← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·28.9.2006

C-283/05

ECLI:EU:C:2006:617

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62005CC0283

ASML

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER prednesené 28. septembra 2006 1

1. Toto prejudiciálne konanie sa týka postačuje, že žalovaný nezúčastnený na výkladu článku 34 bodu 2 nariadenia Rady konaní vedel o existencii rozsudku pre (ES) č. 44/20012 , ktorý stanovuje, za akých zmeškanie, alebo či je nevyhnutné, aby sa podmienok sa členský štát môže brániť mu tento rozsudok doručil. uznaniu rozsudku pre zmeškanie v inom členskom štáte v prípade, ak bolo porušené právo na obhajobu.

I — Právny rámec

2. Toto ustanovenie teda stanovuje, že tento dôvod zamietnutia uznania sa neuplatní, ak žalovaný nezúčastnený na konaní opomenul začať konanie, v ktorom by napadol roz­ sudok vydaný v jeho neprospech, hoci tak 4. Ustanovenia práva Spoločenstva, ktoré sú mohol urobiť. relevantné z hľadiska riešenia sporu vo veci samej, sa týkajú týchto troch bodov: záruk práv obhajoby v štádiu pôvodného konania v členskom štáte pôvodu, týchto záruk v štádiu uznania a výkonu rozsudku v členskom štáte, v ktorom sa o uznanie alebo výkon žiada, a nakoniec postupu uplatniteľného na výkon tohto rozsudku. 3. Oberster Gerichtshof (Rakúsko), najvyšší súd v rámci rakúskej sústavy súdov, žiada Súdny dvor, aby upresnil obsah podmienky, že žalovaný mohol začať konanie, v ktorom by napadol rozsudok. Chce vedieť, či sa táto podmienka musí vykladať v tom zmysle, že 5. Tieto ustanovenia sú uvedené predovšet­ kým v nariadení č. 44/2001. Pokiaľ ide 1 — Jazyk prednesu: francúzština. o preskúmanie predvolania žalovaného nezú­ 2 — Nariadenie z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní častneného na konaní súdom členského štátu a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42). pôvodu, relevantné ustanovenia sú tiež

I - 12043

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-283/05

uvedené v nariadení Rady (ES) tvorcu Spoločenstva k nahradeniu existujú­ č. 1348/2000 3. cich medzinárodných dohovorov nariade­ niami.

6. Nariadenia č. 44/2001 a č. 1348/2000 9. Nariadenie č. 44/2001, ktoré nadobudlo prijala Rada Európskej únie na základe účinnosť 1. marca 2002, tak nahradilo ustanovení hlavy IV Zmluvy ES, ktoré Bruselský dohovor z 27. septembra 1968 Spoločenstvu priznávajú právomoc prijať o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí opatrenia v oblasti súdnej spolupráce v občianskych a obchodných veciach [neofi­ v občianskych veciach, ktoré sú nevyhnutné ciálny preklad] 4 vo všetkých členských na riadne fungovanie spoločného trhu. štátoch, ktoré sa rozhodli podieľať na opat­ reniach prijímaných na základe tejto hlavy IV. 5

7. Súdna spolupráca v občianskych veciach bola až do Amsterdamskej zmluvy upravená 10. Nariadenie č. 44/2001 v značnej miere medzinárodnými dohovormi. Maastrichtská vychádza z Bruselského dohovoru, s ktorým zmluva z tejto spolupráce urobila otázku chcel normotvorca Spoločenstva zabezpečiť spoločného záujmu členských štátov, keď ju skutočnú nadväznosť. 6 Jeho cieľom je zjed- zahrnula do svojej hlavy VI, týkajúcej sa spolupráce v oblastiach spravodlivosti a vnútorných vecí, a vytvorila to, o čom bolo dohodnuté, že sa bude v právnom poriadku 4 — Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32. Dohovor, zmenený a doplnený Dohovorom z 9. októbra 1978 o pristúpení Dánskeho Spoločenstva nazývať „tretí pilier“. kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (Ú. v. ES L 304, s. 1, a zmenené a doplnené znenie s. 77); Dohovorom z 25. októbra 1982 o pristúpení Helénskej republiky (Ú. v. ES L 388, s. 1); Dohovorom z 26. mája 1989 o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky (Ú. v. ES L 285, s. 1), a Dohovorom z 29. novembra 1996 o pristúpení Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva (Ú. v. ES C 15, 1997, s. 1). Konsolidované znenie dohovoru, zmeneného a doplneného týmito štyrmi dohovormi, bolo uverejnené v Ú. v. ES C 27, 1998, s. 1 (ďalej len „Bruselský dohovor“). 5 — Tri členské štáty, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie 8. Amsterdamská zmluva, ktorá nadobudla a Severného Írska, Írsko a Dánske kráľovstvo sa domohli toho, že sa v zásade nebudú zúčastňovať na opatreniach účinnosť 1. mája 1999, „zahrnula do práva prijímaných na základe hlavy IV Zmluvy ES. Spojené Spoločenstva“ túto oblasť, keď ju začlenila do kráľovstvo a Írsko však oznámili svoj záujem zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní nariadenia č. 44/2001 (pozri odôvodnenie hlavy IV Zmluvy ES. Uznanie právomoci č. 20 tohto nariadenia), jedine Dánske kráľovstvo nie je nariadením č. 44/2001 viazané (odôvodnenie č. 21 a článok 1 Spoločenstva v tejto oblasti viedlo normo- ods. 3 tohto nariadenia). Medzi týmto štátom a ostatnými členskými štátmi sa naďalej uplatňuje Bruselský dohovor. Uvedený Dohovor sa tiež v súlade s článkom 68 nariadenia č. 44/2001 naďalej uplatňuje na území členských štátov, ktoré nespadajú do pôsobnosti Zmluvy ES, tak ako je definovaná v článku 299 tohto dohovoru. Nakoniec, nariadenie č. 44/2001 3 — Nariadenie z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných sa od 1. mája 2004 vzťahuje na desať nových členských štátov veciach v členských štátoch (Ú. v. ES L 160, s. 37; Mim. vyd. Európskej únie. 19/001, s. 227). 6 — Odôvodnenie č. 19 nariadenia č. 44/2001.

I - 12044

ASML

notiť pravidlá týkajúce sa sporov 14. Nariadenie č. 1348/2000, ktoré na­ o vymedzenie súdnej právomoci dobudlo účinnosť 31. mája 2001, má vo v občianskych a obchodných veciach všetkých členských štátoch, s výnimkou Dán­ a zjednodušiť formálne náležitosti na účely skeho kráľovstva, v oblasti, ktorú upravuje, rýchleho a jednoduchého uznávania prednosť pred ustanoveniami obsiahnutými a výkonu rozsudkov vydaných v inom člen­ v Bruselskom a Haagskom dohovore10 . skom štáte. 7

11. Nariadenie č. 44/2001 rovnako preberá väčšinu pravidiel Bruselského dohovoru a jeho ustanovenia sú zväčša obdobou zodpovedajúceho článku uvedeného doho­ voru. A — Ochrana práv žalovaného nezúčastne­ ného na konaní v štádiu pôvodného konania

12. Pokiaľ ide o nariadenie č. 1348/2000, to v značnej miere preberá obsah dohovoru vypracovaného na základe aktu Rady z 26. mája 1997 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch 8 [neoficiálny preklad]. 15. V prípade, ak je súdu niektorého člen­ ského štátu predložený spor proti žalova­ nému s bydliskom na území iného členského štátu, ktorý sa nedostaví, má tento súd povinnosť prerušiť konanie dovtedy, kým sa nepreukáže, že tento žalovaný mal možnosť prevziať písomnosť, ktorou sa začalo kona­ 13. Tento dohovor, ktorý nenadobudol nie, alebo rovnocennú písomnosť platnosť, sám vychádza z Dohovoru v dostatočnom čase, aby mohol zabezpečiť o doručovaní súdnych a mimosúdnych obhajobu, alebo že boli na tento účel prijaté písomností v cudzine v občianskych všetky potrebné kroky. Táto povinnosť je a obchodných veciach, ktorý bol uzatvorený v porovnateľnom znení stanovená v článku v Haagu 15. novembra 1965 9. 26 ods. 2 nariadenia č. 44/2001 a článku 20 druhom odseku Bruselského dohovoru.

7 — Odôvodnenie č. 2 nariadenia č. 44/2001.

8 — Ú. v. ES C 261, 1997, s. 1. 10 — Článok 20 ods. 1 nariadenia č. 1348/2000, ako aj jeho 9 — Ďalej len „Haagsky dohovor“. odôvodnenie č. 18.

I - 12045

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-283/05

16. No v prípade, ak sa má písomnosť, a že v každom z týchto prípadov sa ktorou sa začína konanie, doručiť z jedného doručenie 12 alebo odovzdanie uskutočnilo členského štátu do iného členského štátu v dostatočnom časovom predstihu, aby sa podľa nariadenia č. 1348/2000 alebo Haag­ odporca mohol brániť. skeho dohovoru, uplatnia sa ustanovenia článku 19 tohto nariadenia alebo ustanovenia článku 15 tohto dohovoru. 11

18. Tie isté dva články okrem toho stano­ vujú, že každý členský alebo zmluvný štát môže predchádzajúce pravidlo zmierniť tým, že stanoví, že jeho súdy môžu vydať roz­ 17. Tieto dva články sú podobné. Stanovujú, sudky, ak sú splnené všetky tieto podmienky: že ak sa do iného členského štátu alebo zmluvného štátu mala zaslať písomnosť, ktorou sa začína konanie, alebo iná rovno­ cenná písomnosť na účely doručenia podľa ustanovení nariadenia č. 1348/2000 alebo Haagskeho dohovoru a odporca sa nedosta­ vil, nemožno vydať rozsudok, pokiaľ sa — písomnosť bola zaslaná jedným zo nezistí, že: spôsobov stanovených v nariadení č. 1348/2000 alebo Haagskym dohovo­ rom,

— písomnosť sa doručila spôsobom pred­ písaným právnym poriadkom prijímajú­ — uplynula lehota, ktorú sudca považuje ceho členského štátu pre doručovanie za primeranú v konkrétnom prípade, písomností vo vnútroštátnych kona­ najmenej však šesť mesiacov odo dňa niach osobám na jeho území, zaslania písomnosti,

— nedošlo žiadne osvedčenie o doručení — alebo písomnosť sa skutočne odovzdala napriek všetkému účelne vynaloženému odporcovi alebo doručila do jeho bydlis­ úsiliu ho získať prostredníctvom prís­ ka iným spôsobom ustanoveným týmto lušných orgánov prijímajúceho člen­ nariadením, ského štátu.

11 — Článok 6 ods. 3 a 4 nariadenia č. 44/2001. Článok 20 12-Výraz „doručenie“ nie je v nemeckom znení nariadenia posledný odsek Bruselského dohovoru odkazuje len na č. 1348/2000 uvedený, ale napriek tomu zmysel vety nie je článok 15 Haagskeho dohovoru. odlišný.

I - 12046

ASML

19. Nakoniec článok 19 ods. 4 nariadenia Každý členský štát môže vyhlásiť podľa č. 1348/2000 uvádza v znení porovnateľnom článku 23 ods. 1, že takáto žiadosť sa so znením článku 16 Haagskeho dohovoru: neprijme, ak sa podá po uplynutí lehoty, ktorú vymedzí vo svojom vyhlásení, ale táto lehota nesmie byť kratšia ako jeden rok odo dňa vydania rozsudku.“

„Ak sa do iného členského štátu malo zaslať predvolanie alebo iná rovnocenná písomnosť podľa ustanovení tohto nariadenia na účely doručenia a vydal sa rozsudok proti odpor­ covi, ktorý sa nedostavil, sudca má právo odpustiť dôsledky uplynutia odvolacej lehoty proti rozsudku, ak sú splnené tieto pod­ B — Preskúmanie dodržiavania práv žalo­ mienky: vaného nezúčastneného na konaní, v štádiu uznania a výkonu rozsudku v štáte, v ktorom sa o uznanie a výkon žiada

a) odporca sa bez svojho zavinenia nedoz­ vedel o tejto písomnosti v dostatočnom časovom predstihu, aby sa mohol hájiť 20. V súlade s článkom 26 Bruselského alebo o rozsudku včas, aby sa mohol dohovoru a článkom 33 nariadenia odvolať, a č. 44/2001 sa rozhodnutia vydané v niektorom zmluvnom alebo členskom štáte uznávajú v ostatných zmluvných štátoch bez osobitného konania.

b) obhajoba odporcu sa nejaví ako zrejme bezúspešná.

21. Bruselský dohovor a nariadenie č. 44/2001 však taxatívne vymenúvajú dôvody, na základe ktorých je nutné sa od tejto zásady odchýliť. Medzi týmito dôvodmi Žiadosť o odpustenie dôsledkov uplynutia je dôvod, že aj napriek zárukám stanoveným odvolacej lehoty sa môže podať iba v štádiu pôvodného konania neboli rešpek­ v primeranom čase od okamihu, kedy sa tované práva žalovaného nezúčastneného na odporca o rozsudku dozvedel. konaní.

I - 12047

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-283/05

22. Článok 27 bod 2 Bruselského dohovoru 2. že bol vydaný bez účasti žalovaného v tejto súvislosti stanovuje, že: v konaní, ak sa mu nedoručila písom­ nosť, ktorou sa začalo konanie alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase, a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že žalovaný opomenul začať konanie, „Rozsudok sa neuzná: v ktorom by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť“.

C — Postup uplatniteľný na výkon rozsudku v štáte, v ktorom sa o výkon žiada 2. ak sa žalovanému nezúčastnenému na konaní nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť riadne a včas tak, aby si mohol zabezpečiť obhajobu“ [neofi­ 24. Nariadenie č. 44/2001 rovnako prinieslo ciálny preklad]. zmeny v postupe uplatniteľnom pri výkone rozsudku v štáte, v ktorom sa o výkon žiada, ktoré sú relevantné pre toto konanie.

23. Nariadenie č. 44/2001 prinieslo niekoľko zmien v definícii dôvodov, na základe kto­ rých môže byť zamietnuté uznanie a výkon 25. Rovnako ako v Bruselskom dohovore rozsudku, ktoré sú stanovené v Bruselskom vychádza návrh na vyhlásenie vykonateľnosti dohovore. Pokiaľ ide o dôvod založený na z jednostranného návrhu, ktorý môže viesť porušení práva na žalovaného nezúčastne­ ku kontradiktórnemu konaniu len v prípade ného na konaní na obhajobu, článok 34 odvolania. bod 2 nariadenia č. 44/2001 znie takto:

„Rozsudok sa neuzná, v prípade: 26. Na rozdiel od uvedeného dohovoru však nariadenie č. 44/2001 stanovuje, že preskú­ manie tohto návrhu nevedie k rozsudku súdu, ale len k vyhláseniu vykonateľnosti prijatému buď súdom, alebo príslušným orgánom po vykonaní čisto formálneho … preskúmania.

I - 12048

ASML

27. Na rozdiel od toho, čo stanovuje Brusel­ doručené v súlade s právom štátu pôvodu. 13 ský dohovor, v nariadení č. 44/2001Článok 42 ods. 2 nariadenia č. 44/2001 dôvody zamietnutia, ako je dôvod založený v tejto súvislosti stanovuje: na porušení práva na obhajobu, ktorý je uvedený v článku 34 bode 2 tohto nariadenia, preskúmavané súdom len vtedy, ak je proti tomuto vyhláseniu podaný opravný prostrie­ dok. Podľa článku 41 nariadenia č. 44/2001 sa teda rozsudok vyhlási za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa článku 53 bez preskúmania dôvodov „Vyhlásenie vykonateľnosti sa doručí účast­ zamietnutia, ktoré sú uvedené najmä níkovi, proti ktorému sa výkon žiada, spolu v článku 34 uvedeného nariadenia. s rozsudkom, ak mu už nebol doručený.“

28. Tieto formálne náležitosti podľa článkov 53 až 55 nariadenia č. 44/2001 spočívajú v predložení jedného vyhotovenia rozsudku II — Spor vo veci samej a prejudiciálne umožňujúceho preukázať jeho pravosť otázky a osvedčenia vydaného súdom, ktorý uve­ dený rozsudok vydal alebo príslušným orgá­ nom štátu pôvodu, alebo prípadne rovno­ cenného dokumentu. Toto osvedčenie, ktoré sa musí vyhotoviť v súlade so vzorom uvedeným v prílohe V uvedeného nariadenia, musí uvádzať najmä dátum doručenia písomnosti, ktorou sa začalo konanie 30. Toto konanie vychádza zo sporu medzi v prípade rozsudku pre zmeškanie a že ASML Netherlands BV14 , spoločnosťou so uvedený rozsudok je vykonateľný v štáte sídlom vo Veldhovene (Holandsko), pôvodu. a Semiconductor Industry Services GmbH (SEMIS) 15, spoločnosťou so sídlom vo Feistritz-Drau (Rakúsko). Tento spor sa týka výkonu rozsudku pre zmeškanie, ktorý bol vyhlásený v Holandsku 16. júna 2004 Rechtbank ’s-Hertogenbosch a ktorým bola spoločnosť SEMIS zaviazaná na zaplatenie určitej sumy v prospech ASML, v Rakúsku. 29. Nariadenie č. 44/2001 však nepreberá podmienku stanovenú v článku 47 Brusel­ ského dohovoru, podľa ktorého účastník 13 — Je však potrebné upresniť, že v nemeckom znení Bruselského konania, ktorý žiada o výkon rozhodnutia, dohovoru sa výraz „v súlade s právom členského štátu pôvodu“ vzťahuje len na vykonateľnosť rozhodnutia. musí rovnako predložiť akýkoľvek dokument, 14 — Ďalej len „ASML“. ktorým môže preukázať, že rozhodnutie bolo 15 — Ďalej len „SEMIS“ alebo „žalovaný“.

I - 12049

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-283/05

31. Z návrhu na začatie prejudiciálneho argumentáciu ASML, podľa ktorej sa v tomto konania vyplýva, že predvolanie na pojedná­ prípade uplatní výnimka z dôvodu neuznania vanie pred Rechtbank ’s-Hertogenbosch, uvedená v článku 34 bode 2, pretože spoloč­ ktoré tento súd vytýčil na 19. mája 2004, nosť SEMIS vedela jednak o konaní, ktoré bolo doručené SEMIS až 25. mája 2004. Tiež bolo proti nej začaté v Holandsku, vzhľadom z neho vyplýva, že rozsudok pre zmeškanie na doručenie predvolania 25. mája 2004, vyhlásený Rechtbank ’s-Hertogenbosch a jednak o existencii rozsudku pre zmeškanie 16. júna 2004 nebol SEMIS doručený. po doručení uznesenia Bezirksgericht Villach 20. decembra 2004.

32. Na žiadosť spoločnosti ASML bol roz­ sudok pre zmeškanie uznesením Bezirksge­ 35. Oberster Gerichtshof, ktorý rozhodoval richt Villach z 20. decembra 2004 vyhlásený o opravnom prostriedku, ktorý podala spo­ za vykonateľný, na základe vyhlásenia Recht­ ločnosť ASML, zastáva názor, že riešenie bank ’s-Hertogenbosch zo 6. júla 2004, podľa sporu závisí od toho, či sa podmienka ktorého je tento rozsudok pre zmeškanie výnimky z dôvodu neuznania, ktorá je „predbežne vykonateľný“. Rakúsky súd tiež uvedená v článku 34 bode 2 nariadenia nariadil výkon uvedeného rozsudku. č. 44/2001, musí považovať za splnenú, to znamená, či je alebo nie je potrebné kon­ štatovať, že SEMIS opomenula začať kona­ nie, v ktorom by napadla rozsudok, keď tak mohla urobiť.

33. Spoločnosti SEMIS bolo doručené písomné vyhotovenie tohto uznesenia. Roz­ sudok pre zmeškanie nebol k tomuto ozná­ meniu pripojený. 36. Oberster Gerichtshof teda rozhodol pre­ rušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

34. Na základe odvolania podaného SEMIS proti uvedenému uzneseniu Landesgericht Klagenfurt (Rakúsko) zamietol návrh na výkon rozsudku pre zmeškanie s odôvodnením, že podmienka, aby žalovaný „1. Má sa výraz ,... okrem prípadu, že nezúčastnený na konaní mohol začať kona­ [žalovaný] opomenul začať konanie, nie, v ktorom by napadol rozsudok pre v ktorom by napadol rozsudok, keď tak zmeškanie v zmysle článku 34 bodu 2 mohol urobiť, v článku 34 [bode] 2 nariadenia č. 44/2001, podľa jeho názoru [nariadenia č. 44/2001] vykladať tak, že predpokladá, že mu bol tento rozsudok táto ‚možnosť tak urobit'‘ vo vyššie doručený. Landesgericht Klagenfurt zamietol uvedenom zmysle v každom prípade

I - 12050

ASML

predpokladá, že žalovanému bolo III — Analýza v súlade s príslušnými právnymi pred­ pismi v danej oblasti doručené písomné vyhotovenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý bol vydaný v členskom štáte a ktorým bolo vyhovené návrhu? 37. Je nesporné, že dôvod neuznania, ktorý je uvedený v článku 34 bode 2 nariadenia č. 44/2001, sa v prejednávanej veci uplatní. Toto ustanovenie totiž stanovuje, že roz­ sudok sa neuzná v prípade, ak sa žalovanému nezúčastnenému na konaní nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť 2. V prípade zápornej odpovede na prvú obhajobu. otázku:

38. Z údajov poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že predvolanie na pojedná­ vanie na holandskom súde, ktoré bolo vytýčené na 19. mája 2004, bolo žalovanej Malo by už samotné doručenie písom­ v Rakúsku doručené až po tomto pojedná­ ného vyhotovenia uznesenia o návrhu vaní, a síce 25. mája 2004, a že Rechtbank ’s­ na vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie, Hertogenbosch vyhlásil 16. júna 2004 roz­ ktorý vydal Rechtbank ’s-Hertogen­ sudok pre zmeškanie, ktorým bola spoloč­ bosch 16. júna 2004, za vykonateľný nosť SEMIS zaviazaná na zaplatenie určitej v Rakúsku a povolenie výkonu z dôvodu sumy v prospech ASML. K doručeniu písom­ vykonateľného zahraničného exekuč­ nosti, ktorou sa začalo konanie, tak nedošlo ného titulu byť podnetom pre žalovanú v čase dostatočnom na to, aby si SEMIS a povinnú stranu (žalovaná v konaní, mohla zabezpečiť obhajobu. v ktorom bol vydaný rozsudok, ktorého výkon sa žiada), aby si overila jednak existenciu tohto rozsudku a jednak existenciu (eventuálneho) opravného prostriedku, ktorý je proti rozsudku použiteľný podľa právneho poriadku štátu, kde bol rozsudok vyhlásený, aby tak zistila, či mala možnosť začať 39. Toto prejudiciálne konanie má za cieľ konanie, v ktorom by napadla rozsudok, určiť, či sú splnené podmienky výnimky čo je základný predpoklad použiteľnosti z uplatnenia tohto dôvodu neuznania. Člá­ výnimky z prekážky uznania podľa nok 34 bod 2 nariadenia č. 44/2001 totiž článku 34 bodu 2 nariadenia stanovuje, že dôvod neuznania založený na č. 44/2001?“ porušení práva na obhajobu sa musí zamiet-

I - 12051

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-283/05

nuť v prípade, ak žalovaný nezúčastnený na 43. Na jednej strane ASML a vláda Spoje­ konaní opomenul začať konanie, v ktorom by ného kráľovstva tvrdia, že výnimka uvedená napadol rozsudok pre zmeškanie, keď tak v článku 34 bode 2 nariadenia č. 44/2001 mohol urobiť. nevyžaduje doručenie rozsudku. Podľa tejto vlády by systematické pripúšťanie takejto požiadavky bolo porušením úmyslu normo­ tvorcu Spoločenstva, ktorý zrušil podmienku riadneho doručenia písomnosti, ktorou sa začína konanie, uvedenú v článku 27 bode 2 Bruselského dohovoru. V dôsledku toho vláda Spojeného kráľovstva zastáva názor, 40. Týmito dvomi prejudiciálnymi otázkami, že postačuje, aby účastník konania, ktorý ktoré Súdnemu dvoru navrhujem preskúmať navrhuje výkon rozhodnutia, informoval spoločne, chce vnútroštátny súd zistiť, či žalovaného o existencii tohto rozhodnutia podmienka možnosti začať konanie, a že žalovanému prináleží, aby overil, či toto v ktorom by sa napadol rozsudok pre rozhodnutie môže napadnúť. Súdu štátu, zmeškanie, vyžaduje, aby žalovaný nezúčast­ v ktorom sa o výkon žiada, teda prináleží, nený na konaní mohol spoznať obsah tohto aby posúdil, či mal žalovaný za osobitných rozsudku, čo znamená, že sa mu tento okolností každej prejednávanej veci prime­

rozsudok

musí doručiť, alebo či stačí, aby ranú možnosť podať opravný prostriedok. o existencii uvedeného rozsudku len vedel.

41. V podstate sa teda pýta, či sa článok 34 bod 2 nariadenia č. 44/2001 musí vykladať 44. Na druhej strane nemecká, holandská, v tom zmysle, že výnimka, ktorú stanovuje rakúska a poľská vláda, ako aj Komisia tvrdia, a podľa ktorej dôvod neuznania založený na že možnosť začať konanie, v ktorom by sa porušení práva na obhajobu sa neuplatní napadol rozsudok, vyžaduje znalosť jeho v prípade, ak žalovaný nezúčastnený na obsahu. Samotná vedomosť o jeho existencii konaní opomenul začať konanie, v ktorom nie je postačujúca. Zastávajú teda názor, že by napadol rozsudok pre zmeškanie, keď tak výnimka stanovená v článku 34 bode 2 mohol urobiť, vyžaduje, aby mu bol tento nariadenia č. 44/2001 predpokladá, že roz­

rozsudok

doručený, alebo či stačí, aby o jeho hodnutie bolo doručené. existencii vedel.

