C-292/05

LECHOURITOU A I.

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 8. novembra 2006 1

I — Úvod plné pesimizmu, ktoré sú kronikou spoloč­ nosti so silným pacifistickým vplyvom. Rov­ nako Goyova „Poprava z 3. mája" alebo Picassova „Guernica" ukazujú pocity, ktoré v týchto geniálnych maliaroch vyvolali vojny plné skazy a vyhladzovania.

1. „... terajšia vojna... trvala dlho a počas nej Grécko podstúpilo toľko utrpenia, aké pred­ tým nepoznalo za dlhé obdobie. Nikdy nebolo dobytých a zničených toľko miest... ešte nikdy nebolo toľko vyhnancov a krviprelievania...". Takto opisuje Tukydides 3. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1859, peloponézsku vojnu v piatom storočí pred švajčiarsky filantrop Henri Dunant prechá­ Kristom, 2pričom verne vyobrazuje katas­ dzal Lombardiu, ktorá bola v tom čase trofy sprevádzajúce každý vojnový konflikt, spustošená vojnou, a na konci krvavej bitky ktoré sa dotýkajú rovnako tak porazených, došiel do Solferina a s hrôzou zistil, že tisíce ako aj víťazov. zranených vojakov zostalo na bojovom poli zmrzačených, opustených a nechaných bez pomoci, odsúdených k istej smrti. Z tohto hrozného pohľadu sa zrodila myšlienka založiť Červený kríž.

2. Rôzne umenia stvárnili zhubné účinky vojenských konfrontácií. „Hrôzy vojny", známa séria 82 Goyových obrazov vytvore­ ných v rokoch 1810 až 1820, znázorňujú 4. Ani právo nebolo ušetrené neblahého mizériu konfliktov, zločinov, mučenia a ich dopadu ozbrojených konfliktov. V konaní dôsledky pre jednotlivca; trpké svedectvá vo veci samej podalo niekoľko gréckych občanov na súde vo svojej krajine žalobu smerujúcu k tomu, aby Spolková republika Nemecko nahradila škodu, ktorú spôsobili jej 1 — Jazyk prednesú: španielčina. ozbrojené sily v priebehu jednej tragickej 2 — Tukydides: Dejiny peloponézskej vojny. Preklad: P. Kuklica. Bratislava: Tatran 1985, I-23, s. 33 — 34. epizódy druhej svetovej vojny.

4. rozhodcovské konanie." [neoficiálny preklad]

7. Bruselský dohovor vymedzuje svoju pôsobnosť v hlave I, v ktorej sa nachádza článok 1, ktorý stanovuje: 8. Hlava II, ktorá sa týka súdnej právomoci, v článku 2 prvom odseku stanovuje všeo­ becnú zásadu, podľa ktorej ak nie je v tomto dohovore uvedené inak, „osoby s bydliskom 3 — Ú. v. ES L 299,1972, s. 32, konsolidované znenie je uverejnené v Ú. v. ES C 27, 1998, s. 1. na území zmluvného štátu sa bez ohľadu na 4 — Protokol o výklade Bruselského dohovoru Súdnym dvorom ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto (Ú. v. ES L 204, 1975, s. 28; konsolidované znenie je uverejnené v Ú. v ES C 27, 1998, s. 28). členského štátu" [neoficiálny preklad].

I - 1522

L E C H O U R I T O U A I.

9. Medzi tieto výnimky patrí „osobitná 11. Je potrebné uviesť, že Bruselský dohovor právomoc", ktorá je stanovená v článku 5, nahradilo nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 podľa ktorého: z 22. d e c e m b r a 2 0 0 0 o p r á v o m o c i a o uznávaní a výkone rozsudkov 5 v občianskych a obchodných veciach , pri­ čom jeho znenie sa v značnom rozsahu zhoduje so znením Bruselského dohovoru, „Osobu s bydliskom na území zmluvného avšak nové ustanovenia nie sú v konaní vo štátu možno žalovať v druhom zmluvnom veci samej uplatnitelné. štáte:

III — Skutkový stav, spor vo veci samej a préjudiciable otázky 3. vo veciach týkajúcich sa protiprávneho konania na súdoch podľa miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorou bola spô­ sobená škoda;

5 — Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42. ..." [neoficiálny preklad] 6 — Poukazujúc na podobné skutočnosti, ku ktorým došlo v Distome 10. júna 1944, podalo 257 gréckych občanov žalobu proti Spolkovej republike Nemecko, ktorej Súd prvého stupňa v Livadii vyhovel v rozsudku z 30. októbra 1997. Toto rozhodnutie potvrdil grécky najvyšší súd v rozsudku zo 4. mája 2000, avšak kvôli nedostatku predchádzajúceho schválenia ministerstva spravodlivosti, ktoré požaduje článok 923 občian­ skeho súdneho poriadku, nebolo vykonané. Žalobcovia 10. Tieto pravidlá doplna hlava III „Uzná­ následne predložili vec Európskemu súdu pre ľudské práva, vanie a výkon", hlava IV „Vykonateľné listiny ktorý vo svojom rozsudku Kalogeropoulou a i. v. Grécko a Nemecko z 12. decembra 2002 (Zbierka rozsudkov a súdne zmiery", hlava V „Všeobecné usta­ a rozhodnutí, 2002-X) analyzoval vzťah medzi imunitou štátov a Európskym d o h o v o r o m o o c h r a n e ľudských práv novenia", hlava VI „Prechodné ustanovenia", a základných slobôd a rozhodol, že obmedzenia stanovené hlava VII „Vzťah k iným právnym nástrojom" v gréckej právnej úprave sú primerané. Pripomienky nemeckej vlády k tomuto návrhu na začatie prejudiciálneho konania a hlava VIII „Záverečné ustanovenia". zohľadnili diplomatickú krízu, ktorú táto vec vyvolala.

I - 1523

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-292/05

13. T e n t o s ú d vo svojom r o z s u d k u 15. Anotato Eidiko Dikastirio vo svojom č. 70/1998 rozhodol, že v súlade s článkom rozsudku č. 6/2002 zo 17. septembra 2002 3 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku rozhodol, že „v súčasnom štádiu vývoja nemá právomoc rozhodovať o spore medzinárodného práva aj naďalej existuje z dôvodu, že členský štát požíva výsady všeobecne uznávané pravidlo, podľa ktorého súdnej imunity. nemôže byť na štát na súde iného štátu platne podaná žaloba na náhradu škody, ktorá bola spôsobená skutočnosťou akejkoľ­ vek povahy, ku ktorej došlo na území štátu súdu a na ktorej sa ozbrojené sily žalovaného štátu zúčastnili akýmkoľvek spôsobom, či už v čase vojny, alebo v čase mieru".

I - 1524

L E C H O U R I T O U A I.

v ktorom majú bydlisko žalobcovia, cov, nemeckej vlády a Komisie ústne pripo­ v dôsledku útočnej vojny vedenej žalo­ mienky. vaným, sú zjavne v rozpore s vojnovým právom a je ich takisto možné považo­ vať za zločiny proti ľudskosti?

V — Analýza prvej prejudiciálnej otázky

2. Je v prípade kladnej odpovede v súlade so systematikou Bruselského dohovoru to, že žalovaný štát uplatňuje výnimku 19. Efeteio Patron sa v podstate Súdneho imunity v tom zmysle, že dohovor sa dvora pýta, či žaloby o náhradu škody, ktoré automaticky neuplatní na konania alebo podali jednotlivci proti zmluvnému štátu, opomenutia ozbrojených síl žalovaného, smerujúce k získaniu náhrady škody spôso­ ku ktorým došlo pred nadobudnutím benej okupačnými silami počas ozbrojeného platnosti uvedeného dohovoru, teda konfliktu, spadajú pod Bruselský dohovor, v priebehu rokov 1941 — 1944?" ktorý je podľa svojho článku 1 obmedzený na „občianske a obchodné veci".

IV — Konanie na Súdnom dvore A — Pojem „občianske a obchodné veci"

