C-356/05

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-356/05

N Á V R H Y GENERÁLNEJ A D V O K Á T K Y

C H R I S T I N E STIX-HACKL p r e d n e s e n é 5. o k t ó b r a 2006 1

I — Úvod II — Právny rámec

A — Právna úprava Spoločenstva

2. Na účely článku 1 smernice Rady 72/166/ EHS 3 vozidlo znamená „akékoľvek motorové vozidlo u r č e n é na pohyb po pevnine s mechanickým pohonom, ktoré sa však neprevádzkuje na koľajniciach, a akékoľvek prípojné vozidlo, pripojené alebo nepripo­ 1. V tomto prejudiciálnom konaní mal jené". Súdny dvor odpovedať na otázku, či v oblasti povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má byť osoba považovaná za „cestu­ júceho" v zmysle článku 1 smernice Rady 90/232/EHS 2, pokiaľ je obeťou dopravnej nehody v prípade, ak nastúpila do vozidla, 3. Článok 3 ods. 1 prvej smernice stanovuje: ktoré nebolo ani určené na prepravu cestu­ júcich, ani vybavené sedadlami na tento účel Druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora na možnosť osôb podlieha­ júcich súdnej právomoci uplatniť pred vnút­ roštátnymi súdmi práva, ktoré sú im zverené „Každý členský štát prijme... všetky prime­ článkom 1 smernice 90/232. rané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpoved-

sa považujú na účely článku 3 ods. 1 smernice 72/166/EHS za neplatné, pokiaľ ide o nároky tretích osôb poškodených — osobami, ktoré nie sú výslovne alebo nehodou. nevýslovné oprávnené,

alebo Avšak právne predpisy alebo ustanovenia uvedené v prvej zarážke sa môžu uplatniť voči osobám, ktoré dobrovoľne vstúpili do 4 — Druhá smernica Rady z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia vozidla, ktoré spôsobilo škodu alebo ujmu, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových v prípade keď poisťovateľ môže preukázať, že vozidiel (Ú. v. ES L 8, s. 17; Mim. vyd. 06/007, s. 3, ďalej označená ako „druhá smernica"). vedeli, že vozidlo bolo odcudzené.

I - 3071

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-356/05

Členské štáty majú možnost' — v prípade, ak keďže obete nehôd motorových vozidiel došlo k nehodám na ich území — neuplatnit' majú mať zaručenú porovnateľnú starostli­ ustanovenie v prvom pododseku, ak môže vosť, bez ohľadu na to, kde v spoločenstve sa poškodený získať náhradu za utrpené škody nehoda stala; od orgánu sociálneho zabezpečenia."

keďže v niektorých členských štátoch exis­ tujú predovšetkým medzery v oblasti povin­ ného p o i s t n é h o krytia cestujúcich 5. Podľa d r u h é h o , t r e t i e h o , š t v r t é h o motorových vozidiel; keďže je potrebné tieto a piateho odôvodnenia tretej smernice: medzery vyplniť, aby sa chránila táto zvlášť zraniteľná kategória potenciálnych obetí;

8. Časť 65 ods. 1 pism. a) 1961 Act, ako bol doplnený predpisom Regulation 7 of the European Communities (Road traffic) (Com­ 7. Časť 56 Road Traffic Act 1961 (zákon pulsory Insurance) (Amendment) Regula­ o cestnej premávke, ďalej len „1961 Act") tions 1992 (ďalej len „Regulation 1992"), stanovuje povinnosť uzavrieť poistenie týka­ definuje vylúčenú osobu takto: júce sa používania vozidla takto:

„1. Osoba (ďalej len ,užívateľ')je oprávnená „a) každá osoba požadujúca odškodnenie za na verejnom mieste používať vozidlo ujmu na zdraví, ktorú utrpela vo vnútri na mechanický pohon, pokiaľ sú poisťo- alebo na vozidle s mechanickým poho­ vateľ vozidla alebo osoba oslobodená od nom..., ktorého sa týka relevantný povinnosti, zodpovední za škodu spôso­ dokument, inom než vozidlo alebo benú z nedbanlivosti užívaním vozidla vozidlá s mechanickým pohonom tvo­ alebo pokiaľ je platná: riace kombináciu vozidiel v triede, ktorá je na účely tohto odseku stanovená nariadením ministra, pokiaľ tieto naria­ denia nestanovujú povinné poistenie zodpovednosti za škodu pokrývajúce cestujúcich pre:

a) schválená poistná zmluva, ktorou je užívateľ alebo akákoľvek iná osoba, ktorá môže byť zodpovedná za škodu spôsobenú z nedbanlivosti užívaním vozidla užívateľom, poistená na akúkoľvek sumu bez obmedzenia..., ktorú užívateľ alebo (i) každú časť vozidla s mechanickým jeho osobný zástupca môže byť p o h o n o m , i n é h o než veľkého

I - 3073

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-356/05

vozidla verejných služieb, okrem b) m o t o c y k l e projektované prípadu, že je táto časť vozidla a konštruované so sedadlami pre projektovaná... a konstruovaná so cestujúcich. sedadlami pre cestujúcich;

III — Skutkový stav a priebeh konania vo 13. MIBI však odmietla odškodniť pani veci samej, préjudiciable otázky Farrell z dôvodu, že pani Farrell cestovala v časti vozidla, ktorá nebola ani projekto­ vaná, ani konštruovaná na prevoz cestujú­ cich. MIBI zastávala názor, že zodpovednosť za ujmu na zdraví, ktorú utrpela žalobkyňa, nie je zodpovednosťou, pre ktorú bolo poistenie povinné podľa 1961 Act, teda dohoda sa nepoužije a MIBI nie je povinná ani odškodniť pani Farrell, ani uznať roz­ 11. Pani Farell sa stala obeťou dopravnej hodnutie, ktoré by mohlo byť pani Farrell nehody 26. januára 1996 vo vozidle, ktorého vydané voči pánovi Whitty. bola cestujúcim. Majiteľ a vodič vozidla, pán Whitty stratil kontrolu nad vozidlom, ktoré narazilo do múru. Toto vozidlo bolo úžitko­ vým vozidlom, ktoré nebolo projektované ani konštruované na prevoz cestujúcich v zadnej časti, takže vozidlo ani nebolo vybavené sedadlami v zadnej časti. V momente nehody sedela pani Farrell na podlahe v zadnej časti 14. V septembri 1997 pani Farrell podala vozidla, teda v zóne vozidla nevybaveného návrh voči všetkým žalovaným v konaní vo sedadlami. veci samej. V júli 2001 dostala rozhodnutie, ktoré zaväzovalo pána Whitty. Ohodnotenie ujmy bolo odložené na okamih rozhodnutia vo veci samej.

12. V nadväznosti na nehodu bolo preuká­ zané, že pán Whitty nebol poistený. Preto sa 15. Svojou argumentáciou sa žalobkyňa pani Farrell snažila dosiahnuť odškodnenie domáhala deklaratórneho rozsudku určujú-

I - 3075

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-356/05

IV — Analýza 16. Za týchto podmienok položil High Court of Ireland Súdnemu dvoru nasledujúce pre- judiciálne otázky:

A — Úvodné poznámky

„1. Vzhľadom na to, že do 31. decembra 17. Prejednávaná vec sa týka právneho 1995 bolo Írsko povinné vykonať usta­ rámca Spoločenstva v oblasti povinného

I - 3076

FARRELL

poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za záručného fondu, ktorého cieľom je uhradiť škodu spôsobenú automobilom. T e n t o škody na majetku alebo ujmy na zdraví právny rámec vyplýva zo série smerníc spôsobené neidentifikovaným alebo nepoi­ určených na uľahčenie cestnej premávky steným vozidlom. 6 medzi členskými štátmi.

21. Štvrtá smernica 8, ktorá sa nepoužije na 19. Druhá smernica smeruje k zníženiu roz­ skutkový stav vo veci samej, sa týka hlavne dielov medzi členskými štátmi, čo sa týka poskytovania poistného plnenia vyplývajú­ úrovne a obsahu povinného poistenia zod­ ceho z dopravných nehôd, ktoré sa stali povednosti tým, že stanovuje najmä mini­ mimo krajiny pôvodu osoby uplatňujúcej si málne sumy záruky. Okrem toho povinné nárok. S cieľom zjednodušiť konanie tretej poistenie musí pokrývať tak ujmu na zdraví, poškodenej osoby smernica umožňuje konať ako aj škodu na majetku. Druhá smernica v štáte jej pobytu proti likvidačnému zástup- inak stanovuje nemožnosť uplatnenia zmluv­ ných ustanovení voči poškodeným tretím osobám, podľa ktorých záruka nevzniká v prípade užívania vozidla alebo riadenia 6 — Článok 1 ods. 4 druhej smernice. 7 — Pozri najmä piate odôvodnenie tretej smernice: „... neoprávnenými osobami, osobami bez vodič­ v niektorých členských štátoch existujú predovšetkým ského preukazu alebo osobami, ktoré medzery v oblasti povinného poistného krytia cestujúcich motorových vozidiel; keďže je potrebné tieto medzery vyplniť, nespĺňajú zákonné technické požiadavky aby sa chránila táto zvlášť zraniteľná kategória potenciálnych obetí". týkajúce sa stavu a bezpečnosti príslušného 8 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady 200/26/ES zo vozidla. 5Druhá smernica určuje vytvorenie 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady 73/239/EHS a 88/357/EHS (Štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel) (Ú. v. ES L 181, s. 65; Mim. vyd. 06/003, s. 331, ďalej označená ako „štvrtá 5 — Článok 2 ods. 1 druhej smernice. smernica").

23. Je potrebné poznamenať, že právny 25. Na zhrnutie je vhodné zopakovať, že rámec Spoločenstva je od začiatku zaradený právo Spoločenstva zaviedlo povinné poiste­ do staršieho právneho rámca, a to systému nie občianskoprávnej zodpovednosti vyplý­ zelenej karty, založeného 1. januára 1953 pod vajúcej z premávky motorových vozidiel. záštitou Európskej hospodárskej komisie Poškodené tretie osoby môžu uplatniť Organizácie spojených národov priamu žalobu voči poisťovateľovi občian­ a spravovaného Radou kancelárií, orgánom skoprávnej zodpovednosti, pokiaľ takýto založeným v roku 1949 v Londýne. Tento poisťovateľ nie je, voči územne príslušnému systém má za cieľ na jednej strane dbať o to, záručnému fondu motorových vozidiel. aby obete dopravných n e h ô d neniesli Naproti tomu právo Spoločenstva nepristú­ následky z dôvodu, že majetková alebo pilo k zblíženiu pravidiel občianskoprávnej nemajetková škoda, ktorú utrpeli, vznikla zodpovednosti v oblasti dopravných nehôd. na základe chyby zahraničného vodiča, a nie Za týchto podmienok je otázkou, či a v akom vodiča s pobytom v ich štáte, a na druhej

10 — Pozri definíciu v článku 1 prvej smernice: „profesijnú organizáciu, ktorá je zriadená v súlade s odporúčaním č. 5 9 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 11. mája 2005, prijatým dňa 25. januára 1949 podvýborom pre cestnú ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 72/166/EHS, 84/5/ dopravu Výboru Európskej hospodárskej komisie Organizá­ EHS, 88/357/EHS a 90/232/EHS a smernica Európskeho cie Spojených národov pre vnútrozemskú dopravu, a ktorá parlamentu a Rady 2000/26/ES o poistení zodpovednosti za združuje poisťovateľov, ktorí sú v štáte oprávnení vykonávať škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (Ú. v. EÚ činnosť poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pre­ L 149, s. 14). vádzkou motorových vozidiel".

26. Pani Farrell a Komisia v podstate zastá­ 28. Pani Farrell uvádza, že pojem „cestujúci" vajú názor, že článok 1 tretej smernice uvedený v článku 1 tretej smernice nie je vyžaduje, aby povinné poistenie pokrývalo predmetom žiadnej definície. Z uznesenia vo všetkých členských štátoch škody spôso­ vydaného vo veci Withers 13 vyplýva, že bené osobám cestujúcim v časti vozidla, cestujúci sú jednotlivci, ktorí sa prepravujú ktorá nebola projektovaná na prevoz cestu­ vo vozidle, či sú sediaci alebo nie. Podľa nej júcich ani vybavená sedadlami na tento účel, pokiaľ by bol pojem „cestujúci" používaný zatiaľ čo írska vláda a MIBI sú opačného v tretej smernici vykladaný tak, že označuje názoru. iba sediace osoby, Súdny dvor by nemusel používať prídavné meno „sediaci" v už cito­ vanom uznesení. Okrem toho pani Farrell poznamenáva, že Súdny dvor uvádza tiež cestujúcich v pasáži týkajúcej sa časti vozidla nevybavenej miestami na sedenie. Je zrejmé, že pokiaľ by Súdny dvor chcel stanoviť 27. Pani Farrell pripomína s odkazom na vec rozdiel medzi cestujúcimi a ďalšími osobami, Withers 12, že prvá a druhá smernica neukla­ ktoré sú prepravované vo vozidle, mohol Súdny dvor použiť pojmy „osoba" alebo „jednotlivec", a nie pojem „cestujúci". 11 — Pozri v tomto smere pravidlo už citované v článku 2 ods. 1 druhej smernice, ako aj čo sa týka záručného fondu článok 1 ods. 4 tretí pododsek druhej smernice. 12 — Uznesenie Súdneho dvora (prvá komora) zo 14. októbra 2002, Withers, C-158/01, Zb. s. I-8301. 13 — Už citovanej v poznámke pod čiarou 12, bod 21.

32. Írska vláda zastáva názor, že je vhodné 30. Írska vláda zastáva názor, že riadne odlišovať pojem „cestujúci" v zmysle článku 1 prebrala tretiu smernicu, lebo táto neukladá tretej smernice od pojmu „cestujúci", pokiaľ členským štátom povinnosť zaistiť, aby povinné poistenie občianskoprávnej zodpo­ vednosti pokrývalo ujmu na zdraví, ktorú utrpeli osoby nachádzajúce sa v časti vozidla, 15 — V tomto zmysle írska vláda odkazuje na list zo 4. mája 1990 pochádzajúci od riaditeľa Generálneho riaditeľstva finanč­ ných inštitúcií a práva spoločností Európskej komisie, ktorý najmä uvádza, že je úplne zrejmé, že v prípade neexistencie definície „cestujúceho" v smernici, majú členské štáty zjavne určitú voľnosť stanoviť prípady, v ktorých osoba riadiaca vo 14 — Rozsudky z 30. januára 1985, Komisia/Dánsko, 143/83, Zb. vnútri vozidla alebo na ňom, nebezpečným a výrobcom s. 427, body 12 a 13, a z 26. februára 1991 Antonissen, vozidla nestanoveným spôsobom, nemôže byť viac považo­ C-292/89, Zb. s. I-745, body 17 a 18. vaná za „cestujúceho".

I - 3080

FARRELL

je tento pojem použitý v širšom zmysle na poistenie týkajúce sa cestujúcich prepravu­ označenie kohokoľvek, kto sa nachádza vo júcich sa v častiach vozidiel, ktoré neboli vnútri vozidla alebo na ňom, iného než vodič. projektované na prevoz cestujúcich (naprík­ Následkom existencie voľnej úvahy prislú­ lad na lyžici rýpadla), je teda úplne v súlade chajúcej členským štátom, ako to ilustruje s vnútroštátnou politikou v oblasti bezpeč­ 16 vec Mendes Ferreira , je členským štátom nosti cestnej premávky. dovolené v prípade neexistencie akejkoľvek definície pojmu „cestujúci" v tretej smernici stanoviť prípady, v ktorých osoba nebez­ pečne cestujúca vo vnútri vozidla alebo na ň o m spôsobom, ktorý nebol stanovený výrobcom vozidla, nebude považovaná za cestujúceho v zmysle článku 1 tejto smer­ nice.

16 — Rozsudok zo 14. septembra 2000, Mendes Ferreira a Delgado Correia Ferreira, C-348/98, Zb. s. I-6711. 17 — írska vláda uvádza ako príklad smernicu Rady 76/115/EHS z 18. decembra 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kotvových úchytiek bez­ pečnostných pásov motorových vozidiel (Ú. v. ES L 24, s. 6; Mim. vyd. 13/003, s. 52); smernicu Rady 77/541/EHS z 28. júna 1977 o aproximácii právnych predpisov členských 35. Komisia konštatuje, že podstatnou otáz­ štátov o bezpečnostných pásoch a zadržiavacích systémoch motorových vozidiel (Ú. v. ES L 220, s. 95; Mim. vyd. 13/004, kou je rozsah povinnosti zaviesť povinné s. 235), z m e n e n ú s m e r n i c o u Komisie 90/628/EHS z 30. októbra 1990, ktorá prispôsobuje technickému pokroku poistné krytie pokrývajúce ujmu na zdraví smernicu Rady 77/541/EHS (Ú. v. ES L 341, s. 1; Mim. vyd. cestujúcich vyplývajúcu z článku 1 tretej 13/010, s. 202) a smernicu Rady 91/671/EHS zo 16. decembra 1991 o aproximácii právnych predpisov členských štátov smernice. Upresňuje, že situácia cestujúcich týkajúcich sa povinného použitia bezpečnostných pásov vo vo vozidlách nebola výslovne upravená na vozidlách s hmotnosťou menšou než 3,5 t (Ú. v. ES L 373, s. 26; Mim. vyd. 07/001, s. 353). úrovni Spoločenstva pred prijatím tejto

I - 3081

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-356/05

smernice. Naproti tomu Komisia tvrdí, že spotrebiteľa v sektore poistenia vozidiel a že tento článok výslovne rozšíril povinné široká definícia „cestujúceho" umožnila lep­ poistné krytie uložené článkom 3 ods. 1 šie dosiahnuť tento cieľ tým, že poskytne prvej smernice na ujmu na zdraví „všetkých ochranu každej osobe prepravovanej vo cestujúcich okrem vodiča", ako to mimo­ vozidle. Doplňuje, že pojem „vozidlo" je chodom dokazuje bod 34 rozsudku Mendes definovaný veľmi všeobecne v článku 1 1 .1 a Delgado Correia Ferreira 8 9 ods. 1 prvej smernice. Komisia konštatuje, že právna úprava obsahuje špecifické vylú­ čenie pre osoby, ktoré dobrovoľne a vedome vstúpili do odcudzeného vozidla. Naproti tomu, táto právna úprava nehovorí nič o situácii osoby nachádzajúcej sa vo vozidle spôsobom nepredvídaným konštruktérom, aj keď je možné istotne tvrdiť, že to vyvoláva rovnaké problémy verejného poriadku.

I - 3082

FARRELL

s cieľom vyjasniť pojem „cestujúci" ako taký, 41. Komisia zastáva názor, že situácia osoby, a v dôsledku toho ani s cieľom objasniť ktorá jednoducho prijme alebo si zvolí rozsah povinného poistenia. Komisia skôr prepravu v časti vozidla nevybavenej seda- chápe, že toto vyhlásenie predpokladá určité dlami pre cestujúcich, nemôže byť považo­ situácie, v ktorých odškodnenie môže byť vaná za zvláštnu a závažnú okolnosť, ktorá obmedzené z dôvodov spojených so zodpo­ odôvodňuje výnimku z povinného poistenia. vednosťou obete. Takáto výnimka je stanovená treťou smerni­ cou pre cestujúcich, ktorí sa prepravujú dobrovoľne a vedome v odcudzenom vozidle, ako aj druhou smernicou, ktorá obsahuje odchýlku od povinnosti odškodnenia, ktorá sa týka osôb, ktoré dobrovoľne vstúpili do vozidla, ktoré spôsobilo nehodu, pokiaľ sa preukáže, že vedeli, že vozidlo nie je poistené.

I - 3083

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-356/05

43. Hoci pojem vozidla je definovaný vozidla, ktoré nebolo ani určené na ich v článku 1 prvej smernice, nie je to tak pre prepravu, ani vybavené na tento účel. Írska pojem cestujúceho. Konečne článok 1 tretej vláda odôvodňuje tento prístup starostli­ smernice odkazuje na „všetkých cestujúcich vosťou o koherenciu s právnou úpravou okrem vodiča", pričom naznačuje, že posta­ týkajúcou sa bezpečnosti cestnej premávky venie cestujúceho je odlišné od vodiča. 27 a tvrdí, že zahrnutie týchto osôb do pôsob­ nosti povinnej poistnej záruky by znamenalo pre poistenie prevzatie zodpovednosti za úmyselné nebezpečné konanie.

44. Írska vláda nepopiera, že podľa širšieho chápania zahŕňa pojem cestujúci všetky osoby nachádzajúce sa „vo vnútri alebo na" vozidle.

I - 3084

FARRELL

48. Čo sa týka neexistencie krytia osôb nok 1 tretej smernice zmenený a doplnený dobrovoľne sa vystavujúcich nebezpečenstvu, smernicou 2005/14 stanovuje, že „členské ktorého si mali byt' podľa stanoviska prija­ štáty vykonajú potrebné opatrenia na zabez­ tého írskou vládou vedomé, je vhodné citovať pečenie toho, aby sa každé zákonné alebo 30 vec Candolin týkajúcu sa ustanovenia zmluvné ustanovenie obsiahnuté v poistení, fínskeho práva umožňujúceho znížiť odškod­ ktoré vylučuje cestujúceho z takého krytia na nenie cestujúceho — na základe chyby, ktorá základe toho, že vedel alebo mal vedieť, že prispela k vzniku škody — v prípade, ak sa vodič vozidla bol v čase nehody pod vplyvom vodič vozidla nachádzal v stave opilosti. alkoholu alebo inej omamnej látky, považo­ Súdny dvor po tom, čo zdôraznil, že prvé valo za neplatné, pokiaľ ide o nároky na tri smernice o poistení prevádzky motoro­ náhradu škody takéhoto cestujúceho". Toto vých vozidiel neviedli k harmonizácii pravi­ ustanovenie je odôvodnené skutočnosťou, že diel o b č i a n s k o p r á v n e j z o d p o v e d n o s t i cestujúci „obyčajne nedokáže správne zhod­ v oblasti dopravných nehôd, usúdil, že takéto notiť hladinu intoxikácie vodiča". 32 pravidlá nemôžu obmedziť potrebný účinok týchto smerníc. Pripustil takéto obmedzenie v prípade, ak právo na odškodnenie obete bolo obmedzené na základe všeobecných a abstraktných kritérií, a nie na základe individuálneho posúdenia jeho konania. Pre­ nesené na túto vec, bez ohľadu na skutoč­ nosť, že dotknuté ustanovenia vnútroštát­ neho práva sa netýkajú právnej úpravy občianskoprávnej zodpovednosti, táto úvaha b) Účel článku 1 tretej smernice môže znamenať, že poistné krytie určitých kategórií prepravovaných osôb nemôže byť obmedzené ani vylúčené na základe dôvodov spočívajúcich v abstraktnej nebezpečnosti ich konania.

tretia smernica značne zmenila právo Spo­ zraniteľnej kategórie potenciálnych obetí". ločenstva. Vo veci Withers týkajúcej sa Ako správne pripomenula Komisia, táto obdobných skutočností, ako sú v konaní vo zraniteľnosť existuje u všetkých prepravova­ veci samej, Súdny dvor rozhodol o prvej ných osôb. Posúdenia Komisie týkajúce sa a druhej smernici, že „nebráni zachovaniu nevyhnutnosti zvýšenej úrovne ochrany spo­ vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá nestano­ trebiteľa, ako bola uvedená v trinástom vuje, že povinné poistenie občianskoprávnej odôvodnení, nie sú naopak vôbec pre­ zodpovednosti vyplývajúcej z prevádzky svedčivé, pretože požiadavka ochrany spo­ motorových vozidiel pokrýva ujmu na zdraví trebiteľa nemôže prehliadať konanie prepra­ cestujúcich prepravovaných v časti iného vovanej osoby, pokiaľ sa táto dobrovoľne vozidla, ako je veľké vozidlo verejných vystavuje nebezpečenstvu. služieb, iba ak táto časť vozidla nebola projektovaná ani konštruovaná s miestami na sedenie pre cestujúcich", pretože členské štáty zostali príslušné pre stanovenie úrovne krytia cestujúcich. 33

54. So zreteľom na skutočnosť, že úlohou tretej smernice bola harmonizácia obsahu a rozsahu povinného poistenia občiansko­ právnej zodpovednosti pri prevádzke moto­ 52. Táto judikatura sa nezdá byť určujúca rového vozidla, je potrebné vziať do úvahy, že v prejednávanej veci, keďže cieľom tretej pojem cestujúci uvedený v článku 1 tretej smernice je vyplniť „medzery v oblasti povin­ smernice musí byť vykladaný jednotným ného poistného krytia cestujúcich motoro­ spôsobom na úrovni Spoločenstva. Neexis- vých vozidiel v určitých členských štátoch" 3 4 tencia takéhoto jednotného výkladu by tým, že rozšíri povinné poistné krytie stano­ mohla mať za následok práve pretrvanie tých vené v článku 3 ods. 1 prvej smernice na medzier, ktoré mala tretie smernica odstrá­ „všetkých cestujúcich okrem vodiča". 3 5 niť.

v konečnom dôsledku obmedzený na cestu­ ného stanoviska Rady, uvedené v už citova­ júcich používajúcich miesta určené na ich nom liste zo 4. mája 1990, je irelevantný. prepravu, mohlo by to viesť k rozdielom na Podľa ustálenej judikatury Súdneho dvora 37 ujmu takýmto cestujúcim. všeobecné vyhlásenie zapísané v zápisnici Rady, ktoré nie je uvedené v znení ustano­ venia sekundárneho práva, nemôže byť pou­ 38 žité na účely jeho výkladu ; v každom prípade predmetné vyhlásenie predpokladá iba obmedzenie „odškodnenia cestujúceho", pokiaľ cestujúci prispel k vzniku jeho škody. Zdá sa, že toto vyhlásenie smeruje k úprave pravidiel občianskoprávnej zodpovednosti 56. V tomto kontexte sa zdá byť náročné a nemôže obmedziť rozsah ustanovení práva urobiť pojem cestujúceho v zmysle článku 1 Spoločenstva zaručujúci jednotný rozsah tretej smernice závislým od konania obete poistnej záruky — bez obmedzenia, okrem dopravnej nehody. V skutočnosti zohľadne­ výslovne stanovenej výnimky závislej od nie nebezpečnosti konania obete dopravnej konania cestujúceho. nehody, ktorá nastúpila alebo nenastúpila do vozidla podliehajúceho povinnému poiste­ niu, spadá do právnej úpravy občianskopráv­ nej zodpovednosti, a nie do pôsobnosti priamej žaloby poškodeného proti poisťova- teľovi občianskoprávnej zodpovednosti alebo, v prípade neexistencie poisťovateľa, subjektu uvedenému v článku 1 ods. 4 druhej smernice. Poisťovateľ alebo uvedený subjekt môžu uplatniť nárok voči osobe, ktorej konanie prispelo k vzniku škody. c) Záver

59. Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 1 tretej smernice priznáva jednotlivcom práva, kto­ rých sa môžu dovolávať priamo pred vnút­ roštátnymi súdmi.

1. Zhrnutie argumentácie účastníkov kona­ nia 62. Írska vláda, podporená MIBI, zastáva názor, že nie je nevyhnutné domáhať sa priameho účinku tretej smernice, pretože riadne prebrala túto smernicu. Bez ohľadu na 60. Pani Farrell a Komisia tvrdia, že článok 1 tento postoj tvrdí, že takýto priamy účinok tretej smernice priznáva práva, ktorých sa nijako nevyplýva z už citovaného uznesenia jednotlivci môžu priamo dovolávať pred Withers. MIBI popiera, že je štátnou inštitú­ vnútroštátnymi súdmi. Naproti tomu írska ciou v zmysle kritérií uvedených v rozsudku 40 vláda a MIBI tvrdia, že táto smernica bola Foster : odkazuje v tomto ohľade na svoju prebratá riadne, a preto je táto otázka súkromnoprávnu formu a na skutočnosť, že bezpredmetná. vykonáva svoje právomoci v oblasti povin­ ného poistenia motorových vozidiel podľa dohody dobrovoľne uzatvorenej so štátom.

39 — „Nehoda, ktorá je príčinou sporu vo veci samej, však 61. Pani Farrell zdôrazňuje, že ak povinnosti nastala... pred uplynutím lehoty na prebratie stanovenej treťou smernicou pre Írsko... . Tejto smernice sa účastníci uložené členským štátom sú dostatočne jasné konania nemôžu dovolávať vo veci samej pred vnútroštátnym súdom." a presné, smernica môže mať priamy účinok. 40 — Rozsudok z 12. júla 1990, Foster, C-188/89, Zb. s. I-3313, Zastáva názor, že skutočnosť, že podľa bod 18.

I - 3088

FARRELL

64. Podľa Komisie zostáva iba overiť, či znenie článku 1 tretej smernice je nepod­ mienečné a dostatočne presné na to, aby sa ho bolo možné dovolávať voči MIBI. Kon­ štatuje, že tento článok uvádza, že povinné poistenie pokrýva zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča vyplývajúcu z prevádzky vozidla s výslovným vylúčením tých osôb, ktoré sú 65. S ohľadom na skutočnosti vo veci samej vedome prepravované v odcudzenom sa zdá, že vnútroštátny súd sa pýta, či sa vozidle. Komisia zastáva názor, že predmetný žalobkyňa môže dovolávať článku 1 tretej článok umožňuje identifikovať zároveň smernice s cieľom obísť ustanovenia vnútro­ oprávnené osoby, ako aj typ zodpovednosti, štátneho práva, ktoré vylučujú z povinnej ktorá má byť krytá povinným poistením. poistnej záruky — a v dôsledku toho i z poskytovaného plnenia MIBI — osoby prepravované v akejkoľvek časti vozidla, 41 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 40. ktorá nie je projektovaná ani konštruovaná 42 — Rozsudok z 29. októbra 1999, Dublin Bus proti MIBI. so sedadlami pre cestujúcich.

I - 3089

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-356/05

66. Podľa judikatury sa jednotlivec môže týka cestujúcich, ktorých definícia vyplýva voči štátu odvolávať iba na nepodmienečné výlučne z práva Spoločenstva, ich právna a dostatočne presné ustanovenia smernice. situácia môže byť definovaná s ohľadom na tri po sebe nasledujúce generácie smerníc.

44 — Dohoda z 21. decembra 1988 medzi MIBI a ministerstvom 43 — Pozri napríklad rozsudok z 19. januára 1983, Becker, 8/81, životného prostredia. Zb. s. 53. 45 — Už citované v poznámke pod čiarou 40, bod 18.

I - 3090

FARRELL

z pravidiel používaných medzi jednotliv­ podriadená právomoci alebo kontrole štátu cami." Z toho podľa Súdneho dvora vyplýva, a nie je isté, či disponuje výnimočnými že „v každom prípade medzi ustanovizne, právomocami v porovnaní s právomocami voči ktorým je možné uplatniť ustanovenia vyplývajúcimi z pravidiel používaných medzi smernice, ktoré môžu mať priame účinky, jednotlivcami. Naproti tomu nikto nepo­ patrí organizácia, ktorá bez ohľadu na jej piera, že MIBI prevzala na seba funkcie právnu formu bola na základe aktu vydaného poverenej organizácie v zmysle článku 1 orgánom verejnej moci poverená plniť, pod ods. 4 druhej smernice, zodpovednej za kontrolou tohto orgánu, službu verejného odškodnenie obetí nehôd spôsobených záujmu a ktorá disponuje pre tento účel neidentifikovanými alebo nepoistenými vozi­ výnimočnými právomocami v porovnaní dlami. Táto úloha má verejnoprávny charak­ s právomocami vyplývajúcimi z pravidiel ter, keďže je stanovená priamo druhou používaných medzi jednotlivcami". 46 smernicou, kontrola štátu je vykonávaná prostredníctvom povolenia predmetnej orga­ nizácie 48 — v tomto prípade obsiahnutého v dohode.

70. Otázka má osobitný význam, pretože právny rámec Spoločenstva vo veci poistenia motorových vozidiel sa včleňuje do staršieho systému, 47 v ktorom bol veľký priestor ponechaný podnikateľom v poisťovníctve na účely z r i a d e n i a n á r o d n ý c h k a n c e l á r i í a národných záručných fondov motorových vozidiel, takže právny rámec Spoločenstva je 72. Na záver sa mi zdá, že MIBI môže byť vykonávaný p r o s t r e d n í c t v o m š t r u k t ú r prirovnávaná k štátu ako poverená organizá­ súkromného práva. cia v zmysle článku 1 ods. 4 druhej smernice zodpovedná za úlohy zverené týmto organi­ záciám druhou smernicou, takže jednotlivci sa môžu priamo dovolávať článku 1 tretej smernice pred vnútroštátnymi súdmi.

2. Článku 1 smernice Rady 90/232/EHS sa jednotlivci môžu dovolávať priamo pred vnútroštátnymi súdmi.

I - 3092