42. Stanoviská zastávané v priebehu tohto konania možno zhrnúť do dvoch navzájom si 45. Nemecká a rakúska vláda však zdôraz­ odporujúcich tvrdení. ňujú, že formálne požiadavky na toto doru-

I - 12052

ASML

čenie musia byť porovnateľné 1. História článku 34 bodu 2 nariadenia s požiadavkami, ktoré normotvorca Spolo­ č. 44/2001 čenstva stanovil v článku 34 bode 2 nariade­ nia č. 44/2001, pokiaľ ide o písomnosti, ktorými sa začína konanie, takže obyčajný formálny nedostatok, ktorý neporušuje právo na obhajobu, nemôže stačiť na vylúčenie uplatnenia výnimky.

48. Obsah článku 34 bodu 2 nariadenia č. 44/2001 v skutočnosti neposkytuje návod na odpoveď na otázku, ktorá sa v rámci tohto konania preskúmava. Naopak, história tohto ustanovenia umožňuje posúdiť dosah zmien, ktoré chcel normotvorca Spoločenstva vniesť do obsahu dôvodu neuznania založeného na porušení práva na obhajobu. 46. Pripájam sa k druhému z týchto dvoch tvrdení. Podmienka možnosti podať opravný prostriedok podľa môjho názoru predpo­ kladá, že žalovaný nezúčastnený na konaní mohol spoznať obsah predmetného roz­ sudku. Táto podmienka v dôsledku toho predpokladá, že mu bol tento rozsudok doručený, pričom doručenie musí spĺňať rovnaké požiadavky, ako sú stanovené v článku 34 bode 2 nariadenia č. 44/2001, 49. Normotvorca Spoločenstva tým, že sta­ pokiaľ ide o písomnosť, ktorou sa začína novil, že sa tento dôvod neuznania neuplatní konanie, to znamená, že jednoduchý for­ v prípade, ak žalovaný nezúčastnený na málny nedostatok, ktorý neporušuje právo na konaní nezačal konanie, v ktorom by napadol obhajobu, nemôže stačiť na vylúčenie uplat­ predmetný rozsudok, aj keď tak mohol nenia výnimky. urobiť, chcel nesporne obmedziť rozsah uvedeného dôvodu, ako je stanovený v článku 27 bode 2 Bruselského dohovoru.

47. Opieram svoje stanovisko najskôr o históriu vzniku článku 34 bodu 2 nariade­ 50. Dôvody tohto obmedzenia nie sú nia č. 44/2001, následne o ustanovenia tohto výslovne uvedené v odôvodneniach nariade­ nariadenia týkajúce sa výkonu, najmä nia č. 44/2001. Objavujú sa však veľmi jasne o článok 42 ods. 2, a nakoniec o základnú v komentári k článku 41 bodu 2 návrhu zásadu práva na obhajobu. nariadenia, ktorý Komisia Európskych spo-

I - 12053

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-283/05

ločenstiev predložila Rade 14. júla 1999. 16 vyžaduje príslovka „riadne“, a podmienka Tento komentár sa zdá byť relevantný pre časového obmedzenia doručenia písomnosti, výklad článku 34 bodu 2 nariadenia ktorou sa začalo konanie a ktorá je obsiah­ č. 44/2001, pretože toto ustanovenie je nutá v slovách „včas“ uvedených v článku 27 takmer zhodné s návrhom Komisie. 17 ods. 2 Bruselského dohovoru, musia byť splnené kumulatívne, aby bol zahraničný

rozsudok

pre zmeškanie uznaný v štáte, v ktorom sa o výkon žiada.

51. Podľa uvedeného komentára zrušenie príslovky „riadne“ a vloženie spornej výnimky do článku 34 bodu 2 nariadenia č. 44/2001 má za cieľ zrušenie dvoch dôsledkov, ktoré Súdny dvor vyvodil 53. Druhý z týchto dôsledkov je uvedený z obsahu článku 27 bodu 2 Bruselského v rozsudku z 12. novembra 1992, Minal­ dohovoru. met 20. Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, sa spoločnosť založená podľa anglického práva domáhala, aby bol v Nemecku vykonaný rozsudok pre zmeška­ nie, ktorý bol vydaný v Spojenom kráľovstve a ktorým bola nemecká spoločnosť zavia­ zaná, aby jej zaplatila určitú sumu. Písom­ nosť, ktorou sa začalo konanie, nebola 52. Prvý z týchto dôsledkov, uvedený žalovanej riadne doručená. Naopak, roz­ v rozsudku z 3. júla 1990, Lancray 18, je, že sudok pre zmeškanie jej bol riadne doručený. formálny nedostatok v doručení písomnosti, ktorou sa začalo konanie, bráni uznaniu rozsudku pre zmeškanie, aj keď tento nedo­ statok nepoškodil záujmy žalovaného a žalovaný mal dostatočnú lehotu, aby si zabezpečil svoju obhajobu. 19 Podľa Súdneho dvora podmienka riadneho doručenia, ktorú 54. Súdny dvor rozhodol, že článok 27 bod 2 Bruselského dohovoru sa musí vykladať 16 — Návrh nariadenia Rady (ES) o právomoci a o uznávaní v tom zmysle, že bráni uznaniu rozsudku a výkone rozsudkov v občianskych a trestných veciach pre zmeškanie v prípade, ak nebola písom­ [KOM(1999) 348 v konečnom znení]. 17 — Jediné rozdiely so znením článku 34 bodu 2 nariadenia nosť, ktorou sa začína konanie, riadne č. 44/2001 sú čisto formálne, pretože článok 41 bod 2 návrhu Komisie znie takto: doručená žalovanému nezúčastnenému na „V prípade, ak sa žalovanému nezúčastnenému na konaní konaní, aj keď sa tento žalovaný následne nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôso­ o vydanom rozsudku dozvedel a nevyužil bom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že dostupné opravné prostriedky stanovené žalovaný opomenul začať konanie, v ktorom by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť“ [neoficiálny preklad]. v právnom poriadku štátu pôvodu. 18 — C-305/88, Zb. s. I-2725.

19 — Vo veci, v ktorej bol vydaný už citovaný rozsudok, spočíval nedostatok v nepreložení písomnosti, ktorou sa začalo konanie, hoci jazyk tejto písomnosti používali účastníci konania vo svojich obchodných vzťahoch. 20 — C-123/91, Zb. s. I-5661.

I - 12054

ASML

55. Rovnaké stanovisko bolo prijaté štáte, nemôže v tomto štáte podať proti v rozsudku z 10. októbra 1996, Hendrikman svojmu dlžníkovi novú žalobu s rovnakým a Feyen 21, v súvislosti so žalovaným, ktorý predmetom.23 S ohľadom na túto judikatúru, nevedel o konaní začatom proti nemu, ale za ak nie je rozhodnutie vyhlásené za vykona­ ktorého sa dostavil advokát, ktorý ním nebol teľné v štáte, v ktorom sa o výkon žiada, splnomocnený. Súdny dvor dospel k názoru, navrhovateľ nebude schopný sa domôcť že takýto žalovaný sa má považovať za v tomto členskom štáte ani výkonu rozsudku, nezúčastneného na konaní v zmysle článku ktorý bol vydaný v štáte pôvodu, ani nového 27 bodu 2 Bruselského dohovoru a že táto vykonateľného súdneho rozhodnutia. analýza nie je spochybnená okolnosťou, že tento žalovaný mal možnosť podať žalobu o neplatnosť vydaného rozhodnutia pre vadu v zastúpení.

58. Článok 34 bod 2 nariadenia č. 44/2001 má teda jednak za cieľ vylúčiť možnosť, že by jednoduchý formálny nedostatok písomnosti, 56. Ako zdôraznila Komisia, táto judikatúra ktorou sa začína konanie, mohol viesť by mohla predstavovať nevhodnú podporu k zamietnutiu vyhlásenia vykonateľnosti nečinnosti dlžníka, alebo dokonca jeho zlý v prípade, ak tento nedostatok nezabránil úmysel. 22 Čiže dlžník, ktorý by nemal žalovanému, aby si mohol zabezpečiť obha­ v členskom štáte pôvodu majetok, na ktorý jobu. Okrem toho je jeho cieľom zabrániť by sa mohol vzťahovať výkon rozhodnutia, by žalovanému nezúčastnenému na konaní tak zjavne mal záujem nezačať konanie, v tom, že bude čakať na konanie o uznaní v ktorom by napadol rozhodnutie vydané a výkone v členskom štáte, v ktorom sa v tomto štáte, a následne sa brániť proti o uznanie a výkon žiada, aby uplatnil vyhláseniu jeho vykonateľnosti tým, že by sa porušenie práv obhajoby, ak mal možnosť odvolával na skutočnosť, že písomnosť, brániť svoje práva tým, že by začal konanie, ktorou sa začalo konanie, mu nebola doru­ v ktorom by napadol predmetný rozsudok čená v dostatočnom čase, aby si mohol v štáte pôvodu. zabezpečiť obhajobu.