1. Autonómia pojmu

23. Táto kvalifikácia sa opakovala v ďalších rozsudkoch ako napríklad v rozsudkoch zo 14. júla 1977, Bavaria 16, bod 4; z 22. februára 21. Generálny advokát Darmon vo svojich 1979, Gourdain 17, bod 3; zo 16. decembra návrhoch vo veci Rich, v ktorej bol vydaný 1980, Rüffer 1 8, body 7 a 8; Sonntag 19, 12

rozsudok

25. júla 1991 , tvrdí, že výklad dohovoru vyvoláva množstvo ťažkostí, pre­ tože k vlastnej zložitosti tejto oblasti sa 13 — Aj ďalším pojmom bol prisúdený autonómny rozsah ako napríklad pojmu „zmluvná vec", ktorý je uvedený v článku 5 pridáva použitie pojmov, ktoré, aj keď sú vo ods. 1 Bruselského dohovoru (rozsudky z 22. marca 1983, vnútroštátnych právach presne vymedzené, Peters, 34/82, Zb. s. 987, body 9 a 10; z 8. marca 1988, Arcado, 9/87, Zb. s. 1539, body 10 a 11; zo 17. júna 1992, majú často odlišný význam, čo často vedie Handte, C-26/91, Zb. s. I-3967, bod 10; z 27. októbra 1998, Reunion européenne a i., C-51/97, Zb. s. I-6511, bod 15, a zo Súdny dvor k návrhu nezávislých vymedzení. 17. septembra 2002, Tacconi, C-334/00, Zb. s. I-7357, bod 35). 14 — Rozsudok 29/76, Zb. s. 1541. 15 — Generálny advokát Reischl v bode 2 svojich návrhov v tejto veci zastáva názor, že táto otázka je veľmi vzdialená 10 — DESANTES REAL, M.: La competencia judicial en la dosiahnutiu zhody, pretože doktrína a vnútroštátna judika­ Comunidad Europea. Ed. Bosch, Barcelona, 1986, s. 79 a 80. tura ponúkajú rozdielne návrhy; stavia sa však proti téze 11 — Bruselský dohovor sledoval tendencie medzinárodného autonómie, ktorá sa mu zdá „veľmi príťažlivá", ale naráža na práva: „výrazy ,občianske a obchodné veci' sú veľmi široké „veľmi vážne námietky", a navrhuje zveriť riešenie právu štátu a nezahŕňajú len veci, ktoré spadajú do právomoci občian­ pôvodu rozhodnutia, ktoré sa má vykonať. skych alebo obchodných súdov v krajinách, kde existuje 16 — Rozsudok 9/77 a 10/77, Zb. s. 1517. správne súdnictvo", Conférence de La Haye de Droit international privé, Actes et Documents de la quatrième 17 — Rozsudok 133/78, Zb. s. 733. session (mai —juin 1904), s. 84. 18 — Rozsudok 814/79, Zb. s. 3807. 12 — C-190/89, Zb. s. I-3855. 19 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 9.

24. Schlosserova správa o D o h o v o r e o pristúpení z roku 1978 2 2 trvá na potrebe dať pojmom článku 1 samostatný význam, 26. Aj keď Súdny dvor odkazoval na usta­ pričom uvádza, že právne systémy pôvod­ novenia týkajúce sa uznávania súdnych roz­ ných členských štátov dobre poznajú roz­ hodnutí (hlava III), tento prístup sa rovnako líšenie medzi občianskymi a obchodnými uplatní na ustanovenia o súdnej právomoci vecami na jednej strane a vecami zahrnutými (hlava II), 2 4pretože článok 1 podmieňuje do verejného práva na druhej strane. Napriek uplatnenie oboch týchto skupín ustanovení. podstatným rozdielom sa rozlíšenie bežne riadi obdobnými kritériami, a preto sa autori pôvodného dohovoru a Jenardovej správy vyhli vymedzeniu občianskych a obchodných vecí a len upresnili, že rozhodnutia správ­ nych a trestných súdov patria do pôsobnosti d o h o v o r u , ak t i e t o s ú d y r o z h o d u j ú v občianskych a obchodných veciach. Schlos­ serova správa rovnako zdôrazňuje, že Spo­ 27. Rozsudok LTU teda viedol pri prvom jené kráľovstvo a Írsko prakticky ignorujú rozšírení Spoločenstva k zmene Bruselského toto rozlíšenie — medzi verejným dohovoru na účely výslovného vylúčenia a súkromným právom —, ktoré je bežné „daňových, colných a správnych vecí". 25 v systémoch pôvodných členských štátoch (bod 23). 23 — Táto judikatura bola potvrdená v rozsudkoch Rüffer, už citovaný, bod 8; Sonntag, už citovaný, bod 20; Baten, už citovaný, bod 30; Préservatrice foncière TIARD, už citovaný, bod 22, a z 1. októbra 2002, Henkel, C-167/00, Zb. s. I-8111, 20 — Rozsudok C-271/00, Zb. s. I-10489. bod 26. 21 — Rozsudok C-266/01, Zb. s. I-4867. 24 — Generálny advokát Jacobs v bode 21 svojich návrhov vo veci 22 — Správa o Dohovore o pristúpení Dánskeho kráľovstva, írska Henkel zdieľa ten istý názor, ktorý Súdny dvor výslovne a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska potvrdil vo svojom rozsudku. k Dohovoru o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí 25 — Veta doplnená článkom 3 Dohovoru o pristúpení Dánskeho v občianskych a obchodných veciach, ako aj k protokolu kráľovstva, írska a Spojeného kráľovstva a Severného írska týkajúcemu sa jeho výkladu Súdnym dvorom, ktorú vypra­ z 9. októbra 1978 (Ú. v. ES L 304, s. 1, a — zmenené coval profesor P. Schlosser (Ú. v. ES C 189, 1990, s. 184). a doplnené znenie — s. 77).

26 — Článok 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ 33. Schlosserova správa pripomína, že L 143, s. 15; Mim. vyd. 19/007, s. 38), začleňuje túto filozofiu, keď stanovuje, že „toto nariadenie sa uplatní v občianskych „v právnom systéme pôvodných členských a obchodných veciach bez ohľadu na podstatu súdu alebo štátov sa štát ako taký, ako aj verejnoprávne tribunálu. Nevzťahuje sa najmä na daňové, colné alebo správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo subjekty, ako napríklad územné samosprávne nečinnosť pri výkone štátnej moci (,acta iure imperii')". Článok 2 ods. 1 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu celky, môžu zúčastniť právnych vzťahov nariadenia Európskeho p a r l a m e n t u a Rady, ktorým dvomi spôsobmi", podľa toho, či podliehajú sa zavádza európske konanie o p l a t o b n o m rozkaze [KOM(2006) 57 v konečnom znení], má podobný obsah. 27 — Návrhy budúcich pravidiel Spoločenstva tieto akty rovnako vylučujú. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh nariadenia Európ­ skeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre mimo- zmluvné záväzky („Rím II") [KOM(2006) 83 v konečnom 28 — Generálny advokát Reischl vo svojich návrhoch vo veci LTU znení] v článku 1 ods. 1 vylučuje „mimozmluvné záväzky, uvádza nadradenosť a podradenosť ako prvok charakterizu­ ktoré vznikajú v rámci zodpovednosti štátu za úkony júci verejnoprávne vzťahy. spáchané pri výkone verejnej moci (,acta iure imperii')". 29 — DESANTES REAL, M.: c. d, s. 84.

34. Z iného uhla pohľadu sa generálny advokát Léger vo svojich návrhoch vo veci Préservatrice foncière TIARD pozastavil nad výnimkami uvedenými v článku 1 bode 1 36. Ako uviedol generálny advokát Jacobs vo dohovoru, a bol toho názoru, že sa týkajú svojich návrhoch vo veci Henkel, problém „oblastí, ktoré sú vylúčené z autonómie strán spočíva v tom, „že nie je vždy jednoduché a že sa dotýkajú verejného poriadku" rozlíšiť medzi prípadmi, keď štát a jeho (bod 53), z čoho vyvodzuje, že „v týchto nezávislé orgány konajú ako subjekty oblastiach autori Bruselského dohovoru súkromného práva a prípadmi, keď konajú chceli, aby výlučná právomoc členského ako orgány verejného práva" (bod 22), oso­ štátu zodpovedala právomoci správnych bitne ak sa zohľadní, že krajiny dodržujúce a súdnych orgánov t o h o istého štátu. „common Law" nepoznajú rozlíšenie medzi V prípade, ak tieto oblasti predstavujú hlavný verejným a súkromným právom, pretože predmet sporu, platí, že súdy tohto štátu sú výraz „občianske právo" zahrnuje všetky v lepšej pozícii, aby sa nimi zaoberali. Účinná otázky nepatriace do oblasti „trestného ochrana právnych situácií, ktorá predstavuje práva". 3 1Z tohto dôvodu sa na určenie jeden z cieľov Bruselského dohovoru, je teda prejavu verejnej moci nepoužijú právne zabezpečená určením vnútroštátneho poriadky zmluvných štátov, ktoré sú často systému príslušného v celom rozsahu..." rôznorodé a nepresné, 3 2aj keď ponúkajú (bod 54), čo je vysvetlenie, ktoré sa podľa možné riešenia. neho rovnako uplatní na „veci patriace do verejného práva, v ktorých štát vykonáva svoje výsady verejnej moci" (bod 55). 30 — Dichotómia súkromného/verejného práva na vymedzenie Bruselského dohovoru jasne vyplýva z Jenardovej správy, ak odôvodňuje vylúčenie sociálneho zabezpečenia: „ktoré je v niektorých krajinách ako Spolková republika Nemecko záležitosťou verejného práva a v iných krajinách spadá do okrajovej oblasti medzi súkromným a verejným právom". Evriyenisova a Kerameusova správa o pristúpení Gréckej republiky k dohovoru (Ú. v. ES C 189, 1990, s. 257) rozlišuje medzi občianskymi a obchodnými vecami a vecami, na ktoré sa vzťahuje verejného právo a ktoré sú vyňaté z pôsobnosti dohovoru. Podľa Súdneho dvora sa rozlíšenie môže zakladať na kritériu výkonu verejnej moci, ktoré v kontinentálnej právnej náuke umožňuje kvalifikovať záležitosti podliehajúce verejnému právu (bod 28). Pokiaľ ide o právnu vedu, DESANTES REAL, M.: c. d, s. 79 až 81. 31 — JAMES, P. S.: Introduction to the English Law. 10. vyd., Ed. 35. Nakoniec sa dohovor neuplatní na obla­ Butterworth's, Londýn, 1979, s. 4 a nasl. KNOEPFLER, F.: La House of Lords et la définition de la matière civile et sti, v ktorých štát vykonáva svoju právomoc commerciale. Mélanges Grossen, Neuchâtel, 1992, s. 9. a nepodlieha súkromnému právu, a to buď 32 — TIRADO ROBLES, C.: La competencia judicial en la Unión Europea (Comentarios al Convenio de Bruselas). Ed. Bosch, preto, že ide o úkony zvrchovanosti, alebo Barcelona, 1995, s. 14.

40. Rozsudok Sonntag, vyhlásený v rámci trestného konania začatého po smrti žiaka jednej nemeckej štátnej školy počas výletu do 38. V rozsudku LTU sa rozhodlo, že výber Talianska, ktoré bolo vedené proti sprevá­ poplatkov verejnoprávnou inštitúciou od dzajúcemu učiteľovi, v rámci ktorého bola súkromnoprávnej osoby na základe povin­ podaná občianskoprávna žaloba o náhradu ného a výlučného používania jej zariadení ujmy, pripustil uplatniteľnosť dohovoru, keď a služieb nespadá do pôsobnosti dohovoru. uviedol, že žiadosť o finančnú náhradu „je Podľa rozsudku je rozsah vecnej pôsobnosti občianskej povahy" (bod 19), pretože: a) aj v zásade definovaný „prvkami, ktoré charak­ keď má učiteľ štatút úradníka a koná ako terizujú povahu právnych vzťahov medzi taký, „úradník vždy nevykonáva verejnú sporovými stranami alebo predmet tohto moc" (bod 21); b) vo väčšine právnych sporu" (bod 4). systémov zmluvných štátov školský dozor nezahrnuje právomoci presahujúce vzťahy medzi jednotlivcami" (bod 22); 3 3 c) za takýchto okolností majú učitelia na štátnych a súkromných školách „totožné funkcie" (bod 23); d) judikatura Súdneho dvora 34 stanovila, že do výkonu verejnej moci nepatrí hodnotenie žiakov a rozhodovanie o ich postúpení do vyšších ročníkov (bod 24), 39. R o v n a k é a r g u m e n t y sú u v e d e n é a e) kvalifikácia podľa práva štátu pôvodu v rozsudku Rüffer, pokiaľ ide o regresnú žalobu, ktorú podalo Holandsko proti rieč­ nemu dopravcovi, majiteľovi lode, ktorá sa 33 — Generálny advokát Darmon vo svojich návrhoch v tejto veci zrazila s iným plavidlom, s cieľom dosiahnuť vysvetľuje povahu občianskoprávnej žaloby založenej na trestnom čine v právnych systémoch členských štátov, náhradu nákladov na vyzdvihnutie vraku p r i č o m rozlišuje krajiny „ c o m m o n law" (bod 28) z dôvodu, že táto čistiaca práca je súčasťou a kontinentálne krajiny, medzi ktorými cituje právnu úpravu Dánska, Španielska, Belgicka, Talianska, Portugalska, Holand­ činností riečnej polície, ktorá jej prislúchala ska, Francúzska, Luxemburska, Nemecka a Grécka (body 30 až 39). podľa medzinárodnej zmluvy. Rozhodujúcim 34 — Rozsudok z 3. júla 1986, Lawrie-Blum, 66/85, Zb. s. 2121, aspektom bolo, že „správca v rámci vymáha­ bod 28.

35 — Generálny advokát Tizzano vysvetľuje, že za týchto okolností 45. Nakoniec rozsudok z 5. februára 2004, obec nevykonáva verejnú moc na účely určenia subjektov, od ktorých sa bude požadovať náhrada vynaložených nákladov, Frahuil 37, určil, že žaloba, podaná ručiteľom, ani na účely stanovenia rozsahu dlhu, ani na účely úhrady nákladov vynaložených na pomoc: môže len požadovať zaplatenie od tretej osoby (bod 35); v dôsledku toho sa právny vzťah medzi uvedenými dvoma subjektmi neodlišuje od b e ž n ý c h záväzkových vzťahov m e d z i o s o b a m i v rovnocennom postavení, ako je tomu v občiansko 36 — Rozsudok C-433/01, Zb. s. I-981. právnych vzťahoch (bod 36). 37 — Rozsudok C-265/02, Zb. s. I-1543.

I - 1531

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-292/05

ktorý zaplatil clo na základe zmluvy uzatvo­ „podriadenosti" odkazuje na základ, povahu renej s treťou osobou, ktorá prevzala zodpo­ 3 a podmienky podania žaloby. 9 vednosť dovozcu za uvedené clá, „nezodpo­ vedá výkonu akýchkoľvek p r á v o m o c í presahujúcich rámec pravidiel uplatnitelných vo vzťahoch medzi jednotlivcami" (bod 21).

B — Preskúmanie tejto veci

1. Úvodná poznámka

I - 1532

L E C H O U R I T O U A I.

49. Prejudiciálna otázka sa však prejavuje 51. Efeteio Patron úspešne splnil svoju v časovom slede, pozostávajúcom z troch po úlohu, aj keď na účely poskytnutia užitočnej sebe idúcich fáz: prvá fáza, počas ktorej odpovede je potrebné doviesť zovšeobecne­ vnútroštátny súd určí problém európskeho nie skutočností ešte ďalej a ako referenčný práva; prostredná fáza, v priebehu ktorej bod treba použiť škodu spôsobenú prísluš­ Súdny dvor t e n t o p r o b l é m analyzuje, níkmi ozbrojených síl jedného členského a posledná fáza, v ktorej vnútroštátny súd štátu jednotlivcom na území iného členského rozhodne o spore vo veci samej s ohľadom na štátu v priebehu vojny a nechať stranou poskytnuté údaje. 4 1 Ťažkosti vznikajú prvky, ktoré žalobu o náhradu škody indivi­ v prípade porušenia rovnováhy dialógu dualizujú, medzi ktoré patrí časové vyme­ m e d z i s ú d n y m i o r g á n m i , 4 2 ak j e d e n dzenie. 4 5 z nich 4 3 prekročí r á m e c44výkonu svojich funkcií.

2. Správanie ozbrojených síl v čase vojny

50. Nebezpečenstvu akéhokoľvek prekroče­ 52. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba nia právomoci v tejto veci môže Súdny dvor smeruje proti štátu, nezdá sa byť nevyhnutné predísť tým, že abstrahuje skutočnosti a snaží posúdiť prvé uvedené kritérium — verejno­ sa vyriešiť predložené pochybnosti o výklade právny charakter jedného z účastníkov —, spôsobom, ktorý môže byť užitočný pre a preto sa sústredím na druhé kritérium všetky súdne orgány Únie, ktoré sa stretnú — výkon právomocí presahujúcich pravidlá s podobnými situáciami. Navyše je potrebné všeobecného práva. k položeným otázkam pristúpiť z právneho hľadiska striktne a vyhnúť sa citom, ktoré, aj keď sú pochopiteľné, bránia logickej úvahe.

I - 1533

NÁVRHY G E N E R Á L N E H O ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-292/05

varovania a prijímali normy správania pro­ na ktorej čele sú najvyššie orgány 4 4 tivníkov v čase vojny, 6vojna nestratila svoju národa. 8 povahu výnimočného fenoménu.

— Ozbrojené sily sa riadia zásadami, ktoré slávnostne vyhlásili najvyššie zákony 54. Ak necháme stranou operácie vykoná­ jednotlivých krajín, ktoré okrem toho vané izolovanými skupinami, ktoré vyvolá­ stanovia medze, ciele a podmienky vajú odlišné obavy, holandská vláda správne vojenskej činnosti, so vzrastajúcou pres­ kvalifikuje vojnové akty ako typické vyjadre­ nosťou pre nižšie stupne organizačného nie moci štátu. reťazca.

55. Toto tvrdenie podporilo viacero argu­ — Ozbrojené sily vykonávajú právomoci, mentov: ktoré nemajú ostatní občania, ktorí podliehajú vojenskému veleniu a tvrdým trestom za neposlušnost'.

— Ozbrojené sily sú súčasťou štruktúry štátov. Podliehajú prísnej disciplíne 56. Európsky súd pre ľudské práva, 49takmer a musia poslúchať svojich nadriade­ všetky členské štáty, ktoré v tomto prejudi- ných 47 v hierarchickej organizácii,

I - 1534

L E C H O U R I T O U A I.

ciálnom konaní predložili pripomienky, i) Zodpovednosť štátu podľa medzinárod­ a Komisia považujú akty vykonané ozbroje­ ného práva nými silami za výkon štátnej zvrchovanosti.

59. Vyššie uvedené pripomienky často odka­ zujú na medzinárodný rozmer položených 57. V súlade s tým nespadá náhrada škody, otázok, čo je aspekt, ktorý žalobcovia vo veci ktorá bola spôsobená počas vojny ozbroje­ samej spájajú so zodpovednosťou za proti­ nými silami jednej z bojujúcich strán, pod právne akty, ktorá je pripísateľná štátom. pojem „občianske veci" v zmysle článku 1 Bruselského dohovoru, ktorého ustanovenia sa teda neuplatnia. 50

I - 1535

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-292/05

61. Tento druh zodpovednosti podlieha 64. S touto námietkou nesúhlasím. Právo­ osobitným pravidlám tak zvykovým, ako aj platnosť konania nemá vplyv na jeho kvali­ písaným, ktoré odkazujú na porušenie fikáciu alebo na jeho dôsledky v rozsahu, medzinárodnej povinnosti. Nespadá teda do v akom sa požaduje pre vznik zodpovednosti pôsobnosti súkromného práva ani pod alebo prípadne pre jej obmedzenie. „občianske veci" v zmysle článku 1 Brusel­ ského dohovoru, ale pod „medzinárodné veci".

65. Tvrdiť opak by znamenalo, že orgány využívajú výsady verejnej moci, len ak ich vykonávajú spôsobom, ktorý im nie je možné vytýkať, bez ohľadu na skutočnosť, že tak 62. V tejto súvislosti žalobcovia vo veci nemusia vždy konať. Takáto analýza by samej odpovedali na moju otázku, ktorú okrem iného vyvolala problémy pri určovaní som im položil na pojednávaní, že ich žaloba zodpovednej osoby, pretože ak by dotknuté sa nezakladá na článku 3 štvrtého Haagskeho akty neboli iure imperii, ani a priori iure dohovoru. 53 gestionis, bolo by možné pripísať škodu len osobám, ktoré ju skutočne spôsobili, a nie správnym orgánom, ktorých sú súčasťou; v konaní vo veci samej, ako zdôrazňuje nemecká vláda, bola podaná žaloba proti štátu a nie proti vojakom.

