C-306/05

„(15) ... ,Zmluva WIPO o autorskom 1 — Jazyk prednesu: angličtina. práve‘ modernizuj[e] medzinárodnú 2 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, ochranu autorských práv s. 230). a súvisiacich práv, prinajmenšom 3 — V kontexte práva ES autorské právo („droit d'auteur“) tvoria výlučné práva autorov, skladateľov, umelcov, atď., zatiaľ čo práva súvisiace s autorským právom („droits voisins“) zahŕňajú analogické práva výkonných umelcov (hudobníkov, hercov, atď.) a podnikateľov (vydavateľov, filmových producentov, atď.). 4 — Odôvodnenia č. 9 až 11.

I - 11521

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-306/05

vzhľadom na tzv. ,digitálny prog­ právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek ram‘... . Táto smernica slúži na verejný prenos ich diel, či po drôte alebo uplatnenie viacerých medzinárod­ bezdrôtovými prostriedkami vrátane sprí­ ných záväzkov. stupňovania ich diel verejnosti takým spôso­ bom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí“.

…

6. Smernica nadobudla účinnosť 22. júna 2001 a do vnútroštátnych právnych poriad­ kov mala byť prebratá do 22. decembra (23) Táto smernica ďalej harmonizuje práva 2002. 5 autorov na verejný prenos. Pod týmto právom sa v širokom zmysle slova chápe každý verejný prenos pre verejnosť, ktorá nie je prítomná na mieste, kde tento prenos vzniká. Toto právo zahŕňa všetky transmisie a retransmisie diel smerom k verejnosti drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane vysielania. Toto právo nezahŕňa žiadne Medzinárodný právny rámec iné činnosti.

9. Článok 11 Bernského dohovoru stano­ 10. Článok 11 bis ods. 1 Bernského doho­ vuje: voru stanovuje:

„1. Autori dramatických, hudobno-dramatic­ kých a hudobných diel majú výlučné právo udieľať súhlas: „Autori literárnych a umeleckých diel majú výlučné právo udieľať súhlas:

(i) na verejné predvádzanie a predvedenie svojich diel, nech už sa také pred­ vádzanie a predvedenie uskutočňuje akýmikoľvek prostriedkami alebo spô­ sobmi; (i) na vysielanie svojich diel rozhlasom alebo televíziou alebo na ich zverejňo­ 10 — Schválená v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 94/800/­ vanie [verejný prenos — neoficiálny ES z 22. decembra 1994 (Ú. v. ES L 336, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80) týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene preklad] akýmikoľvek inými prostried­ Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci kami slúžiacimi na bezdrôtové šírenie jeho kompetencie. Dohoda TRIPs bola uverejnená v Ú. v. ES L 336, 1994, s. 213. znakov, zvukov alebo obrazov;

I - 11523

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-306/05

(ii) na akékoľvek zverejňovanie [verejný únie. Ďalšou výhodou bolo možné pristúpe­ prenos — neoficiálny preklad] po drôte nie Európskeho spoločenstva (ako aj ďalších alebo bezdrôtovo, diela vysielaného roz­ štátov, ktoré neboli členmi Bernskej únie). hlasom alebo televíziou, ak uskutočňuje toto zverejňovanie [verejný prenos — neoficiálny preklad] iná organizácia než pôvodná;[11]

11 — Anglické znenie bodu (ii) („any communication to the public by wire or by rebroadcasting of the broadcast of the work, when this communication is made by an organisation other than the original one“) nie je dostatočne jasné. Francúzske 14 — Spoločenstvo ratifikuje WCT pravdepodobne až potom, keď znenie je jasnejšie: „toute communication publique, soit par ju ratifikujú všetky členské štáty, po predchádzajúcom fil, soit sans fil, de l'œuvre radiodiffusée, lorsque cette prebratí smernice o autorskom práve. Spoločenstvo a 15 communication est faite par un autre organisme que celui členských štátov (pred rozšírením v roku 2004) vyjadrilo na d'origine“. záver Diplomatickej konferencie o niektorých otázkach autorských práv a súvisiacich práv, ktorá sa konala 12 — Zmeny a doplnenia z roku 1979 sa týkali skôr drobných v Ženeve od 2. — 20. decembra 1996, svoj úmysel uložiť redakčných úprav, nie samotnej podstaty ustanovení. ratifikačné listiny súčasne. Pozri FICSOR, M.: The Law of 13 — V súčasnosti ich je 162. Copyright and the Internet. (2002), s. 68, bod 2.41.

I - 11524

SGAE

bodov i) a ii)... Bernského dohovoru majú zastával názor, že hotelové izby nie sú autori literárnych a umeleckých diel domáce priestory, a preto používanie televí­ výhradné právo udeľovať súhlas na akékoľvek zie v týchto izbách predstavuje verejný vysielanie [verejný prenos — neoficiálny prenos v zmysle článku 20 zákona preklad] svojich diel pre verejnosť drôtovými o duševnom vlastníctve. 16 Majiteľ hotela alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane bol preto povinný platiť poplatky za schvá­ takého sprístupnenia svojich diel verejnosti, lené používanie spoločnosti, ktorá vlastní keď jednotlivci môžu mať prístup k týmto a spravuje repertoár diel, ktoré sú pred­ dielam z miesta a v čase, ktorý si individuálne metom prenosu. zvolia.“

poverenou správou práv duševného vlastníc­ že španielske právne predpisy a judikatúra tva. Táto organizácia podala návrh na začatie môžu byť v rozpore so smernicou konania proti spoločnosti Rafael Hoteles SL o autorskom práve. Pochybnosti vnútroštát­ (ďalej len „Rafael“), ktorá vlastní hotel Rafael, neho súdu sa týkajú konkrétne toho, či pre porušenie práv duševného vlastníctva príjem televízneho signálu hotelom — cez spravovaných SGAE. Konkrétne tvrdila, že satelit alebo terestriálne — a jeho káblová v období od júna 2002 do marca 2003 došlo retransmisia do jednotlivých hotelových k verejnému prenosu diel, ktoré patria do izieb, predstavuje verejný prenos na účely ňou spravovaného repertoáru. Verejný pre­ smernice. Súd sa domnieva, že podstatou nos sa uskutočňoval prostredníctvom tele­ verejného prenosu je sprístupnenie diela na víznych prijímačov, ktoré boli umiestnené vysielanie pre väčší počet osôb, v tomto v hotelových izbách a umožňovali hosťom prípade prostredníctvom televízie. O takú sledovať programy staníc, ktorých signál situáciu jednoznačne ide, keď dochádza prijímala hlavná hotelová anténa, a ten sa k zhromaždeniu verejnosti v tom istom čase, následne šíril do jednotlivých televíznych napríklad, ak je televízny prijímač umiest­ prijímačov v izbách. SGAE žiadala, aby súd nený v hotelovej lobby. Pochybnosti nastá­ zaviazal spoločnosť Rafael na náhradu škody. vajú vtedy, ak sa verejnosť skladá z jednotlivcov, ktorí sa postupne vymieňajú, napríklad v hotelovej izbe.

18. Prvostupňový súd žalobu SGAE zamie­ tol. Rozhodol, že so zreteľom na najnovšiu judikatúru španielskeho najvyššieho súdu, 20. Audiencia Provincial de Barcelona preto ktorej zhrnutie je uvedené vyššie v texte, rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu používanie televíznych prijímačov v izbách dvoru tieto prejudiciálne otázky: hotela Rafael nepredstavuje verejný prenos diel, ktoré spravuje SGAE, a majiteľ hotela teda nie je povinný získať predchádzajúci súhlas a platiť zodpovedajúci poplatok.

22. Španielske právne predpisy, ktoré tvoria jadro tohto sporu, boli už v minulosti pred­ metom prejudiciálneho konania, a to pred prijatím smernice o autorskom práve. Vo veci EGEDA18 bola Súdnemu dvoru polo­ žená otázka, či príjem satelitného alebo terestriálneho televízneho signálu hotelovým zariadením a jeho káblová retransmisia do jednotlivých hotelových izieb predstavuje verejný prenos alebo verejný príjem v zmysle smernice 93/83 19. Súdny dvor 3. Môže sa na účely ochrany autorských rozhodol, že predmetná smernica túto práv vo vzťahu k verejnému prenosu, otázku neupravuje a je potrebné o nej roz­ ktorá je upravená v smernici Európ­ hodnúť podľa vnútroštátnych právnych pred­ skeho parlamentu a Rady 2001/29/ES pisov. z 22. mája 2001, považovať prenos uskutočnený prostredníctvom televíz­ neho prijímača v hotelovej izbe za 18 — Rozsudok z 3. februára 2000, C-293/98, Zb. s. I-629. verejný z toho dôvodu, že dielo je 19 — Smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 sprístupnené verejnosti, ktorá sa postu­ o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej pom času vymieňa?“ retransmisii (Ú. v. ES L 248, s. 15; Mim. vyd. 17/001, s. 134).

I - 11527

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-306/05

26. Súhlasím s názorom spoločnosti Rafael, ako aj s názorom rakúskej a írskej vlády a Komisie, že samotná inštalácia televíznych prijímačov v hotelových izbách nepredsta­ vuje verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 smernice. 22 24. Prejudiciálne otázky položené v tejto veci sa týkajú výkladu slovného spojenia „verejný prenos“ uvedeného v článku 3 22 — Hoci sa vnútroštátny súd odvoláva na článok 3 smernice, je ods. 1 smernice. zrejmé, že sa má poskytnúť výklad článku 3 ods. 1, keďže práve toto ustanovenie výslovne priznáva právo udeliť súhlas na „verejný prenos“, ktorý je predmetom všetkých troch otázok. (Článok 3 ods. 2 rozširuje právo udeliť súhlas na „sprístupňovanie diel verejnosti“, ktoré článok 3 ods. 1 v druhej vete priznáva autorom, aj na výkonných umelcov, 20 — Bod 14 jeho návrhov. výrobcov zvukových záznamov, výrobcov prvých záznamov 21 — Body 20 až 27. filmov a vysielajúce organizácie.).

I - 11528

SGAE

27. Tento záver jednoznačne vyplýva štáty článok 8 navrhli. — Na diplomatickej z odôvodnenia č. 27 smernice, ktoré stano­ konferencii, na ktorej bola zmluva prijatá, 25 vuje, že: „samotné zabezpečenie fyzických sa prijalo aj „dohodnuté vyhlásenie“ k člán­ zariadení umožňujúcich alebo uskutočňujú­ ku 8: cich prenos rozhlasových a televíznych prog­ ramov sa samo o sebe nerovná prenosu v zmysle tejto smernice“. Toto jednoznačné vymedzenie potvrdzuje odôvodnenie č. 23, podľa ktorého „právo [na verejný prenos] zahŕňa... transmisie a retransmisie diel

smerom k verejnosti [ktorá sa nenachádza na mieste vzniku prenosu] drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane vysiela­ „Rozumie sa, že len zabezpečenie fyzických nia [a]... nezahŕňa žiadne iné činnosti“. zariadení, ktoré umožňujú alebo dovoľujú vysielanie samo osebe, nemožno pokladať za vysielanie v zmysle tejto zmluvy alebo Bernského dohovoru. Ďalej sa rozumie, že nič v článku 8 nebráni zmluvnej strane, aby uplatňovala článok 11 bis ods. 2.“

I - 11529

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-306/05

Druhá a tretia prejudiciálna otázka základom ktorého je „vysoká úroveň ochrany“ autorských práv a s nimi súvisia­ cich práv,26 a jednak z konkrétneho bodu odôvodnenia, podľa ktorého právom na verejný prenos „sa v širokom zmysle slova chápe každý verejný prenos pre verejnosť, ktorá nie je prítomná na mieste, kde tento 30. Je praktické, že druhou a treťou otázkou prenos vzniká... [a] zahŕňa všetky transmisie sa môžeme zaoberať súčasne. Ich spoločným a retransmisie diel smerom k verejnosti menovateľom je v podstate to, či sa prenos drôtovými alebo bezdrôtovými prostried­ vysielania prostredníctvom televíznych prijí­ kami“.27 mačov v hotelových izbách, do ktorých sa prenáša signál pôvodne prijatý hotelom, má považovať za „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice.

34. Vzhľadom na to, že v smernici neexistuje vymedzenie tohto pojmu a ani sa v nej v tomto smere nenaznačuje nič bližšie, domnievam sa, že je namieste hľadať usmer­ 31. Je nesporné, že ak sú príjemcovia nenie v relevantných medzinárodných práv­ považovaní za „verejnosť“, uplatňuje sa nych nástrojoch. článok 3 ods. 1. Predmetom sporu medzi účastníkmi konania a dôvodom na pred­ loženie prejudiciálnej otázky je však obsah pojmu „verejnosť“.

35. Ako už bolo uvedené, 28 účelom článku 3 ods. 1 smernice je uplatnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z článku 8 WCT, na úrovni Spoločenstva. 32. Podľa môjho názoru treba na druhú a tretiu otázku odpovedať kladne.

36. Účelom článku 8 WCT je jednak ozrej­ miť ustanovenia Bernského dohovoru, pokiaľ ide o výlučné právo na verejný prenos diela, 33. Smernica nevymedzuje pojem „verej­ nosť“, avšak naznačuje (ako uvádzajú SGAE a francúzska a poľská vláda), že na jej účely je 26 — Odôvodnenie č. 9. Pozri bod 3 vyššie. potrebný široký výklad tohto pojmu. Vyplýva 27 — Odôvodnenie č. 23. to jednak z hlavného účelu tejto smernice, 28 — Bod 28.

37. Druhý účel sa týka predovšetkým lite­ rárnych diel, fotografických diel, diel výtvar­ ného umenia a grafických diel, na ktoré sa 38. Účelom článku 8 WCT je doplniť predtým ustanovenia o práve na verejný ustanovenia Bernského dohovoru týkajúce prenos nevzťahovali. V základnom návrhu sa verejného prenosu v tom zmysle, že toto sa uvádza, že technický rozvoj „umožnil výlučné právo priznáva autorom všetkých sprístupňovať chránené diela mnohými spô­ druhov diel, pokiaľ ho nepriznáva samotný sobmi, ktoré sa líšia od tradičných spôso­ dohovor.34 Článok 8 teda rozširuje právo bov“. 30 K najvýraznejšiemu rozvoju došlo udeliť súhlas na „akékoľvek vysielanie samozrejme v oblasti internetu, 31 pričom sú [verejný prenos — neoficiálny preklad] svo­ to práve interaktívne (na požiadanie) on-line jich diel pre verejnosť drôtovými alebo bez­ prenosy, na ktoré sa zameriava formulácia drôtovými prostriedkami“. Neobsahuje však „vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti vymedzenie pojmu „verejnosť“. takým spôsobom, aby k nim verejnosť mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí“