57. V tejto súvislosti je potrebné pripome­ 59. Ide teda výlučne o to, aby sa zabránilo núť, že Súdny dvor rozhodol, že žalobca, zneužívaniu konania. Tým, že sa normo­ v prospech ktorého bolo v zmluvnom štáte tvorca Spoločenstva rozhodol ukončiť súdnu vydané súdne rozhodnutie, ktoré sa môže prax vychádzajúcu z už citovaného rozsudku vyhlásiť za vykonateľné v inom zmluvnom Minalmet, chcel, aby žalovaný nezúčastnený na konaní neťažil z vlastnej nedbalosti pri bránení svojich práv podaním opravných prostriedkov, ktoré mal k dispozícií. 21 — C-78/95, Zb. s. I-4943. 22 — Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: „K väčšej efektívnosti pri získavaní a výkone rozsudkov v Európskej únii“ [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 33, 1998, s. 3). 23 — Rozsudok z 30. novembra 1976, De Wolf, 42/76, Zb. s. 1759.

I - 12055

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-283/05

60. Podľa môjho názoru však nechcel žalo­ nocenný s obranou predchádzajúcou roz­ vanému uložiť povinnosť uskutočniť ďalšie sudku. 24 kroky nad rámec bežnej starostlivosti pri obrane svojich práv, akým by bolo vyhľadá­ vanie rozsudkov vydaných v inom členskom štáte, ktorého jazyku nutne nerozumie a ktorého súdny systém nepozná. Uložiť žalovanému nezúčastnenému na konaní, aby uskutočnil takéto kroky, by podľa môjho názoru zjavne prekračovalo rozsah spornej výnimky. 63. Tento nový prístup normotvorcu Spolo­ čenstva vedie k záveru, že žalovaný nezú­ častnený na konaní, môže byť v skutočnosti v porovnateľnom postavení, ako keď je prvýkrát žalovaný na súde v štáte pôvodu. V tomto rozsahu hrá rozsudok pre zmeška­ nie rovnakú úlohu ako písomnosť, ktorou sa začína konanie. Musí žalovanému nezúčast­ nenému na konaní umožniť zoznámiť sa so skutočnosťami sporu a zabezpečiť si obha­ 61. Keď zákonodarca Spoločenstva stanovil, jobu. 25 že rozsudok pre zmeškanie musí byť v štáte, v ktorom sa o uznanie žiada, uznaný, ak žalovaný opomenul začať konanie, v ktorom by napadol tento rozsudok, dospel k názoru, že zásah do práva na obhajobu v pôvodnom konaní možno napraviť podaním tohto opravného prostriedku a že by tento opravný prostriedok mal žalovanému umožniť platne brániť svoje práva pred súdom v štáte 64. Zásadný význam teda má možnosť žalo­ pôvodu. vaného nezúčastneného na konaní spoznať obsah tohto rozsudku. Jeho možnosť podať účinný opravný prostriedok, ktorá mu umožní brániť svoje práva, ako by to mohol urobiť pri prvom pojednávaní, ak by mu bola písomnosť, ktorou sa začalo konanie, riadne doručená, v dôsledku toho vyžaduje, aby sa mohol zoznámiť s dôvodmi rozsudku pre zmeškanie s cieľom účinne sa proti nim brániť. 62. Normotvorca Spoločenstva teda vyvrátil uvažovanie, o ktoré Súdny dvor oprel svoje stanovisko v už citovanom rozsudku Minal­ met, podľa ktorého je relevantným okami­ 24 — Rozsudok, už citovaný, bod 19. Na podporu tohto rozboru Súdny dvor uviedol, že pokiaľ bolo vydané vykonateľné hom na to, aby si žalovaný mohol zabezpečiť rozhodnutie, žalovaný sa môže prípadne domôcť odkladu obhajobu, okamih začatia konania a možnosť výkonu tohto rozsudku len za ťažších podmienok a okrem toho môže čeliť procesným ťažkostiam. Možnosti obrany následného využitia opravného prostriedku žalovaného nezúčastneného na konaní sú teda citeľne oslabené (bod 20). proti už vykonateľnému rozsudku pre zmeš­ 25 — Rozsudok z 21. apríla 1993, Sonntag, C-172/91, Zb. s. I-1963, kanie nemôže predstavovať prostriedok rov- bod 39.

I - 12056

ASML

65. Z toho logicky vyplýva, že tento roz­ tomuto rozsudku dostupné. Podmienka sudok sa musí doručiť, rovnako ako sa musí možnosti podať opravný prostriedok podľa doručiť písomnosť, ktorou sa začína konanie. môjho názoru predpokladá aj znalosť oprav­ Výnimka z uplatnenia dôvodu neuznania, ných prostriedkov dostupných proti roz­ ktorá bola zavedená nariadením č. 44/2001, sudku, ktorého výkon sa navrhuje. vedie nutne k vytvoreniu paralely medzi písomnosťou, ktorou sa začína konanie, a rozsudkom pre zmeškanie. Túto výnimku teda nemožno uplatniť v prípade, ak je žalovaný nezúčastnený na konaní rovnako ako v prejednávanej veci len informovaný o existencii rozsudku pre zmeškanie pro­ stredníctvom doručenia vyhlásenia o jeho 68. Iste, ako zdôrazňuje vláda Spojeného vykonateľnosti. kráľovstva, takáto výnimka predstavuje záťaž pre navrhovateľa výkonu rozhodnutia. Táto záťaž sa však musí posúdiť v závislosti od situácie jednotlivých účastníkov konania a od hľadania spravodlivej rovnováhy medzi ich povinnosťami. Je nesporné, že určenie oprav­ ných prostriedkov dostupných proti roz­ sudku pre zmeškanie je nevyhnutne povinné 66. V súlade s tým, čo stanovuje nariadenie pre niektorého z týchto účastníkov konania. č. 1348/2000, musí mať žalovaný nezúčast­ Zastávam názor, že najlepšiu pozíciu na toto nený na konaní možnosť získať doručenie rozhodnutie má navrhovateľ výkonu roz­ tohto rozsudku v jazyku, ktorému rozumie. sudku. Jednak tieto opravné prostriedky Ako sa uvádza v článku 8 tohto nariadenia, budú najčastejšie opravnými prostriedkami žalovaný nezúčastnený na konaní musí byť jeho vnútroštátneho právneho poriadku informovaný, že môže odmietnuť prevziať a okrem toho má určite záujem na uplatnení uvedené rozhodnutie, ak nie je v úradnom tejto spornej výnimky a na tom, aby žalovaný jazyku prijímajúceho členského štátu, alebo nezúčastnený na konaní mal nespochybni­ ak je v tomto členskom štáte viac úradných teľným spôsobom možnosť začať konanie, jazykov, v úradnom jazyku alebo jednom v ktorom by napadol rozsudok pre zmeška­ z úradných jazykov miesta, kde sa má nie. doručiť, alebo v jazyku odosielajúceho člen­ ského štátu, ktorému rozumie.

69. Nakoniec, ako zdôraznili nemecká a rakúska vláda, formálne požiadavky doru­ 67. Tiež sa rovnako ako poľská vláda pri­ čenia rozsudku, ktorého výkon sa navrhuje, kláňam k názoru, že aj keď nariadenia žalovanému nezúčastnenému na konaní č. 1348/2000 a č. 44/2001 neobsahujú musia byť porovnateľné s požiadavkami, ustanovenia v tomto zmysle, doručenie roz­ ktoré stanovil normotvorca Spoločenstva sudku by malo žalovaného tiež informovať v článku 34 bode 2 nariadenia č. 44/2001, o opravných prostriedkoch, ktoré sú proti pokiaľ ide o písomnosti, ktorými sa začína

I - 12057

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-283/05

konanie. Obyčajný formálny nedostatok, 73. Nariadenie č. 44/2001 rovnako ako ktorý neporušuje právo na obhajobu, to Bruselský dohovor vyžaduje, aby účastník znamená možnosť žalovaného nezúčastne­ konania, ktorý žiada o uznanie a výkon ného na konaní zoznámiť sa so skutoč­ rozsudku vydaného v inom členskom štáte, nosťami sporu a brániť svoje práva, nemôže predložil vyhotovenie tohto rozsudku, ktoré stačiť na vylúčenie uplatnenia výnimky. spĺňa podmienky nevyhnutné na preukáza­ nie jeho pravosti. Vyžaduje tiež predloženie osvedčenia vydaného súdom alebo prísluš­ ným orgánom štátu pôvodu, alebo prípadne rovnocenného dokumentu, ktoré osvedčujú, že tento rozsudok je v tomto členskom štáte 70. Z toho vyplýva, že s ohľadom na históriu vykonateľný a v ktorých sa musí uvádzať článku 34 bodu 2 nariadenia č. 44/2001 najmä dátum doručenia písomnosti, ktorou podmienka výnimky, podľa ktorej musí mať sa začalo konanie, v prípade, ak bol pred­ žalovaný nezúčastnený na konaní možnosť metný rozsudok rozsudkom pre zmeškanie. začať konanie, v ktorom by napadol roz­ sudok pre zmeškanie, vyžaduje, aby sa mu tento rozsudok doručil.

71. Túto analýzu podľa môjho názoru potvrdzujú ustanovenia nariadenia 74. Nariadenie následne stanovuje, že roz­ č. 44/2001 týkajúce sa konania o výkone, sudok, ktorého výkon sa navrhuje, sa vyhlási osobitne článok 42 ods. 2. za vykonateľný ihneď po splnení týchto formálnych náležitostí. Článok 42 ods. 2 nariadenia č. 44/2001 nakoniec stanovuje, že „vyhlásenie vykonateľnosti sa doručí účastníkovi, proti ktorému sa výkon žiada, spolu s rozsudkom, ak mu už nebol doru­ čený“.

2. Pravidlá týkajúce sa konania o výkone

72. Ako už bolo uvedené, nariadenie č. 44/2001 nepreberá požiadavku, ktorá je výslovne uvedená v článku 47 bode 1 Bruselského dohovoru, podľa ktorej účastník 75. Som toho názoru, že „rozsudkom“ uve­ konania, ktorý navrhuje výkon súdneho roz­ deným v tomto ustanovení v časti vety „spolu hodnutia, musí predložiť akýkoľvek doku­ s rozsudkom, ak mu už nebol doručený“ ment, ktorým môže preukázať, že toto roz­ môže byť len súdne rozhodnutie, ktorého hodnutie bolo doručené v súlade s právom výkon sa navrhuje a ktorého vykonateľnosť je štátu pôvodu. v prijímajúcom štáte uznaná. S týmto výkla-

I - 12058

ASML

dom súhlasí aj Komisia, ako vyhlásila na nie, ktoré v jeho neprospech vydal nemecký pojednávaní, keď odpovedala na otázku súd a ktorými bol zaviazaný na zaplatenie položenú Súdnym dvorom. určitej sumy v prospech poisťovacej spoloč­ nosti so sídlom v Nemecku. Pán van der Linden tvrdil, že dôkaz o doručení týchto rozsudkov nebol predložený v okamihu po­ dania návrhu na výkon rozsudkov.

76. Z obsahu článku 42 ods. 2 nariadenia č. 44/2001 možno podľa môjho názoru vyvodiť dva dôsledky.

80. Poisťovacia spoločnosť však nechala znovu doručiť uvedené rozsudky podľa pravidiel belgického práva v priebehu kona­ nia o opravnom prostriedku, ktorý podal pán 77. Prvým z týchto dôsledkov je, že naria­ van der Linden proti rozhodnutiu o uznaní denie č. 44/2001 pripúšťa, že doručenie ich vykonateľnosti v Belgicku. Išlo teda o to, rozsudku, ktorého výkon sa navrhuje, či sa má článok 47 bod 1 Bruselského nepredstavuje nevyhnutnú podmienku po­ dohovoru vykladať v tom zmysle, že dôkaz dania návrhu na výkon v prijímajúcom štáte o doručení rozsudku, ktorého výkon sa a že tento rozsudok možno žalovanému navrhuje, možno predložiť po podaní návrhu doručiť súčasne s vyhlásením o jeho vykona­ na výkon, osobitne v priebehu konania teľnosti v danom štáte. o opravnom prostriedku, ktorý podal žalo­ vaný nezúčastnený na konaní proti roz­ hodnutiu o povolení výkonu v štáte, v ktorom sa o výkon žiada.

78. Cieľom tohto prvého dôsledku je podľa môjho názoru vyvodiť dôsledky z výkladu článku 47 bodu 1 Bruselského dohovoru, ktorý podal Súdny dvor v rozsudku zo 81. Súdny dvor odpovedal na túto otázku 14. marca 1996, Van der Linden 26. kladne, keď vychádzal z cieľov, o ktoré sa opiera požiadavka doručenia stanovená v článku 47 bode 1 Bruselského dohovoru. Pripomenul, že cieľom tejto požiadavky je na jednej strane zoznámiť žalovaného s rozsudkom vydaným v jeho neprospech 79. Vo veci, v ktorej bol vydaný tento a na druhej strane mu dať možnosť dobro­ rozsudok, pán van der Linden, s bydliskom voľne vykonať tento rozsudok predtým, ako v Belgicku, namietal v tomto členskom štáte sa navrhne vyhlásenie jeho vykonateľnosti. 27 proti výkonu dvoch rozsudkov pre zmeška- Z toho vyvodil, že ak to umožňujú vnútro-

26 — C-275/94, Zb. s. I-1393. 27 — Bod 15.

I - 12059

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-283/05

štátne procesné pravidlá, dôkaz o doručení 85. Túto analýzu potvrdzuje aj použitie dotknutého rozsudku možno predložiť po odlišných výrazov v článku 42 ods. 1, ktorý podaní návrhu, osobitne v priebehu konania sa týka účastníka podávajúceho návrh na začatého žalovaným proti povoleniu výkonu výkon rozsudku, a v odseku 2 toho istého rozsudku v štáte, v ktorom sa o jeho výkon článku, ktorý sa vzťahuje na žalovaného. žiada, pod podmienkou, že žalovaný má Článok 42 ods. 1 stanovuje, že rozsudok primeranú lehotu na dobrovoľný výkon o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa bez dotknutého rozsudku a že účastník konania, odkladu „oznámi“ navrhovateľovi. Pokiaľ ide ktorý navrhuje jeho výkon, znáša náklady o článok 42 ods. 2, ten používa výraz „doručí všetkých zbytočných konaní. sa“.

82. Implicitne tiež pripustil, že toto doruče­ 86. Ako uvádza holandská vláda, z článku 42 nie sa môže uskutočniť v súlade s pravidlami ods. 2 nariadenia č. 44/2001 teda vyplýva, že uplatniteľnými v prijímajúcom štáte a nielen doručenie rozsudku, ktorého výkon sa navr­ podľa právneho poriadku štátu pôvodu, ako huje, sa musí vykonať pred podaním návrhu je uvedené v článku 47 bode 1 Bruselského na výkon v prijímajúcom štáte. Ak sa tak dohovoru. nestane, musí sa doručenie rozsudku v každom prípade uskutočniť súčasne s doručením vyhlásenia o vykonateľnosti.

83. Článok 42 ods. 2 nariadenia č. 44/2001 teda premieňa možnosť, ktorú Súdny dvor 87. V súlade so systémom konania o výkone pripustil v už citovanom rozsudku Van der stanoveným v nariadení č. 44/2001 Linden v rámci Bruselského dohovoru, na a stanoviskom, ktoré Súdny dvor zaujal pravidlo Spoločenstva. v už citovanom rozsudku Van der Linden, prislúcha účastníkovi, ktorý navrhuje výkon rozsudku, aby predložil dôkaz, že k tomuto doručeniu došlo.

84. Druhým dôsledkom, ktorý podľa mňa treba vyvodiť z článku 42 ods. 2 nariadenia č. 44/2001, je, že rozsudok, ktorý je pred­ metom návrhu na výkon, sa musí v určitom 88. Ak je rozsudok pre zmeškanie doručený okamihu doručiť účastníkovi konania, proti súčasne s vyhlásením jeho vykonateľnosti, ktorému návrh na výkon smeruje. musí mať žalovaný nezúčastnený na konaní

I - 12060

ASML

v súlade so stanoviskom, ktoré Súdny dvor o uznanie žiada, ktorý stanoví žalovanému zaujal v už citovanom rozsudku Van der nezúčastnenému na konaní lehotu na po­ Linden, dostatočnú lehotu na dobrovoľný danie opravného prostriedku, overiť, či tento výkon tohto rozsudku. Takúto lehotu musí žalovaný, ak si to želá, mohol dosiahnuť, že mať aj na to, aby začal konanie, v ktorom by mu bude rozsudok, ktorý je predmetom napadol tento rozsudok v členskom štáte návrhu na výkon, doručený v jazyku, kto­ pôvodu. rému rozumie, v súlade s článkom 8 nariadenia č. 1348/2000, 29 a podľa môjho názoru, či bol informovaný o opravných prostriedkoch, ktoré sú proti predmetnému rozsudku dostupné v štáte pôvodu.

