rozsah škody, ktorá becnú zásadu práva Spoločenstva a platí aj vo vznikla v dôsledku protiprávneho správania 56 vzťahu k Spoločenstvu, sa v prejednávanej Komisie, bez ohľadu na to, či bolo toto veci nedá uplatniť ako samostatný základ rozhodnutie slobodné alebo bolo urobené návrhu odvolateľa, v ktorom požaduje zavia­ z povinnosti, nemôže prerušiť priamu prí­ zať Komisiu na náhradu nákladov bankovej činnú súvislosť medzi protiprávnym správa­ záruky. T e n t o návrh, ako je uvedené ním a škodou bez toho, aby bola vyššie v napadnutom rozsudku a ako jasne vyplýva uvedená zásada porušená. aj z odvolania, je návrhom na náhradu škody, ktorý sa opiera o mimozmluvnú zodpoved­ nosť Spoločenstva podľa článku 288 druhého odseku ES. Všeobecná zásada zákazu bez­ d ô v o d n é h o o b o h a t e n i a sa n a o p a k v prejednávanej veci dá uplatniť ako výkla­ dové kritérium podmienky týkajúcej sa príčinnej súvislosti pre vznik uvedenej zod­ povednosti. V rámci skúmania tejto pod­ mienky, ako som uviedol vyššie, Súd naozaj skonštatoval skutočnosti, ktoré boli uvedené 110. Táto výhrada, ktorá nastoľuje právnu v predchádzajúcom bode a ktoré odvolatel' otázku, je teda v rámci odvolania prípustná spochybňuje pred Súdnym dvorom v rámci a myslím si, že je potrebné vážne sa ňou tretieho odvolacieho dôvodu, ktorý sa tiež zaoberať. týka existencie tejto podmienky.

111. Odvolatel' predovšetkým tvrdí, že zria­ denie bankových záruk spoločnosťami ABZK a Nordcement namiesto zaplatenia pokuty 109. Domnievam sa, že táto výhrada vzne­ im umožnilo vyhnúť sa uzavretiu zmluvy sená odvolateľom proti posúdeniu Súdu, o pôžičke s bankami, aby tak získali potrebné ktorý vylúčil, že by mohol účinne uplatniť prostriedky na zaplatenie tejto pokuty. Ak by všeobecnú zásadu zákazu bezdôvodného však zmluvu o pôžičke uzavreli, Komisia by obohatenia, by mala byť v zásade chápaná bola povinná z dôvodu náhrady škody podľa tak, že cieľom tejto výhrady je uznanie toho, článku 288 druhého odseku ES nahradiť odvolatelovi úroky z dlhov z tejto pôžičky znížené o úrokové výnosy, ktoré by sa inštitúcii podarilo získať z čiastky nadobud­ 56 — Rozsudok z 10. júla 1990, Grécko/Komisia, C-259/87, Zb. nutej z dôvodu pokuty. Podľa odvolateľa by s. I-2845, zverejnenie zhrnutia, bod 26. Pozri tiež rozsudky Súdu Corus UK/Komisia, už citovaný, bod 55, bol však tento rozdiel vyšší než skutočné a z 23. novembra 2004, Cantina sociale di Dolianova a i./ Komisia, T-166/98, Zb. s. II-3991, bod 160. náklady bankovej záruky.

I - 2968

HOLCIM ( D E U T S C H L A N D ) / K O M I S I A

112. Domnievam sa, rovnako ako odvolatel', Komisia povinná nahradiť ), ktorá by bola že Súd nesprávne vylúčil akékoľvek bez­ vyššia ako výška nákladov vynaložených na dôvodné obohatenie Spoločenstva bankové záruky, a na druhej strane, že z dôvodu, že uvedené náklady neboli zapla­ Spoločenstvo malo za túto škodu spôsobenú tené Spoločenstvu, ale tretím osobám (ban­ protiprávnym úkonom zodpovedať podľa kám), a keď zdôraznil, že náhrada týchto článku 288 druhého odseku ES, odvolatel' nákladov zo strany Komisie by ju neopráv­ by mal na základe tohto ustanovenia právo nene penalizovala, pretože by musela nahra­ požadovať od Spoločenstva náhradu týchto diť sumy, ktorými nedisponovala. nákladov.

113. Tým, že Súd uvažoval týmto spôsobom, nevšimol si skutočnosť, že o „obohatenie" môže ísť nielen vtedy, keď u dotknutej osoby dôjde k zväčšeniu jej majetku, ale aj vtedy, keď sa zmenší jej zodpovednosť (dlhy). Súd sa nesprávne zameral na skutočnosť, že Komisia neprijala žiadnu platbu, podľa mňa sa však mal zamerať na dlh (nahraditeľnú škodu), ktorý by Spoločenstvu vznikol v tom prípade, ak by bola nezákonne uložená 115. Aj keď nedbanlivé správanie poškode­ pokuta zaplatená. ného z protiprávneho konania, ktorým sa spolupodieľal na vzniku škody, ktorá mu bola spôsobená, môže za určitých podmienok skutočne prerušiť príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou, treba uviesť, že toto sa nevzťahuje na prípady, keď dôsledkom správania tej istej osoby, ktorá naopak vynaložila primeranú sta­ rostlivosť pri o b m e d z e n í rozsahu škody, ktorým došlo k zmene sledu udalostí príčinnej súvislosti vyvolaných protiprávnym

114. Zastávam názor, že ak by sa preukázalo na jednej strane, že situácia na finančných trhoch a situácia sankcionovaných podnikov 57 — Táto platba spolu s vrátením istiny nedôvodné zaplatenej pokuty je povinnosťou Komisie podľa článku 233 ES pri bola skutočne taká, že zriadenie bankových výkone rozsudku zrušujúceho alebo znižujúceho pokutu uloženú pre porušenie ustanovení Zmluvy týkajúcich sa záruk umožnilo vyhnúť sa vzniku škody hospodárskej súťaže. V tomto zmysle pozri rozsudok z 8. júla (nekrytej samotným zaplatením úrokov 2004, Corus UK/Komisia, T-48/00, Zb. s. II-2325, bod 223, a uznesenie zo 4. mája 2005, Holcim (France)/Komisia, z omeškania z čiastky pokuty, ktoré by bola T-86/03, Zb. s. II-1539, bod 30.

I - 2969

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. M E N G O Z Z I — VEC C-282/05 P

konaním, je vznik inej a menšej škody, alebo strát spôsobených p o š k o d e n é m u namiesto nahraditeľnej škody, ktorá by inak z protiprávneho konania pri jeho snahe vyplývala z protiprávneho konania. 8 odvrátiť škodu existuje — aspoň v medziach výšky nahraditeľnej škody, ktorá bola odvrátená — dokonca aj v prípade, keď náklady a straty sú rovnaké alebo vyššie než výška tejto nahraditeľnej škody.

116. Ak by som túto otázku položil inak, dá sa povedať, že ak poškodený z protiprávneho konania vynaložil takú starostlivosť, ktorá prispela k odvráteniu škody alebo aspoň k obmedzeniu jej rozsahu, zodpovednosť 118. Domnievam sa, že výhrada odvolateľa (za protiprávny úkon) Spoločenstva za proti tvrdeniu Súdu uvedenému v bode 107 náklady alebo iné straty, ktoré boli spôso­ vyššie je preto dôvodná. bené poškodenému pri tomto jeho správaní, sa neskúma z hľadiska existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym ú k o n o m a škodou alebo uvedenými stratami, ale z hľadiska existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a odvrátenou nahraditelnou škodou.

119. Pokiaľ by na rozdiel od toho, čo navrhujem, Súdny dvor vyhovel druhému odvolaciemu dôvodu, domnievam sa, že by mal vyhovieť v medziach, ktoré boli práve uvedené, aj tretiemu odvolaciemu dôvodu.

117. Domnievam sa, že napriek tomu je vhodné dodať, že právo na náhradu nákladov

58 — Domnievam sa, že v tejto súvislosti je dôležité uviesť, že v dvoch najznámejších súčasných pokusoch odborníkov v tejto oblasti o kodifikáciu zásad európskeho práva o zodpovednosti za škodu (pokusy, ktoré vychádzali z porovnávacieho prieskumu vnútroštátnych systémov a smerovali k úvahám a príprave terénu na prípadnú budúcu O dôvodnosti žaloby o náhradu skody harmonizáciu a zjednotenie týchto systémov) — pokus European Group on Tort Law (Európska skupina pre zodpovednosť za škodu, ďalej len „EGTL") z Viedne (pozri http://www.egtl.org) a pokus Study Group on a European Civil Code (Študijná skupina pre európsky občiansky zákonník, ďalej len „SGECC") z Osnabrücku (pozri http:// www.sgecc.net) — sa nachádza článok predpokladajúci nahraditeľnosť nákladov, ktoré vznikli pri vynaložení prime­ ranej starostlivosti na odvrátenie hroziacej škody alebo na zmiernenie jej závažnosti. Pozri článok 2:104 „zásad európ­ skeho práva o zodpovednosti za škodu", ktoré vypracovala EGTL (znenie z mája 2005) a článok 6:302 zásad európskeho 120. V súlade s článkom 61 Štatútu Súdneho práva o zodpovednosti za škodu, ktoré vypracovala SGECC (znenie z novembra 2006). dvora, „ak je odvolanie dôvodné a Súdny

I - 2970

HOLCIM ( D E U T S C H L A N D ) / K O M I S I A

dvor zruší rozhodnutie Súdu prvého stupňa, zmluvu o pôžičke, a jednak o výške sadzieb môže Súdny dvor sám právoplatne roz­ úrokov z dlhov, ktoré by boli na tieto pôžičky hodnúť o veci samej, ak to stav konania použité. dovoľuje, alebo môže vec vrátiť Súdu prvého stupňa na ďalšie konanie".

123. Domnievam sa, že táto poznámka, ktorá neumožňuje nahradiť odôvodnenie napadnutého rozsudku, ak sa zruší na základe tretieho odvolacieho dôvodu, 59 je podľa mňa dôvodom, aby Súdny dvor, pokiaľ 121. Vzhľadom na záver, ku ktorému som by uvedený rozsudok zrušil, rozhodol vo veci v rámci skúmania druhého odvolacieho s definitívnou platnosťou a žalobu o náhradu dôvodu dospel a ktorý by stačil na zamiet­ škody zamietol. nutie návrhov odvolateľa, uvediem len jednu a jednoduchú poznámku, ktorá sa týka prípadného uplatnenia vyššie uvedeného ustanovenia Súdnym dvorom, v prípade, že by druhému a tretiemu odvolaciemu dôvodu vyhovel.

O trovách

124. Podľa článku 122 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie zamietnuté, Súdny 122. Aj keď odvolatel' navrhuje, aby Súdny dvor sám rozhodne o trovách konania. Podľa dvor rozhodol vo veci samej s konečnou článku 69 ods. 2 uvedeného rokovacieho platnosťou a zaviazal Komisiu na náhradu poriadku účastník konania, ktorý vo veci nákladov bankovej záruky zvýšených o úroky nemal úspech, je povinný nahradiť trovy z omeškania, ani v konaní pred Súdom konania, ak to bolo v tomto zmysle na­ prvého stupňa a ani v konaní pred Súdnym vrhnuté. dvorom nijako nepreukázal tú skutočnosť, že by zaplatenie pokuty namiesto zriadenia bankových záruk spôsobilo nahraditeľnú 59 — Pripomínam však, že podľa judikatury Spoločenstva, škodu, ktorá by zo strany Komisie nebola nesprávne právne posúdenie Súdom nemá za následok krytá zaplatením úrokov z omeškania neplatnosť napadnutého rozsudku, ak sa jeho výrok opiera o iné právne dôvody (pozri v tomto zmysle rozsudky z čiastky pokuty. Odvolatel' najmä nepredlo­ z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 47; Komisia/Camar a Tico, žil podrobné informácie a dôkazy jednak už citovaný, bod 57, a z 30. septembra 2003, Biret o t o m , že p r e s p o l o č n o s t i A B Z K International/Rada, C-93/02 P, Zb. s. I-10497, bod 60. Poznámka, ktorú som uviedol v návrhoch, je uplatnitelná a Nordcement bolo na účely zaplatenia na stanovenie skutkového stavu a posúdenie príslušných dôkazov a nie vo vzťahu k právnemu posúdeniu skutkového uloženej pokuty n e v y h n u t n é uzatvoriť stavu, ktorý konštatoval Súd.

I - 2971

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-282/05 P

125. Vzhľadom na to, že navrhujem, aby náhradu trov konania, domnievam sa, že je Súdny dvor odvolanie zamietol a keďže opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov Komisia navrhla zaviazať odvolateľa na odvolania.

Návrhy

126. Vo svetle vyššie uvedeného navrhujem Súdnemu dvoru, aby určil, že:

— odvolanie sa zamieta,

— odvolatel' je povinný nahradiť trovy konania.

I - 2972

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-282/05 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik