C-283/05

2. Toto ustanovenie teda stanovuje, že tento dôvod zamietnutia uznania sa neuplatní, ak žalovaný nezúčastnený na konaní opomenul začať konanie, v ktorom by napadol roz­ sudok vydaný v jeho neprospech, hoci tak 4. Ustanovenia práva Spoločenstva, ktoré sú mohol urobiť. relevantné z hľadiska riešenia sporu vo veci samej, sa týkajú týchto troch bodov: záruk práv obhajoby v štádiu pôvodného konania v členskom štáte pôvodu, týchto záruk v štádiu uznania a výkonu rozsudku v členskom štáte, v ktorom sa o uznanie alebo výkon žiada, a nakoniec postupu uplatniteľného na výkon tohto rozsudku. 3. Oberster Gerichtshof (Rakúsko), najvyšší súd v rámci rakúskej sústavy súdov, žiada Súdny dvor, aby upresnil obsah podmienky, že žalovaný mohol začať konanie, v ktorom by napadol rozsudok. Chce vedieť, či sa táto podmienka musí vykladať v tom zmysle, že 5. Tieto ustanovenia sú uvedené predovšet­ kým v nariadení č. 44/2001. Pokiaľ ide 1 — Jazyk prednesu: francúzština. o preskúmanie predvolania žalovaného nezú­ 2 — Nariadenie z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní častneného na konaní súdom členského štátu a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42). pôvodu, relevantné ustanovenia sú tiež

I - 12043

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-283/05

uvedené v nariadení Rady (ES) tvorcu Spoločenstva k nahradeniu existujú­ č. 1348/2000 3. cich medzinárodných dohovorov nariade­ niami.

6. Nariadenia č. 44/2001 a č. 1348/2000 9. Nariadenie č. 44/2001, ktoré nadobudlo prijala Rada Európskej únie na základe účinnosť 1. marca 2002, tak nahradilo ustanovení hlavy IV Zmluvy ES, ktoré Bruselský dohovor z 27. septembra 1968 Spoločenstvu priznávajú právomoc prijať o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí opatrenia v oblasti súdnej spolupráce v občianskych a obchodných veciach [neofi­ v občianskych veciach, ktoré sú nevyhnutné ciálny preklad] 4 vo všetkých členských na riadne fungovanie spoločného trhu. štátoch, ktoré sa rozhodli podieľať na opat­ reniach prijímaných na základe tejto hlavy IV. 5

I - 12044

ASML

notiť pravidlá týkajúce sa sporov 14. Nariadenie č. 1348/2000, ktoré na­ o vymedzenie súdnej právomoci dobudlo účinnosť 31. mája 2001, má vo v občianskych a obchodných veciach všetkých členských štátoch, s výnimkou Dán­ a zjednodušiť formálne náležitosti na účely skeho kráľovstva, v oblasti, ktorú upravuje, rýchleho a jednoduchého uznávania prednosť pred ustanoveniami obsiahnutými a výkonu rozsudkov vydaných v inom člen­ v Bruselskom a Haagskom dohovore10 . skom štáte. 7

11. Nariadenie č. 44/2001 rovnako preberá väčšinu pravidiel Bruselského dohovoru a jeho ustanovenia sú zväčša obdobou zodpovedajúceho článku uvedeného doho­ voru. A — Ochrana práv žalovaného nezúčastne­ ného na konaní v štádiu pôvodného konania

18. Tie isté dva články okrem toho stano­ vujú, že každý členský alebo zmluvný štát môže predchádzajúce pravidlo zmierniť tým, že stanoví, že jeho súdy môžu vydať roz­ 17. Tieto dva články sú podobné. Stanovujú, sudky, ak sú splnené všetky tieto podmienky: že ak sa do iného členského štátu alebo zmluvného štátu mala zaslať písomnosť, ktorou sa začína konanie, alebo iná rovno­ cenná písomnosť na účely doručenia podľa ustanovení nariadenia č. 1348/2000 alebo Haagskeho dohovoru a odporca sa nedosta­ vil, nemožno vydať rozsudok, pokiaľ sa — písomnosť bola zaslaná jedným zo nezistí, že: spôsobov stanovených v nariadení č. 1348/2000 alebo Haagskym dohovo­ rom,

— písomnosť sa doručila spôsobom pred­ písaným právnym poriadkom prijímajú­ — uplynula lehota, ktorú sudca považuje ceho členského štátu pre doručovanie za primeranú v konkrétnom prípade, písomností vo vnútroštátnych kona­ najmenej však šesť mesiacov odo dňa niach osobám na jeho území, zaslania písomnosti,

— nedošlo žiadne osvedčenie o doručení — alebo písomnosť sa skutočne odovzdala napriek všetkému účelne vynaloženému odporcovi alebo doručila do jeho bydlis­ úsiliu ho získať prostredníctvom prís­ ka iným spôsobom ustanoveným týmto lušných orgánov prijímajúceho člen­ nariadením, ského štátu.

11 — Článok 6 ods. 3 a 4 nariadenia č. 44/2001. Článok 20 12-Výraz „doručenie“ nie je v nemeckom znení nariadenia posledný odsek Bruselského dohovoru odkazuje len na č. 1348/2000 uvedený, ale napriek tomu zmysel vety nie je článok 15 Haagskeho dohovoru. odlišný.

I - 12046

ASML

I - 12047

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-283/05

22. Článok 27 bod 2 Bruselského dohovoru 2. že bol vydaný bez účasti žalovaného v tejto súvislosti stanovuje, že: v konaní, ak sa mu nedoručila písom­ nosť, ktorou sa začalo konanie alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase, a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že žalovaný opomenul začať konanie, „Rozsudok sa neuzná: v ktorom by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť“.

…

C — Postup uplatniteľný na výkon rozsudku v štáte, v ktorom sa o výkon žiada 2. ak sa žalovanému nezúčastnenému na konaní nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť riadne a včas tak, aby si mohol zabezpečiť obhajobu“ [neofi­ 24. Nariadenie č. 44/2001 rovnako prinieslo ciálny preklad]. zmeny v postupe uplatniteľnom pri výkone rozsudku v štáte, v ktorom sa o výkon žiada, ktoré sú relevantné pre toto konanie.

23. Nariadenie č. 44/2001 prinieslo niekoľko zmien v definícii dôvodov, na základe kto­ rých môže byť zamietnuté uznanie a výkon 25. Rovnako ako v Bruselskom dohovore rozsudku, ktoré sú stanovené v Bruselskom vychádza návrh na vyhlásenie vykonateľnosti dohovore. Pokiaľ ide o dôvod založený na z jednostranného návrhu, ktorý môže viesť porušení práva na žalovaného nezúčastne­ ku kontradiktórnemu konaniu len v prípade ného na konaní na obhajobu, článok 34 odvolania. bod 2 nariadenia č. 44/2001 znie takto:

28. Tieto formálne náležitosti podľa článkov 53 až 55 nariadenia č. 44/2001 spočívajú v predložení jedného vyhotovenia rozsudku II — Spor vo veci samej a prejudiciálne umožňujúceho preukázať jeho pravosť otázky a osvedčenia vydaného súdom, ktorý uve­ dený rozsudok vydal alebo príslušným orgá­ nom štátu pôvodu, alebo prípadne rovno­ cenného dokumentu. Toto osvedčenie, ktoré sa musí vyhotoviť v súlade so vzorom uvedeným v prílohe V uvedeného nariadenia, musí uvádzať najmä dátum doručenia písomnosti, ktorou sa začalo konanie 30. Toto konanie vychádza zo sporu medzi v prípade rozsudku pre zmeškanie a že ASML Netherlands BV14 , spoločnosťou so uvedený rozsudok je vykonateľný v štáte sídlom vo Veldhovene (Holandsko), pôvodu. a Semiconductor Industry Services GmbH (SEMIS) 15, spoločnosťou so sídlom vo Feistritz-Drau (Rakúsko). Tento spor sa týka výkonu rozsudku pre zmeškanie, ktorý bol vyhlásený v Holandsku 16. júna 2004 Rechtbank ’s-Hertogenbosch a ktorým bola spoločnosť SEMIS zaviazaná na zaplatenie určitej sumy v prospech ASML, v Rakúsku. 29. Nariadenie č. 44/2001 však nepreberá podmienku stanovenú v článku 47 Brusel­ ského dohovoru, podľa ktorého účastník 13 — Je však potrebné upresniť, že v nemeckom znení Bruselského konania, ktorý žiada o výkon rozhodnutia, dohovoru sa výraz „v súlade s právom členského štátu pôvodu“ vzťahuje len na vykonateľnosť rozhodnutia. musí rovnako predložiť akýkoľvek dokument, 14 — Ďalej len „ASML“. ktorým môže preukázať, že rozhodnutie bolo 15 — Ďalej len „SEMIS“ alebo „žalovaný“.

I - 12049

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-283/05

34. Na základe odvolania podaného SEMIS proti uvedenému uzneseniu Landesgericht Klagenfurt (Rakúsko) zamietol návrh na výkon rozsudku pre zmeškanie s odôvodnením, že podmienka, aby žalovaný „1. Má sa výraz ,... okrem prípadu, že nezúčastnený na konaní mohol začať kona­ [žalovaný] opomenul začať konanie, nie, v ktorom by napadol rozsudok pre v ktorom by napadol rozsudok, keď tak zmeškanie v zmysle článku 34 bodu 2 mohol urobiť, v článku 34 [bode] 2 nariadenia č. 44/2001, podľa jeho názoru [nariadenia č. 44/2001] vykladať tak, že predpokladá, že mu bol tento rozsudok táto ‚možnosť tak urobit'‘ vo vyššie doručený. Landesgericht Klagenfurt zamietol uvedenom zmysle v každom prípade

I - 12050

ASML

predpokladá, že žalovanému bolo III — Analýza v súlade s príslušnými právnymi pred­ pismi v danej oblasti doručené písomné vyhotovenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý bol vydaný v členskom štáte a ktorým bolo vyhovené návrhu? 37. Je nesporné, že dôvod neuznania, ktorý je uvedený v článku 34 bode 2 nariadenia č. 44/2001, sa v prejednávanej veci uplatní. Toto ustanovenie totiž stanovuje, že roz­ sudok sa neuzná v prípade, ak sa žalovanému nezúčastnenému na konaní nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť 2. V prípade zápornej odpovede na prvú obhajobu. otázku:

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-283/05

nuť v prípade, ak žalovaný nezúčastnený na 43. Na jednej strane ASML a vláda Spoje­ konaní opomenul začať konanie, v ktorom by ného kráľovstva tvrdia, že výnimka uvedená napadol rozsudok pre zmeškanie, keď tak v článku 34 bode 2 nariadenia č. 44/2001 mohol urobiť. nevyžaduje doručenie rozsudku. Podľa tejto vlády by systematické pripúšťanie takejto požiadavky bolo porušením úmyslu normo­ tvorcu Spoločenstva, ktorý zrušil podmienku riadneho doručenia písomnosti, ktorou sa začína konanie, uvedenú v článku 27 bode 2 Bruselského dohovoru. V dôsledku toho vláda Spojeného kráľovstva zastáva názor, 40. Týmito dvomi prejudiciálnymi otázkami, že postačuje, aby účastník konania, ktorý ktoré Súdnemu dvoru navrhujem preskúmať navrhuje výkon rozhodnutia, informoval spoločne, chce vnútroštátny súd zistiť, či žalovaného o existencii tohto rozhodnutia podmienka možnosti začať konanie, a že žalovanému prináleží, aby overil, či toto v ktorom by sa napadol rozsudok pre rozhodnutie môže napadnúť. Súdu štátu, zmeškanie, vyžaduje, aby žalovaný nezúčast­ v ktorom sa o výkon žiada, teda prináleží, nený na konaní mohol spoznať obsah tohto aby posúdil, či mal žalovaný za osobitných rozsudku, čo znamená, že sa mu tento okolností každej prejednávanej veci prime­

rozsudok

musí doručiť, alebo či stačí, aby ranú možnosť podať opravný prostriedok. o existencii uvedeného rozsudku len vedel.

41. V podstate sa teda pýta, či sa článok 34 bod 2 nariadenia č. 44/2001 musí vykladať 44. Na druhej strane nemecká, holandská, v tom zmysle, že výnimka, ktorú stanovuje rakúska a poľská vláda, ako aj Komisia tvrdia, a podľa ktorej dôvod neuznania založený na že možnosť začať konanie, v ktorom by sa porušení práva na obhajobu sa neuplatní napadol rozsudok, vyžaduje znalosť jeho v prípade, ak žalovaný nezúčastnený na obsahu. Samotná vedomosť o jeho existencii konaní opomenul začať konanie, v ktorom nie je postačujúca. Zastávajú teda názor, že by napadol rozsudok pre zmeškanie, keď tak výnimka stanovená v článku 34 bode 2 mohol urobiť, vyžaduje, aby mu bol tento nariadenia č. 44/2001 predpokladá, že roz­

rozsudok

doručený, alebo či stačí, aby o jeho hodnutie bolo doručené. existencii vedel.

48. Obsah článku 34 bodu 2 nariadenia č. 44/2001 v skutočnosti neposkytuje návod na odpoveď na otázku, ktorá sa v rámci tohto konania preskúmava. Naopak, história tohto ustanovenia umožňuje posúdiť dosah zmien, ktoré chcel normotvorca Spoločenstva vniesť do obsahu dôvodu neuznania založeného na porušení práva na obhajobu. 46. Pripájam sa k druhému z týchto dvoch tvrdení. Podmienka možnosti podať opravný prostriedok podľa môjho názoru predpo­ kladá, že žalovaný nezúčastnený na konaní mohol spoznať obsah predmetného roz­ sudku. Táto podmienka v dôsledku toho predpokladá, že mu bol tento rozsudok doručený, pričom doručenie musí spĺňať rovnaké požiadavky, ako sú stanovené v článku 34 bode 2 nariadenia č. 44/2001, 49. Normotvorca Spoločenstva tým, že sta­ pokiaľ ide o písomnosť, ktorou sa začína novil, že sa tento dôvod neuznania neuplatní konanie, to znamená, že jednoduchý for­ v prípade, ak žalovaný nezúčastnený na málny nedostatok, ktorý neporušuje právo na konaní nezačal konanie, v ktorom by napadol obhajobu, nemôže stačiť na vylúčenie uplat­ predmetný rozsudok, aj keď tak mohol nenia výnimky. urobiť, chcel nesporne obmedziť rozsah uvedeného dôvodu, ako je stanovený v článku 27 bode 2 Bruselského dohovoru.

47. Opieram svoje stanovisko najskôr o históriu vzniku článku 34 bodu 2 nariade­ 50. Dôvody tohto obmedzenia nie sú nia č. 44/2001, následne o ustanovenia tohto výslovne uvedené v odôvodneniach nariade­ nariadenia týkajúce sa výkonu, najmä nia č. 44/2001. Objavujú sa však veľmi jasne o článok 42 ods. 2, a nakoniec o základnú v komentári k článku 41 bodu 2 návrhu zásadu práva na obhajobu. nariadenia, ktorý Komisia Európskych spo-

51. Podľa uvedeného komentára zrušenie príslovky „riadne“ a vloženie spornej výnimky do článku 34 bodu 2 nariadenia č. 44/2001 má za cieľ zrušenie dvoch dôsledkov, ktoré Súdny dvor vyvodil 53. Druhý z týchto dôsledkov je uvedený z obsahu článku 27 bodu 2 Bruselského v rozsudku z 12. novembra 1992, Minal­ dohovoru. met 20. Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, sa spoločnosť založená podľa anglického práva domáhala, aby bol v Nemecku vykonaný rozsudok pre zmeška­ nie, ktorý bol vydaný v Spojenom kráľovstve a ktorým bola nemecká spoločnosť zavia­ zaná, aby jej zaplatila určitú sumu. Písom­ nosť, ktorou sa začalo konanie, nebola 52. Prvý z týchto dôsledkov, uvedený žalovanej riadne doručená. Naopak, roz­ v rozsudku z 3. júla 1990, Lancray 18, je, že sudok pre zmeškanie jej bol riadne doručený. formálny nedostatok v doručení písomnosti, ktorou sa začalo konanie, bráni uznaniu rozsudku pre zmeškanie, aj keď tento nedo­ statok nepoškodil záujmy žalovaného a žalovaný mal dostatočnú lehotu, aby si zabezpečil svoju obhajobu. 19 Podľa Súdneho dvora podmienka riadneho doručenia, ktorú 54. Súdny dvor rozhodol, že článok 27 bod 2 Bruselského dohovoru sa musí vykladať 16 — Návrh nariadenia Rady (ES) o právomoci a o uznávaní v tom zmysle, že bráni uznaniu rozsudku a výkone rozsudkov v občianskych a trestných veciach pre zmeškanie v prípade, ak nebola písom­ [KOM(1999) 348 v konečnom znení]. 17 — Jediné rozdiely so znením článku 34 bodu 2 nariadenia nosť, ktorou sa začína konanie, riadne č. 44/2001 sú čisto formálne, pretože článok 41 bod 2 návrhu Komisie znie takto: doručená žalovanému nezúčastnenému na „V prípade, ak sa žalovanému nezúčastnenému na konaní konaní, aj keď sa tento žalovaný následne nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôso­ o vydanom rozsudku dozvedel a nevyužil bom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že dostupné opravné prostriedky stanovené žalovaný opomenul začať konanie, v ktorom by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť“ [neoficiálny preklad]. v právnom poriadku štátu pôvodu. 18 — C-305/88, Zb. s. I-2725.

58. Článok 34 bod 2 nariadenia č. 44/2001 má teda jednak za cieľ vylúčiť možnosť, že by jednoduchý formálny nedostatok písomnosti, 56. Ako zdôraznila Komisia, táto judikatúra ktorou sa začína konanie, mohol viesť by mohla predstavovať nevhodnú podporu k zamietnutiu vyhlásenia vykonateľnosti nečinnosti dlžníka, alebo dokonca jeho zlý v prípade, ak tento nedostatok nezabránil úmysel. 22 Čiže dlžník, ktorý by nemal žalovanému, aby si mohol zabezpečiť obha­ v členskom štáte pôvodu majetok, na ktorý jobu. Okrem toho je jeho cieľom zabrániť by sa mohol vzťahovať výkon rozhodnutia, by žalovanému nezúčastnenému na konaní tak zjavne mal záujem nezačať konanie, v tom, že bude čakať na konanie o uznaní v ktorom by napadol rozhodnutie vydané a výkone v členskom štáte, v ktorom sa v tomto štáte, a následne sa brániť proti o uznanie a výkon žiada, aby uplatnil vyhláseniu jeho vykonateľnosti tým, že by sa porušenie práv obhajoby, ak mal možnosť odvolával na skutočnosť, že písomnosť, brániť svoje práva tým, že by začal konanie, ktorou sa začalo konanie, mu nebola doru­ v ktorom by napadol predmetný rozsudok čená v dostatočnom čase, aby si mohol v štáte pôvodu. zabezpečiť obhajobu.

57. V tejto súvislosti je potrebné pripome­ 59. Ide teda výlučne o to, aby sa zabránilo núť, že Súdny dvor rozhodol, že žalobca, zneužívaniu konania. Tým, že sa normo­ v prospech ktorého bolo v zmluvnom štáte tvorca Spoločenstva rozhodol ukončiť súdnu vydané súdne rozhodnutie, ktoré sa môže prax vychádzajúcu z už citovaného rozsudku vyhlásiť za vykonateľné v inom zmluvnom Minalmet, chcel, aby žalovaný nezúčastnený na konaní neťažil z vlastnej nedbalosti pri bránení svojich práv podaním opravných prostriedkov, ktoré mal k dispozícií. 21 — C-78/95, Zb. s. I-4943. 22 — Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: „K väčšej efektívnosti pri získavaní a výkone rozsudkov v Európskej únii“ [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 33, 1998, s. 3). 23 — Rozsudok z 30. novembra 1976, De Wolf, 42/76, Zb. s. 1759.

60. Podľa môjho názoru však nechcel žalo­ nocenný s obranou predchádzajúcou roz­ vanému uložiť povinnosť uskutočniť ďalšie sudku. 24 kroky nad rámec bežnej starostlivosti pri obrane svojich práv, akým by bolo vyhľadá­ vanie rozsudkov vydaných v inom členskom štáte, ktorého jazyku nutne nerozumie a ktorého súdny systém nepozná. Uložiť žalovanému nezúčastnenému na konaní, aby uskutočnil takéto kroky, by podľa môjho názoru zjavne prekračovalo rozsah spornej výnimky. 63. Tento nový prístup normotvorcu Spolo­ čenstva vedie k záveru, že žalovaný nezú­ častnený na konaní, môže byť v skutočnosti v porovnateľnom postavení, ako keď je prvýkrát žalovaný na súde v štáte pôvodu. V tomto rozsahu hrá rozsudok pre zmeška­ nie rovnakú úlohu ako písomnosť, ktorou sa začína konanie. Musí žalovanému nezúčast­ nenému na konaní umožniť zoznámiť sa so skutočnosťami sporu a zabezpečiť si obha­ 61. Keď zákonodarca Spoločenstva stanovil, jobu. 25 že rozsudok pre zmeškanie musí byť v štáte, v ktorom sa o uznanie žiada, uznaný, ak žalovaný opomenul začať konanie, v ktorom by napadol tento rozsudok, dospel k názoru, že zásah do práva na obhajobu v pôvodnom konaní možno napraviť podaním tohto opravného prostriedku a že by tento opravný prostriedok mal žalovanému umožniť platne brániť svoje práva pred súdom v štáte 64. Zásadný význam teda má možnosť žalo­ pôvodu. vaného nezúčastneného na konaní spoznať obsah tohto rozsudku. Jeho možnosť podať účinný opravný prostriedok, ktorá mu umožní brániť svoje práva, ako by to mohol urobiť pri prvom pojednávaní, ak by mu bola písomnosť, ktorou sa začalo konanie, riadne doručená, v dôsledku toho vyžaduje, aby sa mohol zoznámiť s dôvodmi rozsudku pre zmeškanie s cieľom účinne sa proti nim brániť. 62. Normotvorca Spoločenstva teda vyvrátil uvažovanie, o ktoré Súdny dvor oprel svoje stanovisko v už citovanom rozsudku Minal­ met, podľa ktorého je relevantným okami­ 24 — Rozsudok, už citovaný, bod 19. Na podporu tohto rozboru Súdny dvor uviedol, že pokiaľ bolo vydané vykonateľné hom na to, aby si žalovaný mohol zabezpečiť rozhodnutie, žalovaný sa môže prípadne domôcť odkladu obhajobu, okamih začatia konania a možnosť výkonu tohto rozsudku len za ťažších podmienok a okrem toho môže čeliť procesným ťažkostiam. Možnosti obrany následného využitia opravného prostriedku žalovaného nezúčastneného na konaní sú teda citeľne oslabené (bod 20). proti už vykonateľnému rozsudku pre zmeš­ 25 — Rozsudok z 21. apríla 1993, Sonntag, C-172/91, Zb. s. I-1963, kanie nemôže predstavovať prostriedok rov- bod 39.

69. Nakoniec, ako zdôraznili nemecká a rakúska vláda, formálne požiadavky doru­ 67. Tiež sa rovnako ako poľská vláda pri­ čenia rozsudku, ktorého výkon sa navrhuje, kláňam k názoru, že aj keď nariadenia žalovanému nezúčastnenému na konaní č. 1348/2000 a č. 44/2001 neobsahujú musia byť porovnateľné s požiadavkami, ustanovenia v tomto zmysle, doručenie roz­ ktoré stanovil normotvorca Spoločenstva sudku by malo žalovaného tiež informovať v článku 34 bode 2 nariadenia č. 44/2001, o opravných prostriedkoch, ktoré sú proti pokiaľ ide o písomnosti, ktorými sa začína

I - 12057

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-283/05

2. Pravidlá týkajúce sa konania o výkone

72. Ako už bolo uvedené, nariadenie č. 44/2001 nepreberá požiadavku, ktorá je výslovne uvedená v článku 47 bode 1 Bruselského dohovoru, podľa ktorej účastník 75. Som toho názoru, že „rozsudkom“ uve­ konania, ktorý navrhuje výkon súdneho roz­ deným v tomto ustanovení v časti vety „spolu hodnutia, musí predložiť akýkoľvek doku­ s rozsudkom, ak mu už nebol doručený“ ment, ktorým môže preukázať, že toto roz­ môže byť len súdne rozhodnutie, ktorého hodnutie bolo doručené v súlade s právom výkon sa navrhuje a ktorého vykonateľnosť je štátu pôvodu. v prijímajúcom štáte uznaná. S týmto výkla-

I - 12058

ASML

dom súhlasí aj Komisia, ako vyhlásila na nie, ktoré v jeho neprospech vydal nemecký pojednávaní, keď odpovedala na otázku súd a ktorými bol zaviazaný na zaplatenie položenú Súdnym dvorom. určitej sumy v prospech poisťovacej spoloč­ nosti so sídlom v Nemecku. Pán van der Linden tvrdil, že dôkaz o doručení týchto rozsudkov nebol predložený v okamihu po­ dania návrhu na výkon rozsudkov.

76. Z obsahu článku 42 ods. 2 nariadenia č. 44/2001 možno podľa môjho názoru vyvodiť dva dôsledky.

26 — C-275/94, Zb. s. I-1393. 27 — Bod 15.

I - 12059

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-283/05

štátne procesné pravidlá, dôkaz o doručení 85. Túto analýzu potvrdzuje aj použitie dotknutého rozsudku možno predložiť po odlišných výrazov v článku 42 ods. 1, ktorý podaní návrhu, osobitne v priebehu konania sa týka účastníka podávajúceho návrh na začatého žalovaným proti povoleniu výkonu výkon rozsudku, a v odseku 2 toho istého rozsudku v štáte, v ktorom sa o jeho výkon článku, ktorý sa vzťahuje na žalovaného. žiada, pod podmienkou, že žalovaný má Článok 42 ods. 1 stanovuje, že rozsudok primeranú lehotu na dobrovoľný výkon o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa bez dotknutého rozsudku a že účastník konania, odkladu „oznámi“ navrhovateľovi. Pokiaľ ide ktorý navrhuje jeho výkon, znáša náklady o článok 42 ods. 2, ten používa výraz „doručí všetkých zbytočných konaní. sa“.

82. Implicitne tiež pripustil, že toto doruče­ 86. Ako uvádza holandská vláda, z článku 42 nie sa môže uskutočniť v súlade s pravidlami ods. 2 nariadenia č. 44/2001 teda vyplýva, že uplatniteľnými v prijímajúcom štáte a nielen doručenie rozsudku, ktorého výkon sa navr­ podľa právneho poriadku štátu pôvodu, ako huje, sa musí vykonať pred podaním návrhu je uvedené v článku 47 bode 1 Bruselského na výkon v prijímajúcom štáte. Ak sa tak dohovoru. nestane, musí sa doručenie rozsudku v každom prípade uskutočniť súčasne s doručením vyhlásenia o vykonateľnosti.

83. Článok 42 ods. 2 nariadenia č. 44/2001 teda premieňa možnosť, ktorú Súdny dvor 87. V súlade so systémom konania o výkone pripustil v už citovanom rozsudku Van der stanoveným v nariadení č. 44/2001 Linden v rámci Bruselského dohovoru, na a stanoviskom, ktoré Súdny dvor zaujal pravidlo Spoločenstva. v už citovanom rozsudku Van der Linden, prislúcha účastníkovi, ktorý navrhuje výkon rozsudku, aby predložil dôkaz, že k tomuto doručeniu došlo.

90. Aby sa v tomto prípade uplatnila 92. Podľa informácií, ktoré poskytol vnútro­ výnimka z uplatnenia dôvodu neuznania štátny súd, táto požiadavka nebola uvedená v článku 34 bode 2 nariadenia v prejednávanej veci dodržaná. Oberster č. 44/2001, musí súd štátu, v ktorom sa Gerichtshof totiž vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza, 30 že spoločnosti SEMIS bolo doručené len vyhotovenie uznesenia rakúskeho súdu 28 — Tiež je potrebné zohľadniť ustanovenia článku 19 ods. 4 nariadenia č. 1348/2000, ktoré, ako už bolo uvedené, prvého stupňa z 20. decembra 2004 spresňujú, za akých podmienok musí byť takýto opravný o vyhlásení vykonateľnosti rozsudku pre prostriedok pripustený v prípade, ak uplynuli lehoty na podanie opravných prostriedkov v členskom štáte pôvodu. zmeškanie zo 16. júna 2004 v Rakúsku. Pripomínam, že po prvé vyžaduje, aby sa žalovaný, bez svojho zavinenia, v dostatočnom časovom predstihu nedozvedel o písomnosti, ktorou sa začalo konanie, aby sa mohol hájiť, ani o rozsudku vydanom v jeho neprospech, aby podal opravný prostriedok, po druhé, aby sa jeho dôvody nezdali byť nedôvodné, a po tretie, aby jeho žiadosť o odpustenie 29 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. novembra 2005, Leffler, uplynutia lehoty bola podaná v primeranej lehote od C-443/03, Zb. s. I-9611, bod 68. okamihu, keď sa o predmetnom rozhodnutí dozvedel. 30 — Bod A ods. 4, s. 3 a 4.

I - 12061

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-283/05

93. Preto Oberster Gerichtshof žiada Súdny 3. Právo na obhajobu dvor, aby rozhodol, či podmienka, aby žalovaný „mohol“ začať konanie, v ktorom by napadol rozsudok pre zmeškanie, môže byť splnená v prípade, ak žalovaný vedel len o existencii tohto rozsudku na základe 97. Zjednodušenie formálnych náležitostí, doručenia vyhlásenia o vykonateľnosti uve­ ktorým podlieha vzájomné uznávanie deného rozsudku. a výkon súdnych rozhodnutí, sa nesmie dosiahnuť tým, že sa akýmkoľvek spôsobom oslabí právo na obhajobu. Túto ustálenú judikatúru, ktorá viedla Súdny dvor pri výklade článku 27 bodu 2 Bruselského dohovoru, 31 možno podľa môjho názoru použiť v rámci výkladu článku 34 bodu 2 nariadenia č. 44/2001.

I - 12062

ASML

prostriedok, nemôže sa už platne odvolávať nými tradíciami členských štátov, ako na porušenie svojich práv v priebehu pôvod­ aj usmerneniami vyplývajúcimi ného konania. Strata tejto možnosti vyplýva z medzinárodných nástrojov ochrany ľud­ v systéme spornej výnimky z toho, že ských práv, na tvorbe ktorých členské štáty žalovaný nezúčastnený na konaní nepodal spolupracovali alebo ku ktorým pristúpili, nijaký opravný prostriedok, keď „tak mohol a medzi ktoré patrí Európsky dohovor urobiť“. o ochrane ľudských práv a základných slo­ bôd 33, ktorému prináleží osobitný význam. 34

100. Pripustiť v tomto kontexte, že žalovaný nezúčastnený na konaní mal možnosť podať takýto opravný prostriedok bez toho, aby mohol spoznať obsah rozsudku pre zmeška­ 103. Súdny dvor výslovne uznal všeobecnú nie, by podľa môjho názoru bolo v rozpore zásadu práva Spoločenstva, podľa ktorej má s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské každý právo na spravodlivé súdne konanie práva. a ktorá vychádza z týchto základných práv. 35 Rozhodol, že dodržiavanie práva na obha­ jobu v každom konaní začatom proti nejakej osobe, ktoré môže viesť k aktu spôsobujú­ cemu ujmu, predstavuje základnú zásadu práva Spoločenstva. 36

101. Navyše s ohľadom na skutočnosť, že v systéme uznávania a výkonu zavedenom nariadením č. 44/2001, nepredstavuje pre­ skúmanie dôvodov neuznania nevyhnutný predpoklad uznania vykonateľnosti, ale dochádza k nemu len v prípade opravného prostriedku žalovaného, by tvrdenie ASML 104. Pri výklade rozsahu tejto základnej a vlády Spojeného kráľovstva vytvorilo príliš zásady berie Súdny dvor do úvahy judikatúru veľkú nerovnováhu v neprospech žalovaného Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu nezúčastneného na konaní. sa článku 6 EDĽP. 37

105. Z tejto judikatúry vyplýva, že právo na nezúčastnený na konaní mal možnosť začať obhajobu, ktoré je odvodené od práva na konanie, v ktorom by napadol rozsudok pre spravodlivé súdne konanie, vyžaduje kon­ zmeškanie, len na základe toho, že bol krétnu a účinnú ochranu, ktorá je spôsobilá informovaný o existencii tohto rozsudku zabezpečiť účinný výkon práv žalovaného. 38 bez toho, aby mohol spoznať jeho obsah. V trestnej oblasti rozhodol, že neznalosť dôvodov rozsudku odvolacieho súdu zo strany obžalovaného v rámci lehoty stanove­ nej pre podanie kasačného opravného pro­ striedku proti tomuto rozsudku na kasačnom súde predstavuje porušenie ustanovení článku 6 ods. 1 v spojení s článkom 6 ods. 3 EDĽP, pretože dotknutá osoba nemala 108. Pokiaľ ide o druhý bod, nariadenie možnosť využiť svoj opravný prostriedok č. 44/2001, ako už bolo uvedené, má za cieľ užitočným a účinným spôsobom.39 uľahčiť pohyb rozsudkov v rámci Únie zjednodušením formálnych náležitostí na účely ich uznania a výkonu. Tým, že normotvorca Spoločenstva vložil do článku 34 bodu 2 uvedeného nariadenia spornú výnimku, chcel zabrániť prekážkam tohto pohybu, ktoré vyplývajú zo zneužívania 106. V rovnakom zmysle Európsky súd pre práva. ľudské práva tiež rozhodol, že právo na kontradiktórne konanie, ktoré je jedným zo znakov spravodlivého súdneho konania v zmysle článku 6 ods. 1 EDĽP, predpokladá, že každý účastník trestného alebo občian­ skeho konania musí mať v zásade možnosť zoznámiť sa so všetkými písomnosťami alebo vyjadreniami predloženými súdu na účely 109. Podľa môjho názoru je však dôležité ovplyvnenia jeho rozhodnutia. 40 nepriznávať tejto výnimke rozsah nad rámec tohto cieľa.

113. Pri preskúmaní konania, v ktorom bol 16. júna 2004 vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, existujú dobré dôvody sa dom­ nievať, že nie je v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1348/2000, ktoré je 111. Iba vtedy, ak by žalovaný začal konanie, v prejednávanej veci uplatniteľné. Z článku v ktorom by napadol vykonateľnosť tohto 19 tohto nariadenia totiž vyplýva, že ak sa rozsudku, bude môcť súd štátu, v ktorom sa žalovaný nedostavil, súd je povinný prerušiť o uznanie žiada, rozhodujúci o tomto oprav­ konanie do doby, kým sa nepreukáže, že nom prostriedku preskúmať dôvod neuzna­ písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo nia, ako je uvedený v článku 34 bode 2 rovnocenná písomnosť bola doručená alebo nariadenia č. 44/2001. odovzdaná tomuto žalovanému v dostatočnom čase, aby si mohol zabezpečiť obhajobu. Môže prípadne rozhodnúť až po uplynutí minimálne šiestich mesiacov od zaslania aktu v prípade, ak sú splnené ďalšie podmienky článku 19 ods. 2 uvedeného nariadenia.

117. Preto navrhujem odpovedať na polo­ 116. Pripustiť, že by sa rozsudok vyhlásený žené otázky tak, že článok 34 bod 2 za týchto podmienok mal vykonať v štáte, nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom v ktorom sa o výkon žiada, ak bola spoloč­ zmysle, že výnimka, ktorú stanovuje a podľa nosť SEMIS len informovaná o jeho existen­ ktorej dôvod neuznania založený na porušení cii a nepodala opravný prostriedok, by práva na obhajobu, sa neuplatní, ak žalovaný značne obmedzilo dosah dvojitého preskú­ nezúčastnený na konaní opomenul začať mania dodržiavania práva na obhajobu konanie, v ktorom by napadol rozsudok, a podľa môjho názoru by viedlo k tomu, že keď tak mohol urobiť, vyžaduje, aby mu bol by sa žalovanému nezúčastnenému na tento rozsudok doručený.

IV — Návrh

118. S ohľadom na všetky tieto úvahy Súdnemu dvoru navrhujem, aby na prejudiciálne otázky, ktoré položil Oberster Gerichtshof, odpovedal takto:

Článok 34 bod 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že výnimka, ktorú stanovuje a podľa ktorej dôvod neuznania založený na porušení práva na obhajobu, sa neuplatní, ak žalovaný nezúčastnený na konaní opomenul začať konanie, v ktorom by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť, vyžaduje, aby mu bol tento rozsudok doručený.

I - 12066