39. Rakúska vláda tvrdí, že pojem „verej­ 41. Nesúhlasím s týmto tvrdením. nosť“ musí vymedziť vnútroštátne právo. Odvoláva sa na bod 10.17 dôvodovej správy k Základnému návrhu, kde sa uvádza, že „pojem ,verejnosť‘ je použitý v článku 10, ako aj v platných ustanoveniach Bernského dohovoru. Vymedzenie tohto pojmu je vecou vnútroštátneho práva a judikatúry“. Rakúska vláda odkazuje aj na pramene právnej teórie, 42. Ako zdôrazňuje Komisia, Súdny dvor ktoré podporujú jej názor, že vymedzenie rozhodol, že „z potreby jednotného uplatňo­ tohto pojmu je vecou vnútroštátneho vania práva Spoločenstva a zásady rovnosti práva,35 ako aj na pracovný dokument vyplýva, že znenie ustanovenia práva Spolo­ útvarov Komisie o revízii právneho rámca čenstva, ktoré neobsahuje nijaký výslovný ES v oblasti autorských práv a s nimi súvi­ odkaz na právo členských štátov s cieľom siacich práv,36 ktorý stanovuje, že „v tejto určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, chvíli nič nenasvedčuje tomu, že by existo­ v zásade vyžaduje v celom Spoločenstve vala potreba prehodnotiť doterajší prístup autonómny a jednotný výklad, ktorý musí a vymedzenie pojmu ,verejnosť‘ by preto zohľadňovať kontext ustanovenia a cieľ sle­ malo zostať vecou vnútroštátneho práva dovaný príslušnou právnou úpravou“. 39 a judikatúry“.

43. Je zrejmé, že smernica o autorskom práve má slúžiť ako harmonizačná smernica, ktorá „pomôže uplatňovať štyri slobody vnútorného trhu“ a „zabezpečí vysokú úro­ veň ochrany duševného vlastníctva“. 40 Právo na udelenie súhlasu na verejný prenos je jedným zo štyroch aspektov, ktoré Komisia pri predkladaní návrhu tejto smernice pova­ 40. Variáciou na rovnakú tému je tvrdenie žovala za tak významné pre vnútorný trh, že spoločnosti Rafael, podľa ktorej sa si to podľa nej vyžadovalo okamžité legisla­ v prejednávanej veci neuplatní smernica tívne opatrenie na úrovni Spoločenstva. 41 o autorskom práve, ale smernica 93/83. 37 Odôvodnenie č. 23 výslovne stanovuje, že Preto má byť pojem „verejný prenos“ smernica „ďalej harmonizuje práva autorov v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo na verejný prenos“. Očividne by nešlo veci EGEDA 38 vymedzený vnútroštátnym právom.

47. Históriu článku 11 bis ods. 1 Bernského dohovoru možno chápať ako sériu pokusov o zvýšenie ochrany práv autorov vo svetle technického rozvoja. Právo autorov udeľovať súhlas na predvedenie ich dramatických alebo hudobných diel sa priznávalo od prijatia dohovoru v roku 1886. 45 V roku 1928 sa doplnil článok 11 bis, ktorý vo svojej 45. Splnomocnený zástupca Komisie na pôvodnej podobe priznával autorom literár­ pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide nych a umeleckých diel „výlučné právo udeľovať súhlas s verejným prenosom ich

42 — Ako Komisia uviedla v Zelenej knihe o autorských právach a s nimi súvisiacich právach v informačnej spoločnosti 44 — Pozri bod 36 vyššie. (KOM(95) 382 v konečnom znení, z 19. júla 1995), ktorá 45 — Pôvodne v článku 9 a na začiatku len požiadavkou, aby sa bola základom pre smernicu, „skutočnosť, že niektoré ochrana poskytovaná vnútroštátnym právom vzťahovala aj na činnosti by boli v niektorých štátoch protiprávne a v iných iné osoby ako štátnych príslušníkov. To sa zmenilo na nie, by spôsobovala ťažkosti pri fungovaní vnútorného trhu“ základe Bruselskej revízie v roku 1948, keď sa výslovne (časť IV.3). stanovilo, že toto právo je ako také chránené dohovorom. 43 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 18, body 26 Medzi tým sa po Berlínskej revízii v roku 1908 článok 9 až 28. zmenil na článok 11.

I - 11533

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-306/05

diel prostredníctvom rozhlasu“. 46 Toto usta­ [článok 11 bis ods. 1 bod iii)]. Slovník novenie bolo jednoznačne zamerané na roz­ WIPO 49 definuje „ďalšie vysielanie“ buď šírenie existujúceho práva na predvedenie vo ako „simultánny prenos vysielania prijatého svetle technického rozvoja rozhlasového z iného zdroja alebo ako nové, neskoršie vysielania. 47 Šírenie signálu po drôte ešte vysielanie predchádzajúceho vysielania, ktoré nebolo upravené. bolo skôr prenášané alebo prijaté a zaznamenané“. Objasňuje aj to, že „súhlas na vysielanie diela nezahŕňa automaticky aj ďalšie vysielanie diela“.

I - 11534

SGAE

50. Zdá sa, že kritérium prenosu „inou účely na verejných miestach. Natíska sa preto organizáciou ako pôvodnou“ použité otázka, či licencia, ktorú dal autor vysielacej v článku 11 bis ods. 1 bode ii) dohovoru stanici, zahŕňa aj všetky ostatné použitia bolo prijaté ako „čisto účelové“ rozlíšenie, vysielania, či už na komerčné alebo neko­ keďže možnosť požadovať nový súhlas zakaž­ merčné účely. dým, keď sa uskutočňuje retransmisia „pre nový okruh poslucháčov“, bola úmyselne zamietnutá. 51 Napriek tomu sa zdá, že práve to je podstata účinku uvedeného ustanove­ nia. Tento výklad potvrdzuje aj sprievodca WIPO. 52 V súvislosti s článkom 11 bis ods. 1 bodom iii) stanovuje:

51. Na základe uvedeného je zrejmé, že článok 8 WCT má dopĺňať článok 11 bis ods. 1 Bernského dohovoru tak, že rozširuje právo autorov na udeľovanie súhlasu na verejný prenos ich diel v prípadoch, keď technický pokrok umožnil, aby prenos, na ktorý bol udelený súhlas, bol prístupný 53. Treba poznamenať, že „čisto účelové“ širšiemu okruhu osôb, ako sú osoby, ktorým kritérium stanovené v článku 11 bis ods. 1 bol pôvodný prenos určený. bode ii), konkrétne, že prenos musí „usku­ točňovať iná organizácia ako pôvodná“, je za takých okolností, aké existujú v prejednávanej veci, v každom prípade splnené. Ako upozorňuje francúzska vláda, majiteľ hotela je v rovnakej situácii ako tretia strana, ktorá sprístupňuje pôvodné prog­ ramy, ktoré už boli vysielané alebo prenášané 52. Prenos vysielania do hotelových izieb káblovým systémom. prostredníctvom televíznych prijímačov, do ktorých sa prenáša signál pôvodne prijatý hotelom, presne zapadá do tohto konceptu. Ako uviedol generálny advokát La Pergola vo svojich návrhoch vo veci EGEDA 54 „je nepochybné — vzhľadom na to, že takáto retransmisia nie je len technickým prostried­ kom na zabezpečenie alebo zlepšenie príjmu pôvodného vysielania v rámci územia, ktoré je ním pokryté, ako je to napríklad pri inštalácii a využívaní vykrývača — že [majiteľ hotela] poskytuje hotelovým hosťom prístup k chránenému dielu. Keby nedošlo 54. Komisia tvrdí, že rozhodujúcim pre určenie toho, či je prenos „verejný“, je veľkosť okruhu potenciálnych príjemcov prenosu a jeho hospodársky význam pre 53 — Body 11 bis11 a 11 bis12; kurzívou zvýraznila generálna advokátka. autora. Súhlasím s tým, že treba zohľadniť 54 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 18, bod 22. oba tieto faktory. Výklad, ktorý by ich

55. Pochopiteľne v prípade prenosu televíz­ neho signálu hotelom do jednotlivých izieb sú jedinými príjemcami jednotlivých preno­ sov v určitom momente len hostia prítomní v jednotlivých izbách, zvyčajne jedna alebo dve osoby. Je však potrebné zohľadniť kumulatívny účinok všetkých prenosov toho istého druhu so zreteľom na účel smernice 56. Pre Komisiu nie je rozhodujúca zisková vyjadrený v odôvodnení č. 9, ktorým je povaha prenosu. Uvádza príklady vysielania „vysoká úroveň ochrany“ nositeľov práv, hudby prostredníctvom ampliónov alebo a so zreteľom na vyhlásenie v odôvodnení obrazov na veľkoplošných obrazovkách č. 23, že právo na verejný prenos „treba počas charitatívnych alebo politických podu­ chápať v širokom zmysle slova“. Generálny jatí. Podľa jej názoru ide aj v tomto prípade advokát La Pergola sa vo svojich návrhoch vo o „verejný prenos“ bez ohľadu na neprítom­ veci EGEDA veľmi obratne vysporiadal nosť motívu dosiahnutia zisku. Naopak s tvrdením, že „ekonomická sila hostí generálny advokát La Pergola vo svojich v hotelovej izbe je tak malá, že nemôžu návrhoch vo veci EGEDA síce súhlasil, že predstavovať ,novú' verejnosť, ktorá sa odli­ „hospodársky význam novej verejnosti“ je šuje od primárnej verejnosti prijímajúcej relevantný, ale zároveň uviedol, že Bernský vysielanie. Retransmisia vysielaného diela dohovor „stanovuje zásadu, podľa ktorej televíziou teda nemá taký hospodársky autor musí udeliť súhlas s každým sekundár­ význam, aby mohla predstavovať nezávislý nym použitím vysielaného diela, pokiaľ pri prenos“. Súhlasím s jeho odpoveďou, že ňom dochádza k nezávislému hospodár­ „všetci klienti hotela v danom čase tvoria skemu použitiu zodpovednou osobou na ,verejnosť' v zmysle a na účely autorského účely dosiahnutia zisku“. 57 Vyjadril tiež

57. V prejednávanej veci je zjavné, že po prvé okruh potenciálnych príjemcov je roz­ siahly a má hospodársky význam pre autora a po druhé, že organizácia, ktorá prenos uskutočňuje, tak robí na účely dosiahnutia zisku. Za takých okolností je namieste považovať prenos za „verejný“. V kontexte prejednávanej veci nepovažujem za potrebné 60. Je pravda, že článok 5 smernice obsahuje ani vhodné rozhodovať o tom, či je hospo­ „kompletné vymenovanie [taxatívny výpočet dársky prínos pre osobu zodpovednú za — neoficiálny preklad] výnimiek prenos vždy nevyhnutný na to, aby sa mohlo a obmedzení... práva verejného prenosu“.60 hovoriť o „verejnom“ prenose v zmysle Nebolo však poskytnuté žiadne vysvetle­ článku 3 smernice. nie,61 pokiaľ ide o to, ktoré výnimky sa môžu uplatniť v prejednávanej veci. Tvrdenie založené na použití podmieňovacieho spô­ sobu v španielčine (ktorý sa bežne používa v odôvodneniach) neobstojí ani pri teleolo­ gickom výklade, ani pri porovnaní s ostatnými jazykovými verziami.

58. Na záver sa budem venovať štyrom podrobným argumentom, ktoré predložila spoločnosť Rafael a rakúska a írska vláda.

61. Po druhé Rafael a rakúska vláda tvrdia, že retransmisia do hotelových izieb hotelom 59. Po prvé spoločnosť Rafael tvrdí, pokiaľ nepatrí do pôsobnosti článku 3 ods. 1, som správne porozumela jej zástupcovi na pojednávaní, že odôvodnenie č. 35 a článok 5 smernice o autorskom práve predpokladajú 59 — Kurzívou zvýraznila generálna advokátka V španielčine je použitý výraz „deberían“, o ktorý sa pravdepodobne uvedené tvrdenie opiera. Vo francúzskom znení je však použitý výraz „doivent“.

62. V predchádzajúcom texte som vysvetlila, prečo považujem tvrdenie, podľa ktorého 64. Pokiaľ ide o zostávajúce tvrdenie spoloč­ smernica neharmonizuje koncept „verejného nosti Rafael a Rakúska, podľa ktorého ak je prenosu“, za neobhájiteľné. „následný“ prenos „verejný“, potom tento pojem zahŕňa aj súkromný príjem televíz­ neho vysielania, zo sprievodcu a slovníka WIPO jednoznačne vyplýva (a zdravý rozum to naznačuje), že takýto dôsledok nenastane. Sprievodca stanovuje, že „autor má za to, že jeho licencia na vysielanie zahŕňa len priame obecenstvo, ktoré prijíma signál v rodinnom

63. Nemôžem prijať ani tvrdenie, že „verejný prenos“ sa musí spájať s fyzickou vzdialenos­ 62 — Slovník WIPO definuje „Šírenie znakov, zvukov a obrazov“ na účely článku 11 bis ods. 1 bodu i) ako „akúkoľvek techniku ťou. Okrem zjavných problémov spojených prenosu diel alebo iných zvukov a/alebo vizuálnych prog­ ramov a informácií určených na verejný príjem na diaľku po s uplatňovaním takej neistej podmienky drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami“. — kto by určil hranicu? — taký názor nemá 63 — Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.

I - 11539

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-306/05

66. Nie je mi však celkom jasné, ako je pri výklade ustanovení, ktoré slúžia na zosúla­ denie práv súvisiacich s autorským právom, relevantný, hoci len analogicky, článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý sa týka ochrany jednotlivcov pred zásahom verejnej moci pri výkone ich práva na rešpektovanie súkromného a rodinného 65. Po tretie írska vláda tvrdí, že vzhľadom života. Vo všeobecnosti súhlasím s názorom, na súkromné prostredie hotelových izieb je

67 — Článok 8 priznáva právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a zakazuje (ak nejde o výnimky vo 64 — Bod 11 bis12. verejnom záujme) akýkoľvek zákaz verejnej moci pri výkone 65 — Pozri obdobne RICKETSON, S.: c. d. v poznámke pod čiarou tohto práva. 48, s. 432 a 433 (bod 8.71) a 453 (bod 8.88), a REINBOTHE, 68 — Írska vláda cituje z rozsudkov z 21. septembra 1989, J., von LEWINSKI, S.: c. d. v poznámke pod čiarou 35, s. 107, Hoechst/Komisia, 46/87 a 227/88, Zb. s. 2859, bod 19, bod 12. a z 22. októbra 2002, Roquette Frères, C-94/00, Zb. s. 1-9011, 66 — Bod 24. body 27 a 29.

I - 11540

SGAE

ktorý generálny advokát La Pergola vyjadril a zvolí si konkrétny kanál. Opäť raz budem v reakcii na podobné tvrdenie vo svojich zaviazaná generálnemu advokátovi La Per­ návrhoch vo veci EGEDA.69 Generálny golovi, ktorý sformuloval odpoveď na túto advokát síce pripustil, že na účely ochrany otázku. Vo svojich návrhoch vo veci základných práv „tvorí hotelová izba súčasť EGEDA70 uviedol, že toto tvrdenie „je čisto súkromnej a rodinnej sféry osoby a jej v rozpore s jednou zo základných zásad rodiny“, ďalej však uviedol, že „právna autorského práva: nositelia autorského práva hranica medzi súkromným a verejným nie nie sú odmeňovaní na základe skutočného

69 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 18, bod 23. 70 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 18, bod 22.

I - 11541

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-306/05

Návrh

69. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré predložila Audiencia Provincial de Barcelona (Španielsko), takto:

Otázka 1