ii) Protiprávnosť konaní

66. Rovnako protiprávnosť, bez ohľadu na jej stupeň, vrátane zločinov proti ľudskosti, uvedenú tézu nevyvracia.

70. Niekoľko tvrdení odkazuje na systema­ tický výklad dohovoru, a to buď priamo, ako tvrdenia talianskej vlády, ktorá výslovne odmieta, aby sa uplatnený nárok považoval za „občiansku vec", alebo nepriamo, ako 68. Táto námietka nie je ďalej prípustná. návrh na začatie prejudiciálneho konania, Územie vymedzuje priestor, kde sa vykonáva keď cituje článok 5 bod 3. zvrchovanosť; akty štátu uskutočňované mimo týchto hraníc sú bez účinku. Rozlišujú sa však prinajmenšom dva osobitné prípady: prípad invázie a prípad, ak vojsko jedného štátu zasiahne na území druhého štátu bez toho, aby ho skutočne okupovalo. Tento 71. Odkaz na toto ustanovenie je irele­ druhý prípad, ktorý sa netýka veci samej, vantný; aby sa mohli použiť jeho ustanovenia, spôsobuje dnes osobitné ťažkosti veľkého je potrebné, aby sa uplatnil samotný dohovor, významu volajúce po riešeniach, ktoré čo záleží na článku 1. zahŕňajú možný súhlas napadnutého štátu alebo vykonanie mandátu medzinárodného spoločenstva.

72. Bruselský dohovor rozlišuje systém, ktorý zavádza — pozostávajúci z pravidiel týkajúcich sa súdnej právomoci alebo uzná­ vania a výkonu rozhodnutí — a kritériá uplatniteľnosti uvedeného systému 69. V prvej osobitnej situácii existuje — územné, časové a vecné —, ktoré sú dočasné alebo trvalé privlastnenie, ktoré, predbežnými podmienkami pre fungovanie akokoľvek je trestuhodné, znamená rozšíre­ systému; ak nie sú tieto podmienky splnené, nie územia agresora. Je potrebné neprehlia- ako v tejto veci, akákoľvek ďalšia analýza je dať tento aspekt a nepodľahnúť fikcii, že zbytočná. akonáhle útočiace sily prekročili hranice, ocitli sa mimo dosah svojho velenia, pretože sú naďalej riadené a kontrolované štátom, ktorému prináležia, a hierarchická štruktúra zostáva zachovaná. 55

náhradu škody z iného ako zmluvného VI — Analýza druhej prejudiciálnej otázky vztahu", ktorý je uvedený v článku 5 bode 3, všetky žaloby na určenie zodpovednosti, ktoré sa netýkajú „zmluvných vecí" v zmysle 57 odseku 1 toho istého článku (bod 18). Avšak výkon verejnej moci ako oblasti, ktorá je vylúčená z ratione materiae dohovoru, nezávisí na podanej žalobe, ale na jej základe, povahe a podmienkach pre jej podanie; ak by 74. Vnútroštátny súd sa rovnako Súdneho to tak nebolo, bola by ohrozená autonómia dvora pýta, či je výsada súdnej imunity štátov pojmov uvedených v článku 1. Naopak, zlučiteľná so systémom Bruselského doho­ náhrada škody spôsobená fungovaním verej­ voru a v prípade kladnej odpovede, či nej správy sa v jednotlivých členských vylučuje jej uplatniteľnosť. štátoch podstatne odlišuje z dôvodu roz­ dielov medzi systémami „common law" a k o n t i n e n t á l n y m i systémami, ako aj z dôvodu rozdielov medzi uvedenými systé­ mami. 5 8

75. Vzhľadom na riešenie, ktoré navrhujem pre prvú prejudiciálnu otázku, sa akákoľvek úvaha o druhej prejudiciálnej otázke javí ako nadbytočná.

I - 1538

LECHOURITOU A I.

77. Právomoc predpokladá príslušnosť, 78. Súdna imunita členských štátov teda ktorú vymedzuje s cieľom určiť, ktorý zo predchádza posúdeniu Bruselského doho­ súdov na danom území má konkrétny spor voru, pretože ak nie je možná žaloba, nie je vyriešiť. Oba pojmy, aj keď sú úzko pre­ potrebné zisťovať, ktorý súdny orgán je viazané, nie sú nezlučiteľné ani protichodné. poverený preskúmaním návrhu. Navyše, preskúmanie súbehu imunity vo veci samej a jej dopadov na ľudské práva presahuje právomoc Súdneho dvora.

VII — Návrh

79. Vzhľadom na uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky, ktoré predložil Efeteio Patron, odpovedal takto:

Žaloba o náhradu škody, ktorú podali fyzické osoby zmluvného štátu Dohovoru z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach [neoficiálny preklad] smerujúca k získaniu náhrady škody, ktorú spôsobili ozbrojené sily iného zmluvného štátu pri invázii na území prvého štátu počas vojenského konfliktu, vrátane prípadov, keď tieto akty predstavujú zločiny proti ľudskosti, nepatrí do vecnej pôsobnosti uvedeného dohovoru.