C-289/05
ECLI:EU:C:2006:580
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62005CC0289
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
LÄNSSTYRELSEN I N O R R B O T T E N S LÄN
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
L. A. G E E L H O E D p r e d n e s e n é 14. s e p t e m b r a 2006 1
I — Úvod Štrukturálne fondy umožňujú poskytovať určité druhy pomoci smerujúce na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti a najmä na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch 1. Súdny dvor bol požiadaný o upresnenie a zaostalosti v najviac znevýhodnených výkladu bodu 1.7 pravidla č. 1 prílohy regiónoch. 4 Táto pomoc je poskytovaná vo nariadenia Komisie (ES) č. 1685/2000 forme spolufinancovania Spoločenstvom jed z 28. júla 2000, ktorým sa ustanovujú notlivých projektov vybraných členskými podrobné pravidlá vykonávania nariadenia štátmi. Rady (ES) č. 1260/1999 s ohľadom na uplatniteľnosť výdavkov pre činnosti spolu financované štrukturálnymi fondmi 2. Fínsky Rovaniemen hallinto-oikeus žiada Súdny dvor, aby mu upresnil podmienky, za ktorých môžu byť čiastočne nahradené nepriame náklady na základe nákladov, ktoré je možné pripísať činnostiam spolufinancovaným štrukturálnymi fondmi.
II — Právny rámec
2. Základom sporu je právna úprava Spolo čenstva týkajúca sa štrukturálnych fondov 3. 3. Právny rámec, v rámci ktorého sú vyko návané činnosti financované štrukturálnymi fondmi, je v podstate tvorený nasledujúcim 1 — Jazyk prednesú: holandčina. 2 — Ú. v. ES L 193, s. 39; Mim. vyd. 14/001, s. 122. spôsobom. 3 — Štyrmi štrukturálnymi fondmi sú Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF), Európsky poľnohospodársky usmerňovači a záručný fond (EPUZF), „usmerňovacia" sekcia, a Finančný nástroj na usmerňovanie rybného hospodárstva (FNURH). 4 — Článok 158 ES.
I - 1967
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-289/05
4. Nariadenie Rady (ES) č. 1260/1999 — cieľ č. 3 smeruje k podpore prispôsobo z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach vania a modernizácie politík a systémov o štrukturálnych fondoch 5, uvádza tri prio vzdelávania, odbornej prípravy rity štrukturálnej politiky Spoločenstva: a zamestnanosti a jeho základným pred metom je boj proti dlhodobej neza mestnanosti a nezamestnanosti mládeže a integrácia ohrozených skupín na trhu práce.
— cieľ č. 1 smeruje k podpore rozvoja a štrukturálnych zmien regiónov, kto rých vývoj zaostáva. Regióny, na ktoré sa vzťahuje tento cieľ, majú HDP na 5. Podpora je poskytovaná formou spolu- obyvateľa nižšie než 75 % priemeru financovania programov uskutočňovaných Spoločenstva. Do tejto kategórie rov v rámci niektorého z vyššie uvedených cieľov. nako patria takzvané najodľahlejšie Jednotlivé štrukturálne fondy okrem toho regióny 6, ako aj niektoré oblasti Fínska financujú inovačné opatrenia a iniciatívy a Švédska s veľmi nízkou hustotou Spoločenstva, ako je program Interreg, obyvateľstva, o ktorý ide v prejednávanej veci. 7
6. Konkrétne vykonanie činností spolufinan covaných štrukturálnymi fondmi sa zakladá — cieľ č. 2 smeruje k podpore sociálno- na troch zásadách. Po prvé ide o zásadu ekonomickej premeny regiónov, ktoré doplnkovosti, ktorá znamená, že príspevok čelia štrukturálnym problémom. Ide Spoločenstva je koncipovaný ako doplnok najmä o upadajúce vidiecke oblasti, účasti členských štátov na financovaní týchto m e s t s k é oblasti n a c h á d z a j ú c e sa činností. 8 Účasť Spoločenstva v každom v ťažkostiach a krízou postihnuté oblasti prípade predpokladá vnútroštátny, regio závislé na rybolove, nálny alebo dokonca miestny vklad, ktorý
5 — Ú. v. ES L 161, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31. 6 — Francúzske zámorské departementy, Azorské ostrovy, Kanár 7 — Článok 9 písm. e) nariadenia č. 1260/1999. ské ostrovy a Madeira. 8 — Odôvodnenie č. 27 nariadenia č. 1260/1999.
I - 1968
LÄNSSTYRELSEN I N O R R B O T T E N S LÄN
sa pripája k finančnému príspevku Spoločen v p r v o m rade zodpovedné za riadnu stva. 9 Druhou zásadou je zásada rámca finančnú správu: podpory Spoločenstva. Vyššie uvedení part neri vypracujú pre dotknutý región viacročný plán upresňujúci všetky projekty s ich prí padnými dôsledkami a účinkami, na základe ktorého môže následne byť vykonané finan covanie projektu. 10 Treťou zásadou je zásada partnerstva. Každá strana zapojená do pro jektu a financovania programu, to znamená — prostredníctvom riadiaceho orgánu, Komisia a príslušné vnútroštátne, regionálne ktorý je zodpovedný za účinnosť alebo miestne orgány určené každým člen a správnosť riadenia predmetného pro ským štátom, znáša vlastnú zodpovednosť gramu 1 2 , a musí vykonávať opatrenia po vzájomnej dohode a v úzkej spolupráci s ostatnými stranami. 11
— prostredníctvom platobného orgánu, ktorý potvrdzuje výdavky 13 a ktorý je poverený vypracovávať a predkladať žia dosti o platby a prijímať platby od 7. Nariadenie č. 1260/1999 obsahuje pod Komisie14, robné pravidlá, ktorých cieľom je zabezpečiť účinnosť poskytovania pomoci. Na tento účel presne vymedzuje právomoci účastníkov zapojených do vykonávania rozpočtu Spolo čenstva, a to členských štátov, ich výkonných orgánov a Komisie. Z týchto ustanovení je zrejmé, že nariadenie zavádza decentralizo vanú štruktúru. — použitím vnútroštátnych predpisov na uplatnitelné výdavky, ktoré môžu byť čiastočne kryté fondmi, ak neexistuje relevantný predpis Spoločenstva 15.
12 — Článok 34 ods. 1 nariadenia č. 1260/1999. Riadiaci orgán zodpovedá tiež za reagovanie na pripomienky alebo požia davky na nápravné opatrenia týkajúce sa riadiaceho, moni- 8. Členské štáty zodpovedajú za riadnu torovacieho a kontrolného mechanizmu, za súlad činností s politikami Spoločenstva, ako aj za zber informácií správu p r o s t r i e d k o v Spoločenstva. Sú a vypracovávanie správ potrebných na kontrolu programu Komisiou. 13 — Článok 32 ods. 3 nariadenia č. 1260/1999. 14 — Článok 9 písm. o) nariadenia č. 1260/1999. Platobný orgán musí tiež zabezpečiť, že koneční príjemcovia dostanú platbu 9 — Spojené ustanovenia článku 8 ods. 1 a článku 29 nariadenia príspevku z fondov v plnej výške a čo najrýchlejšie; článok 32 č. 1260/1999. ods. 1 piaty pododsek nariadenia č. 1260/1999. 10 — Článok 9 písm. d) nariadenia č. 1260/1999. 15 — Článok 30 ods. 3 nariadenia č. 1260/1999. Pozri tiež 11 — Článok 8 nariadenia č. 1260/1999. odôvodnenie č. 41 nariadenia č. 1260/1999.
I - 1969
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-289/05
9. Navyše majú členské štáty hlavnú zodpo nizmy, aby mohli byť prostriedky Spo vednosť za finančnú kontrolu pomoci. 20 ločenstva riadne a účinne využívané , Musia zodpovedať za kvalitu riadiacich a kontrolných mechanizmov a použitie finančných prostriedkov, ktoré im boli 17 poskytnuté. S týmto cieľom musia členské štáty spolupracovať s Komisiou, aby bolo zabezpečené, že sa fondy Spoločenstva pou žívajú v súlade so zásadami riadnej správy finančných prostriedkov. 18
— vykonávať kontroly a audit na mieste, najmä prostredníctvom vyšetrovania, a vykonávať finančnú nápravu vždy, keď zistí nezrovnalosti a nedostatky, pokiaľ to nevykoná členský štát 21.