89. Túto analýzu potvrdzuje článok 46 ods. 1 nariadenia č. 44/2001, ktorý upravuje dôsledky opravného prostriedku proti vyhlá­ seniu vykonateľnosti zahraničného rozsudku, ktorý podal účastník konania, proti ktorému návrh na výkon tohto rozsudku smeruje. V súlade s týmto ustanovením môže súd, na 91. Z toho v každom prípade vyplýva, že ktorý bol tento opravný prostriedok podaný, podľa článku 42 ods. 2 nariadenia č. 44/2001, prerušiť konanie, ak bol proti tomuto roz­ ak rozsudok, ktorého výkon sa navrhuje, sudku podaný opravný prostriedok v štáte nebol doručený pred podaním návrhu na pôvodu. Podľa tohto istého ustanovenia výkon, musí sa doručiť spolu s vyhlásením tento súd rovnako môže, ak lehota na o jeho vykonateľnosti v štáte, v ktorom sa podanie takéhoto opravného prostriedku o výkon žiada. neuplynula, určiť žalovanému lehotu na podanie tohto opravného prostriedku. 28

90. Aby sa v tomto prípade uplatnila 92. Podľa informácií, ktoré poskytol vnútro­ výnimka z uplatnenia dôvodu neuznania štátny súd, táto požiadavka nebola uvedená v článku 34 bode 2 nariadenia v prejednávanej veci dodržaná. Oberster č. 44/2001, musí súd štátu, v ktorom sa Gerichtshof totiž vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza, 30 že spoločnosti SEMIS bolo doručené len vyhotovenie uznesenia rakúskeho súdu 28 — Tiež je potrebné zohľadniť ustanovenia článku 19 ods. 4 nariadenia č. 1348/2000, ktoré, ako už bolo uvedené, prvého stupňa z 20. decembra 2004 spresňujú, za akých podmienok musí byť takýto opravný o vyhlásení vykonateľnosti rozsudku pre prostriedok pripustený v prípade, ak uplynuli lehoty na podanie opravných prostriedkov v členskom štáte pôvodu. zmeškanie zo 16. júna 2004 v Rakúsku. Pripomínam, že po prvé vyžaduje, aby sa žalovaný, bez svojho zavinenia, v dostatočnom časovom predstihu nedozvedel o písomnosti, ktorou sa začalo konanie, aby sa mohol hájiť, ani o rozsudku vydanom v jeho neprospech, aby podal opravný prostriedok, po druhé, aby sa jeho dôvody nezdali byť nedôvodné, a po tretie, aby jeho žiadosť o odpustenie 29 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. novembra 2005, Leffler, uplynutia lehoty bola podaná v primeranej lehote od C-443/03, Zb. s. I-9611, bod 68. okamihu, keď sa o predmetnom rozhodnutí dozvedel. 30 — Bod A ods. 4, s. 3 a 4.

I - 12061

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-283/05

93. Preto Oberster Gerichtshof žiada Súdny 3. Právo na obhajobu dvor, aby rozhodol, či podmienka, aby žalovaný „mohol“ začať konanie, v ktorom by napadol rozsudok pre zmeškanie, môže byť splnená v prípade, ak žalovaný vedel len o existencii tohto rozsudku na základe 97. Zjednodušenie formálnych náležitostí, doručenia vyhlásenia o vykonateľnosti uve­ ktorým podlieha vzájomné uznávanie deného rozsudku. a výkon súdnych rozhodnutí, sa nesmie dosiahnuť tým, že sa akýmkoľvek spôsobom oslabí právo na obhajobu. Túto ustálenú judikatúru, ktorá viedla Súdny dvor pri výklade článku 27 bodu 2 Bruselského dohovoru, 31 možno podľa môjho názoru použiť v rámci výkladu článku 34 bodu 2 nariadenia č. 44/2001.

94. Pripustiť, že by táto podmienka mohla byť v takomto prípade splnená, by však viedlo k tomu, že by sa článok 34 bod 2 nariadenia č. 44/2001 vykladal v rozpore s ustanoveniami článku 42 ods. 2 toho istého 98. Cieľom tohto posledného uvedeného nariadenia. článku je rovnako ako v prípade článku 27 bodu 2 Bruselského dohovoru chrániť tieto práva tým, že stanovuje, že rozsudok nebude v štáte, v ktorom sa o uznanie alebo výkon žiada, uznaný ani vykonaný, ak žalovaný nemal možnosť sa brániť pred súdom v štáte, v ktorom bol rozsudok vydaný. 32

95. V dôsledku toho toto posledné uvedené ustanovenie potvrdzuje, že podmienka výnimky, podľa ktorej žalovaný nezúčastnený na konaní musí mať možnosť začať konanie, v ktorom by napadol rozsudok pre zmeška­ 99. Článok 34 bod 2 nariadenia č. 44/2001 nie, vyžaduje, aby mu bol tento rozsudok stanovil výnimku z tohto dôvodu neuznania. doručený. Ako už bolo vyššie uvedené, normotvorca Spoločenstva zastával názor, že právo žalo­ vaného nezúčastneného na konaní na obha­ jobu, môže byť obnovené možnosťou využiť opravný prostriedok pred súdom v štáte pôvodu. Stanovil, že ak žalovaný nezúčast­ nený na konaní nepodal takýto opravný

96. Nakoniec sa mi zdá, že túto analýzu je 31 — Pozri najmä rozsudok zo 16. februára 2006, Verdoliva, potrebné prijať s ohľadom na požiadavky, C-3/05, Zb. s. I-1579, bod 26 a citovanú judikatúru. ktoré ukladá základná zásada práva na 32 — Pozri, pokiaľ ide o Bruselský dohovor, rozsudok z 13. októbra 2005, Scania Finance France, C-522/03, Zb. s. I-8639, bod 16 obhajobu. a citovanú judikatúru.

I - 12062

ASML

prostriedok, nemôže sa už platne odvolávať nými tradíciami členských štátov, ako na porušenie svojich práv v priebehu pôvod­ aj usmerneniami vyplývajúcimi ného konania. Strata tejto možnosti vyplýva z medzinárodných nástrojov ochrany ľud­ v systéme spornej výnimky z toho, že ských práv, na tvorbe ktorých členské štáty žalovaný nezúčastnený na konaní nepodal spolupracovali alebo ku ktorým pristúpili, nijaký opravný prostriedok, keď „tak mohol a medzi ktoré patrí Európsky dohovor urobiť“. o ochrane ľudských práv a základných slo­ bôd 33, ktorému prináleží osobitný význam. 34

100. Pripustiť v tomto kontexte, že žalovaný nezúčastnený na konaní mal možnosť podať takýto opravný prostriedok bez toho, aby mohol spoznať obsah rozsudku pre zmeška­ 103. Súdny dvor výslovne uznal všeobecnú nie, by podľa môjho názoru bolo v rozpore zásadu práva Spoločenstva, podľa ktorej má s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské každý právo na spravodlivé súdne konanie práva. a ktorá vychádza z týchto základných práv. 35 Rozhodol, že dodržiavanie práva na obha­ jobu v každom konaní začatom proti nejakej osobe, ktoré môže viesť k aktu spôsobujú­ cemu ujmu, predstavuje základnú zásadu práva Spoločenstva. 36

101. Navyše s ohľadom na skutočnosť, že v systéme uznávania a výkonu zavedenom nariadením č. 44/2001, nepredstavuje pre­ skúmanie dôvodov neuznania nevyhnutný predpoklad uznania vykonateľnosti, ale dochádza k nemu len v prípade opravného prostriedku žalovaného, by tvrdenie ASML 104. Pri výklade rozsahu tejto základnej a vlády Spojeného kráľovstva vytvorilo príliš zásady berie Súdny dvor do úvahy judikatúru veľkú nerovnováhu v neprospech žalovaného Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu nezúčastneného na konaní. sa článku 6 EDĽP. 37

33 — Ďalej len „EDĽP“. 34 — Rozsudok z 28. marca 2000, Krombach, C-7/98, Zb. s. I-1935, bod 25.

35 — Rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, body 20 a 21, a z 11. januára 2000, 102. Pokiaľ ide o prvý bod, je nesporné, že Holandsko a Van der Wal/Komisia, C-174/98 P a C-189/98 P, Zb. s. I-1, bod 17. Toto právo je tiež uvedené v článku 47 základné práva sú neoddeliteľnou súčasťou Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. ES C 364, 2000, všeobecných zásad práva, ktorých dodržia­ s. 1), ktorá bola vyhlásená 7. decembra 2000 v Nice. 36 — Rozsudok Krombach, už citovaný, bod 42 a citovaná vanie Súdny dvor zabezpečuje. Na tento účel judikatúra. sa Súdny dvor inšpiruje spoločnými ústav­ 37 — Tamže, bod 39.

I - 12063

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-283/05

105. Z tejto judikatúry vyplýva, že právo na nezúčastnený na konaní mal možnosť začať obhajobu, ktoré je odvodené od práva na konanie, v ktorom by napadol rozsudok pre spravodlivé súdne konanie, vyžaduje kon­ zmeškanie, len na základe toho, že bol krétnu a účinnú ochranu, ktorá je spôsobilá informovaný o existencii tohto rozsudku zabezpečiť účinný výkon práv žalovaného. 38 bez toho, aby mohol spoznať jeho obsah. V trestnej oblasti rozhodol, že neznalosť dôvodov rozsudku odvolacieho súdu zo strany obžalovaného v rámci lehoty stanove­ nej pre podanie kasačného opravného pro­ striedku proti tomuto rozsudku na kasačnom súde predstavuje porušenie ustanovení článku 6 ods. 1 v spojení s článkom 6 ods. 3 EDĽP, pretože dotknutá osoba nemala 108. Pokiaľ ide o druhý bod, nariadenie možnosť využiť svoj opravný prostriedok č. 44/2001, ako už bolo uvedené, má za cieľ užitočným a účinným spôsobom.39 uľahčiť pohyb rozsudkov v rámci Únie zjednodušením formálnych náležitostí na účely ich uznania a výkonu. Tým, že normotvorca Spoločenstva vložil do článku 34 bodu 2 uvedeného nariadenia spornú výnimku, chcel zabrániť prekážkam tohto pohybu, ktoré vyplývajú zo zneužívania 106. V rovnakom zmysle Európsky súd pre práva. ľudské práva tiež rozhodol, že právo na kontradiktórne konanie, ktoré je jedným zo znakov spravodlivého súdneho konania v zmysle článku 6 ods. 1 EDĽP, predpokladá, že každý účastník trestného alebo občian­ skeho konania musí mať v zásade možnosť zoznámiť sa so všetkými písomnosťami alebo vyjadreniami predloženými súdu na účely 109. Podľa môjho názoru je však dôležité ovplyvnenia jeho rozhodnutia. 40 nepriznávať tejto výnimke rozsah nad rámec tohto cieľa.

107. Podľa môjho názoru by bolo v rozpore s touto judikatúrou pripustiť, že žalovaný 110. Na účely posúdenia významu tejto veci z hľadiska práva na obhajobu je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že v systéme 38 — Pozri Európsky súd pre ľudské práva, rozsudky Artico nariadenia č. 44/2001 už nepredstavuje pre­ v. Taliansku z 13. mája 1980, séria A, č. 37, § 33, a T. v. Taliansku z 12. októbra 1992, séria A, č. 245 C, § 28. skúmanie takých dôvodov neuznania, ako je 39 — Pozri Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok Hadjiana­ dôvod založený na porušení práva na obha­ stassiou v. Grécko zo 16. decembra 1992, séria A, č. 252, § 29 až 37. jobu, nevyhnutný predpoklad vykonateľnosti 40 — Pozri Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok Pellegrini rozsudku vydaného v štáte pôvodu. Normo­ v. Taliansko z 20. októbra 2001, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2001-VIII, § 44. tvorca Spoločenstva teda prekonal novú

I - 12064

ASML

významnú etapu v uznávaní rozsudkov medziť príliš rýchlo dosah tohto dvojitého vydaných v inom členskom štáte. Súdne preskúmania. Táto vec dostatočne ilustruje rozhodnutie v prípade, ak je vykonateľné nutnosť zachovania tohto preskúmania v štáte pôvodu, sa už musí takmer automa­ súdom štátu, v ktorom sa o uznanie žiada. ticky uznať v ktoromkoľvek štáte, v ktorom sa o uznanie žiada.

113. Pri preskúmaní konania, v ktorom bol 16. júna 2004 vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, existujú dobré dôvody sa dom­ nievať, že nie je v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1348/2000, ktoré je 111. Iba vtedy, ak by žalovaný začal konanie, v prejednávanej veci uplatniteľné. Z článku v ktorom by napadol vykonateľnosť tohto 19 tohto nariadenia totiž vyplýva, že ak sa rozsudku, bude môcť súd štátu, v ktorom sa žalovaný nedostavil, súd je povinný prerušiť o uznanie žiada, rozhodujúci o tomto oprav­ konanie do doby, kým sa nepreukáže, že nom prostriedku preskúmať dôvod neuzna­ písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo nia, ako je uvedený v článku 34 bode 2 rovnocenná písomnosť bola doručená alebo nariadenia č. 44/2001. odovzdaná tomuto žalovanému v dostatočnom čase, aby si mohol zabezpečiť obhajobu. Môže prípadne rozhodnúť až po uplynutí minimálne šiestich mesiacov od zaslania aktu v prípade, ak sú splnené ďalšie podmienky článku 19 ods. 2 uvedeného nariadenia.

112. Je známe, že tento dôvod neuznania má súdu štátu, v ktorom sa o uznanie žiada, umožniť preskúmať, či bolo v štádiu pôvod­ ného konania dodržané právo na obhajobu v štádiu pôvodného konania, aj keď toto 114. Vnútroštátny súd neuvádza, či pred preskúmanie prislúcha tiež súdu štátu vyhlásením svojho rozsudku pre zmeškanie pôvodu na základe článku 26 ods. 2 naria­ 16. júna 2004 obdržal Rechtbank ’s-Herto­ denia č. 44/2001. Zmluvné štáty Bruselského genbosch potvrdenie o tom, že písomnosť, dohovoru a potom normotvorca Spoločen­ ktorou sa začalo konanie, bola doručená stva v nariadení č. 44/2001 teda stanovili, že spoločnosti SEMIS 25. mája 2004. Ale aj dodržiavanie práva na obhajobu odôvodňuje keby bol tento súd o tomto doručení dvojité preskúmanie. 41 Podľa môjho názoru informovaný, som toho názoru, že mal je dôležité po tejto novej etape v uznávaní konštatovať, že SEMIS nebola predvolaná rozsudkov vyhlásených v rámci Únie neob- v dostatočnom čase, aby si mohla zabezpečiť obhajobu, a mal v súlade s vlastnými vnú­ troštátnymi procesnými pravidlami konať 41 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 1982, Pendy Plastic, tak, aby bol tento účastník konania pred­ 228/81, Zb. s. 2723, bod 13. volaný na ďalšie pojednávanie.

I - 12065

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-283/05

115. V tejto súvislosti zdôrazňujem, že konaní uložili nadmerné povinnosti, ktoré holandská vláda na pojednávaní uviedla, že prekračujú rámec povinností, ktoré možno holandské konanie sa neuplatnilo správne. legitímne očakávať od žalovaného, ktorý postupuje s obvyklou starostlivosťou.

117. Preto navrhujem odpovedať na polo­ 116. Pripustiť, že by sa rozsudok vyhlásený žené otázky tak, že článok 34 bod 2 za týchto podmienok mal vykonať v štáte, nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom v ktorom sa o výkon žiada, ak bola spoloč­ zmysle, že výnimka, ktorú stanovuje a podľa nosť SEMIS len informovaná o jeho existen­ ktorej dôvod neuznania založený na porušení cii a nepodala opravný prostriedok, by práva na obhajobu, sa neuplatní, ak žalovaný značne obmedzilo dosah dvojitého preskú­ nezúčastnený na konaní opomenul začať mania dodržiavania práva na obhajobu konanie, v ktorom by napadol rozsudok, a podľa môjho názoru by viedlo k tomu, že keď tak mohol urobiť, vyžaduje, aby mu bol by sa žalovanému nezúčastnenému na tento rozsudok doručený.

IV — Návrh

118. S ohľadom na všetky tieto úvahy Súdnemu dvoru navrhujem, aby na prejudiciálne otázky, ktoré položil Oberster Gerichtshof, odpovedal takto:

Článok 34 bod 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že výnimka, ktorú stanovuje a podľa ktorej dôvod neuznania založený na porušení práva na obhajobu, sa neuplatní, ak žalovaný nezúčastnený na konaní opomenul začať konanie, v ktorom by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť, vyžaduje, aby mu bol tento rozsudok doručený.

I - 12066

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-283/05 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik