C-329/05
ECLI:EU:C:2006:481
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62005CC0329
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
MEINDL
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
PHILIPPE LÉGER p r e d n e s e n é 13. júla 2006 1
1 . V prejednávanej veci predložil Bundesfi 3. Podľa § 1 ods. 1 EStG 1997 podliehajú nanzhof (Nemecko) Súdnemu dvoru otázku, fyzické osoby, ktoré majú bydlisko alebo či sa má článok 52 Zmluvy ES (zmenený, obvyklý pobyt na vnútroštátnom území, teraz článok 43 ES) vykladať v tom zmysle, že v celom rozsahu nemeckej dani z príjmov. mu odporujú vnútroštátne ustanovenia, Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia podľa ktorých sa daňovníkovi rezidentovi môžu fyzické osoby, ktoré nemajú na vnú neprizná možnosť spoločného zdanenia troštátnom území bydlisko ani obvyklý s jeho manželom z dôvodu, že posledný pobyt, požiadať o to, aby sa s nimi zaobchá uvedený má bydlisko na území iného člen dzalo tak, ako keby v celom rozsahu ského štátu, v ktorom poberal príjmy nepo podliehali dani, ak poberajú nemecké príjmy dliehajúce zdaneniu v tomto štáte. v zmysle § 49 EStG 1997 a pod podmienkou, že tieto príjmy podliehajú nemeckej dani z príjmov najmenej v rozsahu 90 % („rela tívny kvantitatívny prah") alebo že príjmy nepodliehajúce dani z príjmov v Nemecku neprevyšujú 12 000 DEM („absolútny kvan titatívny prah").
I — Vnútroštátna právna úprava
4. Okrem toho § la ods. 1 bod 2 EStG 1997 2. Všeobecná nemecká právna úprava zda upravuje vo vzťahu k štátnym príslušníkom nenia fyzických osôb vzťahujúca sa na sporné členských štátov Európskej únie alebo obdobie vo veci samej je upravená v zákone Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) o dani z príjmov v znení uplatniteľnom možnosť, aby sa na účely uplatnenia § 26 EStG v roku 1997 (Einkommensteuergesetz, ďalej 1997 s manželom osoby podliehajúcej dani len „EStG 1997"). z príjmov v celom rozsahu na základe ustanovenia § 1 ods. 1 alebo § 1 ods. 3 EStG 1997 zaobchádzalo rovnako 1 — Jazyk prednesu: francúzština. ako s osobou podliehajúcou v celom rozsahu
I - 1109
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-329/05
dani z príjmov pod podmienkou, že má 7. Podľa § 26 EStG 1997 môžu manželia, bydlisko alebo obvyklý pobyt na území iného ktorí nie sú dlhodobo odlúčení a ktorí členského štátu Európskej únie alebo člen podliehajú v celom rozsahu dani z príjmov ského štátu EHP. v zmysle § 1 ods. 1 alebo § la EStG 1997, požiadať o spoločné zdanenie.
5. Navyše p o d m i e n k y uvedené v § 1 8. V takom prípade sa v súlade s § 26b EStG ods. 3 EStG 1997 sa vzťahujú tiež na 1997 príjmy manželov spočítajú a posudzujú manžela, ktorý nemá bydlisko alebo obvyklý spoločne. Manželia sa tak posudzujú ako pobyt v Nemecku. Predpokladom toho, aby osoby podliehajúce spoločnej daňovej povin sa manžel, ktorý nie je rezidentom, považoval nosti. za osobu podliehajúcu v celom rozsahu dani, je, aby časť príjmov podliehajúcich nemeckej dani z príjmov bola rovná alebo vyššia ako 90 % súhrnu celosvetových príjmov manže lov alebo príjmy nepodliehajúce nemeckej dani z príjmov neprekročili absolútny kvan titatívny prah, a to čiastku 24 000 DEM.
9. Účelom t o h t o postupu je zohľadniť osobné a rodinné pomery manželov, čo vedie k nižšiemu daňovému zaťaženiu, ak je významný rozdiel medzi príjmami dosiahnu tými oboma manželmi alebo ak jeden z manželov nedosiahne žiaden príjem. Takto je zaistené ich životné minimum, pretože manželia majú prospech z dvoch častí 6. Celosvetové príjmy manželov sa musia daňového základu oslobodeného od dane určiť podľa nemeckej právnej úpravy bez z príjmov. rozlišovania medzi príjmami nadobudnutými v Nemecku a tými, ktoré boli nadobudnuté v cudzine. Ustanovenie § 1 ods. 3 druhej vety v spojení s § la ods. 1 bodom 2 EStG 1997 nestanovuje zvláštne pravidlo týkajúce sa určenia príjmov, preto sa musí podľa vnú troštátneho súdu pojem „príjmy" odvodiť z nemeckého daňového práva týkajúceho sa dane z príjmov i vtedy, ak tieto príjmy nepodliehajú zdaneniu alebo sú uvedené 10. Okrem toho treba upresniť, že príjmy v potvrdení štátu bydliska ako príjmy oslo plynúce z opakujúcich sa dávok, ktoré nie sú bodené od dane z príjmov. niektorým z príjmov uvedených v § 2 ods. 1
I - 1110
MEINDL
bodoch 1 až 6 EStG 1997, 2sú podľa § 22 13. Podľa rakúskeho daňového práva príjmy bodu 1 EStG 1997 ako kategória „iné príjmy" prijaté pani Meindl-Berger nepodliehajú zohľadnené pri výpočte príjmových prahov zdaneniu. uvedených v § 1 a la EStG 1997.
11. Nakoniec podľa § 3 bodu 1 písm. d) a § 3 bodu 67 EStG 1997 príspevok v materstve 14. V súlade s nemeckou právnou úpravou a príspevok na výchovu dieťaťa poskytnuté pán Meindl požiadal Finanzamt, úrad prí podľa nemeckej právnej úpravy sa považujú slušný v daňových veciach, o uplatnenie za vnútroštátne príjmy oslobodené od dane spoločného zdanenia. Jeho žiadosť bola z príjmov. týmto orgánom zamietnutá s tým, že pán Meindl podlieha osobnému zdaneniu vo výške 45 046 DEM a hľadí sa naňho ako na slobodného.
II — Skutkové okolnosti a konanie vo veci samej
15. Podľa Finanzamt jednak neboli splnené podmienky upravené v § la ods. 1 bode 2 a v § 1 ods. 3 EStG 1997, pretože časť 12. V priebehu roku 1997 pán Meindl, príjmov manželov dosiahnutých v Nemecku rakúsky štátny občan s bydliskom bola nižšia ako 90 % ich celkovej výšky. A v Nemecku, dosiahol v tomto štáte príjmy jednak úhrn príjmov dosiahnutých pani plynúce z výkonu slobodného povolania, ako Meindl-Berger v Rakúsku prekročil prahovú i z výkonu remeselnej živnosti v úhrnnej hodnotu 24 000 DEM stanovenú § 1 ods. 3 výške 138 422 DEM. Jeho manželka, pani druhou vetou v spojení s § 1 ods. 1 bodom 2 Meindl-Berger, žijúca v Rakúsku, nevykoná poslednou vetou EStG 1997. vala v spornom roku žiadnu zárobkovú činnosť, ale dostala od Rakúskej republiky príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 142 586 ATS, príspevok v materstve vo výške 47 117 ATS a rodičovské dávky vo výške 15 600 ATS, čo zodpovedá celkovej proti hodnote 26 994,73 DEM. 16. Finanzamt sa totiž domnieval, že keďže vyrovnávací príspevok prijatý pani Meindl- -Berger nebol poskytnutý podľa nemeckej 2 — Týmito príjmami uvedenými v § 2 ods. 1 prvej vete EStG 1997 sú príjmy plynúce z poľnohospodárskej alebo lesnej činnosti, právnej úpravy, nie je oslobodený od dane príjmy z remeselnej alebo obchodnej činnosti, príjmy zo z p r í j m o v na z á k l a d e § 3 b o d u 1 samostatnej zárobkovej činnosti, príjmy zo závislej činnosti, príjmy z kapitálového majetku a príjmy z prenájmu. písm. d) EStG 1997. Tieto dávky tak podľa
I - 1111
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-329/05
§ 22 bodu 1 EStG 1997 musia byť pri odlúčený, odmietnuté spoločné zdanenie stanovení prahovej hodnoty považované za manželov z dôvodu, že tento manžel dosia zahraničné príjmy. hol viac než 10 % príjmov domácnosti a zároveň viac než 24 000 DEM, a že tieto príjmy podľa rakúskeho práva nepodliehajú dani z príjmov?"
17. Po neúspešnej sťažnosti pán Meindl podal proti rozhodnutiu Finanzamtu žalobu na Finanzgericht (finančný súd). Tento vyhovel jeho návrhu a rozhodol, že bol oprávnený využiť spoločné zdanenie manže IV — Posúdenie lov, pretože pojem „príjmy" sa mal v súlade s právom Spoločenstva vykladať reštriktívne.
20. Najprv treba posúdiť, či postavenie pána Meindla patrí do pôsobnosti článku 52 Zmluvy.
18. Finanzamt podal opravný prostriedok „Revision" na Bundesfinanzhof.
21. Na rozdiel od nemeckej vlády nevidím dôvod pochybovať o opodstatnenosti posú denia Bundesfinanzhofu, podľa ktorého postavenie pána Meindla patrí do pôsobnosti článku 52 Zmluvy. III — Prejudiciálna otázka
22. Na jednej strane podľa ustálenej judika 19. Bundesfinanzhof rozhodol o prerušení túry článok 52 Zmluvy nie je uplatnitel'ný na konania a položil Súdnemu dvoru túto situácie ohraničené územím jediného člen prejudiciálnu otázku: ského štátu. 3 V prejednávanej veci pán Meindl, rakúsky štátny občan, pracuje a má pobyt v Nemecku, čo preukazuje, že jeho postavenie nie je obmedzené na jeden
„Je porušením [článku 52 Zmluvy], ak je 3 — Pozri napríklad rozsudky z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, daňovníkovi rezidentovi, ktorého manžel má C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 37; z 28. januára 1992, Steen, C-332/90, Zb. s. I-341, bod 9, a zo 16. januára 1997, USSL bydlisko v Rakúsku a nie je od neho n° 47 di Biella, C-134/95, Zb. s. I-195, bod 19.
I - 1112
MEINDL
členský štát. Na druhej strane podľa článku štátov, členské štáty ich majú vykonávať 52 druhého odseku Zmluvy sloboda usadiť sa v súlade s právom Spoločenstva. 4Z toho zahŕňa prístup k samostatným zárobkovým vyplýva, že členské štáty nesmú pri výkone činnostiam a výkon týchto činností. Ako svojich právomocí porušiť základné slobody vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, zaručené Zmluvou, medzi ktoré patrí tiež pán Meindl vykonával v Nemecku činnosť sloboda usadiť sa. 5 majúcu povahu slobodného povolania. Z toho vyplýva, že využil svoju slobodu usadiť sa.
27. To predovšetkým znamená, že členské štáty sa musia zdržať nielen akejkoľvek zjavnej diskriminácie na základe štátnej 23. Svojou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, príslušnosti, ale aj akejkoľvek skrytej formy či sa má článok 52 Zmluvy vykladať v tom diskriminácie, ktorá pri uplatňovaní iných zmysle, že mu odporuje, aby sa daňovníkovi kritérií rozlišovania v skutočnosti vedie s bydliskom v Nemecku odmietlo spoločné k rovnakému výsledku. 6 zdanenie s jeho manželom s bydliskom v Rakúsku, od ktorého nie je odlúčený, z dôvodu, že tento manžel dosiahol viac ako 10 % spoločných príjmov a zároveň viac ako 24 000 DEM, ak tieto príjmy sú podľa rakúskeho práva oslobodené od dane z príjmov. 28. Diskriminácia však môže spočívať len v uplatnení odlišných pravidiel na porovna teľné situácie alebo v uplatnení rovnakého pravidla na odlišné situácie. 7
24. Nemecká vláda sa domnieva, že na túto otázku sa má odpovedať záporne.
29. V oblasti priamych daní Súdny dvor rozhodol, najmä v už citovanom rozsudku
25. Nezdieľam tento názor. 4 — Pozri najmä rozsudok z 21. novembra 2002, X a Y, C-436/00, Zb. s. I-10829, bod 32 a citovanú judikatúru, a z 13. novembra 2003, Schilling a Fleck-Schilling, C-209-01, Zb. s. I-13389, bod 22. 5 — Pozri najmä rozsudky z 28. januára 1986, Komisia/Francúzsko, 270/83, Zb. s. 273, bod 13, a z 11. marca 2004, De Lastevrie du Saillant, C-9/02, Zb. s. I-2409, bod 40. 6 — Pozri najmä rozsudky z 12. februára 1974, Sotgiu, 152/73, Zb. s. 153, bod 11; z 21. novembra 1991, Le Manoir, C-27/91, Zb. s. I-5531, bod 10, a zo 14. februára 1995, Schumacker, C-279/93, Zb. s. I-225, bod 26. 26. Treba najskôr pripomenúť, že hoci 7 — Pozri najmä rozsudok z 11. augusta 1995, Wielockx, C-80/94, priame dane patria do právomoci členských Zb. s. I-2493, bod 17.
I - 1113
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-329/05
Schumacker a v rozsudku Gerritse z 12. júna jeho manželka má bydlisko v Rakúsku a má 2003 , že v oblasti priamych daní nie sú tam príjmy, ktoré prekračujú 10 % príjmov situácie rezidentov a nerezidentov štátu vo domácnosti a sumu 24 000 DEM. Pán všeobecnosti porovnateľné. Príjem dosaho Meindl je tak nemeckými daňovými úradmi vaný na vnútroštátnom území nerezidentom posudzovaný ako slobodný. totiž tvorí najčastejšie iba časť jeho celkového príjmu sústredeného do miesta jeho bydliska. Okrem toho osobná schopnosť nerezidenta platiť dane, vychádzajúca zo zohľadnenia všetkých jeho príjmov a jeho osobných a rodinných pomerov, môže byť najľahšie 33. Ako som však už uviedol, podľa toho posúdená v mieste, kde má sústredené svoje istého EStG 1997 daňovník, ktorý má osobné a majetkové záujmy, čomu vo bydlisko v Nemecku a ktorého manžel všeobecnosti zodpovedá miesto obvyklého s bydliskom v tom istom členskom štáte je bydliska. 9 bez zamestnania, spoločné zdanenie manže lov môže využiť.
30. V prejednávanej veci má pán Meindl, i keď je rakúskym štátnym občanom, bydli 34. Je toto rozdielne zaobchádzanie vo sko v Nemecku a tam poberá všetky svoje vzťahu k daňovníkovi s bydliskom príjmy. v Nemecku, ktorého manžel bez zamestnania má bydlisko na území iného členského štátu, a k daňovníkovi s bydliskom v Nemecku, ktorého manžel bez zamestnania má rovnako bydlisko v tomto členskom štáte, založené na rozdielnom objektívnom stave, takže ho 31. Napriek tomu je s ním zaobchádzané nemožno považovať za nepriamu diskrimi odlišným spôsobom, než s daňovníkom náciu z dôvodu štátnej príslušnosti? s bydliskom v Nemecku, ktorého manžel, ktorý nemá príjmy, má bydlisko rovnako v tomto členskom štáte.
35. To si nemyslím.
32. Podľa EStG 1997 totiž nemecké orgány odmietajú vziať do úvahy osobné a rodinné pomery pána Meindla s odôvodnením, že 36. Domnievam sa totiž, že rakúsky štátny príslušník, ktorý pracuje a má bydlisko v Nemecku a ktorého manžel nepracuje 8 — C-234/01, Zb. s. I-5933. a má bydlisko v inom členskom štáte, sa 9 — Rozsudky Schumacker, už citovaný, body 31 a 32, a Gerritse, už citovaný, bod 43. objektívne nachádza z daňového hľadiska
I - 1114
MEINDL
v r o v n a k o m postavení, ako daňovník 40. Je pravda, že na rozdiel od pani Zur s bydliskom v Nemecku, ktorý má rovnaké strassen, pani Meindl-Berger poberá v štáte pracovné miesto a ktorého manžel svojho pobytu príjmy považované podľa s bydliskom v rovnakom členskom štáte nemeckého práva za zdaniteľné. nevykonáva žiadnu p r a c o v n ú činnosť. V oboch prípadoch príjmy rodiny pochá dzajú z činnosti iba jediného z manželov.
41. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu však vyplýva, že tieto príjmy tvoria na základe svojej povahy dávky nepodliehajúce zdaneniu 37. Požiadavka miesta pobytu manžela bez v Rakúsku. zamestnania, z ktorej pramení rozdielne zaobchádzanie, je podľa mňa podmienkou, ktorej štátni príslušníci budú môcť vyhovieť ľahšie než štátni príslušníci iných členských štátov, ktorých rodinní príslušníci majú častejšie bydlisko mimo územia Nemecka.
42. Pripomínam, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 1. júla 2004 vo veci Wallentin 11 rozhodol, že príjmy nepodliehajúce zdaneniu nevytvárajú podstatné príjmy, takže štát, v ktorom sú tieto príjmy dosiahnuté, nie je schopný priznať daňovú výhodu vyplývajúcu 38. Podľa môjho názoru porovnateľnosť zo zohľadnenia osobných a rodinných pome týchto dvoch prípadov by sa mala preskúmať rov daňovníka. podľa obdobných úvah, ako sú tie, ktoré boli prijaté Súdnym dvorom v jeho rozsudku zo 16. mája 2000 vo veci Zurstrassen 10.
43. Riešenie prijaté v tomto rozsudku sa mi zdá byť uplatnitel'né aj v prejednávanej veci. Na jednej strane, ak by dávky poskytnuté 39. V tomto rozsudku Súdny dvor uviedol, pani Meindl-Berger boli poskytnuté na že prospech plynúci zo spoločného zdanenia základe nemeckej právne úpravy, boli by n e m ô ž e byť z a m i e t n u t ý d a ň o v n í k o v i v Nemecku oslobodené od dane z príjmov, z dôvodu, že jeho manžel, od ktorého nebol čo preukazuje, že môžu byť podľa nemeckej odlúčený, má bydlisko v inom členskom právnej úpravy považované za nepodlieha štáte. júce zdaneniu na základe svojej povahy.
10 — C-87/99, Zb. s. I-3337, bod 23. 11 — C-169/03, Zb. s. I-6443, body 17 a 18.
I - 1115
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-329/05
Dávky by sa teda nezapočítali do celosveto 46. V prejednávanej veci Spolková republika vých príjmov manželov. Na druhej strane, ak Nemecko ako štát, v ktorom má pán Meindl by som mal prijať tvrdenie nemeckej vlády, bydlisko, v ktorom poberá takmer všetky osobné a rodinné pomery manželov žijúcich príjmy domácnosti a v ktorom povinne v Nemecku by neboli zohľadnené ani podlieha zdaneniu, môže najlepšie zohľadniť v Nemecku, ani v Rakúsku. jeho osobné a rodinné pomery.
47. Domnievam sa teda, že rozdielne zaob 44. P á n M e i n d l , k t o r ý má b y d l i s k o chádzanie s daňovými rezidentmi, ktorých v Nemecku, totiž v Rakúsku nedosahuje manžel bez zamestnania má bydlisko v inom žiaden príjem a jedinými prostriedkami členskom štáte, a daňovými rezidentmi, domácnosti získanými v tomto štáte sú dávky ktorých manžel bez zamestnania má bydlisko nepodliehajúce zdaneniu. Osobné a rodinné na vnútroštátnom území, ako vyplýva z EStG p o m e r y p á n a M e i n d l a tak n e m o ž n o 1997, sa má považovať za nepriamu diskri v Rakúsku zohľadniť. mináciu na základe štátnej príslušnosti, ktorá je v rozpore s článkom 52 Zmluvy.
45. Upresňujem že, podľa ustálenej judika 48. S prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy túry Súdneho dvora spočíva diskriminácia navrhujem odpovedať, že článok 52 Zmluvy v tom, že sa osobné a rodinné pomery sa má vykladať v t o m zmysle, že mu d a ň o v n í k a n e z o h ľ a d n i a ani v š t á t e , odporuje, aby sa daňovníkovi s bydliskom v ktorom vykonáva zamestnanie, ani v štáte, v Nemecku odmietlo spoločné zdanenie v ktorom má bydlisko. 12 s jeho manželom s bydliskom v Rakúsku, od ktorého nie je odlúčený, z dôvodu, že tento manžel dosiahol viac ako 10 % 12 — Rozsudok Schumacker, už citovaný, bod 38. Okrem toho spoločných príjmov a súčasne viac ako upresňujem, že v rozsudku z 11. decembra 2002, De Groot (C-385/00, Zb. s. I-11819, bod 101), Súdny dvor uviedol, že 24 000 DEM, ak tieto príjmy sú podľa zohľadnenie osobných a rodinných pomerov daňovníkov rakúskeho práva oslobodené od dane musí byť členskými štátmi zaistené bez ohľadu na to, akým spôsobom si štáty túto povinnosť navzájom rozdelia. z príjmov.
I - 1116
MEINDL
V — Návrh
49. Vo světle týchto úvah navrhujem Súdnemu dvoru odpovedať na prejudiciálnu otázku položenu Bundesfinanzhofom takto:
Článok 52 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 43 ES) sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje, aby sa daňovníkovi s bydliskom v Nemecku odmietlo spoločné zdanenie s jeho manželom s bydliskom v Rakúsku, od ktorého nie je odlúčený, z dôvodu, že tento manžel dosiahol viac ako 10 % spoločných príjmov a súčasne viac ako 24 000 DEM, ak tieto príjmy sú podľa rakúskeho práva oslobodené od dane z príjmov.
I - 1117