10. Komisia vykonáva svoju zodpovednosť pri vykonávaní rozpočtu Spoločenstva kon trolou správneho vykonávania úloh zvere ných členským štátom. S týmto cieľom musí:
11. Komisia môže zabezpečiť úspešné spl nenie jej úlohy stanovením minimálnych podmienok, ktorým musia kontrolné mecha — prijať s a m o s t a t n é r o z h o d n u t i e nizmy vyhovovať. Môže takéto ustanovenia o príspevkoch všetkých fondov za pred Spoločenstva prijať, ak ich považuje za pokladu, že sú splnené všetky požia nevyhnutné na zabezpečenie jednotného davky stanovené týmto nariadením 19, a spravodlivého používania štrukturálnych fondov v Spoločenstve. 22 Vykonávacími predpismi prijatými Komisiou v tomto rámci
20 — Členské štáty musia pri každej pomoci informovať Komisiu o existujúcich riadiacich a kontrolných mechanizmoch a najmä o p o s t u p o c h pre prijímaní, overovaní a potvrdzovaní žiadostí o úhradu výdavkov a pre schvaľo — dbať o to, aby členské štáty používali vanie, vykonávanie a účtovanie platieb príjemcom. Komisia sa následne musí v spolupráci s členským štátom presvedčiť, že účinné riadiace a kontrolné mecha riadiace a kontrolné mechanizmy, ktoré jej boli oznámené, sú v súlade s normami zavedenými nariadením č. 1260/1999 a článkami 4, 5 a 6 nariadenia Komisie (ES) č. 438/2001 z 2. marca 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999, pokiaľ ide o systémy riadenia a kontroly pre pomoc poskytovanú 16 — Článok 38 ods. 1 nariadenia č. 1260/1999. v rámci štrukturálnych fondov (Ú. v. ES L 63, s. 21; Mim. 17 — Článok 38 ods. 1 pism. a), c), d) a f) nariadenia č. 1260/1999. vyd. 14/001, s. 132). 18 — Spojené ustanovenia článku 8 ods. 4 a článku 38 ods. 1 21 — Články 38 a 39 nariadenia č. 1260/1999. pism. g) nariadenia č. 1260/1999. 22 — Článok 30 ods. 3 nariadenia č. 1260/1999. Pozri tiež 19 — Článok 28 nariadenia č. 1260/1999. odôvodnenie č. 41 nariadenia č. 1260/1999.
I - 1970
LÄNSSTYRELSEN I N O R R B O T T E N S LÄN
sú na jednej strane všetky ustanovenia, ktoré 1.1. Koneční príjemcovia vykonajú platby jej umožňujú presvedčiť sa, že riadiace v zmysle tretieho pododseku článku 32 a kontrolné mechanizmy členských štátov ods. 1 nariadenia (ES) č. 1260/1999 23 zodpovedajú právnej úprave , a na druhej (ďalej len ,všeobecné nariadenie') strane všetky ustanovenia, ktoré stanovujú v hotovosti, pokiaľ výnimky uvedené podmienky, za akých môžu na výdavky v bode 1.4 nestanovujú inak. vynakladané na činnosti spolufinancované štrukturálnymi fondmi tieto fondy prispie- vať 24
12. To sú ustanovenia, ktoré je potrebné v tejto súvislosti zohľadniť:
1.4. P o d ľ a p o d m i e n o k s t a n o v e n ý c h v bodoch 1.5. až 1.7. odpisy, vecné príspevky a prevádzkové náklady môžu byť tiež súčasťou platieb uvedených v bode 1.1. Avšak po skončení celej 13. Pravidlo č. 1 p r í l o h y nariadenia činnosti štrukturálny fond spolufinan č. 1685/2000 stanovuje: cuj úci činnosť nesmie s výnimkou vecných príspevkov prekročiť celkové uplatnitelné výdavky.
„Pravidlo č. 1: výdavky skutočne vyplatené
1. Platby vykonané konečnými príjemcami 1.7. Prevádzkové náklady sú uplatnitelnými výdavkami za predpokladu, že sa zakla 23 — Nariadenie č. 438/2001. dajú na skutočných nákladoch týkajú 24 — Nariadenie č. 1685/2000. c i c h sa v y k o n á v a n i a činnosti
I - 1971
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-289/05
spolufinancovanej štrukturálnymi fondmi a sú podľa riadne doloženej spravodlivej a nestrannej metódy pro porcionálne na činnosť vyčlenené.
1.8. V prípade foriem pomoci podľa člán III — Konanie vo veci samej ku 87 zmluvy a pomoci udelenej orgánmi určenými členskými štátmi platia pre individuálnych príjemcov uvedených v bode 1.2. ustanovenia bodov 1.4. až 1.7.
14. V októbri 2002 žalobca v konaní vo veci samej Länsstyrelsen i Norrbottens län 25 adresoval Lapin liitto 26, ž a l o v a n é m u v konaní vo veci samej, žiadosť o udelenie príspevku na náklady technickej podpory 1.9. Členské štáty môžu pre určovanie programu Interreg III A Sever v celkovej uplatniteľnosti výdavkov podľa bo sume 95 880,72 SEK na rok 2001. 27 dov 1.5. až 1.7. uplatniť prísnejšie vnútroštátne predpisy.
2. Doklady o výdavku 15. Lapin liitto odmietol t ú t o žiadosť s odkazom na nariadenie č. 1658/2000. Uviedol, že uvádzané nepriame náklady neboli určené na program podľa riadne doloženej spravodlivej a nestrannej metódy a nezakladali sa na skutočných nákladoch. Dodal, že vykonané platby neboli preukázané dokladmi o úhrade. Platí pravidlo, že platby vykonané konečnými príjemcami sa dokladujú o b d r ž a n ý m i [potvrdenými — neoficiálny preklad] faktú 25 — Provinčná vláda Norrbotten (Švédsko). rami. Ak sa toto nedá dodržať, dokladujú sa 26 — Regionálna rada Laponska. také platby účtovnými dokladmi rovnakej 27 — Táto suma bola vypočítaná na základe pomeru nepriamych preukaznej [rovnocennej dôkaznej — neofi mzdových a iných prevádzkových nákladov vo vzťahu k priamym mzdovým nákladom vyplývajúcim z obvyklej ciálny preklad] hodnoty. činnosti provinčnej administratívy.
I - 1972
LÄNSSTYRELSEN I N O R R B O T T E N S LÄN
16. V s e p t e m b r i 2 0 0 3 L ä n s s t y r e l s e n nákladov technickej pomoci sa týkala pro i N o r r b o t t e n s žiadal po d r u h ý k r á t jektu. o príspevok na nepriame náklady v sume 56 854 SEK na rok 2001 a v sume 186 982 SEK 28 na rok 2002. Na stanovenie sumy týchto nákladov použil nový model umožňujúci stanoviť časť nepriamych nákladov zodpove dajúcu pracovnej dobe každého pracovníka spolupracujúceho na projekte Spoločenstva. 20. Žalobca teda podal na hallinto-oikeus žalobu o zaplatenie nepriamych nákladov. Keďže ten zastával názor, že na rozhodnutie v predloženej veci potrebuje výklad bodu 1.7 pravidla č. 1 nariadenia č. 1685/2000, uve dený súdny orgán 15. júla 2005 rozhodol o prerušení konania a zaslal Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania.
17. Rozhodnutím z 24. novembra 2003 Lapin liitto zamietol túto žiadosť z dôvodu, že žalobca nepreukázal spojitosť medzi ostatnými nepriamymi nákladmi a projektom Spoločenstva. 29
IV — Posúdenie
21. Vnútroštátny súd žiada v podstate upres 18. Länsstyrelsen i Norrbottens län mu nenie, za akých podmienok môže byť na následne zaslal sťažnosť. n e p r i a m e náklady (alebo prevádzkové náklady) poskytnutá finančná pomoc podľa práva Únie.
19. Rozhodnutím zo 6. februára 2004 Lapin liitto zamietol sťažnosť z dôvodu, že žalobca 22. Zo systému zavedeného článkom 32 neuviedol s dostatočnou presnosťou, aká časť ods. 1 t r e t í m p o d o d s e k o m nariadenia č. 1260/1999 a z pravidla č. 1 prílohy 30 nariadenia č. 1685/2000 vyplýva, že naria denie vychádza zo zásady náhrady nákladov. 28 — Išlo o náklady na informačný materiál a na personál, náklady na p o š t o v ú k o r e š p o n d e n c i u , správu rozpočtu To znamená, že koneční príjemcovia musia a nehnuteľností. 29 — Lapin liitto nakoniec uhradil celkovú sumu 6 558,98 SEK za rok 2001 a celkovú sumu 22 203,30 SEK za rok 2002 ako náklady týkajúce sa kancelárskych priestorov používaných účastníkmi projektu. V zostávajúcej časti žiadosť zamietol. 30 — Pozri bod 1.1 pravidla č. 1.
I - 1973
NÁVRHY G E N E R Á L N E H O ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-289/05
svoje platby vykonať v hotovosti a že sa tieto 24. Inými slovami, nariadenie č. 1260/1999, platby musia týkať skutočne vzniknutých n a r i a d e n i e č. 438/2001 a n a r i a d e n i e nákladov. V určitých špecifických prípadoch č. 1685/2000, ako boli opísané v bodoch 2 môžu tvoriť súčasť týchto platieb tiež určité až 13 vyššie, stanovujú minimálne pod odpisy, v e c n é príspevky a n e p r i a m e mienky, ktoré musia byť splnené na to, aby 31 náklady. Náhrada nepriamych nákladov určité náklady mohli byť financované pro ako výdavkov, na ktoré môže byť poskytnutý stredníctvom štrukturálnych fondov. Ak sú finančný príspevok Spoločenstva, je však tieto podmienky splnené, môžu byť príslušné výnimkou, a je teda predmetom reštriktív- výdavky nahradené podľa práva Spoločenstva neho výkladu, pokiaľ ide o jej rozsah, ako aj bez toho, aby tým boli dotknuté prísnejšie o podmienky jej uplatnenia (spôsob započí podmienky, ktorým môže vnútroštátne tania a dôkazy, na ktorých je založená). právo podriadiť spolufinancovanie týchto nepriamych nákladov.
25. Pri odpovedi na otázku, v ktorých prí padoch sú nepriame náklady (alebo prevádz kové náklady) výdavkami, ktoré môžu byť nahradené finančnou pomocou Spoločenstva podľa práva Únie, je potrebné odkázať na 23. Pred skúmaním okolností, za ktorých znenie bodu 1.7 pravidla č. 1 a systematiku môže byť táto výnimka uplatnená, by som vyššie citovaných nariadení. Z tohto ustano chcel podotknúť, že bod 1.9 pravidla č. 1 venia vyplýva, že nepriame náklady (alebo prílohy nariadenia č. 1685/2000 umožňuje prevádzkové náklady): členským š t á t o m pri u r č e n í t o h o , či nepriame náklady môžu byť nahradené finančnou pomocou Spoločenstva, použiť prísnejšie vnútroštátne predpisy. 32 Dôsled kom tejto možnosti je, že na bod 1.7 pravidla č. 1 sa možno odvolávať, iba ak členské štáty nevyužili bod 1.9 na prijatie prísnejších vnútroštátnych predpisov s cieľom určiť, ktoré náklady môžu byť kryté pomocou — musia byť založené na skutočných Spoločenstva. nákladoch,
31 — Pozri body 1.5 až 1.7 zahrnuté do pravidla č. 1. 32 — V návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátny súd n e u p r e s n i l , či fínska a švédska vláda, k t o r é 24. a 31. októbra 2002 prijali protokol obsahujúci spoločné opatrenia smerujúce na zabezpečenie riadnej správy finanč ných prostriedkov, nazvaný „Memorandum of Understan- d i n g f ö r g e n o m f ö r a n d e av p r o g r a m m e t för gemenskapsinitiativet Interreg III A Nord", do tohto — musia byť spojené s vykonávaním čin memoranda zakotvili ustanovenia týkajúce sa možnosti náhrady nepriamych nákladov (prevádzkových nákladov) nosti spolufinancovanej štrukturálnymi z finančnej pomoci Spoločenstva. fondmi a
I - 1974
LÄNSSTYRELSEN I NORRBOTTENS LÄN
— musia byť podľa riadne doloženej spra musí byť rešpektovaná zásada príčinnosti. To vodlivej a nestrannej metódy proporcio teda podľa nej znamená, že iba dodatočné nálne na činnosť vyčlenené. náklady skutočne vyplývajúce z činnosti Spoločenstva môžu byť predmetom finan čnej spoluúčasti Spoločenstva. Náklady, ktoré nemajú žiadnu spojitosť s činnosťou, nemôžu byť nahradené.
26. Pokiaľ ide o prvú okolnosť, postačuje odkázať na článok 32 ods. 1 prvý a tretí pododsek nariadenia č. 1260/1999. Podľa jeho znenia:
28. Podľa Komisie subjekt uskutočňujúci predmetný projekt Spoločenstva musí byť schopný preukázať, že nepriame náklady boli potrebné na jeho realizáciu. „Platby môžu mať formu platieb na účet, priebežných platieb alebo preplatenia koneč nej bilancie. Priebežné platby a preplácanie bilancie sa musí vzťahovať na skutočne zaplatené výdavky. Tieto výdavky musia zodpovedať platbám vykonaným konečnými príjemcami a musia byť doložené potvrde nými faktúrami alebo účtovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty" 33. 29. Článok 30 ods. 1 nariadenia č. 1260/1999 uvádza, že na výdavky spojené s činnosťami sa môže prispieť z fondov len vtedy, ak tieto činnosti tvoria súčasť dotknutej pomoci. Inými slovami, výdavky musia vzniknúť v rámci projektu financovaného Európskou úniou. Žiadateľ musí byť schopný preukázať, že n á k l a d y majú s k u t o č n ú spojitosť Ako to správne poznamenala Komisia, teo s uskutočňovaním projektu a že nejde retické náklady teda nemôžu byť zohľadnené. o náklady, ku ktorým došlo v rámci obvy klých činností, nezávisle od projektu.
27. Pokiaľ ide o druhú okolnosť, fínska vláda pripomenula, že v oblasti výdavkov, ktoré môžu byť nahradené pomocou Spoločenstva, 30. V prejednávanej veci je sporná najmä tretia okolnosť. Ide najmä o otázku, či 33 — Pozri tiež bod 2 pravidla č. 1 prílohy nariadenia č. 1685/2000. metóda, akú použil žalobca v konaní vo veci
I - 1975
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-289/05
samej na výpočet nepriamych nákladov, je v úvodzovkách. Holandská verzia používa v súlade s požiadavkou uvedenou v bode 1.7, výraz „verhoudingsgewijs" a nemecká verzia a to, aby nepriame náklady (alebo prevádz „anteilig" (proporcionálne). Naopak, fínske kové náklady) boli podľa riadne doloženej znenie neobsahuje najmenší odkaz na tento spravodlivej a nestrannej metódy proporcio pojem. 34 nálne na činnosť vyčlenené.
33. Ak existujú odlišnosti medzi jazykovými 31. Žalobca v konaní vo veci samej vysve verziami predpisu Spoločenstva, nemôžu sa tľuje, že rozdelil prevádzkové náklady podľa uplatnitelné ustanovenia posudzovať samo priemerného počtu zamestnancov celej orga statne, ale musia sa v prípade pochybností nizácie v priebehu dotknutého obdobia tak, vykladať a uplatňovať vo svetle ostatných aby mohol vypočítať p r i e m e r n ú výšku záväzných jazykových verzií. 35 V každom nepriamych nákladov na osobu za rok a za prípade jedna jazyková verzia nemôže mať mesiac. Vďaka tomuto základu pre výpočet prednosť pred ostatnými, pokiaľ sa tieto priemeru sa časť nákladov zodpovedajúca verzie zhodujú a zodpovedajú určitému pracovnej dobe každého zo spolupracovní výkladu. 36 kov pracujúcich na realizácii projektu uviedla ako náklad spojený s jeho uskutočňovaním. Žalobca zastáva názor, že táto metóda je v súlade s bodom 1.7.
34. Keďže všetky ostatné jazykové verzie bodu 1.7 pravidla č. 1 prílohy nariadenia č. 1685/2000 používajú pojem „prorata" alebo „proporcionálne", hoci to všetky 32. Nie je možné na úvod nespomenúť neuvádzajú úplne zhodnými slovami, toto poznámku k rozličným jazykovým verziám bodu 1.7 pravidla č. 1 prílohy nariadenia č. 1685/2000. Existuje významný rozdiel medzi znením fínskej verzie a znením ostat 34 — Znenie fínskej verzie je: „Yleiskustannukset ovat tukikelpo isia, jos ne perustuvat rakennerahastoista yhteisrahoitetun ných jazykových verzií. Francúzska, anglická, toimen kustannuksiin ja ne kohdennetaan toimeen peru stellulla oikeudenmukaisella ja tasapuolisella tavalla". dánska, španielska, portugalská a talianska 35 — Rozsudky z 5. decembra 1967, Van der Vecht, 19/67, Zb. verzia používajú pojem „prorata", rovnako s. 445, a zo 6. októbra 1982, CILFIT a i., 283/81, Zb. s. 3415, bod 18. ako švédska verzia, ktorá používa pojem 36 — Rozsudok zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, „proportionellt", doplnený výrazom „prorata" C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 15 a citovaná judikatura.
I - 1976
LÄNSSTYRELSEN I NORRBOTTENS LÄN
ustanovenie je potrebné vykladať tiež vzhľa byť stanovený percentuálny podiel nepria dom na tieto formulácie. mych nákladov. Ako to Komisia správne poznamenala, pri výpočte nepriamych nákla dov na základe dodatočných mzdových nákladov je potrebné zohľadniť tieto údaje: a) počet osôb spolupracujúcich na projekte; b) počet hodín venovaných jeho uskutočne niu; c) mzda vyplatená v rámci projektu; d) priemerný počet osôb pracujúcich v rámci 35. Z toho vyvodzujem záver, že percen organizácie; e) počet hodín, ktoré odpraco tuálny podiel celkových nepriamych nákla vali, a f) priemerná výška miezd, ktoré boli dov môže byť použitý na ich výpočet za vyplatené. Ak výpočet nepriamych nákladov podmienky, že žiadateľ môže preukázať, že vychádza z vyplatených miezd, je potrebné výška tohto percentuálneho podielu je zohľadniť skutočné mzdy, a nie priemernú správna a spravodlivá a že je proporcionálna výšku miezd. rozsahu projektu Spoločenstva. Tento záver potvrdzuje d r u h á p o d m i e n k a uvedená v článku 7 nariadenia č. 438/2001 upresnená v prílohe I tohto nariadenia, podľa ktorej:
37. Okrem toho nejde o jedinú možnú správnu metódu. Formulácie použité v bo ,,[ked] je pre výdavkové položky týkajúce sa de 1.7 pravidla č. 1 — „podľa riadne doloženej iba čiastočne spolu-financovanej operácie spravodlivej a nestrannej metódy" 37 — zdokladovaná presnosť alokácie výdavkov naznačujú, že na výpočet nepriamych nákla medzi spolufinancovánu operáciu a ostatné dov a ich pripísanie projektu Spoločenstva operácie. To isté platí pre tie výdavky, ktoré môžu byť použité rozličné metódy. sú považované za také, ktoré pripadajú do úvahy iba v rámci určitých limitov alebo proporcionálne k ostatným nákladom".
38. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či 36. Spravodlivosť účtovania nepriamych sú v prejednávanej veci splnené podmienky nákladov na ťarchu projektu Spoločenstva uvedené v bode 1.7 pravidla č. 1 prílohy môže byť preukázaná na základe dodatoč nariadenia č. 1685/2000. ných mzdových nákladov a ďalších mimo riadnych nákladov, ako sú náklady spojené s nehnuteľnosťami, ktoré môžu byť dôvodne spájané s projektom. Na tomto základe môže 37 — Bod 1.7 pravidla č. 1 prílohy nariadenia č. 1685/2000.
I - 1977
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-289/05
V — Návrh
39. Navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálnu otázku položenú vnútroštátnym súdom odpovedal takto:
— Bod 1.7 pravidla č. 1 prílohy nariadenia Komisie (ES) č. 1685/2000 z 28. júla 2000, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 s ohľadom na uplatniteľnosť výdavkov pre činnosti spolufinancované štrukturálnymi fondmi sa má vykladať v tom zmysle, že na účely výpočtu nepriamych nákladov (alebo prevádzkových nákladov) môže byť použitý ich percentuálny podiel na celku za podmienky, že možno preukázať, že výška tohto percentuálneho podielu je určená spravodlivo a že je proporcio nálna rozsahu projektu Spoločenstva.
— Spravodlivosť účtovania nepriamych nákladov na ťarchu projektu Spoločenstva môže byť preukázaná najmä na základe dodatočných mzdových nákladov a ďalších mimoriadnych nákladov, ako sú náklady spojené s nehnuteľnosťami, ktoré môžu byť dôvodne spájané s projektom. Na tomto základe môže byť stanovený percentuálny podiel nepriamych nákladov.
— Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či sú v prejednávanej veci splnené podmienky uvedené v bode 1.7 pravidla č. 1 prílohy nariadenia č. 1685/2000.
I - 1978